85/1964 Zb.

Oba zmluvné štáty sa zaväzujú umožniť pohraničný prechod železníc. Urobia všetky opatrenia, aby prechod bol upravený účelne a jednoducho.

Za tým účelom sa bude vykonávať prípojová a prechodová služba na železničných tratiach prekračujúcich štátne hranice vo výmenných staniciach.

„územný štát“ je štát, na území ktorého sa vykonáva prípojová a prechodová služba železníc, „susedný štát“ je druhý štát;

„výmenná stanica“ je stanica, v ktorej sa vykonáva prípojová a prechodová služba v železničnej doprave;

„pohraničná prípojová trať“ je trať medzi štátnymi hranicami a výmennou stanicou;

„vlastnícka správa“ je železničná správa územného štátu;

„susedná správa“ je železničná správa susedného štátu;

„prípojová a prechodová služba“ je dopravná a prepravná služba obidvoch železničných správ potrebná na vykonávanie pohraničného prechodu železníc;

„pohraničné prejednanie“ je konanie, ktoré je predvídané právnymi predpismi zmluvných štátov pre vstup, výstup a prechod osôb, batožín, tovaru, cenín a poštových zásielok.

Železničné správy sa môžu dohodnúť, že jednotlivé vlaky s hnacími vozidlami a personálom druhej železničnej správy môžu jazdiť i za výmennú stanicu. V týchto prípadoch platia obdobne ustanovenia článkov 4 odsek 5, 7, 11-14, 16 a 19, ktorými je upravená prípojová a prechodová služba na pohraničnej prípojovej trati a vo výmennej stanici.

Železničné správy upravia prípojovú a prechodovú službu osobitnými dojednaniami tak, aby bol zabezpečený rýchly a riadny výkon služby.

Odovzdávanie a preberanie cestovných batožín, spešnín, tovaru, vozňov, prepravných pomôcok, prepravných skríň, paliet a príslušných sprievodných listín sa vykonáva vo výmenných staniciach bez toho, že by tým bolo dotknuté ustanovenie článku 3 odsek 4 tejto Dohody.

Vlaky jazdiace na pohraničných prípojových tratiach budú, pokiaľ prechádzajú štátne hranice, vedené susednou správou až do výmennej stanice podľa dopravných predpisov tejto správy jej hnacími vozidlami a jej personálom.

Vo výmenných staniciach platia predpisy vlastníckej správy. Železničné správy sa však môžu dohodnúť, že pre určité úseky železničnej služby sa použijú predpisy susednej správy.

Pripustenie hnacích vozidiel a skúšky obsluhujúceho personálu na území jedného zmluvného štátu platia i pre územie druhého zmluvného štátu. Železničné správy sa dohodnú na nevyhnutnom zaistení bezpečnosti prevádzky.

Tarifný bod pre všetky pohraničné prechody leží na štátnych hraniciach.

Každá železničná správa kontroluje, udržuje a obnovuje všetky zariadenia výmenných staníc a pohraničných prípojových tratí na svojom území s ohľadom na potreby pohraničného prechodu železníc.

Vlastnícka správa poskytne po dohode so susednou správou vo výmenných staniciach zariadenia, miestnosti a vybavenie potrebné pre výkon služby susednej správy.

Železničné správy sú povinné na území svojho štátu zriaďovať a udržiavať v riadnom stave zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia potrebné pre pohraničný prechod železníc. Železničné správy môžu dohodnúť odchýlky.

Železniční zamestnanci susednej správy sú oprávnení používať oznamovacie zariadenia uvedené v odsekoch 1 a 2 pre služobné účely bezplatne.

Používať železničné oznamovacie zariadenia pre súkromné účely nie je prípustné.

Výkony urobené jednou železničnou správou pre druhú sa vyrovnajú pokiaľ možno naturálne. Ak nebude možné plné naturálne vyrovnanie, uhradia sa vlastné náklady.

Ak vlastnícka správa vypomôže susednej správe na jej požiadanie železničnými zamestnancami, prevádzkovými prostriedkami alebo materiálom, uhradia sa vlastníckej správe vlastné náklady.

Pohraničné prejednanie [článok 2 písmeno g)] budú vykonávať príslušné orgány každého z obidvoch zmluvných štátov na vlastnom štátnom území.

Ak železniční zamestnanci susedného štátu pri výkone služby vo vlakoch za jazdy na pohraničných prípojových tratiach zistia porušenie bezpečnosti a poriadku železničnej prevádzky, oznámia čo najskôr okolnosti týkajúce sa prípadu príslušnej železničnej služobni územného štátu.

Týmto ustanovením sa nedáva železničným zamestnancom právo použiť donútenie.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj vo výmenných staniciach, pokiaľ tam nie sú orgány územného štátu.

