199/1964 Zb.

Školiace pracoviská obsadzujú podľa plánu výchovy miesta ašpirantov spravidla na základe konkurzu alebo výnimočne na návrh materských pracovísk.

Konkurz vyhlasuje vedúci školiaceho pracoviska s určením vedných odborov.

Do ašpirantúry môžu byť prijatí uchádzači s vysokoškolským vzdelaním mladší ako 35 rokov, ktorí vyhovujú požiadavkám kladeným na pracovníkov vedeckovýskumných pracovísk a vysokých škôl**) a podrobili sa s úspechom prijímacej skúške.

V teoretických odboroch***) sa môžu absolventi vysokých škôl prijímať na vedeckú výchovu priamo po absolvovaní vysokej školy. Od ostatných uchádzačov o ašpirantúru sa vyžaduje najmenej dvojročná úspešná prax vo zvolenom alebo príbuznom odbore po ukončení vysokoškolského štúdia; vo veterinárnych klinických odboroch sa vyžaduje prax najmenej trojročná, v lekárskych klinických odboroch najmenej trojročná prax s osvedčením o špecializácii I. stupňa. Vedúci školiaceho pracoviska môže z požiadaviek praxe i jej predpísanej dĺžky povoliť výnimku podľa povahy odboru; výnimku však nemožno povoliť v lekárskych alebo veterinárnych klinických odboroch.

Absolventom vysokoškolského štúdia popri zamestnaní, ktorí absolvovali úspešnú prax v odbore pred začatím štúdia a v jeho priebehu, môže sa táto prax uznať, ak sa vykonávala na mieste, na ktorom uchádzač získal potrebný prehľad a odbornú prax.

Na prijatie cudzieho štátneho príslušníka do ašpirantúry treba súhlas nadriadeného ústredného orgánu.

Uchádzač hlásiaci sa na prijatie do ašpirantúry na základe konkurzu podáva žiadosť na školiacom pracovisku v lehote určenej konkurzom a upovedomí o tom svojho zamestnávateľa.

Ak uchádzača vysiela do ašpirantúry materské pracovisko, podáva návrh na prijatie vedúci materského pracoviska po prerokovaní s orgánmi spoločenských organizácií.

K návrhu alebo žiadosti sa pripoja tieto doklady:

Všetci uchádzači o ašpirantúru bez ohľadu na to, či sa prihlásili na základe konkurzu alebo boli navrhnutí materským pracoviskom, konajú na školiacom pracovisku prijímaciu skúšku pred prijímacou komisiou. Účelom prijímacej skúšky je celkove overiť v osobnom rozhovore s uchádzačom jeho predpoklady pre vedeckú prácu.

Na prijímaciu skúšku pozve uchádzača, ktorý inak spĺňa všetky podmienky prijatia, vedúci školiaceho pracoviska.

Pri skúške má uchádzač preukázať väčšie schopnosti a nadanie pre zvolený odbor ako priemerný absolvent vysokej školy; ďalej má preukázať znalosti základov marxizmu-leninizmu vrátane ich praktickej aplikácie a znalosti ruštiny a aspoň jedného ďalšieho svetového jazyka (nemčiny, angličtiny, francúzštiny, španielčiny alebo taliančiny) v rozsahu predpísanom pre vysoké školy. Prijímacia skúška je ústna a trvá spravidla najdlhšie dve hodiny.

Na základe predložených dokladov upustí prijímacia komisia od overenia znalostí zo zvoleného odboru alebo z marxizmu-leninizmu alebo jazykov u uchádzačov, ktorí nie sú povinní robiť z týchto predmetov počas ašpirantúry kandidátsku skúšku (§ 25 ods. 3, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 3).

Prijímacia komisia sa skladá z predsedu a spravidla dvoch ďalších členov. Predsedom je vedúci školiaceho pracoviska alebo jeho zástupca, ďalšími členmi sú školiteľ a vedecký pracovník alebo vynikajúci odborník pôsobiaci v príslušnom odbore; týmto členom je obvykle zástupca príslušnej komisie pre obhajobu. Ak uchádzač robí prijímaciu skúšku zo základov marxizmu-leninizmu, je členom prijímacej komisie aj pracovník katedry marxizmu-leninizmu. Podľa potreby sú členmi prijímacej komisie takisto pracovníci katedier ruského a druhého svetového jazyka, ktorí overia jazykové znalosti uchádzačov a navrhnú prijímacej komisii, či je potrebné, aby uchádzač robil ešte kandidátsku skúšku z jazykov. Na prijímacej skúške môže byť prítomný aj zástupca materského pracoviska (§ 4 ods. 4).

