101/1965 Zb.

Zvrchovanosť štátu sa rozširuje za jeho pevninské územie a vnútroštátne vody až na morské pásmo priliehajúce k jeho pobrežiu, nazývané územné vody.

Táto zvrchovanosť sa vykonáva za podmienok uvedených v ustanoveniach týchto článkov a v iných pravidlách medzinárodného práva.

Zvrchovanosť pobrežného štátu sa vzťahuje na vzdušný priestor nad územnými vodami, ako aj na ich morské dno a podzemie.

Ak sa v týchto článkoch neustanovuje inak, normálnou základnou čiarou pre meranie šírky územných vôd je čiara odlivu pozdĺž pobrežia, ako je zakreslená na mapách veľkej mierky, ktoré úradne uznal pobrežný štát.

V miestach, kde pobrežie je veľmi členité a má hlboké zárezy alebo kde je pás ostrovov pozdĺž pobrežia v jeho bezprostrednej blízkosti, možno použiť pri vytyčovaní základnej čiary, od ktorej sa meria šírka územných vôd, metódu rovných základných čiar spájajúcich príslušné body.

Vytýčenie takých základných čiar sa nesmie podstatne odchyľovať od celkového smeru pobrežia a priestory mora ležiace vnútri týchto čiar musia byť dostatočne úzko spojené s oblasťou zeme, aby sa mohli podrobiť režimu vnútroštátnych vôd.

Pri vytyčovaní základnej čiary sa nesmie vychádzať z vynárajúcich sa vyvýšenín v pásme odlivu, ak na nich nie sú zriadené majáky alebo iné podobné zariadenia nachádzajúce sa trvale nad hladinou mora.

Kde sa používa metóda rovných základných čiar podľa ustanovenia odseku 1, možno prihliadnuť pri určovaní jednotlivých základných čiar na osobitné hospodárske záujmy oblastí, ktorých existencia a dôležitosť je zrejmá na základe dlhodobého užívania.

Systém rovných základných čiar nemôže štát používať takým spôsobom, že by oddelil od šíreho mora územné vody iného štátu.

Pobrežný štát je povinný jasne vyznačiť rovné základné čiary na námorných mapách, ktoré sa musia vhodným spôsobom uverejniť.

Vody prestierajúce sa smerom k pevnine od základnej línie územných vôd tvoria časť vnútroštátnych vôd štátu.

Tam, kde vytýčenie rovnej základnej čiary podľa článku 4 má za následok, že oblasti, ktoré sa predtým považovali za súčasť územných vôd alebo šíreho mora, sú zahrnuté do vnútroštátnych vôd, bude existovať právo pokojného prechodu týmito vodami, ako je ustanovené v článkoch 14 a 23.

Vonkajšiu hranicu územných vôd tvorí čiara, ktorej každý bod leží od najbližšieho bodu základnej čiary vo vzdialenosti rovnajúcej sa šírke územných vôd.

Tento článok sa vzťahuje iba na zátoky, brehy ktorých patria jedinému štátu.

Pre účely tohto článku rozumie sa zátokou zreteľný zárez, ktorého preniknutie do pevniny je v takom pomere k šírke jeho ústia, že obsahuje vody obklopené zemou a predstavuje viac ako púhy záhyb pobrežia. Zárez sa však považuje za zátoku len vtedy, ak jeho plocha bude rovnako veľká alebo väčšia ako polkruh, priemerom ktorého je priamka vedená naprieč ústím zárezu.

Pre účely merania sa považuje za oblasť zárezu oblasť ležiaca medzi čiarou najväčšieho odlivu pozdĺž pobrežia zárezu a priamkou spájajúcou body najväčšieho odlivu pri jeho prirodzenom ústí. Kde však vzhľadom na existenciu ostrovov zárez má viac ako jedno ústie, polkruh sa vytýči na čiare tak dlhej, ako je úplný súčet dĺžok priamok vedených cez rôzne ústia. Ostrovy v záreze sa budú započítavať tak, ako keby boli súčasťou vodnej plochy zárezu.

Ak vzdialenosť medzi bodmi najväčšieho odlivu pri prirodzenom ústí zálivu nepresahuje 24 míľ, možno viesť rozhraničujúcu čiaru medzi týmito oboma bodmi najväčšieho odlivu a vody takto ohraničené budú sa považovať za vnútroštátne vody.

Kde vzdialenosť medzi bodmi najväčšieho odlivu pri prirodzenom ústí zálivu presahuje 24 míľ, možno vytýčiť rovnú základnú čiaru v dĺžke 24 míľ vnútri zálivu takým spôsobom, aby zahŕňala maximum vodnej plochy, aké možno oddeliť čiarou tejto dĺžky.

Zhora uvedené ustanovenia sa nevzťahujú na tzv. „historické“ zálivy, ani tie prípady, keď sa používa systém rovných základných čiar podľa článku 4.

Pre účely vymedzenia územných vôd budú sa stále prístavné zariadenia, ktoré najďalej vybiehajú do mora a tvoria nedeliteľnú časť prístavného systému, považovať za súčasť pobrežia.

Rejdy, ktoré sa normálne používajú pre nakladanie, vykladanie a kotvenie lodí a ktoré by sa inak nachádzali úplne alebo čiastočne mimo vonkajšej hranice územných vôd, sa zahŕňajú do územných vôd. Pobrežný štát je povinný zreteľne tieto rejdy označiť a vyznačiť ich súčasne s ich hranicami na námorných mapách, ktoré sa musia náležite uverejniť.

Ostrov je prírodou vytvorená časť zeme obklopená vodou, ktorá vyčnieva nad vodou za najväčšieho prílivu.

Územné vody ostrova sa merajú podľa ustanovení týchto článkov.

Vynárajúca sa vyvýšenina je prírodou vytvorená časť zeme, ktorá je obklopená vodou a vyčnieva nad vodou za najväčšieho odlivu, avšak je zaplavovaná za najväčšieho prílivu. Tam, kde vynárajúca sa vyvýšenina leží úplne alebo čiastočne v takej vzdialenosti od pevniny alebo ostrova, ktorá nepresahuje šírku územných vôd, môže sa čiara odlivu tejto vyvýšeniny použiť za základnú líniu pre meranie šírky územných vôd.

Ak vynárajúca sa vyvýšenina leží úplne v takej vzdialenosti od pevniny alebo ostrova, ktorá presahuje šírku územných vôd, nemá svoje vlastné územné vody.

Tam, kde pobrežie dvoch štátov leží oproti sebe alebo spolu susedí, nie je žiadny z oboch štátov oprávnený, ak nie je medzi nimi opačná dohoda, rozšíriť svoje územné vody za strednú čiaru, od ktorej sa meria šírka územných vôd každého z oboch štátov. Ustanovenie tohto odseku sa však nepoužije tam, kde je potrebné pre historický právny dôvod alebo iné osobitné okolnosti rozhraničiť územné vody oboch štátov spôsobom, ktorý je v rozpore s týmto ustanovením.

Rozhraničujúca čiara medzi územnými vodami dvoch štátov ležiacich oproti sebe alebo susediacich zakreslí sa na námorných mapách veľkej mierky, ktoré úradne uznali pobrežné štáty.

Ak sa rieka vlieva priamo do mora, bude základnou čiarou rovná čiara naprieč ústím rieky medzi bodmi jej brehov na čiare najväčšieho odlivu.

sa zabránilo porušovaniu jeho colných, fiškálnych, imigračných alebo zdravotníckych predpisov na jeho území alebo v územných vodách;

sa stíhali porušenia uvedených predpisov spáchané na jeho území alebo v územných vodách.