183/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 29.03.1968 do 15.06.1969
Predpis bol zrušený predpisom 56/1969 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.10.1964 - 30.05.1967 | |
| 3. | 31.05.1967 - 28.03.1968 | 51/1967 Zb. |
| 4. | 29.03.1968 - 15.06.1969 | 44/1968 Zb. |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 183/1964 Zb. |
| Názov: | Zákon o rokovacom a pracovnom poriadku Národného zhromaždenia |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 24.09.1964 |
| Dátum vyhlásenia: | 01.10.1964 |
| Dátum účinnosti od: | 29.03.1968 |
| Dátum účinnosti do: | 15.06.1969 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 51/1967 Zb. | Zákon, ktorým sa mení § 31 zákona č. 183/1964 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku Národného zhromaždenia |
| 44/1968 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom a pracovnom poriadku Národného zhromaždenia |
| 56/1969 Zb. | Zákon o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky |
183
ZÁKON
z 24. septembra 1964
o rokovacom a pracovnom poriadku Národného zhromaždenia
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
ČASŤ I
Základné ustanovenie
§ 1
Národné zhromaždenie je najvyšším orgánom štátnej moci Československej socialistickej
republiky. Všetkou svojou činnosťou i prácou svojich orgánov a poslancov Národného
zhromaždenia najmä
- pôsobí aktívne na to, aby sa plnili úlohy socialistického štátu,
- bdie nad dodržiavaním ústavy a iných právnych predpisov, sleduje ich vykonávanie
a pôsobenie v spoločenskom živote,
- usmerňuje činnosť celej sústavy zastupiteľských orgánov, najmä národných výborov,
i všetkých orgánov štátnej správy na plnenie kľúčových úloh,
- stará sa o jednotnosť právneho poriadku, jeho zrozumiteľnosť, o stabilitu a účinnosť
právnych predpisov,
- kontroluje, ako ostatné zastupiteľské sbory, vláda i orgány štátnej správy plnia
svoje úlohy pri socialistickej výstavbe republiky,
- sleduje dôsledne mierovú zahraničnú politiku a uplatňovanie zásad mierového spolužitia
medzi krajinami s rôznym spoločenským zriadením.
ČASŤ II
Zasadanie a schôdzky Národného zhromaždenia
§ 2
Národné zhromaždenie vykonáva svoju pôsobnosť na schôdzkach zvolaných v rámci zasadania.
Na jeho práci sa zúčastňujú všetci poslanci Národného zhromaždenia.
§ 3
(1)
Národné zhromaždenie volí predsedu, podpredsedov a ďalších členov Predsedníctva Národného
zhromaždenia, ako aj overovateľov; zriaďuje výbory Národného zhromaždenia, volí ich
predsedov a ostatných členov.
(2)
Predsedníctvo a výbory Národného zhromaždenia, ako aj ostatné orgány Národného zhromaždenia
sú za svoju činnosť zodpovedné Národnému zhromaždeniu. Národné zhromaždenie môže jednotlivých
členov Predsedníctva alebo výborov kedykoľvek odvolať.
