36/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1969 do 31.12.1969
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 36/1964 Zb. |
| Názov: | Zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 26.02.1964 |
| Dátum vyhlásenia: | 28.02.1964 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1969 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1969 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 18/1966 Zb. | Vyhláška ministra spravodlivosti ktorou sa ustanovuje príslušnosť súdov v dopravných trestných veciach v obvode hlavného mesta Prahy |
| 13/1970 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky o náhradách prislúchajúcich sudcom z ľudu |
| 104/1971 Zb. | Vyhláška ministra národnej obrany Československej socialistickej republiky o náhradách prislúchajúcich sudcom z ľudu vojenských súdov |
| 56/1978 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky o sústredení niektorých činností obvodných súdov a štátnych notárstiev v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave |
| 126/1980 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky ktorou sa určuje príslušnosť Obvodného súdu Bratislava 1 na konanie podľa čl. 10, 13, 14 a 15 Dohovoru o odovzdávaní osôb odsúdených na trest odňatia slobody na výkon trestu v štáte, ktorého sú štátnymi občanmi, a povinnosť nahradiť trovy tohoto konania československými občanmi |
| 239/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa určujú obvodné súdy v Bratislave na vybavenie vecí podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii |
| 70/1991 Zb. | Oznámení ministerstva spravedlnosti České republiky o vydaní výnosu, kterým se vydává platový řád pro soudce z povolání Nejvyššího soudu České republiky |
| 235/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 13/1970 Zb. o náhradách prislúchajúcich sudcom z ľudu |
| 29/1968 Zb. | Zákon o zmenách niektorých zákonov v súvislosti s úpravou postavenia Národného výboru hlavného mesta Slovenska Bratislavy |
| 170/1968 Zb. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s federatívnym usporiadaním štátu |
| 175/1968 Zb. | Zákon o meste Brne |
| 156/1969 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov |
| 29/1978 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov, zákon o prokuratúre, Trestný poriadok a Notársky poriadok |
| 196/1988 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov a zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre |
| 376/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov |
| 335/1991 Zb. | Zákon o súdoch a sudcoch |
36
ZÁKON
z 26. februára 1964
o organizácii súdov a o voľbách sudcov
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ HLAVA
SÚSTAVA SÚDOV A HLAVNÉ ZÁSADY ICH ORGANIZÁCIE A ČINNOSTI
§ 1
Sústava súdov
(1)
Súdnictvo vykonávajú volené a nezávislé ľudové súdy: Najvyšší súd, krajské a okresné
súdy, vojenské súdy (vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy), ako aj miestne
ľudové súdy.
(2)
Na území hlavného mesta Prahy vykonáva pôsobnosť krajského súdu mestský súd; pôsobnosť
okresných súdov vykonávajú obvodné súdy.
(3)
Na území hlavného mesta Slovenska Bratislavy vykonáva pôsobnosť okresného súdu mestský
súd.
(4)
Na území mesta Brna vykonáva pôsobnosť okresného súdu mestský súd.
Úlohy súdov
§ 2
(1)
Súdy sú povolané chrániť:
a)
socialistický štát, jeho spoločenské zriadenie a vzťahy k svetovej socialistickej
sústave,
b)
politické, osobné, rodinné, pracovné, sociálne, bytové, majetkové a iné práva a zákonom
chránené záujmy občanov,
c)
práva a zákonom chránené záujmy štátnych, družstevných a iných spoločenských a hospodárskych
organizácií,
d)
bojaschopnosť ozbrojených síl i ozbrojených sborov a disciplínu a poriadok v nich
ustanovený.
(2)
Svojou činnosťou súdy vychovávajú občanov k oddanosti k vlasti, k veci socializmu
a komunizmu, k zachovávaniu zákonov a iných právnych predpisov, k ochrane socialistického
vlastníctva, k dodržiavaniu pracovnej disciplíny, k dôslednému plneniu povinností
voči rodine a maloletým deťom, k úcte k právam, k cti a vážnosti spoluobčanov, k plneniu
povinností, ktoré im ukladá obrana vlasti, k čestnému plneniu všetkých povinností
k štátu a spoločnosti a k zachovávaniu všetkých pravidiel socialistického spolužitia.
(3)
Pri ukladaní a výkone trestov (opatrení) majú súdy na zreteli nielen potrestanie
páchateľa trestného činu alebo previnenia, ale aj jeho polepšenie a prevýchovu.
(4)
Súdy upozorňujú orgány a organizácie na nedostatky, ktoré zistili v ich činnosti.
Orgány a organizácie sú povinné na tieto upozornenia odpovedať a oznamovať, čo urobili
na odstránenie zistených nedostatkov.
§ 3
(1)
Súdy plnia svoje úlohy najmä tým, že:
a)
rozhodujú o právach a zákonom chránených záujmoch občanov a socialistických organizácií,
b)
rozhodujú, či trestný čin (previnenie) obvinený spáchal, a ukladajú osobám, ktoré
sa trestného činu (previnenia) dopustili, zákonom ustanovené tresty (opatrenia),
c)
predchádzajú sporom medzi občanmi a socialistickými organizáciami a medzi občanmi
navzájom, ako aj páchaniu protispoločenských činov.
(2)
Súdy vykonávajú medzi občanmi výchovnú činnosť smerujúcu k propagácii socialistického
právneho poriadku a k prehlbovaniu socialistického právneho vedomia pracujúcich.
Základné zásady organizácie a činnosti súdov
§ 4
(1)
Súdnictvo sa vykonáva za širokej účasti pracujúceho ľudu. Pri plnení svojich úloh
postupujú súdy v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi, najmä s národnými výbormi
a s dobrovoľnými spoločenskými organizáciami pracujúcich a usilujú sa o to, aby do
boja proti porušovaniu socialistického právneho poriadku boli zapojené najširšie vrstvy
občanov.
