175/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 04.10.1964
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 04.10.1964 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 175/1964 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohode o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o zriadení Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 06.07.1964 |
| Dátum vyhlásenia: | 19.09.1964 |
| Dátum účinnosti od: | 04.10.1964 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
175
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
zo 6. júla 1964
o Dohode o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o zriadení Medzinárodnej
banky hospodárskej spolupráce
Dňa 22. októbra 1963 bola v Moskve podpísaná Dohoda o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných
rubľoch a o zriadení Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce medzi vládami Bulharskej
ľudovej republiky, Československej socialistickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky,
Mongolskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky,
Rumunskej ľudovej republiky a Sväzu sovietskych socialistických republík.
S Dohodou vyslovila vláda súhlas 12. decembra 1963 a Národné zhromaždenie 31. januára
1964. Prezident republiky Dohodu ratifikoval 24. februára 1964.
Ratifikačná listina Československej socialistickej republiky k Dohode bola uložená
na sekretariáte Rady vzájomnej hospodárskej pomoci v Moskve - depozitára Dohody -
12. marca 1964.
Dohoda vstúpila na základe svojho článku XIV, v platnosť 18. mája 1964.
Český preklad Dohody sa vyhlasuje súčasne.*)
David v. r.
DOHODA o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o zriadení Medzinárodnej
banky hospodárskej spolupráce
Vlády Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej
republiky, Mongolskej ľudovej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Rumunskej ľudovej
republiky, Sväzu sovietskych socialistických republík a Československej socialistickej
republiky
v záujme rozvoja a prehĺbenia medzinárodnej socialistickej deľby práce, ďalšieho rozšírenia
a upevnenia obchodných a hospodárskych stykov a
v záujme zdokonalenia systému zúčtovania a posilnenia devízového a finančného pôsobenia
na plnenie vzájomných záväzkov
sa dohodli takto:
Článok I
Zúčtovanie na základe dvojstranných a mnohostranných dohôd a jednotlivých kontraktov
o vzájomných dodávkach tovaru, ako aj dohôd o iných platbách medzi zmluvnými stranami
bude sa vykonávať od 1. januára 1964 v prevoditeľných rubľoch.
Zlatý obsah prevoditeľného rubľa je 0,987412 g rýdzeho zlata.
Každá zmluvná strana, ktorá má prostriedky na účtoch v prevoditeľných rubľoch, môže
týmito prostriedkami voľne disponovať pre zúčtovanie s ostatnými zmluvnými stranami.
Každá zmluvná strana bude pri uzavieraní obchodných dohôd zabezpečovať vyrovnanosť
príjmov a platieb v prevoditeľných rubľoch v rámci kalendárneho roku so všetkými ostatnými
zmluvnými stranami ako celkom. Pritom sa bude prihliadať na vytváranie alebo využívanie
prípadných rezerv v prevoditeľných rubľoch, ako aj na úverové operácie.
Každá zmluvná strana bude zabezpečovať včasné a úplné splnenie svojich platobných
záväzkov v prevoditeľných rubľoch voči ostatným zmluvným stranám a Medzinárodnej banke
hospodárskej spolupráce.
Článok II
S cieľom napomáhať hospodárskej spolupráci a rozvoju národného hospodárstva zmluvných
strán, ako aj rozširovať spoluprácu týchto strán s inými štátmi zriaďuje sa Medzinárodná
banka hospodárskej spolupráce so sídlom v Moskve.
Členmi banky sú zmluvné strany.
Úlohou banky je:
a)
vykonávať mnohostranné zúčtovanie v prevoditeľných rubľoch;
b)
úverovať zahraničnoobchodné a iné operácie zmluvných strán;
c)
získavať a uschovávať voľné prostriedky v prevoditeľných rubľoch;
d)
získavať na účty a vklady zlato, ďalej voľne vymeniteľné a iné meny od členských
štátov banky a takisto od iných štátov a vykonávať operácie s týmito prostriedkami
do výšky nazhromaždených súm.
Po skončení prvého roku činnosti banky prerokuje banková rada otázku tvorby časti
základného kapitálu banky v zlate a vo voľne vymeniteľných menách a takisto preskúma
možnosti vykonávať prostredníctvom banky výmenu prevoditeľných rubľov na zlato a voľne
vymeniteľné meny;
e)
vykonávať iné bankové operácie zodpovedajúce cieľom a úlohám banky vyplývajúcim z
jej Štatútu.
Okrem vyššie uvedených funkcií vykonáva banka z poverenia a z prostriedkov zainteresovaných
štátov financovanie a úverovanie spoločnej výstavby, rekonštrukcie a prevádzky priemyslových
podnikov a iných objektov.
Činnosť banky sa spravuje touto Dohodou, Štatútom banky, ktorý je nedeliteľnou súčasťou
tejto Dohody, ako aj smernicami a predpismi vydávanými bankou v rámci jej právomoci.