Prijímacia komisia sa uznáša o výsledku prijímacej skúšky na neverejnom zasadaní, a to väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje mienka, pre ktorú hlasoval predseda. Celkové zhodnotenie výsledkov prijímacej skúšky sa vyjadrí stupňom „prospel” alebo „neprospel”.

Prijímacia komisia súčasne rozhodne, či je potrebné, aby uchádzač v inom než spoločenskovednom odbore, ktorý absolvoval na vysokej škole učebný predmet základy marxizmu-leninizmu a vykonal tam z tohto predmetu skúšky určené učebným plánom, robil ešte kandidátsku skúšku z tohto predmetu. Určí tiež, či je potrebné, aby uchádzač robil ešte kandidátsku skúšku z jazykov.

O výsledku prijímacej skúšky sa urobí zápisnica, v ktorej prijímacia komisia prípadne uvedie svoje odporúčanie na určenie predmetov odbornej kandidátskej skúšky a individuálneho študijného plánu.

Po skúške oznámi predseda prijímacej komisie uchádzačovi jej výsledok a vydá mu o nej písomné potvrdenie. Ak uchádzač neprospel, predseda komisie mu stručne oznámi dôvody.

Ak vykoná úspešne prijímaciu skúšku viacej uchádzačov, než je plánovaný počet novoprijatých, určí prijímacia komisia poradie a verejne ho vyhlási. Pri určení poradia prihliadne prijímacia komisia aj na prax a publikačnú činnosť uchádzačov.

Uchádzač, ktorý pri prijímacej skúške neprospel, môže ju opakovať najskôr po jednom roku.

O prijatí uchádzačov do ašpirantúry rozhodne podľa výsledku prijímacej skúšky vedúci školiaceho pracoviska, príp. aj po dohode s vedúcim materského pracoviska (§ 4 ods. 4).

S prijatím uchádzača do ašpirantúry prijíma školiace pracovisko povinnosť zabezpečiť ašpiranta štipendiom a uhradiť za neho aj ostatné výdavky (§ 40 ods. 5). Ak ide o uchádzača, ktorý má byť vychovávaný pre potrebu materského pracoviska (§ 4 ods. 4), prijíma uvedenú povinnosť toto pracovisko.

S uchádzačom prijatým do ašpirantúry rozviaže zamestnávateľ pracovný pomer dňom nástupu do ašpirantúry.*) Nástupný termín určí vedúci školiaceho pracoviska podľa prevádzkových podmienok školiaceho pracoviska, príp. aj po dohode s vedúcim materského pracoviska ašpiranta (§ 4 ods. 4).

Po ukončení prijímacieho konania predloží vedúci školiaceho pracoviska, príp. aj vedúci materského pracoviska (§ 4 ods. 4), svojim nadriadeným orgánom zoznamy prijatých ašpirantov s údajmi potrebnými pre evidenciu o výchove (§ 62); pokiaľ ide o vysoké školy, aj Ministerstvu školstva a kultúry.

Odborné vedenie ašpiranta je zverené školiteľovi.

Školiteľmi môžu byť členovia akadémií vied, doktori vied, profesori, docenti, vedúci a samostatní vedeckí pracovníci. Vedúci školiacich pracovísk, na vysokých školách po vyjadrení vedeckej rady fakulty, poverujú funkciou školiteľov vedeckých pracovníkov vyhovujúcich týmto kvalifikačným predpokladom vo vedných odboroch, v ktorých je školiace pracovisko určené pre výchovu nových vedeckých pracovníkov. Na poverenie funkciou školiteľa v iných vedných odboroch treba súhlas Československej akadémie vied, na vysokých školách Ministerstva školstva a kultúry. Výnimočne môžu byť funkciou školiteľa poverení aj iní pracovníci tej istej vedeckej úrovne ako vyššie uvedení. Na ich poverenie takisto treba súhlas Československej akadémie vied; na vysokých školách súhlas Ministerstva školstva a kultúry.

