97/1963 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.06.2023
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 97/1963 Zb. |
Názov: | Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 04.12.1963 |
Dátum vyhlásenia: | 16.12.1963 |
Dátum účinnosti od: | 01.06.2023 |
Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
102/1998 Z. z. | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o vydaní Vyhlásenia o vzájomnosti zo strany Spojených štátov amerických vo veciach uznávania a výkonu rozhodnutí o výživnom |
103/1998 Z. z. | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o vydaní Vyhlásenia o vzájomnosti zo strany Spolkovej republiky Nemecko vo veciach uznávania a výkonu rozhodnutí o výživnom |
158/1969 Zb. | Zákon, ktorým sa dopĺňajú a menia Občiansky súdny poriadok, notársky poriadok a zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. |
234/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. o rodine, v znení zákona č. 132/1982 Zb. |
264/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
48/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov |
510/2002 Z. z. | Zákon o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
589/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
382/2004 Z. z. | Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
36/2005 Z. z. | Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
336/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
273/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
384/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
388/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
102/2014 Z. z. | Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
267/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
108/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
150/2022 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov |
41/1948 Zb. | Zákon o mezinárodním a mezioblastním právu soukromém a o právním postavení cizinců v oboru práva soukromého. |
97
ZÁKON
zo 4. decembra 1963
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
Úvodné ustanovenia
§ 1
Účel zákona
Účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne,
obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne
postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave
týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
§ 2
Medzinárodné zmluvy
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej
zmluvy.
ČASŤ I
USTANOVENIA KOLÍZNE A O PRÁVNOM POSTAVENÍ CUDZINCOV
Oddiel 1
Kolízne ustanovenia
§ 3
Spôsobilosť
(1)
Spôsobilosť osoby na práva a na právne úkony sa spravuje, ak sa v tomto zákone neustanovuje
niečo iné, právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom.
(2)
Ak právny úkon v Slovenskej republike robí cudzinec, stačí, ak nie je ďalej uvedené
niečo iné, ak je na úkon spôsobilý podľa slovenského práva.
§ 4
Právne úkony
Pokiaľ nie je ustanovené alebo pre rozumné usporiadanie vzťahov nevyhnutné niečo iné,
spravuje sa platnosť právneho úkonu, ako aj následky jeho neplatnosti tým istým právnym
poriadkom ako účinky právneho úkonu; pokiaľ však ide o formu, postačí, ak sa urobilo
zadosť právu miesta, kde došlo k prejavu vôle, vyjmúc, že by právny poriadok, ktorým
sa spravuje zmluva, predpisoval písomnú formu úkonu ako podmienku jeho platnosti.
Vecné práva
§ 5
Vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone
alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec.
§ 6
Vznik a zánik vecných práv k hnuteľným veciam sa spravuje právom miesta, kde vec bola
v čase, keď nastala skutočnosť, ktorá zakladá vznik alebo zánik tohto práva. Ak ide
o vec, ktorá sa podľa zmluvy prepravuje, posudzuje sa vznik a zánik týchto práv podľa
práva miesta, odkiaľ bola vec odoslaná.
§ 7
Ustanovenia o zápisoch do verejných kníh platné v mieste, kde nehnuteľnosť je, sa
použijú i vtedy, keď právny dôvod vzniku, zániku, obmedzenia alebo prevodu knihového
práva sa posudzuje podľa iného právneho poriadku.
§ 8
Vydržanie sa spravuje právom miesta, kde bola vec na začiatku vydržacej doby. Vydržateľ
sa však môže dovolať právneho poriadku štátu, na území ktorého sa vydržanie vykonalo,
ak od času, keď vec bola v tomto štáte, sú podľa právneho poriadku tohto štátu splnené
všetky podmienky vydržania.
Záväzkové práva
§ 9
Voľba práva
(1)
Účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové
vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom
na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
(2)
Pokiaľ z prejavu vôle účastníkov nevyplýva nič iné, neprizerá sa na kolízne ustanovenia
zvoleného právneho poriadku.
(3)
Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi
menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským
právnym poriadkom.
§ 10
(1)
Ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym
poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.
(2)
Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú:
a)
kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho
alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy;
b)
zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť;
c)
zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom miesta,
kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy;
d)
poistné zmluvy, vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom sídla (bydliska)
poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy;
e)
príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva
príkaz, v čase uzavretia zmluvy;
f)
zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní právom miesta, kde má sídlo
(bydlisko) osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva činnosť, v čase
uzavretia zmluvy;
g)
zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch právnym poriadkom, použitie ktorého najlepšie
zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku.
(3)
Iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym
poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko)
v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta,
kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom
sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.
(4)
Záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym
poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu
ochranu jeho práv.
§ 11
§ 12
Pokiaľ ide o hnuteľnosti, spravujú sa vo vzťahu medzi stranami právnym poriadkom určeným
podľa § 9 až 11 aj tieto otázky:
a)
okamih, od ktorého na nadobúdateľa prechádza oprávnenie nakladať vecou,
b)
okamih, od ktorého má nadobúdateľ právo na plody a úžitky prevádzanej veci,
c)
okamih, ktorým nebezpečenstvo škody na prevádzanej veci prechádza na nadobúdateľa,
d)
okamih, ktorým právo na náhradu škody vzniknuté v súvislosti s prevádzanou vecou
prechádza na nadobúdateľa,
e)
výhrada vlastníckeho práva k prevádzanej veci.