(2)
Na posilnenie výchovného vplyvu súdneho konania môžu v ňom vystupovať i národné výbory
a dobrovoľné spoločenské organizácie pracujúcich; ich postavenie v konaní je upravené
predpismi o súdnom konaní.
§ 5
(1)
Súdy rozhodujú zásadne v zboroch (senáty, prezídium, plénum).
(2)
Senáty Najvyššieho súdu, krajských, okresných a vojenských súdov sa skladajú jednak
zo sudcov, ktorí svoju funkciu vykonávajú ako svoje povolanie, jednak zo sudcov, ktorí
svoju funkciu vykonávajú popri svojom zamestnaní. Jedni i druhí sudcovia sú si pri
rozhodovaní rovní.
§ 6
Súdnictvo sa spravidla vykonáva vo dvoch stupňoch.
§ 7
Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine právnym poriadkom
Československej socialistickej republiky. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými
právnymi predpismi a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.
§ 8
(1)
Všetci občania sú si pred zákonom i pred súdom rovní.
(2)
Každý občan môže pred súdom konať vo svojej materčine.
§ 9
(1)
Konanie pred všetkými súdmi je zásadne ústne a verejné. Verejnosť môže byť vylúčená
len v prípadoch ustanovených zákonom.
(2)
Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky a vždy verejne.
§ 10
(1)
V konaní postupujú súdy tak, aby bol zistený skutočný stav veci a pri svojom rozhodovaní
z neho vychádzajú.
(2)
Pri prejednávaní protispoločenských činov môžu súdy ukladať len tresty (opatrenia)
ustanovené zákonom a za činy v zákone uvedené.
§ 11
Obvinenému sa zabezpečuje právo obhajoby vrátane práva voliť si obhajcu.
§ 12
Účasť advokátov v súdnom konaní
Pri obhajobe občanov a pri poskytovaní inej právnej pomoci občanom a socialistickým
organizáciám pôsobia advokáti.
§ 13
Účasť prokurátorov v súdnom konaní
Prokurátori sa podľa ustanovení súdnych poriadkov a iných právnych predpisov zúčastňujú
na konaní pred súdmi a dozerajú na zákonnosť postupu a rozhodnutí súdov i na zákonnosť
výkonu súdnych rozhodnutí.
DRUHÁ HLAVA
ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ SÚDOV
§ 14
Miestne ľudové súdy
(1)
Miestne ľudové súdy sa skladajú z predsedu súdu, jeho zástupcu a ostatných sudcov
miestneho ľudového súdu; všetci sudcovia miestnych ľudových súdov vykonávajú svoju
funkciu popri svojom zamestnaní.
(2)
Miestne ľudové súdy sa ustavujú v obciach a na pracoviskách.
(3)
Rozsah právomoci miestnych ľudových súdov, spôsob, ako sa zriaďujú, ich volebné obvody
i zásady ich organizácie a konania ustanovuje osobitný zákon.
Okresné súdy
§ 15
(1)
Okresný súd sa skladá z predsedu súdu a ďalších sudcov, prípadne aj z námestníka
(námestníkov) predsedu súdu.
(2)
Okresný súd rozhoduje v senátoch.
(3)
Senáty okresného súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a dvoch sudcov.
§ 16
(1)
Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa vo veciach, v ktorých zákon neustanovuje
príslušnosť iného súdu.
(2)
Okresné súdy rozhodujú:
a)
o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam miestnych ľudových súdov,
b)
o sťažnostiach pre porušenie zákona podaných proti rozhodnutiam miestnych ľudových
súdov.
(3)
Okresné súdy ďalej rozhodujú o opravných prostriedkoch, prípadne uskutočňujú konanie
v ďalších veciach, kde to ustanovujú osobitné predpisy.
(4)
Okresné súdy ďalej sledujú rozhodovanie miestnych ľudových súdov a pomáhajú zabezpečovať
jednotnosť rozhodovania o previneniach.
§ 17
(1)
Predseda okresného súdu:
a)
môže predsedať ktorémukoľvek senátu,
b)
sleduje rozhodovanie všetkých senátov, zabezpečuje jednotný výklad i jednotné používanie
zákonov pri rozhodovaní a môže dávať podnety na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
c)
môže podávať sťažnosti pre porušenie zákona proti právoplatným rozhodnutiam miestnych
ľudových súdov.
(2)
Predseda okresného súdu vykonáva štátnu správu okresného súdu, najmä organizuje a
riadi prácu súdu, zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, hospodárskej a
finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov
okresného súdu.
(3)
Predsedu okresného súdu zastupuje v jeho neprítomnosti námestník predsedu okresného
súdu; ak predseda okresného súdu nemá námestníka, iný sudca z povolania predsedom
súdu na to určený.
§ 18
Krajské súdy
(1)
Krajský súd sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníkov a ďalších sudcov.
(2)
Krajský súd rozhoduje v senátoch a v prezídiu.
(3)
Senáty krajského súdu sa skladajú:
a)
zo sudcu z povolania a dvoch sudcov, ak krajský súd rozhoduje ako súd prvého stupňa
alebo ak preskúmava rozhodnutia iných orgánov,
b)
z troch sudcov z povolania a dvoch sudcov, ak krajský súd rozhoduje ako súd druhého
stupňa,
c)
z troch sudcov z povolania v ostatných prípadoch.
§ 19
(1)
Krajské súdy dozerajú na rozhodovanie všetkých súdov vo svojom obvode tým, že
a)
sledujú rozhodovanie všetkých súdov vo svojom obvode a zabezpečujú jednotný výklad
i jednotné používanie zákonov pri rozhodovaní,
b)
rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni
okresné súdy alebo štátne notárstva,
c)
rozhodujú o sťažnostiach pre porušenie zákona podaných krajským prokurátorom alebo
predsedom krajského súdu proti právoplatným rozhodnutiam okresných súdov vo veciach,
v ktorých tieto súdy rozhodujú s konečnou platnosťou.
(2)
Ako súdy prvého stupňa rozhodujú krajské súdy vo veciach ustanovených zákonom alebo
prikázaných im Najvyšším súdom.
