117/1964 Zb.

Na správu národného majetku sú oprávnené len štátne socialistické hospodárske a rozpočtové organizácie. Iné štátne socialistické organizácie než rozpočtové alebo hospodárske sú oprávnené na správu, len pokiaľ môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa (§ 62 zákonníka).

Národný majetok spravuje zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. Ak užíva nehnuteľný národný majetok viac organizácií, má sa za to, že tento majetok slúži prevažne tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným organizáciám jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať spory o príslušnosť na správu národného majetku (§ 65 ods. 2 zákonníka), môžu sa zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych, dohodnúť na odchýlke od týchto zásad.

Ak má organizácia v správe národný majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná organizácia, sú obidve organizácie povinné bez meškania zariadiť, aby sa takýto majetok previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva. Splnenie tejto povinnosti, či už ide o odovzdanie alebo prevzatie správy, nemožno odopierať najmä preto, že stav majetku vyžaduje generálne opravy alebo vyššie náklady na bežné opravy a udržiavanie, že majetok organizácii, ktorá ho používa, plne nevyhovuje alebo že spravujúca organizácia bude v budúcnosti majetok potrebovať. Splnenie tejto povinnosti nemožno odopierať ani preto, že medzi organizáciami bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní národného majetku (§ 15), ak sa zistí v priebehu dohodnutej užívacej doby, že organizácia spravujúca tento majetok ho na plnenie svojich úloh nepotrebuje a ani ho v dohľadnej dobe po skončení dohodnutého užívania nebude potrebovať.

Národný výbor môže mať v správe i nehnuteľný národný majetok, ktorý neslúži plneniu jeho úloh, ak ho nemôžu využiť iné organizácie. Najmä môže mať, prípadne organizácia ním riadená a určená, v správe domy, ktoré nie sú obytnými, ak sú však určené na to, aby boli čiastočne alebo celkom prenechané na užívanie viacerým socialistickým organizáciám na plnenie ich úloh, a sú tiež skutočne viacerými organizáciami užívané, alebo ak podlahová plocha ich obytnej časti je aspoň jedna tretina celkovej užívacej plochy budovy.

O dočasnej správe národného majetku uvedeného v § 65 ods. 3 zákonníka platia osobitné predpisy.*)

Ak organizácie združujú prostriedky na výstavbu zariadenia, ktoré budú spoločne užívať, musia sa pred začatím výstavby písomne dohodnúť, ktorá z nich vybudované zariadenie bude mať v správe. Bude to spravidla organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy, pre ktoré sa zariadenie vybudovalo, alebo tá organizácia, ktorá prevažne prispeje na jeho vybudovanie.

Ak organizácia dá majetok, ktorý má v správe, niekomu do užívania (odovzdanie do trvalého užívania, prenechanie na dočasné užívanie, pridelenie do osobného užívania), je povinná sa presviedčať, či sa majetok užíva určeným spôsobom (§ 15 až 17).

Organizácia spravujúca národný majetok môže niektorými úkonmi správy poveriť podriadenú organizáciu (napr. aby majetok udržiavala alebo vykonávala opatrenia vyplývajúce z jeho obvyklého užívania), ak sa tým dosiahne lepšie plnenie úloh alebo zníženie nákladov. Týmto opatrením nie je dotknutá zodpovednosť organizácie za správu tohto majetku.

Hmotný národný majetok tvoria základné prostriedky, zásoby a iné veci.

Základnými prostriedkami sú veci, ktoré majú dlhodobe slúžiť organizácii na plnenie jej úloh a ktorých hodnota**) je najmenej 600 Kčs, a nejde o veci uvedené v odsekoch 3 a 4. Základnými prostriedkami sú najmä budovy, stavby, energetické hnacie stroje a zariadenia, pracovné stroje a zariadenia, prístroje, dopravné prostriedky, inventár. Bez zreteľa na hodnotu sú základnými prostriedkami pozemky (i zastavané) a poľnohospodárske stroje a náradie (nie však ručné) pre rastlinnú výrobu.

Do zásob patria veci, ktoré sa pri plnení úloh organizácie spotrebujú (napr. základný materiál, pomocný materiál, palivo), veci, ktoré plnením úloh organizácie vznikajú (napr. výrobky, nedokončená výroba, prototypy), a veci, ktoré sú predmetom plnenia úloh organizácie (napr. zásoby obchodného tovaru). Do zásob patria ďalej všetky zvieratá, drobné a krátkodobé predmety, obaly, náhradné súčiastky, výmenné zariadenia, dočasné pokusné zariadenia, ktoré sa získali alebo zostali v súvislosti s riešením úloh vedy a techniky.

Okrem základných prostriedkov a zásob patria do hmotného národného majetku aj iné veci, napr. nedokončené investície, knižné zbierky knižníc jednotnej sústavy, kultúrne pamiatky a predmety muzeálnej hodnoty v múzeách, v galériách a pamiatkových objektoch, učebné pomôcky pre názorné vyučovanie, stále výstavné súbory, ako aj iné zbierky, ktoré nemožno celkom oceniť podľa predpisov o účtovnej evidencii (iný hmotný národný majetok).

Jednotlivé ústredné orgány vo svojej pôsobnosti podľa potreby

Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po dohode s Ministerstvom financií a príslušnými ústrednými orgánmi určí, kedy patria k základným prostriedkom chmeľnice, vinice, ovocné a agromelioračné porasty, vetrolamy a melioračné práce.

O zaradení objektov zariadení staveniska medzi druhy národného majetku platia osobitné predpisy.*)

Riadna správa a ochrana národného majetku predovšetkým vyžaduje, aby bol podľa osobitných predpisov**) zistený, spísaný, ocenený a bežne vedený v predpísanej evidencii.

Organizácia je povinná sledovať, najmä pri inventarizáciách, či národný majetok čo do skutočného množstva, druhu a stavu súhlasí s evidenciou. O odsúhlasovaní stavu národného majetku podľa skutočnosti s evidenciou platia osobitné predpisy.**)

Organizácie sa starajú o riadne vytýčenie a omedzníkovanie pozemkov, najmä kde hranice medzi nehnuteľným národným majetkom a iným nehnuteľným majetkom sú pochybné alebo sporné.

Ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje do evidencie nehnuteľností československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Organizácia je povinná do 60 dní po tom, kedy nadobudla do svojej správy nehnuteľnosti, oznámiť zmenu vo vlastníctve alebo v správe k nehnuteľnostiam orgánu, ktorý vedie evidenciu nehnuteľností a odovzdať mu podklady pre zápis zmien v tejto evidencii.***)

Organizácie sú povinné sústavne a dôsledne vykonávať všetky potrebné opatrenia (najmä organizačné, bezpečnostné a protipožiarne) podľa druhu majetku a stupňa ohrozenia, aby sa tým predišlo jeho poškodeniu, zničeniu, strate alebo zneužitiu. Organizácia je povinná použiť všetky právne prostriedky, najmä domáhať sa ochrany vlastníckeho práva štátu proti neoprávneným zásahom,^†) uplatňovať právo na náhradu škody, zabezpečovať ho pred premlčaním alebo zánikom a dávať podnet na trestné stíhanie. organizácia je povinná uplatniť právo na náhradu škody i proti tým, ktorí škodu spoluspôsobili tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti neplnili povinnosti smerujúce k zabráneniu a odvráteniu škôd. Pri podozrení z trestného činu organizácia je povinná oznámiť vec prokurátorovi alebo orgánu Verejnej bezpečnosti. Pri previnení proti národnému majetku navrhne jeho prejednanie na príslušnom miestnom ľudovom súde^††) alebo národnom výbore,^†††) prípadne prikročí ku kárnemu (disciplinárnemu) stíhaniu.^††††)

Ústredné orgány určia podľa potreby, aké opatrenia sú potrebné, prípadne vhodné na ochranu národného majetku vzhľadom na jeho povahu, funkciu a možnosti ohrozenia. Pre oblasť štátnych rezerv vydáva takéto opatrenia Správa štátnych hmotných rezerv podľa osobitných predpisov po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.

Ak má národný majetok čo najlepšie slúžiť svojmu spoločenskému poslaniu, je predovšetkým potrebné, aby organizácie sústavným sledovaním a kontrolovaním, udržiavaním a včasným, pravidelným a hospodárnym vykonávaním opráv zabezpečovali zachovanie podstaty národného majetku. Pri vykonávaní opráv postupujú plánovite tak, aby sa opravy robili postupne podľa ich naliehavosti a čo najúspornejšie.

Pri správe národného majetku má organizácia dbať na to, aby národný majetok sa nielen riadne a hospodárne udržiaval, ale i zveľaďoval. Pritom najmä národné výbory všetkých stupňov majú čo najviac využívať miestne hmotné zdroje a získavať a organizovať obyvateľstvo pre najúčinnejšiu dobrovoľnú budovateľskú spoluprácu; pritom treba dbať, aby sa postupovalo s najväčšou hospodárnosťou a pokiaľ možno so zameraním na vytvorenie nových spoločenských zdrojov.

Udržiavanie je bežné, pravidelné ošetrovanie národného majetku a starostlivosť oň, aby bol stále v stave schopnom normálnej prevádzky alebo užívania.

Bežnými opravami (prevádzkovými, strednými) sa odstraňujú čiastkové opotrebenia, závady, nedostatky funkčné alebo vzhľadové. Pri bežnej oprave sa vykonáva výmena niektorých súčastí strojov a zariadení, ktoré sa opotrebovali, boli poškodené alebo ktoré by sa do budúcej opravy stali nepoužívateľnými; pritom spravidla nedochádza k rozobratiu celého stroja. Pri budovách a stavbách sa do bežných opráv zahrňujú čiastkové opravy a úpravy vykonávané na budove alebo jej častiach.

Generálnou opravou sa odstraňujú dôsledky opotrebenia alebo poškodenia základných prostriedkov a v súlade s vedecko-technickým pokrokom sa obnovuje a pokiaľ možno i zvyšuje ich užitočnosť, napr. výkonnosť a iné technické vlastnosti. Poznatky novej techniky treba uplatňovať, najmä pokiaľ ide o technológiu vykonávania opráv, voľbu materiálu, normalizáciu súčastí, vybavenie meracími prístrojmi a iným príslušenstvom. Generálna oprava sa spravidla vykonáva na jednotlivom základnom prostriedku.

Ak sú na tom istom základnom prostriedku súčasne s generálnou opravou vykonávané opravy, ktoré majú ináč povahu bežných opráv, zahrňujú sa do celkového objemu generálnych opráv, ak s generálnou opravou priamo súvisia, najmä ak sú ňou vyvolané.

Generálne opravy sa vykonávajú v cykloch (s výnimkou generálnych opráv, ktorými sa odstraňujú škody spôsobené náhodilými udalosťami).*) Cyklus medzi dvoma generálnymi opravami je dlhší ako 1 rok a pri základných prostriedkoch, pri ktorých sa upotrebiteľnosť určuje podľa jednotiek výkonu, je dlhší ako doba zodpovedajúca obvyklému ročnému priemernému výkonu. Ústredné orgány a krajské národné výbory môžu pre organizácie vo svojej pôsobnosti v jednotlivých odôvodnených prípadoch povoliť výnimku.

Pri generálnej oprave strojov a zariadení dochádza k výmene alebo oprave väčšieho počtu súčastí alebo podstatných súčastí. Výmena alebo oprava iba jednotlivej súčasti stroja alebo zariadenia nie je generálnou opravou.

Generálna oprava nemá byť drahšia než obstaranie nového základného prostriedku. Pri opravách strojov a zariadení, najmä starých a nevýkonných, treba dbať, aby sa generálne opravy nevykonávali, ak je ekonomicky výhodnejšie obstarať nové stroje a zariadenia.

Generálnu opravu strojov možno vykonať tiež výmenným spôsobom; pritom dochádza medzi organizáciou a opravovňou k výmene stroja vyžadujúceho generálnu opravu za iný už opravený alebo za nový stroj toho istého druhu a spravidla i toho istého typu.

Pri generálnej oprave budov a stavieb sa vymieňajú ich podstatné (konštrukčné) časti.

Pri generálnej oprave, ak je to ekonomicky opodstatnené, možno vykonať modernizáciu základných prostriedkov zvyšujúcu ich obstarávaciu hodnotu. Vykonanie modernizácie nesmie ísť na úkor starostlivosti o základné prostriedky, ktorá je zabezpečovaná pomocou generálnych opráv, zameraných výlučne na odstránenie následkov opotrebenia. Zvýšenie obstarávacej hodnoty základných prostriedkov treba premietnuť do účtovnej evidencie.