Predmet rokovania pléna Národného zhromaždenia
§ 4
Národné zhromaždenie na svojich schôdzkach najmä:
a)
volí prezidenta republiky,
b)
prerokúva a uznáša sa na zákonoch,
c)
prerokúva dlhodobý plán rozvoja národného hospodárstva a štátny rozpočet a schvaľuje
ich formou zákona a skúma ako sa plnia,
d)
prerokúva a schvaľuje štátny záverečný účet,
e)
prerokúva a schvaľuje politické medzinárodné zmluvy, hospodárske zmluvy všeobecnej
povahy a zmluvy, na vykonanie ktorých je potrebný zákon,
f)
prijíma uznesenia o základných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky štátu,
g)
prerokúva zprávy o vykonávaní ústavy a iných zákonov,
h)
prerokúva zprávy a návrhy opatrení prezidenta republiky,
ch)
prerokúva programové vyhlásenia, ktoré vláda predkladá Národnému zhromaždeniu po
svojom vymenovaní, pravidelné zprávy vlády o jej činnosti, najmä o plnení ročných
plánov, zprávy o činnosti národných výborov a iné vyhlásenia, návrhy a zprávy vlády,
i)
prerokúva zprávy Slovenskej národnej rady o jej činnosti, návrhy a pripomienky Slovenskej
národnej rady k návrhu štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a iné návrhy
a podnety Slovenskej národnej rady,
j)
splnomocňuje Slovenskú národnú radu na zákonodarnú úpravu tých otázok, ktoré na Slovensku
vyžadujú osobitnú úpravu,
k)
hodnotí činnosť orgánov Národného zhromaždenia, najmä Predsedníctva Národného zhromaždenia;
za tým účelom tiež prerokúva zprávy o ich činnosti predkladané Predsedníctvom Národného
zhromaždenia,
l)
prerokúva ostatné návrhy, podnety a zprávy Predsedníctva a výborov Národného zhromaždenia,
m)
prerokúva návrhy, podnety a dotazy poslancov,
n)
rokuje o zprávach Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora o stave socialistickej
zákonnosti,
o)
prerokúva zprávy Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky,
p)
môže zrušiť zákon Slovenskej národnej rady, nariadenie alebo uznesenie vlády a všeobecne
záväzné nariadenia krajských národných výborov, ak odporujú ústave alebo inému zákonu,
r)
volí Najvyšší súd a môže odvolať jeho členov; takisto volí a môže odvolať sudcov
z povolania vojenských súdov,
s)
volí Ústrednú komisiu ľudovej kontroly a štatistiky a môže odvolať jej členov.
§ 5
Zasadanie Národného zhromaždenia
(1)
Zasadania Národného zhromaždenia zvoláva prezident republiky najmenej dvakrát do
roka. Zasadanie sa musí zvolať, ak to žiada aspoň tretina poslancov.
(2)
Prezident republiky vyhlasuje zasadanie za skončené.
(3)
Po dobu zasadania zvoláva Národné zhromaždenie na jednotlivé schôdzky Predsedníctvo
Národného zhromaždenia.
Ustavujúca schôdzka Národného zhromaždenia
§ 6
(1)
Poslanci Národného zhromaždenia sa zídu po svojom zvolení na ustavujúcu schôdzku
Národného zhromaždenia.
(2)
Poslancov zvoláva na ustavujúcu schôdzku a predmet jej rokovania navrhne Predsedníctvo
Národného zhromaždenia najneskoršie do 4 týždňov odo dňa volieb.
§ 7
(1)
Kým bude zvolené nové Predsedníctvo Národného zhromaždenia, vedie ustavujúcu schôdzku
predseda alebo člen doterajšieho Predsedníctva Národného zhromaždenia.
(2)
Predsedajúci príjme sľub poslancov a dá vykonať voľbu Predsedníctva.
§ 8
Len čo sa zvolí nové Predsedníctvo, ujme sa novo zvolený predseda vedenia schôdzky;
dá vykonať voľbu mandátového výboru i ostatných výborov Národného zhromaždenia. Ustavujúca
schôdzka ďalej zvolí overovateľov.
§ 9
Predseda predošlého Národného zhromaždenia alebo niektorý z členov jeho Predsedníctva
podá potom zprávu o činnosti Predsedníctva za dobu od skončenia posledného zasadania
Národného zhromaždenia.
Rokovanie na schôdzkach Národného zhromaždenia
§ 10
(1)
Národné zhromaždenie určí na návrh svojho Predsedníctva program rokovania a spôsob
prerokúvania jednotlivých bodov programu.
(2)
Národné zhromaždenie je spôsobilé sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina
všetkých poslancov. Na platnosť uznesení treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných
poslancov.
