62/1964 Zb.

Všetky odrody, hybridy a ich komponenty (ďalej len „odrody") musia pred povolením prejsť predpísanými odrodovými skúškami. Žiadosti o prijatie odrody na skúšky a o jej povolenie podávajú poverené organizácie (§ 1 ods. 1) na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom (ďalej len „kontrolný ústav") na tlačivách, ktoré u neho dostanú. Odroda, o ktorej prijatie na skúšky a povolenie požiada iný šľachtiteľ ako poverená organizácia, môže byť prijatá na skúšky, ak to vyžaduje záujem národného hospodárstva, len za podmienky, že šľachtiteľ sa zaviaže po jej povolení bezplatne odovzdať šľachtiteľskú dokumentáciu Združeniu šľachtiteľských a semenárskych podnikov a dodať všetok vyšľachtený materiál za platné ceny šľachtiteľskému a semenárskemu podniku určenému Združením týchto podnikov.

O prijatie prihlásených nových odrôd na odrodové skúšky rozhoduje Ministerstvo.

Kontrolný ústav môže navrhnúť Ministerstvu zaradiť do odrodových skúšok i vhodnú odrodu, ktorú šľachtiteľ neprihlásil; o jej zaradení do skúšok rozhodne Ministerstvo. Šľachtiteľ takejto odrody má rovnaké práva a povinnosti ako prihlasovateľ odrody.

Odrodovými skúškami sa zisťujú pestovateľské hodnoty odrody, ďalej jej samostatnosť a šľachtiteľská vyrovnanosť. Skúšky vykonáva kontrolný ústav vo svojich odrodových skúšobniach v spolupráci s výskumnými ústavmi a za pomoci podnikov spracovateľského priemyslu, zdravotníckych a iných zariadení a podnikov, v záujme ktorých sú odrody šľachtené a povoľované.

Odrodové skúšky pri jednoročných rastlinách sa vykonávajú spravidla v priebehu 3 rokov, pri dvojročných a viacročných rastlinách 4 až 5 rokov, pri ovocí, drevinách a iných vytrvalých rastlinách spravidla 3 roky plnej úžitkovosti. Ministerstvo môže dobu vykonávania odrodových skúšok predĺžiť alebo skrátiť, prípadne odrodu z odrodových skúšok vylúčiť.

V rámci odrodových skúšok vykoná kontrolný ústav prehliadku šľachtiteľského materiálu komisiou, ktorá je zložená z odborníkov príslušných odvetví. Komisia zhodnotí výsledky šľachtenia a spíše o tom zápisnicu, ktorú odovzdá kontrolnému ústavu. Kontrolný ústav vypracuje osvedčenie o konečnom výsledku skúšok a ich súhrnné zhodnotenie. Osvedčenie obsahuje podrobné údaje a súhrnné zhodnotenie všetkých vykonaných skúšok s návrhom na rozhodnutie. Osvedčenie s prípadným návrhom na povolenie odrody predkladá kontrolný ústav Ministerstvu; odpis osvedčenia zašle prihlasovateľovi.

O povolení novej odrody rozhoduje Ministerstvo na návrh Štátnej odrodovej komisie; v rozhodnutí tiež uvedie, kto a akým podielom je pôvodcom (spolupôvodcom). Nové odrody môžu sa povoliť len vtedy, ak prekonávajú úžitkovými vlastnosťami iné povolené odrody a sú pre poľnohospodársku výrobu potrebné.

O pomenovaní a označení povolenej odrody rozhoduje Ministerstvo na základe odporúčania Štátnej odrodovej komisie; prihlasovateľ môže sám navrhnúť pomenovanie alebo označenie. Názvy nových odrôd i mená ich šľachtiteľov zverejňuje Ministerstvo hneď po povolení.

Novopovolené odrody sa zapisujú do štátnej odrodovej knihy, ktorú vedie kontrolný ústav. Ministerstvo zverejňuje každý rok listinu povolených odrôd.