Školiteľa jednotlivým ašpirantom ustanovuje vedúci školiaceho pracoviska. Jednému školiteľovi sa nemá spravidla prideliť súčasne na školenie viac ako päť pracovníkov. Pridelení ašpiranti sa počítajú do výskumného kolektívu vedeného školiteľom. Školiacim pracoviskom ašpiranta je vedeckovýskumné pracovisko, na ktorom je školiteľ ašpiranta poverený vykonávaním tejto funkcie.

Vedenie ašpirantov je súčasťou pracovných povinností školiteľa na školiacom pracovisku pri vedení vedeckovýskumného kolektívu. Vedenie ašpirantov na vysokých školách sa školiteľom započítava do pedagogických povinností.*) Školiteľ je povinný venovať sa výchove tak, aby ašpirant bol sústavne vedený k tvorivej vedeckej práci, a to na úlohách školiaceho pracoviska. Zostavuje s ašpirantom individuálny študijný plán, volí po dohode s ním, príp. aj s jeho materským pracoviskom (§ 4 ods. 4), tému kandidátskej dizertačnej práce a vedie prácu ašpiranta na tejto téme, navrhuje podľa potreby konzultácie u iných odborníkov (vedľajších školiteľov) alebo zaradenie do skupinového vedeckého štúdia, vyslanie ašpiranta na študijný pobyt na externé pracovisko alebo do cudziny. Zodpovedá celkove za priebeh štúdia ašpiranta a navrhuje, ako sa má štúdium vecne i finančne zabezpečiť.

Vedúci školiaceho pracoviska môže na návrh školiteľa ustanoviť ašpirantovi vedľajšieho školiteľa pre určitý vecný i časový úsek štúdia z vedeckých alebo odborných pracovníkov školiaceho pracoviska alebo s predchádzajúcim súhlasom ich pracoviska i z pracovníkov pôsobiacich inde.

Počas výchovy osvojuje si ašpirant metódy vedeckej práce, prehlbuje si znalosti svojho odboru a teoretické znalosti predmetov odbornej kandidátskej skúšky, zdokonaľuje si znalosti marxizmu-leninizmu a jazykov, robí príslušné skúšky a pracuje na kandidátskej dizertačnej práci, ktorá je výsledkom jeho sústavnej a samostatnej činnosti pri vedeckej práci.

Náplň štúdia sa určuje v individuálnom študijnom pláne ašpiranta, ktorý schvaľuje vedúci školiaceho pracoviska na návrh školiteľa najneskôr do dvoch mesiacov od prijatia ašpiranta do výchovy.

Študijný plán obsahuje zásadnú líniu práce ašpiranta. Sú v ňom uvedené najdôležitejšie úlohy charakterizujúce obsah a postup štúdia. Študijný plán zostavuje školiteľ za účasti ašpiranta; musí byť upravený tak, aby bolo možné priebežne kontrolovať plnenie hlavných úloh vo vopred určených lehotách a aby pripúšťal postupné spresňovanie a úpravy podľa postupu školenia.

Návrh študijného plánu prerokuje školiteľ pred predložením vedúcemu školiaceho pracoviska v oddelení alebo katedre, kde sa má školenie robiť, a príp. aj s materským pracoviskom (§ 4 ods. 4), s ktorým dohodne aj konkrétne podmienky spolupráce pri výchove.

Študijný plán je záväzný pre všetkých zúčastnených činiteľov. Ak ho treba zo závažných dôvodov meniť, treba zmenu prerokovať rovnakým spôsobom, ako pri schvaľovaní pôvodného študijného plánu.

Cieľom štúdia marxizmu-leninizmu je osvojenie znalostí špeciálnych problémov marxistickej teórie a metódy v úzkej spojitosti s odborným zameraním kandidátskej práce či odboru. Výučba marxizmu-leninizmu sa sústreďuje na aspekty filozofickej problematiky vedného odboru ašpiranta (všade tam, kde to povaha odboru pripúšťa), na dôležité otázky socialistickej ekonomiky a na zákonitosti súdobých sociálne politických procesov.

