34/1963 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.05.1963 - 30.09.1972 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 34/1963 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a chemického priemyslu o hygienickej ochrane pred ionizujúcim žiarením a o hospodárení so zdrojmi ionizujúceho žiarenia |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 21.03.1963 |
| Dátum vyhlásenia: | 25.04.1963 |
| Autor: | Ministerstvo chemického priemyslu |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 65/1972 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením |
34
VYHLÁŠKA
ministerstiev zdravotníctva a chemického priemyslu
z 21. marca 1963
o hygienickej ochrane pred ionizujúcim žiarením a o hospodárení so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia
Ministerstvá zdravotníctva a chemického priemyslu ustanovujú v dohode so zúčastnenými
ústrednými orgánmi podľa § 15 zákona č. 4/1952 Zb. o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti a podľa § 2 vládneho nariadenia č. 107/1949 Zb. o niektorých opatreniach týkajúcich sa nevyužitého materiálu:
Časť I
Základné ustanovenia
§ 1
Úvodné ustanovenie
Stále širšie využívanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na všetkých úsekoch národného
hospodárstva, umožnené súčasným rozvojom vedy a techniky, vyžaduje, aby všetkým občanom,
najmä osobám pracujúcim s týmito zdrojmi, bola zabezpečená zvýšená ochrana zdravia
pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia. Preto sa touto vyhláškou určujú zásady
hygienickej ochrany pred týmto žiarením a súčasne vytvárajú predpoklady pre bezpečné
a účelné hospodárenie s rádioaktívnymi látkami.
§ 2
Výklad pojmov
V tejto vyhláške sa rozumie pod pojmom
„ionizujúce žiarenie“ - také elektromagnetické alebo korpuskulárne žiarenie, ktoré
pri prechode hmotou vytvára priamo alebo nepriamo páry ionov; sem patrí najmä žiarenie
gama, žiarenie röntgenové, častice alfa, beta a neutróny;
„zdroj žiarenia“ - rádioaktívny žiarič alebo zariadenie (prístroj), ktoré rádioaktívny
žiarič obsahuje alebo pri ktorého prevádzke vzniká ionizujúce žiarenie o energii väčšej
ako 5 kiloelektrónvoltov;
„rádioaktívny žiarič“ - akákoľvek rádioaktívna látka, ak jej špecifická aktivita a
úhrnná aktivita prevyšujú v jednotlivých triedach tieto hodnoty:
| Trieda (skupina) rádioaktívnych izotopov | Špecifická aktivita (µc/q) | Úhrnná aktivita(µc/*) |
| A | 0,002 | 0,1 |
| B | 0,02 | 1 |
| C | 0,2 | 10 |
| D | 2 | 100 |
Rozdelenie rádioaktívnych izotopov do jednotlivých tried je v prílohe 2;
„uzavretý žiarič“ - rádioaktívny žiarič bezpečne uzavretý v pevnom a neaktívnom puzdre,
ktoré za predpokladaných podmienok použitia zachováva skúškami overenú tesnosť a nezávadnosť
na povrchové zamorenie; uzavretý žiarič musí byť sprevádzaný osvedčením (§ 22);
„otvorený žiarič“ - rádioaktívny žiarič nevyhovujúci podmienkam uzavretého žiariča;
„rádioaktívne odpady“ - odpady obsahujúce rádioaktívne látky v miere prevyšujúcej
pri tekutých odpadoch najvyššie prípustné koncentrácie rádioaktívnych látok v pitnej
vode (tabuľka 1 v prílohe 1), pri plynných odpadoch desaťnásobok najvyšších prípustných koncentrácií vo vonkajšom
ovzduší (tabuľka 1 v prílohe 1), pri tuhých odpadoch hodnoty špecifickej aktivity, uvedené v tomto paragrafe pre
jednotlivé triedy rádioaktívnych izotopov;
„relatívna biologická účinnosť žiarenia“ - údaj, koľkokrát väčšie biologické pôsobenie
má absorbovaná dávka určitého druhu žiarenia ako rovnako veľká absorbovaná dávka röntgenového
žiarenia alebo žiarenia gama; udáva sa číslom;
„dávka žiarenia“ - absorbovaná dávka**) násobená relatívnou biologickou účinnosťou daného druhu žiarenia; vyjadruje sa v
jednotkách rem;
„pracovisko so zdrojmi žiarenia“ - vymedzený priestor, v ktorom sa používa zdroj žiarenia
a kde osoby tam pracujúce môžu byť vystavené dávke žiarenia prevyšujúcej 0,5 rem za
rok, a to buď z vonkajšieho zdroja žiarenia, alebo z vnútornej kontaminácie rádioaktívnymi
látkami.
§ 3
Všeobecné ustanovenia
Každý, kto používa zdroje žiarenia alebo kto môže svojou činnosťou ovplyvniť ich pôsobenie
na ľudský organizmus, je povinný urobiť v medziach svojej pôsobnosti všetky opatrenia
určené na ochranu zdravia ľudí pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia. Je
tiež povinný používať zdroje žiarenia len v najnutnejšom rozsahu a najmä sa starať
o to, aby pracovníci i ostatní občania boli len v najmenšej možnej miere vystavení
účinkom ionizujúceho žiarenia a aby dávky tohto žiarenia alebo koncentrácie rádioaktívnych
látok v životnom a pracovnom prostredí neprevýšili hodnoty určené v prílohe 1 tejto vyhlášky.
Časť II
Ochrana pred ionizujúcim žiarením
§ 4
Rozsah platnosti
(1)
Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú
a)
na používanie zariadení (prístrojov) obsahujúcich uzavreté žiariče účinne zabezpečené
pred akýmkoľvek kontaktom, ak intenzita dávky žiarenia na ktoromkoľvek mieste vo vzdialenosti
10 cm od povrchu zariadenia (prístroja) neprevýši 0,1 mrem/hod. a ak zariadenie (prístroj)
bolo v prototype kladne posúdené hlavným hygienikom Československej socialistickej
republiky,
(2)
Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky môže vyňať z pôsobnosti
vyhlášky používanie niektorých zdrojov žiarenia, ktoré s ohľadom na spôsob, vyhotovenie
a používanie zaručujú, že osoby, ktoré ich použijú, nebudú vystavené dávkam žiarenia
vyšším ako 0,5 rem za rok.
§ 5
Povinnosti závodov a zariadení
V záujme zabezpečenia účinnej ochrany pred ionizujúcim žiarením sú závody a zariadenia
povinné - bez ujmy ostatných povinností ustanovených touto vyhláškou - najmä
a)
používať zdroje žiarenia len v najnutnejšej miere,
b)
preberať zdroje žiarenia, len ak sú vytvorené predpoklady pre ich zdravotne nezávadnú
prepravu a skladovanie, a používať ich len ak sú vytvorené predpoklady pre ich zdravotne
nezávadné používanie, prípadne zneškodňovanie; pritom sú tiež povinné dbať o ochranu
vonkajšieho prostredia,
c)
riadne udržiavať zdroje žiarenia, ako aj ochranné zariadenia a pomôcky a meracie
prístroje,
d)
zabezpečiť sústavný dohľad nad dodržiavaním opatrení na ochranu pred ionizujúcim
žiarením na pracoviskách; výkonom tohto dohľadu sú povinné poveriť pracovníkov osobitne
školených vo veciach hygieny práce a ochrannej dozimetrie,
e)
dodržiavať pri používaní zdrojov žiarenia predpisy o hygienickej ochrane práce a
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zabezpečovať ich dodržiavanie,
f)
vykonávať merania potrebné pre kontrolu prípustných dávok žiarenia, koncentrácií
rádioaktívnych látok a znečistenia (kontaminácia) povrchov pracovísk, ochranných odevov
a tiel pracujúcich s rádioaktívnymi látkami a viesť prehľad o týchto údajoch,
g)
zamestnávať pri práci so zdrojmi žiarenia len pracovníkov plne na to spôsobilých
(§ 7 a 8) a starať sa o zvyšovanie ich kvalifikácie na túto prácu, najmä ich inštruovať o
správnych spôsoboch práce a o konkrétnych opatreniach na ochranu pred ionizujúcim
žiarením,
h)
dbať na to, aby sa zamestnanci podrobovali predpísaným preventívnym vstupným a periodickým
lekárskym prehliadkam,*) umožňovať im účasť na týchto prehliadkach a uskutočňovať závery vyplývajúce z týchto
prehliadok; sú tiež povinné informovať zdravotnícke zariadenia vykonávajúce tieto
prehliadky o dávkach žiarenia, ktoré dostali pracovníci na ich pracoviskách, ako aj
o bližších okolnostiach prevádzky, ktoré môžu mať význam pre hodnotenie zdravotného
stavu pracujúcich (dosahované koncentrácie rádioaktívnych látok v ovzduší pracovísk,
nehody na pracovisku a pod.),
ch)
poskytovať pracovníkom odevy a pomôcky potrebné pre ochranu pred ionizujúcim žiarením
a umožňovať im riadnu osobnú očistu po ukončení práce s rádioaktívnymi látkami,
i)
dbať na to, aby na pracoviská so zdrojmi žiarenia mali prístup len oprávnené osoby,
j)
zasielať orgánom hygienickej a protiepidemickej služby každoročne k 1. januáru prehľad
dávok žiarenia, ktoré dostali jednotliví pracovníci so zdrojmi žiarenia v uplynulom
roku,
k)
neodkladne upovedomiť orgány hygienickej a protiepidemickej služby o všetkých prípadoch,
kedy boli prekročené najvyššie prípustné dávky žiarenia u pracujúcich alebo kedy došlo
k nehodám pri práci s rádioaktívnymi žiaričmi,
l)
neodkladne hlásiť orgánom hygienickej a protiepidemickej služby a orgánom Verejnej
bezpečnosti stratu alebo odcudzenie zdroja žiarenia.