Článok III
Základný kapitál Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce sa určuje v sume tristo
miliónov prevoditeľných rubľov. Podiely (kvóty) zmluvných strán na tomto kapitáli
sa určujú podľa objemu vývozu v ich vzájomnom obchode a sú pre
Bulharskú ľudovú republiku 17 mil. rubľov
Maďarskú ľudovú republiku 21 mil. rubľov
Nemeckú demokratickú republiku 55 mil. rubľov
Mongolskú ľudovú republiku 3 mil. rubľov
Poľskú ľudovú republiku 27 mil. rubľov
Rumunskú ľudovú republiku 16 mil. rubľov
Sväz sovietskych socialistických republík 116 mil. rubľov
Československú socialistickú republiku 45 mil. rubľov
Splácanie základného kapitálu banky sa bude zabezpečovať dodávkami tovaru prevyšujúcimi
dovoz nad vybilancované dodávky tovaru zmluvných strán o sumy, ktoré sa rovnajú výške
ich kvót. Splácanie základného kapitálu banky (v prevoditeľných rubľoch) môže sa podľa
priania štátu vykonať aj vo voľne vymeniteľnej mene alebo v zlate.
Podiely bude splácať každá zmluvná strana v prvom roku vo výške 20 % svojej kvóty
a v ďalších rokoch podľa rozhodnutia bankovej rady.
Výška základného kapitálu banky môže sa zmeniť uznesením zmluvných strán.
Banka má rezervný kapitál; lehotu, výšku, účel a spôsob jeho vytvárania určí banková
rada.
Banka môže mať aj osobitné fondy vytvárané bankovou radou podľa dohody zmluvných strán.
Článok IV
Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce vykonáva svoju činnosť na základe plnej
rovnoprávnosti a uznávania zvrchovanosti členských štátov banky.
Pri prejednávaní a riešení otázok spojených s činnosťou banky majú členovia banky
rovnaké práva.
Článok V
Zúčtovanie medzi zmluvnými stranami sa bude vykonávať v prevoditeľných rubľoch prostredníctvom
Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce za účasti bánk zmluvných strán. Ustanovujú
sa tieto základné zásady sústavy mnohostranného zúčtovania:
a)
zúčtovanie sa vykonáva v prevoditeľných rubľoch na účtoch bánk zmluvných strán; účty
budú otvorené v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce alebo po dohode s ňou
v bankách zmluvných strán. Pritom banka vyvážajúceho štátu zasiela príslušné dispozičné
dokumenty na tovar, ako aj platobné dokumenty bezprostredne banke dovážajúceho štátu.
Banky štátov oznamujú denne Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce určenou formou
údaje s uvedením príslušnej sumy pohľadávok (príjmov) alebo platieb v prospech banky
vývozcu;
b)
platby sa vykonávajú v prevoditeľných rubľoch v rámci vlastných prostriedkov každej
banky na účtoch, na ktoré sa účtujú všetky príjmy v prospech banky disponujúcej s
účtom vrátane súm prijatých úverov;
c)
prostriedkami na účtoch v prevoditeľných rubľoch disponuje banka zmluvnej strany,
na meno ktorej je účet otvorený;
d)
vlastné a požičané prostriedky bánk zmluvných strán v prevoditeľných rubľoch sa oddeľujú
a za tým účelom sa týmto bankám otvárajú jednak účty, na ktorých sa zhromažďujú prostriedky
patriace uvedeným bankám, a jednak úverové účty, na ktorých sa účtujú záväzky z úverov
poskytnutých týmto bankám Medzinárodnou bankou hospodárskej spolupráce;
e)
prednostnou formou zúčtovania je inkaso s následným akceptom (promptné inkaso). Podľa
dohody medzi bankami zmluvných strán sa môžu používať aj iné formy zúčtovania (inkaso
s predbežným akceptom, akreditívy, bankové prevody a i.);
f)
Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce vypláca úroky z peňažných prostriedkov
na účtoch a z vkladov diferencovane podľa doby uloženia.
Banková rada môže určiť minimálny objem zostatkov prostriedkov na účtoch, ktorý banka
neúrokuje.
Článok VI
Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce môže poskytovať úvery:
a)
na zabezpečenie včasného zúčtovania obratu tovaru pri krátkodobom prevýšení platieb
nad príjmy (zúčtovací úver). Úver na zaplatenie tovaru sa poskytuje ihneď pri nedostatku
prostriedkov na účte platiteľa. Výšku úveru pre banku každej zmluvnej strany určí
banková rada;
b)
na krytie prevýšenia platieb nad príjmy spôsobeného sezónnymi a inými podmienkami
výroby a realizácie tovaru. Výšku úveru a lehoty jeho splatenia určí banková rada
na základe plánov príjmov a platieb vyplývajúcich z plánu vývozu a dovozu tovaru a
iných operácií. Takýto úver sa poskytuje na lehotu v rámci kalendárneho roka;
c)
na krytie dočasného neplánovaného prevýšenia platieb nad príjmy, spôsobeného oneskorením
dodávok tovaru oproti určeným lehotám. Takýto úver sa poskytuje podľa rozhodnutia
bankovej rady so splatnosťou do konca kalendárneho roka a pri zvýšených úrokových
sadzbách. Súčasne s poskytnutím takéhoto úveru informuje banka zmluvné strany v súlade
s článkom VII tejto Dohody;
d)
na operácie spojené s rozširovaním obratu tovaru nad kontingenty tovaru dohodnuté
medzi zmluvnými stranami a na dobu do konca budúceho roka;
e)
na vyrovnanie platobnej bilancie v spojitosti s dočasnými ťažkosťami vo výmene tovaru
jednotlivých štátov. Tento úver sa poskytuje vo výnimočných prípadoch podľa rozhodnutia
bankovej rady, pričom lehotu splatnosti takéhoto úveru určí banková rada v závislosti
od konkrétnych podmienok, avšak nie s dlhšou lehotou ako do konca budúceho roka;
f)
na spoločnú výstavbu, rekonštrukciu a prevádzku priemyslových podnikov a iných objektov.