Vo výmenných staniciach a na pohraničných prípojových tratiach sa používa v styku so železničnými zamestnancami susednej správy úradný jazyk tejto správy. Najmä všetky telefonické, písomné a ústne oznámenia, ktoré sa vzťahujú na vlakovú dopravu, sa robia v jazyku susednej správy. Zamestnanci, ktorí prichádzajú do úvahy, musia ovládať tento služobný jazyk v rozsahu potrebnom pre výkon služby.

Miestnosti určené na výlučné používanie zamestnancami susednej správy budú označené dvojjazyčne. Označenie v úradnom jazyku susednej správy bude na prvom mieste.

Služobné predpisy a služobné tlačoviny určené pre druhú železničnú správu sa odovzdávajú bez prekladu.

Železniční zamestnanci susednej správy činní v územnom štáte sú povinní konať v duchu dobrých susedských vzťahov medzi železničnými správami a podľa toho sa správať v službe i mimo nej.

Železniční zamestnanci susednej správy činní v územnom štáte podliehajú bez toho, že by tým boli dotknuté ustanovenia medzinárodného súkromného práva, právnym predpisom územného štátu.

Pre služobný pomer železničných zamestnancov uvedených v odseku 1 sú rozhodujúce - najmä i pokiaľ ide o disciplinárne konanie - výlučne predpisy platné v susednom štáte.

Železniční zamestnanci uvedení v odseku 1 sú oslobodení voči druhému zmluvnému štátu od všetkých priamych daní, dávok a poplatkov, pokiaľ sú ukladané v súvislosti s príjmom z výkonu ich služby.

O trestných konaniach, ktorých sa dopustia v územnom štáte železniční zamestnanci uvedení v odseku 1, neodkladne sa upovedomí prostredníctvom príslušnej služobne územného štátu nadriadená služobňa železničného zamestnanca.

Susedná správa obmedzí počet svojich železničných zamestnancov v územnom štáte na mieru potrebnú pre výkon služby. Môže poveriť jedného z týchto železničných zamestnancov, aby ju zastupoval voči železničnej správe územného štátu. Na požiadanie vlastníckej správy bude železničný zamestnanec vylúčený alebo odvolaný z činnosti v územnom štáte.

Služobne a železniční zamestnanci jedného zmluvného štátu sú povinní poskytnúť potrebnú pomoc železničným zamestnancom susedného štátu pri výkone ich služobných povinností a vyhovieť v tomto smere ich žiadostiam rovnakým spôsobom, ako obdobným žiadostiam vlastných železničných zamestnancov.

Trestnoprávne ustanovenia územného štátu na ochranu služobného konania a na ochranu železničných zamestnancov platia aj na trestné konania v územnom štáte proti železničným zamestnancom susednej správy činným pri vykonávaní tejto Dohody, ak sú títo železniční zamestnanci v službe alebo ak k činu dôjde v súvislosti s touto službou.

Železničným zamestnancom susedného štátu sa v prípade ochorenia alebo nehody na pohraničnej prípojovej trati alebo vo výmennej stanici poskytne potrebná prvá pomoc.

Železniční zamestnanci susednej správy činní vo výmennej stanici alebo na pohraničnej prípojovej trati sú oprávnení nosiť v službe i mimo nej služobnú rovnošatu alebo viditeľné služobné označenie.

Predmety, ktoré dovážajú alebo vyvážajú pre svoju služobnú potrebu železniční zamestnanci susednej správy činní v územnom štáte, sú oslobodené od cla a iných dávok.

Oslobodené od cla a iných dávok sú aj predmety osobnej potreby vrátane potravín, ktoré so sebou vezú železniční zamestnanci susednej správy činní v územnom štáte a ktoré potrebujú pri svojom služobnom pobyte v územnom štáte.

Dovozné a vývozné zákazy, ako aj dovozné a vývozné obmedzenia hospodárskej povahy nemožno použiť na predmety uvedené v odsekoch 1 a 2.

Zariadenia pre služobné miestnosti a iné predmety potrebné pre účely susednej správy vo výmenných staniciach môžu sa dovážať a vyvážať bez osobitného povolenia, bez cla a iných dávok; to isté platí pre náradie a materiál potrebný na opravu a údržbu všetkých týchto predmetov.

Ustanoveniami článkov 14 a 15 nie sú dotknuté predpisy obidvoch zmluvných štátov o vykonávaní colnej kontroly a o dovoze a vývoze hodnôt, na ktoré sa vzťahujú devízové predpisy.