(3)
Na prijatie ústavy alebo na jej zmenu, na uznesenie o vypovedaní vojny, na zmenu
štátnych hraníc, ako aj na zvolenie prezidenta republiky je potrebný súhlas troch
pätín všetkých poslancov.
(4)
Hlasuje sa spravidla zdvihnutím ruky; pritom sa najprv hlasuje o pozmeňovacích a
doplňovacích návrhoch. Predseda dá spočítať hlasy, ak výsledok hlasovania nie je zjavný
bez ich spočítania. Pri zisťovaní výsledkov hlasovania pomáhajú overovatelia.
§ 11
(1)
Ak o to požiada Národné zhromaždenie, je člen vlády povinný osobne sa ustanoviť na
schôdzku Národného zhromaždenia. Člen vlády má súčasne právo zúčastniť sa schôdzky
Národného zhromaždenia, a ak o to požiada, udelí sa mu slovo.
(2)
Predsedníctvo Národného zhromaždenia môže pozvať na schôdzku Národného zhromaždenia
členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ako aj iných jej poverených zástupcov,
najmä ak sa rokuje o otázkach hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska; môže sa
im udeliť slovo.
(3)
Predsedníctvo Národného zhromaždenia je oprávnené prizvať na prerokovanie základných
otázok zachovania socialistickej zákonnosti a plnenia úloh vyplývajúcich zo štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva a z uznesení vlády, zaradených na program rokovania
pléna Národného zhromaždenia, vedúcich ústredných orgánov a funkcionárov národných
výborov, ktorí môžu byť vyzvaní na podanie potrebných vysvetlení.
§ 12
(1)
Schôdzky Národného zhromaždenia sú zásadne verejné.
(2)
Národné zhromaždenie sa môže uzniesť, že schôdzka je neverejná.
(3)
Na schôdzke Národného zhromaždenia, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť okrem
poslancov Národného zhromaždenia, prezidenta republiky a členov vlády prítomné iné
osoby len so súhlasom Predsedníctva Národného zhromaždenia.
§ 13
(1)
V rozprave dáva predseda rečníkom slovo spravidla v poradí, v ktorom sa o slovo prihlásili.
(2)
Každý rečník má právo hovoriť vo svojej materčine.
§ 14
Uznesenia Národného zhromaždenia podpisuje predseda a aspoň dvaja overovatelia.
§ 15
O každej schôdzke Národného zhromaždenia sa vyhotoví zápisnica. Zápisnicu overuje
predseda Národného zhromaždenia a aspoň dvaja overovatelia.
ČASŤ III
Predsedníctvo Národného zhromaždenia
§ 22
(1)
Národné zhromaždenie si volí zo svojho stredu Predsedníctvo o 30 členoch. Predsedníctvo
sa skladá z predsedu Národného zhromaždenia, z podpredsedov, predsedov výborov a z
ďalších členov Predsedníctva.
(2)
Predsedníctvo sa volí na dobu celého volebného obdobia Národného zhromaždenia. Zotrváva
vo svojej funkcii i po uplynutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolené Národné zhromaždenie
nezvolí svoje Predsedníctvo.
§ 23
Predsedníctvo Národného zhromaždenia najmä:
a)
sleduje a kontroluje plnenie dôležitých úloh hospodárskej a kultúrnej výstavby a
podľa potreby prijíma k nim uznesenia alebo odporúčania,
b)
vykonáva v čase, keď Národné zhromaždenie nezasadá, pôsobnosť Národného zhromaždenia
podľa čl. 60 ods. 2 ústavy,
c)
v čase, keď vláda vykonáva funkciu prezidenta republiky, vymenúva a odvoláva vládu
a jej členov a poveruje ich riadením ministerstiev a iných ústredných orgánov,
d)
vyhlasuje voľby do Národného zhromaždenia a všeobecné voľby do zastupiteľských sborov,
e)
určuje čas, kedy sa má vykonať voľba sudcov Najvyššieho súdu, krajských a okresných
súdov a sudcov z povolania vojenských súdov,
f)
schvaľuje pracovné plány orgánov Národného zhromaždenia,
g)
vypracúva a schvaľuje plán zahraničných stykov Národného zhromaždenia a zabezpečuje
podmienky pre jeho realizáciu,
h)
usmerňuje činnosť Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky tak, aby bola v
súlade s kontrolnou funkciou Národného zhromaždenia; za tým účelom tiež schvaľuje
plán jej činnosti,
ch)
prerokúva návrhy Národného frontu na odvolanie poslancov Národného zhromaždenia a
zabezpečuje prerokovanie týchto návrhov na verejných schôdzach vo volebných obvodoch.