Tento úver sa poskytuje z prostriedkov poskytnutých zainteresovanými štátmi.
Za používanie úveru sa platia úroky. Výšku úrokovej sadzby určí banková rada diferencovane
podľa druhu a lehoty splatnosti úveru, vychádzajúc z nevyhnutnosti podnecovať hospodárne
využívanie peňažných prostriedkov a zabezpečovať rentabilitu banky.
Podľa rozhodnutia bankovej rady sa môže zúčtovací úver poskytovať bezúročne; s prihliadnutím
na zvláštnosti výmeny tovaru jednotlivých štátov môže sa poskytovať takisto bezúročný
úver na sezónne potreby, pričom však celková výška bezúročných úverov nesmie prekročiť
3 % ročného obratu výmeny tovaru toho ktorého štátu s členskými štátmi banky.
Článok VII
Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce bude pri plnení jej uložených funkcií v
oblasti zúčtovania a úverovania všestranne napomáhať splnenie záväzných vzájomných
dodávok tovaru medzi zmluvnými stranami a upevnenie plánovacej a platobnej disciplíny
pri vzájomnom zúčtovaní.
V tejto súvislosti je banka splnomocnená:
a)
obmedzovať alebo úplne zastaviť poskytovanie úverov bankám tých zmluvných strán,
ktoré nedodržiavajú svoje platobné záväzky voči banke alebo ostatným zmluvným stranám.
Obmedzovanie a zastavovanie úverovania sa vykonáva v lehotách určených bankovou radou;
b)
informovať na základe podkladov, ktoré má k dispozícii, príslušné orgány a v nevyhnutných
prípadoch vlády zmluvných strán o porušovaní platobných záväzkov za dodaný tovar,
ako i záväzkov spojených s financovaním a úverovaním výstavby, rekonštrukcie a prevádzky
spoločných priemyslových podnikov a iných objektov.
Pri zúčtovaní a úverovaní v prevoditeľných rubľoch banka zabezpečuje evidenciu o plnení
platobných záväzkov zmluvných strán.
Článok VIII
Zúčtovanie neobchodných operácií uskutočňovaných podľa vnútorných maloobchodných cien
a sadzieb za služby bude sa vykonávať na osobitných účtoch v národných menách v bankách
zmluvných strán podľa dohôd o zúčtovaní neobchodných platieb platných medzi týmito
stranami. Tieto účty sa môžu dopĺňať z účtov v prevoditeľných rubľoch po prepočte
koeficientom a kurzom s prirážkami (zrážkami) pre neobchodné platby určenými uvedenými
dohodami o zúčtovaní neobchodných platieb. Prostriedky z účtu neobchodných platieb
sa môžu prevádzať na účty v prevoditeľných rubľoch takisto s použitím vyššie uvedeného
koeficientu a kurzu.
Článok IX
Na základe rozhodnutia Rady Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce môže táto
banka vykonávať zúčtovanie v prevoditeľných rubľoch so štátmi, ktoré nie sú zmluvnými
stranami tejto Dohody. Spôsob a podmienky zúčtovania v prevoditeľných rubľoch s týmito
štátmi určuje banková rada po dohode so zainteresovanými štátmi.
Článok X
Účasť štátov v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce a činnosť tejto banky nemôže
prekážať rozvoju bezprostredných finančných a iných vzťahov zmluvných strán ako medzi
sebou navzájom, tak i s inými štátmi.
Článok XI
Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce má na území každej zmluvnej strany právnu
spôsobilosť potrebnú na výkon jej funkcií a na dosiahnutie jej cieľov.
Banka, ako i zástupcovia štátov v bankovej rade a funkcionári banky používajú na území
každej zmluvnej strany výsady a imunity, ktoré sú nevyhnutné pre výkon funkcií a dosiahnutie
cieľov určených touto Dohodou a Štatútom banky.
Právnu spôsobilosť, výsady a imunity uvedené v tomto článku určuje Štatút banky.
Článok XII
Zmluvné strany vykonajú zmeny vyplývajúce z tejto Dohody v dvojstranných dohodách
platných medzi nimi, ktoré určia zúčtovanie clearingovými účtami, alebo uzavrú nové
dohody predpokladajúce zúčtovanie v prevoditeľných rubľoch.
Po podpise tejto Dohody vyhlásia zmluvné strany Dohodu o mnohostrannom clearingu z
20. júna 1957 za zrušenú podľa článku 15 tej istej Dohody.
Sumy dlhov zmluvných strán vykázané na dvojstranných clearingových účtoch k 1. januáru
1964 budú sa brať do úvahy pri uzavieraní obchodných dohôd na rok 1964 a vyrovnajú
sa v rámci týchto dohôd v prevoditeľných rubľoch spôsobom dohodnutým medzi zainteresovanými
stranami.
