41/1964 Zb.

So zreteľom na štátny záujem možno mimo poradníka prideliť byt

Vláda môže určiť ďalšie prípady, kedy možno prideliť byt v štátnom záujme.

Náhradné byty prideľuje miestny národný výbor, v územnom obvode ktorého je byt, ktorý sa má vypratať. Ak je náhradný byt v inej obci, prideľuje ho miestny národný výbor, v územnom obvode ktorého je náhradný byt, po dohode s miestnym národným výborom, v územnom obvode ktorého je byt, ktorý sa má vypratať.

Uchádzačovi, ktorý nie je zapísaný do poradníka, možno prideliť byt ako náhradný, ak má svoj byt vypratať na základe rozhodnutia súdu alebo národného výboru alebo ak bol o svoj byt pripravený živelnou pohromou.

Národné výbory napomáhajú tomu, aby sa do rodinného domčeka, v ktorom užíva byt iný občan, mohol nasťahovať jeho vlastník alebo jeho ženaté (vydaté) dieťa, prípadne jeho rodičia. Za tým účelom prideľujú miestne národné výbory náhradné byty užívateľom bytov v rodinných domčekoch alebo dbajú, aby užívatelia týchto bytov boli zaraďovaní do družstevnej alebo individuálnej bytovej výstavby. Takisto podporujú uskutočňovanie výmien bytov medzi vlastníkmi rodinných domčekov a užívateľmi bytov v nich.

Z prideľovacieho práva miestneho národného výboru je byt v rodinnom domčeku vyňatý, ak vyhlási vlastník domčeka miestnemu národnému výboru súčasne s ohlásením uvoľneného bytu alebo do 8 dní po tom, keď sa stalo vykonateľným rozhodnutie súdu alebo národného výboru o zrušení práva užívať byt, že sa do 15 dní do bytu nasťahuje alebo že v tejto lehote v ňom ubytuje svoje ženaté (vydaté) dieťa, alebo ak nejde o obce uvedené v § 7 ods. 1, svojich rodičov.

Ak je rodinný domček v spoluvlastníctve, môže právo nasťahovať sa do uvoľneného bytu v domčeku alebo ubytovať v ňom svoje ženaté (vydaté) dieťa alebo svojich rodičov použiť každý zo spoluvlastníkov, a to podľa vzájomnej dohody, a ak k nej nedôjde, podľa rozhodnutia súdu (§ 139 Obč. zák. ).

Prideľovacie právo miestneho národného výboru sa nevzťahuje na jednotlivú obytnú miestnosť (časť bytu) v rodinnom domčeku, ak ohlási vlastník rodinného domčeka miestnemu národnému výboru súčasne s ohlásením uvoľneného bytu v domčeku, že túto miestnosť bude užívať sám alebo príslušník jeho rodiny pre svoje zotavenie alebo za účelom ošetrenia záhrady. Túto výhodu môže vlastník rodinného domčeka uplatniť, ak býva sám alebo príslušník jeho rodiny v obci uvedenej v § 7 ods. 1 a ak ide o inú obec, než v ktorej je rodinný domček. Jednotlivá obytná miestnosť v rodinnom domčeku je vyňatá z prideľovacieho práva miestneho národného výboru len vtedy, ak je od bytu, ktorý sa má prideliť, tak oddelená, že jej užívaním nebude užívateľ bytu rušený v jeho obvyklom užívaní, alebo ak ju možno podľa vyjadrenia stavebného úradu takto upraviť.

Ak je rodinný domček v spoluvlastníctve, môžu všetci spoluvlastníci uplatniť právo na užívanie len jednej miestnosti dohromady.

Podnikové byty, byty Ministerstva vnútra a byty v domoch ľudových bytových družstiev prideľuje miestny národný výbor na návrh organizácie hospodáriacej s podnikovými bytmi, orgánu Ministerstva vnútra alebo ľudového bytového družstva.

Miestny národný výbor pridelí byt, ak mu organizácia, orgán Ministerstva vnútra alebo ľudové bytové družstvo najneskôr do 30 dní po vzniku ohlasovacej povinnosti navrhnú uchádzača zapísaného do poradníka (§ 15).

Ak nenavrhne organizácia, orgán Ministerstva vnútra alebo ľudové bytové družstvo takého uchádzača v určenej lehote, môže miestny národný výbor prideliť byt uchádzačovi zapísanému do miestneho poradníka, a to predovšetkým pracovníkovi organizácie, príslušníkovi ozbrojených sborov Ministerstva vnútra alebo členovi ľudového bytového družstva.

Byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podniku (§ 16 ods.4) a služobné byty prideľuje organizácia hospodáriaca s týmito bytmi po predchádzajúcom súhlase závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia po prejednaní na jej členskej schôdzi a po vyjadrení miestneho národného výboru.

Byty z bytovej výstavby jednotných roľníckych družstiev prideľuje predstavenstvo jednotného roľníckeho družstva po schválení členskou schôdzou. Ak nepridelí predstavenstvo jednotného roľníckeho družstva byt do 6 mesiacov po jeho uvoľnení, môže ho miestny národný výbor prideliť uchádzačovi zapísanému v miestnom poradníku.

Vojenské byty prideľuje orgán vojenskej správy so súhlasom miestneho národného výboru. Miestny národný výbor neodoprie súhlas, ak sa byt prideľuje uchádzačovi zapísanému do poradníka vojakov z povolania alebo za podmienok § 19 a § 20 ods. 2.

Miestny národný výbor je povinný prideliť byt, pri ktorom mu patrí prideľovacie právo, do 15 dní.

Proti rozhodnutiu miestneho národného výboru o pridelení podnikového bytu, bytu Ministerstva vnútra alebo bytu v dome ľudového bytového družstva sa môžu odvolať organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi, orgán Ministerstva vnútra alebo ľudové bytové družstvo.

Vlastník rodinného domčeka sa môže odvolať proti rozhodnutiu miestneho národného výboru o pridelení bytu (časti bytu) v jeho rodinnom domčeku v prípadoch uvedených v § 23. Inak sa vlastník domu proti rozhodnutiu o pridelení bytu nemôže odvolať.

Uchádzač, ktorému bol byt pridelený, môže sa proti rozhodnutiu o pridelení bytu odvolať len vtedy, ak ide o pridelenie náhradného bytu.

Právo uzavrieť s organizáciou, prípadne s vlastníkom domu dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu vzniká dňom, keď sa rozhodnutie miestneho národného výboru alebo iného príslušného orgánu o pridelenie bytu stalo vykonateľným , ak je byt v tomto čase už vyprataný, inak dňom jeho vypratania.

Ak ide o iný byt než náhradný, toto právo nevznikne, ak uchádzač, ktorému bol byt pridelený, ohlási miestnemu národnému výboru alebo inému príslušnému orgánu do 3 dní po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o pridelení bytu, že byt neprijíma.

Ak sa občan, ktorému bol byt pridelený, do 15 dní po rozhodnutí miestneho národného výboru alebo iného príslušného orgánu o pridelení bytu, prípadne do 15 dní po jeho vyprataní bez vážnych dôvodov do bytu nenasťahuje alebo neuzavrie s organizáciou (vlastníkom domu) dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu, môže miestny národný výbor alebo iný príslušný orgán rozhodnutie o pridelení bytu zrušiť a byt prideliť inému uchádzačovi.

Proti rozhodnutiu miestneho národného výboru o zrušení práva užívať podnikový byt, byt vystavaný v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podniku (§ 16 ods.4), byt vystavaný v bytovej výstavbe jednotných roľníckych družstiev, vojenský byt, byt Ministerstva vnútra alebo byt v dome ľudového bytového družstva sa môže odvolať organizácia hospodáriaca s bytmi, prípadne orgán vojenskej správy alebo orgán Ministerstva vnútra. To isté platí o odvolaní proti príkazu na vysťahovanie z takéhoto bytu.

Vlastník rodinného domčeka sa môže odvolať proti rozhodnutiu miestneho národného výboru o zrušení práva užívať byt podľa § 40. Inak sa vlastník domu proti rozhodnutiu o zrušení práva užívať byt ani proti príkazu na vysťahovanie z bytu nemôže odvolať.

Odvolaniu proti rozhodnutiu o zrušení práva užívať byt nemožno odňať odkladný účinok. Možno ho však odňať odvolaniu proti príkazu na vysťahovanie z bytu, do ktorého sa jeho užívateľ nasťahoval bez rozhodnutia miestneho národného výboru alebo iného príslušného orgánu.

Užívateľ, ktorého právo užívať byt bolo zrušené, je povinný vypratať byt do určenej lehoty, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní; lehota na vypratanie bytu získaného protiprávne nesmie byť kratšia ako 3 dni.

S užívateľom sú povinní vypratať byt i príslušníci jeho domácnosti, ako aj iné osoby bývajúce v byte popri užívateľovi bytu a príslušníkoch jeho domácnosti.