§ 20
(1)
Prezídium krajského súdu sa skladá z predsedu krajského súdu, jeho námestníkov a
ďalších dvoch sudcov z povolania. Platne sa môže uznášať za prítomnosti väčšiny svojich
členov; pri rovnosti hlasov návrh nie je prijatý.
(2)
Prezídium krajského súdu:
a)
sleduje rozhodovanie senátov krajského súdu i všetkých okresných súdov v obvode krajského
súdu a zabezpečuje jednotný výklad i jednotné používanie zákonov pri rozhodovaní najmä
tým, že vykonáva rozbory podľa jednotlivých úsekov rozhodovacej činnosti, zovšeobecňuje
poznatky a upozorňuje na nedostatky v rozhodovaní,
b)
rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona, ak o sťažnosti pre porušenie zákona
má rozhodovať krajský súd,
c)
predkladá predsedovi Najvyššieho súdu veci vhodné na to, aby ich Najvyšší súd po
odňatí príslušnému súdu prikázal krajskému súdu ako súdu prvého stupňa na rozhodnutie.
(3)
O sťažnostiach pre porušenie zákona rozhoduje prezídium krajského súdu za účasti
krajského prokurátora. Konanie je neverejné okrem rozhodovania o sťažnostiach pre
porušenie zákona v občianskoprávnych veciach, kde platia ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku.
§ 21
(1)
Predseda krajského súdu:
a)
môže predsedať ktorémukoľvek senátu,
b)
riadi prácu prezídia krajského súdu, predsedá mu, vybavuje sťažnosti pracujúcich
a môže dávať predsedovi Najvyššieho súdu podnety na podanie sťažnosti pre porušenie
zákona,
c)
môže podávať sťažnosti pre porušenie zákona proti právoplatným rozhodnutiam okresných
súdov vo veciach, v ktorých tieto súdy rozhodujú s konečnou platnosťou.
(2)
Predseda krajského súdu vykonáva štátnu správu krajského súdu, najmä organizuje a
riadi prácu krajského súdu, zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, hospodárskej
a finančnej, stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov
krajského súdu a riadi i kontroluje výkon štátnej správy okresných súdov. Ustanovuje
zo sudcov z povolania krajského súdu dvoch stálych členov prezídia krajského súdu
a predsedov senátov krajského súdu.
(3)
Predsedu krajského súdu zastupuje v jeho neprítomnosti námestník predsedu krajského
súdu.
Vojenské súdy
§ 22
(1)
Vojenský obvodový súd a vyšší vojenský súd sa skladá z náčelníka, prípadne jeho zástupcu
a ďalších sudcov.
(2)
Vojenské súdy rozhodujú v senátoch.
(3)
Senáty vojenského obvodového súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a dvoch sudcov.
(4)
Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú:
a)
zo sudcu z povolania a dvoch sudcov, ak vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd prvého
stupňa,
b)
z troch sudcov z povolania a dvoch sudcov, ak vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd
druhého stupňa,
c)
v ostatných prípadoch z troch sudcov z povolania.
§ 23
(1)
Vojenské súdy prejednávajú trestné činy príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených
zborov, vojnových zajatcov, prípadne i iných osôb, pri ktorých to ustanovuje zákon.
(2)
Veci uvedené v odseku 1 prejednávajú ako súdy prvého stupňa vojenské obvodové súdy,
ak nie sú na ich prejednanie podľa zákona príslušné vyššie vojenské súdy.
(3)
Vyššie vojenské súdy dozerajú na súdnu činnosť všetkých vojenských obvodových súdov
vo svojom obvode tým, že
a)
sledujú rozhodovanie vojenských obvodových súdov a starajú sa o jeho jednotnosť,
b)
rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali vojenské obvodové
súdy ako súdy prvého stupňa.
(4)
Ako súdy prvého stupňa rozhodujú vyššie vojenské súdy vo veciach ustanovených zákonom
alebo prikázaných im Najvyšším súdom.
§ 24
(1)
Náčelník vojenského súdu:
a)
môže predsedať ktorémukoľvek senátu,
b)
sleduje rozhodovanie všetkých senátov vojenského súdu a zabezpečuje jednotnosť ich
rozhodovania,
c)
organizuje a riadi prácu vojenského súdu,
d)
stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenského
súdu,
e)
plní ďalšie povinnosti, ktoré sú dané jeho vojenským služobným pomerom.
(2)
Náčelník vyššieho vojenského súdu okrem toho zabezpečuje organizáciu dozoru vyššieho
vojenského súdu na súdnu činnosť všetkých vojenských obvodových súdov v jeho obvode.
Najvyšší súd
§ 25
(1)
Najvyšší súd sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníkov a ďalších sudcov.
(2)
Najvyšší súd rozhoduje v senátoch, v prezídiu a pléne.
(3)
Senáty Najvyššieho súdu sa skladajú:
a)
ak rozhoduje Najvyšší súd ako súd druhého stupňa, z troch sudcov z povolania a dvoch
sudcov,
b)
v ostatných prípadoch z troch sudcov z povolania.
§ 26
Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom dozerajúcim na rozhodovaciu činnosť všetkých
ostatných súdov. Vykonáva dozor nad rozhodovaním všetkých súdov najmä tým, že
a)
sleduje rozhodovanie všetkých ostatných súdov, zabezpečuje jednotný výklad a jednotné
používanie zákonov pri rozhodovaní,
b)
rozhoduje ako súd druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali ako súdy prvého
stupňa krajské súdy a vyššie vojenské súdy,
c)
rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona podaných generálnym prokurátorom alebo
predsedom Najvyššieho súdu proti právoplatným rozhodnutiam okresných, vojenských obvodových,
krajských a vyšších vojenských súdov, Najvyššieho súdu a štátnych notárstiev,
d)
riadi činnosť prezídií krajských súdov.