§ 13
(1)
Premlčanie záväzkových práv sa spravuje tým istým právnym poriadkom ako záväzkové
právo samo.
(2)
Započítanie sa spravuje, pokiaľ z požiadavky rozumného usporiadania právneho pomeru
nevyplýva niečo iné, tým istým právnym poriadkom ako pohľadávka, proti ktorej smeruje
započítanie.
§ 14
Právne pomery vzniknuté z jednostranných právnych úkonov sa spravujú právnym poriadkom
štátu, v ktorom má dlžník bydlisko (sídlo).
§ 15
Nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných
právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo
ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.
Pracovné právo
§ 16
(1)
Pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom
- právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v
jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte,
je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak by šlo o osobu, ktorá má bydlisko
v štáte, kde sa práca vykonávala.
(2)
Pracovné pomery pracovníkov dopravných podnikov sa v železničnej a cestnej doprave
spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej doprave právom miesta registrácie
a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého sa doprava vykonáva.
Dedičské právo
§ 17
Dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ
príslušníkom v čase smrti.
§ 18
(1)
Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky vád vôle a jej prejavu sa spravujú
právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase prejavu vôle. To isté právo
je rozhodujúce i pre určenie, ktoré ďalšie druhy robenia poriadku pre prípad smrti
sú prípustné.
(2)
Forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase,
keď závet urobil; stačí však, ak vyhovie právu štátu, na území ktorého bol závet urobený.
To isté platí o forme zrušenia závetu.
Rodinné právo
Vzťahy medzi manželmi
§ 19
Spôsobilosť osoby uzavrieť manželstvo, ako aj podmienky pre jeho platnosť sa spravujú
právom štátu, ktorého je táto osoba príslušníkom.
§ 20
Forma uzavretia manželstva sa spravuje právom miesta, kde sa manželstvo uzaviera.
§ 20a
Manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom
Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je
platné v štáte, pred orgánom ktorého sa uzavrelo, a ak neexistovala žiadna okolnosť
vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva.
§ 21
(1)
Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi.
Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.
(2)
Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho poriadku,
ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo.
§ 22
(1)
Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého
sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje
sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
(2)
Ak by bolo potrebné podľa odseku 1 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie
manželstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak
manželia alebo aspoň jeden z nich žije v Slovenskej republike dlhší čas, použije sa
slovenské právo.
(3)
Tieto ustanovenia sa použijú i pri vyhlásení manželstva za neplatné alebo pri zistení,
či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi
§ 23
(1)
Určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu,
ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
(2)
Ak dieťa, ktoré narodením nadobudlo slovenské občianstvo, sa narodilo a žije v cudzine,
spravuje sa určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva právnym poriadkom štátu,
v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
(3)
Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo zaprieť)
podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.
(4)
Na platnosť uznania rodičovstva postačí, ak sa stane podľa práva štátu, v ktorom
k uznaniu došlo.
§ 24
(1)
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov
sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada
ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť
aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
(2)
Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa,
zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov
nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo,
vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa.
(3)
Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
(4)
Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré
sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte,
ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, považuje územie Slovenskej republiky.
§ 24a
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa
obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko
oprávnený na výživné.
§ 25
(1)
Nároky matky dieťaťa voči jeho otcovi, za ktorého nie je vydatá, spravujú sa právom
štátu, príslušníčkou ktorého je matka v čase narodenia dieťaťa.
(2)
Ak matka dieťaťa, ktorá je cudzou štátnou príslušníčkou, má bydlisko v Slovenskej
republike a otec dieťaťa je slovenským príslušníkom, nároky matky dieťaťa sa spravujú
podľa slovenského práva.
§ 26
(1)
Osvojenie sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého je osvojiteľ.
(2)
Ak osvojujúci manželia majú rôznu štátnu príslušnosť, osvojenie sa spravuje právom
štátu spoločného obvyklého pobytu manželov. Ak manželia spoločný obvyklý pobyt nemajú,
spravuje sa osvojenie právnym poriadkom, s ktorým majú najužšiu väzbu.
(3)
Ak by bolo potrebné podľa odsekov 1 a 2 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by osvojenie
nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak osvojiteľ alebo aspoň
jeden z osvojujúcich manželov žije v Slovenskej republike dlhší čas, použije sa slovenské
právo.
§ 26a
Zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov sa spravuje
právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
§ 27
Či pri osvojení a podobných vzťahoch je potrebné privolenie dieťaťa alebo iných osôb
a orgánov, treba posúdiť podľa právneho poriadku štátu, ktorého je príslušníkom dieťa.
Poručníctvo a opatrovníctvo
§ 28
Podmienky vzniku a zániku poručníctva a opatrovníctva nad maloletými sa spravujú právnym
poriadkom štátu, v ktorom má maloletý obvyklý pobyt. Poručnícka a opatrovnícka starostlivosť
sa týka zásadne maloletého a jeho majetku, nech je jeho majetok kdekoľvek.
§ 29
Povinnosť prijať a vykonávať poručníctvo, prípadne opatrovníctvo nad maloletými sa
spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého je poručník, prípadne opatrovník príslušníkom.
