180/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 16.10.1964
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 16.10.1964 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 180/1964 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve o obchode a plavbe medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 10.07.1964 |
| Dátum vyhlásenia: | 01.10.1964 |
| Dátum účinnosti od: | 16.10.1964 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
180
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 10. júla 1964
o Zmluve o obchode a plavbe medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou
ľudovou republikou
Dňa 16. decembra 1963 bola v Bukurešti podpísaná Zmluva o obchode a plavbe medzi Československou
socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou.
So Zmluvou vyslovilo Národné zhromaždenie súhlas 5. júna 1964 a prezident republiky
ju ratifikoval 26. júna t. r. Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe 2. júla 1964;
týmto dňom Zmluva vstúpila podľa svojho článku 15 v platnosť.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
David v. r.
ZMLUVA o obchode a plavbe medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou
ľudovou republikou
Prezident Československej socialistickej republiky
a
Štátna rada Rumunskej ľudovej republiky
vedení prianim upevňovať a ďalej rozvíjať vzájomnú spoluprácu medzi obidvoma spriatelenými
štátmi a rozširovať hospodárske a obchodné vzťahy
v záujme trvalého zvyšovania životnej úrovne ľudu obidvoch krajín sa rozhodli uzavrieť
túto Zmluvu o obchode a plavbe.
Za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:
prezident Československej socialistickej republiky
Jaroslava S ý k o r u, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca v Rumunskej ľudovej republike
Jaroslava S ý k o r u, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca v Rumunskej ľudovej republike
Štátna rada Rumunskej ľudovej republiky
Gheorghe P e l e h o, námestníka ministra zahraničných vecí,
Gheorghe P e l e h o, námestníka ministra zahraničných vecí,
ktorí vymeniac si plnomocenstvá a zistiac ich v dobrej a náležitej forme, sa dohodli
takto:
Článok 1
Zmluvné strany urobia všetky potrebné opatrenia na upevnenie a rozvoj obchodných vzťahov
medzi obidvoma štátmi v duchu priateľskej spolupráce a vzájomnej pomoci na zásade
rovnoprávnosti a vzájomných výhod.
Za tým účelom budú vlády zmluvných strán dojednávať dohody o vzájomných hospodárskych
vzťahoch, predovšetkým dlhodobé obchodné dohody, ktoré by zabezpečili rozvoj výmeny
tovaru v súlade s potrebami národného hospodárstva obidvoch štátov.
Článok 2
Zmluvné strany si vzájomne poskytnú zaobchádzanie podľa zásady najvyšších výhod vo
všetkých otázkach týkajúcich sa obchodu - vrátane colných otázok - plavby, ako aj
iných hospodárskych vzťahov medzi obidvoma štátmi.
Článok 3
Zmluvné strany budú podporovať vzájomnú výmenu skúseností vo všetkých hospodárskych
oblastiach, najmä vysielaním a prijímaním odborníkov, štipendistov a praktikantov,
výmenou technickej dokumentácie, organizovaním výstav, ako aj inými spôsobmi, ktoré
môžu prispieť k hospodárskemu rozvoju obidvoch štátov.
Článok 4
V záujme zjednodušenia colných formalít pri dovoze a vývoze tovaru nebude žiadna zo
zmluvných strán na podklade vzájomnosti požadovať konzulárne faktúry pri dovoze tovaru
pochádzajúceho z územia druhej zmluvnej strany. Takisto nebude žiadna zo zmluvných
strán na podklade vzájomnosti požadovať osvedčenie o pôvode tovaru okrem prípadov,
v ktorých pri dovoze určitých druhov tovaru platia iné ustanovenia v súvislosti s
použitím colných sadzieb.
Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na osvedčenie o pôvode tovaru vyžadované
podľa predpisov zmluvných strán v otázkach ochrany rastlín a v otázkach zdravotno-veterinárnych.
