27/1964 Zb.

Splavnosť sa bude sledovať a udržiavať na týchto vodných cestách (ďalej len „sledované vodné cesty“):

Výhľadove sa sleduje splavnenie Ohře, Berounky, Moravy, Odry, Dyje a Váhu; ustanovenia o vodných cestách so sledovanou splavnosťou platia pre tieto vodné cesty primerane.

Plavba na vodných cestách je možná celoročne v dennom i nočnom čase, pokiaľ z dôvodov bezpečnosti alebo iných závažných dôvodov nie je obmedzená, zastavená alebo zakázaná.

Spôsob a dobu preplavovania plavidiel plavebnými komorami určí plavebná správa po dohode s organizáciou, ktorej patrí správa vodných tokov. Nárok na preplavovanie majú všetky plavidlá. Prednosť pri preplavovaní majú lode pravidelnej osobnej dopravy. Malé a športové plavidlá sa preplavujú spravidla v určených hodinách alebo súčasne s veľkými plavidlami.

Prístavmi určenými pre verejnú potrebu sú:

Územné obvody týchto prístavov určuje Ministerstvo dopravy po dohode s krajským národným výborom. Plány územných obvodov sú uložené na plavebnej správe. V územnom obvode smú sa zriaďovať len objekty slúžiace vodnej doprave; na zriadenie týchto objektov, na ich zrušenie alebo rekonštrukciu treba súhlas plavebnej správy.

Za prístavy určené pre verejnú potrebu sa považujú aj pristávacie miesta ležiace mimo územia prístavov podľa odseku 1, zriadené a udržiavané plavebnou správou, pokiaľ je dovolené plavidlám na nich pristávať a používať ich na prekladacie alebo obchodné účely.

Na sledovaných vodných cestách nesmú sa zriaďovať a byť v prevádzke zariadenia, ktoré by mohli spôsobiť ohrozenie zdravia alebo života osôb vykonávajúcich plavbu a nadmerne sťažiť, prípadne znemožniť plavbu (lano cez vodnú cestu, hrádzky alebo iné prekážky v plavebnej dráhe). Všetky plavebné prekážky ako staveniská a pracoviská, je povinný ten, kto ich zriadil, označiť plavebnými znakmi a svetlami a tieto udržiavať.

Činnosť na sledovaných vodných cestách, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby a spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, musí byť vopred povolená plavebnou správou (usporiadanie pretekov alebo slávností na vode, vykonávanie cvičení, plavba zvláštnym zariadením, práca na vodnej ceste, výstavba mostov a iných stavieb vo vodnej ceste a pod.). Ťažbu štrkopiesku v sledovanej vodnej ceste povoľuje po dohode s plavebnou správou organizácia, ktorej patrí správa vodného toku.

Na sledovanej vodnej ceste určenej pre lode o nosnosti do 1500 ton smú sa stavať mosty o najmenšej podjazdovej výške 10 m nad najvyššou plavebnou hladinou; pri oblúkových mostoch musí sa najmenšia podjazdová výška dodržať v šírke 80 m. Plavebná dráha pod mostami musí byť najmenej 100 m široká.

Na sledovanej vodnej ceste určenej pre lode o nosnosti do 1500 ton smú sa stavať mosty o najmenšej podjazdovej výške 6,5 m nad najvyššou plavebnou hladinou; pri oblúkových mostoch musí sa podjazdová výška dodržať v šírke 30 m. Plavebná dráha pod mostami musí byť najmenej 50 m široká.

Na sledovanej vodnej ceste určenej pre lode o nosnosti do 250 ton smú sa stavať mosty o najmenšej podjazdovej výške 6,5 m nad najvyššou plavebnou hladinou. Plavebná dráha pod mostami musí byť najmenej 36 m široká.

Pokiaľ nemožno dodržať najmenšiu podjazdovú výšku mosta, musí sa zriadiť most so zdvíhacou konštrukciou. Výnimky povoľuje, ak sú na to závažné dôvody, plavebná správa.

Najvyššiu plavebnú hladinu na vodnej ceste určuje plavebná správa.