§ 6
Povinnosti pracovníkov
Pracovníci, ktorí pracujú na pracoviskách so zdrojmi žiarenia, sú povinní - bez ujmy
ostatných povinností ustanovených touto vyhláškou - najmä
a)
poznať a dodržiavať predpisy o hygienickej ochrane práce a o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci, najmä predpisy o používaní zdrojov žiarenia**) a zachovávať pracovný poriadok,
b)
postupovať pri práci tak, aby oni sami, ich spolupracovníci i ostatné osoby boli
čo najmenej ohrození škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia, a dôsledne používať
pridelené ochranné odevy a pomôcky,
c)
zaobchádzať so zdrojmi žiarenia, s ochrannými pomôckami a zariadeniami a s meracími
prístrojmi šetrne a správnym spôsobom,
d)
sústavne zvyšovať svoju kvalifikáciu pre prácu so zdrojmi žiarenia a prehlbovať znalosti
spôsobov ochrany pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia,
e)
oznamovať vedúcemu pracoviska všetky závady, ohrozujúce ochranu pred ionizujúcim
žiarením,
f)
podrobovať sa predpísaným preventívnym vstupným a periodickým lekárskym prehliadkam.
§ 7
Spôsobilosť pracovníkov
(1)
Prácu so zdrojmi žiarenia môžu vykonávať iba osoby, ktoré dovŕšili 18 rokov veku,
sú pre túto prácu telesne i duševne spôsobilé a vyhovujú i ostatným podmienkam ustanoveným
touto vyhláškou. Osoby staršie ako 16 rokov, pokiaľ nedovŕšili 18 rokov, prípadne
vek, ktorý ustanovujú osobitné predpisy, môžu pracovať so zdrojmi žiarenia v rámci
výučby, avšak len za zvláštnych podmienok, schválených na žiadosť príslušného ústredného
orgánu hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky v spolupráci s
Ústrednou radou odborov.
(2)
Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia nesmú pracovať tehotné ženy; na pracoviskách
s otvorenými žiaričmi nesmú pracovať ani dojčiace ženy. Ženy v generačnom období života
nesmú byť zamestnávané prácami, pri ktorých je nebezpečenstvo ožiarenia dávkami prevyšujúcimi
najvyššie prípustné hodnoty.
(3)
Predpisy, ktoré ustanovujú pre niektoré druhy práce, prípadne pre prácu žien, vyššiu
vekovú hranicu alebo prísnejšie podmienky, ako je ustanovené touto vyhláškou, nie
sú dotknuté.
§ 8
Odborná spôsobilosť
(1)
Vedúci pracoviska preukáže pred začatím práce so zdrojmi žiarenia svoju odbornú spôsobilosť
skúškou pred komisiou, ktorú ustanovuje krajský národný výbor v dohode s krajskou
odborovou radou; komisii predsedá krajský hygienik, prípadne ním určený odborný pracovník
hygienickej a protiepidemickej služby. Jej ďalšími členmi sú zástupca krajskej odborovej
rady alebo krajského výboru príslušného odborového sväzu a odborníci z praxe. Komisia
môže upustiť od vykonania skúšky u osôb, ktorých odborná spôsobilosť je nesporná.
O skúške, prípadne o tom, že od skúšky bolo z uvedených dôvodov upustené, vydá komisia
osvedčenie.
(2)
Pracovníci musia pred začatím práce so zdrojmi žiarenia a ďalej pravidelne najmenej
raz za šesť mesiacov preukázať skúškou vedúcemu pracoviska odbornú spôsobilosť v bezpečnom
zaobchádzaní so zdrojmi žiarenia pri plánovanom spôsobe ich používania. O skúške sa
vykoná záznam, ktorý musí byť uložený na pracovisku.
(3)
Ak má orgán, ktorý vykonáva dozor (§ 28), pochybnosti o odbornej spôsobilosti osôb, ktoré pracujú so zdrojmi žiarenia, môže
im uložiť, aby sa podrobili preskúšaniu svojich znalostí pred komisiou uvedenou v
odseku 1.
(4)
Skúškami uvedenými v odsekoch 1 a 2 sa zisťuje, či sú pracovníci oboznámení so spôsobmi
ochrany proti druhu používaného alebo vznikajúceho ionizujúceho žiarenia pri práci,
s bezpečnými spôsobmi zaobchádzania so zdrojmi žiarenia, s predpismi pre ochranu pred
ionizujúcim žiarením na pracovisku, s pracovným poriadkom a so zásadami ochrany okolia
pracoviska i postupu v nepredvídaných prípadoch.
(5)
Vedúci pracoviska, príp. vedúci závodu je povinný vylúčiť z ďalšej práce so zdrojmi
žiarenia pracovníkov, ktorí závažným spôsobom porušujú predpisy pre ochranu pred ionizujúcim
žiarením; na to sú oprávnené aj orgány vykonávajúce dozor (§ 28).
§ 9
Výstavba a vybavenie pracovísk so zdrojmi žiarenia
(1)
Pri výstavbe pracovísk so zdrojmi žiarenia musia sa dodržať všeobecné hygienické
požiadavky ustanovené pre výstavbu priemyslových podnikov*) a požiadavky ustanovené záväznými technickými normami na vykonávanie ochrany pred
ionizujúcim žiarením.
(2)
Stavebný materiál a konštrukcie stien, zástien a krytov a vybavenie a vnútorné rozmiestnenie
pracoviska musia sa voliť tak, aby sa pri plánovanom spôsobe práce so zdrojmi žiarenia
(včítane i predvídateľných nehôd) zabezpečila dostatočná ochrana osôb na pracovisku
a osôb zdržujúcich sa v blízkosti pracoviska a aby sa podľa povahy pracoviska umožnila
čo najrýchlejšia a najúčinnejšia očista pracoviska a osôb od rádioaktívnych látok.
(3)
Pracovisko musí byť vybavené všetkými potrebnými pomôckami pre ochranu pred ionizujúcim
žiarením a dostatočným množstvom vhodných prístrojov pre meranie dávok alebo dávkových
intenzít všetkých druhov žiarenia, ktoré sa pri práci môžu vyskytnúť. Pracovisko s
otvorenými žiaričmi musí byť okrem toho vybavené prístrojmi pre meranie rádioaktívnej
kontaminácie pracovísk a osôb a v prípadoch bližšie vymedzených technickými normami
a prístrojmi pre meranie koncentrácií rádioaktívnych látok v ovzduší pracovísk a v
odpadových vodách.
(4)
Projektová dokumentácia pracovísk so zdrojmi žiarenia musí byť v rozsahu nevyhnutnom
pre posúdenie všetkých okolností súvisiacich s ochranou pracovníkov a okolia pracoviska
predložená na schválenie orgánom hygienickej a protiepidemickej služby a prejednaná
s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia
pri práci. Typové podklady pracovísk so zdrojmi žiarenia nesmú byť vydané bez kladného
posudku hlavného hygienika Československej socialistickej republiky.