Lehota na vypratanie sa počíta odo dňa, keď sa rozhodnutie o zrušení práva užívať byt a rozhodnutia o pridelení náhradného bytu alebo poskytnutí náhradného ubytovania stali vykonateľnými, ak pridelený náhradný byt alebo miestnosť určená pre náhradné ubytovanie boli v tom čase už vypratané, inak odo dňa ich vypratania. Ak nemusí byť užívateľovi bytu pridelený náhradný byt alebo poskytnuté náhradné ubytovanie, počíta sa lehota na vypratanie odo dňa, keď sa stalo vykonateľným rozhodnutie o zrušení práva užívať byt alebo príkaz na vysťahovanie.

Miestny národný výbor predĺži lehotu na vypratanie bytu o čas nevyhnutne potrebný na úpravu náhradného bytu.

Miestny národný výbor môže zrušiť právo užívať časť bytu z dôvodu všeobecného záujmu (§ 39).

Na návrh užívateľa bytu zruší miestny národný výbor právo užívať časť bytu tiež vtedy, ak užívateľ bytu i túto časť potrebuje pre seba, pre svoje ženaté (vydaté) dieťa alebo pre svojich rodičov a ak vznikla táto potreba až po uzavretí zmluvy o prenechaní časti bytu.

O príkaze na vysťahovanie z časti bytu platí obdobne § 41.

Proti rozhodnutiu miestneho národného výboru o zrušení práva užívať časť podnikového bytu, bytu vystavaného v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podniku (§ 16 ods.4), služobného bytu, vojenského bytu, bytu Ministerstva vnútra, bytu v dome ľudového bytového družstva alebo bytu vystavaného v bytovej výstavbe jednotných roľníckych družstiev môže sa odvolať organizácia hospodáriaca s bytom, prípadne orgán vojenskej správy alebo orgán Ministerstva vnútra. To isté platí o odvolaní proti príkazu na vysťahovanie z takéhoto bytu.

Užívateľ bytu sa môže odvolať proti rozhodnutiu miestneho národného výboru o zrušení práva užívať časť jeho bytu z dôvodu potreby užívateľa bytu (§ 45 ods.2) a ďalej proti príkazu na vysťahovanie z časti jeho bytu. Inak sa užívateľ bytu proti rozhodnutiu o zrušení práva užívať časť bytu nemôže odvolať.

O vyprataní časti bytu platia obdobne ustanovenia § 43 a 44.

Rodinný domček je obytný dom, v ktorom aspoň dve tretiny podlahovej plochy všetkých miestností pripadajú na byty. Rodinný domček môže mať najviac 5 obytných miestností, nepočítajúc do toho kuchyne. Väčší počet obytných miestností môže mať, ak úhrn ich podlahovej plochy neprevyšuje 120 m². Z obytných kuchýň sa do tohto úhrnu započítavajú len plochy, o ktoré výmera kuchyne prevyšuje 12 m².

Za podmienok uvedených v odseku 1 sa za rodinný domček považuje aj obytná časť roľníckej usadlosti.

Bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Za obytnú miestnosť sa považuje priamo osvetlená a priamo vetrateľná miestnosť o podlahovej ploche aspoň 8 m², ktorú možno priamo alebo dostatočne nepriamo vykurovať a ktorá je vzhľadom na svoje stavebno-technické usporiadanie a vybavenie určená na celoročné bývanie.

Za týchto podmienok sa považujú za obytnú miestnosť i kuchyne o podlahovej ploche nad 12 m²; do výmery podlahovej plochy obytných miestností sa započítava len tá časť podlahovej plochy, o ktorú je kuchyňa väčšia ako 12 m².

V pochybnostiach, či určitá miestnosť má povahu obytnej miestnosti, rozhodne stavebný úrad.

Ústredná správa pre rozvoj miestneho hospodárstva ustanoví, akým spôsobom sa zisťuje podlahová plocha obytných miestností bytov postavených v experimentálnej výstavbe. Môže tiež určiť, akým spôsobom sa vypočítava podlahová plocha obytných miestností iných bytov.

Zdravotne závadný byt je byt, ktorý stavebný úrad po prejednaní s okresným hygienikom uzná za nespôsobilý na bývanie pre jeho technické závady, ktoré škodlivo pôsobia na zdravie.

Zdravotne nevhodný je byt, ktorý vzhľadom na zdravotný stav užívateľa alebo iného príslušníka jeho domácnosti podľa posudku okresného hygienika pôsobí škodlivo na ich zdravie.

Zdravotne nevhodné sú aj byty preplnené. Byt sa považuje za preplnený, ak pripadá z úhrnu podlahovej plochy obytných miestností na užívateľa bytu a na každého ďalšieho príslušníka jeho domácnosti menej ako 8 m² alebo ak nemožno v byte poskytnúť jeho užívateľovi alebo inému príslušníkovi jeho domácnosti oddelenú miestnosť, hoci ju podľa posudku okresného hygienika vzhľadom na svoj zdravotný stav nevyhnutne potrebuje.