§ 24
Predsedníctvo Národného zhromaždenia je zodpovedné za prípravu a náplň plenárnych
schôdzok Národného zhromaždenia, riadi a koordinuje prácu výborov Národného zhromaždenia.
Za tým účelom najmä:
a)
pripravuje návrh programu zasadania Národného zhromaždenia, určuje čas jeho schôdzok
a navrhuje program jednotlivých schôdzok,
b)
skúma účelnosť návrhov zákonov podaných poslancami a výbormi Národného zhromaždenia,
c)
zabezpečuje predpoklady pre činnosť výborov Národného zhromaždenia a ich predsedov,
najmä prideľuje jednotlivým výborom na prerokovanie návrhy zákonov a iné návrhy týkajúce
sa hospodárskej a kultúrnej výstavby a deleguje na schôdzky výborov na prerokovanie
jednotlivých otázok členov Predsedníctva alebo iných poslancov, ktorí nie sú členmi
výborov,
d)
určuje v akom rozsahu a v akom poradí podpredsedovia zastupujú predsedu Národného
zhromaždenia,
e)
usmerňuje činnosť poslancov Národného zhromaždenia a poskytuje poslancom všestranné
informácie, najmä o dôležitých uzneseniach najvyšších straníckych orgánov a vlády
a o prácach Národného zhromaždenia a jeho orgánov, aby poslancom umožnilo úspešnú
prácu v Národnom zhromaždení a v ich volebných obvodoch,
f)
rozhoduje o plnom, prípadne o čiastočnom alebo dočasnom uvoľnení zo zamestnania poslancov,
u ktorých to vyžaduje výkon ich funkcie v orgánoch Národného zhromaždenia.
§ 25
Predsedníctvo Národného zhromaždenia plní ďalej najmä tieto úlohy:
a)
uznáša sa na návrhu rozpočtu Národného zhromaždenia,
b)
určuje spôsob vybavovania návrhov, podnetov a sťažností a pravidelne hodnotí ich
vybavovanie.
§ 26
(1)
Predsedníctvo Národného zhromaždenia sa schádza podľa potreby, najmenej raz za mesiac.
(2)
Schôdzky Predsedníctva Národného zhromaždenia sú neverejné.
(3)
Účasť členov Predsedníctva Národného zhromaždenia na schôdzkach je povinná.
(4)
Každý člen Predsedníctva má právo navrhnúť, aby určitá otázka bola zaradená na program
schôdzky.
(5)
O dotazoch poslancov prednesených na schôdzke Predsedníctva Národného zhromaždenia
platia ustanovenia o dotazoch poslancov na schôdzkach Národného zhromaždenia.
§ 27
(1)
Predsedníctvo Národného zhromaždenia môže požiadať jednotlivých členov vlády, aby
sa ustanovili na jeho schôdzky. Členovia vlády sú povinní tak urobiť. Súčasne majú
právo zúčastniť sa schôdzok Predsedníctva Národného zhromaždenia, a ak o to požiadajú,
udelí sa im slovo.
(2)
Na schôdzky Predsedníctva Národného zhromaždenia možno podľa povahy prerokúvaných
otázok prizvať ďalších poslancov Národného zhromaždenia, funkcionárov Slovenskej národnej
rady, krajských národných výborov a ďalších predstaviteľov štátnych orgánov, spoločenských
a hospodárskych organizácií a vedeckých inštitúcií.