Štúdium marxizmu-leninizmu vedú katedry dialektického a historického materializmu vysokých škôl, kde tieto katedry nie sú zriadené, katedry základov marxizmu-leninizmu, v Československej akadémii vied a Slovenskej akadémii vied aj vlastné organizačné jednotky (ďalej len „katedry”). Ak je školiace pracovisko mimo sídla katedry poverenej vedením štúdia ašpirantov v marxizme-leninizme, môže Ministerstvo školstva a kultúry výnimočne povoliť, aby sa vyučovanie marxizmu-leninizmu dialo iným spôsobom, ak je zaručená potrebná úroveň vyučovania; v tom prípade uhrádza náklady spojené s vyučovaním príslušné školiace pracovisko, príp. materské pracovisko (§ 4 ods. 4), pre ašpirantov ktorých sa školenie robí.

Pre ašpirantov, ktorí nerobia kandidátsku skúšku z marxizmu-leninizmu (§ 11 ods. 3), usporiadajú katedry prednášky, diskusné večery a stretnutia s odborníkmi, ktorí sa filozoficky zaoberajú metodickými otázkami modernej vedy, s kvalifikovanými ekonómami socializmu a skúsenými pracovníkmi nášho politického života. Katedry pritom spolupracujú so školiacimi pracoviskami tak, aby sa svetonázorové a všeobecné metodologické otázky v príslušnom vednom odbore stali súčasťou odborného vedenia ašpiranta zo strany školiteľa a školiaceho pracoviska.

Pre ašpirantov, ktorí robia kandidátske skúšky z marxizmu-leninizmu, organizujú katedry v spolupráci so školiacimi pracoviskami výučbu marxizmu-leninizmu, spravidla v dvojsemestrových kurzoch. Ministerstvo školstva a kultúry vydáva po dohode s Československou akadémiou vied k všeobecnej problematike tejto výučby vzorový tematický plán štúdia.

Pre pomoc ašpirantom zaradeným do výchovy v oblasti spoločenských vied, ktorí vypracúvajú k skúške z marxizmu-leninizmu písomnú prácu (§ 27 ods. 4), organizujú katedry konzultácie.

Rektor vysokej školy zaradí jednotlivých ašpirantov do štúdia na katedre ihneď po skončení prijímacieho konania, a to na žiadosť vedúcich školiacich pracovísk. Do štúdia na katedre akadémie vied prihlasujú ašpirantov vedúci školiacich pracovísk prostredníctvom Úradu Prezídia Československej akadémie vied, príp. Úradu Predsedníctva Slovenskej akadémie vied.

Na jazykovom štúdiu sa zúčastňujú ašpiranti, ktorým bolo podľa rozhodnutia prijímacej komisie (§ 11 ods. 3) uložené urobiť jazykové kandidátske skúšky, nepovinne aj ostatní ašpiranti, ktorí si zdokonaľujú svoje jazykové znalosti.

Jazykové štúdium záleží v štúdiu ruského jazyka a v štúdiu druhého svetového jazyka, a to angličtiny, nemčiny, francúzštiny, španielčiny alebo taliančiny.

Cieľom jazykového štúdia je, aby ašpirant dosiahol také znalosti, že bude schopný rokovať o otázkach svojho odboru s potrebnou znalosťou odbornej terminológie, používať pri svojej práci cudzojazyčnú odbornú literatúru a počúvať odborné prednášky. Okrem toho si má ašpirant osvojiť najbežnejšiu formu písomných prejavov vo svojom odbore (dotaz, krátka zpráva a resumé a pod.).

Ruský jazyk a druhý jazyk sa študuje na jazykových katedrách vysokých škôl, v Československej akadémii vied a Slovenskej akadémii vied aj vo vlastných organizačných jednotkách (ďalej len „jazykové katedry”) a v jazykových kurzoch v rámci ľudových univerzít Československej spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov (ďalej len „ľudové univerzity”).*) Ak je školiace pracovisko mimo sídla vysokej školy alebo v sídle vysokej školy, na ktorej nie je zriadená jazyková katedra a v mieste školiaceho pracoviska sa neusporiada príslušný jazykový kurz ľudovej univerzity, postupuje sa obdobne podľa § 18 ods. 2 vety druhej.