Prevádzka na pracoviskách so zdrojmi žiarenia
§ 10
(1)
K trvalým prácam so zdrojmi žiarenia musia byť určené stále pracoviská so zdrojmi
žiarenia. Prechodné práce so zdrojmi žiarenia, t. j. práce, ktoré majú byť vykonávané
za krátku dobu, vopred vymedzenú, môžu byť vykonávané aj na bežných pracoviskách (prechodných
pracoviskách), závod (zariadenie) však musí pre tieto práce vyhradiť potrebný priestor
alebo iným opatrením zabezpečiť, aby pracovníci, ktorí so zdrojmi žiarenia priamo
nepracujú, neboli vystavení ionizujúcemu žiareniu v hodnote prevyšujúcej 5 mrem za
8 hodín alebo koncentráciám rádioaktívnych látok vo vzduchu, prevyšujúcim desaťnásobok
najvyšších prípustných koncentrácií týchto látok vo vonkajšom ovzduší (príloha 1). Prechodné práce s otvorenými žiaričmi môžu byť vykonávané iba tam, kde je zabezpečená
dostatočná očista priestorov od rádioaktívnych látok a osobná očista pracovníkov,
a zabezpečené, že nedôjde k rozšíreniu rádioaktivity do okolia.
(2)
Stále pracoviská so zdrojmi žiarenia a prechodné pracoviská s otvorenými žiaričmi
môžu byť uvedené do prevádzky a zrušené len so súhlasom orgánov hygienickej a protiepidemickej
služby. Zriadenie prechodných pracovísk s ostatnými zdrojmi žiarenia oznámi vedenie
závodu (zariadenia) neodkladne krajskému hygienikovi. Súhlas s uvedením do prevádzky
môže sa vydať až po ukončení všetkých stavebných a inštalačných prác, po dokonalom
uprataní a po zabezpečení všetkých podmienok pre nezávadnú a bezpečnú prácu so zdrojmi
žiarenia. Tieto pracoviská môžu byť zrušené len vtedy, ak sa preukáže, že zdroje žiarenia
boli z pracoviska odstránené, a prípadne, že kontaminácia povrchov pracoviska rádioaktívnymi
látkami bola znížená na prípustné hodnoty (§ 12). Súhlas s uvedením do prevádzky alebo so zrušením pracoviska sa vykonáva formou
zápisnice o prehliadke, prípadne o premeraní pracoviska. Ustanovenie § 20 nie je tým dotknuté.
(3)
K uvedeniu stáleho pracoviska so zdrojmi žiarenia do prevádzky je potrebný tiež súhlas
orgánov dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri
práci a orgánov požiarnej inšpekcie. Tiež všetky zamýšľané zmeny stavu, za ktorého
bol vydaný súhlas s trvalou alebo prechodnou prevádzkou pracoviska so zdrojmi žiarenia,
musia byť prejednané s týmito orgánmi.
§ 11
(1)
Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia musia sa dodržiavať všeobecné hygienické požiadavky,
určené pre prevádzku a udržiavanie priemyslových podnikov.*)
(2)
Pri práci so zdrojmi žiarenia je potrebné zachovávať úzkostlivú čistotu a poriadok.
Všetky pracovné úkony s týmito zdrojmi, najmä s rádioaktívnymi žiaričmi, musia sa
vopred nacvičiť modelove bez zdroja žiarenia tak, aby ohrozenie žiarením pri práci
bolo čo najmenšie.
(3)
Pred začatím prác, pri ktorých vzniká nebezpečenstvo vonkajšieho ožiarenia osôb,
musí byť overená účinnosť ochrany meraním dávkových intenzít v mieste pobytu pracovníka.
Táto kontrola musí byť pravidelne opakovaná, a to najmä pri zmenách v pracovnom postupe
alebo v usporiadaní ochrany. Meranie osobných dávok žiarenia musí sa vykonávať vhodným
spôsobom u všetkých pracujúcich tam, kde stupeň expozície je taký, že by mohol viesť
k dávkam vyšším ako jedna desatina najvyšších prípustných dávok (príloha 1).
§ 12
(1)
Ak dôjde na pracovisku ku zvýšeniu žiarenia alebo rozptylu rádioaktívnych látok (napr.
pri nehode, poškodení uzavretých žiaričov, zlyhaní ochranných opatrení a pod.) je
nevyhnutné:
a)
upovedomiť o tom ihneď vedúceho pracoviska a pracovníka povereného dohľadom na ochranu
[§ 5 písm. d)],
b)
ihneď uzavrieť alebo ohradiť priestor, kde boli rozptýlené rádioaktívne látky, a
zamedziť k nemu prístup nepovolaným osobám; osobám určeným pre dekontaminačné práce
je povolený prístup na toto miesto len ak sú dodržané potrebné opatrenia a ak na ne
dozerá pracovník zabezpečujúci ochrannú dozimetriu,
c)
aby vedúci pracoviska vyšetril, či mohlo dôjsť k vnútornej kontaminácii pracovníkov
rádioaktívnymi látkami. Ak nie je možné vnútornú kontamináciu spoľahlivo vylúčiť,
musia sa vykonávať opatrenia podľa pokynov Ministerstva zdravotníctva pre prvú pomoc
pri nehode so zdrojmi žiarenia. Vedúci pracoviska musí súčasne neodkladne upovedomiť
o takejto nehode najbližšie zdravotnícke zariadenie a orgány hygienickej a protiepidemickej
služby. Rovnako sa postupuje pri prežiarení pracovníkov,
d)
ak je možné vnútornú kontamináciu spoľahlivo vylúčiť, neodkladne vykonať dekontamináciu
pokožky vhodnými metódami na najnižšie hodnoty, ktoré možno dosiahnuť opakovanými
postupmi bez porušenia povrchu kože,
e)
dekontaminovať ostatné kontaminované povrchy opakovanými vhodnými metódami na najnižšie
dosiahnuteľné hodnoty kontaminácie.*) Pracovný odev kontaminovaný nad tieto hodnoty je potrebné vymeniť, uložiť do vhodného
obalu a pred ďalším použitím riadne dekontaminovať,
f)
zachovávať ešte ďalšie pokyny, ktoré podľa povahy pracoviska určí vedenie závodu
(zariadenia) so schválením orgánov hygienickej a protiepidemickej služby,
g)
o nehode a jej likvidácii urobiť osobitný záznam, ktorý overí vedúci pracoviska a
pracovník poverený dohľadom na ochranu.
(2)
Predmety, ktoré opúšťajú pracovisko so zdrojmi žiarenia (prístroje, nástroje, pracovné
odevy a pod.) nesmú byť kontaminované na povrchu viac, ako je uvedené v odseku 1 písm.
e). To sa nevzťahuje na predmety, ktoré opúšťajú pracovisko predpísaným spôsobom ako
rádioaktívne odpady (§ 16 až 19).
§ 13
(1)
Zdroje žiarenia, materiály, nástroje a pomôcky, ktoré sa používajú pri práci s týmito
zdrojmi, obaly a dopravné prostriedky pre prepravu rádioaktívnych žiaričov, pracoviská
a objekty pre prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou röntgenových pracovísk
v zdravotníctve a predmetov na nich používaných musia sa označiť predpísaným varovným
symbolom nebezpečenstva ionizujúceho žiarenia viditeľným na bezpečnú vzdialenosť.**)
(2)
Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia musia byť uložené a nadriadeným orgánom a orgánom
vykonávajúcim dozor (§ 28) na vyžiadanie predložené tieto doklady:
a)
povolenie na odber, skladovanie a používanie zdrojov žiarenia,
b)
súhlas (zápis) dozorných orgánov s uvedením pracoviska do prevádzky, ako aj rozhodnutia
vydané v rámci dozoru nad pracoviskom,
c)
prevádzkové záznamy o používaní, prípadne o pohybe zdrojov žiarenia a osvedčenie
používaných žiaričov,
d)
záznamy o odstraňovaní rádioaktívnych odpadov,
e)
doklady o vykonaní predpísaných lekárskych prehliadok pracovníkov a o skúškach odbornej
spôsobilosti (§ 8),
f)
záznamy o dávkach žiarenia, ktoré pracujúci dostali, a údaje o meraní koncentrácie
rádioaktívnych látok v ovzduší.