§ 28
(1)
Predsedníctvo Národného zhromaždenia je spôsobilé sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná
väčšina jeho členov.
(2)
Na platnosť uznesení treba súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jeho členov.
(3)
O každej schôdzke Predsedníctva Národného zhromaždenia sa vyhotoví zápisnica, ktorú
overuje predseda a overovateľ.
ČASŤ IV
Predseda Národného zhromaždenia
§ 29
Predseda Národného zhromaždenia:
a)
zastupuje Národné zhromaždenie navonok,
b)
vedie schôdzky Národného zhromaždenia,
c)
organizuje činnosť Predsedníctva Národného zhromaždenia, zvoláva a vedie jeho schôdzky,
d)
podpisuje zákony, uznesenia Národného zhromaždenia a zákonné opatrenia Predsedníctva
Národného zhromaždenia,
e)
podáva plénu Národného zhromaždenia zprávy o činnosti Predsedníctva Národného zhromaždenia
a informuje plénum Národného zhromaždenia o vybavení pripomienok poslancov a výborov
podaných na schôdzkach pléna Národného zhromaždenia.
§ 30
Predsedu Národného zhromaždenia zastupujú podpredsedovia Národného zhromaždenia v
rozsahu a v poradí určenom Predsedníctvom Národného zhromaždenia.
ČASŤ V
Výbory Národného zhromaždenia
§ 31
(1)
Národné zhromaždenie zriaďuje pre hlavné úseky štátnej a spoločenskej činnosti ako
svoje pracovné a iniciatívne orgány výbory Národného zhromaždenia.
(2)
Národné zhromaždenie zriaďuje tieto výbory:
a)
mandátový a imunitný výbor,
b)
ústavnoprávny výbor,
c)
výbor pre národné výbory,
d)
zahraničný výbor,
e)
výbor pre plán a rozpočet,
f)
priemyslový výbor pre hlavné výrobné odvetvia a dopravu,
g)
výbor pre spotrebný priemysel, služby, obchod a spoje,
h)
výbor pre investičnú výstavbu a stavebníctvo,
ch)
výbor pre poľnohospodárstvo a výživu,
i)
kultúrny výbor,
j)
zdravotnícky výbor,
k)
branný a bezpečnostný výbor.
(3)
V prípade potreby môže národné zhromaždenie zriadiť ďalšie výbory.
(4)
Členovia výborov sú volení z poslancov Národného zhromaždenia. Počet členov jednotlivých
výborov určuje Národné zhromaždenie.
§ 32
(1)
Výbory Národného zhromaždenia sa iniciatívne zúčastňujú pri rozpracovaní zásadných
otázok smeru vývoja v jednotlivých oblastiach národného hospodárstva a prerokúvajú
a kontrolujú plnenie rozhodujúcich úloh hospodárskej a kultúrnej výstavby.
(2)
Svoje pripomienky a podnety oznámi výbor Národného zhromaždenia ako odporúčanie príslušnému
členovi vlády alebo inému vedúcemu ústredného orgánu. Členovia vlády a ostatní vedúci
ústredných orgánov sú povinní odporúčanie výboru prerokovať a oznámiť aké dôsledky
z neho vyvodili, najmä ako odstrániť nedostatky a ich príčiny (čl. 66 ústavy). V závažných prípadoch výbor predloží návrh na riešenie Predsedníctvu alebo plénu
Národného zhromaždenia s návrhom na prijatie záväzného opatrenia (článok 40 ústavy). Štátne a hospodárske orgány sú týmto opatrením viazané.