Článok XIII
So súhlasom všetkých zmluvných strán môžu pristúpiť k tejto Dohode iné štáty, ktoré
uznávajú jej ciele a zásady a ktoré prijmú záväzky vyplývajúce z tejto Dohody a Štatútu
Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce.
Dokument o pristúpení sa odovzdá depozitárovi tejto Dohody.
Článok XIV
Táto dohoda podlieha ratifikácii a vstúpi v platnosť dňom, keď posledná zo zmluvných
strán odovzdá svoju ratifikačnú listinu depozitárovi tejto Dohody.
Dohoda sa však bude predbežne vykonávať začínajúc 1. januárom 1964, ak k tomuto dňu
nevstúpi v platnosť podľa prvého odseku tohto článku.
Pre štáty, ktoré pristúpia k tejto Dohode, bude dňom vstupu Dohody v platnosť deň
súhlasu všetkých zmluvných strán s pristúpením toho ktorého štátu k Dohode.
Článok XV
Táto dohoda sa môže zmeniť len so súhlasom všetkých zmluvných strán.
Každá zmluvná strana môže vypovedať túto Dohodu s tým, že to oznámi najmenej 6 mesiacov
vopred sekretariátu Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a vyrovná počas tejto doby
svoje záväzky vyplývajúce z tejto Dohody.
Táto Dohoda stráca platnosť, ak ju vyhlásia za zrušenú najmenej dve tretiny zmluvných
strán.
Článok XVI
Táto Dohoda sa uloží v sekretariáte Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorý bude
plniť funkcie depozitára tejto Dohody.
Spísané v Moskve 22. októbra 1963 v jednom vyhotovení v ruskom jazyku. Overené odpisy
tejto Dohody rozošle depozitár všetkým zmluvným stranám.
Za vládu Bulharskej ľudovej republiky
S. Todorov v. r.
Za vládu Poľskej ľudovej republiky
P. Jaroszewicz v. r.
Za vládu Maďarskej ľudovej republiky
A. Apró v. r.
Za vládu Rumunskej ľudovej republiky
A. Birladeanu v. r.
Za vládu Nemeckej demokratickej republiky
W. Rumpf v. r.
Za vládu Sväzu sovietskych socialistických republík
M. Lesečko v. r.
Za vládu Mongolskej ľudovej republiky
D. Molomžamc v. r.
Za vládu Československej socialistickej republiky
O. Šimůnek v. r.
S. Todorov v. r.
Za vládu Poľskej ľudovej republiky
P. Jaroszewicz v. r.
Za vládu Maďarskej ľudovej republiky
A. Apró v. r.
Za vládu Rumunskej ľudovej republiky
A. Birladeanu v. r.
Za vládu Nemeckej demokratickej republiky
W. Rumpf v. r.
Za vládu Sväzu sovietskych socialistických republík
M. Lesečko v. r.
Za vládu Mongolskej ľudovej republiky
D. Molomžamc v. r.
Za vládu Československej socialistickej republiky
O. Šimůnek v. r.
Príloha vyhlášky č. 175/1964 Zb.
ŠTATÚT
Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce
Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce
Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce je zriadená podľa dohody medzi vládami
Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej
republiky, Mongolskej ľudovej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Rumunskej ľudovej
republiky, Sväzu sovietskych socialistických republík a Československej socialistickej
republiky s cieľom napomáhať hospodárskej spolupráci a rozvoju národného hospodárstva
členských štátov banky, ako i napomáhať pri rozširovaní ich obchodných a hospodárskych
stykov s inými krajinami.
I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce, ďalej len „banka“, organizuje a vykonáva
zúčtovacie, úverové, finančné a iné bankové operácie.
Článok 2
1.
Banka je právnickou osobou a nazýva sa „Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce“.
2.
Banka je splnomocnená:
a)
uzavierať dohody, ako i vykonávať akékoľvek operácie v medziach svojej právomoci;
b)
získavať, prenajímať a scudzovať majetok;
c)
žalovať a zodpovedať sa pred súdom a v arbitráži;
d)
zriaďovať na území štátu, v ktorom má sídlo, ako i na území iných štátov pobočky
a jednateľstvá a mať svojich zástupcov;
e)
vydávať smernice a predpisy o veciach patriacich do jej právomoci;
f)
vykonávať ďalšiu činnosť smerujúcu na plnenie úloh uložených banke týmto Štatútom.
3.
Banka zodpovedá za svoje záväzky do výšky svojho majetku. Banka nezodpovedá za záväzky
členských štátov banky, rovnako ako členské štáty banky nezodpovedajú za záväzky banky.
4.
Banka má pečiatku s nadpisom: „Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce". Pobočky
a jednateľstvá banky majú pečiatky s tým istým nadpisom a s doplnkom názvu pobočky
alebo jednateľstva.
Sídlom banky je Moskva, SSSR.
Článok 3
Banka ručí za zachovanie tajomstva o operáciách, účtoch a vkladoch svojich zákazníkov
a korešpondentov.
Všetci funkcionári a zamestnanci banky sú povinní zachovávať tajomstvo o operáciách,
účtoch a vkladoch banky, jej zákazníkov a korešpondentov.