Kontrolný ústav vykonáva po dobu používania povolenej odrody jej sústavné skúšanie. Cieľom tohto skúšania je zisťovať stálosť a pestovateľskú hodnotu povolenej odrody. Ak kontrolný ústav zistí, že pestovateľská hodnota odrody poklesla, bola predstihnutá odrodou inou alebo stratila význam pre národné hospodárstvo, oznámi to s príslušným odôvodnením Ministerstvu, ktoré na návrh Štátnej odrodovej komisie odníme povolenie na ďalšie pestovanie odrody, prípadne určí dobu, počas ktorej je dovolené uvádzať do obehu osivo alebo sadivo odrody, povolenie ktorej odníma.

Osivo, sadivo a škôlkárske výpestky pre sústavné skúšanie sú povinní odovzdať kontrolnému ústavu

Kontrolný ústav oznamuje každý rok Ministerstvu a organizáciám, ktoré vykonávajú udržiavacie šľachtenie (§ 7 ods. 2), výsledky skúšok vykonávaných podľa odseku 1.

Pri povolených šľachtených odrodách, ktoré určí Ministerstvo, treba vykonávať udržiavacie šľachtenie, účelom ktorého je zabezpečiť výkonnosť aj ostatné vlastnosti, ktoré mala odroda v čase povolenia. Ministerstvo môže do udržiavacieho šľachtenia zaradiť aj nešľachtené povolené odrody, ktoré sa v takom prípade považujú za šľachtené odrody.

Udržiavacie šľachtenie vykonávajú šľachtiteľské a semenárske podniky, prípadne iné organizácie, ktoré touto činnosťou poverí Ministerstvo.

Kontrolný ústav sústavne sleduje a preveruje vo výrobných oblastiach výkonnosť jednotlivých povolených odrôd a podľa výsledkov v spolupráci s výrobnými poľnohospodárskymi správami navrhuje Ministerstvu určiť pestovateľské oblasti, v ktorých výrobné podmienky zaručujú najlepšiu výkonnosť jednotlivých odrôd (tzv. odrodová rajonizácia). Ministerstvo o tomto rozhodne po prerokovaní návrhu v Štátnej odrodovej komisii. Pri vyhlásení pestovateľskej oblasti súčasne určí, ktoré odrody sa majú v týchto oblastiach pestovať.

Vyhlásená rajonizácia je podkladom pre spracovanie plánu výroby osiva a sadiva, distribúciu uznaného osiva a sadiva a pre plánovanie ich obmien v poľnohospodárskych organizáciách. Pri povolení nových odrôd vyhlasuje Ministerstvo súčasne ich rajonizáciu. Poľnohospodárske organizácie sú povinné spravovať sa vyhlásenou rajonizáciou.

Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z vyhlásenej rajonizácie.

Za vyšľachtenie novej odrody prislúcha po jej povolení pôvodcom (spolupôvodcom) jednorázová odmena. Pôvodcom (spolupôvodcom) nových odrôd, s výnimkou okrasných rastlín, prislúcha okrem jednorázovej odmeny aj ročná odmena za predpokladu, že splnia pri vykonávaní udržiavacieho šľachtenia podmienky ustanovené smernicami Ministerstva. Pri okrasných rastlinách rozhoduje o priznaní ročnej odmeny pôvodcom (spolupôvodcom) Ministerstvo na návrh Štátnej odrodovej komisie.

Jednorázová odmena môže sa priznať aj za zlepšenie vyhľadaných a vyskúšaných krajových alebo zahraničných odrôd po ich zapísaní do štátnej odrodovej knihy.

Za plnenie úloh v udržiavacom šľachtení ustanovených smernicami Ministerstva môže sa priznať ročná odmena aj iným pracovníkom, ktorí vykonávajú toto šľachtenie.

Odmeny prislúchajú pôvodcom (spolupôvodcom) novej povolenej odrody len vtedy, ak odovzdajú bezplatne šľachtiteľskú dokumentáciu Združeniu šľachtiteľských a semenárskych podnikov a ak dodajú všetok vyšľachtený materiál za platné ceny šľachtiteľskému a semenárskemu podniku, ktorý určí združenie týchto podnikov.