Na dobu časove obmedzenú možno zriaďovať na vodných cestách pontónové mosty; na sledovaných vodných cestách musí byť na moste trvale obsluha, ktorá most, ak to vyžaduje plavebná prevádzka, otvorí, na ostatných vodných cestách musia pontónové mosty umožňovať preplávanie plavidiel používaných na vodnej ceste. Pri pontónových mostoch nemusí sa dodržať najmenšia podjazdová výška. Pred veľkou vodou a na zimu musia sa pontónové mosty vhodne zabezpečiť, príp. z vodnej cesty odstrániť.

Plavebné priechody pod mostami označuje organizácia, ktorej patrí správa vodného toku.

Na sledovaných vodných cestách určených pre plavidlá o nosnosti do 5000 ton smú sa zriaďovať lanové dráhy a potrubia najmenej 12 m, oznamovacie vedenia 15,5 m a elektrické vedenia do napätia 110 kV 19 m nad najvyššou plavebnou hladinou.

Na sledovaných vodných cestách určených pre plavidlá o nosnosti do 250 ton a na priehradových nádržiach smú sa zriaďovať lanové dráhy a oznamovacie vedenia a potrubia najmenej 10 m nad najvyššou plavebnou hladinou, elektrické vedenia do napätia 110 kV 12 m nad najvyššou plavebnou hladinou.

Elektrické vedenia o napätí vyššom ako 110 kV sa smú zriaďovať vo výške ustanovenej v odsekoch 1 a 2 zvýšenej o 1 cm na každý 1 kV, ktorý presahuje 110 kV.

Na ostatných vodných cestách smú sa zriaďovať lanové dráhy, potrubia a vedenia najmenej 6 m nad najvyššou plavebnou hladinou.

Do dna sledovanej vodnej cesty môžu sa vložiť káblové vedenia v ryhe chránenej zahádzkou, a to slaboprúdové káble v zahádzke o výške najmenej 120 cm, silnoprúdové káble najmenej 200 cm; zahádzka v hrúbke 50 cm musí sa urobiť z kameňa. Potrubie môže sa vložiť do dna sledovanej vodnej cesty do ryhy tak hlbokej, aby zahádzka mala výšku najmenej 120 cm; polovica zahádzky musí sa urobiť z ťažkého kameňa. V miestach, kde sa vykonávajú bagrovacie práce, musí sa hĺbka ryhy primerane zväčšiť.

Umiestnenie potrubia a káblového vedenia označuje správca potrubia a vedenia.

Horný vodič prievozu na sledovanej vodnej ceste musí byť najmenej 12 m, na ostatných vodných cestách najmenej 5 m nad najvyššou plavebnou hladinou.

Spodný vodič prievozu na sledovanej vodnej ceste musí byť označený. Pri prevádzke prievozu nesmie byť stúpaním alebo klesaním spodného vodiča ohrozená plavba.

Umiestnenie prievozu označuje správca prievozu.

Prevádzateľ plavidla je povinný prejednať s Ministerstvom dopravy základné technické podmienky pred ich schválením; Ministerstvo dopravy pritom určí rozsah projektovej dokumentácie, ktorá bude predložená Ministerstvu dopravy na posúdenie. Plávajúcim strojom sa rozumejú všetky druhy plávajúcich bagrov, žeriavov, zdvíhadiel, elevátorov, transportérov, čerpadiel, baranidiel a iných zariadení určených výhradne na mechanickú prácu na vode.

Vybudovaná loď a plávajúci stroj nového typu určené pre tuzemskú potrebu podliehajú z hľadiska bezpečnosti, pevnosti a stability preskúšaniu a schváleniu Ministerstva dopravy; toto preskúša, či sa stavba vykonala podľa schváleného projektu, vykoná technickú prehliadku lode a plávajúceho stroja, ich jednotlivých častí, príp. strojového zariadenia, skúšobnú plavbu a skúšku stability pri osobných lodiach a podľa potreby aj pri iných plavidlách. Od skúšky stability sa môže upustiť, ak predloží výrobca doklad o vykonaní tejto skúšky klasifikačnou organizáciou. Schválenie typu sa vykonáva po skončení a vyhodnotení prevádzkových skúšok, rozsah ktorých sa určí v technických podmienkach. Skúšky sa vykonajú za účasti zástupcov, výrobcu (riešiteľa), odberateľa, ako aj plavebnej správy alebo klasifikačnej organizácie. Ak sa zistí, že plavidlo nového typu je spôsobilé na sériovú výrobu alebo na dovoz vo väčšom počte, vydá Ministerstvo dopravy preukaz spôsobilosti typu.

