90/1962 Zb.

Krajiny, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, tvoria Úniu na ochranu priemyslového vlastníctva.

Predmetom ochrany priemyslového vlastníctva sú patenty na vynálezy, úžitkové vzory, priemyslové vzory alebo modely, továrenské alebo obchodné známky, známky služieb, obchodné meno a údaje o proveniencii tovaru alebo označení jeho pôvodu. Ďalšou úlohou ochrany priemyslového vlastníctva je aj potlačovanie nekalej súťaže.

Priemyslové vlastníctvo sa rozumie v najširšom poňatí a vzťahuje sa nielen na priemysel a na obchod vo vlastnom slova zmysle, ale aj na ťažobný a poľnohospodársky priemysel a na všetky umelé alebo prirodzené výrobky, napr.: na víno, obilie, tabakové listy, ovocie, dobytok, nerasty, minerálne vody, pivo, kvetiny, múku.

Medzi patenty a vynálezy sú zahrnuté rôzne druhy priemyslových patentov, ktoré pripúšťa zákonodarstvo únijných krajín, ako importačné patenty, patenty na zdokonalenie, prídavkové patenty a prídavkové osvedčenia atď.

Príslušníci každej únijnej krajiny požívajú, pokiaľ ide o ochranu priemyslového vlastníctva, vo všetkých ostatných únijných krajinách tie isté výhody, ktoré príslušné zákony poskytujú alebo poskytnú príslušníkom vlastného štátu bez ujmy na právach najmä určených týmto Dohovorom. Budú teda požívať tú istú ochranu ako títo štátni príslušníci a tie isté právne prostriedky proti akémukoľvek porušovaniu ich práv, s výhradou, že splnia podmienky a formality, ktoré predpisy ukladajú príslušníkom vlastného štátu.

Od príslušníkov Únie sa však nesmie vyžadovať, aby, ak majú požívať niektoré právo priemyslového vlastníctva, mali bydlisko alebo závod v krajine, kde sa o ochranu žiada.

Legislatívne opatrenia každej únijnej krajiny, ktoré sa týkajú súdneho a správneho konania a príslušnosti, ako aj voľby bydliska alebo ustanovenia zástupcu, ktoré by vyžadovali zákony o priemyslovom vlastníctve, sú výslovne vyhradené.

Príslušníkom únijných krajín sú naroveň postavení tí príslušníci krajín nepatriacich k Únii, ktorí majú na území niektorej únijnej krajiny bydlisko alebo skutočné (opravdivé) závody, a to priemyslové alebo obchodné.

F. -

Patenty, o ktoré žiadali v jednotlivých únijných krajinách príslušníci Únie, nebudú závislé na patentoch, ktoré sa dosiahli pre ten istý vynález v iných krajinách, či únijných alebo neúnijných.

Tomuto ustanoveniu treba rozumieť bez akéhokoľvek obmedzenia, menovite v tom zmysle, že patenty prihlásené v prioritnej lehote sú nezávislé, a to tak pokiaľ ide o dôvod neplatnosti a zániku patentu, ako aj pokiaľ ide o normálnu dobu trvania.

Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky patenty, ktoré sú v platnosti v čase, keď nadobudlo účinnosť.

Pri prístupe nových krajín bude platiť to isté pre patenty, ktoré sú v platnosti na obidvoch stranách v čase prístupu.

Patenty nadobudnuté s výhodou priority budú mať v jednotlivých únijných krajinách rovnakú dobu trvania, akú by mali, ak by boli žiadané alebo udelené bez výhody priority.

Vynálezca má právo, aby bol ako vynálezca v patente uvedený.

Udelenie patentu nesmie sa odoprieť a patent nesmie byť zrušený z dôvodov, že predaj patentovaného výrobku alebo výrobku, ku ktorému sa dospeje patentovaným postupom, je národným zákonodarstvom vylúčený alebo obmedzený.

Ak majiteľ patentu dovezie do krajiny, kde bol patent udelený, predmety vyrobené v niektorej krajine Únie, neprivodí to zánik patentu.