Jednorázovú odmenu pre pôvodcu (spolupôvodcu) určí na návrh Štátnej odrodovej komisie Ministerstvo, a to najviac sumou 20 000 Kčs za jednu novú odrodu podľa jej hospodárskeho významu, možnosti uplatnenia v praxi a očakávaného hospodárskeho výsledku po jej zavedení do praxe s prihliadnutím na prácnosť a obťažnosť vyšľachtenia novej odrody. Po určení odmeny, ak je vyššia ako 1 000 Kčs, vyplatí sa pôvodcom (spolupôvodcom) len polovica určenej odmeny; druhá polovica odmeny sa vyplatí až po 5. rokoch, ak podľa vyjadrenia Štátnej odrodovej komisie sa odroda skutočne v praxi osvedčila a dostavil sa očakávaný hospodársky výsledok. Ak Štátna odrodová komisia zistí, že hospodársky výsledok je menší, prípadne väčší, ako sa predpokladalo pri pôvodnom určení odmeny, môže Ministerstvo na návrh Štátnej odrodovej komisie druhú polovicu odmeny úmerne znížiť, prípadne zvýšiť, pokiaľ odmena bola určená nižšou sumou, ako je jej horná hranica.

Z určenej jednorázovej odmeny pre pôvodcu (spolupôvodcu) za vyšľachtenie povoleného hybridu (napr. kukurice, maku) pripadá pri líniovom šľachtení 50 % pôvodcovi (spolupôvodcom) komponentov hybridu a 50 % pôvodcovi (spolupôvodcom), ktorý zistil a vypracoval rodokmeň (štrukturálny vzorec) povoleného hybridu; pri iných spôsoboch tvorby hybridu alebo odrôd, ktoré vznikli syntetickou populáciou, sa jednorázová odmena rozdelí podľa zásluhy pôvodcov (spolupôvodcov).

Za zlepšenie vyhľadaných a vyskúšaných odrôd krajových alebo zahraničných (§ 10 ods. 2) môže sa priznať jednorázová odmena, a to pri zlepšených krajových odrodách najviac do 30% a pri zlepšených zahraničných odrodách najviac do 10% odmeny určenej pre pôvodcu (spolupôvodcu) novej odrody (odsek 1), podľa stupňa pracovného úsilia vynaloženého na zlepšenie vyhľadanej a vyskúšanej odrody. O preddavkovom vyplácaní a o rozdelení odmeny pri zahraničných odrodách platia obdobne ustanovenia odsekov 1 a 2.

Poskytnutá odmena sa nevracia.

Ročná odmena sa určí podľa výmery plôch bežného pestovania novo povolenou odrodou osiatych alebo osadených a zistených Ministerstvom. Pokiaľ by sa pri niektorých plodinách plochy bežného pestovania nezisťovali, určí sa plocha bežného pestovania podľa výmery množiteľskej plochy.

Ročnú odmenu a jej výšku určí Ministerstvo podľa sadzieb a za podmienok dohodnutých s Ministerstvom financií. Ročná odmena za novo povolenú odrodu môže byť v jednom roku najviac 10 000 Kčs.

Ročná odmena sa poskytuje po dobu 15 rokov, začínajúc rokom nasledujúcim po udelení povolenia.

Za nové odrody, s výnimkou okrasných rastlín, ktoré boli povolené pred dňom účinnosti tejto vyhlášky, môže sa pri odrodách určených Ministerstvom poskytovať ročná odmena za roky, ktoré zvyšujú do uplynutia doby 15 rokov počítaných od roku nasledujúceho po udelení povolenia. Ustanovenie § 10 ods. 1 vety druhej platí tu obdobne.

Minister poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môže v prípadoch, v ktorých sú splnené pri vyšľachtení novej povolenej odrody alebo pri zlepšení povolených odrôd ním vyhlásené podmienky, priznať mimoriadnu odmenu až do výšky 50 000 Kčs. V týchto prípadoch nemôže sa už priznať odmena podľa iných predpisov.

Výrobou osiva, prípadne sadiva povolených odrôd sú poverené, a to pri

V prípade potreby si zabezpečujú organizácie uvedené v odseku 1, s výnimkou šľachtiteľských a semenárskych podnikov, výrobu osiva a sadiva hospodárskymi zmluvami s inými poľnohospodárskymi organizáciami, predovšetkým s tými, ktoré výrobné poľnohospodárske správy vyhlásili za semenárske hospodárstva.