Služobné listy a služobné balíky, ako aj služobné peňažné zásielky, ktoré sú určené pre služobne susednej správy alebo tieto služobne odosielajú do susedného štátu, môžu dopravovať železniční zamestnanci susednej správy bez prostredníctva poštovej správy a bez poštových poplatkov.

Aby sa zamedzilo zneužitiu, tieto zásielky sa opatria služobnou pečiatkou odosielajúceho miesta; colnej a devízovej kontrole podliehajú iba pri podozrení z konania odporujúceho predpisom.

Železniční zamestnanci vrátane dozorných a vyšetrujúcich železničných zamestnancov, ktorí prekračujú pri služobnom výkone v prípojovej a prechodovej službe štátne hranice, musia mať dvojjazyčné preukazy na prekračovanie štátnych hraníc podľa vzoru Prílohy 1a prípadne 1b. Tieto preukazy oprávňujú na prekračovanie štátnych hraníc na jednej alebo niekoľkých tratiach uvedených v článku 3 odsek 1, ako aj na pobyt v územnom štáte po dobu výkonu služby.

Vidovanie môže sa odoprieť bez udania dôvodov; vidovanie už urobené môže sa kedykoľvek bez udania dôvodu odvolať. O odopretí alebo odvolaní vidovania musí sa neodkladne upovedomiť úrad, ktorý preukaz na prekračovanie štátnych hraníc vydal, a výmenná prípadne pohraničná stanica uvedená v tomto preukaze.

Preukazy na prekračovanie štátnych hraníc treba na požiadanie predložiť príslušným úradným orgánom územného štátu.

Preukazy na prekračovanie štátnych hraníc sa vydávajú a vidujú bez dávok a poplatkov.

Pre železničných zamestnancov pomocných vlakov a snehových odpratávacích pluhov, ktorí prekračujú štátne hranice, vydá náčelník výmennej alebo pohraničnej stanice menné zoznamy v troch vyhotoveniach na tlačive podľa vzoru Prílohy 2a, prípadne 2b. Menné zoznamy musia byť opatrené podpisom náčelníka a služobnou pečiatkou výmennej alebo pohraničnej stanice. Pečiatka musí byť pripojená bezprostredne pod zápisom posledného mena. Títo železniční zamestnanci musia mať okrem toho ešte služobný preukaz opatrený podobizňou. Menné zoznamy oprávňujú železničných zamestnancov v nich uvedených na prekračovanie štátnych hraníc na jednej z tratí uvedených v článku 3 odsek 1, ako aj na pobyt v územnom štáte po dobu výkonu služby.

Pred prekročením štátnych hraníc podľa odseku 6 je potrebné upovedomiť príslušné pohraničné orgány druhého zmluvného štátu.

Pri prekračovaní štátnych hraníc podľa odseku 6 železniční zamestnanci sa musia preukázať pohraničným orgánom mennými zoznamami a služobnými preukazmi. Pritom treba odovzdať pohraničným orgánom obidvoch zmluvných štátov po jednom vyhotovení menných zoznamov. Tretie vyhotovenie treba po návrate vrátiť náčelníkovi výmennej alebo pohraničnej stanice, ktorý zoznamy vydal. Všetci železniční zamestnanci uvedení v mennom zozname musia prekračovať štátne hranice vždy súčasne. Ak to vo výnimočných prípadoch nie je možné, je železničný zamestnanec zodpovedný za vedenie pomocného vlaku alebo snehového odpratávacieho pluhu povinný čo najskôr upovedomiť s udaním dôvodov prostredníctvom do úvahy prichádzajúcej železničnej služobne územného štátu pohraničné orgány alebo najbližšie bezpečnostné orgány tohto štátu. Železničný zamestnanec, ktorý sa nemohol vrátiť, sa musí v tomto prípade po odpadnutí prekážky neodkladne vrátiť do susedného štátu, pričom mu na návrat postačí len služobný preukaz opatrený podobizňou.

Železniční zamestnanci druhého zmluvného štátu, ktorí majú len preukazy na prekračovanie štátnych hraníc alebo sú uvedení len v menných zoznamoch, nesmú opustiť obvod výmennej stanice a pohraničnú prípojovú trať, prípadne obvod pohraničnej stanice a trať medzi pohraničnou stanicou a štátnymi hranicami.

Všetci ostatní železniční zamestnanci potrebujú na prekračovanie štátnych hraníc platné cestovné pasy s vízom.

Ak dôjde pri prevádzke železnice v prípojovej a prechodovej službe na pohraničnej prípojovej trati alebo vo výmennej stanici k usmrteniu alebo k zraneniu osoby alebo k poškodeniu alebo zničeniu veci, ručí železničná správa územného štátu podľa práva tohto štátu, pokiaľ nie je v ďalšom ustanovené inak.

