86/1964 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 10.06.1964 - 12.12.1980 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 86/1964 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou demokratickou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 22.04.1964 |
| Dátum vyhlásenia: | 26.05.1964 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
86
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 22. apríla 1964
o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou
demokratickou republikou
Dňa 14. januára 1963 bol v Hanoji podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou
socialistickou republikou a Vietnamskou demokratickou republikou.
S Dohovorom vyslovilo Národné zhromaždenie súhlas 25. septembra 1963 a prezident republiky
ho ratifikoval 11. októbra 1963. Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe 8. apríla
1964.
Podľa svojho článku 25 Dohovor nadobudol platnosť 8. apríla 1964.
České znenie Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
David v. r.
KONZULÁRNY DOHOVOR
medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou demokratickou republikou
medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou demokratickou republikou
Prezident Československej socialistickej republiky a prezident Vietnamskej demokratickej
republiky vedení snahou ďalej rozširovať v súlade s prianím a záujmami ľudu obidvoch
štátov vzájomné vzťahy a všestrannú spoluprácu zvlášť na poli konzulárnych stykov
na základe zásad proletárskeho internacionalizmu sa rozhodli uzavrieť tento Konzulárny
dohovor a za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:
prezident Československej socialistickej republiky
Čeňka Herolda
mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Československej socialistickej republiky
vo Vietnamskej demokratickej republike
prezident Vietnamskej demokratickej republiky
Nguyen Co Thacha
námestníka ministra zahraničných vecí Vietnamskej demokratickej republiky,
ktorí vymeniac si plnomocenstvá, ktoré zistili v poriadku a náležitej forme, sa dohodli
na týchto ustanoveniach:
I.
Zriaďovanie konzulátov, vysielanie a prijímanie konzulov:
Článok 1
1.
Každá zo zmluvných strán môže na území druhej zmluvnej strany zriadiť generálne konzuláty
a konzuláty (ďalej len konzuláty) a môže vymenovať generálnych konzulov, konzulov
a vicekonzulov (ďalej len konzulovia).
2.
Miesta, kde budú konzuláty zriadené, a konzulárne obvody budú určené dohodou zmluvných
strán.
Článok 2
1.
Vysielajúci štát požiada diplomatickou cestou prijímajúci štát o súhlas s osobou
konzula predtým, než ho vyšle, aby sa ujal svojej funkcie.
2.
Diplomatická misia vysielajúceho štátu odovzdá konzulský patent ministerstvu zahraničných
vecí prijímajúceho štátu. V konzulskom patente bude označené miesto zriadenia konzulátu
a konzulárny obvod, určené dohodou obidvoch strán.
3.
Konzul sa ujme svojej funkcie po udelení exequatur prijímajúcim štátom.
Článok 3
1.
Pri prechodnej neprítomnosti alebo inej prekážke brániacej konzulovi vykonávať jeho
činnosť, pri jeho odvolaní alebo úmrtí môže vysielajúci štát splnomocniť člena diplomatického
personálu svojej diplomatickej misie alebo zodpovedného pracovníka tohto alebo iného
konzulátu na dočasné riadenie tohto konzulátu. Meno a funkcia tohto pracovníka budú
vopred oznámené ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu.
2.
Pracovník, splnomocnený na dočasné riadenie konzulátu požíva všetky práva, výsady
a výhody vyhradené týmto Dohovorom konzulom.
II.
Práva, imunity a výsady konzulov a pracovníkov konzulátu:
Článok 4
Príslušné orgány prijímajúceho štátu poskytujú konzulom a pracovníkom konzulátu pri
ich služobnej činnosti potrebnú pomoc.
Článok 5
Konzulovia a pracovníci konzulátu nepodliehajú vo svojej služobnej činnosti právomoci
súdov a správnych úradov prijímajúceho štátu.
Článok 6
Vo veciach, ktoré sa netýkajú ich služobnej činnosti, konzulovia a pracovníci konzulátu
sú povinní, ak boli o to požiadaní, vydávať svedectvo pred orgánmi prijímajúceho štátu.
Ak konzulovia a pracovníci konzulátu sa z rôznych príčin nemôžu ustanoviť, môžu vydať
svedectvo v miestnostiach konzulátu alebo vo svojom byte alebo môžu zaslať týmto orgánom
písomnú výpoveď.
Konzulovia a pracovníci konzulátu majú právo odmietnuť poskytnutie informácií týkajúcich
sa ich služobnej činnosti.
Článok 7
1.
Konzulárne kancelárie sú nedotknuteľné. Úrady prijímajúceho štátu nemôžu v služobných
miestnostiach konzulátov a v súkromnom byte konzula používať akékoľvek donucovacie
opatrenia.