Výrobné poľnohospodárske správy môžu za semenárske hospodárstva vyhlásiť poľnohospodárske organizácie, ktoré

Ak výrobná poľnohospodárska správa vyhlási podľa odseku 3 za semenárske hospodárstvo organizáciu, ktorú sama neriadi, koná tak vždy po dohode s orgánom, ktorý túto organizáciu riadi.

Rozsah výroby osiva a sadiva včítane chmeľových sadeníc a korenáčov určuje Ministerstvo, ktoré povereným organizáciám určí každoročne výrobné úlohy podľa jednotlivých plodín.

Výroba sadiva zemiakov sa smie vykonávať len v sadbových oblastiach určených Ministerstvom. V rámci týchto oblastí Ministerstvo za účelom sústavného zlepšovania kvality sadiva zemiakov robí opatrenia, aby sa postupne všetky plochy, ktoré sú určené pre výrobu zemiakov osadili zdravým sadivom.

Výrobou osiva pre pestovanie generatívnych ovocných podpníkov sú poverené šľachtiteľské a semenárske podniky. Osivo získavajú buď z vlastných stromov vhodných ušľachtilých odrôd alebo z nimi vybratých a registrovaných stromov ušľachtilých odrôd i planých stromov iných pestovateľov.

Pestovatelia registrovaných stromov sú povinní prenechať za odplatu šľachtiteľským a semenárskym podnikom ovocie z týchto stromov v množstve potrebnom na plánovanú výrobu osiva.

Výrobou ovocných, viničných a okrasných podpníkov (ďalej len „podpníky") a vrúbľov a rezkov ovocných stromov, krov a viniča hroznorodého sú poverené šľachtiteľské a semenárske podniky. Podpníky vyrábajú tieto podniky samy, prípadne uzavierajú o ich výrobe hospodárske zmluvy s inými poľnohospodárskymi organizáciami. Vrúble a rezky pestujú vo svojich materských sadoch a viniciach, prípadne ich získavajú hospodárskou zmluvou od iných organizácií. Šľachtiteľské a semenárske podniky sú povinné vykonávať vo svojich materských sadoch a viniciach sústavnú selekciu.

Výrobou ovocných stromčekov, krov a sadeníc viniča hroznorodého sú poverené šľachtiteľské a semenárske podniky; v prípade potreby zabezpečujú si výrobu hospodárskymi zmluvami s inými poľnohospodárskymi organizáciami.

Okrem organizácii uvedených v odseku 1 môžu pre vlastnú potrebu vyrábať ovocné stromčeky, kry a sadenice viniča hroznorodého

Organizácie a mičurinské krúžky uvedené v odseku 2 smú pestovať ovocné stromčeky, kry a sadenice viniča hroznorodého výhradne pre vlastnú účelovú potrebu; ich scudzovanie je zakázané.

Výrobou chmeľových sadeníc a korenáčov je poverené Chmelářství, národný podnik v Žatci (ďalej len „Chmelářství"). Chmelářství uzaviera na výrobu chmeľových sadeníc a korenáčov hospodárske zmluvy s poľnohospodárskymi organizáciami, ktoré Ministerstvo na návrh Chmelářství vyhlási za chmeliarske hospodárstva.

Pri určení úloh plánu poľnohospodárskej výroby a nákupu poľnohospodárskych výrobkov poľnohospodárskym organizáciám, ktoré uzavreli s poverenými organizáciami hospodárske zmluvy na výrobu osiva, sadiva včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárskych výpestkov, prihliada sa na rozsah výrobných úloh, ktoré tieto organizácie prevzali na základe tejto hospodárskej zmluvy.

Organizácie, ktoré sú poverené výrobou osiva, sadiva včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárskych výpestkov sú povinné v rámci uznávacieho konania prihlásiť kontrolnému ústavu v lehotách im určených na prehliadky všetky porasty, z ktorých osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárske výpestky podliehajú tomuto konaniu. Na prehliadky prihlasujú poverené organizácie aj svoje ovocné semenné a materské vrúbľové ovocné stromy, kry a kry selektovaných viníc, ako aj všetky odrody v poslednom roku udržiavacieho šľachtenia.