Generálnymi opravami nie sú najmä:

Generálnymi opravami nie sú opravy strojov a zariadení s nákladom nižším ako 600 Kčs a opravy a úpravy budov a stavieb s nákladom nižším ako 2 000 Kčs v jednej akcii, aj keď svojou povahou patria do generálnych opráv. Takéto opravy, prípadne úpravy sú bežnými opravami. V odôvodnených prípadoch môže nadriadený orgán uvedené sumy znížiť.

O opravách a investíciách na nájomnom bytovom majetku, ako aj na ostatných základných prostriedkoch organizácií bytového hospodárstva národných výborov platia osobitné predpisy.**)

Organizácia, ktorá má základný prostriedok v správe, je povinná sa starať o vykonávanie generálnych opráv, ktoré odstraňujú dôsledky opotrebenia základného prostriedku, prípadne o vykonávanie investičných úprav na jeho zveľadenie. To platí aj v prípade, ak nie sú dané podmienky pre prevod správy (§ 2 ods. 3) a základný prostriedok je daný do dočasného užívania inej organizácii; ak dočasný užívateľ so súhlasom organizácie, ktorá má základný prostriedok v správe, vykoná generálnu opravu odstraňujúcu dôsledky opotrebenia základného prostriedku alebo investíciu na ňom sám, uvedená organizácia je povinná mu uhradiť vynaložené náklady.

Dočasný užívateľ môže však, ak chce vykonať generálnu opravu alebo investíciu na užívanom základnom prostriedku prevažne pre potrebu svojej prevádzky, s organizáciou, ktorá má základný prostriedok v správe, vopred písomne dohodnúť, že náklady uhradí celkom alebo čiastočne v rámci svojho plánu a na svoj náklad a ako sa s generálnou opravou alebo investíciou naloží pri skončení dočasného užívania.

Pokiaľ osobitné predpisy*) neustanovujú inak, smie organizácia pristúpiť k vykonávaniu generálnych opráv alebo investícií na základných prostriedkoch, ktoré nie sú národným majetkom, len v prípadoch, v ktorých nie je hospodársky žiadúce, aby sa získali do vlastníctva štátu, alebo nemožno ich získať ani rozhodnutím príslušného orgánu, a ak sú splnené podmienky uvedené v ďalších ustanoveniach.

Organizácia smie vykonať generálnu opravu základných prostriedkov, ktoré nie sú národným majetkom a ktoré má v užívaní, v prípadoch, v ktorých bez jej vykonania by bol ohrozený národný majetok alebo prevádzka podniku a ak nemožno tomuto ohrozeniu iným spôsobom zabrániť. Ak však nedôjde k inej dohode s vlastníkom, organizácia môže vykonať generálnu opravu len v takom rozsahu, na aký je podľa všeobecných predpisov vlastník povinný, prípadne organizácia oprávnená.**) Organizácia je povinná domáhať sa včas od vlastníka základného prostriedku náhrady za vynaložené náklady.

Organizácie smú vykonať investície na nimi užívaných základných prostriedkoch, ktoré nie sú národným majetkom, len keď je to hospodársky nevyhnutné, sledovaný účel nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom a

Ústredné orgány a krajské národné výbory určia pre organizácie vo svojej pôsobnosti, kedy a ktorý orgán dáva privolenie na vykonanie investícií a generálnych opráv na základných prostriedkoch, ktoré nie sú národným majetkom.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú ináč, v prípadoch, v ktorých organizácia má v užívaní len časť nehnuteľného základného prostriedku, ktorý nie je národným majetkom.

Generálne opravy na základných prostriedkoch, ktoré nie sú národným majetkom, uhradzujú

Na odpis nákladov pri investičnej výstavbe, na ktorej sa práce trvale zastavili a ktoré nemožno hospodárne využiť, treba:

Do nákladov uvedených v predchádzajúcom odseku patria aj náklady na zariadenia pre montáž a na projekty, a to aj v prípadoch, že k realizácii stavby vôbec nedôjde.

S majetkom nadobudnutým z investičnej výstavby, na ktorej sa práce trvale zastavili, naloží sa ako s prebytočným národným majetkom (§ 13).

Prebytočným je národný majetok, ktorý organizácia nepotrebuje na plnenie (prípadne na prekračovania) svojho plánu alebo na plnenie svojich úloh. Za prebytočnú sa považuje aj časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný úlohám alebo potrebám organizácie. Za prebytočné sa nepovažujú základné prostriedky v rezerve a v konzervácii.

Základnými prostriedkami v rezerve sú:

Základnými prostriedkami v konzervácii sú tie základné prostriedky, ktoré sa dali do konzervácie podľa rozhodnutia príslušného orgánu. Pokiaľ nejde o konzerváciu upravenú osobitnými predpismi,*) rozhoduje o nej so súhlasom Ministerstva financií príslušný nadriadený ústredný orgán alebo krajský národný výbor pre organizácie vo svojej pôsobnosti.

Neupotrebiteľným je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaralosť alebo zrejmú nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže už slúžiť svojmu pôvodnému účelu alebo určeniu. Za neupotrebiteľné základné prostriedky považujú sa tiež budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a treba ich zbúrať alebo zrušiť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia objektu; sem patria aj stavby a budovy, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu alebo iného príslušného orgánu majú sa zbúrať, zrušiť alebo uviesť do neškodného stavu.

O tom, ktorý národný majetok je prebytočný, rozhoduje vedúci organizácie alebo pracovník, ktorý je vedúcim organizácie na to písomne poverený.

Prebytočný národný majetok prevedie organizácia do správy (§ 18 a nasl.) inej organizácie. Ak oň neprejaví záujem štátna organizácia, môže sa previesť do vlastníctva iným organizáciám alebo občanom za podmienok § 21 ods. 1 písm. a). Ak nie je možné ani to, naloží sa s ním ako s majetkom neupotrebiteľným (§ 14).

Na umiestnenie prebytočného hnuteľného národného majetku môže organizácia použiť súčinnosť štátnych organizácií, ktoré obstarávajú sprostredkovaciu službu.**)

S prebytočnými hnuteľnými základnými prostriedkami majú sa zároveň previesť v potrebnom množstve do správy alebo predať náhradné dielce (súčiastky), pokiaľ ich organizácia má a nepotrebuje ich na inú údržbu.