(3)
Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia musí byť na prístupnom mieste vyvesený pracovný
poriadok a pokyny o postupe pri nehode (§ 12 ods. 1).
§ 14
Výroba zariadení so zdrojmi žiarenia
(1)
Zariadenia obsahujúce rádioaktívne žiariče a zariadenia, pri používaní ktorých vzniká
ionizujúce žiarenie, nesmú sa sériove vyrábať, prípadne hromadne dovážať, ak nebol
ich prototyp kladne posúdený hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky.
Toto ustanovenie sa vzťahuje i na zariadenia, ktoré sa používajú pre prácu so zdrojmi
žiarenia a ktorých konštrukcia môže ovplyvniť stupeň ochrany pred žiarením.
(2)
Zariadenia uvedené v odseku 1, pokiaľ sú určené pre prácu i mimo pracoviska so zdrojmi
žiarenia, musia svojou konštrukciou, spôsobom inštalácie a spôsobom používania zabezpečovať,
že osoby, ktoré ich budú používať, nebudú vystavené väčšiemu vonkajšiemu ožiareniu
ako 0,5 rem za rok. Tieto zariadenia nesmú obsahovať otvorené žiariče.
§ 15
Preprava rádioaktívnych žiaričov
(1)
Rádioaktívne žiariče musia sa prepravovať v pevných a nepriepustných obaloch, ktoré
zabraňujú úniku obsahu za predvídateľných okolností. Obaly, v ktorých sa rádioaktívne
žiariče prepravujú, musia sa vhodne označiť; na povrchu nesmú byť kontaminované.
(2)
Preprava rádioaktívnych žiaričov medzi miestne odlúčenými pracoviskami, pokiaľ sa
nevykonáva prostriedkami hromadnej prepravy (odsek 5), musí sa vykonávať motorovým
dvojstopovým vozidlom vybaveným tak, aby bola počas prepravy vylúčená strata žiariča.
(3)
Otvorené žiariče môžu sa prepravovať najmenej vo dvoch bezpečne uzavretých ochranných
obaloch. Pri preprave otvorených tekutých žiaričov musí sa medzi oba ochranné obaly
umiestniť náplň z vhodného materiálu, ktorý je schopný absorbovať celé množstvo prepravovanej
rádioaktívnej látky.
(4)
Na mieste vodiča, prípadne iných osôb, ktoré sa prepravujú súčasne s rádioaktívnymi
žiaričmi, nesmie intenzita žiarenia prekročiť 50 mrem za 8 hodín. Ak však ide o osoby,
ktoré pracujú so zdrojmi žiarenia alebo ktoré rádioaktívne látky pravidelne prevážajú,
musí sa zabezpečiť, aby sa u nich neprekročili najvyššie prípustné dávky žiarenia
pre pracujúcich so zdrojmi žiarenia (príloha 1); na tieto osoby sa vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky týkajúce sa pracujúcich so
zdrojmi žiarenia.
Na povrchu vozidla nesmie intenzita žiarenia na žiadnom mieste prekročiť 200 mrem
za 1 hodinu. Ak zastaví vodič počas prepravy rádioaktívnych látok kdekoľvek vozidlo,
je povinný zabezpečiť jeho stráženie poučenou osobou. Vozidlo sa musí na nápadnom
mieste viditeľne označiť a opatriť nápisom; nápis musí obsahovať výzvu, aby v prípade
nehody bolo rýchle upovedomené najbližšie oddelenie Verejnej bezpečnosti a hygienicko-epidemiologická
stanica, a výstrahu pred akýmkoľvek zaobchádzaním s havarovaným vozidlom.
(5)
Podrobnosti o preprave rádioaktívnych látok v prostriedkoch hromadnej prepravy a
poštou upraví Ministerstvo dopravy a Ústredná správa spojov v dohode s hlavným hygienikom
Československej socialistickej republiky.
Ochrana vonkajšieho prostredia
§ 16
(1)
Závody (zariadenia) nesmú bez súhlasu orgánov hygienickej a protiepidemickej služby
vypúšťať do ovzdušia rádioaktívne žiariče a rádioaktívne odpady alebo ich ukladať
do pôdy; súhlas na ukladanie týchto žiaričov do pôdy vydávajú orgány hygienickej a
protiepidemickej služby v dohode s vodohospodárskymi orgánmi. Odstraňovať rádioaktívne
odpady vypúšťaním do vôd možno len s povolením vodohospodárskych orgánov podľa predpisov
o vodnom hospodárstve.*)
(2)
Základným vodidlom pri rozhodovaní orgánov podľa odseku 1 je nutnosť zabezpečiť,
aby ovzdušie okolia, v ktorom žije obyvateľstvo a v ktorom sa nachádzajú požívatiny
a pitné vody, ako aj vody povrchové boli znečisťované rádioaktívnymi látkami čo najmenej
a aby v žiadnom prípade neboli v dôsledku používania zdrojov žiarenia znečistené nad
prípustné hodnoty (príloha 1). V povrchových vodách sú najvyššie prípustné koncentrácie rádioizotopov rovnaké
ako v pitnej vode. Akékoľvek ohrozovanie podzemných zdrojov pitných vôd rádioaktívnym
znečisťovaním je neprípustné.
§ 17
(1)
Spôsob zneškodňovania rádioaktívnych odpadov, či už vznikajú na pracoviskách so zdrojmi
žiarenia alebo iným spôsobom (napr. pri nehode), schvaľujú orgány hygienickej a protiepidemickej
služby, a ak ide o odpady tekuté alebo ak je zneškodňovaním ovplyvnená akosť vody,
vodohospodárske orgány v dohode s orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby.
(2)
Závod (zariadenie), pri činnosti ktorého môže byť okolie ohrozené náhlym rozptýlením
rádioaktívnych látok, je povinný pred začatím prevádzky vypracovať plán účinných opatrení
na rýchle odstránenie následkov nehody, ku ktorej by mohlo dôjsť, a zabezpečiť ho
v spolupráci s okresným národným výborom, krajským hygienikom, krajskou správou Ministerstva
vnútra - správou Verejnej bezpečnosti a s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia
nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Všetky takéto nehody je potrebné neodkladne
oznámiť týmto orgánom, a pokiaľ dôjde k ovplyvneniu podzemných a povrchových vôd,
aj príslušnému vodohospodárskemu orgánu.
§ 18
(1)
Rádioaktívne odpady sa nesmú vypúšťať priamo do povrchových vôd.
(2)
Pri posudzovaní tekutých rádioaktívnych odpadov berie sa do úvahy iba ich aktivita
spôsobená v závode. Pre zníženie rádioaktivity odpadových vôd pred vypúšťaním zo závodu
sa pripúšťa ich riedenie len inými odpadovými vodami.
(3)
Do verejnej kanalizácie sa môžu vypúšťať rádioaktívne odpady s koncentráciou rádioaktívnych
látok, ktorá neprevyšuje stonásobok najvyšších prípustných koncentrácií rádioaktívnych
látok v pitnej vode, a to len vtedy, ak sa zabezpečí najmenej stonásobné zriedenie
týchto odpadových vôd pri bezdažďovom odtoku ešte pred vyústením kanalizácie do čistiacej
stanice alebo do povrchového vodotoku. Ak je zabezpečené len nižšie riedenie odpadových
vôd pred vyústením do kanalizácie, musí byť koncentrácia rádioaktívnych látok v odpadoch
úmerne nižšia.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje aj na odpady vypúšťané do verejnej kanalizácie z
kanalizácie závodu alebo zariadenia (napr. nemocnice). V takom prípade musí byť úsek
závodnej kanalizácie, v ktorom prechádzajú odpady o vyššej aktivite, ako je stonásobok
najvyšších prípustných koncentrácií rádioaktívnych látok v pitnej vode, zvlášť označený
v pláne kanalizácie zariadenia ako „aktívna kanalizácia“ a práce a opravy sa musia
na ňom vykonávať výlučne pod dozimetrickou kontrolou.
(5)
S kalom, ktorý vzniká v čistiarenských zariadeniach, musí sa zaobchádzať ako s rádioaktívnym
odpadom, ak prevyšuje jeho špecifická a úhrnná aktivita hodnoty ustanovené v § 2.
