144/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 15.07.1964
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 15.07.1964 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 144/1964 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore o pevninskej plytčine |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 27.06.1964 |
| Dátum vyhlásenia: | 30.06.1964 |
| Dátum účinnosti od: | 15.07.1964 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
144
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 27. júna 1964
o Dohovore o pevninskej plytčine
Dňa 29. apríla 1958 bol v Ženeve dojednaný Dohovor o pevninskej plytčine. V mene Československej
socialistickej republiky bol Dohovor podpísaný v New Yorku 31. októbra 1958.
S dohovorom o pevninskej plytčine vyslovila vláda súhlas 26. apríla 1961 a Národné
zhromaždenie 26. júna 1961. Prezident republiky Dohovor ratifikoval 13. júla 1961.
Ratifikačná listina Československej socialistickej republiky k Dohovoru o pevninskej
plytčine bol uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov - depozitára
Dohovoru - 31. augusta 1961.
Dohovor vstúpil v platnosť na základe svojho článku 11 odseku 1 10. júna 1964 a týmto dňom vstúpila taktiež v platnosť i pre Československú socialistickú
republiku.
Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
David v. r.
DOHOVOR O PEVNINSKEJ PLYTČINE
Štáty, ktoré sú stranami tohto Dohovoru, dohodli sa na týchto ustanoveniach:
Článok 1
Pre účely týchto článkov sa výraz „pevninská plytčina“ používa na označenie
a)
morského dna a podzemia podmorských oblastí priľahlých k pobrežiu ležiacich však
mimo oblasti územných vôd až do hĺbky 200 metrov alebo za touto hranicou až k miestu,
kde hĺbka vôd dovoľuje využívanie prírodných zdrojov týchto oblastí;
b)
morského dna a podzemia obdobných podmorských oblastí priľahlých k brehom ostrovov.
Článok 2
1.
Pobrežný štát vykonáva nad pevninskou plytčinou zvrchované práva za účelom jej prieskumu
a využívania jej prírodného bohatstva.
2.
Práva uvedené v odseku 1 tohto článku sú výlučné v tom zmysle, že ak pobrežný štát
nevykonáva prieskum pevninskej plytčiny, alebo ak nevyužíva jej prírodné bohatstvo,
nemôže nikto podniknúť takú činnosť ani robiť si nároky na pevninskú plytčinu bez
výslovného súhlasu pobrežného štátu.
3.
Práva pobrežného štátu na pevninskú plytčinu sú nezávislé od skutočnej alebo fiktívnej
okupácie alebo od akéhokoľvek výslovného vyhlásenia.
4.
Prírodné bohatstvo uvádzané v týchto článkoch zahrňuje nerastné bohatstvo a iné neživé
zdroje morského dna a podzemia, ako aj živé organizmy, ktoré patria k prisadnutým
druhom, to znamená organizmy, ktoré v stave, keď ich možno loviť, spočívajú buď nehybne
na morskom dne, alebo pod ním, alebo sú neschopné meniť miesto inak, než v stálom
fyzickom kontakte s morským dnom alebo podzemím.
Článok 3
Práva pobrežného štátu na pevninskú plytčinu sa nedotýkajú režimu vôd nad touto plytčinou
ako šíreho mora, ani režimu vzdušného priestoru nad týmito vodami.
Článok 4
Pobrežný štát nemôže zabraňovať kladeniu alebo udržiavaniu podmorských káblov alebo
potrubí na pevninskej plytčine s výhradou práva robiť rozumné opatrenia pre prieskum
pevninskej plytčiny a využívanie jej prírodného bohatstva.
Článok 5
1.
Prieskum pevninskej plytčiny a využívanie jej prírodného bohatstva nesmie mať za
následok žiadne neoprávnené prekážky pre plavbu, rybolov alebo zachovanie biologických
zdrojov mora, ani pre základný oceánografický alebo iný vedecký výskum vykonávaný
s úmyslom zverejnenia jeho výsledkov.
2.
S výhradou ustanovení odsekov 1 a 6 tohto článku je pobrežný štát oprávnený na pevninskej
plytčine budovať a udržiavať alebo zabezpečovať chod zariadení a iných prostriedkov,
ktoré sú potrebné pre jej prieskum a využívanie jej prírodného bohatstva, zriaďovať
bezpečnostné pásma okolo týchto zariadení alebo prostriedkov a robiť v týchto pásmach
opatrenia potrebné na ich ochranu.
3.
Bezpečnostné pásma uvedené v odseku 2 tohto článku sa môžu rozprestierať okolo vybudovaných
zariadení alebo iných prostriedkov do vzdialenosti 500 metrov od každého bodu ich
vonkajšieho okraja. Lode všetkých štátnych príslušností sú povinné rešpektovať tieto
bezpečnostné pásma.
4.
Tieto zariadenia alebo prostriedky, hoci sa na ne vzťahuje jurisdikcia pobrežného
štátu, nemajú postavenie ostrovov. Nemajú vlastné územné vody a ich existencia nemá
vplyv na rozhraničenie územných vôd pobrežného štátu.
5.
Je potrebné riadne oznámiť budovanie takých zariadení a zabezpečiť udržiavanie stálych
signalizačných zariadení. Všetky zariadenia, ktoré boli opustené alebo ktoré nie sú
v prevádzke, musia sa úplne odstrániť.
6.