Prebytočný nehnuteľný národný majetok, pri ktorom spoločenský záujem vyžaduje, aby aj naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce úlohy, prevedie sa spravidla do správy miestneho národného výboru, alebo ak ide o poľnohospodárske nehnuteľnosti, do správy okresného národného výboru. Ak národný výbor má proti prevodu námietky, postupuje sa podľa § 65 ods. 2 zákonníka. Ak však môže takýto majetok lepšie a ľahšie spravovať iná organizácia než národný výbor, prevedie sa do jej správy.

O tom, ktorý národný majetok je neupotrebiteľný a ako sa s ním naloží, rozhoduje na návrh komisie (odsek 2) vedúci organizácie, prípadne ním písomne poverený pracovník; pri motorových vozidlách spravuje sa pritom tiež osobitnými predpismi.***) Jednotlivé ústredné orgány a krajské národné výbory určia pre organizácie vo svojej pôsobnosti, či a v ktorých prípadoch potrebuje vedúci organizácie súhlas nadriadeného orgánu na predaj neupotrebiteľnej veci pracovníkom organizácie alebo ich rodinným príslušníkom.

Komisia je najmenej trojčlenná. Jej členov vymenúva vedúci organizácie. Podľa potreby možno zriadiť aj viac komisií. Funkciou tejto komisie možno poveriť inventarizačnú komisiu.

Komisia je povinná predovšetkým zistiť príčinu neupotrebiteľnosti veci, prípadne či neupotrebiteľnosť bola zavinená a kým. Ak dôjde komisia podľa výsledku vyšetrovania k záveru, že vec je neupotrebiteľná, navrhne, ako sa má s ňou naložiť. Komisia si môže vyžiadať posudok odbornej štátnej organizácie. Tento posudok si najmä vyžiada, ak sa majú použiť neupotrebiteľné stroje, motorové vozidlá a veci osobitnej dôležitosti*) alebo veci, pri ktorých nemožno vylúčiť, že ich možno využiť v inej socialistickej organizácii ako suroviny (do šrotu).

O rokovaní, zistených skutočnostiach a stanovisku komisie musí sa spísať zápisnica. Zápisnica musí obsahovať najmä presné označenie veci - pri základných prostriedkoch aj ich inventárne čísla -, opis veci a jej stav, jej hodnotu podľa účtovnej evidencie, príčinu neupotrebiteľnosti, výsledok vyšetrenia o zavinení a návrh komisie, prípadne odchylný názor člena komisie. zápisnicu musia podpísať všetci členovia komisie. Ak si komisia vyžiadala odborný posudok, treba ho pripojiť k zápisnici. Osobitná zápisnica nie je potrebná, ak sú príslušné údaje uvedené v inventárnom zozname alebo v inventarizačnej zápisnici.

Neupotrebiteľný národný majetok, pokiaľ ho nemožno hospodárnejšie využiť v organizácii, ktorá ho spravuje (napr. ako materiál), prevedie organizácia do správy štátnym socialistickým organizáciám alebo ho prevedie do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (§ 21). Ak neprejaví oň záujem niektorá z uvedených organizácií a ak ide o veci, ktoré môžu byť predmetom osobného vlastníctva (napr. veci hodiace sa na stavbu alebo opravu obydlí), môže ich organizácia predať občanom. Ustanovenie § 13 ods. 3 platí obdobne. Odmietnutie prevzatia neupotrebiteľného majetku organizáciou sprostredkovacej služby možno považovať za posudok podľa odseku 3.

Neupotrebiteľné budovy a stavby (§ 12 ods. 4) možno určiť len na zbúranie a s materiálom búračky sa naloží podľa predchádzajúceho odseku.**)

Ak sa nepodarí realizovať neupotrebiteľnú vec podľa predchádzajúcich odsekov, určí sa na odval.

Organizácia môže národný majetok, ktorý má v správe a ktorý sama dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, prenechať na užívanie inej socialistickej organizácii. Môže tiež prenechať nehnuteľnosť alebo jej časť inej socialistickej organizácii na užívanie len určitým vymedzeným spôsobom, ak jej to nebude brániť v ďalšom užívaní tohto majetku v rozsahu potrebnom na plnenie vlastných úloh a nehnuteľnosť sa týmto spôsobom v spoločenskom záujme lepšie využije. Dojednaná doba užívania nesmie byť pri hnuteľnom majetku dlhšia ako dva roky, ak osobitné predpisy neustanovujú kratšiu dobu.***) Do užívania nemôžu sa prenechať veci spotrebiteľné alebo ľahko opotrebiteľné. Miestnosti určené alebo užívané na iné účely než obytné alebo poľnohospodárske nesmú sa do dočasného užívania inej socialistickej organizácii prenechať bez rozhodnutia orgánu na to príslušného podľa osobitných predpisov.^†)

Za prenechanie užívania medzi rozpočtovými organizáciami sa odplata neposkytuje. Organizácia, ktorej sa vec prenechala na užívanie, znáša náklady spojené s jej správou a prevádzkou; ak však rozpočtové organizácie vec užívajú spoločne, znášajú náklady pomerným dielom. Rovnako sa neposkytuje odplata za prenechanie užívania pozemku, ak organizácia, ktorá ho spravuje, nemá s jeho správou a prevádzkou žiadne náklady. V ostatných prípadoch sa spravidla poskytuje za prenechanie užívania odplata určená podľa príslušných predpisov,^††) štátnym organizáciám a v prípadoch hodných zreteľa aj iným socialistickým organizáciám môže sa však užívanie poskytnúť i bezodplatne. Prenechanie národného majetku na užívanie socialistickej organizácii môže sa stať len hospodárskou zmluvou.^†††)

Organizácia môže prenechať na dočasné užívanie občanom pre osobnú potrebu (napr. na prechodné umiestnenie prenosnej rekreačnej chaty, prípadne garáže, na dočasné užívanie záhradky) v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý má v správe a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, ak nejde o poľnohospodársky pozemok. Prenechanie pozemkov na dočasné užívanie občanom môže sa stať len písomnou zmluvou. Za užívanie pozemku sa musí platiť odplata podľa platných predpisov.

Pre účely doosídlenia v pohraničných okresoch môže okresný národný výbor prenechať bez odplaty v primeranej výmere poľnohospodárske pozemky, ktoré má vo svojej správe. Podľa osobitných predpisov*) môže tiež poľnohospodársky pozemok prenechať štátna socialistická organizácia s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou na užívanie svojim zamestnancom.