Sériove vyrábať alebo dovážať vo väčšom počte sa môžu len plavidlá, pre ktorých typ bol vydaný preukaz spôsobilosti typu; výrobca alebo dovozca vydá pre každé plavidlo typové osvedčenie.

Žiadosť o schválenie typu a vydanie preukazu spôsobilosti typu sa podáva na plavebnej správe.

Plavidlo musí zodpovedať rozmerom vodnej cesty, musí byť tesné, pevne stavané a musí mať dostatočnú stabilitu. Kormidlové a kotevné zariadenie musí byť spoľahlivé a účinné. Svojím vyhotovením a použitým materiálom musí plavidlo zodpovedať pravidlám pre stavbu lodí; pravidlám pre stavbu lodí nemusia zodpovedať malé plavidlá, ktoré nie sú určené na vlečenie alebo tlačenie lodí alebo na hromadnú prepravu osôb.

Pri overovaní spôsobilosti plavidla na plavbu plavebná správa vykonáva

Ak nebolo plavidlo, ktoré podlieha ciachovej povinnosti, dosiaľ ociachované, vykoná sa súčasne aj ciachovanie plavidla. Pri plávajúcom zariadení sa vykonáva len technická prehliadka. Čas a miesto technickej prehliadky a skúšobnej plavby určí plavebná správa. Prevádzateľ plavidla je povinný predviesť plavidlo na technickú prehliadku a skúšobnú plavbu, príp. na skúšku stability prázdne, vyčistené a s potrebným výstrojom, je povinný umožniť plavebnej správe prístup do všetkých priestorov plavidla a poskytnúť pracovníkov a vecné prostriedky.

Pri plávajúcom zariadení sa v lodnom osvedčení určí, kde smie byť plavebné zariadenie umiestnené, a určí sa jeho výstroj. Plávajúce zariadenie musí byť vyviazané, príp. zakotvené tak, aby mohlo sledovať kolísanie vodných stavov, aby neohrozovalo iné zariadenia a samo bolo chránené pred poškodením, nasadnutím alebo jeho odplavením z doterajšieho stanovišťa. Plávajúcim zariadením sú plavárne, doky, hangáre, prístavné mostíky, lodné reštaurácie, mlyny, dielne, pontóny a pod. majúce určité stanovište na vode.

Opätovná technická prehliadka plavidla sa vykonáva:

Na suchu sa vykonáva opätovná technická prehliadka plavidiel uvedených v odseku 1 písm. a) až d) do veku dvadsiatich rokov každý desiaty rok, pri starších plavidlách každý piaty rok, na uzavretých štrkoviskách každý piaty rok.

Opätovná technická prehliadka sa ďalej vykoná po každej havárii, ktorá naruší spôsobilosť plavidla na plavbu, po každej dôležitej oprave alebo zmene strojového zariadenia, konštrukcie telesa alebo dôležitých častí plavidla alebo každej inej zmene, ktorá ovplyvňuje stabilitu plavidla. Ďalej sa vykoná technická prehliadka, ak sa má plavidlo používať na iný účel a ak vznikne pochybnosť o technickej spôsobilosti plavidla.

Vodoryska maximálneho prípustného ponoru musí byť vyznačená zreteľne a trvanlive na oboch bokoch plavidla. Značka sa skladá z kružnice dva centimetre hrubej o vonkajšom priemere 15 centimetrov a vodorovnej priamky najmenej 25 cm dlhej a 2 cm širokej; spodný okraj priamky, ktorý tvorí vlastnú vodorysku, prechádza stredom kružnice. Vodoryska nesmie byť zakrytá a neoprávnene menená. Nad vodoryskou musí zostať voľný okraj. Počet a spôsob vyznačení ponorových stupníc určuje poriadok ciachovanie vnútrozemských plavidiel vydaný Ministerstvom dopravy.