Článok 5
Colná hodnota tovaru dovážaného z územia jednej zo zmluvných strán na územie druhej
zmluvnej strany sa zisťuje, pokiaľ sa clo vymeriava podľa hodnoty tovaru, na základe
ceny uvedenej vo faktúre.
Článok 6
Zmluvné strany si vzájomne poskytnú slobodu prevozu pre tovar jednej zo zmluvných
strán pri jeho preprave cez územie druhej zmluvnej strany.
Poľnohospodárske a priemyslové výrobky jednej zo zmluvných strán dopravované v prevoze
cez územie druhej zmluvnej strany nepodliehajú colným poplatkom.
Pokiaľ ide o predpisy a formality týkajúce sa prevozu, nebudú sa pre uvedené výrobky
poskytovať menšie výhody ako pre tovar ktoréhokoľvek tretieho štátu.
Článok 7
Vzorky tovaru každého druhu vyvážané z územia jednej zo zmluvných strán na územie
druhej zmluvnej strany v množstve v obchode obvyklom, určené pre obchodné oddelenie
alebo podniky zahraničného obchodu zmluvných strán a používané iba ako vzorky, ako
aj katalógy, cenníky, prospekty a reklamný materiál vrátane reklamných filmov budú
oslobodené od ciel, daní a iných dávok ako pri dovoze, tak i pri spätnom vývoze.
Článok 8
Za podmienky spätného dovozu alebo spätného vývozu v lehote určenej v dovoznom alebo
vývoznom povolení vydanom za týmto účelom a za podmienky, že bude preukázaná ich totožnosť,
budú oslobodené od ciel a iných dovozných alebo vývozných dávok tieto predmety:
a)
predmety určené pre veľtrhy, výstavy alebo súťaže;
b)
predmety určené na vykonávanie pokusov alebo skúšok;
c)
predmety dovážané na opravu, ktoré sa majú po vykonaní opravy vyviezť späť;
d)
náradie a nástroje pre montáže, ktoré si montéri dovážajú alebo vyvážajú alebo ktoré
im sú zasielané;
e)
poľnohospodárske a priemyslové výrobky dovážané na spracovanie, ktoré sa majú po
spracovaní vyviezť späť;
f)
obaly dovážané za účelom použitia pri doprave tovaru, ako aj obaly dovezeného tovaru,
ktoré sa majú v určenej lehote vrátiť;
g)
iné predmety, na ktorých sa príslušné úrady zmluvných strán dohodnú.
Článok 9
Obchodným lodiam jednej zo zmluvných strán, ako aj nákladom týchto lodí bude sa v
prístavoch a kotvištiach druhej zmluvnej strany pri príchode, odchode a pobyte poskytovať
zaobchádzanie podľa zásady najvyšších výhod.
Ustanovenie predchádzajúceho odseku neoprávňuje žiadnu zo zmluvných strán na výkon
prístavných služieb, vrátane sprievodnej služby lodivodov a vlečnej služby, v prístavoch
a vodách druhej zmluvnej strany, ani na pobrežnú plavbu (kabotáž). Za pobrežnú plavbu
sa nepovažuje plavba lodí jednej zo zmluvných strán z jedného prístavu druhej zmluvnej
strany do druhého jej prístavu za účelom vyloženia nákladu privezeného z tretieho
štátu alebo za účelom naloženia nákladu určeného do tretieho štátu.
Pokiaľ ide o plavbu na Dunaji, ustanovenie tohto článku sa použije v súlade s ustanoveniami
Dohovoru o režime plavby na Dunaji z 18. augusta 1948.
Článok 10
Ak loď jednej zo zmluvných strán stroskotá alebo sa ocitne v núdzi pri brehu druhej
zmluvnej strany, požíva loď i jej náklad rovnaké výsady a výhody, aké poskytuje táto
zmluvná strana vlastným lodiam v rovnakej situácii. Veliteľovi, posádke a cestujúcim,
ako aj lodi a nákladu poskytne sa vždy nevyhnutná pomoc a podpora v takej miere, v
akej sa poskytuje vlastným lodiam v rovnakej situácii.