§ 27
Najvyšší súd môže za podmienok ustanovených súdnymi poriadkami na návrh predsedu Najvyššieho
súdu alebo generálneho prokurátora vec príslušnému súdu odňať a prikázať ju na prejednanie
a rozhodnutie inému súdu.
§ 28
(1)
Sudcovia z povolania Najvyššieho súdu tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné,
občianskoprávne a vojenské kolégium. Predsedami kolégií sú námestníci predsedu Najvyššieho
súdu.
(2)
Predsedovia kolégií organizujú činnosť kolégií a podávajú plénu Najvyššieho súdu
správy o ich činnosti.
§ 29
(1)
Prezídium Najvyššieho súdu sa skladá z predsedu Najvyššieho súdu, jeho námestníkov
a ďalších troch sudcov z povolania, ktorých určuje predseda Najvyššieho súdu po jednom
z každého kolégia. Prezídium sa môže platne uznášať za prítomnosti väčšiny svojich
členov; pri rovnosti hlasov návrh nie je prijatý.
(2)
Prezídium Najvyššieho súdu:
a)
sleduje rozhodovanie senátov Najvyššieho súdu i všetkých ostatných súdov a zabezpečuje
jednotný výklad a jednotné používanie zákonov pri rozhodovaní najmä tým, že vykonáva
rozbory podľa jednotlivých úsekov rozhodovacej činnosti, zovšeobecňuje poznatky a
upozorňuje na nedostatky v rozhodovaní,
b)
pripravuje podklady pre konanie pléna Najvyššieho súdu,
c)
ukladá úlohy prezídiám krajských súdov, pokiaľ ide o vykonávanie rozborov podľa jednotlivých
úsekov rozhodovacej činnosti o zovšeobecňovanie poznatkov a o upozorňovanie na nedostatky
v rozhodovaní,
d)
rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona podaných proti rozhodnutiam senátov
Najvyššieho súdu, ak sa nerozhodne predložiť takú sťažnosť na rozhodnutie plénu Najvyššieho
súdu.
(3)
Zasadania prezídia Najvyššieho súdu sú neverejné okrem zasadania pri rozhodovaní
o sťažnostiach pre porušenie zákona v občianskoprávnych veciach, kde platia ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. Generálny prokurátor sa zúčastňuje na zasadaní prezídia
Najvyššieho súdu povinne, ak sa koná o sťažnosti pre porušenie zákona. V ostatných
prípadoch sa môže na zasadaní prezídia zúčastniť aj minister spravodlivosti, povereník
Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť, prípadne vedúci iných štátnych orgánov
a spoločenských organizácií a s poradným hlasom predsedovia krajských súdov a náčelníci
vyšších vojenských súdov.
§ 30
(1)
Plénum Najvyššieho súdu sa skladá z predsedu Najvyššieho súdu, jeho námestníkov a
ostatných sudcov z povolania Najvyššieho súdu. Platne sa môže uznášať za prítomnosti
najmenej dvoch tretín všetkých sudcov z povolania Najvyššieho súdu.
(2)
Plénum Najvyššieho súdu najmä:
a)
vydáva na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných
právnych predpisov smernice pre ich správny výklad,
b)
rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona postúpených mu na prejednanie a rozhodnutie
prezídiom Najvyššieho súdu,
c)
prejednáva správy predsedov kolégií Najvyššieho súdu o činnosti týchto kolégií.
(3)
Zasadania pléna Najvyššieho súdu sú neverejné. Generálny prokurátor sa zúčastňuje
na zasadaní pléna Najvyššieho súdu povinne, ak sa koná o sťažnosti pre porušenie zákona.
V ostatných prípadoch sa môže na zasadaní pléna zúčastniť aj minister spravodlivosti,
povereník Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť, prípadne vedúci iných štátnych
orgánov a spoločenských organizácií a s poradným hlasom predsedovia krajských súdov
a náčelníci vyšších vojenských súdov.
(4)
Plénum Najvyššieho súdu zasadá najmenej raz za tri mesiace.
§ 31
(1)
Predseda Najvyššieho súdu:
a)
môže predsedať ktorémukoľvek senátu,
b)
zvoláva plénum a prezídium Najvyššieho súdu, predsedá im a určuje program ich konania,
c)
môže podávať sťažnosti pre porušenie zákona proti právoplatným rozhodnutiam okresných,
vojenských obvodových, krajských a vyšších vojenských súdov a Najvyššieho súdu.
(2)
Predseda Najvyššieho súdu vykonáva štátnu správu Najvyššieho súdu, najmä organizuje
a riadi prácu Najvyššieho súdu, zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej,
hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných
pracovníkov Najvyššieho súdu s výnimkou vojenského kolégia Najvyššieho súdu. Predseda
Najvyššieho súdu ustanovuje zo zvolených sudcov z povolania Najvyššieho súdu troch
stálych členov prezídia Najvyššieho súdu a predsedov senátov Najvyššieho súdu s výnimkou
predsedov senátov vojenského kolégia Najvyššieho súdu.
(3)
Predsedu Najvyššieho súdu zastupuje v jeho neprítomnosti námestník predsedu Najvyššieho
súdu.
§ 32
Plénum Najvyššieho súdu sa uznáša na spravovacom poriadku, ktorý určuje podrobnosti
o organizácii práce na Najvyššom súde.
§ 33
Sídla a obvody okresných, krajských a vojenských súdov
(1)
Sídla a obvody okresných a krajských súdov sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných
a krajských národných výborov. Krajský súd so sídlom v Bratislave vykonáva pôsobnosť
aj na území hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Krajský súd so sídlom v Brne vykonáva
pôsobnosť aj na území mesta Brna.
(2)
Minister spravodlivosti môže ustanoviť, že veci určitého druhu z obvodu niekoľkých
okresných národných výborov bude vybavovať jeden okresný súd.
(3)
Vojenské obvodové súdy a vyššie vojenské súdy zriaďuje a zrušuje prezident republiky,
ktorý tiež určí ich sídla, obvody a príslušnosť.