Zaraďovanie jednotlivých ašpirantov do jazykových katedier sa robí obdobne podľa § 19 ods. 4. Do jazykových kurzov ľudových univerzít prihlasujú ašpirantov ich školiace pracoviská.

Ruský jazyk a druhý jazyk sa študuje za vedenia učiteľa najmenej dve hodiny týždenne v krúžkoch o dvoch až piatich účastníkoch. Metodický postup, rozsah lexikálnych a gramatických požiadaviek a učebné texty určí vedúci katedry so súhlasom dekana fakulty, v Československej akadémii vied a Slovenskej akadémii vied so súhlasom vedeckého kolégia jazykovedy v rámci pokynov, ktoré vydáva Ministerstvo školstva a kultúry po dohode s Československou akadémiou vied.

Po vykonaní kandidátskych skúšok môže školený pracovník požiadať katedru, na ktorej študoval, o individuálne konzultácie zamerané predovšetkým na odbornú terminológiu a frazeológiu dotyčného odboru.

Vedúci školiaceho pracoviska zodpovedá za vedeckú a pedagogickú úroveň výchovy ašpirantov na svojom školiacom pracovisku. Dbá na to, aby boli pre ňu vytvorené najlepšie podmienky a aby sa stala vecou celého pracoviska, predovšetkým oddelenia alebo katedry, kde sa pracovník školí. Zabezpečuje včasné prerokovanie študijného plánu a tém kandidátskych dizertačných prác, sleduje a hodnotí prácu školiteľov a podľa potreby zvoláva metodické porady školiteľov. O výsledku výchovy pravidelne informuje ústavnú (vedeckú) radu.

Vedúci školiaceho pracoviska vykonáva koncom každého roka ašpirantúry na základe písomnej zprávy školiteľov výročné hodnotenie (atestáciu) štúdia všetkých ašpirantov, rozhoduje o pokračovaní v ich výchove a o prípadnej úprave študijného plánu podľa predpokladaného pracovného zaradenia ašpiranta po ukončení štúdia. Na hodnotení sa zúčastnia príp. aj zástupcovia materských pracovísk (§ 4 ods. 4). O výsledku hodnotenia podáva vedúci školiaceho pracoviska zprávu nadriadenému orgánu.

Vedúci školiaceho pracoviska môže, príp. aj po dohode s materským pracoviskom (§ 4 ods. 4), v priebehu školenia v odôvodnených prípadoch zmeniť formu výchovy, ak sa tým vytvoria priaznivejšie podmienky pre štúdium pracovníka.

Ašpirant je na školiacom pracovisku členom pracovného kolektívu oddelenia alebo katedry. Ašpirant sa zúčastňuje pravidelne na schôdzkach, na ktorých sa prerokúvajú vedecké alebo pedagogické otázky týkajúce sa činnosti oddelenia alebo katedry a v ich rámci sa zúčastňuje na politickej a verejnej práci. Je oprávnený používať laboratóriá, kabinety, knižnice, študijné publikácie a materiály školiaceho pracoviska v tom istom rozsahu ako pracovníci tohto pracoviska.

Ašpirant je povinný plniť svedomite študijný plán, robiť kandidátske skúšky a vypracovať kandidátsku dizertačnú prácu v termínoch určených týmto plánom. Za plnenie svojich povinností zodpovedá školiteľovi.

Ak neplní ašpirant bez závažných dôvodov povinnosti vyplývajúce z jeho študijného plánu a z tejto vyhlášky, vedúci školiaceho pracoviska ho napomenie.

Pri opätovnom zanedbaní povinnosti dá vedúci školiaceho pracoviska ašpirantovi výstrahu a príp. oznámi to aj materskému pracovisku (§ 4 ods. 4).

Ak ašpirant neplní ani po výstrahe svoje povinnosti, rozhodne vedúci školiaceho pracoviska po vyjadrení školiteľa, príp. aj materského pracoviska (§ 4 ods. 4), o zrušení ašpirantúry.

Kandidátske skúšky tvorí:

Jednotlivé skúšky možno robiť v ľubovoľnom poradí.

Ak vykonal ašpirant niektorú z kandidátskych skúšok už pred prijatím do ašpirantúry, napr. na vysokej škole v rámci diferencovanej prípravy študentov na vedeckú prácu alebo podľa vyhlášky Štátnej komisie pre vedecké hodnosti č. 198/1964 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností, nerobí ju znova počas ašpirantúry; odbornej skúšky sa to týka len v prípade, že ešte neprešla doba jej platnosti (odsek 4).