§ 30
Právne pomery medzi poručníkom, prípadne opatrovníkom a maloletým sa spravujú právnym
poriadkom štátu, v ktorom je poručnícky, prípadne opatrovnícky súd alebo úrad.
§ 31
Ustanovenia o poručníctve a opatrovníctve nad maloletými platia obdobne, ak ide o
podobné ochranné opatrenia vo vzťahu k osobám nespôsobilým na právne úkony.
Oddiel 2
Postavenie cudzincov
§ 32
(1)
Cudzinci majú v oblasti svojich osobných a majetkových práv, pokiaľ týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi nie je ustanovené inak, rovnaké práva a rovnaké povinnosti
ako slovenskí štátni občania.
(2)
V prípade, že cudzí štát nakladá so slovenskými štátnymi občanmi inak ako so svojimi
príslušníkmi, môže Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") po dohode s príslušnými slovenskými
orgánmi rozhodnúť, že ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.
§ 33
Dvojaké a neurčité štátne občianstvo
(1)
Ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a ak ho za svojho príslušníka
považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo slovenské.
(2)
Ak je niekto v rozhodujúcom čase zároveň príslušníkom niekoľkých cudzích štátov,
rozhoduje štátna príslušnosť nadobudnutá naposledy.
(3)
Na toho, kto v rozhodujúcom čase nie je príslušníkom žiadneho štátu alebo štátnu
príslušnosť ktorého nemožno určiť alebo nemožno zistiť, ktorú príslušnosť nadobudol
naposledy, je potrebné hľadieť, ako by bol príslušníkom toho štátu, na území ktorého
mal v rozhodujúcom čase bydlisko, a ak to nemožno zistiť, na území ktorého mal pobyt.
Ak nemožno ani to zistiť, treba postupovať, ako by išlo o slovenského občana.
Oddiel 3
Spoločné ustanovenia
§ 34
Právne oblasti
Ak sa má použiť právny poriadok štátu, ktorý má viac právnych oblastí, rozhodujú o
použití práva niektorej z nich predpisy tohto štátu.
§ 35
Spätný a ďalší odkaz
Ak sa má podľa ustanovení tohto zákona použiť právny poriadok, ustanovenia ktorého
odkazujú späť na právo slovenské alebo ďalej na právo iného štátu, možno takýto odkaz
prijať, ak to zodpovedá rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide.
§ 36
Verejný poriadok
Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili
takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho
poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.
ČASŤ II
MEDZINÁRODNÉ PROCESNÉ PRÁVO
Oddiel 1
Právomoc slovenských justičných orgánov
Právomoc
§ 37
Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti
ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo
a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
§ 37a
Právomoc slovenského súdu je daná aj
a)
vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko
na území Slovenskej republiky,
b)
vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená
z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
c)
vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý
má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
d)
vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté
alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť
alebo bolo na území Slovenskej republiky.
§ 37b
Právomoc slovenského súdu je daná aj
a)
vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti,
ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej
republiky,
b)
vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné
konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní,
c)
v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky
právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej
republiky.
§ 37c
Právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka
konania,
a)
ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich konať
spoločne, ak sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí,
b)
ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má právomoc
konať slovenský súd.
§ 37d
Výlučná právomoc
Právomoc slovenského súdu je výlučne daná
a)
v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti,
ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky,
b)
v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov
alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu,
ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo
sa za podanú na území Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.
§ 37e
Voľba právomoci
(1)
Účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na
náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto
právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
(2)
Ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou dohodou zmeniť jeho
vecnú príslušnosť.
(3)
Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa
dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu,
ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva
a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú.
(4)
Ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo tohto
účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované.
(5)
Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv
je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého
území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
(6)
Ak dohoda účastníkov zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc slovenského
súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať.
Právomoc v rodinných veciach
§ 38
(1)
V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva
a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná,
ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
(2)
Ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná:
a)
ak má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v domovských
štátoch oboch manželov, alebo
b)
ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike pobyt dlhší čas, alebo
c)
ak ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez
návrhu, pokiaľ manželia tu žijú.
§ 38a
Právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný
bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
§ 39
(1)
Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má
maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno
určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.
(2)
Právomoc slovenských súdov je daná aj vo veciach starostlivosti o maloletých utečencov
alebo deti, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v
ich domovskom štáte.
(3)
Ak právomoc slovenského súdu vo veciach starostlivosti o maloletých nie je daná,
slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo majetku maloletého
a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého. Opatrenia prijme
súd podľa slovenského hmotného práva.
(4)
Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení,
či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k
ich spoločnému dieťaťu, ak
a)
dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo
b)
aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia
sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme
dieťaťa.
§ 39a
(1)
Ak súd cudzieho štátu alebo účastník konania za podmienok ustanovených v medzinárodnej
zmluve alebo v právne záväznom akte Európskej únie požiada, aby slovenský súd prevzal
právomoc vo veci starostlivosti o maloletého, rozhodne o tejto žiadosti Okresný súd
Trnava bez zbytočného odkladu; tento súd informuje o svojom rozhodnutí súd cudzieho
štátu.
(2)
Ak súd rozhodne o prevzatí právomoci podľa odseku 1, môže vec postúpiť inému súdu,
ak to vyžaduje záujem maloletého.