§ 33
(1)
Výbory Národného zhromaždenia prerokúvajú zásady pripravovaných zákonov, prípadne
medzinárodných zmlúv a uplatňujú k nim svoje stanovisko. Členovia vlády a ostatní
vedúci ústredných orgánov sú povinní včas predkladať výborom Národného zhromaždenia
zásady pripravovaných zákonov spolu s politickoekonomickým rozborom, ktorý odôvodňuje
vydanie navrhovaného zákona.
(2)
Výbory Národného zhromaždenia prerokúvajú návrhy zákonov, ktoré im pridelilo na prerokovanie
Predsedníctvo Národného zhromaždenia; ak bol ten istý návrh zákona pridelený niekoľkým
výborom, môžu výbory taký návrh prerokovať na spoločnej schôdzke. Po prerokovaní návrhu
zákona ustanoví výbor zpravodajcu; môže tiež požiadať, aby zprávu o predloženom návrhu
podal na rokovaní výboru zástupca orgánu, ktorý návrh zákona pripravil. Tento orgán
je tiež povinný predložiť výboru Národného zhromaždenia určenému na prerokovanie návrhu
zákona pripravené vykonávacie predpisy, aby výbor mohol posúdiť, či sú v zhode so
zákonom.
(3)
Po prerokovaní návrhu zákona určí výbor zpravodajcu, ktorý podá plénu Národného zhromaždenia
zprávu o návrhu zákona a o jeho prerokovaní (§ 19 ods. 2). Ak bolo rozhodnuté v čase, keď Národné zhromaždenie nezasadá, že návrh zákona sa
predloží na schválenie Predsedníctvu Národného zhromaždenia ako návrh zákonného opatrenia,
zpravodajca podá zprávu Predsedníctvu. O návrhoch zákonov, v ktorých urobil zmeny,
predloží výbor plénu Národného zhromaždenia aj písomnú zprávu.
(4)
Výbory Národného zhromaždenia pravidelne sledujú pôsobnosť dôležitých zákonov; pritom
tiež preverujú, či vykonávacie predpisy vydané po schválení zákona sú s ním v zhode
a zodpovedajú cieľom, ktoré sa vydaním zákona sledovali.
§ 34
(1)
Výbory Národného zhromaždenia pri svojej činnosti úzko spolupracujú s členmi vlády.
Členovia vlády sa môžu zúčastniť všetkých schôdzok výborov Národného zhromaždenia;
udelí sa im slovo kedykoľvek o to požiadajú, a to i pre vyhlásenia, ktoré nesúvisia
s programom schôdzky. Výbory majú právo pozývať na svoje schôdzky členov vlády i predstaviteľov
iných štátnych orgánov a vyžadovať si od nich informácie a zprávy. Členovia vlády
sú povinní ustanoviť sa na schôdzky výboru Národného zhromaždenia, ak ich o to výbor
požiada. Na schôdzkach výboru sa môžu dať zastupovať svojimi námestníkmi, pokiaľ výbor
netrvá na ich osobnej účasti. Členovia vlády a ich námestníci môžu na schôdzky výborov,
ktorých sa zúčastnia, pribrať odborníkov svojho úradu.
(2)
Členovia vlády i predstavitelia iných štátnych orgánov sú povinní poskytovať výborom
Národného zhromaždenia aj ich jednotlivým členom pomoc potrebnú pre ich ústavnú činnosť.
(3)
Výbory Národného zhromaždenia úzko spolupracujú s komisiami Slovenskej národnej rady
a podľa potreby konajú spoločné schôdzky a vytvárajú spoločné pracovné skupiny, najmä
pre prípravu závažných zákonodarných opatrení, pre kontrolnú a previerkovú činnosť
a pre kontrolu dodržiavania socialistickej zákonnosti.
§ 35
(1)
Na prerokúvanie závažných otázok priberajú výbory Národného zhromaždenia okrem zástupcov
štátnych orgánov, pokiaľ je to potrebné, aj vedeckých pracovníkov, zlepšovateľov,
technikov a iných popredných pracovníkov hospodárskeho a kultúrneho života.
