46/1963 Zb.

Racionalizačným opatrením, ktorého realizácia sa zabezpečuje podľa § 1 písm. b), sa rozumie opatrenie,

Organizácie pri realizácii racionalizačného opatrenia využívajú predovšetkým vlastné materiálové rezervy a miestne využiteľné suroviny. Inak o obstarávaní materiálu a výrobkov na vykonávanie úverovaných racionalizačných opatrení platia všeobecné predpisy o materiálno-technickom zásobovaní.

Racionalizačné opatrenia spojené s novou výstavbou alebo s úplnou rekonštrukciou jednotlivých objektov a prevádzkových súborov možno zabezpečovať len podľa § 1 písm. a).

Na úhradu nákladov racionalizačných opatrení v zmysle § 1 písm. b), či už ide o dodávku alebo o vlastnú výrobu, poskytuje banka organizáciám úver,*) ktorý sú organizácie povinné splatiť najneskoršie do dvoch rokov odo dňa plánovaného uvedenia do prevádzky.

Úver sa spláca z úspor vyplývajúcich z racionalizačného opatrenia. Splátky úverov uhradzuje organizácia v bežnom roku z nadplánovaného zisku, prípadne z nadplánovaných úspor, pričom použije predovšetkým svoj podiel na nadplánovom zisku (úspore). Ak nestačí na splatenie úveru nadplánový zisk (úspora), uhradí organizácia zostávajúcu sumu z prostriedkov predstavujúcich finančnú rezervu podniku.**) Ak nestačia ani tieto prostriedky, uhradí organizácia splátku úveru z prostriedkov určených na limitované investície, pokiaľ nadriadený orgán neposkytne dotáciu zo svojej finančnej rezervy.

V ďalších rokoch organizácia plánuje splátky úveru ako použitie finančnej rezervy podniku, a ak nie je vytvorená alebo ak nestačí, ako použitie zisku, prípadne ako použitie úhrady plánovaných strát.

Organizácia, ktorá žiada o úver, predloží pobočke banky na každé jednotlivé racionalizačné opatrenie

Banka je oprávnená vyžiadať si od organizácie nevyhnutnú projektovú a rozpočtovú dokumentáciu; toto oprávnenie použije vtedy, ak ide o racionalizačné opatrenie väčšieho rozsahu alebo keď treba overiť efektívnosť racionalizačného opatrenia alebo reálnosť lehôt, v ktorých sa má dosiahnuť plánovaná úspora alebo splatiť úver.

Úver sa môže poskytnúť i organizácii, ktorá má neplánovanú stratu alebo nevytvára plánovaný zisk, prípadne má úver nesplatený v lehote. Ak má organizácia úver nesplatený v lehote z toho dôvodu, že nesplatila splátku úveru poskytnutého na racionalizačné opatrenie, pobočka banky s organizáciou prerokuje na základe rozboru príčin opatrenia, ktorými sa má tento stav odstrániť. Ak organizácia dohodnuté opatrenia dodržiava, môže sa jej poskytnúť úver na ďalšie racionalizačné opatrenie.

Zúčtovacie doklady na náklady úverovaných racionalizačných opatrení vypláca banka priamo z účtu úveru na racionalizačné opatrenia.

Pobočka banky môže úver organizácii poskytnúť až po pridelení úverového limitu na príslušné racionalizačné opatrenie ústredím banky. O pridelenie limitu požiada ústredie banky ten bankový orgán, ktorý je oprávnený dať súhlas na poskytnutie úveru.

Súhlas na poskytnutie úveru dáva

Ak dáva súhlas na poskytnutie úveru krajská pobočka, prípadne odvetvová správa ústredia banky, zašle im pobočka podklady pre poskytnutie úveru (§ 4) s vlastným stanoviskom.

Organizácia je povinná začať so splácaním úveru do jedného mesiaca odo dňa, keď sa malo racionalizačné opatrenie uviesť do prevádzky.

Ak racionalizačné opatrenie nebolo uvedené do prevádzky v plánovanej lehote bez zavinenia organizácie, môže organizácia požiadať o odklad splátok úveru.

Splácanie úveru môže sa odložiť najviac o 3 mesiace, pritom však nesmie sa prekročiť ročná lehota pre uvedenie racionalizačného opatrenia do prevádzky [§ 2 ods. 1 písm. c)] ani dvojročná lehota na splácanie úveru (§ 3 ods. 1).

O odklade splátok úveru rozhoduje orgán banky uvedený v § 6 ods. 2.

Na splátky úveru predkladá organizácia pobočke banky na začiatku jednotlivých štvrťrokov prevodné príkazy s vyznačením dní ich splatnosti. Ak organizácia spláca súčasne viac úverov na racionalizačné opatrenie, pobočka banky určí súhrnné splátky pre jednotlivé mesiace každého štvrťroka osobitne.

Organizácia môže s pobočkou banky dohodnúť splatenie celého úveru jednou splátkou. Ak organizácia v priebehu splácania docieli vyššie úspory, je povinná požiadať o novú úpravu splátok.

Banka môže počas vykonávania prác na racionalizačnom opatrení požadovať, aby jej organizácia predkladala v dohodnutých lehotách zprávy o priebehu vykonávania racionalizačného opatrenia; po uvedení každého racionalizačného opatrenia do prevádzky organizácia je povinná na požiadanie banky zhodnotiť efektívnosť tohto racionalizačného opatrenia.

Pobočka banky v prípade potreby preverí na mieste či sa úverované racionalizačné opatrenie vykonáva hospodárne, či sa úver používa pre určený účel a či sa spláca v sumách zodpovedajúcich skutočne dosiahnutým úsporám.

Ak sa práce na vykonávaní racionalizačného opatrenia prerušia a nebude sa v nich pokračovať, organizácia je povinná túto okolnosť neodkladne oznámiť pobočke banky a splatiť poskytnutý úver.

Ak organizácia nepoužíva úver na určený účel alebo ak podá banke nesprávne informácie, uplatňuje banka sankcie podľa príslušných predpisov.*)

Štátna plánovacia komisia spolu s Ministerstvom financií môžu zo závažných hospodárskych dôvodov povoliť výnimku z ustanovení prvej časti tejto vyhlášky.

Výnimky a odchýlky z ustanovení druhej časti tejto vyhlášky povoľuje generálny riaditeľ Štátnej banky československej.