Okrem prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4 o požičiavaní spotrebných predmetov občanom organizáciami na to určenými a prenechávaní bytov a miestností spravovaných štátnymi organizáciami na osobné užívanie občanom podľa Občianskeho zákonníka nesmú organizácie prenechávať národný majetok občanom na užívanie. To neplatí o spoločenskom užívaní verejných zariadení občanmi, ďalej o požičiavaní pracovných zvrškov, ochranných pomôcok a iných vecí organizáciami občanom podľa osobitných predpisov.**) Tiež to neplatí o požičiavaní spotrebných predmetov, ktoré boli na ten účel určené (napr. knihy, predmety na vykonávanie športu).

Časti národného majetku môžu sa odovzdať bezodplatne do trvalého užívania (§ 70 ods. 1 zákonníka) len iným socialistickým organizáciám než štátnym. Do trvalého užívania môže sa odovzdať spravidla len nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom. Hnuteľné veci možno samostatne odovzdať do trvalého užívania len výnimočne, pokiaľ ich povaha trvalé užívanie pripúšťa a pokiaľ sú pre to osobitné dôvody (nie teda veci spotrebiteľné a ľahko opotrebiteľné).

Na odovzdanie národného majetku do trvalého užívania je oprávnený iba okresný národný výbor, v obvode ktorého je odovzdávaný národný majetok. Ak sa má odovzdať do trvalého užívania majetok, ktorý nie je v správe okresného národného výboru, v obvode ktorého je, prevedie sa najskôr do jeho správy. Národný majetok, odovzdaný pred účinnosťou tejto vyhlášky do trvalého užívania inou štátnou organizáciou, je táto povinná bez prieťahu previesť do správy okresného národného výboru, v obvode ktorého je majetok, pokiaľ Ministerstvo financií podľa skôr platných predpisov neurčilo ináč. Ministerstvo financií môže zo závažných dôvodov určiť, najmä pre osobitnú povahu alebo poslanie niektorých častí národného majetku, že aj iné štátne organizácie môžu národný majetok, ktorý majú v správe, odovzdať do trvalého užívania, prípadne majetok do trvalého užívania odovzdaný vo svojej správe ponechať.

Odovzdanie do trvalého užívania sa vykoná opatrením, vydaným po predchádzajúcom súhlase budúceho trvalého užívateľa.

Opatrenie o odovzdaní do trvalého užívania obsahuje označenie odovzdávajúcej organizácie a užívateľa, výstižné označenie odovzdávaného národného majetku (označenie nehnuteľností podľa obcí. katastrálneho územia, parcelných čísiel vedených v evidencii nehnuteľností, čísiel popisných pri budovách a príslušenstve majetku), celkový stav majetku a jeho hlavné nedostatky a závady, práva a povinnosti užívateľa, deň účinnosti opatrenia (odsek 6), hodnotu odovzdávaného majetku, prípadne ďalšie podmienky. Právo trvalého užívania sa zapíše do evidencie nehnuteľností.

Užívateľ je povinný odovzdané nehnuteľnosti na svoj náklad sústavne udržiavať a včasným a pravidelným vykonávaním opráv zabezpečovať ich zachovanie. Investičné zmeny (adaptácie, prístavby a nadstavby) môže vykonávať len s predchádzajúcim písomným privolením organizácie, ktorá má majetok v správe. Pri každom privolení musí sa určiť, či a do akej miery má užívateľ pri zrušení trvalého užívania právo voči spravujúcej organizácii na náhradu nákladov vynaložených ním na investičné zmeny. Náhrada nesmie byť vyššia ako vlastné náklady obstarania investícií znížené o opotrebenie a náhodilé znehodnotenie. Ak sa náklady uhradili priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov alebo sa vykonali bez predchádzajúceho písomného privolenia organizácie, ktorá má majetok v správe, náhrada nákladov užívateľovi nepatrí.

Skutočné odovzdanie majetku trvalému užívateľovi vykonáva sa zápisnične. Každá strana dostane jeden rovnopis zápisnice. Dňom zápisničného odovzdania prechádzajú na užívateľa všetky práva a povinnosti z trvalého užívania.

Na odovzdanie do trvalého užívania nehnuteľného národného majetku v správe okresného národného výboru netreba schválenie nadriadeného orgánu, ak nepresahuje jeho obstarávacia hodnota uvedená v účtovnej evidencii 500 000,- Kčs; ak je jeho hodnota vyššia alebo ak ide o odovzdanie samostatných hnuteľných vecí, je na odovzdanie potrebné schválenie krajského národného výboru.

Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania (§ 198 a nasl. Obč. zák.), ak ide o pozemok v štátnom socialistickom vlastníctve, vydá okresný národný výbor, v obvode ktorého je pozemok.

Do osobného užívania nemôže sa prideliť pozemok v štátnom socialistickom vlastníctve, pokiaľ ho organizácia potrebuje na plnenie svojich úloh.

Ak pozemok pridelený do osobného užívania má v správe iná organizácia než miestny národný výbor, prevedie ho spravidla do správy miestneho národného výboru, ktorý uzavrie s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania.

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, zriaďuje sa právo osobného užívania k pozemkom v štátnom socialistickom vlastníctve za úhradu, ktorá sa určí podľa predpisov o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností.*) Úhradu odvedie organizácia priamo do štátneho rozpočtu.**)

Prevody správy národného majetku sú prípustné len medzi štátnymi socialistickými organizáciami.

Správa národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa prevádza bezplatne, ak ide o prevod

V iných prípadoch než uvedených v predchádzajúcom odseku prevádza sa správa národného majetku odplatne za bežnú cenu podľa platných cenových predpisov (ďalej len „bežná cena“).

Ak veci plnia svoje určenie ako jeden celok (súbor vecí), možno prevádzať správu jednotlivých vecí, len ak sa tým súbor v žiadnom smere neznehodnotí alebo ak to vyžadujú závažné dôvody.

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa majú vykonávať spravidla k prvému dňu mesiaca, prevody správy väčších hospodárskych celkov k prvému dňu roka. So spätnou účinnosťou možno prevádzať správu národného majetku výnimočne len zo závažných dôvodov a len k prvému dňu mesiaca bežného roka alebo k prvému dňu bežného roka.