(2)
Ak to vyžaduje potreba riadneho a podrobného posúdenia prerokúvaných otázok, môže
výbor robiť prieskumy a rokovať na mieste samom.
§ 36
Výbory Národného zhromaždenia navzájom spolupracujú a pomáhajú si v práci. Ak to vyžaduje
záujem veci, môžu výbory Národného zhromaždenia zasadať spoločne a podávať Národnému
zhromaždeniu a jeho Predsedníctvu spoločné zprávy a návrhy.
§ 37
Každý člen výboru Národného zhromaždenia je povinný aktívne sa zúčastniť na práci
výboru, ktorého je členom.
§ 38
(1)
Na čele výboru Národného zhromaždenia je predseda zvolený plénom Národného zhromaždenia.
(2)
Predseda výboru Národného zhromaždenia najmä:
a)
organizuje prácu a zabezpečuje činnosť výboru,
b)
zvoláva a vedie schôdzky výboru a navrhuje ich program,
c)
je v styku s príslušnými členmi vlády a Slovenskej národnej rady,
d)
podpisuje uznesenia výboru a zabezpečuje ich vykonávanie,
e)
podáva Predsedníctvu Národného zhromaždenia, prípadne Národnému zhromaždeniu zprávy
o činnosti výboru.
(3)
Predsedu výboru zastupuje podpredseda alebo overovateľ výboru zvolení na ustavujúcej
schôdzke výboru, prípadne iný člen zvolený výborom.
§ 39
(1)
Výbor Národného zhromaždenia sa schádza na schôdzkach podľa schváleného pracovného
plánu a v naliehavých prípadoch podľa potreby.
(2)
Schôdzky výboru sú verejné. Na návrh predsedu výboru môže výbor vyhlásiť rokovanie
za tajné. Na schôdzke výboru, rokovanie ktorej bolo vyhlásené za tajné, môžu byť okrem
členov výboru a členov vlády prítomné iné osoby len so súhlasom predsedu výboru.
(3)
O dotazoch poslancov prednesených na schôdzkach výborov Národného zhromaždenia platia
ustanovenia o dotazoch poslancov na schôdzkach Národného zhromaždenia.
§ 40
(1)
Výbor Národného zhromaždenia je spôsobilý sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná
väčšina jeho členov. Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných
členov. Prítomní poslanci na schôdzke výboru Národného zhromaždenia, ktorí nie sú
jeho členmi, majú poradný hlas.
(2)
O každej schôdzke výboru sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpisuje predseda a overovateľ.
ČASŤ VI
Poslanci Národného zhromaždenia
§ 41
Poslanci Národného zhromaždenia organizujú a zjednocujú tvorivé sily pracujúcich v
úsilí o plný rozvoj socialistickej spoločnosti a za tým účelom udržiavajú s nimi najužšie
spojenie.
§ 42
Poslanci Národného zhromaždenia sú najmä oprávnení:
a)
predkladať Národnému zhromaždeniu návrhy zákonov a iné návrhy vyplývajúce z ich činnosti
ako zástupcov ľudu,
b)
podávať i mimo schôdzok pléna alebo výboru Národného zhromaždenia písomné alebo ústne
dotazy na vládu a jej jednotlivých členov a na Predsedníctvo Národného zhromaždenia,
c)
aktívne sa zúčastniť schôdzok národných výborov, ich rád, komisií a iných orgánov
a na príprave materiálov pre tieto orgány,
d)
zúčastniť sa na vyšetrovaní sťažností pracujúcich a na vybavovaní oznámení a podnetov
pracujúcich,
e)
požadovať od orgánov štátnej správy a iných orgánov podklady a vysvetlenia potrebné
pre svoju činnosť.