II
Kapitál a fondy banky
Článok 4
Banka má základný kapitál a rezervný kapitál. Banka môže mať aj osobitné fondy.
Článok 5
Základný kapitál banky je 300 miliónov prevoditeľných rubľov a vytvára sa podielmi
v prevoditeľných rubľoch.
Členský štát banky má právo zložiť podiel do základného kapitálu banky (v prevoditeľných
rubľoch) aj vo voľne vymeniteľnej mene alebo v zlate.
Splácanie základného kapitálu sa vykonáva spôsobom a v lehotách určených bankovou
radou.
Základný kapitál banky slúži na zabezpečenie jej záväzkov a používa sa na účely určené
Štatútom banky.
Výška základného kapitálu banky sa môže zmeniť na základe rozhodnutia členských štátov
banky.
V prípade vystúpenia štátu z banky sa jeho podiel vracia. Pritom sa od celkovej sumy
podielu odpočítajú sumy dlhov tohto štátu voči banke.
Pri zastavení činnosti banky sa vracajú podiely a iné prostriedky banky členským štátom,
a to po odpočítaní sumy potrebnej na vyrovnanie platobných povinností plynúcich zo
vzájomného vyrovnania nárokov členských štátov banky.
Článok 6
Štátu, ktorý vložil do základného kapitálu banky svoj podiel, vydáva sa osvedčenie,
ktoré je potvrdením a dôkazom o zložení podielu.
Článok 7
Banka má rezervný kapitál; lehotu, výšku, účel a spôsob jeho vytvárania určí banková
rada.
Článok 8
Osobitné fondy vytvára banková rada na základe dohody členských štátov banky.
III
Operácie banky
Zúčtovacie operácie banky
Článok 9
Banka organizuje a vykonáva mnohostranné zúčtovanie obchodných a iných operácií v
prevoditeľných rubľoch.
Článok 10
Zúčtovanie sa vykonáva v prevoditeľných rubľoch prostredníctvom účtov bánk členských
štátov, ďalej len „splnomocnené banky", ktoré sa otvárajú v Medzinárodnej banke hospodárskej
spolupráce alebo po dohode s ňou v iných splnomocnených bankách.
Platby sa vykonávajú v rámci prostriedkov, ktoré má každá splnomocnená banka na účtoch
v prevoditeľných rubľoch.
Článok 11
Banka prijíma a rozdeľuje prostriedky v prevoditeľných rubľoch i v inej mene spôsobom
určeným bankovou radou. Banka vykonáva aj iné bankové operácie.
Spôsob vykonávania operácií, otváranie, vedenie a uzavretie účtov v banke určí banková
rada.
Splnomocnené banky, ktoré majú prostriedky na účtoch v banke v prevoditeľných rubľoch,
môžu voľne disponovať týmito prostriedkami pri zúčtovaní vykonávanom v prevoditeľných
rubľoch.
Majitelia účtov v banke, ktoré sú uvedené v iných menách, môžu voľne disponovať prostriedkami
na týchto účtoch.
Článok 12
Peňažné prostriedky v prevoditeľných rubľoch ukladajú splnomocnené banky v Medzinárodnej
banke hospodárskej spolupráce. Za tieto prostriedky vypláca banka úroky vo výške určenej
bankovou radou.
Článok 13
Banka vykonáva zúčtovanie operácie spojenej s financovaním investícií a úverovaním
podnikov a iných objektov, ktoré spoločne budujú, rekonštruujú a prevádzajú zainteresované
štáty.
Článok 14
Banka môže vykonávať zúčtovanie v prevoditeľných rubľoch aj so štátmi, ktoré nie sú
členmi banky. Spôsob a podmienky takéhoto zúčtovania v prevoditeľných rubľoch určí
banková rada podľa dohody so zainteresovanými štátmi.
Článok 15
Banka môže vydávať šeky v prevoditeľných rubľoch aj v iných menách a vykonávať operácie
s týmito šekmi, ako aj so šekmi iných bánk. Podľa rozhodnutia bankovej rady môžu sa
vydávať iné platobné dokumenty.
Článok 16
Banka môže preberať záruky za peňažné záväzky bánk členských štátov, iných právnických
osôb, ako i fyzických osôb.
Článok 17
Banka môže spolupracovať s organizáciami, činnosť ktorých zodpovedá úlohám banky,
alebo stať sa ich členom.
Článok 18
Banka uzaviera s inými bankami dohody o spôsobe zúčtovania a vedenia účtov otváraných
v banke, ako aj uzaviera korešpondentské a iné zmluvy.
Úverové operácie banky
Článok 19
Banka poskytuje úvery splnomocneným bankám. Úvery sa poskytujú na určené účely a za
podmienok, že sa úver splatí v dohodnutých lehotách.
Účely, na ktoré sa poskytujú úvery, spôsob poskytovania úverov, ich zabezpečenie a
splácanie určí banková rada.
Článok 20
Na vykonávanie úverových operácií zostavuje banka úverové plány.
Úverové plány banky sa zostavujú na podklade dvojstranných a mnohostranných obchodných
dohôd na žiadosť splnomocnených bánk o poskytnutie úverov. Úverové plány schvaľuje
banková rada. Žiadosť splnomocnenej banky štátu o úvery prevyšujúce sumy obsiahnuté
v úverovom pláne prejedná banka s prihliadnutím na údaje predkladané splnomocnenou
bankou o tom, ako štát plní obchodné dohody, a na iné na to potrebné materiály.