(6)
Vodohospodárske orgány môžu pri tekutých odpadoch povoliť v dohode s krajským hygienikom
vo zvlášť odôvodnených prípadoch výnimku z ustanovenia odseku 1; koncentrácie odpadov
však nesmú v týchto prípadoch prevyšovať desaťnásobok najvyššej prípustnej koncentrácie
v pitnej vode. Ináč môže odchýlky od ustanovení predchádzajúcich odsekov povoliť krajský
hygienik v dohode s príslušným vodohospodárskym orgánom. Ustanovenie § 16 ods. 2 nie je tým dotknuté.
§ 19
(1)
Rádioaktívne odpady, ktoré sa neodstránia podľa predchádzajúcich ustanovení alebo
uskladnením na pracovisku, ako sú koncentrované tekuté odpady, znečistený filtračný
materiál a kontaminované predmety, musia sa vhodne upraviť a odviesť do ústredného
odpadišťa. Výnimky povoľuje v odôvodnených prípadoch krajský hygienik.
(2)
Odvoz a uskladnenie rádioaktívnych odpadov na ústrednom odpadišti zabezpečuje Ústav
pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov, prípadne iná organizácia, ktorú tým poverí
Ministerstvo chemického priemyslu. Spôsob a podmienky odovzdávania rádioaktívnych
odpadov pre odvoz určí tento ústav so súhlasom hlavného hygienika Československej
socialistickej republiky.
(3)
Každý, kto ukladá alebo ešte pred účinnosťou tejto vyhlášky uložil rádioaktívne odpady
do zeme, je povinný neodkladne oznámiť miesto uloženia odpadu, jeho množstvo a druh
krajskému národnému výboru, ktorý tieto údaje eviduje, prípadne vykonáva ďalšie opatrenia.
Časť III
Hospodárenie so zdrojmi žiarenia
Povolenie na odber, skladovanie a používanie zdrojov žiarenia
§ 20
(1)
Na odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov a na používanie zdrojov žiarenia je
potrebné osobitné povolenie krajského hygienika.*) Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky je oprávnený rozšíriť platnosť
povolenia na používanie zdrojov žiarenia pre viac krajov alebo pre všetky kraje.
(2)
V jednom povolení môže sa spojiť oprávnenie ako na odber a skladovanie, tak aj na
používanie zdrojov žiarenia. Na pravidelný a plánovaný odber zdrojov žiarenia od Ústavu
pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov môže sa vydať jedno povolenie na celé
plánované množstvo a pre všetky čiastkové odbery v tom istom roku.
(3)
Povolenie podľa odseku 1 musí mať i organizácia, ktorej bolo udelené oprávnenie na
výrobu a distribúciu rádioaktívnych žiaričov (§ 26 ods. 1).
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa netýka Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov
a Ústavu jadrového výskumu Československej akadémie vied.
(5)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na odber, skladovanie a používanie
a)
zlúčením prírodného uránu a tória do množstva 1000 gramov prírodného uránu alebo
tória,
b)
prírodných liečivých vôd, ktoré obsahujú rádioaktívne látky prírodného pôvodu,
c)
hodiniek a palubných prístrojov, ako aj iných podobných výrobkov, ktoré obsahujú
rádioaktívny žiarič, alebo prístrojov, pri prevádzke ktorých vzniká ionizujúce žiarenie,
ktoré s ohľadom na spoľahlivú bezpečnosť používania vyhlási hlavný hygienik Československej
socialistickej republiky.
(6)
Závody (zariadenia), ktoré používajú žiariče uvedené v odseku 5 písm. a) alebo ich
skladujú, sú povinné toto ohlásiť do 30 dní krajskému hygienikovi.
§ 21
(1)
Povolenie na odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov môže sa vydať len vtedy,
ak je zaručená ich bezpečná preprava a bezpečné uskladnenie. V povolení sa musí uviesť
druh, množstvo a forma odoberaných (skladovaných) rádioaktívnych látok, ako aj označenie
a presná adresa organizácie a mená osôb, ktoré za odber a skladovanie rádioaktívnych
žiaričov zodpovedajú.
(2)
Povolenie na používanie zdrojov žiarenia smie sa vydať len vtedy, ak sa splnia všetky
podmienky pre bezpečné zaobchádzanie s nimi. V povolení sa musí určiť na aký účel,
za akých podmienok a na akú dobu sa vydáva, a musí sa uviesť druh zdroja žiarenia,
prípadne jeho aktivita, označenie miesta použitia a meno zodpovedného vedúceho pracoviska.
(3)
Povolenie podľa § 20 ods. 1 môže sa odobrať, ak sa zistia závažné nedostatky v skladovaní, v používaní alebo
v evidencii zdrojov žiarenia. Povolenie stráca platnosť, ak dôjde ku zmene podmienok,
za ktorých sa udelilo; v pochybnostiach rozhoduje krajský hygienik.
§ 22
Osvedčenie uzavretých žiaričov
(1)
Uzavretý žiarič sa musí opatriť značkou a výrobným číslom a sprevádzať osvedčením,
pokiaľ v osobitných prípadoch nie je toto označenie a osvedčenie nahradené osvedčením
hromadným; ak sa nevyhovie týmto podmienkam, žiarič sa považuje za otvorený.
(2)
Osvedčenie uzavretého žiariča obsahuje
a)
evidenčné číslo osvedčenia,
b)
údaj o druhu a množstve rádioaktívnej látky s uvedením dňa, na ktorý sa udané množstvo
vzťahuje,
c)
údaj o chemickej a fyzikálnej forme rádioaktívnej látky,
d)
výrobné číslo, značku a meno výrobcu alebo zahraničného dodávateľa uzavretého žiariča,
e)
údaj o spôsobe uzavretia žiariča,
f)
údaj o materiáli a hrúbke stien obalu žiariča,
g)
vonkajšie rozmery obalu žiariča,
h)
rozmery rádioaktívnej látky a opis jej umiestnenia v obale,
ch)
údaj o druhu a výsledku vykonaných skúšok na tesnosť a na kontamináciu obalu,
i)
obmedzenie v zaobchádzaní s uzavretým žiaričom, prípadne v jeho použití,
j)
dobu platnosti osvedčenia,
k)
adresu odberateľa,
l)
dátum vystavenia osvedčenia a pečiatku s podpisom organizácie, ktorá osvedčenie vystavila.
(3)
Uzavreté žiariče, ktoré z technických dôvodov nemôžu sa opatriť značkou a výrobným
číslom (niektoré lekárske rádiofory), musia sa opatriť hromadným osvedčením. Toto
hromadné osvedčenie sa vystavuje pre všetky žiariče toho istého typu a tej istej veľkosti,
ktoré obsahujú rovnaké množstvo tej istej rádioaktívnej látky a sú v držaní tej istej
organizácie. Hromadné osvedčenie obsahuje údaje uvedené v odseku 2, pričom namiesto
údajov o výrobnom čísle a značke [písmeno d)] sa uvádza počet jednotlivých žiaričov,
pre ktoré je toto osvedčenie vystavené.
(4)
Osvedčenie uzavretého žiariča vydáva Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov
alebo iná organizácia, ktorá je oprávnená na výrobu a distribúciu uzavretých žiaričov
podľa § 26. Ak ide o dovezené uzavreté žiariče, je dovážajúci podnik zahraničného obchodu povinný
obstarať u zahraničného dodávateľa údaje pre vystavenie osvedčenia uvedené v odseku
2 písm. b) až d) a f) až i) podľa možnosti aj písm. e). Ústav pre výskum, výrobu a
využitie rádioizotopov, prípadne iná poverená organizácia vedie evidenciu o vydaných
osvedčeniach.
§ 23
Osvedčenie otvoreného žiariča
(1)
Otvorený žiarič musí byť pri odovzdávaní sprevádzaný osvedčením o povahe rádioaktívnej
látky.
(2)
Osvedčenie otvoreného žiariča obsahuje:
a)
evidenčné číslo osvedčenia,
b)
údaj o druhu a množstve rádioaktívnej látky a prímesí a o špecifickej aktivite s
uvedením dňa, na ktorý sa uvedené množstvo vzťahuje,
c)
údaj o chemickej forme rádioaktívnej látky a nerádioaktívnych prímesí,
d)
údaj o druhu obalu rádioaktívnej látky,
e)
poučenie o bezpečnom otváraní vonkajších obalov, najmä so zreteľom na nebezpečenstvo
ich kontaminácie,
f)
adresu odberateľa,
g)
deň vystavenia osvedčenia a pečiatku s podpisom organizácie, ktorá osvedčenie vystavila.