§ 40
Návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom
súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ
nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským
občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.
§ 41
(1)
Rozhodovať vo veciach osvojenia patrí slovenskému súdu, ak je osvojiteľ slovenským
občanom. Ak sú osvojitelia manželia, postačí, ak je slovenským občanom jeden z nich
a ak má v Slovenskej republike bydlisko.
(2)
Ak nie je osvojiteľ alebo ani jeden z osvojujúcich manželov slovenským občanom, právomoc
slovenského súdu je daná:
a)
ak má tu osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov pobyt a ak rozhodnutie
súdu môže sa uznať v domovskom štáte osvojiteľa alebo osvojujúcich manželov, alebo
b)
ak má osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov v Slovenskej republike
pobyt dlhší čas.
§ 41a
(1)
Na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území Slovenskej republiky
obvyklý pobyt, je príslušný len slovenský súd.
(2)
Slovenský súd je príslušný rozhodnúť o osvojení aj vtedy, ak v čase jeho rozhodovania
dieťa už nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike, ak rozhodol o zverení maloletého
dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
§ 42
Právomoc vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva
(1)
Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych
a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt
na území Slovenskej republiky.
(2)
Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len
opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný
orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného
práva.
§ 43
Právomoc vo veciach vyhlásenia za mŕtveho
(1)
Vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho patrí vždy len slovenskému súdu.
(2)
Cudzinca môže slovenský súd vyhlásiť za mŕtveho podľa slovenského hmotného práva
s právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Slovenskej republike a pre majetok
tu ležiaci.
Právomoc v dedičských veciach
§ 44
Právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ v čase
svojej smrti bol slovenským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzine, slovenský
súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva slovenským orgánom alebo
ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam slovenských justičných orgánov právne
následky.
§ 45
(1)
Slovenský súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Slovenskej republike,
a)
ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo slovenských občanov
slovenským súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí
štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo
b)
ak tu mal poručiteľ bydlisko a ak žiada o to dedič, ktorý sa tu zdržuje,
c)
tiež vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.
(2)
V ostatných prípadoch sa slovenský súd obmedzí na potrebné opatrenia na zabezpečenie
majetku po cudzincovi.
§ 46
Právomoc vo veciach umorenia listín
Slovenskému súdu patrí vyhlásiť za umorené listiny vystavené v cudzine len vtedy,
ak ich umorenie môže mať podľa povahy veci právne následky v Slovenskej republike.
§ 47
Vyňatie z právomoci slovenských súdov
(1)
Z právomoci slovenských súdov sú vyňaté cudzie štáty vrátane ich majetku, ak cudzí
štát neprejaví výslovný súhlas s výkonom ich právomoci.
(2)
Vyňatie z právomoci slovenských súdov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na činnosť alebo
úkony cudzieho štátu a na majetok cudzieho štátu v rozsahu, v ktorom sa podľa medzinárodnej
zmluvy alebo iných pravidiel medzinárodného práva cudzí štát nemôže dovolávať imunity.
(3)
Z právomoci slovenských súdov sú vyňaté osoby, medzinárodné organizácie a inštitúcie,
ktoré podľa medzinárodných zmlúv, iných pravidiel medzinárodného práva alebo slovenských
právnych predpisov požívajú v Slovenskej republike imunitu, a to v rozsahu, ktorý
je v nich uvedený.
(4)
Ak vznikne pochybnosť o tom, či ide o vyňatie z právomoci podľa odsekov 1, 2 alebo
odseku 3, požiada súd o stanovisko ministerstvo zahraničných vecí.
(5)
Doručenie v prípadoch, v ktorých cudzí štát, osoba, medzinárodná organizácia či inštitúcia
nie sú vyňaté z právomoci slovenských súdov, sprostredkuje ministerstvo zahraničných
vecí. Ak nemožno takto doručiť, súd ustanoví opatrovníka na prijímanie písomností,
prípadne na obhájenie práv.
§ 47a
Ak podľa tohto oddielu nemá slovenský súd právomoc, môže si vo výnimočných prípadoch
túto právomoc založiť, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v cudzine
a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku. To platí aj vtedy, že uznanie cudzieho
rozhodnutia bolo v Slovenskej republike zamietnuté a v cudzine nemožno uskutočniť
nové konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Oddiel 2
Ustanovenia o konaní
§ 48
(1)
Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom
všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.
(2)
Súd preskúma právomoc skôr, ako začne konať o veci samej, na základe skutočností,
ktoré existujú v čase podania návrhu. Ak dôjde následne k zmene týchto skutočností,
právomoc súdu zostáva zachovaná.
§ 48a
Prekážka začatej veci
(1)
Začatie konania v cudzine nebráni, aby v tej istej veci prebiehalo konanie na slovenskom
súde.
(2)
Ak sa v tej istej veci vedie konanie na súde cudzieho štátu, môže slovenský súd,
v odôvodnených prípadoch a na návrh účastníka, konanie prerušiť, ak možno predpokladať,
že uznaniu takéhoto rozhodnutia súdu cudzieho štátu nebude brániť prekážka podľa § 64; súd v rozhodnutí o prerušení konania poučí účastníka o lehote podľa odseku 4 a následkoch
jej nedodržania.