Článok 21
Za úvery prijaté od banky platia dlžníci úroky vo výške určenej bankovou radou.
Článok 22
Splácanie úveru poskytnutého bankou sa vykonáva v lehote splatnosti tak, že banka
odpíše prednostne ako nesporné sumy úveru z bežného účtu dlžníckej banky bez osobitného
príkazu dlžníckej banky pre každý jednotlivý prípad, a to na základe jej lehotového
vyhlásenia.
Ak nie sú prostriedky alebo ak nie je dostatok prostriedkov na bežnom účte dlžníckej
banky, môže sa pohľadávka kryť tým istým spôsobom z prostriedkov dochádzajúcich na
tento účet.
Článok 23
Z poverenia zainteresovaných štátov banka financuje a úveruje spoločnú výstavbu, rekonštrukciu
a prevádzku priemyslových podnikov a iných objektov zo zdrojov poskytnutých týmito
štátmi.
Článok 24
Banka uskutočňuje zúčtovacie, úverové, depozitné, arbitrážne, záručné a iné operácie
vo voľne vymeniteľných rubľoch a iných menách, ako aj operácie so zlatom, a to v rozsahu
zverených prostriedkov.
IV
Riadenie banky
Článok 25
Riadiacimi orgánmi banky sú banková rada a banková správa.
Banková rada
Článok 26
Banková rada je najvyšším riadiacim orgánom, ktorý celkove riadi činnosť banky.
Bankovú radu tvoria predstavitelia všetkých členských štátov banky, pričom každý členský
štát banky má jeden hlas bez ohľadu na výšku podielu, ktorý vložil do kapitálu banky.
Členov bankovej rady vymenujú vlády členských štátov banky v počte až troch zástupcov
z každého štátu.
Banková rada zasadá podľa potreby, najmenej však raz za štvrť roka.
Zasadaniam bankovej rady predsedajú postupne predstavitelia každého členského štátu
banky.
Článok 27
Uznesenia bankovej rady sa prijímajú jednohlasne. Rokovací poriadok bankovej rady
určí sama banková rada.
Článok 28
Banková rada:
a)
určuje celkové zameranie činnosti banky pri nadväzovaní stykov a spolupráce s bankami
členských štátov a s bankami iných štátov a takisto i spolupráce alebo účasti v organizáciách,
činnosť ktorých zodpovedá úlohám banky;
b)
schvaľuje na návrh bankovej správy úverové a iné plány banky, ročné výkazy, bilanciu
a rozdelenie zisku banky, smernice a predpisy banky o otázkach úverovania, financovania,
medzinárodného zúčtovania a devízových operácií určujúcich vzájomné vzťahy banky s
jej zákazníkmi; určuje výšku úrokových sadzieb na úvery, vklady, bežné a iné účty,
organizačnú štruktúru a systematizáciu banky, rozpočet správnych výdavkov banky;
c)
vytvára osobitné fondy banky na základe dohody členských štátov banky;
d)
vymenúva predsedu a členov bankovej správy;
e)
vymenúva revíznu komisiu banky, prejednáva jej zprávy a prijíma k nim uznesenia;
f)
povoľuje zriadenie a likvidáciu pobočiek, jednateľstiev a zastupiteľstiev banky;
g)
prejednáva zprávy bankovej správy o jej činnosti a prijíma k nim uznesenia;
h)
predkladá na posúdenie členským štátom návrhy na prijímanie nových členov banky;
i)
schvaľuje pracovný poriadok zamestnancov banky;
j)
plní iné funkcie vyplývajúce z tohto Štatútu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov
a úloh banky.
Banková správa
Článok 29
Banková správa je výkonným orgánom a bezprostredne riadi činnosť banky v medziach
právomoci danej jej týmto Štatútom a v súlade s uznesením bankovej rady.
Banková správa je zodpovedná a podriadená bankovej rade.
Bankovú správu tvorí predseda a členovia bankovej správy, vymenovaní z občanov členských
štátov banky na dobu do piatich rokov. Počet členov bankovej správy určí banková rada.
V prípade dočasnej neprítomnosti predsedu bankovej správy vykonáva jeho povinnosti
podľa uznesenia bankovej správy jeden z členov bankovej správy.
Predseda a členovia bankovej správy pri plnení služobných povinností konajú ako medzinárodní
funkcionári, ktorí sú nezávislí od organizácií a úradných osôb štátov, ktorých sú
občanmi.
Článok 30
Banková správa banky v osobe svojho predsedu alebo iných funkcionárov banky splnomocnených
na to bankovou správou zastupuje banku vo všetkých otázkach a operáciách banky pred
úradnými osobami, štátnymi a medzinárodnými organizáciami a inými právnickými osobami
a uplatňuje v mene banky nároky a pohľadávky na súde a v arbitráži.
Banková správa môže splnomocniť na základe osobitného poverenia funkcionárov banky,
aby konali v jej mene.
Záväzky a poverenia banky sú platné, ak sú opatrené dvoma podpismi, a to predsedu
a člena bankovej správy a v neprítomnosti predsedu podpismi dvoch členov bankovej
správy, z ktorých jeden musí byť členom bankovej správy vykonávajúcim povinnosti predsedu
bankovej správy.