Pokiaľ je ručenie za stratu a poškodenie cestovných batožín, spešnín, tovaru, prevádzkových prostriedkov, prepravných pomôcok, prepravných skríň a paliet, ako aj za prekročenie dodacej lehoty upravené osobitnými medzinárodnými dojednaniami platnými pre obidva zmluvné štáty, platí táto osobitná úprava.

Ak dôjde k usmrteniu alebo k zraneniu železničného zamestnanca susednej správy pri výkone služby súvisiacej s prípojovou a prechodovou službou pri prevádzke železnice na pohraničnej prípojovej trati alebo vo výmennej stanici, alebo ak dôjde k poškodeniu alebo zničeniu veci, ktorú tento železničný zamestnanec so sebou nesie alebo vezie, bude sa právne postavenie, pokiaľ ide o náhradu škody, posudzovať tak, ako keby ku škode došlo na tratiach tej železničnej správy, ku ktorej tento železničný zamestnanec patrí.

Železničné správy sa dohodnú o úprave vzájomného postupu a povinnosti náhrady.

Výmena listovej, balíkovej a peňažnej pošty v doprave medzi obidvoma štátmi a v tranzite sa vykonáva podľa dojednaní uzavretých medzi československou a rakúskou poštovou správou na základe ustanovení Svetového poštového dohovoru a ich dojednaní.

Výmena pošty sa vykonáva vo výmenných staniciach, pokiaľ medzi poštovými správami nie je dohodnuté inak.

Výmenu pošty obstarávajú poštoví zamestnanci. Výmenu listovej pošty môžu vykonávať aj železniční zamestnanci.

Na prepravu poštových zásielok môžu sa použiť poštové vozne, železničné služobné vozne alebo železničné nákladné vozne.

Medzi príslušnými správami obidvoch zmluvných štátov sa dojedná, ktoré vozne a v ktorých reláciách sa použijú, a či sprievod obstarajú poštoví alebo železniční zamestnanci.

Ustanovenia článkov 11 až 14, 1618 a 19 tejto Dohody platia obdobne aj pre poštových zamestnancov činných v železničnej poštovej službe na území druhého zmluvného štátu; ustanovenia článku 19 nadto pre stratu a poškodenie poštových vecí.

Dojednania urobené na základe tejto Dohody sú v obidvoch zmluvných štátoch oslobodené od poplatkov.

Rozpory týkajúce sa výkladu alebo vykonávania tejto Dohody budú riešiť príslušné miesta obidvoch zmluvných štátov. Tým nie je vylúčené riešenie diplomatickou cestou.

Ak nebude možné vyriešiť rozpor týmto spôsobom, bude predložený na požiadanie jedného zo zmluvných štátov rozhodcovskému súdu.

Rozhodcovský súd sa ustanoví od prípadu k prípadu tak, že každý z obidvoch zmluvných štátov určí do troch mesiacov po tom, keď jeden z nich oznámil svoj úmysel obrátiť sa na rozhodcovský súd, po jednom rozhodcovi, a že sa takto určení rozhodcovia dohodnú na príslušníkovi tretieho štátu ako predsedovi. Ak nedôjde k dohode o predsedovi do šiestich mesiacov po tom, keď jeden z obidvoch zmluvných štátov oznámil svoj úmysel obrátiť sa na rozhodcovský súd a ak sa nedohodne inak, platia pre určenie predsedu ustanovenia článku 45 Dohovoru z 18. októbra 1907 o pokojnom riešení medzinárodných sporov, pokiaľ sa vzťahujú na voľbu predsedu.

Rozhodcovský súd rozhoduje podľa tejto Dohody, ako aj s použitím medzinárodného obyčajového práva a všeobecne uznaných právnych zásad.

Rozhodcovský súd rozhoduje väčšinou hlasov. Jeho rozhodnutia sú záväzné. Každý zo zmluvných štátov uhradzuje výdavky svojho rozhodcu; ostatné výdavky uhradzujú obidva zmluvné štáty rovnakým dielom. V ostatnom si upraví konanie rozhodcovský súd sám.

Pokiaľ ide o predvolávanie a výsluch svedkov a znalcov použijú sa obdobne ustanovenia o právnej pomoci platných medzi obidvoma zmluvnými štátmi.

Táto Dohoda je dojednaná na neurčitý čas. Možno ju vypovedať s výpovednou lehotou šiestich mesiacov ku koncu kalendárneho roku.

V prípade výpovedi začnú obidva zmluvné štáty neodkladne rokovanie o novej úprave.

Táto Dohoda podlieha ratifikácii.

Vstúpi v platnosť 14 dní po výmene ratifikačných listín.

Výmena ratifikačných listín sa vykoná vo Viedni.