(3)
Súd pokračuje v konaní na návrh účastníka, ak
a)
konanie na súde cudzieho štátu bolo prerušené alebo zastavené,
b)
je nepravdepodobné, že konanie na súde cudzieho štátu bude v primeranom čase ukončené,
alebo
c)
je daný iný dôvod na zabezpečenie práva na spravodlivý proces, pre ktorý je potrebné
v konaní pokračovať.
(4)
Ak účastník konania nepodá návrh podľa odseku 3 do 12 mesiacov od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
Postavenie cudzincov v konaní
§ 49
Procesná spôsobilosť cudzinca sa spravuje právom štátu, ktorého je príslušníkom. Stačí
však, ak má procesnú spôsobilosť podľa slovenského práva.
§ 50
Cudzinci majú nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a na ustanovenie
bezplatného zástupcu na ochranu ich záujmov, ak je zaručená vzájomnosť.
§ 51
(1)
Cudzincovi, ktorý sa domáha rozhodnutia o majetkovom práve, súd uloží na návrh odporcu,
aby zložil súdom určenú zábezpeku za trovy konania s tým, že ak zábezpeku nezloží
do určenej lehoty, nebude proti vôli odporcu v konaní pokračovať a konanie zastaví.
(2)
Zábezpeku nemožno uložiť, ak:
a)
návrh na jej zloženie bol podaný, až keď odporca vo veci už konal alebo urobil procesný
úkon, hoci už vedel, že navrhovateľ nie je slovenským občanom alebo že slovenské občianstvo
stratil;
b)
ide o občana členského štátu Európskej únie alebo osobu, ktorá má v takom štáte bydlisko,
alebo ak navrhovateľ preukáže, že v štáte, ktorého je príslušníkom, sa v podobných
prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada;
c)
navrhovateľ má v Slovenskej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej na úhradu
trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú;
d)
návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom;
e)
navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a preddavkov.
§ 52
Verejné listiny
Listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané,
za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike, ak
sú opatrené predpísanými overeniami.
Zisťovanie cudzieho práva a vzájomnosť
§ 53
(1)
Na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia vrátane
zabezpečenia obsahu cudzieho práva vlastnými prostriedkami, zo všeobecne dostupných
zdrojov, uložením povinnosti účastníkom konania alebo vyžiadaním informácie od Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Ak
sa v primeranej lehote nepodarí obsah cudzieho práva zistiť alebo je zistenie obsahu
cudzieho práva spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, použije sa
slovenské právo.
(2)
Ak pri prejednávaní vecí uvedených v § 1 vzniknú pochybnosti, môžu si justičné orgány vyžiadať od ministerstva spravodlivosti
vyjadrenie.
§ 54
Vyhlásenie ministerstva spravodlivosti o vzájomnosti zo strany cudzieho štátu, vydané
po dohode s ministerstvom zahraničných vecí a s inými príslušnými ministerstvami,
je pre súdy i iné štátne orgány záväzné.
§ 55
Právna pomoc v styku s cudzinou
(1)
V konaní s medzinárodným prvkom slovenské justičné orgány vykonávajú procesné úkony
vo vzťahu k cudzine podľa ustanovení tohto zákona.
(2)
Právnou pomocou sa rozumejú procesné úkony, najmä doručovanie písomností, výsluch
osôb a vykonávanie ďalších dôkazov, na účely súdneho konania vedeného v Slovenskej
republike vykonávané v cudzine na základe dožiadania slovenských justičných orgánov
alebo úkony vykonávané na území Slovenskej republiky na základe dožiadania cudzích
orgánov.
(3)
Cudzími orgánmi podľa odseku 2 sa okrem súdov a iných justičných orgánov rozumejú
aj iné orgány a osoby, ak podľa práva cudzieho štátu majú oprávnenie žiadať o poskytnutie
právnej pomoci vo veciach podľa § 1.
Dožiadania cudzích orgánov
§ 56
(1)
Slovenské justičné orgány poskytujú na dožiadanie cudzím orgánom právnu pomoc za
podmienky vzájomnosti. Na doručenie písomnosti osobe v Slovenskej republike sa podmienka
vzájomnosti neuplatňuje.
(2)
Právnu pomoc možno odoprieť, ak
a)
vykonanie dožadovaného úkonu nespadá do právomoci dožiadaného slovenského justičného
orgánu; ak však jeho urobenie patrí do právomoci iného slovenského justičného orgánu
alebo do právomoci iných slovenských orgánov, dožiadanie sa postúpi na vybavenie tomuto
orgánu,
b)
sa žiada o vykonanie úkonu, ktorý sa prieči slovenskému verejnému poriadku.
(3)
Na vybavenie dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc je miestne príslušný justičný
orgán, v ktorého obvode sa požadovaný úkon právnej pomoci má vykonať. Dožiadanie na
zistenie údajov z úradných evidencií, ku ktorým majú prístup všetky justičné orgány,
vykoná justičný orgán, ktorému bolo dožiadanie doručené.