Každá únijná krajina môže urobiť legislatívne opatrenia pre udeľovanie nútených licencií, aby zabránila zneužívanie, ktoré by mohlo z výkonu výlučného práva výrobného alebo obchodného závodu udeleného patentom vzísť napr. jeho neužívaním.

Zánik patentu môže byť určený len pre prípad, keď by povolenie nútených licencií nebolo postačilo na zamedzenie takéhoto zneužitia. Pred uplynutím dvoch rokov, počínajúc povolením prvej nútenej licencie, nesmie sa začať konanie o žalobe na zánik alebo odvolanie patentu.

O nútenú licenciu nemôže sa žiadať z dôvodov nepoužívania alebo nedostatočného používania pred uplynutím lehoty štyroch rokov od podania žiadosti o patent, alebo troch rokov od udelenia patentu, pričom sa použije lehota, ktorá uplynie neskoršie; nútená licencia sa odoprie, ak majiteľ patentu ospravedlní svoju nečinnosť riadnymi dôvodmi. Takáto nútená licencia bude nevýlučná a nebude sa môcť previesť, a to ani v podobe prepožičania sublicencie, inak, než s časťou podniku alebo obchodného závodu používajúceho túto licenciu.

Predchádzajúce ustanovenia sa použijú s výhradou nevyhnutných zmien aj pre úžitkové vzory.

Ak je v niektorej krajine používanie zapísanej známky povinné, smie sa zápis zrušiť len po primeranej lehote, a vtedy, keď účastník neospravedlní, prečo známku nevyužíval.

Ak majiteľ používa továrenskú alebo obchodnú známku v podobe, ktorá sa líši svojimi prvkami, ktoré nemenia rozlišovaciu povahu známky, od podoby, v ktorej bola v niektorej únijnej krajine zapísaná, neprivodí to výmaz zápisu a nezmenší to ochranu udelenú známke.

Súbežné používanie tej istej známky na rovnakých alebo podobných výrobkoch priemyslovými alebo obchodnými podnikmi, ktoré podľa ustanovenia národného zákona krajiny, v ktorej sa uplatňuje ochrana, sú považované za spolumajiteľov známky, nebude na prekážku zápisu ani nezmenší ochranu, ktorá bola tejto známke poskytnutá v ktorejkoľvek krajine Únie, pokiaľ by toto používanie nebolo schopné klamať verejnosť a pokiaľ by nebolo v rozpore s verejným záujmom.

Na zaplatenie poplatkov určených pre zachovanie práv priemyslového vlastníctva musí byť povolené aspoň šesťmesačné pozhovenie, a to tak, že bude zaplatený príplatok, ak ho národné zákonodarstvo ukladá.

Únijné krajiny môžu určiť, že patenty na vynálezy, ktoré zanikli pre nezaplatenie poplatkov, budú vrátené do predošlého stavu.

V žiadnej únijnej krajine sa nepokladá za porušenie práv majiteľa patentu:

Ak sa výrobok dovezie do niektorej únijnej krajiny, kde existuje patent chrániaci postup výroby tohto výrobku, budú majiteľovi patentu patriť k dovezenému výrobku všetky práva, ktoré mu na podklade patentu na postup priznáva zákonodarstvo dovážajúcej krajiny k výrobkom vyrobeným v tejto krajine.

Priemyslové vzory a modely budú chránené vo všetkých únijných krajinách.

Podmienky prihlášky a zápisu továrenských a obchodných známok určí v každej únijnej krajine jej národné zákonodarstvo.

Známka prihlásená príslušníkom niektorej únijnej krajiny v ktorejkoľvek únijnej krajine nemôže sa však odmietnuť alebo zrušiť z dôvodu, že nebola prihlásená, zapísaná alebo obnovená v krajine pôvodu.

Známka riadne zapísaná v niektorej únijnej krajine sa považuje za nezávislú na známkach zapísaných v iných únijných krajinách vrátane krajiny pôvodu.