Pri osobných lodiach musí byť určený najvyšší prípustný počet cestujúcich, pri prívesných (záchranných) člnoch a loďkách požičovní najväčší počet osôb, ktoré smú byť na plavidle, a to so zreteľom na stabilitu a priestorové pomery, pri lodiach so strojovým pohonom aj s prihliadnutím na výkon stroja. Najvyšší prípustný počet cestujúcich (osôb) určí plavebná správa; musí byť vyznačený na viditeľnom mieste na plavidle. Najvyšší prípustný počet cestujúcich (osôb) nesmie sa prekročiť; ak sa použije priestor na plavidle určený pre cestujúcich na uloženie nákladu, zmenšuje sa najvyššie prípustný počet cestujúcich za každú polovicu štvorcového metra použitého priestoru alebo za každých 65 kg nákladu o jednu osobu.

Ciachovaním sa určí vzťah medzi ponorom lode a váhou jej nákladu tak, aby podľa údajov ponorových stupníc a ciachového preukazu bolo možné zistiť váhu lodného nákladu. Povinnosť obstarať si ciachový preukaz patrí prevádzateľovi plavidla. Ciachový preukaz musí byť vždy na lodi. Pri zrušení ciachovanej lode musí sa ciachový preukaz vrátiť plavebnej správe. Plavebná správa vedie register vydaných preukazov o ciachovaní, ciachových skúškach a preciachovaní plavidla.

Ciachové značky, vodorysky a ponorové stupnice udržiava prevádzateľ plavidla a za plavby vodca plavidla.

Plavebná správa uzná ciachový preukaz vydaný orgánmi štátov, ktoré pristúpili k Dohovoru o ciachovaní vnútrozemských lodí. Prevádzateľ československej lode je povinný oznámiť plavebnej správe ciachovanie, preciachovanie alebo vykonanie ciachovej skúšky lode v cudzom štáte, oznámiť orgán, číslo a dátum vydania ciachových preukazov a najväčšiu nosnosť lode určenú ciachovaním, preciachovaním alebo ciachovou skúškou.

Evidencia plavidiel spočíva v zápise plavidla do registra vnútrozemských plavidiel a v pridelení poznávacích znakov. Evidenčnej povinnosti nepodliehajú malé plavidlá, ktoré nie sú určené na vlečenie alebo tlačenie iných lodí alebo na hromadnú prepravu osôb.

Poznávacie znaky tvoria označenie plavidla, miesto registrácie plavidla, údaj o nosnosti plavidla, ktoré slúži na prepravu nákladov, a údaj o najvyššom prípustnom počte cestujúcich pri osobných lodiach. Poznávacie znaky musia sa udržiavať stále v dobrom a čitateľnom stave.

Označenie plavidla musí byť vyznačené na oboch bokoch a na kormovej časti plavidla. Ak je v bočne vyviazanom závese alebo v postrkovom súlodí jedno alebo niekoľko označení na samohybe zaclonené, musí sa označenie opakovať na štítkoch. Označenie plavidla sa vykoná menom plavidla alebo názvom (skratkou) prevádzateľa a číslom, alebo len číslom, pod ktorým je plavidlo zapísané v registrovanej knihe.

Miesto registrácie plavidla musí byť vyznačené na jeho korme. Pri plavidlách so stálym stanovišťom na Slovensku a na Morave je miestom registrácie Bratislava, pri ostatných československých plavidlách je miestom registrácie Praha.

Nosnosť plavidiel slúžiacich na prepravu nákladov a najvyšší prípustný počet cestujúcich pri osobných lodiach musia byť vyznačené na oboch bokoch plavidla alebo na pevne pripevnených štítkoch na dobre viditeľnom mieste.

Poznávacie znaky musia byť vyhotovené stojatými latinskými písmenami a arabskými číslicami jednoduchých tvarov bez ozdôb. Písmená a číslice musia byť na tmavom podklade lode svetlé a na svetlom podklade lode tmavé. Šírka písmen a ich hrúbka musí byť úmerná ich výške. Pri mene plavidla nesmie byť výška písmen menšia ako 20 cm, pri ostatných častiach poznávacieho znaku 15 cm. Plavidlo plavebnej správy má ešte štátny znak a na vodnej ceste medzinárodného významu jednotný medzinárodne dohodnutý znak.