Článok 11
Štátna príslušnosť lodí jednej zo zmluvných strán bude druhá zmluvná strana uznávať
na základe listín nachádzajúcich sa na palube lodí a vydaných príslušnými úradmi v
súlade so zákonmi a predpismi zmluvnej strany, pod vlajkou ktorej loď sa plaví.
Výmerné listy a ostatné lodné listiny, ako aj listiny týkajúce sa posádky, ktoré boli
vydané v súlade so zákonmi a predpismi zmluvnej strany, pod ktorej vlajkou loď sa
plaví, budú úrady druhej zmluvnej strany uznávať.
Lode jednej zo zmluvných strán opatrené riadne vydanými výmernými listami budú v prístavoch
druhej zmluvnej strany oslobodené od opätovného premerania a za základ pre výpočet
prístavných poplatkov, pokiaľ sa tieto poplatky vyberajú podľa nosnosti, vezme sa
nosnosť lode vyznačená vo výmernom liste. Pokiaľ ide o plavbu na Dunaji, na úsekoch
spravovaných osobitnými riečnymi správami zriadenými na základe Dohovoru o režime plavby na Dunaji z 18. augusta 1948, použijú sa predpisy ustanovené týmito správami.
Článok 12
Právnické osoby, ktoré majú sídlo na území jednej zo zmluvných strán a boli zriadené
podľa jej právneho poriadku, budú uznávané aj na území druhej zmluvnej strany.
Právnické osoby jednej zo zmluvných strán môžu na území druhej zmluvnej strany vykonávať
hospodársku činnosť za podmienok ustanovených zákonodarstvom tejto zmluvnej strany.
Pri vykonávaní hospodárskej činnosti na území druhej zmluvnej strany bude právnickým
osobám poskytnuté rovnaké zaobchádzanie ako obdobným právnickým osobám ktoréhokoľvek
tretieho štátu.
Právnické osoby jednej zo zmluvných strán budú na území druhej zmluvnej strany požívať
právnu ochranu, budú mať slobodný prístup na súdy a prizná sa im právna spôsobilosť
v súlade s ustanoveniami dohôd platných medzi zmluvnými stranami v tejto oblasti.
Článok 13
Zmluvné strany budú vzájomne uznávať rozhodnutia rozhodcovských súdov, ako aj zmiery
pred nimi uzavreté v sporoch, ktoré by mohli prípadne vzniknúť medzi právnickými osobami
obidvoch štátov v súvislosti s vykonávaním obchodu, za podmienky, že sa sporné strany
dohodli, aby o spore rozhodol rozhodcovský súd, či už stály alebo na ten účel zvlášť
zriadený.
Výkon rozhodcovského rozhodnutia sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na
území ktorej sa má výkon uskutočniť.
Článok 14
Ustanovenia tejto Zmluvy sa nevzťahujú na práva a výhody, ktoré niektorá zo zmluvných
strán poskytla alebo poskytne susedným štátom pre uľahčenie obchodu s týmito štátmi
v rámci pohraničného styku.
Článok 15
Táto Zmluva podlieha ratifikácii a vstúpi v platnosť dňom výmeny ratifikačných listín,
ktorá sa vykoná v Prahe.
Zmluva zostane v platnosti až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď niektorá
zo zmluvných strán oznámi písomne druhej zmluvnej strane svoj úmysel platnosť Zmluvy
ukončiť.
Dané v Bukurešti 16. decembra 1963 vo dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v jazyku
českom a rumunskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.
Z plnomocenstva
prezidenta Československej socialistickej republiky:
Jaroslav Sýkora v. r.
Z plnomocenstva
Štátnej rady Rumunskej ľudovej republiky:
Gheorghe Pele v. r.
prezidenta Československej socialistickej republiky:
Jaroslav Sýkora v. r.
Z plnomocenstva
Štátnej rady Rumunskej ľudovej republiky:
Gheorghe Pele v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.