Únijné krajiny sa zaväzujú, buď z úradnej povinnosti, ak to zákonodarstvo krajiny dovoľuje, alebo na žiadosť záujemcu, že odmietnu alebo zrušia zápis a zakážu používanie továrenskej alebo obchodnej známky, ktorá je reprodukciou, napodobením alebo prekladom, ktorý je schopný vyvolať zámenu so známkou, o ktorej podľa posudku príslušného úradu krajiny zápisu alebo používania je tam všeobecne známe, že je už známkou osoby oprávnenej požívať výhody tohto Dohovoru a používanou pre rovnaké alebo podobné výrobky. Rovnako je tomu, ak podstatná časť známky je reprodukciou takej známky všeobecne známej, alebo napodobením, ktoré je schopné spôsobiť zámenu s ňou.

Pre domáhanie sa výmazu takej známky je povolená lehota najmenej 5 rokov odo dňa zápisu. Únijné krajiny môžu určiť lehotu, v ktorej sa možno domáhať zákazu používania.

Pre domáhanie sa výmazu alebo zákazu používania známok zapísaných alebo používaných v zlom úmysle sa lehota neurčuje.

Používať úradné skúšobné, puncovné a záručné značky je zakázané len vtedy, ak známky, ktoré ich obsahujú, sú určené na to, aby sa používali na tovar toho istého alebo podobného druhu.

(3)

Každá únijná krajina smie v lehote 12 mesiacov po tom, čo dostala zoznam, zaslať prostredníctvom Medzinárodného úradu príslušnej krajine alebo medzinárodnej medzivládnej organizácii svoje prípadné námietky.

U vlajok štátov sa použijú opatrenia, ktoré sú uvedené v odseku 1 zhora, len ak pôjde o známky zapísané po 6. novembri 1925.

Pre štátne znaky, okrem vlajok, pre úradné a puncovné značky únijných krajín a pre erby, vlajky a iné symbolické znaky, skratky alebo názvy medzinárodných medzivládnych organizácií platia tieto ustanovenia, len pokiaľ ide o známky, ktoré boli zapísané po uplynutí dvoch mesiacov po prevzatí oznámenia uvedeného v odseku 3 zhora.

V prípade zlého úmyslu smú krajiny dať vymazať i tie znaky, ktoré boli zapísané pred 6. novembrom 1925 a obsahujú štátne znaky, značky a puncovné značky.

Príslušníci každej krajiny, ktorým sa povolí používať štátne znaky, značky a puncovné značky ich krajiny, smú ich používať, aj keby sa podobali štátnym znakom, značkám a puncovným značkám inej krajiny.

Únijné krajiny sa zaväzujú, že zakážu v obchode neoprávnene používať štátne znaky iných únijných krajín, ak by takéto používanie mohlo vyvolať omyl o pôvode výrobkov.

Predchádzajúce ustanovenia nebránia krajinám, aby podľa článku 6 quinquies ods. 3 písm. B mohli odmietnuť alebo vyhlásiť za neplatné známky, ktoré nedovolene obsahujú erby, vlajky a iné znaky štátnej zvrchovanosti, alebo znaky a úradné puncovné značky zavedené v niektorej únijnej krajine, rovnako ako rozlišovacie znaky medzinárodných medzivládnych organizácií uvedených v odseku 1 zhora.

Ak podľa zákonodarstva niektorej únijnej krajiny je prevod známky platný len vtedy, ak nastal súčasne s prevodom podniku alebo obchodu, ktorému známka patrí, postačí na pripustenie jeho platnosti, aby časť podniku alebo obchodu, ktorá je v tejto krajine, bola prevedená na právneho nástupcu s výlučným právom v nej vyrábať alebo predávať výrobky opatrené prevedenou známkou.

Toto ustanovenie neukladá únijným krajinám povinnosť uznávať platnosť prevodu ktorejkoľvek známky, používanie ktorej právnym nástupcom by v skutočnosti uvádzalo verejnosť do omylu, najmä pokiaľ ide o pôvod, povahu alebo podstatné akosti výrobkov, pre ktoré sa známka používa.

Každá továrenská a obchodná známka riadne zapísaná v krajine pôvodu bude tak ako je pripustená na prihlásenie a chránená v ostatných únijných krajinách s výhradami uvedenými v tomto článku. Tieto krajiny môžu pred vykonaním konečného zápisu požadovať, aby bolo predložené osvedčenie o zápise v krajine pôvodu vydané príslušným úradom. Pre toto osvedčenie nebude sa požadovať žiadne overenie.