Malé plavidlá, ktoré nie sú určené na vlečenie alebo tlačenie alebo na hromadnú prepravu osôb, nie sú opatrené poznávacími znakmi; musia byť opatrené len menom a bydliskom prevádzateľa plavidla.

Lode a plávajúce stroje musia mať popri lodnom osvedčení tieto listiny:

Okrem listín uvedených v odseku 1 musia mať lode a plávajúce stroje listiny predpísané osobitnými predpismi alebo medzinárodnými dohovormi a dohodami, najmä

Malé plavidlá, ktoré sú určené na vlečenie alebo tlačenie iných lodí alebo na hromadnú prepravu osôb, musia mať popri lodnom osvedčení zoznam posádky doložený preukazmi spôsobilosti na riadenie plavidla a obsluhu strojov a listiny predpísané osobitnými predpismi alebo medzinárodnými dohovormi a dohodami.

Prevádzateľ plavidla je povinný zabezpečiť riadne vedenie zoznamu posádky, lodného denníka i denníka rádioelektrickej služby.

Do zoznamu posádky sa zapisujú členovia posádky, ich rodinní príslušníci, ako aj všetky iné osoby nalodené na plavidle. Za riadne vedenie zoznamu posádky zodpovedá vodca plavidla. Každý samostatný ucelený zápis v zozname posádky musí byť označený dátumom zápisu a podpisom vodcu plavidla.

Do lodného denníka sa zapisujú denne všetky závažné udalosti a dôležité údaje týkajúce sa plavby plavidla, služby na plavidle, lodnej posádky, ako aj záznamy o poveternostných pomeroch a vodných stavoch za plavby. Za riadne vedenie lodného denníka zodpovedá vodca plavidla.

Do denníka rádioelektrickej služby sa zapisujú denne záznamy o všetkých vysielaných i prijatých oznámeniach, dôležité udalosti zo služby, ako aj príslušné miestne a časové údaje. Podrobnosti týkajúce sa vedenia rádioelektrického denníka určí orgán vydávajúci povolenie na zriadenie a prevádzku rádioelektrickej stanice. Za riadne vedenie denníka zodpovedá rádiotelegrafista poverený obsluhou rádioelektrickej stanice, ktorý musí zápisy do denníka denne podpisovať.

Povinnosť viesť zoznam posádky, lodný denník a denník rádioelektrickej služby začína sa dňom, keď sa plavidlo alebo rádioelektrická stanica uviedla do prevádzky, a končí sa dňom, keď bolo plavidlo alebo rádioelektrická stanica trvale vyradené z prevádzky.

Prevádzateľ plavidla je povinný uschovať zoznam posádky, lodný denník a denník rádioelektrickej služby po dobu 3 rokov odo dňa posledného zápisu.

Akékoľvek zmeny v obsahu lodnej listiny (prepísanie, škrtanie, doplnky a pod) musia sa urobiť tak, aby pôvodné znenie zostalo čitateľné. Orgán, ktorý urobil zmenu, musí záznam podpísať a dať naň pečiatku a dátum.

Prevádzateľ plavidla je povinný oznámiť stratu lodnej listiny bez meškania orgánu, ktorý listinu vydal, a požiadať o vydanie druhopisu. Príslušný orgán vydá druhopis listiny, na ktorom poznamená, že originál sa stratil a je neplatný.

Ustanovenie odseku 2 platí obdobne v prípadoch, že sa lodná listina stala z akéhokoľvek dôvodu nečitateľnou alebo nepoužívateľnou. V takomto prípade musí sa listina vrátiť príslušnému orgánu, ktorý ju znehodnotí.

Vzory lodných listín určí plavebná správa.

Plavidlá určené a používané plavebnou správou, československé plavidlá na medzinárodných tokoch, ako aj československé plavidlá plávajúce za hranice musia mať československú štátnu vlajku; plavidlá vztyčujú československú štátnu vlajku na korme. Na mieste určenom pre československú štátnu vlajku nesmie sa vztýčiť iná vlajka alebo znak. Pri používaní vlajok na plavidle treba dbať na to, aby iné vlajky neboli väčších rozmerov, ako je československá štátna vlajka, ktorá je s nimi súčasne vztýčená.