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa vykonávajú spravidla hospodárskymi zmluvami o prevode správy národného majetku.^†)

Opatrením nadriadených orgánov, ktoré musí mať podstatné náležitosti ako hospodárske zmluvy o prevode správy, prevádza sa správa národného majetku len zo závažných dôvodov, najmä ak ide o prevod majetkového celku alebo majetku osobitného významu, pri zriadení organizácie, pri reorganizácii, prevode (zmene) výrobného programu alebo ak ide o prevod na odstránenie sporu o príslušnosť na správu (§ 65 ods. 2 zákonníka).

V prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku sú na prevod správy opatrením príslušné ústredné orgány alebo orgán nimi určený, ak ide o prevod správy národného majetku

Ak ide o prevod správy z pôsobnosti jedného ústredného orgánu do pôsobnosti iného ústredného orgánu, vydá opatrenie o prevode správy orgán, z pôsobnosti ktorého sa správa národného majetku prevádza, po dohode s druhým ústredným orgánom. Obdobne sa postupuje, ak ide o prevod z pôsobnosti krajského národného výboru do pôsobnosti ústredného orgánu alebo naopak.

Krajské a okresné národné výbory môžu opatrením vydaným v medziach svojej pôsobnosti previesť národný majetok zo správy svojho národného výboru do správy podriadeného národného výboru alebo podriadenej organizácie a naopak a medzi národnými výbormi a organizáciami podriadenými. Týmto nie sú dotknuté osobitné predpisy,^††) podľa ktorých okresné národné výbory sú príslušné svojím opatrením prevádzať správu národného majetku na iné organizácie.

Ústredné orgány určia pre organizácie im podriadené, ktorý orgán schvaľuje nimi uzavierané zmluvy o prevode správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia a kedy toto schválenie nie je potrebné.

Na prevod alebo prevzatie správy národného majetku zo správy alebo do správy národných výborov nepotrebujú schválenie

Pokiaľ môžu národné výbory podľa predchádzajúceho odseku prevádzať alebo preberať správu národného majetku bez schválenia nadriadeného orgánu, sú oprávnené schvaľovať zmluvy o prevode správy národného majetku uzavierané organizáciami podriadenými národným výborom a podriadenými národnými výbormi.

V medziach svojho oprávnenia uvedeného v predchádzajúcom odseku môžu národné výbory určiť, v ktorých prípadoch nepotrebujú organizácie podriadené ich národnému výboru schválenie pre zmluvy o prevode správy národného majetku.

Krajské národné výbory môžu všeobecne alebo v určitých prípadoch

Hodnotou pre určenie príslušnosti orgánu je obstarávacia hodnota prevádzaného majetku vedená v účtovnej evidencii. Rozhodujúcou je hodnota všetkého národného majetku, správa ktorého sa prevádza jednou zmluvou. Správa všetkého národného majetku, ktorý sa má v určitom čase medzi dvoma organizáciami previesť, musí sa previesť vždy len jednou zmluvou.

Vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú národným majetkom, nemôže sa previesť na nikoho, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak (odseky 4 a 8). Vlastníctvo k iným veciam, ktoré sú národným majetkom, možno previesť, len ak ide

Výkonom rozhodnutia súdu, ktorým sa ukladá zaplatenie peňažnej sumy, môžu byť postihnuté len tie časti národného majetku, ktoré označí súdu orgán povinnej organizácii priamo nadriadený.

V iných prípadoch než uvedených v predchádzajúcich odsekoch je prevod vlastníctva národného majetku neprípustný. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prevody národného majetku do vlastníctva iných socialistických organizácií než štátnych pri obvyklom hospodárení (pri dodávkach výrobkov a vykonávaní prác) a na predaj vecí určených pre osobnú spotrebu do vlastníctva občanov pri predaji v obchode a zákazkovej službe podľa predpisov Občianskeho zákonníka; na tieto prevody vlastníctva sa rovnako nevzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky o podmienkach pre prevod vlastníctva a postupe pri ňom.

Prevod vlastníctva národného majetku sa vykonáva odplatne, a to za bežnú cenu podľa platných cenových predpisov. Za nižšiu než bežnú cenu alebo výnimočne bezplatne možno previesť národný majetok len v spoločenskom záujme. Výmenou veci za vec smie sa vlastníctvo národného majetku prevádzať len medzi štátnymi socialistickými organizáciami na jednej strane a inými socialistickými organizáciami na druhej strane; medzi týmito stranami sa pripúšťa i výmena pozemku za pozemok.

Ak sa združujú na výstavbu spoločného zariadenia štátne organizácie s družstevnou alebo spoločenskou organizáciou, platí obdobne ustanovenie § 3. Ak sa dohodne, že spoločné zariadenie pripadne do vlastníctva družstevnej alebo spoločenskej organizácie, prevedie štátna organizácia do vlastníctva tejto organizácie bezplatne veci, ktoré poskytuje podľa dohody spoločnému zariadeniu.

Ministerstvo financií určí, ktoré budovy a za akých podmienok môžu organizácie prevádzať do vlastníctva občanom ako rodinné domčeky a vlastnícke podiely na takýchto domčekoch.*)

Sumy získané predajom nehnuteľného národného majetku odvádza organizácia priamo do štátneho rozpočtu,*) pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.**)

Osobitné predpisy o poskytovaní národného nehnuteľného majetku náhradou za nehnuteľnosti občanov a súkromných právnických osôb zmluvne prevádzané alebo podľa rozhodnutia príslušných orgánov prejdené do socialistického vlastníctva zostávajú nedotknuté.***)

Obmedzenie prevodu nehnuteľností v národnom majetku podľa § 58 Obč. zák. nie je prípustné.

Na prevod vlastníctva k veciam v národnom majetku v hodnote nad milión Kčs za bežnú cenu alebo za nižšiu než bežnú cenu alebo na bezplatný prevod vlastníctva k veciam v národnom majetku v hodnote nad 250 000 Kčs treba schválenie Ministerstva financií.

V ostatných prípadoch potrebuje prevádzajúca organizácia na prevod vlastníctva k veciam v národnom majetku schválenie nadriadeného orgánu, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Ústredné orgány určia pre organizácie im podriadené, ktoré orgány sú príslušné schvaľovať im prevádzanie vlastníctva k veciam v národnom majetku a kedy toto schválenie nie je potrebné.