(3)
Osvedčenie otvoreného žiariča vystavuje Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov
alebo iná organizácia, ktorá otvorený žiarič odovzdáva. Ústav pre výskum, výrobu a
využitie rádioizotopov, prípadne iná organizácia odovzdávajúca otvorené žiariče vedie
evidenciu o vydaných osvedčeniach. Ak ide o dovezené otvorené žiariče, je dovážajúci
podnik zahraničného obchodu povinný obstarať od zahraničného dodávateľa údaje pre
vystavenie osvedčenia uvedené v odseku 2 písm. b) až d).
§ 24
Evidencia rádioaktívnych žiaričov
(1)
Závody (zariadenia) sú povinné viesť evidenciu o príjme, pohybe a použití rádioaktívnych
žiaričov s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 20 ods. 5, zaznamenávať údaje o ich zneškodňovaní a ihneď hlásiť nadobudnutie každého takého
žiariča Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov.
(2)
Celoštátnu evidenciu o dovoze, vývoze a pohybe týchto rádioaktívnych žiaričov v Československej
socialistickej republike vedie Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov podľa
svojich záznamov o dodávkach rádioaktívnych látok a podľa hlásenia výrobných, distribučných,
vývozných a iných organizácií.
(3)
Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov podáva orgánom hygienickej a protiepidemickej
služby najmenej štvrťročne zprávu o dodávkach a iných prevodoch evidovaných žiaričov.
§ 25
Dovoz rádioaktívnych žiaričov
(1)
Dovoz rádioaktívneho žiariča môže sa uskutočniť len ak má dovážajúca organizácia
povolenie na odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov podľa § 20 alebo ak je zabezpečená priama preprava k odberateľovi, ktorý má povolenie na odber
rádioaktívneho žiariča podľa toho istého ustanovenia, alebo do Ústavu pre výskum,
výrobu a využitie rádioizotopov.
(2)
Každý uskutočnený dovoz rádioaktívnych žiaričov, ako aj prístrojov alebo zariadení
s priloženými alebo zamontovanými rádioaktívnymi žiaričmi oznámi dovážajúci podnik
Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov a súčasne obstará osvedčenie podľa
§ 22 alebo 23.
(3)
Dovážajúci podnik zahraničného obchodu musí viesť presné záznamy o dovoze, skladovaní
a odovzdávaní rádioaktívnych žiaričov s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 20 ods. 5.
§ 26
Výroba a distribúcia rádioaktívnych žiaričov
(1)
Rádioaktívne žiariče môžu vyrábať a distribuovať a uzavreté žiariče pripravovať,
upravovať, opravovať a distribuovať len Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov
a organizácie, ktorým na to dá oprávnenie Ministerstvo chemického priemyslu v dohode
s Ministerstvom zdravotníctva.
(2)
(3)
Držitelia rádioaktívnych žiaričov, pokiaľ nemajú oprávnenie na ich distribúciu, môžu
odovzdať rádioaktívne žiariče inej organizácii len po predchádzajúcom upovedomení
krajského hygienika, ktorý im vydal povolenie podľa § 20.
§ 27
Nevyužité rádioaktívne žiariče
(1)
Nevyužité rádioaktívne žiariče musí držiteľ neodkladne hlásiť krajskému hygienikovi
a Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov.
(2)
Za nevyužité sa považujú rádioaktívne žiariče, na ktoré sa vzťahuje povolenie podľa
§ 20 a
a)
držiteľmi ktorých sú fyzické osoby,
b)
držiteľmi ktorých sú organizácie, ktoré ich nepotrebujú na plnenie svojich úloh,
c)
pri ktorých nie je zistené, že ich držiteľ spracuje alebo že ich použije,
d)
ktoré sa za súčasného stavu nedajú použiť alebo
e)
pre používanie ktorých nemá držiteľ potrebné povolenie.
(3)
V pochybnostiach, či sa má niektorý rádioaktívny žiarič považovať za nevyužitý, rozhoduje
v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. b) a c) orgán nadriadený závodu (zariadeniu),
ktorý taký žiarič skladuje, a v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. d) a e) krajský
hygienik.
(4)
Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov vykonáva po vypočutí orgánu nadriadeného
držiteľovi nevyužitého rádioaktívneho žiariča potrebné opatrenia pre jeho využitie.
Držiteľ nevyužitého rádioaktívneho žiariča je povinný ho prenechať podľa pokynu Ústavu
pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov v určenej lehote určenému odberateľovi,
a to za cenu podľa platných cenových predpisov. Medzi organizáciami štátneho socialistického
sektora sa deje prevod podľa predpisov o správe národného majetku; ak je držiteľ fyzická
osoba, platia tu ustanovenia o odplatnom nadobúdaní vecí od súkromníkov organizáciami
socialistického sektora.*) Ustanovenie § 20 ods. 1 tým nie je dotknuté.
(5)
Pokiaľ pre niektoré rádioaktívne žiariče niet ďalšieho použitia, určí Ústav pre výskum,
výrobu a využitie rádioizotopov v dohode s krajským hygienikom ich bezpečné uloženie
alebo zneškodnenie.
Časť IV
Záverečné ustanovenia
Dozor
§ 28
(1)
Dozor nad dodržiavaním potrebných opatrení chrániacich zdravie osôb pred škodlivými
účinkami ionizujúceho žiarenia vykonávajú orgány hygienickej a protiepidemickej služby
v spolupráci s vodohospodárskymi orgánmi, so Štátnou vodohospodárskou inšpekciou a
s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia
pri práci.
(2)
Orgány vykonávajúce dozor podľa odseku 1 sú oprávnené vstupovať do všetkých objektov,
kde sa nachádzajú zdroje žiarenia, nahliadať do predpísaných dokladov a vyžadovať
vykonanie potrebných vyšetrení. Pritom orgány hygienickej a protiepidemickej služby
sú oprávnené vykonávať potrebné merania a odoberať v potrebnom rozsahu vzorky; môžu
tiež zhabať zdroje žiarenia, ktoré sa používajú v rozpore s ustanoveniami tejto vyhlášky,
alebo nariadiť ich zneškodnenie a nariadiť vyradenie osôb, ktorých zdravotný stav
alebo počínanie by mohlo narušiť ich vlastné zdravie a bezpečnosť alebo zdravie a
bezpečnosť ďalších osôb.
(3)
Orgány vykonávajúce kontrolu pracovísk so zdrojmi žiarenia sú povinné dodržiavať
pritom zásady ochrany pred ionizujúcim žiarením.
§ 29
(1)
V zariadeniach patriacich do pôsobnosti Ministerstva národnej obrany vykonáva úlohy
hygienickej a protiepidemickej služby Vojenský ústav hygieny, epidemiológie a mikrobiológie
v Prahe. Pokiaľ ide o ochranu vonkajšieho prostredia, vykonáva tento ústav svoju pôsobnosť
v dohode s orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby.
(2)
V zariadeniach patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra vykonávajú dozor podľa
§ 28 orgány hygienickej a protiepidemickej služby v dohode s príslušnými orgánmi Ministerstva
vnútra.
(3)
Na železniciach vykonávajú dozor nad pracoviskami so zdrojmi žiarenia orgány hygienickej
a protiepidemickej služby v úzkej spolupráci s orgánmi hygienickej a protiepidemickej
starostlivosti železničného zdravotníctva. Dozor nad prepravou rádioaktívnych látok
na železniciach vykonávajú orgány hygienickej a protiepidemickej starostlivosti železničného
zdravotníctva v spolupráci s orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby.
§ 30
(1)
Pokiaľ nie je v tejto vyhláške ináč ustanovené, povoľuje v odôvodnených prípadoch
výnimky z jej ustanovení Ministerstvo zdravotníctva. Ak ide o ustanovenia § 20 až 25 a 27, robí tak v dohode s Ministerstvom chemického priemyslu, a ak ide o ustanovenia § 17 a 18, v dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.
(2)
Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky môže podľa nových poznatkov
vedy v ochrane pred žiarením meniť najvyššie prípustné hodnoty ustanovené v prílohe 1 alebo určiť zmeny a doplnky v zaradení rádioizotopov do tried (skupín).
§ 31
Vzťah k iným predpisom
(1)
Podrobnosti o požiadavkách na ochranu pred ionizujúcim žiarením pri jednotlivých
spôsoboch využitia zdrojov žiarenia sú upravené osobitnými predpismi.**)
(2)
Zrušuje sa
vyhláška ministerstiev chemického priemyslu a zdravotníctva č. 220/1959 Ú. l. (Ú.
v.) o hospodárení s rádioaktívnymi látkami,
ustanovenie čl. 1 ods. 3 písm. h) smerníc Ústrednej správy vodného hospodárstva č.