Za krajinu pôvodu sa považuje tá únijná krajina, kde prihlasovateľ má skutočný (opravdivý) priemyslový alebo obchodný závod, a ak nemá takýto závod v Únii, tá únijná krajina, kde má svoje bydlisko; ak nemá bydlisko v Únii, potom krajina jeho štátnej príslušnosti v prípade, že je príslušníkom únijnej krajiny.

Pri posudzovaní, či možno známku chrániť, treba prihliadnuť na všetky skutkové okolnosti, najmä na dobu používania známky.

V ostatných únijných krajinách sa nemôžu odmietnuť továrenské alebo obchodné známky len z toho dôvodu, že sa líšia od známok chránených v krajine pôvodu len v prvkoch, ktoré nezhoršujú ich rozlišovaciu spôsobilosť a nedotýkajú sa totožnosti známok, pokiaľ ide o tvar, v akom boli prihlásené v spomínanej krajine pôvodu.

Únijné krajiny sa zaväzujú chrániť známky služieb. Nie sú povinné zavádzať zápis týchto známok.

Ak žiada agent alebo zástupca majiteľa známky v niektorej únijnej krajine o zápis tejto známky na svoje vlastné meno v jednej alebo niekoľkých týchto krajinách bez súhlasu tohto majiteľa, je majiteľ oprávnený podať námietky proti požadovanému zápisu a žiadať o výmaz, alebo ak to povoľuje zákon dotyčnej krajiny, o prevod zápisu na seba, pokiaľ by agent alebo zástupca neospravedlnil svoje konanie.

S výhradou vyššie uvedeného odseku 1 je majiteľ známky oprávnený podať námietky proti používaniu svojej známky agentom alebo zástupcom, pokiaľ na toto používanie nedal splnomocnenie.

Národným zákonodarstvom môže byť určená spravodlivá lehota, v ktorej by majiteľ známky mohol uplatňovať svoje práva podľa tohto článku.

Povaha výrobku, na ktorý má byť továrenská alebo obchodná známka pripájaná, nemôže v žiadnom prípade prekážať zápisu známky.

Únijné krajiny sa zaväzujú pripustiť na prihlásenie a chrániť známky sväzové, patriace združeniam, existencia ktorých neodporuje zákonu krajiny pôvodu, a to aj vtedy, keď tieto združenia nemajú priemyslový alebo obchodný závod.

Každá krajina však môže podľa svojej vôle posúdiť, za ktorých zvláštnych podmienok bude sväzová známka chránená, a môže odmietnuť ochranu, ak táto známka odporuje verejným záujmom.

Ochrana týchto známok nemôže sa však odmietnuť žiadnemu združeniu, existencia ktorého neodporuje zákonu krajiny pôvodu, z dôvodu, že združenie nemá sídlo v krajine, kde sa požaduje ochrana, alebo že nie je ustavené podľa zákonodarstva tejto krajiny.

Obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, či nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky.

Každý výrobok, ktorý je nedovolene označený továrenskou alebo obchodnou známkou alebo obchodným menom, sa pri dovoze do tých únijných krajín, v ktorých táto známka alebo toto obchodné meno majú právo na zákonnú ochranu, zhabe.

Zhabanie sa vykoná aj v tej krajine, kde došlo k nedovolenému označeniu, alebo v krajine, kam bol výrobok dovezený.

Ku zhabaniu dôjde podľa vnútorného zákonodarstva každej krajiny, buď na návrh prokurátora alebo ktoréhokoľvek iného príslušného úradu alebo na žiadosť zúčastnenej strany, či je to osoba fyzická alebo právnická.

Úrady nie sú povinné vykonať zhabanie v prípade prevozu.

Ak zákonodarstvo niektorej krajiny nedovoľuje zhabanie pri dovoze, zhabanie sa nahradí zákazom dovozu alebo zhabaním vo vnútrozemí.