§ 34
Konanie mimo sídla súdu
Na zvýšenie výchovného účinku súdneho konania môžu súdy prejednávať jednotlivé veci
priamo na závodoch alebo v iných miestach mimo svojho sídla. Vojenské súdy ich môžu
prejednávať v jednotkách ozbrojených síl a ozbrojených sborov.
TRETIA HLAVA
VÝKON ŠTÁTNEJ SPRÁVY SÚDOV
§ 35
Štátnu správu súdov vykonáva Ministerstvo spravodlivosti, ktoré organizuje a kontroluje
činnosť súdov. Za tým účelom najmä:
a)
vykonáva previerky práce okresných, krajských a vojenských súdov;
b)
zrušené od 1. 1. 1969,
c)
vydáva inštrukcie a smernice o otázkach organizácie a práce súdov,
d)
riadi činnosť súdov na úseku propagácie právneho poriadku,
e)
zabezpečuje riadny chod súdov po stránke kádrovej, hospodárskej a finančnej,
f)
organizuje a riadi politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov súdov.
Ustanovenie § 35 písm. c) až f) sa nevzťahuje na Najvyšší súd.
§ 36
(1)
Štátnu správu na okresných a krajských súdoch a na Najvyššom súde vykonávajú predsedovia
týchto súdov.
(2)
Predsedovia krajských súdov riadia a kontrolujú výkon štátnej správy na okresných
súdoch v obvode príslušného krajského súdu.
§ 37
(1)
Úlohy Ministerstva spravodlivosti na úseku vojenského súdnictva vykonáva Správa vojenských
súdov; na jej čele stojí námestník ministra spravodlivosti - náčelník Správy vojenských
súdov, ktorý je nadriadeným všetkých vojakov činných na vojenských súdoch a vojenskom
kolégiu Najvyššieho súdu a na Správe vojenských súdov.
(2)
Námestník ministra spravodlivosti - náčelník Správy vojenských súdov upravuje úlohy
náčelníkov vojenských súdov a predsedu vojenského kolégia Najvyššieho súdu na úseku
správy.
§ 38
Za výkon štátnej správy súdov zodpovedajú orgány ňou poverené ministrovi spravodlivosti.
ŠTVRTÁ HLAVA
VOĽBY SUDCOV
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia o voľbách
§ 39
Volebné obdobie
(1)
Sudcovia Najvyššieho súdu, krajských a okresných súdov sú volení na dobu štyroch
rokov.
(2)
Sudcovia vojenských súdov a sudcovia vojenského kolégia Najvyššieho súdu sú volení
na dobu, po ktorú vykonávajú vojenskú činnú službu alebo po ktorú sú príslušníkmi
ozbrojených zborov, najdlhšie však na dobu štyroch rokov.
§ 40
Predpoklady pre voľbu
(1)
Za sudcu môže byť zvolený každý občan Československej socialistickej republiky, ktorý
je politicky a odborne vyspelý, ktorého skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku,
že bude funkciu riadne vykonávať, má právo voliť do zastupiteľských zborov a v deň
voľby dovŕšil 21 rokov; ak ide o sudcu z povolania, musí v deň voľby dovŕšiť 23 rokov
a mať úplné vysokoškolské právnické vzdelanie.
(2)
Za sudcu vojenského súdu a vojenského kolégia Najvyššieho súdu môže byť zvolený plnoletý
občan Československej socialistickej republiky, ktorý je politicky a odborne vyspelý,
ktorého skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že bude funkciu riadne vykonávať,
má právo voliť do zastupiteľských zborov a koná vojenskú činnú službu alebo je príslušníkom
ozbrojených zborov; ak ide o sudcu z povolania, musí mať hodnosť dôstojníka (generála)
a úplné vysokoškolské právnické vzdelanie.
§ 41
Počet sudcov
(1)
Počet sudcov z povolania na okresných a krajských súdoch i na Najvyššom súde určí
minister spravodlivosti.
(2)
Počet sudcov z povolania na vojenských obvodových súdoch, vyšších vojenských súdoch
a vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu určí minister spravodlivosti po dohode s ministrom
národnej obrany.
(3)
Počet ostatných sudcov určia predsedovia (náčelníci) súdov; náčelníci vyšších vojenských
súdov určia počet týchto sudcov i na jednotlivých vojenských obvodových súdoch. Predsedovia
(náčelníci) súdov určia počet sudcov tak, aby jednotliví sudcovia nemuseli zasadať
viac ako 12 dní v roku.
§ 42
Sľub
(1)
Po svojom zvolení skladajú sudcovia tento sľub: „Sľubujem, že budem verný Československej
socialistickej republike a veci socializmu, že sa budem spravovať Ústavou i ostatnými
zákonmi a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.“
(2)
Sľub skladajú:
a)
sudcovia okresných a krajských súdov do rúk predsedu príslušného národného výboru,
b)
sudcovia Najvyššieho súdu a sudcovia z povolania vojenských súdov do rúk predsedu
Národného zhromaždenia,
c)
ostatní sudcovia vojenských súdov do rúk náčelníkov týchto súdov.
Druhý oddiel
Voľby sudcov okresných súdov
§ 43
(1)
Pre voľby sudcov okresných súdov platia obdobne ustanovenia o voľbách do okresných
národných výborov podľa zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a do národných
výborov s týmito odchýlkami:
1.
Volebné obvody určí okresný národný výbor tak, aby volebné obvody pre voľbu sudcu
z povolania zahrňovali vždy niekoľko volebných obvodov vytvorených pre voľby do okresného
národného výboru a aby volebné obvody pre voľbu ostatných sudcov sa zhodovali s volebnými
obvodmi vytvorenými pre voľby do okresného národného výboru.
2.
Vo volebnom obvode pre voľbu sudcu z povolania sa volí jeden sudca z povolania. Vo
volebnom obvode pre voľby ostatných sudcov sa volí niekoľko sudcov; ich počet pre
každý volebný obvod určí okresný národný výbor tak, aby bol zvolený celkový počet
sudcov, určený predsedom okresného súdu.