Ani zariadenia alebo prostriedky, ani bezpečnostné pásma zriadené okolo nich sa nesmú
nachádzať v miestach, kde môžu prekážať používaniu obvyklých námorných ciest nevyhnutných
pre medzinárodnú plavbu.
7.
Pobrežný štát je povinný urobiť v bezpečnostných pásmach všetky opatrenia na ochranu
biologických zdrojov mora proti škodlivým činiteľom.
8.
Pre každý výskum vykonávaný na mieste a týkajúci sa pevninskej plytčiny je potrebný
súhlas pobrežného štátu. Pobrežný štát však obvykle neodmietne dať svoj súhlas pre
rýdzo vedecký výskum fyzikálnych a biologických vlastností pevninskej plytčiny, ak
žiadosť predloží inštitúcia, ktorá je na to kvalifikovaná, a to za predpokladu, že
pobrežný štát sa bude môcť, ak si to bude priať, zúčastniť na tomto výskume alebo
na ňom byť zastúpený, a že sa v každom prípade výsledky uverejnia.
Článok 6
1.
Kde je tá istá pevninská plytčina priľahlá k územiam dvoch alebo viacerých štátov,
pobrežie ktorých leží proti sebe, rozdelenie pevninskej plytčiny medzi tieto štáty
sa určí dohodou medzi nimi. Ak nedôjde k dohode, a pokiaľ osobitné okolnosti neoprávňujú
iné rozhraničenie, hranicu tvorí stredná čiara, každý bod ktorej je rovnako vzdialený
od najbližších bodov základných línií, od ktorých sa meria šírka územných vôd každého
z týchto štátov.
2.
Kde je tá istá pevninská plytčina priľahlá k územiam dvoch susedných štátov, rozhraničenie
pevninskej plytčiny sa určí dohodou medzi nimi. Ak nedôjde k dohode, a pokiaľ osobitné
okolnosti neoprávňujú iné rozhraničenie, hranica sa určí podľa zásady rovnakej vzdialenosti
od najbližších bodov základných línií, od ktorých sa meria šírka územných vôd každého
z týchto štátov.
3.
Pri rozhraničení pevninskej plytčiny by sa každá demarkačná čiara určená v zmysle
zásad uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku mala určiť podľa námorných máp a zemepisných
údajov existujúcich k určitému dátumu, pričom by sa mali uviesť pevné a stále orientačné
body na zemi.
Článok 7
Ustanovenia týchto článkov sa v ničom nedotýkajú práva pobrežného štátu využívať podzemie
prerážaním tunelov bez ohľadu na hĺbku vôd nad podzemím.
Článok 8
Tento Dohovor bude do 31. októbra 1958 otvorený na podpis všetkým členským štátom
Organizácie Spojených národov alebo niektorej odbornej organizácie, ako aj každému
inému štátu, ktorý vyzve Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov, aby sa
stal zmluvnou stranou tohto Dohovoru.
Článok 9
Tento Dohovor sa bude ratifikovať. Ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka
Organizácie Spojených národov.
Článok 10
Tento Dohovor bude otvorený na prístup každého štátu, ktorý patrí do jednej z kategórií
uvedených v článku 8. Listiny o prístupe sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
Článok 11
1.
Tento Dohovor vstúpi v platnosť tridsiateho dňa odo dňa uloženia dvadsiatej druhej
ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe u generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov.
2.
Pre každý štát, ktorý Dohovor ratifikuje alebo k nemu pristúpi po uložení dvadsiatej
druhej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, Dohovor nadobudne platnosť tridsiateho
dňa po uložení jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.
Článok 12
1.
Pri podpise, ratifikácii alebo prístupe bude každý štát môcť robiť výhrady k článkom
Dohovoru, okrem článkov 1 až 3 vrátane.
2.
Každý zmluvný štát, ktorý urobí výhrady podľa predchádzajúceho odseku, bude ich môcť
kedykoľvek odvolať oznámením zaslaným za týmto účelom generálnemu tajomníkovi Organizácie
Spojených národov.
Článok 13
1.
Po uplynutí päťročného obdobia odo dňa vstupu tohto Dohovoru v platnosť môže kedykoľvek
a ktorákoľvek zmluvná strana podať žiadosť o revíziu tohto Dohovoru, a to písomným
oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
2.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov rozhodne o opatreniach, ktoré sa
majú prípadne urobiť v súvislosti s takou žiadosťou.
Článok 14
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov upovedomí všetky členské štáty Organizácie
Spojených národov a ostatné štáty uvedené v článku 8
a)
o podpisoch pripojených k tomuto Dohovoru a o uložení ratifikačných listín alebo
o prístupe podľa článkov 8, 9 a 10;
b) o dátume vstupu tohto Dohovoru v platnosť podľa článku 11;
b) o dátume vstupu tohto Dohovoru v platnosť podľa článku 11;
c)
o žiadostiach o revíziu podľa článku 13;
d)
o výhradách k tomuto Dohovoru urobených podľa článku 12.
Článok 15
Originál tohto Dohovoru, ktorého anglické, čínske, francúzske, ruské a španielske
znenie má rovnakú platnosť, bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených
národov, ktorý zašle jeho overené kópie všetkým štátom uvedeným v článku 8.
Na dôkaz toho podpísaní splnomocnenci, riadne poverení svojimi vládami, podpísali
tento Dohovor.
Dané v Ženeve, dvadsiateho deviateho apríla tisíc deväťsto päťdesiatosem.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.