Ak zákonodarstvo niektorej krajiny nedovoľuje zhabanie pri dovoze, ani zákaz dovozu ani zhabanie vo vnútrozemí, tieto opatrenia až do príslušnej zákonodarnej zmeny sa nahradia žalobami a prostriedkami, ktoré zákon tejto krajiny prepožičiava v rovnakom prípade vlastným štátnym príslušníkom.

Ustanovenia predchádzajúceho článku sa použijú v prípade priameho alebo nepriameho používania falošného označenia pôvodu výrobku alebo totožnosti výrobcu, továrnika alebo obchodníka.

V každom prípade sa za zúčastnenú stranu uzná každá fyzická alebo právnická osoba, každý výrobca, továrnik alebo obchodník zúčastnený na ťažbe, výrobe alebo obchode s týmto výrobkom a usadený na mieste falošne označenom ako miesto pôvodu alebo v oblasti, kde toto miesto leží, alebo v krajine falošne označenej alebo v krajine, kde falošné označenie o pôvode sa používa.

Únijné krajiny sú povinné zabezpečiť príslušníkom Únie účinnú ochranu proti nekalej súťaži.

Nekalou súťažou je každá súťažná činnosť, ktorá odporuje poctivým zvyklostiam v priemysle alebo obchode.

Najmä sa musia zakázať:

Únijné krajiny sa zaväzujú, že zabezpečia príslušníkom ostatných únijných krajín vhodné zákonné prostriedky na účinné potlačovanie všetkých činov uvedených v článkoch 9, 10 a 10 bis.

Zaväzujú sa ďalej, že urobia opatrenia, aby sväzom a združeniam, ktoré zastupujú zúčastnených priemyselníkov, výrobcov alebo obchodníkov a existencia ktorých sa neprieči zákonom ich krajiny, bolo - pokiaľ ide o potlačovanie činov označených v článkoch 9, 10 a 10 bis - dovolené zakročovať na súdoch alebo na správnych úradoch, a to v takej miere, v akej to zákon krajiny, kde sa žiada o ochranu, dovoľuje sväzom a združeniam tejto krajiny.

Únijné krajiny udelia podľa svojho vnútorného zákonodarstva patentovateľným vynálezom, úžitkovým vzorom, priemyslovým vzorom alebo modelom, ako aj továrenským alebo obchodným známkam dočasnú ochranu, pokiaľ ide o výrobky, ktoré budú vystavené na medzinárodných úradných alebo úradne uznaných výstavách a usporiadaných na území niektorej z uvedených krajín.

Touto dočasnou ochranou sa nepredĺžia lehoty uvedené v článku 4. Ak sa bude neskoršie žiadať o právo prednosti, môže každá krajina určiť, že lehota začína plynúť odo dňa, keď výrobok bol prinesený na výstavu.

Každá krajina môže vyžadovať ako dôkaz o totožnosti vystavovaného predmetu a o dátume jeho prinesenia doklady, ktoré uzná za potrebné.

Každá únijná krajina sa zaväzuje, že zriadi osobitný úrad pre priemyslové vlastníctvo a ústrednú prihlasovňu, aby sa mohli verejnosti oznamovať patenty na vynálezy, úžitkové vzory, priemyslové vzory alebo modely a továrenské alebo obchodné známky.

Tento úrad bude periodicky vydávať úradný list. Bude pravidelne publikovať:

Medzinárodný úrad zriadený pod názvom Medzinárodný úrad na ochranu priemyslového vlastníctva je podriadený vysokej autorite vlády Švajčiarskej konfederácie, ktorá upravuje jeho organizáciu a dohliada na jeho činnosť.

(2)

Medzinárodný úrad sústreďuje rôzne zprávy týkajúce sa ochrany priemyslového vlastníctva, usporaduje a zverejňuje ich. Vykonáva všeobecne prospešné štúdiá zaujímajúce Úniu a rediguje na podklade dokladov, ktoré mu dávajú k dispozícii jednotlivé úrady, periodický časopis o otázkach týkajúcich sa problematiky Únie.

Čísla tohto časopisu, ako aj všetky doklady vydávané Medzinárodným úradom, sa rozdeľujú úradom únijných krajín podľa počtu nižšie uvedených príspevkových jednotiek. Za ďalšie exempláre a doklady, ktoré by spomínané úrady alebo spoločnosti alebo jednotlivci žiadali navyše, bude treba platiť osobitne.