§ 56a
Cudzí zastupiteľský orgán alebo cudzí konzulárny orgán s pôsobnosťou pre územie Slovenskej
republiky môže vykonať úkon pre orgány vysielajúceho štátu len na základe súhlasu
ministerstva spravodlivosti. Súhlas sa nevyžaduje na doručenie písomností občanovi
vysielajúceho štátu, na výsluch takejto osoby alebo na iný dôkaz týkajúci sa tejto
osoby, ak sa vykonajú v priestoroch tohto zastupiteľského orgánu alebo konzulárneho
orgánu a ak sa osoba dostaví k týmto úkonom dobrovoľne.
§ 57
(1)
Žiadaná právna pomoc sa poskytuje podľa slovenských predpisov; na žiadosť cudzieho
orgánu možno postupovať podľa cudzieho procesného predpisu, ak sa žiadaný postup neprieči
slovenskému verejnému poriadku.
(2)
Výsledok vybavenia dožiadania zasiela justičný orgán dožadujúcemu orgánu rovnakou
cestou, akou mu bolo doručené dožiadanie, ak z dožiadania nevyplýva iný postup.
§ 58
Doručovanie písomností
(1)
Ak je písomnosť určená na doručenie adresátovi v Slovenskej republike vyhotovená
v slovenskom jazyku alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný, alebo ak je k písomnosti pripojený overený
preklad do tohto jazyka a zároveň sa nežiada o osobné doručenie, písomnosť sa doručí
adresátovi do vlastných rúk.
(2)
Ak písomnosť nie je vyhotovená v jazyku podľa odseku 1 a nie je k nej pripojený ani
overený preklad do tohto jazyka, písomnosť sa adresátovi doručí len vtedy, ak po poučení
o možnosti odoprieť jej prevzatie je adresát ochotný ju prijať. Adresáta je potrebné
poučiť, že si musí byť vedomý právnych následkov, aké môžu v cudzine nastať, ak odmietne
písomnosť prijať. Justičný orgán môže na tento účel adresáta predvolať.
§ 58a
Osobné doručenie
(1)
Ak dožadujúci orgán požiada o osobné doručenie písomnosti, justičný orgán písomnosť
adresátovi doručí prostredníctvom zamestnanca justičného orgánu, súdneho exekútora
alebo si justičný orgán adresáta na tento účel predvolá.
(2)
Osobné prevzatie písomnosti adresát potvrdí podpisom na doručenke dožadujúceho orgánu
alebo do zápisnice dožiadaného súdu. Na možnosť odmietnutia prevzatia písomnosti sa
primerane použije § 58 ods. 2.
(3)
Ak sa ani pri opakovanom pokuse nepodarí písomnosť doručiť adresátovi osobne, dožiadaný
súd vráti dožiadanie nevybavené späť s uvedením dôvodov nevybavenia.
§ 58b
Výsluch pod prísahou
(1)
Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov a účastníkov vyslúchať pod prísahou;
pred prísahou musia byť upozornení na význam výpovede a na následky krivej prísahy.
(2)
Prísaha pre svedkov a účastníkov znie: „Prisahám na svoju česť, že o všetkom, na
čo sa ma bude súd pýtať, vypoviem úplnú a čistú pravdu a nič nezamlčím.“.
(3)
Prísaha pre znalcov znie: „Prisahám na svoju česť, že znalecký posudok podám podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“.
(4)
Ak ide o prísahu následnú, znenie prísahy sa primerane pozmení.
(5)
Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj vtedy, ak je potrebné v cudzine predložiť prísažné
vyhlásenie o skutočnostiach rozhodujúcich na uplatnenie alebo zachovanie nárokov.
§ 58c
Prítomnosť na úkone právnej pomoci
Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a iných osôb na úkone právnej pomoci vykonávanom
slovenským justičným orgánom na dožiadanie cudzieho orgánu je možná so súhlasom slovenského
justičného orgánu.
§ 58d
Priamy výkon dôkazu
(1)
Priamy výkon dôkazu cudzím orgánom na území Slovenskej republiky na účely konania
v cudzine je prípustný so súhlasom ministerstva spravodlivosti, ak to umožňuje medzinárodná
zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti žiadosť o priamy výkon dôkazu, s ktorou vyslovilo súhlas,
postúpi príslušnému justičnému orgánu, ak sa vyžaduje jeho súčinnosť pri vykonaní
dôkazu cudzím orgánom.
Dožiadania slovenských justičných orgánov
§ 58e
Spôsob zasielania dožiadania
Ak tento zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie neustanovuje
inak, stýkajú sa justičné orgány s cudzími orgánmi prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.
§ 58f
Jazyk dožiadania a písomností
K dožiadaniu a priloženým písomnostiam, vrátane písomností určených na doručenie osobe
v cudzine, sa pripojí overený preklad do úradného jazyka dožiadaného štátu. Ak má
dožiadaný štát viacero úradných jazykov, ktoré sa uplatňujú v územných celkoch tohto
štátu, pripojí sa overený preklad do jazyka toho územného celku, kde sa má dožiadanie
vykonať.