Prihlášky vo všetkých rubrikách riadne vyplnené podávajú poverené organizácie na tlačivách, ktoré dostanú od kontrolného ústavu; sú povinné urobiť včas aj opatrenie, aby vyrobené osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárske výpestky mohli byť prevzaté, vyčistené, vytriedené a odobraté z nich vzorky.

Prihlášku na vykonanie prehliadky môže poverená organizácia z dôvodov uvedených v technickej norme odvolať.

Kontrolný ústav v rámci uznávacieho konania

O výsledku prehliadky vydá kontrolný ústav na predpísaných tlačivách a v lehotách určených v technických normách osvedčenie, ktoré doručí poverenej organizácii.

Na osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárske výpestky vyhovujúce technickým normám vydá kontrolný ústav uznávací list, štítok (návesku) a plombu na obal.

Uznané osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárske výpestky možno používať na osev (výsadbu) len vo vegetačnom období nasledujúcom bezprostredne po ich zbere. Uvádzať ich do obehu pre použitie v neskorších vegetačných obdobiach možno len so súhlasom kontrolného ústavu, ktorý ho udelí po novom preskúšaní a zistení, že majú akosť predpísanú technickými normami.

Uznávanie osiva a sadiva včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárskych výpestkov vykonáva kontrolný ústav bezplatne. Za ostatné prehliadky, skúšky, rozbory a iné úkony účtuje kontrolný ústav poplatky, výšku ktorých určí Ministerstvo.

Ministerstvo určuje podľa bilancií potreby osiva a sadiva na jednotlivé roky, či možno uvádzať do obehu obchodné osivo a sadivo a aké jeho množstvo sú poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky povinné pripraviť.

Ako obchodné osivo a sadivo povolí kontrolný ústav osivo a sadivo, ktoré bolo riadne vyčistené a pri skúšaní vykázalo aspoň hodnoty určené technickými normami pre najnižšiu akostnú triedu.

Pre používanie obchodného osiva a sadiva na osev (výsadbu) platí obdobne ustanovenie § 24.

Obchodné osivo a sadivo zabezpečujú poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky, a to z trhového tovaru získaného z plôch, ktoré kontrolný ústav pri uznávacom konaní zamietol, a z plôch bežného pestovania, ktoré vykazovali také vlastnosti, že dávajú záruku výroby osiva a sadiva aspoň v hodnote najnižšej akostnej triedy určenej technickými normami.

Za účelom zabezpečenia akostného obchodného osiva a sadiva sú poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky povinné pripraviť osivo a sadivo predovšetkým z plôch, ktoré kontrolný ústav pri uznávacom konaní zamietol, avšak v osvedčení označil za spôsobilé pre zber na prípravu obchodného osiva a sadiva. Kontrolný ústav odovzdá poľnohospodárskemu nákupnému a zásobovaciemu podniku v určenom termíne osvedčenie o výsledku prehliadky týchto plôch. Poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky sú tiež samy povinné vyhľadávať plochy z bežného pestovania vhodné pre obchodné osivo a sadivo a zabezpečiť, aby trhový tovar vyrobený na takýchto plochách, bol po nákupe osobitne uskladnený.

Po prečistení uskladneného trhového tovaru požiada poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik kontrolný ústav o jeho preskúšanie. Kontrolný ústav odoberie z pripraveného trhového tovaru vzorky, preskúša ich , a ak vykazuje osivový a sadivový materiál hodnoty uvedené v § 26 ods. 2, povolí ich ako obchodné osivo a sadivo.

Do obehu možno uvádzať len osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárske výpestky, ktoré boli uznané, prípadne povolené kontrolným ústavom.

Osivo a sadivo do ďalšieho množenia, sadivo jahôd, ovocné stromčeky a kry a sadenice viniča hroznorodého môžu uvádzať do obehu šľachtiteľské a semenárske podniky. Osivo a sadivo do bežného pestovania môžu uvádzať do obehu poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky. Chmeľové sadenice a korenáče môže uvádzať do obehu len Chmelářství.