Plavebná správa pri určení najmenšieho počtu členov posádky a jej zloženia berie zreteľ na osobitné vlastnosti plavidla, jeho rozmery, stupeň mechanizácie hnacieho zariadenia a výstroj, ako aj na iné okolnosti, ako napríklad osobitné určenie plavidla, spôsob remorkáže, povahu plavebnej dráhy atď.

Prevádzatelia plavidla sú povinní pri vzniku mimoriadnych okolností (vysoká voda, chod ľadu a pod.) posilniť posádku bez osobitnej výzvy plavebnej správy na stav zaisťujúci plnú bezpečnosť plavby a plavidla.

Odborná spôsobilosť na vedenie plavidiel, riadenie a obsluhu hnacieho a iného zariadenia sa preukazuje skúškou, po úspešnom zložení ktorej vydá plavebná správa preukaz spôsobilosti. Na skúšku môže sa pripustiť len osoba, ktorá je spoľahlivá, zdravotne spôsobilá a má pre žiadané oprávnenie potrebné predpoklady.

Preukaz spôsobilosti musí pracovník nosiť stále pri sebe a predložiť ho na vyzvanie orgánom plavebnej správy. Plavebná správa je oprávnená kedykoľvek preskúšať spôsobilosť členov posádok československých plavidiel; podľa výsledku preskúšania preukaz spôsobilosti pracovníkovi ponechá a poznamená v ňom výsledok preskúšania alebo rozsah oprávnení obmedzí alebo preukaz spôsobilosti odoberie. Plavebná správa tiež odoberie preukaz spôsobilosti, ak vykazuje pracovník pri výkone oprávnení také nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť plavby.

Preukazy spôsobilosti vydané orgánmi cudzích štátov sa uznávajú na základe vzájomnosti.

Spôsobilosť plavidla sa nezisťuje pri malých plavidlách, ktoré nie sú určené na vlečenie alebo tlačenie lodí alebo na hromadnú prepravu osôb. Tieto plavidlá musia mať na zaistenie bezpečnosti plavby aspoň dve veslá alebo jedno pádlo; plavidlo o výtlaku väčšom ako 1 tona ďalšie veslo alebo pádlo, ďalej vylievačku, bidlo s háčikom, primerané lanko dlhšie ako 10 m a plavidlo so strojovým pohonom okrem toho ešte kotvu, primeraný hasiaci prostriedok a skrinku prvej pomoci.

Cudzozemské plavidlá môžu sa používať na plavbu v tuzemsku, ak môžu preukázať svoju spôsobilosť na plavbu preukazmi vydanými orgánmi cudzieho štátu. Plavebná správa môže so súhlasom Ministerstva dopravy povoliť úľavy pre určitý druh medzinárodného styku, najmä pre styk pohraničný, športový a turistický, pre pripúšťanie cudzozemských plavidiel určitého druhu a určitého štátu.

Vodca plavidla (prevádzateľ plavidla) je povinný bez odkladu a najrýchlejším spôsobom ohlásiť plavebnú nehodu plavebnej správe; na vodných nádržiach ohlási plavebnú nehodu najbližšiemu orgánu Verejnej bezpečnosti, ktorý o tom bez meškania upovedomí plavebnú správu.

Plavebnú nehodu, ku ktorej došlo v cudzine a pri ktorej bola spôsobená škoda väčšia ako 10 000,- Kčs, ťažký, smrteľný alebo hromadný úraz, je povinný ohlásiť plavebnej správe prevádzateľ plavidla.*)

Plavebnú nehodu, ktorej sa zúčastnili plavidlá ozbrojených síl a Verejnej bezpečnosti, ohlási plavebnej správe veliteľstvo útvaru ozbrojených síl a Verejnej bezpečnosti, a to len vtedy, ak došlo k poškodeniu plavebných zariadení alebo k vytvoreniu prekážky vo vodnej ceste alebo k inej skutočnosti, ktorá by mohla mať vplyv na bezpečnosť plavby.