§ 58g
Doručovanie písomností do cudziny
(1)
Ak má adresát obvyklý pobyt v cudzine alebo sa tam dlhodobo zdržiava a nemá adresu
doručenia v Slovenskej republike, ani si neurčil zástupcu na doručovanie v Slovenskej
republike, súd mu doručuje písomnosti na adresu v cudzine; to neplatí, ak možno písomnosť
doručiť adresátovi na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, alebo do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu.1a)
(2)
Ak je potrebné adresátovi doručiť písomnosť, ktorá sa podľa ustanovení Civilného
sporového poriadku doručuje do vlastných rúk, a pobyt adresáta v cudzine nie je známy,
adresátovi sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo je doručenie alebo
zistenie adresy v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami a údaje o adrese
doručenia v cudzine nevie poskytnúť ani účastník konania, súd na úradnej tabuli oznámi,
že sa adresátovi doručujú písomnosti a kde si ich môže prevziať, a zároveň ho vyzve,
aby sa prihlásil a postaral sa o obranu svojich práv účasťou na konaní. Ďalšie písomnosti
súd doručuje rovnakým spôsobom.
(3)
Ak sa doručuje písomnosť podľa odseku 2, písomnosť sa považuje za doručenú uplynutím
15 dní od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli.
Súčinnosť zastupiteľských orgánov a konzulárnych orgánov
§ 59
(1)
Na dožiadanie slovenského justičného orgánu vykonáva slovenský zastupiteľský alebo
konzulárny orgán:
a)
doručenie osobám v štáte, kde vykonáva pôsobnosť, ak je to prípustné podľa medzinárodných
zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo ak tomu nebránia predpisy štátu,
kde úkon sa má urobiť;
b)
doručenie slovenským občanom v štáte, kde úkon sa má urobiť, ktorí tam požívajú diplomatické
výsady a imunity, a výsluch takýchto občanov ako svedkov, znalcov alebo účastníkov
konania;
c)
na základe splnomocnenia ministerstva zahraničných vecí výsluch svedkov, znalcov
a účastníkov konania, ako aj iné procesné úkony, ak sa tieto osoby ustanovia dobrovoľne
a ak tomu nebránia predpisy platné v štáte, kde sa úkon má urobiť.
(2)
Slovenský zastupiteľský alebo konzulárny orgán postupuje primerane podľa predpisov
pre dožadujúci justičný orgán a úkony ním urobené majú tie isté účinky, ako keby ich
urobil justičný orgán sám.
§ 60
Doručenia vykonané na dožiadanie slovenského justičného orgánu cudzím orgánom, ako
aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, i keď nie sú v súlade s predpismi cudzieho
práva, ak vyhovujú slovenským predpisom.
§ 61
Osvedčenie o slovenskom práve
Ministerstvo spravodlivosti vydáva tým, ktorí to potrebujú na uplatnenie svojho práva
v cudzine, osvedčenie o práve platnom v Slovenskej republike. V takomto osvedčení
nemôže sa podávať výklad zákona alebo výklad o tom, ako je potrebné použiť zákon na
určitú právnu vec.
§ 62
Vyššie overenie listín
K listinám vydaným justičnými orgánmi alebo k listinám týmito orgánmi osvedčeným,
alebo pred nimi podpísaným, ktoré sa majú použiť v cudzine, na žiadosť účastníka pripojí
vyššie overenie alebo apostil podľa osobitného predpisu2)
a)
krajský súd, ak ide o listiny vydané okresnými súdmi, notármi, notárskymi kandidátmi
alebo súdnymi exekútormi so sídlom v územnom obvode krajského súdu, o listiny, ktorých
správnosť osvedčili alebo na ktorých osvedčili pravosť podpisu, ako aj o preklady
vyhotovené prekladateľmi, alebo o posudky vyhotovené znalcami,
b)
ministerstvo spravodlivosti, ak ide o listiny neuvedené v písmene a).
§ 62a
Iné úkony súdu vo vzťahu k cudzine
(1)
Fyzická osoba, ktorá chce uplatniť nárok na výživné v cudzine podľa medzinárodnej
zmluvy, právne záväzného aktu Európskej únie alebo na základe vzájomnosti podaním
návrhu na určenie výživného alebo výkon rozhodnutia slovenského súdu, môže o spísanie
návrhu požiadať okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko. Okresný súd je povinný
návrh spísať.
(2)
Fyzická osoba, ktorá chce svoj právny nárok uplatniť v konaní na súde v cudzine alebo
ktorá je v takomto konaní žalovanou stranou, môže požiadať okresný súd, v ktorého
obvode má bydlisko, o spísanie žiadosti o priznanie právnej pomoci v konaní v cudzine
podľa medzinárodnej zmluvy. Okresný súd je povinný návrh spísať.
(3)
Súd na návrh a trovy žiadateľa bez zbytočného odkladu zabezpečí preklad žiadosti
podľa odseku 1 alebo 2 a jej príloh do cudzieho jazyka. Ak žiadateľ spĺňa podmienky
na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd vyhotoví preklad na trovy štátu.
(4)
Podľa odsekov 1 až 3 súd postupuje aj vtedy, ak medzinárodná zmluva pripúšťa, aby návrh na výkon tuzemského
rozhodnutia v cudzine sa podal súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Oddiel 3
Uznanie a výkon cudzích rozhodnutí
§ 63
Rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených
v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny
v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike účinnosť,
ak boli uznané slovenskými orgánmi.