Okrem organizácií uvedených v odseku 2 môžu uvádzať do obehu osivo, sadivo a škôlkárske výpestky len organizácie, ktoré touto činnosťou poverí Ministerstvo.

Osivo a sadivo treba dodávať v uzavretých obaloch opatrených predpísanými vyplnenými štítkami (náveskami) a plombami, s výnimkou predaja v drobnom, ktorý možno vykonávať z otvoreného obalu. Sadivo zemiakov sa môže pri nedostatku vriec dodávať výnimočne voľne nakladané.

Osivá zelenín a kvetín môžu sa dodávať v drobnom spotrebiteľskom balení (pestré vrecúška).

Organizácia, ktorá dodáva osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárske výpestky, zodpovedá za pravosť druhu a odrody a za ich predpísanú akosť, ako aj za to, že na ne bol vydaný uznávací list, prípadne pri obchodnom osive a sadive povoľovací list.

Kontrolný ústav preveruje ako organizácia, ktorá je poverená výrobou osiva, sadiva včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárskych výpestkov, prípadne poľnohospodárska organizácia, ktorá ich na základe hospodárskej zmluvy vyrába, plní svoje povinnosti pri ich príprave a dodávke.

Za účelom zistenia pravosti druhu a odrody uznaných osív a sadív včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárskych výpestkov, osiva a sadiva z dovozu a pre vývoz vykonáva kontrolný ústav skleníkové, laboratórne a poľné vegetačné skúšky v rozsahu, ktoré určí Ministerstvo.

Národné výbory, predovšetkým miestne národné výbory kontrolujú, či a ako užívatelia pozemkov (aj neobrábaných) vykonávajú ochranu pozemkov, porastov a vlastných skladov proti škodcom. Výrobné poľnohospodárske správy koordinujú plány ochrany proti škodcom zostavené poľnohospodárskymi organizáciami nimi riadenými a kontrolujú v nich vykonávanie ochrany. Aby sa zvýšila účinnosť opatrení plánovaných nimi riadenými organizáciami, môžu výrobné poľnohospodárske správy navrhnúť okresným národným výborom, aby uložili vykonanie obdobných opatrení proti škodcom aj ostatným užívateľom pozemkov. Výrobné poľnohospodárske správy zostavujú celookresný plán ochrany rastlín a oboznámia s ním príslušného okresného hygienika.

Za účelom zistenia výskytu alebo rozšírenia zvlášť nebezpečných škodcov môže okresný národný výbor po prerokovaní s výrobnou poľnohospodárskou správou, prípadne na jej návrh nariadiť ich individuálne alebo hromadné vyhľadávanie. Individuálne vyhľadávanie škodcov robí užívateľ pozemkov; do hromadných akcií môžu byť zapojení podľa predpisov o občianskej pracovnej pomoci^*) aj ostatní občania.

Ak sa vyskytujú škodcovia v nebezpečnom rozsahu alebo ak je dôvodná obava pred ich nebezpečným rozšírením, môže okresný národný výbor po prerokovaní s výrobnou poľnohospodárskou správou, prípadne na jej návrh nariadiť účinné hromadné opatrenia. Náklady týchto hromadných opatrení v jednotlivých obciach rozvrhne miestny národný výbor na jednotlivých užívateľov pozemkov podľa výmery ošetrenej plochy.

Kontrolný ústav vykonáva odbornú štátnu kontrolu ochrany pozemkov, porastov a všetkých skladov proti škodcom a navrhuje okresným národným výborom uložiť účinné opatrenia. Ak zistí závažné nedostatky, ktoré vyžadujú okamžitú nápravu, najmä za účelom zabránenia, prípadne odstránenia škôd, môže uložiť vykonanie neodkladných opatrení.

Národné výbory, orgány a organizácie riadiace poľnohospodárske organizácie, najmä výrobné poľnohospodárske správy, kontrolný ústav, organizácie Československého ovocinárskeho a záhradkárskeho sväzu a organizácie, ktoré skladujú a spracúvajú rastlinné výrobky, sú povinné spolupracovať pri organizácii, zabezpečovaní, vykonávaní a kontrole ochrany pozemkov, porastov a skladov proti škodcom.