§ 43
Poslanci Národného zhromaždenia sú najmä povinní:
a)
byť v najužšom styku so svojimi voličmi a aktívne pracovať vo svojich volebných obvodoch,
b)
pravidelne skladať svojim voličom účty zo svojej činnosti a podávať im zprávy o činnosti
Národného zhromaždenia a jeho orgánov,
c)
vysvetľovať voličom základné otázky rozvoja a riadenia našej spoločnosti, význam
zákonov a iných opatrení schválených Národným zhromaždením a tak pôsobiť, aby štátne
a hospodárske orgány i občania uvedomele dodržiavali socialistickú zákonnosť; v dennom
živote si overovať, ako sa zákony dodržiavajú a osvedčujú,
d)
prihliadať vo svojej práci na návrhy, sťažnosti a priania občanov a uplatňovať skúsenosti
získané v styku s nimi v Národnom zhromaždení a jeho orgánoch,
e)
úzko spolupracovať s národnými výbormi a pomáhať im pri vykonávaní zákonov, iných
právnych predpisov a uznesení straníckych a štátnych orgánov, najmä tým, že získavajú
občanov svojich volebných obvodov pre aktívne plnenie úloh socialistickej výstavby.
§ 44
(1)
Poslanci Národného zhromaždenia sú povinní aktívne a iniciatívne sa zúčastniť všetkých
rokovaní a prác Národného zhromaždenia, najmä schôdzok Národného zhromaždenia a jeho
výborov, ktorých sú členmi.
(2)
Ak sa poslanec nemôže zúčastniť rokovania Národného zhromaždenia alebo jeho orgánov,
musí sa ospravedlniť.
§ 45
(1)
Poslanci Národného zhromaždenia nesmú byť pre výkon svojej funkcie ukrátení na právach
a nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo pomeru obdobného. Poslancom, ktorí
sú pre výkon svojej funkcie celkom uvoľnení zo zamestnania, sa zachováva pracovný
pomer; namiesto mzdy im patrí funkčný plat.
(2)
Poslancom Národného zhromaždenia patrí na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckého
mandátu náhrada. Ak je poslanec Národného zhromaždenia súčasne poslancom Slovenskej
národnej rady, dostane iba jedinú náhradu. Táto náhrada nepodlieha dani zo mzdy.
(3)
Za účasť na schôdzkach Národného zhromaždenia alebo orgánov Národného zhromaždenia,
ktorých je poslanec členom, a za účasť pri iných príležitostiach z poverenia Predsedníctva
Národného zhromaždenia, ako aj za čas potrebný na cesty na určené miesto a späť patrí
poslancovi stravné a nocľažné.
(4)
Poslanci dostanú za dni uvedené v odseku 3 od organizácie, v ktorej sú v pracovnom
pomere, náhradu vo výške priemerného zárobku vypočítaného za posledné tri mesiace.
Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, poskytne primeranú náhradu ušlého zárobku
štát.
(5)
Poslanci môžu bezplatne používať hromadné dopravné prostriedky. Na cesty na schôdzky
Národného zhromaždenia alebo jeho orgánov alebo na cesty, ktorými boli poverení Predsedníctvom
Národného zhromaždenia, môžu vrátane spiatočných ciest používať aj lietadlá.
(6)
Podrobnosti, najmä výšku funkčných platov, náhrad, stravného a nocľažného určí Predsedníctvo
Národného zhromaždenia.
ČASŤ VII
Kancelária Národného zhromaždenia
§ 46
(1)
Poskytovanie všestrannej odbornej, organizačnej a technickej pomoci orgánom Národného
zhromaždenia a poslancom Národného zhromaždenia zabezpečuje Kancelária Národného zhromaždenia.
(2)
Podrobnosti upraví organizačný poriadok, ktorý vydá Predsedníctvo Národného zhromaždenia.
ČASŤ VIII
Záverečné ustanovenia
§ 47
Zrušuje sa
zákon č. 107/1960 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku Národného zhromaždenia,
zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 111/1960 Zb. o náhradách poslancov Národného zhromaždenia.
§ 48
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Novotný v. r.
Laštovička v. r.
Lenárt v. r.
Laštovička v. r.
Lenárt v. r.