Doba platnosti vykonaných kandidátskych skúšok je ustanovená v § 4 ods. 4 vyhlášky Štátnej komisie pre vedecké hodnosti č. 198/1964 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností.*)

Odbornú skúšku vykoná ašpirant zo širšieho vedného základu odboru, v ktorom sa školí, príp. aj z príbuzných častí iných odborov.

Odbornú skúšku robí ašpirant na svojom školiacom pracovisku.

Od odbornej skúšky nemôže byť ašpirant oslobodený. Výnimka je možná len podľa ustanovenia § 25 ods. 3.

Odborná skúška je ústna a písomná. Písomná skúška záleží vo vypracovaní referátu na tému podľa možnosti blízku téme kandidátskej dizertačnej práce. Tému referátu navrhne školiteľ a schváli vedúci školiaceho pracoviska, ktorý môže v odôvodnených prípadoch písomnú skúšku odpustiť, najmä ak môže ašpirant predložiť publikované pôvodné práce. Referát odovzdá ašpirant predsedovi skúšobnej komisie mesiac pred určeným dátumom ústnej skúšky.

Ústnu skúšku možno deliť na čiastkové skúšky. Pri skúške dostáva ašpirant otázky z jednotlivých predmetov určených pre odbornú skúšku so zameraním na problematiku kandidátskej dizertačnej práce. Ústna skúška trvá najdlhšie dve hodiny; ak je rozdelená na čiastkové skúšky, trvá každá z nich najdlhšie hodinu.

Zoznam predmetov odbornej skúšky vydá Československá akadémia vied v spolupráci s Ministerstvom školstva a kultúry a Štátnou komisiou pre vedecké hodnosti.**) Predmety odbornej skúšky určí v konkrétnych prípadoch vedúci školiaceho pracoviska.

Skúškou z marxizmu-leninizmu má ašpirant preukázať, že ovláda základy marxizmu-leninizmu vo všetkých jeho súčastiach a že si osvojil poznatky marxistickej teórie a metódy najmä pre vedeckú prácu vo svojom odbore.

Skúška je ústna, prípadne aj písomná. Ústna skúška trvá najdlhšie 30 minút.

Skúšku z marxizmu-leninizmu nerobí ašpirant, ktorý je promovaný filozof, historik, právnik, ekonóm alebo absolvent Vysokej školy straníckej - Inštitútu spoločenských vied pri ÚV KSČ. Nerobí ju ani ašpirant zaradený do výchovy v odbore, kde niektorá zo súčastí marxizmu-leninizmu je predmetom odbornej kandidátskej skúšky.

Ašpiranti v odboroch spoločenských vied, na ktorých sa nevzťahuje ustanovenie odseku 3, robia skúšku z marxizmu-leninizmu vo forme písomnej práce v rozsahu obvyklom pre seminárne práce. Práca má byť pokiaľ možno zameraná na metodologické otázky vedného odboru ašpiranta. Zhodnotenie práce vykoná katedra v pohovore s ašpirantom. V ostatných odboroch robia skúšku z marxizmu-leninizmu ašpiranti, ktorí neabsolvovali na vysokej škole učebný predmet základy marxizmu-leninizmu a nevykonali tam z tohto predmetu skúšky určené učebným plánom a ďalej tí, ktorým prijímacia komisia uložila vykonať skúšku z marxizmu-leninizmu (§ 11 ods. 3).

Skúškou z ruského a druhého svetového jazyka má ašpirant preukázať, že

Skúšky z jazykov sú ústne a každá z nich trvá najdlhšie 30 minút.

Skúšku z príslušného jazyka robí len ašpirant, ktorému uložila prijímacia komisia túto skúšku vykonať. Ašpirant, ktorý vykonal z príslušného jazyka štátnu skúšku alebo preukáže, že tento jazyk je jeho materinským jazykom, alebo preukáže, že absolvoval strednú alebo vysokú školu, na ktorej bol tento jazyk jazykom vyučovacím, nerobí skúšku z príslušného jazyka. Nerobí ju ani ašpirant, ktorý sa špecializuje v odbore príslušného jazyka.