O plavebnej nehode, pri ktorej došlo k požiaru (výbuchu), musí byť upovedomená miestne príslušná okresná inšpekcia požiarnej ochrany a oddelenie Verejnej bezpečnosti.

O plavebnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu vodnej cesty (nasadnutie plavidla na plytčinu, náraz na zariadenie plavebných komôr a pod.), musí byť upovedomená aj organizácia, ktorej patrí správa vodného toku.

Vyšetrovanie plavebných nehôd patrí plavebnej správe. Pri vyšetrovaní treba v najkratšom čase objasniť okolnosti, za ktorých došlo k plavebnej nehode, určiť príčiny a následky plavebnej nehody a určiť, či a ktoré ustanovenia pravidiel plavebnej prevádzky boli porušené. Pritom treba dbať, aby pri vyšetrovaní nedochádzalo k neodôvodnenému zdržaniu plavidiel alebo členov lodných posádok.

Vyšetrovania plavebných nehôd sa môžu zúčastniť zástupcovia organizácií zúčastnených na nehode. Ich účasť nesmie viesť k zdržaniu vyšetrovania.

Pri vyšetrovaní plavebných nehôd na hraničnej čiare alebo v jej bezprostrednej blízkosti treba dodržiavať ustanovenia medzinárodných dohôd.*)

Len čo sa pri vyšetrovaní plavebnej nehody zistí podozrenie z trestného činu, je plavebná správa povinná prizvať vyšetrovacie orgány Verejnej bezpečnosti.

Plavebná správa nevykonáva vyšetrovanie, ak nedošlo k porušeniu pravidiel plavebnej prevádzky a ak následky nehody nepresahujú rámec lode.

Vodca plavidla (prevádzateľ plavidla) je povinný predložiť plavebnej správe všetky materiály a podklady potrebné pre objasnenie hlásenej nehody, napríklad podrobnú zprávu s uvedením okolností, následkov a príčin nehody spolu s plánom úseku vodného toku, kde sa nehoda stala, a s vyznačením rôznych postavení plavidla, prípadne plavidiel, výpis z lodného denníka týkajúci sa nehody, zoznam, opis a rozsah spôsobených škôd a podľa možnosti fotografie.

Vyšetrovanie plavebných nehôd, ktorých sa zúčastnilo plavidlo ozbrojených síl alebo Verejnej bezpečnosti, patrí útvarom ozbrojených síl a Verejnej bezpečnosti. Pri zrážke týchto plavidiel s inými plavidlami, pri nabehnutí týchto plavidiel na iné plavidlá alebo opačne, pri poškodení vodnej cesty, pobrežných alebo hydrotechnických stavieb, plavebných znakov a svetiel plavidlami ozbrojených síl a Verejnej bezpečnosti vykonávajú vyšetrovanie plavebná správa a vyšetrovací orgán útvaru ozbrojených síl a Verejnej bezpečnosti vo vzájomnej spolupráci.

Na záver vyšetrovania oznámi plavebná správa organizáciám zúčastneným na nehode výsledok vyšetrovania. Súčasne vyhlási, určí alebo odporučí vhodné opatrenia, ktoré by v budúcnosti predišli alebo zabránili opakovaniu plavebnej nehody.

Do spoločnej havárie patria aj škody, ktoré sú priamym následkom úkonu spoločnej havárie; v spoločnej havárii sa však neuhradzujú škody, ktoré sú v okamihu úkonu spoločnej havárie nevyhnuteľné alebo ktoré by, aj keby takýto úkon nebol, nevyhnuteľne nastali pred ukončením podniknutia, okrem ak by príčinou nevyhnuteľnosti škody bolo nebezpečenstvo hroziace celému podniknutiu.

Spoločnou haváriou sú najmä:

Ak sa urobia namiesto výdavkov, ktoré by patrili do spoločnej havárie, nejaké iné mimoriadne výdavky, uhradia sa v spoločnej havárii až do výšky sumy výdavkov, ktoré by patrili do spoločnej havárie.

Za spoločnú haváriu sa nepokladajú škody a výdavky spôsobené:

Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, sú podkladom pre výpočet náhrad i príspevkov v spoločnej havárii hodnoty platné v čase a v mieste skončenia podniknutia.