Článok 31
Banková správa prejednáva základné otázky operatívnej činnosti banky, najmä:
a)
otázky, ktorých riešenie alebo schválenie na základe tohto Štatútu patrí do právomoci
bankovej rady; pripravuje príslušné materiály a návrhy na prejednanie bankovej rade,
b)
otázky určenia spôsobu podpisovania peňažných a zúčtovacích dokladov a korešpodencie
v mene banky, spôsob podpisovania a vydávania poverení v mene pobočiek a jednateľstiev
banky, vzory peňažných a zúčtovacích dokladov používaných bankou vo vzájomných stykoch
s jej zákazníkmi, úrokové sadzby z úverov, vkladov, z bežných a iných účtov v súlade
s uzneseniami bankovej rady, výšku províznych odmien za splnenie príkazov svojich
zákazníkov a korešpondentov, spôsob a podmienky vydávania záruk bankou, ako i podmienky
prijímania zmeniek a iných peňažných záväzkov na evidenciu a zabezpečenie,
c)
otázky kontroly činnosti správ a odborov banky, jej pobočiek, jednateľstiev a zástupcov,
d)
otázky používania majetku a prostriedkov banky.
Banková správa má právo v medziach svojej právomoci predkladať návrhy na posúdenie
bankovej rade.
Rokovací poriadok bankovej správy si určí banková správa sama.
Uznesenia prijaté bankovou správou sa spisujú vo forme protokolov. Na plnenie uznesení
bankovej správy môžu sa vydávať príkazy, smernice alebo predpisy, ktoré podpisuje
predseda bankovej správy alebo na základe jeho splnomocnenia jeden z členov bankovej
správy.
Článok 32
Predseda bankovej správy riadi činnosť bankovej správy a vykonáva opatrenia potrebné
na splnenie úloh uložených banke týmto Štatútom.
Predseda bankovej správy:
a)
disponuje v súlade s týmto Štatútom a uzneseniami bankovej rady všetkým majetkom
a prostriedkami banky,
b)
vystupuje v mene banky,
c)
dáva príkazy a rozhoduje v operatívnych otázkach činnosti banky,
d)
podpisuje záväzky a poverenia v mene banky podľa článku 30 tohto Štatútu,
e)
vymenúva a odvoláva pracovníkov banky, s výnimkou riaditeľov, ktorí sú členmi bankovej
správy, a podľa systematizácie a rozpočtu správnych nákladov, schválených bankovou
radou, určuje výšku miezd a odmeňuje vynikajúcich pracovníkov,
f)
plní iné funkcie vyplývajúce z tohto Štatútu a z uznesení bankovej rady.
V
Organizácia banky
Článok 33
Banka má správy, odbory, pobočky, jednateľstvá a zastupiteľstvá, ktoré sa zriaďujú
podľa organizačnej štruktúry banky schvaľovanej bankovou radou.
Zamestnanci banky sa ustanovujú z občanov členských štátov banky podľa pracovného
poriadku zamestnancov banky.
Pre nezávislé plnenie povinností sa poskytujú pracovníkom banky výsady a imunity podľa
článku 40 tohto Štatútu.
VI
Revízia činnosti banky
Článok 34
Revíziu činnosti banky zahrňujúcu previerku výročnej zprávy bankovej správy, pokladnice
a majetku, revíziu evidencie, výkazníctva a prevádzky banky, jej pobočiek a jednateľstiev
vykonáva revízna komisia vymenovaná bankovou radou na dobu dvoch rokov a skladajúcu
sa z predsedu revíznej komisie a štyroch členov.
Predseda a členovia revíznej komisie nemôžu zastávať žiadnu inú funkciu v banke.
Organizáciu a spôsob vykonávania revízie určí banková rada.
Článok 35
Banková správa poskytuje revíznej komisii všetky materiály nevyhnutné pre vykonanie
revízie.
Zprávy revíznej komisie sa predkladajú bankovej rade.
VII
Spôsob prejednávania sporov
Článok 36
Nároky voči banke môžu sa uplatniť počas dvoch rokov odo dňa vzniku žalobného nároku.
Článok 37
Spory banky s jej zákazníkmi musia sa prejednávať v arbitráži, a to buď vybratej z
existujúcich, alebo novozriadenej podľa dohody strán.
Ak sa nedosiahne vyššie uvedená dohoda, odovzdá sa riešenie sporu na prejednanie arbitráži
pri obchodnej komore štátu, kde má banka sídlo.
VIII
Výsady a imunity banky a jej funkcionárov
Článok 38
1.
Majetok banky, jej aktíva a doklady bez ohľadu na to, kde sú, ako aj operácie banky
požívajú imunitu voči akémukoľvek správnemu a súdnemu zásahu, pokiaľ sa banka v jednotlivých
prípadoch imunity nevzdá. Miestnosti banky, ako aj jej pobočiek, jednateľstiev a zastupiteľstiev
na území ktoréhokoľvek členského štátu banky sú nedotknuteľné.
2.
Banka na území členských štátov banky:
a)
je oslobodená od všetkých priamych daní a dávok ako celoštátnych, tak aj miestnych.