Medzinárodný úrad má byť k dispozícii únijným krajinám, aby im o otázkach medzinárodnej služby priemyslového vlastníctva dodával osobitné zprávy, ktoré by mohli potrebovať. Riaditeľ Medzinárodného úradu zostaví každý rok zprávu o činnosti tohto úradu a zašle ju všetkým únijným krajinám.

Riadne výdavky Medzinárodného úradu sú uhradzované únijnými krajinami spoločne. Až do novej úpravy nesmú ročne prevyšovať sumu 120 000 švajčiarskych frankov. Túto sumu možno podľa potreby zvýšiť jednomyseľným rozhodnutím niektorej z konferencií určených v článku 14.

Riadne výdavky neobsahujú výdavky vzniknuté prácami konferencií splnomocnencov alebo administratívnych konferencií, ani výdavky, ktoré by mohli vzniknúť osobitnými prácami alebo publikáciami uskutočnenými podľa rozhodnutia niektorej konferencie. Tieto výdavky, ročná výška ktorých nemôže prekročiť 20 000 švajčiarskych frankov, sú uhradzované únijnými krajinami úmerne podľa príspevkov, ktoré platia na zabezpečenie chodu Medzinárodného úradu podľa nižšie uvedeného ustanovenia odseku 8.

Aby bol určený podiel každej krajiny na tejto celkovej výške výdavkov, sú zmluvné krajiny rovnako ako tie krajiny, ktoré k Únii dodatočne pristúpia, rozdelené do šiestich tried, z ktorých každá prispieva v pomere určitého počtu jednotiek, a to:

Každá únijná krajina pri svojom prístupe určí triedu, do ktorej si praje byť zaradená; môže však dodatočne vyhlásiť, že chce byť zaradená do inej triedy.

Vláda Švajčiarskej konfederácie dohliada na výdavky Medzinárodného úradu rovnako ako na jeho účty a poskytuje potrebné preddavky.

Ročné vyúčtovanie zostavené Medzinárodným úradom sa zašle na vedomie všetkým ostatným úradom.

Tento Dohovor sa podrobí periodickým revíziám, aby sa v ňom vykonali úpravy zamerané na zdokonalenie systému Únie.

Za týmto účelom sa budú v jednotlivých únijných krajinách postupne konať konferencie delegátov týchto krajín.

Úrad krajiny, kde má zasadať konferencia, pripraví za pomoci Medzinárodného úradu náplň práce tejto konferencie.

Riaditeľ Medzinárodného úradu bude prítomný na konferenčných zasadaniach a zúčastní sa rokovania bez hlasovacieho práva.

(5)

Únijné krajiny si navzájom vyhradzujú právo dojednať oddelene medzi sebou osobitné dohody na ochranu priemyslového vlastníctva, pokiaľ takéto dohody neodporujú ustanoveniam tohto Dohovoru.

Krajiny, ktoré sa nezúčastnili na tomto Dohovore, budú môcť k nemu pristúpiť, ak o to požiadajú.

O tomto prístupe diplomatickou cestou sa upovedomí vláda Švajčiarskej konfederácie, ktorá zasa potom upovedomí všetky ostatné vlády.

Pristupujúca krajina pristúpi s plným právnym účinkom ku všetkým ustanoveniam, ktoré sú obsiahnuté v tomto Dohovore, a bude požívať všetky výhody v ňom ustanovené, prístup nadobudne účinnosť za mesiac po tom, keď vláda Švajčiarskej konfederácie zašle ostatným únijným krajinám oznámenie, za predpokladu, že pristupujúca krajina neudala vo svojom vyhlásení o prístupe neskorší dátum.

Každá únijná krajina môže kedykoľvek písomne oznámiť vláde Švajčiarskej konfederácie, že tento Dohovor platí pre celé územie alebo časť územia ich kolónií, protektorátov, mandátnych území alebo ostatných území podliehajúcich jej moci, alebo pre závislé územia; Dohovor bude potom platiť na všetkých územiach, o ktorých bude zmienka v notifikácii, za jeden mesiac po zaslaní oznámenia ostatným únijným krajinám vládou Švajčiarskej konfederácie za predpokladu, že v notifikácii nebol uvedený neskorší dátum. Dohovor nebude platiť na zhora uvedených územiach, ak sa nevykoná táto notifikácia.