3.
Pre každý volebný obvod, v ktorom sa volia sudcovia, ktorí svoju funkciu vykonávajú
popri svojom zamestnaní, môže byť navrhnutých toľko kandidátov, koľko ich má byť v
tomto volebnom obvode zvolených, alebo viac kandidátov.
4.
Hlasovacie lístky sú pre voľbu sudcu z povolania a ostatných sudcov spoločné. Okrskovým
volebným komisiám ich obstará obvodná volebná komisia pre voľbu sudcu z povolania.
5.
Ak nebol vo volebnom obvode pre voľbu sudcov zvolený určený počet sudcov, určí obvodná
volebná komisia pre voľbu sudcov do 14 dní nové voľby; v nových voľbách sa zvolí zostávajúci
počet sudcov.
(2)
Ak sa voľby sudcov okresných súdov konajú súčasne s voľbami do Národného zhromaždenia
a do národných výborov, plnia komisie zriadené pre voľby do Národného zhromaždenia
a do národných výborov aj úlohy komisií pre voľby sudcov. Pre voľbu sudcu z povolania
sa zriadi obvodná volebná komisia pre voľbu sudcu z povolania. Úlohy obvodnej volebnej
komisie pre voľbu ostatných sudcov plní obvodná volebná komisia pre voľbu do okresných
národných výborov.
§ 44
Predsedu a námestníka (námestníkov) predsedu okresného súdu zvolí zo zvolených sudcov
z povolania okresný národný výbor na návrh ministra spravodlivosti.
Tretí oddiel
Voľby sudcov krajských súdov, Najvyššieho súdu a vojenských súdov
§ 45
Voľby sudcov krajských súdov
(1)
Sudcovia krajských súdov sú volení krajskými národnými výbormi na návrh príslušného
orgánu Národného frontu; zo zvolených sudcov z povolania zvolí predsedu krajského
súdu a jeho námestníka (námestníkov) krajský národný výbor na návrh ministra spravodlivosti.
(2)
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave sú volení Západoslovenským krajským národným
výborom a Národným výborom hlavného mesta Slovenska Bratislavy, a to na návrh príslušných
orgánov Národného frontu; zo zvolených sudcov z povolania zvolí na spoločnom zasadaní
Západoslovenský krajský národný výbor a Národný výbor hlavného mesta Slovenska Bratislavy
predsedu krajského súdu a jeho námestníka (námestníkov) na návrh povereníka Slovenskej
národnej rady pre spravodlivosť.
(3)
Sudcovia Krajského súdu v Brne sú volení Juhomoravským krajským národným výborom
a Národným výborom mesta Brna, a to na návrh príslušných orgánov Národného frontu;
zo zvolených sudcov z povolania zvolí na spoločnom zasadnutí Juhomoravský krajský
národný výbor a Národný výbor mesta Brna predsedu krajského súdu a jeho námestníka
(námestníkov) na návrh ministra spravodlivosti Českej socialistickej republiky.
§ 46
Voľby sudcov Najvyššieho súdu
(1)
Sudcovia Najvyššieho súdu sú volení Národným zhromaždením na návrh príslušného orgánu
Národného frontu; ak ide o sudcov vojenského kolégia, na návrh ministra spravodlivosti
po dohode s ministrom národnej obrany a ak ide o sudcov z úseku Ministerstva vnútra,
na návrh ministra spravodlivosti po dohode s ministrom vnútra; zo zvolených sudcov
z povolania Najvyššieho súdu zvolí Národné zhromaždenie predsedu Najvyššieho súdu
a jeho námestníkov. Návrhy predkladá minister spravodlivosti.
(2)
Do ostatných funkcií ustanovuje sudcov z povolania Najvyššieho súdu predseda Najvyššieho
súdu; ak ide o sudcov z povolania vojenského kolégia Najvyššieho súdu, minister spravodlivosti
po dohode s ministrom národnej obrany.
§ 47
Voľby sudcov vojenských súdov
(1)
Sudcov z povolania vojenských súdov volí Národné zhromaždenie na návrh ministra spravodlivosti
podaný po dohode s ministrom národnej obrany. Do príslušných funkcií ich ustanovuje
minister spravodlivosti po dohode s ministrom národnej obrany.
(2)
Kandidátov na funkciu ostatných sudcov vojenských súdov navrhujú kolektívy príslušníkov
ozbrojených síl a ozbrojených zborov. Môže sa navrhnúť toľko kandidátov, koľko je
určený počet sudcov alebo viac. Výber kandidátov vykonávajú komisie pre voľbu sudcov
vojenských súdov ustavené príslušnými veliteľmi. Títo sudcovia vojenských súdov sú
volení verejným hlasovaním na zhromaždeniach príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených
zborov. Počet týchto sudcov, ktorí majú byť z celkového počtu určeného pre jednotlivé
vojenské obvodové súdy a vyššie vojenské súdy zvolení v jednotlivých útvaroch alebo
zložkách, určia náčelníci vyšších vojenských súdov.
Štvrtý oddiel
Doplňovacie voľby
§ 48
Ak počas funkčného obdobia klesne počet sudcov a ak je potrebné pre zabezpečenie riadneho
chodu súdu zvoliť sudcov nových, vykonajú sa doplňovacie voľby.
PIATA HLAVA
POSTAVENIE SUDCOV
§ 49
Základné povinnosti sudcov
(1)
Sudcovia sú povinní pri výkone svojej funkcie zachovávať zákony i iné právne predpisy,
vykladať ich v záujme pracujúceho ľudu a rozhodovať spravodlivo.
(2)
Sudcovia sú povinní využívať svoje znalosti a skúsenosti na politickú a výchovnú
činnosť medzi občanmi. Táto politická a výchovná činnosť má smerovať k upevňovaniu
socialistických vzťahov medzi občanmi a k prehlbovaniu socialistického právneho vedomia
pracujúcich. Majú preto oboznamovať občanov so zásadami socialistického právneho poriadku
a na besedách s občanmi prejednávať i vhodné verejne prejednávané typické prípady
porušovania socialistickej zákonnosti a zásad socialistického spolužitia.