Podnikové byty sú byty trvale určené pre ubytovanie pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch, ktoré organizácie vystavali ako investori alebo získali alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Miestne národné výbory vedú zoznamy podnikových bytov.

Služobné byty sú byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových budovách, alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach, pri školách a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti, pokiaľ sa tieto byty užívajú pre ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení strážením týchto budov, objektov, zariadení a ústavov alebo sú z iných služobných (pracovných) dôvodov povinní v nich bývať preto, že by inak bola ohrozená prevádzka podniku (ústavu, zariadenia) alebo znemožnený výkon ich zamestnania.

Služobné byty sú aj domovnícke byty.

V pochybnostiach, či určitý byt má povahu služobného bytu, rozhodne okresný národný výbor po prejednaní s organizáciou hospodáriacou s týmto bytom a so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia.

Vojenské byty sú:

Vojenské byty uvedené v odseku 1 č. 2 stratili túto svoju povahu, ak po 1. januári 1957 prestal užívateľ bytu byť vojakom z povolania alebo bol byt pridelený inej osobe než vojakovi z povolania. Takisto stratia túto svoju povahu, ak po začiatku účinnosti tohto zákona prestane užívateľ bytu byť vojakom z povolania alebo bude pridelený inej osobe než vojakovi z povolania.

Byty Ministerstva vnútra sú:

Byty Ministerstva vnútra uvedené v odseku 1 č. 2 stratili túto svoju povahu, ak po 1. januári 1957 prestal užívateľ bytu byť príslušníkom ozbrojených sborov Ministerstva vnútra alebo byt bol pridelený inej osobe než príslušníkovi ozbrojených sborov Ministerstva vnútra.

Vojenské byty, byty Ministerstva vnútra a podnikové byty nestrácajú túto svoju povahu, ak bol dom odovzdaný do správy organizácie bytového hospodárstva. V týchto prípadoch sa vojenskému orgánu, orgánu Ministerstva vnútra a organizácii hospodáriacej s podnikovými bytmi zachováva právo podať aj návrh na zrušenie práva užívať byt.

Príslušníci domácnosti užívateľa bytu sú:

Osoby uvedené v odseku 1 neprestanú byť príslušníkmi domácnosti, ak sa zdržujú z vážnych dôvodov, najmä pre výkon brannej povinnosti, účasť na stavebných a montážnych prácach, štúdium na škole alebo z liečebných dôvodov dlhší čas, ale dočasne mimo svojho bydliska.

Pri posudzovaní bytovej potreby významných verejných činiteľov, vedeckých a umeleckých pracovníkov prizerá miestny národný výbor aj na to, aby výmera bytu zodpovedala povahe a spoločenskému významu ich práce. To platí najmä pri prideľovaní bytov a pri rozhodovaní podľa § 38. U významných vedeckých a umeleckých pracovníkov sa pritom opiera o vyjadrenie príslušného ústredného orgánu.

O bytoch v budovách cirkví a náboženských spoločností a ich zložiek, ako aj o bytoch určených v iných budovách pre ubytovanie duchovných cirkví a náboženských spoločností môže miestny národný výbor urobiť opatrenia podľa tohto zákona len so súhlasom okresného národného výboru.

Miestnosti, ktoré sú určené alebo ktoré sa užívajú na iné účely ako na bývanie, môžu sa upraviť na byty len na základe rozhodnutia stavebného úradu.

Ak nevykonáva stavebné zmeny a práce spojené s úpravou podľa odseku 1 organizácia na vlastný náklad, aby získala byty pre svojich pracovníkov, alebo uchádzač o byt sám, uhradzuje náklady spojené s úpravou v domoch, ktoré sú v štátnom socialistickom vlastníctve, miestny národný výbor z rozpočtových prostriedkov.

Pri domoch, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, spravuje sa úhrada nákladov osobitnými predpismi.*)

Príkazy miestnych národných výborov na vypratanie bytu, ktoré nadobudli právoplatnosť pred dňom účinnosti tohto zákona, sú vykonateľné, ak boli vydané z dôvodu nadmernosti bytu, v prospech vlastníka rodinného domčeka alebo z dôvodu všeobecného záujmu; v ostatných prípadoch sú vykonateľné len vtedy, ak ich potvrdí okresný súd podľa doterajších predpisov.

Ústredná správa pre rozvoj miestneho hospodárstva vydáva vykonávacie predpisy k tomuto zákonu.

Zrušujú sa

Platenie miestneho poplatku z bytov sa spravuje osobitnými predpismi.**)

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.