Každá únijná krajina môže kedykoľvek písomne oznámiť vláde Švajčiarskej konfederácie, že tento Dohovor prestáva platiť na celom území alebo časti tých území, ktoré boli predmetom notifikácie spomínanej vo vyššie uvedenom článku, a Dohovor prestane platiť na územiach uvedených v príslušnej notifikácii za 12 mesiacov po prijatí notifikácie adresovanej vláde Švajčiarskej konfederácie.

Všetky notifikácie adresované vláde Švajčiarskej konfederácie podľa ustanovení obsiahnutých v odsekoch 1 a 2 tohto článku oznámi švajčiarska vláda všetkým únijným krajinám.

Každá únijná krajina sa zaväzuje, že v súlade so svojimi ústavnými predpismi urobí nevyhnutné opatrenia na vykonanie tohto Dohovoru.

Očakáva sa, že v okamihu uloženia ratifikačných listín alebo listín o prístupe určitou krajinou bude táto krajina schopná zabezpečiť v súlade so svojím vnútorným zákonodarstvom účinnosť ustanoveniam tohto Dohovoru.

Tento Dohovor sa dojednáva na neurčitú dobu; v prípade výpovede zostane v platnosti ešte jeden rok odo dňa, keď bol vypovedaný.

Táto výpoveď sa zašle vláde Švajčiarskej konfederácie. Nadobudne účinnosť len pre krajinu, menom ktorej bola daná, pričom Dohovor zostane v platnosti pre všetky ostatné únijné krajiny.

Tento Dohovor bude ratifikovaný a ratifikačné listiny sa uložia v Berne najneskoršie do 1. mája 1963. Nadobudne platnosť medzi krajinami, v mene ktorých bol ratifikovaný, za jeden mesiac po tomto dátume. Avšak ak bude Dohovor ratifikovaný v mene aspoň šiestich krajín, nadobudne platnosť pre tieto krajiny za mesiac po tom, čo im bolo notifikované vládou Švajčiarskej konfederácie, že sa vykonalo uloženie šiestej ratifikačnej listiny, a pre krajiny, v mene ktorých bude ratifikovaný dodatočne, nadobudne platnosť za mesiac po notifikácii každej takej ratifikácie.

Krajiny, v mene ktorých nebudú ratifikačné listiny uložené v lehote uvedenej v predchádzajúcom odseku, môžu pristúpiť k Dohovoru za podmienok uvedených v článku 16.

Tento Dohovor nahrádza vo vzťahoch medzi štátmi, medzi ktorými platí, Parížsky dohovor z roku 1883 a ďalšie revidované dohovory.

U krajín, medzi ktorými tento Dohovor neplatí, kde však platí Parížsky dohovor revidovaný v Londýne roku 1934, zostáva tento neskoršie uvedený dohovor v platnosti.

Tak isto pokiaľ ide o krajiny, kde neplatí ani tento Dohovor, ani Parížsky dohovor revidovaný v Londýne, zostáva v platnosti Parížsky dohovor revidovaný v Haagu roku 1925.

Tak isto pokiaľ ide o krajiny, kde neplatí ani tento Dohovor, ani Parížsky dohovor revidovaný v Londýne, ani Parížsky dohovor revidovaný v Haagu, zostáva v platnosti Parížsky dohovor revidovaný vo Washingtone roku 1911.

Tento Dohovor bude podpísaný v jedinom exemplári vo francúzskom jazyku, ktorý bude uložený v archívoch vlády Švajčiarskej konfederácie. Overený odpis zašle táto vláda všetkým vládam únijných krajín.

Tento Dohovor zostáva otvorený na podpis pre únijné krajiny do 30. apríla 1959.

Oficiálne preklady tohto Dohovoru sa vyhotovia v nemeckom, anglickom, španielskom, talianskom a portugalskom jazyku.