Skúšku z príslušného jazyka robí ašpirant na katedre, ktorá viedla toto jeho štúdium.

Pre cudzích štátnych príslušníkov prijatých do ašpirantúry platí, pokiaľ ide o skúšky z marxizmu-leninizmu a jazykové skúšky, osobitná úprava.*)

Skúšobná komisia pre odborné skúšky sa skladá z predsedu a najmenej dvoch ďalších členov.

Predsedu a členov skúšobnej komisie vymenúva predseda príslušnej komisie pre obhajobu na návrh vedúceho školiaceho pracoviska z odborníkov v príslušnom alebo príbuznom odbore s vedeckou hodnosťou alebo s vedeckopedagogickým titulom, výnimočne aj z iných pracovníkov obdobnej úrovne.

Skúšobné komisie pre skúšky z marxizmu-leninizmu a pre jazykové skúšky sa skladajú z predsedu a dvoch ďalších členov.

Predsedami skúšobných komisií sú vedúci príslušných katedier alebo nimi určení zástupcovia.

Ďalšími členmi komisie sú školiteľ ašpiranta alebo ním vyslaný zástupca a pracovník príslušnej katedry, ktorého určí vedúci katedry.

Skúšobné komisie rokujú o výsledku skúšky na neverejnom zasadaní a uznášajú sa väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje mienka, pre ktorú hlasoval predseda.

Prospech dosiahnutý pri skúške sa vyjadrí dvoma stupňami:

O skúške a jej výsledku sa spíše zápisnica, ktorú podpíše predseda a všetci členovia skúšobnej komisie.

O výsledku skúšky vydá skúšobná komisia ašpirantovi potvrdenie.

Ak neprospel ašpirant pri odbornej kandidátskej skúške, môže ju opakovať len raz, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa neúspešne vykonanej skúšky.

Kandidátska dizertačná práca musí preukázať spôsobilosť pre tvorivú vedeckú prácu riešením vedeckej alebo vedeckovýskumnej úlohy, ktorým pracovník osvedčil, že ovláda vedecké metódy, má hlboké teoretické znalosti a priniesol nové poznatky.

Tému kandidátskej dizertačnej práce volí školiteľ po dohode s ašpirantom a príp. aj s jeho materským pracoviskom (§ 4 ods. 4) tak, aby bola súčasťou závažnej plánovanej úlohy alebo na ňu priamo nadväzovala, aby bola výsledkom účelne zameranej vedeckej činnosti a nebola spracovaná len pre kandidátske konanie a aby ašpirant na nej mohol pracovať samostatne i v prípade, že ide o vedeckú kolektívnu prácu. Tému kandidátskej dizertačnej práce schvaľuje vedúci školiaceho pracoviska najneskôr do konca prvého roku výchovy. Podľa okolností môže sa určiť rámcove a v priebehu riešenia upraviť.

Priebeh práce a jej ukončenie sa na školiacom pracovisku postupne hodnotí v pracovnom kolektíve.

Ak schváli vedúci príslušného oddelenia alebo katedry vypracovanú kandidátsku dizertačnú prácu, odovzdá ju ašpirant vedúcemu školiaceho pracoviska, aby dal súhlas na jej predloženie na obhajobu.

Ak neodovzdá ašpirant kandidátsku dizertačnú prácu do konca určenej doby ašpirantúry (ani po prípadnom jej predĺžení - § 6 ods. 2), môže ju potom dokončiť a odovzdať len pri zamestnaní.

Zo závažných dôvodov (najmä z dôvodov nástupu vojenskej základnej služby alebo materskej dovolenky) môže vedúci školiaceho pracoviska, príp. aj po dohode s materským pracoviskom (§ 4 ods. 4), prerušiť ašpirantúru. Prerušenie ašpirantúry oznámi vedúci školiaceho pracoviska svojmu nadriadenému orgánu.

Celková doba prerušenia ašpirantúry nesmie presahovať 18 mesiacov a v celkom výnimočných prípadoch 24 mesiacov. Doba prerušenia ašpirantúry sa nezapočítava do celkovej doby ašpirantúry určenej v § 6. Prerušením ašpirantúry nie sú dotknuté nároky ašpirantov, ktoré im vyplývajú z predpisov o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení (§ 39 ods. 2).