Ak sa plavidlo stratí, uhradzuje sa cena plavidla v nepoškodenom stave po odpočítaní výdavkov za opravu škôd, ktoré nepatria do spoločnej havárie, prípadne aj po odpočítaní výťažku predaja zvyškov plavidla. Cenu plavidla i výšku výdavkov za opravu odhadnú znalci.

Ak je plavidlo poškodené, uhradzujú sa výdavky za opravu. Škodu vyšetria a odhadnú znalci.

Ak sa nahradzujú pri oprave staré veci novými, zníži sa úhrada o zrážky zodpovedajúce rozdielu medzi cenou nových a cenou starých vecí (tzv. zrážky „nové za staré“). Zrážky sú pri plavidlách, motoroch, strojoch a kotloch od druhého do piateho roku veku prevádzky jedna pätina, od šiesteho do desiateho roku veku prevádzky jedna štvrtina a od jedenásteho roku veku prevádzky jedna tretina; až do jedného roku veku prevádzky sa nezráža nič. Pri kotvových reťaziach je zrážka jedna šestina, pri vlečných lanách jedna štvrtina, pri kotvách sa nezráža nič. Zo sumy náhrady zvyšujúcej po vykonaní zrážky „nové za staré“ sa odpočíta ešte prípadne zvyšková hodnota starých vecí, ktoré sa nahradzujú novými.

Náhrada za poškodenie lode nemôže byť vyššia ako suma, ktorá by sa mala uhradiť pri strate plavidla.

Ak sa náklad stratí, uhradí sa cena, akú by mal v nepoškodenom stave po odpočítaní sumy zodpovedajúcej škodám, ktoré nepatria do spoločnej havárie, ako aj po odpočítaní ušetreného prepravného, cla a iných výdavkov.

Ak je náklad poškodený, uhradzuje sa rozdiel medzi cenou v nepoškodenom stave a cenou v poškodenom stave. Ak sa poškodený náklad predal, uhradzuje sa rozdiel medzi čistou cenou v nepoškodenom stave a čistým výťažkom predaja.

Strata prepravného sa uhradzuje sumou zodpovedajúcou hrubému prepravnému po odpočítaní sumy, ktorú by bol musel dopravca vynaložiť na získanie prepravného, ktorú však v dôsledku úkonu spoločnej havárie nevynaložil, ako aj po odpočítaní čistého výťažku z prepravy iného nákladu namiesto nákladu, za ktorý bolo prepravné stratené.

Plavidlo, prepravné i náklad prispievajú k spoločnej havárii podľa svojej skutočnej hodnoty. K hodnote sa pripočítajú náhrady priznané plavidlu, prepravnému a nákladu v spoločnej havárii. Od hodnoty prepravného sa odpočítajú výdavky za získanie prepravného, ktoré by bol dopravca ušetril, keby bolo došlo k strate plavidla v čase úkonu spoločnej havárie.

V spoločnej havárii sa neuhradzuje strata ani poškodenie nákladu úmyselne nehláseného alebo nesprávne hláseného pri podaní na prepravu; ak sa však takýto náklad zachránil, prispieva k spoločnej havárii.

Strata alebo poškodenie nákladu, ktorého cena bola pri podaní na prepravu hlásená nižšou sumou, sa uhradzuje podľa hlásenej ceny, avšak takýto náklad prispieva hodnotou skutočnou.

Batožiny cestujúcich a osobné zvršky prispievajú k spoločnej havárii len vtedy, ak bola na ne vydaná prepravná listina alebo ak sa za ne poskytne náhrada v spoločnej havárii.

Určenie náhrad a rozvrh príspevkov sa vykoná v sídle prevádzateľa plavidla.

Prevádzateľ plavidla je povinný urobiť bez odkladu opatrenia potrebné na vypracovanie dispaše.*) Ak odkladá splnenie tejto povinnosti, je ktorýkoľvek účastník oprávnený zariadiť vyhotovenie dispaše.

Výdavky vyhotovenia dispaše sa vyúčtujú v spoločnej havárii.

Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. d) až f), ods. 2 písm. e), i) až o), § 8 až 19, § 22 až 24 nevzťahujú sa na plavidlá ozbrojených síl.

Zrušujú sa:

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.