74/1957 Ú. l. (Ú. v.) o akosti povrchových vôd v recipientoch a časť B prílohy 2 týchto
smerníc.
§ 32
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. májom 1963.
Minister zdravotníctva:
Plojhar v. r.
Minister chemického priemyslu:
v z. Valeš v. r.
Plojhar v. r.
Minister chemického priemyslu:
v z. Valeš v. r.
Príloha č. 1 vyhlášky č. 34/1963 Zb.
Najvyššie prípustné hodnoty ionizujúceho žiarenia
1.
Do najvyššej prípustnej dávky žiarenia sa zahrňujú dávky z ožiarenia pri práci so
zdrojmi žiarenia alebo pri pobyte pri vonkajších zdrojoch žiarenia používaných pri
práci a dávky žiarenia z rádioizotopov nachádzajúcich sa v ľudskom organizme v dôsledku
zvýšeného obsahu rádioizotopov v prostredí pracoviska so zdrojmi žiarenia a jeho okolia.
Nezahrňujú sa do nej dávky aplikované za účelom liečebným alebo vyšetrovacím v zdravotníckom
zariadení*) a ďalej dávky, ktoré pochádzajú z obvyklého obsahu prírodných rádioizotopov v tele
a v životnom prostredí, ako aj zo zdrojov žiarenia bežne sa vyskytujúcich v osobnom
používaní obyvateľstva (napr. hodinky s rádioaktívnymi látkami, televízory a pod.).
2.
Najvyššia prípustná dávka žiarenia v celom tele alebo len v krvotvorných orgánoch,
v pohlavných žľazách a v očnej šošovke pracovníkov so zdrojmi žiarenia je 5 rem za
rok, t. j. priemerne 0,1 rem týždenne; pritom nesmie dávka za jeden týždeň prevýšiť
najvyššiu prípustnú týždennú dávku 0,3 rem podľa možnosti rovnomerne rozloženú na
pravidelné denné dávky.**)
3.
Najvyššie prípustné dávky pre ožiarenie rúk, predlaktia, nôh a členkov sa určuje
na 75 rem za rok a 4,5 rem za týždeň, pre ožiarenie kože a ostatných častí tela 30
rem za rok a 1,8 rem za týždeň.***)
4.
Len vo výnimočných prípadoch možno s povolením orgánov hygienickej a protiepidemickej
služby pripustiť jednorazové ožiarenie väčšie, ako je najvyššia prípustná týždenná
dávka. Orgány hygienickej a protiepidemickej služby tiež rozhodujú o dávkach žiarenia,
ktorým môžu byť ožiarení v mimoriadnych prípadoch pracovníci, ktorí už boli ožiarení
dávkami vyššími, ako sú určené hraničné hodnoty.
5.
Najvyššia prípustná dávka žiarenia pre ktorúkoľvek osobu, ktorá nepracuje so zdrojmi
žiarenia, avšak pracuje alebo býva v blízkosti pracoviska so zdrojmi žiarenia, je
0,5 rem za rok.
6.
Ochranu na pracoviskách so zdrojmi žiarenia je potrebné projektovať tak, aby priemerná
týždenná dávka žiarenia pri prevádzke bola čo najnižšia a dosiahla najviac 0,1 rem.
Ochranu trvalých pracovísk susediacich s pracoviskami so zdrojmi žiarenia je potrebné
projektovať tak, aby dávky žiarenia na pracovných miestach, kde sa zdržujú osoby menej
ako jednu tretinu celkového týždenného pracovného času, neprevýšili 5 mrem za smenu,
a na miestach, kde sa zdržujú osoby viac ako jednu tretinu celkového týždenného pracovného
času, 1,7 mrem za smenu.
Ochranu osôb bývajúcich v blízkosti pracoviska so zdrojmi žiarenia je potrebné projektovať
tak, aby dávkové intenzity neprekročili v ktoromkoľvek mieste obytných priestorov
hodnotu 1 mrem za deň.
7.
Ak nie sú dostatočne známe všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť výšku dávok vonkajšieho
žiarenia, je potrebné pri výpočte ochrany pred týmto žiarením použiť bezpečnostný
koeficient 1/2, t. j. znížiť najvyššie prípustné dávky na polovicu.
8.
Najvyššie prípustné koncentrácie rádioaktívnych látok v ovzduší pracovísk so zdrojmi
žiarenia, ako aj v ovzduší, ktorému je vystavené obyvateľstvo, a v pitnej vode sú
uvedené v tabuľke 1. Krajský hygienik môže vo zvlášť odôvodnených prípadoch povoliť
výnimku z prípustných koncentrácií rádioaktívnych látok v ovzduší sídlisk a v pitnej
vode, a to najviac do hodnôt desaťnásobných. Najvyššie prípustné koncentrácie v ovzduší
pracovísk so zdrojmi žiarenia sú určené pre trvalú prácu. Vzťahujú sa však i na krátkodobú
prácu, pokiaľ je plánovaná. Ak je potrebné vykonať mimoriadne práce (i krátkodobé)
za podmienok vyšších koncentrácií, je potrebné použiť osobné ochranné pomôcky, alebo
ochranné odevy.
9.
Najvyššie prípustné koncentrácie rádioaktívnych látok v požívatinách rastlinného
alebo živočíšneho pôvodu sa v prípade potreby určujú podľa prípustných hodnôt pre
pitnú vodu, a to tak, aby úhrnná aktivita v dennom množstve všetkých požívatín, včítane
nápojov, neprevýšila aktivitu obsiahnutú v 2,5 l vody o najvyššej prípustnej koncentrácii.
Zavádzať rádioaktívne látky do požívatín nie je dovolené.
10.
Do priemyslových výrobkov môžu byť rádioaktívne látky zavádzané pri jednotlivých
pokusoch len so schválením krajského hygienika. Trvalé zavádzanie rádioaktívnych látok
do takýchto výrobkov musí byť schválené hlavným hygienikom Československej socialistickej
republiky.
Tabuľka 1
Najvyššie prípustné koncentrácie rádioaktívnych látok
Textová časť tabuľky 1:
Najvyššie prípustné koncentrácie (NPK) pre zmesi žiaričov
a)
NPK identifikovanej zmesi izotopov (druhy izotopov sú známe, nie je však známe ich
percentuálne zastúpenie v zmesi) sa určí podľa NPK najtoxickejšieho izotopu v zmesi.
b)
Pri zmesi neidentifikovaných izotopov (nie sú známe druhy izotopov v zmesi) NKP sa
určí podľa najtoxickejšieho izotopu, ktorý môže byť v zmesi obsiahnutý. Pri celkom
neznámej zmesi je to Pa 231 v ovzduší, Ra 226 v pitnej vode. Ak môžeme vylúčiť prítomnosť
niektorého z veľmi toxických izotopov, NPK určíme podľa najtoxickejšieho izotopu,
ktorého prítomnosť v zmesi nie je možné vylúčiť.
c)
Pri kombinovanej expozícii (riziku vnútornej kontaminácie i vonkajšieho ožiarenia)
vyjadrí sa podiel priemernej koncentrácie identifikovanej alebo neidentifikovanej
zmesi izotopov v ovzduší alebo vo vode v percentách z NPK a podiel expozície vonkajšieho
žiarenia (žiarenia gama alebo toky rýchlych či pomalých neutrónov) v percentách prípustnej
dávky žiarenia a tieto podiely sa sčítajú. Súčet zistených hodnôt nesmie prekročiť
100 (ide len o orientačné posúdenie kombinovanej expozície).
Príklad:
Koncentrácia identifikovanej zmesi = 30 % NPK
(Expozícia vonkajšieho žiarenia gama = 50 % povolenej expozície) / (Súčet = 80 %)
(Expozícia vonkajšieho žiarenia gama = 50 % povolenej expozície) / (Súčet = 80 %)
V uvedenom príklade kombinovanej expozície nie sú povolenéhodnoty prekročené.