2.
Archívy konzulátov sú nedotknuteľné. Archívy úradných spisov konzulátov nemôžu obsahovať
súkromné dokumenty.
3.
Písomnosti a telegramy odosielané a prijímané konzulmi v súvislosti s ich úradnou
činnosťou sú nedotknuteľné a nepodliehajú kontrole.
4.
Konzulovia môžu používať šifry a diplomatickú poštu.
Článok 8
Konzulovia majú právo na budovách konzulátu vyvesovať znak vysielajúceho štátu a nápis
s označením konzulátu. Na budovách konzulátu a na vozidle konzula sa môže vztyčovať
štátna vlajka vysielajúceho štátu.
Článok 9
1.
Konzulovia a pracovníci konzulátu, pokiaľ sú občanmi vysielajúceho štátu, sú oslobodení
od osobných a vecných plnení a od priamych daní.
2.
Nehnuteľný majetok vysielajúceho štátu určený na umiestnenie konzulátov alebo na
bývanie konzulov a pracovníkov konzulátu, je oslobodený od daní a vecných plnení.
Článok 10
Batožiny konzulov a predmety dovážané pre ich potrebu, ako aj predmety dovážané pre
potrebu konzulátov, sú na základe vzájomnosti oslobodené od colných poplatkov v rovnakom
rozsahu, v akom požívajú oslobodenie diplomatickí pracovníci a diplomatické misie.
Článok 11
Ustanovenia článkov 9 a 10 sa vzťahujú aj na manželky a maloleté deti konzulov a pracovníkov konzulátov, pokiaľ
s konzulmi a pracovníkmi konzulátu žijú v spoločnej domácnosti, pokiaľ sú občanmi
vysielajúceho štátu, a to v takom rozsahu, ktorý je určený pre rodinných príslušníkov
diplomatických pracovníkov a personálu diplomatických misií vysielajúceho štátu.
III.
Právomoc konzulov:
Článok 12
Konzulovia napomáhajú rozvoju politických, hospodárskych a kultúrnych stykov oboch
štátov.
Článok 13
1.
Konzulovia majú právo obhajovať vo svojom konzulárnom obvode záujmy a práva vysielajúceho
štátu, jeho občanov a právnických osôb.
2.
Konzulovia sa môžu pri svojej služobnej činnosti obracať priamo na príslušné orgány
a inštitúcie v konzulárnom obvode a žiadať ich o pomoc.
Článok 14
1.
Konzulovia sú oprávnení zastupovať pred súdmi a inými orgánmi prijímajúceho štátu
bez osobitného plnomocenstva občanov alebo právnické osoby vysielajúceho štátu, ak
tieto v dôsledku neprítomnosti alebo z iných príčin nemôžu včas chrániť svoje práva
a záujmy.
2.
Konzulárne zastúpenie sa skončí, ak konzulom zastupovaná fyzická alebo právnická
osoba prevezme ochranu svojich práv a záujmov sama alebo ak vymenuje svojho splnomocnenca.
Článok 15
1.
Konzulovia majú právo viesť evidenciu občanov vysielajúceho štátu zdržujúcich sa
trvale alebo dočasne v ich konzulárnom obvode a týmto osobám potvrdzovať štátnu príslušnosť.
Týmto ustanovením zostáva nedotknuté právo zmluvných strán na úpravu registrácie cudzích
štátnych príslušníkov.
2.
Konzulovia môžu vydávať občanom vysielajúceho štátu pasy. Môžu udeľovať víza na vstup
do vysielajúceho štátu alebo výjazd z neho.
Článok 16
Konzulovia majú právo robiť na konzulátoch, vo vlastnom byte alebo v byte občanov
vysielajúceho štátu, ako aj na lodi alebo v lietadle, ktoré majú vlajku vysielajúceho
štátu alebo jeho iné výsostné označenie, pokiaľ tomu nebránia právne predpisy vysielajúceho
štátu, tieto úkony:
1.
spisovať, overovať a uschovávať závety a listiny o jednostranných právnych úkonoch
občanov vysielajúceho štátu;
2.
prijímať, spisovať alebo overovať písomné vyhlásenia občanov vysielajúceho štátu;
3.
spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch medzi občanmi vysielajúceho štátu;
nemôžu však spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch, o zriadení alebo scudzení
práv k budovám alebo k iným nehnuteľnostiam, ktoré sú na území prijímajúceho štátu;
4.
spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch medzi občanmi vysielajúceho štátu
a občanmi prijímajúceho štátu, pokiaľ sa tieto právne úkony týkajú výlučne záujmov
na území vysielajúceho štátu alebo vecí, ktoré sa musia vykonať na území vysielajúceho
štátu, a pokiaľ obsahy týchto listín neodporujú právnym predpisom niektorej zo zmluvných
strán;
5.