(3)
Sudcovia sú tiež povinní zachovávať v úradných veciach mlčanlivosť, a to i po zániku
sudcovskej funkcie, ak neboli od tejto povinnosti zo zákona alebo osobou na to povolanou
oslobodení. Oslobodiť sudcu od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže predseda (náčelník)
súdu a ak ide o predsedu (náčelníka) súdu, predseda (náčelník) súdu vyššieho stupňa.
(4)
Sudcovia sú povinní svoje povinnosti svedomite vykonávať a vystríhať sa pri výkone
svojej funkcie i v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť sudcovskej
funkcie alebo znížiť dôveru občanov k socialistickému súdnictvu.
§ 50
Podávanie správ o činnosti súdov
(1)
Sudcovia okresného súdu podávajú svojim voličom pravidelne správy o svojej činnosti
a o činnosti súdu, na ktorom vykonávajú svoju sudcovskú funkciu.
(2)
Sudcovia vojenských súdov podávajú svojim voličom pravidelne správy o svojej činnosti
a o činnosti súdu, na ktorom vykonávajú svoju sudcovskú funkciu.
(3)
Predsedovia krajských súdov v súčinnosti so všetkými sudcami krajského súdu podávajú
krajským národným výborom správy o činnosti krajského súdu.
(4)
Predseda Najvyššieho súdu podáva Národnému zhromaždeniu správy o stave socialistickej
zákonnosti, správy o rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu a vojenských súdov a ďalej
správy o usmerňovaní rozhodovacej činnosti ostatných súdov.
Zánik sudcovskej funkcie
§ 51
Odvolanie zo sudcovskej funkcie
(1)
Sudca môže byť z funkcie odvolaný pred uplynutím funkčného obdobia, ak závažným spôsobom
porušuje svoje sudcovské povinnosti alebo ak z iného dôvodu stratí dôveru pracujúcich.
(2)
O odvolaní sudcu okresného súdu rozhodujú voliči volebného obvodu, v ktorom bol zvolený.
Pritom sa postupuje obdobne podľa ustanovení o odvolaní poslanca národného výboru.
(3)
O odvolaní sudcu krajského súdu z funkcie rozhoduje krajský národný výbor.
(4)
O odvolaní sudcu Najvyššieho súdu z funkcie rozhoduje Národné zhromaždenie.
(5)
O odvolaní sudcu z povolania vojenského súdu a sudcu vojenského kolégia Najvyššieho
súdu z funkcie rozhoduje Národné zhromaždenie.
(6)
O odvolaní sudcu vojenského súdu z funkcie rozhoduje zhromaždenie príslušníkov ozbrojených
síl alebo ozbrojených zborov. Postup pri jeho odvolávaní z funkcie upraví minister
spravodlivosti spoločne s ministrom národnej obrany a s ministrom vnútra.
(7)
Návrh na odvolanie sudcu z funkcie môže podať aj minister spravodlivosti. Ak návrh
nepodá minister spravodlivosti, je potrebné pred rozhodnutím o odvolaní vyžiadať si
jeho vyjadrenie.
(8)
Funkcia sudcu zaniká dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o odvolaní z funkcie.
§ 52
Uvoľnenie zo sudcovskej funkcie
(1)
Sudca môže byť na svoju žiadosť zo sudcovskej funkcie uvoľnený, ak ju nemôže trvale
vykonávať preto, že bol povolaný do inej spoločensky významnej funkcie, alebo pre
chorobu alebo z iných vážnych dôvodov.
(2)
O uvoľnení rozhoduje:
a)
okresný národný výbor, ak ide o sudcu okresného súdu,
b)
krajský národný výbor, ak ide o sudcu krajského súdu,
c)
Národné zhromaždenie, ak ide o sudcu Najvyššieho súdu alebo o sudcu z povolania vojenského
súdu,
d)
minister spravodlivosti, ak ide o ostatných sudcov vojenského súdu.
(3)
Pred rozhodnutím orgánov uvedených v odseku 2 písm. a) až c) o uvoľnení z funkcie
je potrebné si vyžiadať stanovisko ministra spravodlivosti.
(4)
Funkcia sudcu zaniká dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o uvoľnení.
§ 53
(1)
Sudca stráca svoju funkciu tiež dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený
pre trestný čin spáchaný úmyselne, alebo ak stratil právo voliť.
(2)
Sudca vojenského súdu a vojenského kolégia Najvyššieho súdu stráca svoju funkciu
tiež dňom prepustenia z vojenskej činnej služby alebo z ozbrojeného zboru.
§ 54
Podmienky trestného stíhania sudcov
Pre činy spáchané pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto
funkcie môžu byť sudcovia trestne stíhaní alebo vzatí do väzby iba so súhlasom:
a)
okresného národného výboru, ak ide o sudcu okresného súdu,
b)
krajského národného výboru, ak ide o sudcu krajského súdu,
c)
Národného zhromaždenia, ak ide o sudcu Najvyššieho súdu alebo o sudcu z povolania
vojenského súdu,
d)
ministra spravodlivosti, ak ide o sudcu vojenského súdu.
§ 55
Dočasné pozbavenie výkonu funkcie
(1)
Sudca, ktorý je trestne stíhaný, alebo na ktorého bol podaný návrh na odvolanie z
funkcie, môže byť až do skončenia trestného konania alebo do rozhodnutia o návrhu
na odvolanie z funkcie dočasne pozbavený výkonu sudcovskej funkcie.
(2)
O dočasnom pozbavení výkonu sudcovskej funkcie rozhoduje:
a)
predseda súdu, ak ide o sudcu príslušného súdu,
b)
predseda krajského súdu, ak ide o predsedu okresného súdu,
c)
minister spravodlivosti, ak ide o predsedu krajského súdu, námestníka predsedu Najvyššieho
súdu, sudcu vojenského súdu alebo vojenského kolégia Najvyššieho súdu.