Tabuľka 2
Relatívna biologická účinnosť rôznych druhov ionizujúceho žiarenia
| Druh žiarenia | Relatívna biologická účinnosť |
| Žiarenie gama a žiarenie röntgenové do 3 MeV | 1 |
| Žiarenie beta do 3 MeV | 1 |
| Žiarenie alfa | 10 |
| Neutróny tepelné a neutróny o energii do 10 keV | |
| Rýchle neutróny do 10 MeV 10 | 10 |
| Rýchle neutróny nad 10 MeV | 20 |
Tabuľka 3
Najvyššie prípustné expozičné dávky a prípustné toky neutrónov
| Druh neutrónov | Energia neutrónov | Prípustná expozičná dávka za 1 týždeň neutr/cm2 | Prípustný neutrónový tok pri práci t hodín za týždeň neutr/cm2/vr |
| Tepelné neutróny do | 0,025 eV | 100.106 | 27 000/t |
| Pomalé neutróny do | 0,1 eV | 72.106 | 20 000/t |
| Stredne rýchle neutróny do | 5 keV | 82.106 | 23 000/t |
| Stredne rýchle neutróny do | 20 keV | 40.106 | 11 000/t |
| Stredne rýchle neutróny do | 0,1 MeV | 11.106 | 3 200/t |
| Stredne rýchle neutróny do | 0,5 MeV | 4,3.106 | 1 200/t |
| Rýchle neutróny do | 10 MeV | 2,6.106 | 720/t |
| Veľmi rýchle neutróny do | 200 MeV | 1,3.106 | 360/t |
| Extrémne rýchle neutróny do | 500 MeV | 0,8.106 | 220/t |
| Extrémne rýchle neutróny do | 2000 MeV | 0,4.106 | 110/t |
| Extrémne rýchle neutróny do | 5000 MeV | 0,13.106 | 36/t |
| Extrémne rýchle neutróny do | 104 MeV | 0,013.106 | 11/t |
Príloha č. 2 vyhlášky č. 34/1963 Zb.
Rozdelenie rádioaktívnych izotopov
Skupina A - obzvlášť toxické:
Sr90 + Y90, Pb210 + Bi210, Po210, At211, Ra226 + dcérinné produkty, Ra228, Ac227, U238, transuránové prvky.
Skupina B - veľmi toxické:
Ca45, Fe59, Sr89, Y91, Ru106 + Rh106, Ag110m, I126, I129, I131, Cs134, Ba140 + La140, Ce144 + Pr144, Sm151, Eu152, Eu154, Tu170, Bi207, Ra223, Ra224, Ac228, Th227, Th228, Th230, Th232, Th234, Pa230, Pa231, Pa234, urán 230 až urán 237.
Skupina C - stredne toxické:
C14, N16, Na22, Na24, Si31, P32, S35, Cl36, K42, Ca47, Sc46, Sc47, Sc48, V48, Mn52, Mn54, Mn56, Fe55, Co58, Co60, Ni59, Ni63, Ni65, Cu64, Zn65, Zn69m, Ga72, As73, As74, As76, As77, Se75, Br82, Kr87, Kr88, Rb86, Rb88, Sr85, Sr89, Sr91, Sr92, Y91, Y92, Y93, Zr93 + No93, Zr95 + Nb95, Mo99, Tc96, Tc97m, Tc97, Tc99, Ru103, Ru105, Rh105, Pd103 + Rh103, Pd109, Ag105, Ag111, Cd109 + Ag109, Cd115, Cd115m, In114m, Sn113, Sb122, Sb124, Sb125, Te125m, Te127m, Te127, Te129m, Te129, Te132, I132, I133, I134, I135, Cs135, Cs136, Cs137 + Ba137, Ba131, Ce141, Ce143, Pr142, Pr143, Nd146, Nd149, Pm147, Pm149, Sm153, Eu152m, Eu155, Gd153, Gd159, Tb160, Dy166, Ho166, Er169, Er171, Tu171, Yb175, Lu177, Hf181, Ta182, W181, W185, W187, Re183, Re186, Re188, Os191, Os193, Ir190, Ir192, Ir194, Pt191, Pt193, Pt197, Au196, Au198, Au199, Hg197m, Hg197, Hg203, Te200, Te202, Te204, Pb203, Pb212, Bi206, Th231, Pa233, U240.
Skupina D - mierne toxické:
M3, Be7, N13, N17, F18, Ce38, Ar37, Ar41, Cr51, Co58m, Zn69, Ge71, Kr77, Kr85, Kr85m, Rb87, Sr85m, Y91m, Nb97, Tc96m, Ru97, Rh103m, In113m, In115m, In115, Sb129, Te133, Xe131m, Xe133, Xe135, Cs131, Cs134m, Ba139, La141, La142, Ce145, Pr145, Pr146, Nd144, Sm147, Dy165, Re187, Pt193m, Pt197m, Tl201, prirodzený urán, prirodzené tórium.
*)
Jednotka curie (c) je také množstvo rádioizotopov, v ktorom dochádza za 1 sekundu
k 3,7.1010 premenám atómových jadier.
**)
Absorbovaná dávka je množstvo energie pohltené na určitom mieste jedným gramom hmoty,
v ktorej došlo k interakcii s ionizujúcim žiarením.
*)
Inštrukcia Ministerstva zdravotníctva por. č. 113/1958 Zb. inštr. (na Slovensku por.
č. 141/1958 Zb. inštr.) o vykonávaní povinných preventívnych periodických prehliadok
pracovníkov na rizikových pracoviskách.
**)
Najmä inštrukcia Ministerstva zdravotníctva por. č. 42/1959 Vestníka Ministerstva
zdravotníctva (na Slovensku por. č. 46/1959 Vestníka Povereníctva zdravotníctva) -
Smernice o hygienických podmienkach pre prácu so svietiacimi rádioaktívnymi farbami,
ČSN 34 1720 - Röntgenové zariadenia a pracoviská, ČSN 34 1730 - Predpisy pre pracoviská
s rádioaktívnymi látkami.
*)
Hygienické podmienky pre výstavbu priemyslových podnikov por. č. 5/1958 Zb. Hygienické
predpisy.
*)
Smernice o hygienických podmienkach pre prevádzku a udržiavanie priemyslových podnikov
por. č. 20/1959 Zb. Hygienické predpisy.
*)
Prípustnou kontamináciou uvedených plôch po očiste sú pre všetky druhy pracovísk
so zdrojmi žiarenia tieto hodnoty:
u žiaričov beta 1.10-10 c/cm2 úhrnného množstva rádioizotopov,
u žiaričov alfa 1.10-11 c/cm2 úhrnného množstva rádioizotopov.
u žiaričov beta 1.10-10 c/cm2 úhrnného množstva rádioizotopov,
u žiaričov alfa 1.10-11 c/cm2 úhrnného množstva rádioizotopov.
**)
ČSN 01 8011 - Bezpečnostné značky.
*)
Zákon č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.
*)
Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 10 ods. 2 a 3 o uvádzaní pracovísk so zdrojmi žiarenia do prevádzky a o ich zrušení.
*)
Pri vybavovaní objednávok rádioaktívnych látok musí sa na túto skutočnosť prihliadať.
*)
Vyhláška č. 19/1963 Zb. o odplatnom nadobúdaní vecí socialistickými organizáciami od občanov a súkromných
právnických osôb.
**)
Technické normy ČSN 34 1730 - Predpisy pre pracoviská s rádioaktívnymi látkami a
ČSN 34 1720 - Röntgenové zariadenia a pracoviská, pokiaľ nie sú v rozpore s touto
vyhláškou.
*)
Tieto dávky žiarenia sú súčasťou liečebného postupu.
**)
Najvyššie prípustné neutrónové toky, ktoré zodpovedajú prípustnej týždennej dávke,
sú uvedené v tabuľke 1.
***)
Pre vonkajšie žiarenie beta uvažuje sa v závislosti od lokalizácie buď najvyššia
prípustná dávka žiarenia pre ruky, predlaktia, nohy a členky alebo najvyššia prípustná
dávka pre kožu ostatných častí tela. Ak nejde o ruky, predlaktia, nohy a členky, vychádza
sa pri zisťovaní dávky vonkajšieho žiarenia röntgenového alebo gama v kostnej dreni
spravidla z povrchovej dávky žiarenia nameranej na hrudníku v blízkosti prsnej kosti
(na mieste nepokrytom ochranným odevom). V osobitných prípadoch, keď žiareniu je v
podstatne väčšej miere vystavená iná časť tela, vychádza sa z merania dávky na najviac
exponovanom mieste povrchu tela.