overovať podpisy občanov vysielajúceho štátu na písomnostiach každého druhu, overovať
odpisy, preklady a výpisy písomností, pochádzajúcich od orgánov, úradných osôb alebo
súkromných osôb vysielajúceho alebo prijímajúceho štátu; overovať podpisy a pečiatky
orgánov alebo úradných osôb vysielajúceho alebo prijímajúceho štátu na listinách každého
druhu;
6.
prijímať do úschovy peniaze a cenné predmety občanov vysielajúceho štátu; nesmú sa
však narušiť právne predpisy prijímajúceho štátu;
7.
robiť iné úkony, na ktoré sú konzulovia poverení vysielajúcim štátom, ak tieto úkony
neporušujú príslušné právne predpisy prijímajúceho štátu.
Článok 17
Konzulom v medziach jeho právomoci spísané, vydané alebo overené písomnosti nevyžadujú
overenie orgánov prijímajúceho štátu.
Článok 18
1.
Pred konzulmi môžu sa podľa zákonov vysielajúceho štátu uzavierať manželstvá, ak
oba snúbenci sú občanmi vysielajúceho štátu.
2.
Konzulovia môžu osvedčovať narodenia a úmrtia občanov vysielajúceho štátu.
3.
Vyššie uvedené opatrenia však nezrušujú povinnosť priamo i nepriamo zúčastnených
osôb dodržiavať príslušné právne predpisy prijímajúceho štátu.
Článok 19
Konzulovia majú, pokiaľ sú splnomocnení právnymi predpismi vysielajúceho štátu, právo
ustanoviť poručníka občanov vysielajúceho štátu. V týchto prípadoch môžu konzulovia
vykonávať dozor nad poručenstvom.
Článok 20
Konzulovia môžu poskytovať pomoc lodiam vysielajúceho štátu, vstupovať do styku s
posádkou lode a cestujúcimi, vydávať, potvrdzovať a preskúmavať lodné listiny, spisovať
protokol o náklade, účele cesty a mimoriadnych udalostiach, urovnávať spory medzi
velením a posádkou a vydávať a predlžovať námornícke knižky a námornícke preukazy
a robiť v nich zmeny a iné záznamy.
Článok 21
Ak dôjde k nehode alebo k stroskotaniu lode vysielajúceho štátu, príslušné orgány
prijímajúceho štátu oznámia toto a už urobené opatrenia konzulom a poskytnú im nevyhnutnú
pomoc pri opatreniach, ktoré robia v súvislosti s nehodou lode.
Článok 22
1.
Konzulovia môžu poskytovať pomoc lietadlám vysielajúceho štátu. Konzulovia sa môžu
obrátiť na príslušné orgány prijímajúceho štátu pri poskytovaní pomoci členom posádky
a cestujúcim.
2.
Pri havárii alebo nehode lietadla vysielajúceho štátu môžu konzulovia robiť alebo
požadovať opatrenia pre poskytnutie pomoci alebo na záchranu členov posádky a cestujúcich
a na ochranu a opravu lietadla.
Článok 23
Konzulovia môžu vyberať za úradné úkony poplatky podľa právnych predpisov vysielajúceho
štátu.
IV.
Záverečné ustanovenia
Článok 24
Ustanovenia tohto Dohovoru o právach a povinnostiach konzulov budú sa rovnako uplatňovať
vo vzťahu k pracovníkom diplomatických misií poverených vykonávaním konzulskej funkcie.
Tým nie sú dotknuté diplomatické výsady a imunity týchto pracovníkov.
Článok 25
Tento Dohovor bude ratifikovaný. Nadobudne účinnosť dňom výmeny ratifikačných listín,
ktorá sa vykoná v Prahe.
Článok 26
Tento Dohovor sa uzaviera na dobu piatich rokov. Zostane v platnosti vždy ďalších
päť rokov, ak jedna zo zmluvných strán nedostane šesť mesiacov pred uplynutím práve
prebiehajúceho obdobia písomné oznámenie druhej zmluvnej strany o vypovedaní Dohovoru.
Spísané v Hanoji 14. januára 1963 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a
vietnamskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.
Z plnomocenstva
prezidenta Československej socialistickej republiky
Herold v. r.
Z plnomocenstva
prezidenta Vietnamskej demokratickej republiky
Thacha v. r.
prezidenta Československej socialistickej republiky
Herold v. r.
Z plnomocenstva
prezidenta Vietnamskej demokratickej republiky
Thacha v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.