Na prevod vlastníctva k veciam v správe národných výborov nepotrebujú schválenie

Pokiaľ národné výbory môžu podľa predchádzajúceho odseku prevádzať vlastníctvo k veciam v národnom majetku bez schválenia nadriadeného orgánu, sú oprávnené schvaľovať prevody vlastníctva k veciam v národnom majetku uzavierané organizáciami podriadenými národným výborom a podriadenými národnými výbormi.

V medziach svojho oprávnenia podľa predchádzajúceho odseku môžu národné výbory určiť, v ktorých prípadoch nepotrebujú organizácie podriadené ich národnému výboru schválenie na prevody vlastníctva k veciam v národnom majetku.

Krajské národné výbory môžu všeobecne alebo v určitých prípadoch

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú príslušnosti upravenej predpismi uvedenými v § 21 ods. 6.

Ustanovenie § 20 ods. 6 platí obdobne.

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak,^†) sú organizácie povinné písomne dlžníkov upomenúť o zaplatenie tých pohľadávok, ktoré sa neuhradzujú inkasným príkazom, vzájomným zúčtovaním prostredníctvom medzipodnikovej zúčtovne, príkazom na vybratie, výberkou prepravného, akreditívom alebo šekom na zúčtovanie, do 30 dní a vymáhať ich do 3 mesiacov od zročnosti pohľadávok.

Pri majetkových sankciách počítajú sa lehoty uvedené v odseku 1 od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom podľa osobitných predpisov*) bola organizácia povinná tieto sankcie zaplatiť. Pri právach na náhradu škody a z obdobných právnych dôvodov počítajú sa lehoty podľa odseku 1 odo dňa ich vzniku.

Ak dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, organizácia je povinná požadovať určené úroky z omeškania, prípadne určený poplatok z omeškania alebo inú určenú majetkovú sankciu.

O evidencii a ochrane pohľadávok platia primerane ustanovenia § 6 a 7.

Organizácia môže dlžníkom, ak sú nimi občania, povoľovať primerané splátky na pohľadávky dlžníkmi písomne uznané čo do dôvodu a výšky alebo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Rovnako môžu predlžovať lehoty na zaplatenie pohľadávok alebo povolených splátok (príročia), ak dlžník bez svojho zavinenia nemôže pohľadávku alebo splátku zaplatiť v čase jej zročnosti a ak jej okamžité vymáhanie by znamenalo pre dlžníka príliš tvrdé opatrenie.

Splátky možno povoliť len pod podmienkou, že povolenie splátok stratí účinnosť a dlh sa stane celý splatný, ak sa niektorá splátka nedodrží. Pri povoľovaní splátok alebo príročia je povinná organizácia si vždy vyhradiť právo povolené splátky alebo príročie kedykoľvek odvolať, prípadne požadovať vyššie splátky, najmä keby sa zlepšili majetkové alebo zárobkové pomery dlžníka.

Pri povolení splátok sa musí dojednať, že dlžník je povinný v splátkach plniť aj určené úroky z omeškania z celého dlhu. Rovnako pri poskytnutí príročia upozorní organizácia dlžníka na jeho povinnosť plniť určené úroky z omeškania.

Ústredné orgány, krajské a okresné národné výbory môžu povoľovať splátky alebo príročie bez obmedzenia. Ostatné organizácie sú oprávnené povoliť splátky alebo príročie pri jednotlivých pohľadávkach neprevyšujúcich 50 000,- Kčs až do 5 rokov; v ostatných prípadoch potrebujú schválenie nadriadeného ústredného orgánu, prípadne priamo nadriadeného krajského alebo okresného národného výboru.

Ústredné orgány môžu obmedziť oprávnenie svojich podriadených organizácií povoľovať splátky alebo príročie bez schválenia, a to všeobecne alebo pre určité prípady. To isté platí aj pre krajské národné výbory, ak ide o národné výbory nižších stupňov alebo ak ide o organizácie národným výborom podriadené.

Krajské národné výbory môžu všeobecne alebo v určitých prípadoch rozšíriť oprávnenia mestských a obvodných národných výborov, ktoré nevykonávajú pôsobnosť okresných národných výborov, až do výšky oprávnení okresných národných výborov, ktoré im patria podľa predchádzajúcich odsekov.

Organizácia smie celkom alebo sčasti odpustiť vymožiteľnú pohľadávku proti občanovi, pokiaľ by vymáhanie pohľadávky znamenalo pre dlžníka ohrozenie jeho výživy alebo výživy osôb, ktorým je podľa zákona povinný poskytovať úhradu na osobné potreby, alebo pokiaľ by vymáhanie pohľadávky znamenalo pre neho osobitnú ním nezavinenú tvrdosť. Odpustiť pohľadávku nie je prípustné, ak dlžníkovi patrí z akéhokoľvek dôvodu pohľadávka voči štátu (štátnej organizácii), a to až do výšky tejto pohľadávky, okrem ak by sa dlžník až do výšky svojho záväzku pohľadávky vzdal.

Ak je pohľadávka prechodne nevymožiteľná, smie organizácia dočasne upustiť od jej vymáhania, avšak musí ďalej zabezpečovať, aby sa nepremlčala alebo nezanikla a usilovať sa o jej vymoženie. Dočasné upustenie od vymáhania nie je prípustné, ak je dlžníkom štátna organizácia.

Organizácia smie trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ak

Organizácia smie ďalej upustiť od vymáhania pohľadávky, ktorá nebola dlžníkom dobrovoľne uspokojená,

Podľa predpisov o účtovnej evidencii sa pohľadávky dočasne nevymáhané odpíšu a vedú v podsúvahovej evidencii a pohľadávky nevymáhané podľa odsekov 2 a 3 sa odpisujú alebo z podsúvahovej evidencie vypúšťajú.

O upustení od vymáhania sa dlžník neupovedomí; týmto opatrením jeho záväzok nezaniká a môže sa aj po tomto opatrení proti nemu uplatňovať, pokiaľ je podľa práva a nepremlčal sa alebo nezanikol, alebo pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

Ak pohľadávka až do výšky 200,- Kčs voči socialistickej organizácii a až do výšky 100,- Kčs voči inému dlžníkov (nepatrná pohľadávka) nebola dobrovoľne uspokojená a náklady spojené s jej vymáhaním by boli neúmerné jeho výsledku, smie organizácia upustiť od jej vymáhania a ju odpísať, aj keby tu neboli podmienky pre upustenie od jej vymáhania podľa § 28.

