194/1964 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 194/1964 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva o povinnom hlásení živo a mŕtvo narodeného plodu, úmrtia dieťaťa do siedmich dní po pôrode a úmrtia matky |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 24.11.1964 |
| Dátum vyhlásenia: | 10.12.1964 |
| Autor: | Ministerstvo zdravotníctva |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 22/1988 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o povinných hláseniach súvisiacich s ukončením tehotenstva |
194
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva
z 24. novembra 1964
o povinnom hlásení živo a mŕtvo narodeného plodu, úmrtia dieťaťa do siedmich dní po
pôrode a úmrtia matky
Ministerstvo zdravotníctva ustanovuje podľa § 4 písm. b) zákona č. 103/1951 Zb. o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti.
§ 1
Za účelom odbornej kontroly starostlivosti o matku a dieťa a stáleho zlepšovania tejto
starostlivosti podlieha povinnému hláseniu každé narodenie živého a mŕtveho plodu,
úmrtia dieťaťa do siedmich dní po pôrode a úmrtia matky.
§ 2
(1)
Hlásením sú povinní:
a)
v zdravotníckom zariadení, kde žena alebo dieťa boli ošetrované, vedúci zdravotníckeho
zariadenia,
b)
mimo zdravotníckeho zariadenia lekár alebo ženská sestra, ktorí boli pri udalosti
prítomní alebo sa k žene alebo k dieťaťu dodatočne dostavili.
(2)
Ak nie je pri ukončení tehotnosti prítomná žiadna z osôb uvedených v predchádzajúcom
odseku, oznámi narodenie alebo úmrtie najbližšiemu zdravotníckemu zariadeniu:
a)
plnoletá osoba, ktorá v čase narodenia alebo úmrtia žila so ženou alebo dieťaťom
v spoločnej domácnosti, alebo ten, v koho byte alebo dome došlo k narodeniu alebo
k úmrtiu, alebo domový dôverník,
b)
vedúci verejného ústavu (zariadenia), v ktorom došlo k narodeniu alebo úmrtiu,
c)
každý, kto sa o narodení alebo úmrtí dozvedel alebo našiel odložené dieťa, plod alebo
mŕtvolu matky a mohol podľa okolností vedieť, že oznámenie sa dosiaľ neurobilo.
Na podklade tohto oznámenia urobí vedúci zdravotníckeho zariadenia hlásenie.
(3)
Hlásenie sa podáva výkonnému orgánu národného výboru povereného vedením matrík a
okresnému odborníkovi pre pediatriu.
§ 3
(1)
Narodenie živého plodu je úplné vypudenie alebo vyňatie plodu z matkinho tela (bez
ohľadu na dĺžku tehotnosti), ak plod po narodení dýcha alebo prejavuje iné znaky života,
ako srdcovú činnosť, pulzáciu pupočníka alebo aktívny pohyb svalstva, i keď pupočník
nebol prerušený alebo placenta nebola porodená.
(2)
Živo narodený plod sa pre účely demografickej štatistiky považuje za živo narodené
dieťa.
§ 4
Narodenie mŕtveho plodu je narodenie plodu, ktorého úmrtie nastalo pred vypudením
alebo vyňatím z matkinho tela (bez ohľadu na dĺžku tehotnosti). Úmrtie je preukázané
tým, že plod nedýcha ani neprejavuje iný znak života, ako srdcovú činnosť, pulzáciu
pupočníka alebo aktívny pohyb svalstva.
§ 5
Mŕtvo narodené deti a deti zomreté do siedmich dní po pôrode (v čase kratšom ako 7
x 24 hodín) sa zahrňujú do perinatálnej úmrtnosti.*)
§ 6
Úmrtie matky je úmrtie ženy, ktoré nastalo v súvislosti s tehotnosťou, potratom, pôrodom
alebo šestonedelím.
§ 7
Podrobnosti o spôsobe spracovania a vyhodnotenia hlásení podľa § 1 a 2 upraví Ministerstvo zdravotníctva smernicami.
§ 8
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 361/1952 Ú. l. (č. 414/1952 Ú. v.)
o povinnom hlásení ukončenia tehotnosti, úmrtia detí po pôrode a úmrtia matiek a smernice
Ministerstva zdravotníctva por. č. 67/1959 Zb. smerníc pre NV o povinnom hlásení ukončenia
tehotnosti, úmrtia detí do 10 dní po pôrode a úmrtia matiek.
§ 9
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1965.
Námestník ministra:
Jaroš v. r.
Jaroš v. r.
*)
Perinatálna úmrtnosť je ukazovateľ počtu mŕtvo narodených detí a detí zomretých do
7 dní po pôrode na 1000 živo narodených detí.