Toto ustanovenie sa nevzťahuje na platby za poskytnuté komunálne a iné služby,
b)
je pri dovoze a vývoze predmetov určených na služobné používanie oslobodená od colných
poplatkov a obmedzení,
c)
požíva na území členských štátov banky rovnaké výhody, pokiaľ ide o prednosť, tarify
a poplatky v poštovom, telegrafnom a telefónnom styku, aké na území týchto štátov
požívajú diplomatické zastupiteľské úrady.
Článok 39
1.
Zástupcom členských štátov v bankovej rade sa pri plnení ich úradných povinností
poskytujú na území členských štátov banky tieto výsady a imunity:
a)
imunita voči zatknutiu alebo zadržaniu, ako aj voči právomoci súdnych orgánov za
všetky činy, ktorých sa môžu dopustiť ich zástupcovia,
b)
nedotknuteľnosť všetkých písomností a dokumentov,
c)
rovnaké colné výhody, pokiaľ ide o osobnú batožinu, aké sa poskytujú pracovníkom
diplomatických zastupiteľských úradov zodpovedajúcej hodnosti v tom ktorom štáte,
d)
oslobodenie od osobných úkonov a od priamych daní a dávok z platu vyplácaného zástupcom
štátov, ktorý ich vymenoval.
2.
Výsady a imunity určené v tomto článku sa poskytujú uvedeným osobám výlučne v záujme
výkonu funkcie. Každý členský štát banky má právo a je povinný vzdať sa imunity svojho
zástupcu vo všetkých prípadoch, v ktorých je toho názoru, že imunita je prekážkou
výkonu súdnictva a že vzdanie sa imunity nebude na ujmu účelom, pre ktoré sa imunita
poskytla.
3.
Ustanovenia bodov 1 tohto článku neplatia o pomere medzi zástupcom a orgánmi štátu,
ktorého je zástupca občanom.
Článok 40
1.
Banková rada určuje na základe návrhov bankovej správy kategórie funkcionárov banky,
na ktorých sa vzťahujú ustanovenia tohto článku. Mená týchto funkcionárov oznamuje
pravidelne predseda bankovej správy príslušným orgánom členských štátov banky.
2.
Funkcionári banky pri výkone svojich služobných povinností na území každého členského
štátu banky:
a)
nepodliehajú súdnej a správnej právomoci za žiadne činy, ktorých sa môžu dopustiť
ako funkcionári,
b)
sú oslobodení od osobných úkonov a priamych daní a dávok z platu vyplácaného im bankou.
Toto ustanovenie sa nevzťahuje na funkcionárov banky, ktorí sú občanmi štátu, na území
ktorého má banka, jej pobočky, jednateľstvá a zastupiteľstvá svoje sídlo,
c)
požívajú rovnaké colné výhody, pokiaľ ide o osobnú batožinu, aké sa poskytujú v tom
ktorom štáte pracovníkom diplomatických zastupiteľských úradov zodpovedajúcej hodnosti.
3.
Výsady a imunity určené v tomto článku poskytujú sa funkcionárom banky výlučne v
služobnom záujme.
Predseda bankovej správy má právo a je povinný vzdať sa imunity funkcionárov banky
vo všetkých prípadoch, keď podľa jeho mienky bráni imunita výkonu súdnictva a keď
vzdanie sa imunity nebude na ujmu účelom, pre ktoré bola poskytnutá. Pokiaľ ide o
predsedu a členov bankovej správy, patrí právo vzdať sa imunity bankovej rade.
IX
Výkazníctvo
Článok 41
Za hospodársky rok banky sa pokladá obdobie od 1. januára do 31. decembra vrátane.
Ročnú bilanciu uverejňuje banková správa spôsobom určeným bankovou radou.
X
Rozdeľovanie zisku
Článok 42
Zisk banky po schválení výročnej zprávy sa rozdeľuje podľa uznesení bankovej rady
a môže sa použiť na doplnenie rezervného kapitálu a na iné účely.
XI
Spôsob prijímania nových členov banky a vystúpenie z banky
Článok 43
Prijímanie nových členov banky sa vykonáva za súhlasu všetkých členských štátov banky.
Štát, ktorý si praje stať sa členom banky, podá bankovej rade žiadosť s poukazom na
to, že súhlasí s cieľmi a zásadami banky a prijíma na seba záväzky vyplývajúce z tohto
Štatútu, najmä o podiele na základnom kapitáli banky vo výške a lehotách určených
bankovou radou.
Každý štát sa môže zriecť účasti v banke tým, že o tom upovedomí bankovú radu najmenej
6 mesiacov vopred. Počas určenej lehoty musia sa upraviť vzťahy medzi bankou a príslušným
štátom, pokiaľ ide o ich vzájomné záväzky.
XII
Záverečné ustanovenia
Článok 44
Spôsob zmeny Štatútu
Každý členský štát banky môže predložiť návrh na zmenu tohto Štatútu. Zmeny Štatútu
banky sa vykonávajú za súhlasu všetkých členských štátov banky.
Článok 45
Zastavenie činnosti banky
Činnosť banky môže sa zastaviť na základe rozhodnutia dvoch tretín členských štátov
banky, ktoré určia spôsob likvidácie činnosti banky.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.