Proti tomu istému dlžníkovi možno upustiť v tej istej organizácii od vymáhania pohľadávky podľa predchádzajúceho odseku len raz v tom istom kalendárnom roku, okrem ak by pohľadávka, od vymáhania ktorej sa upustilo, a pohľadávka, od vymáhania ktorej sa má upustiť, neprevyšovali dohromady 100,- Kčs, prípadne 200,- Kčs.

Ustanoveniami predchádzajúcich odsekov nie sú dotknuté predpisy, podľa ktorých môže organizácia upustiť od vyúčtovania a vymáhania vyšších súm.*)

Organizácie ďalej odpíšu pohľadávku, ak bola

Ústredné orgány a krajské národné výbory môžu určiť pre organizácie vo svojej pôsobnosti, že sa všeobecne alebo pre určité prípady obmedzujú ich oprávnenia, ktoré im patria podľa predchádzajúcich odsekov.

Organizácie podriadené ústrednému orgánu smú urobiť opatrenia podľa § 27 a 28 len so schválením ústredného orgánu. Ústredný orgán môže však určiť, že všetky alebo niektoré podriadené organizácie môžu samé bez schválenia robiť opatrenia podľa § 28, ak ide o pohľadávku voči socialistickej organizácii až do výšky 250 000,- Kčs, a opatrenia podľa § 27 a 28, ak ide o pohľadávku až do výšky 10 000,- Kčs proti inému dlžníkovi.

Ak ide o pohľadávku proti inému dlžníkovi než socialistickej organizácii, ktorá je vyššia ako 100 000,- Kčs, je pre platnosť opatrení podľa § 27 a 28 popri schválení ústredného orgánu potrebné aj schválenie Ministerstva financií.

Pre platnosť opatrení podľa § 27 a 28 potrebujú organizácie podriadené okresnému národnému výboru a miestne národné výbory a organizácie týmto národným výborom podriadené schválenie okresného národného výboru, ak nejde o pohľadávku proti socialistickej organizácii vyššiu ako 50 000,- Kčs a o pohľadávku proti inému dlžníkovi vyššiu ako 10 000,- Kčs. Pri vyšších pohľadávkach potrebujú tieto organizácie schválenie krajského národného výboru a ak prevyšuje pohľadávka proti socialistickej organizácii 500 000,- Kčs a proti inému dlžníkovi 100 000,- Kčs, tiež schválenie Ministerstva financií v rozsahu uvedenom v predchádzajúcej vete.

Okresné a krajské národné výbory môžu určiť, že všetky alebo niektoré organizácie podriadené týmto národným výborom môžu samy bez schválenia robiť opatrenia podľa § 28, ak ide o pohľadávku voči socialistickej organizácii až do výšky 50 000,- Kčs, a opatrenia podľa § 27 a 28, ak ide o pohľadávku proti inému dlžníkovi až do výšky 10 000,- Kčs.

Ústredné orgány a okresné a krajské národné výbory smú robiť opatrenia podľa § 27 a 28 o pohľadávkach, ktoré sú v správe ústredného orgánu alebo týchto národných výborov, za podmienok a v rozsahu, ako sú oprávnené tieto opatrenia schvaľovať.

Pre platnosť opatrení podľa § 25, 27, 28 a 29 je ďalej potrebné, aby sa stali v písomnej forme a boli podpísané vedúcim organizácie, ktorá opatrenia robí i ktorá ich schvaľuje. Vedúci môže na to písomne splnomocniť ďalšie osoby.

Rozhodujúcim pre príslušnosť na opatrenia podľa tejto vyhlášky a pre potrebu schválenie je stav pohľadávky s príslušenstvom v čase, kedy sa má opatrenie urobiť. Pri väčšom počte pohľadávok proti tomu istému dlžníkovi je rozhodujúca úhrnná výška všetkých pohľadávok.

Ustanovenia tejto vyhlášky platia, pokiaľ osobitné predpisy*) neustanovujú inak, obdobne pre opatrenia o iných právach než pohľadávkach. Príslušnosť jednotlivých organizácií na opatrenia o iných právach sa spravuje hodnotou predmetu plnenia vyjadrenou bežnou cenou.

Organizácie sú povinné bez prieťahu sa domáhať náhrady mánk a škôd na národnom majetku, ktorý majú v správe, od tých, ktorí za manká a škody zodpovedajú.

Ak sa však nezistilo, kto za manká a škody zodpovedá, alebo či ide o manká a škody, pri ktorých náhradu nemožno uplatňovať,**) organizácia manká a škody odpíše. Ústredné orgány a krajské národné výbory určia podľa potreby pre organizácie vo svojej pôsobnosti, v ktorých prípadoch potrebujú organizácie pre toto opatrenie schválenie a ktorého orgánu.

Pre platnosť opatrení podľa predchádzajúceho odseku je vždy potrebné, aby sa stali v písomnej forme a boli podpísané vedúcim organizácie, ktorá opatrenia robí i ktorá ich schvaľuje. Vedúci organizácií môžu na to písomne splnomocniť ďalšie osoby, pokiaľ ústredné orgány alebo krajské národné výbory vo svojej pôsobnosti neurčia inak.

O správe cenných papierov a nakladaní s nimi platia primerane ustanovenia § 65 a 66 zákonníka a § 2, 6, 7, 18 až 21; o správe pohľadávok z cenných papierov platia obdobne ustanovenia § 23 a nasl.

Zmena alebo zrušenie zmluvy uzavretej s občanom, z ktorej by mohla štátu alebo organizácii vzniknúť majetková ujma, sú prípustné len za podmienok, za ktorých môže dôjsť k odpusteniu pohľadávky (§ 27). Príslušnosť orgánu oprávneného na schválenie zmeny alebo zrušenie zmluvy sa spravuje výškou ujmy vyjadrenou bežnou cenou.

Ustanovenia § 25 až 35 sa vzťahujú aj na prípady, v ktorých k nakladaniu s pohľadávkou (právom) štátu alebo organizácie dochádza v konaní pred súdom (napr. zmierom, späťvzatím návrhu na začatie konania).

Ustanovenia § 25 až 34 sa nevzťahujú na trovy trestného súdneho konania, na peňažné tresty alebo pokuty v tomto konaní uložené a na pokuty uložené miestnymi ľudovými súdmi.

Pre pohľadávky daní, poplatkov, ciel a pre pohľadávky peňažných ústavov platí táto vyhláška potiaľ, pokiaľ osobitné predpisy o týchto pohľadávkach neobsahujú osobitnú úpravu.