(3)
Orgán, ktorý začal trestné konanie proti sudcovi, upovedomí o tom predsedu príslušného
súdu a ak ide o sudcu z povolania, aj ministra spravodlivosti.
§ 56
Právne pomery sudcov z povolania
(1)
Sudcovia z povolania sú volenými funkcionármi. Majú právo na odmenu za výkon funkcie;
podrobnosti určí minister spravodlivosti.
(2)
Pokiaľ tento zákon neupravuje postavenie sudcov z povolania inak, vzťahujú sa na
nich predpisy platné pre pracovníkov v pracovnom pomere, najmä predpisy o ich nemocenskom
poistení a dôchodkovom zabezpečení, o nárokoch na dovolenku, o pracovnom čase a o
nárokoch na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.
(3)
Zvoleným sudcom z povolania sa zachováva ich pracovný pomer; v tomto pracovnom pomere
však majú odo dňa nástupu do funkcie nárok na pracovné voľno bez nároku na náhradu
mzdy.
Osobitná úprava výkonu funkcie sudcov z povolania
§ 57
(1)
V záujme zabezpečenia riadneho plnenia úloh súdnictva môže byť sudca z povolania
okresného súdu najdlhšie na dobu šesť mesiacov poverený výkonom sudcovskej funkcie
na inom okresnom súde v obvode toho istého krajského súdu.
(2)
Opatrenia podľa odseku 1 robí predseda krajského súdu.
§ 58
(1)
Z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 môže byť sudca z povolania súdu vyššieho stupňa poverený najdlhšie na dobu šesť mesiacov
výkonom sudcovskej funkcie na súde nižšieho stupňa; ak ide o sudcu z povolania krajského
súdu, môže byť poverený výkonom funkcie iba v obvode tohto krajského súdu.
(2)
Opatrenia podľa odseku 1 robí minister spravodlivosti, ak ide o sudcu Najvyššieho
súdu, po dohode s predsedom Najvyššieho súdu, a ak ide o sudcu krajského súdu, po
dohode s predsedom krajského súdu.
§ 59
(1)
Z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1, najmä na prehĺbenie svojich skúseností a odborných znalostí môže byť sudca z povolania
povolaný najdlhšie na dobu šiestich mesiacov na výkon sudcovskej funkcie na súde vyššieho
stupňa.
(2)
O povolaní podľa odseku 1 rozhoduje predseda súdu, na ktorom má sudca z povolania
dočasne vykonávať funkciu. Ak ide o povolanie na Najvyšší súd, rozhoduje minister
spravodlivosti po dohode s predsedom Najvyššieho súdu.
§ 60
Pri sudcoch z povolania vojenských súdov robí opatrenia podľa § 57 až 59 námestník ministra spravodlivosti - náčelník Správy vojenských súdov.
§ 61
Minister spravodlivosti môže povolať sudcu z povolania najdlhšie na dobu šiestich
mesiacov na Ministerstvo spravodlivosti na prehĺbenie jeho skúseností a odborných
znalostí i na využitie jeho skúseností zo sudcovskej činnosti.
§ 62
Kárna zodpovednosť sudcov z povolania
Sudca z povolania môže byť kárne stíhaný, ak poruší svoje sudcovské povinnosti alebo
ak sa správa spôsobom nedôstojným sudcu a narušujúcim autoritu jeho sudcovskej funkcie.
Kárnu zodpovednosť sudcov z povolania upravuje osobitný zákon.
ŠIESTA HLAVA
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 67
Určenie termínu volieb
(1)
Čas, kedy sa má vykonať voľba sudcov Najvyššieho súdu, krajských a okresných súdov
a sudcov z povolania vojenských súdov, určí Predsedníctvo Národného zhromaždenia.
(2)
Čas, kedy sa má vykonať voľba ostatných sudcov vojenských súdov, ako aj organizáciu
a prípravu týchto volieb určí minister spravodlivosti spoločne s ministrom národnej
obrany a ministrom vnútra.
§ 68
Minister spravodlivosti môže vydať osvedčenie, že kandidát na funkciu sudcu z povolania
spĺňa predpoklady pre voľbu, i keď nemá doteraz dokončené vysokoškolské právnické
vzdelanie.
§ 69
Opatrenia týkajúce sa vojenského súdnictva robí minister spravodlivosti po dohode
s ministrom národnej obrany.
§ 70
(1)
Sudcovia vykonávajú svoju funkciu i po uplynutí doby, na ktorú boli zvolení, až do
času, keď nastúpia do funkcie sudcovia novozvolení.
(2)
Sudca, u ktorého bolo urobené opatrenie podľa § 59, vykonáva svoju funkciu do času,
keď nastúpi novozvolený sudca na súde, na ktorý bol povolaný.
§ 71
Minister spravodlivosti urobí opatrenia, aby sudcovia z povolania, pokiaľ nebudú zvolení
do tejto funkcie, boli zaradení na miesta zodpovedajúce ich politickej a odbornej
kvalifikácii.
§ 72
(1)
Sudcovia z povolania, ktorí sú v čase svojho funkčného obdobia povolaní podľa branného
zákona na vojenské cvičenie ako dôstojníci v zálohe a pridelení na vojenské súdy,
môžu byť rozhodnutím ministra spravodlivosti poverení na túto dobu výkonom sudcovskej
funkcie, ktorú inak vykonávajú sudcovia z povolania vojenských súdov.
(2)
Za brannej pohotovosti štátu upraví spôsob doplňovania sudcov vojenských súdov a
vojenského kolégia Najvyššieho súdu minister spravodlivosti po dohode s ministrom
národnej obrany a ministrom vnútra.
§ 73
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon č. 62/1961 Zb. o organizácii súdov a vládne nariadenie č. 63/1961 Zb., ktorým sa vydáva volebný poriadok pre voľby sudcov okresných súdov.
§ 74
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.