§ 64
Podmienky uznania cudzieho rozhodnutia
Cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak
a)
uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho štátu by
nemal právomoc rozhodnúť, ak by sa na posúdenie jeho právomoci použili ustanovenia
slovenského práva,
b)
nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,
c)
nie je rozhodnutím vo veci samej,
d)
účastníkovi konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho
orgánu odňatá možnosť konať pred týmto orgánom, najmä ak mu nebolo riadne doručené
predvolanie alebo návrh na začatie konania; splnenie tejto podmienky súd neskúma,
ak sa tomuto účastníkovi cudzie rozhodnutie riadne doručilo a účastník sa proti nemu
neodvolal alebo ak tento účastník vyhlásil, že na skúmaní tejto podmienky netrvá,
e)
slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie
v tej istej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na uznanie,
f)
uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.
§ 65
Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia)
rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia
vo veciach osvojenia dieťaťa, ak dieťa alebo aspoň jeden z osvojiteľov je slovenský
občan a cudzie rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony
slovenského občana, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia
§ 64 písm. b) až f).
§ 66
(1)
Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku
s ním nemožno uznať alebo vykonať, ak
a)
uznaniu bránia ustanovenia § 64 písm. a) až e),
b)
dieťaťu sa nedala v konaní vo veci samej možnosť vyjadriť sa, ibaže súd od vypočutia
upustil z dôvodu, že išlo o naliehavú vec alebo dieťa nebolo schopné s ohľadom na
svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor,
c)
uznanie by bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore so slovenským
verejným poriadkom.
(2)
Súd neuzná cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o
úprave styku s ním na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie zasahuje do jej rodičovských
práv a povinností, ak sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých prípadov vydalo bez toho,
aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa.
§ 67
(1)
Cudzie rozhodnutie vo veciach uvedených v § 65 možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.
(2)
Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o úprave styku s
dieťaťom možno uznať osobitným výrokom slovenského súdu alebo nariadením jeho výkonu.
(3)
Cudzie rozhodnutie, ktoré nevyžaduje podľa tohto zákona, medzinárodnej zmluvy alebo
právne záväzného aktu Európskej únie uznanie osobitným výrokom súdu, sa uznáva tak,
že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak
také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uznáva ho slovenský orgán tým, že naň prihliadne,
ako keby išlo o rozhodnutie slovenského súdu.
(4)
Osobitným výrokom o uznaní cudzieho rozhodnutia rozhoduje súd len na návrh, aj keď
to tento zákon alebo medzinárodná zmluva nevyžaduje.
§ 67a
Adaptácia
(1)
Ak cudzie rozhodnutie obsahuje vecné právo, opatrenie alebo príkaz, ktoré nie sú
známe v slovenskom právnom poriadku, toto vecné právo, opatrenie alebo príkaz sa,
ak je to potrebné a v rozsahu, v ktorom je to možné, premení na vecné právo, opatrenie
alebo príkaz, ktoré je známe v slovenskom právnom poriadku a ktoré je z hľadiska sledovaného
cieľa a účelu a účinkov s ním spojených najbližšie vecnému právu, opatreniu alebo
príkazu v cudzom rozhodnutí.
(2)
Ak súd rozhoduje o uznaní alebo výkone cudzieho rozhodnutia, vykoná premenu podľa
odseku 1 v tomto konaní.
(3)
Ak nie je možné premenu vykonať postupom podľa odseku 2, rozhodne súd o premene na
návrh osoby, ktorá má na veci právny záujem, v samostatnom konaní. Na konanie o premene
sa primerane použijú ustanovenia o konaní o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia
osobitným výrokom okrem § 68c ods. 2 písm. b) a c) a § 68e. Súd rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov a nariadenia pojednávania. Návrh doručí
ostatným účastníkom až spolu s rozhodnutím o premene.
(4)
Ak premenu podľa odseku 1 nie je možné vykonať, v tejto časti sa cudziemu rozhodnutiu
právne účinky nepriznajú.
§ 68
Účinky cudzieho rozhodnutia
(1)
Cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie
slovenského súdu.
(2)
Aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia
alebo zapretia) rodičovstva, osvojenia dieťaťa a vo veciach obmedzenia alebo pozbavenia
spôsobilosti na právne úkony rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu,
ak účastníci nie sú občanmi Slovenskej republiky a ak sa to neprieči slovenskému verejnému
poriadku.
(3)
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o uznanie cudzieho rozhodnutia. Oprávnený
z cudzieho rozhodnutia môže náhradu trov spojených s uznaním cudzieho rozhodnutia
uplatniť vo vykonávacom konaní alebo v exekučnom konaní.
§ 68i
Prechodné ustanovenia
(1)
Konania o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí začaté podľa doterajších predpisov sa
dokončia podľa doterajších predpisov.
(2)
Ak si slovenský súd založil právomoc podľa doterajších predpisov, jeho právomoc ostáva
zachovaná.
(3)
Právomoc súdov založená písomnou dohodou strán podľa doterajších predpisov ostáva
zachovaná. Platnosť dohody o právomoci, ktorá bola uzatvorená pred účinnosťou tohto
zákona, posudzuje sa podľa doterajších predpisov.
§ 68j
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2015
Konania začaté pred 1. decembrom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 1. decembra
2015.
Záverečné ustanovenia
§ 69
Zrušuje sa zákon č. 41/1948 Zb. o medzinárodnom a medzioblastnom práve súkromnom a o právnom postavení cudzincov
v odbore súkromného práva.
§ 70
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
1a)
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
2)
Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 213/2002 Z. z.).