Ašpirantúra je úspešne ukončená, ak vykonal ašpirant predpísané kandidátske skúšky a vypracoval kandidátsku dizertačnú prácu spôsobilú na predloženie na obhajobu.

Potvrdenie o úspešnom ukončení ašpirantúry vydá ašpirantovi vedúci školiaceho pracoviska.

Školiace pracovisko odporučí ašpirantovi po úspešnom ukončení výchovy umiestnenie zodpovedajúce jeho kvalifikácii. Pokiaľ bol však ašpirant vychovávaný pre potrebu materského pracoviska (§ 4 ods. 4), odporučí mu umiestnenie toto pracovisko, ktoré má súčasne prednostné právo, aby ašpirant bol na ňom umiestnený.

Vedúci školiaceho pracoviska zruší ašpirantúru po vyjadrení školiteľa

Zrušenie ašpirantúry oznámi vedúci školiaceho pracoviska svojmu nadriadenému orgánu, príp. aj materskému pracovisku (§ 4 ods. 4).

Po dobu trvania ašpirantúry nie je ašpirant v pracovnom pomere. Pokiaľ ide o pracovný čas, hmotnú zodpovednosť za škody spôsobené ašpirantom a odškodňovanie pracovných úrazov vzťahujú sa na ašpiranta pracovnoprávne predpisy platné pre pracovníkov školiaceho pracoviska.

Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ašpirantov sa spravuje platnými predpismi.*)

Ašpirant má v každom kalendárnom roku nárok na pracovné voľno v dĺžke zodpovedajúcej dovolenke na zotavenie určenej podľa § 2 ods. 1-4 zákona č. 81/1959 Zb. o platenej dovolenke na zotavenie, na ktorú by mal nárok ako pracovník školiaceho pracoviska.

Školiace pracoviská poskytujú ašpirantom štipendium. Pokiaľ je však ašpirant vychovávaný pre potrebu materského pracoviska (§ 4 ods. 4), poskytuje mu štipendium toto pracovisko. Výška štipendia sa určí uznesením vlády.*)

Pri neprítomnosti v práci pre chorobu, úraz a u ašpirantiek aj pre tehotnosť alebo materstvo nepatrí ašpirantovi štipendium od prvého dňa neprítomnosti v práci.

Po dobu pracovného voľna (§ 39 ods. 3) ašpirantovi štipendium patrí.

Prostriedky na štipendiá pre ašpirantov plánujú ústredné orgány vo fonde vedy a techniky a vo svojich rozpočtoch**) so súhlasom Štátnej komisie pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky.

Cestovné, sťahovacie a iné výdavky, odmeny externým školiteľom, príp. ďalšie výdavky uhrádza za ašpirantov prijatých na základe konkurzu školiace pracovisko; ak ide o ašpirantov vyslaných na výchovu, ich materské pracovisko.

Pre štúdium ašpiranta sa používa vecné vybavenie školiaceho pracoviska používané pre riešenie výskumných úloh. Akadémie vied, Ministerstvo školstva a kultúry a ústredné orgány umožňujú ašpirantom, aby sa oboznámili s prístrojmi a zariadeniami, ako i metódami práce používanými i na iných vedeckovýskumných pracoviskách a na vysokých školách.

Ak nemožno pre ohrozenie výsledku štúdia vystačiť s doterajším vecným vybavením školiaceho pracoviska a ak má ašpirant podľa študijného plánu robiť experimentálne a iné práce vyžadujúce osobitné zariadenia a pomôcky, ktoré nie sú dosiahnuteľné, prípadne ani na materskom pracovisku (§ 4 ods. 4), zostaví školiteľ s ašpirantom ich zoznam a predloží ho vedúcemu školiaceho pracoviska, ktorý sa prípadne dohodne aj s materským pracoviskom o ich včasnom zaradení do hospodárskeho a finančného plánu školiaceho, prípadne materského pracoviska. Novovyžadované zariadenia musia byť takého druhu, aby sa mohli použiť pre vedeckú činnosť školiaceho, prípadne materského pracoviska.

Uchádzačom, ktorí boli pozvaní na prijímaciu skúšku, patrí platené pracovné voľno na dobu najdlhšie troch dní.