101/1965 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 09.10.1965 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 101/1965 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore o územných vodách a osobitnom pásme |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 31.07.1965 |
| Dátum vyhlásenia: | 09.10.1965 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
101
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 31. júla 1965
o Dohovore o územných vodách a osobitnom pásme
Dňa 29. apríla 1958 bol v Ženeve dojednaný Dohovor o územných vodách a osobitnom pásme.
V mene Československej socialistickej republiky Dohovor bol podpísaný v New Yorku
30. októbra 1958.
S Dohovorom o územných vodách a osobitnom pásme vláda vyslovila súhlas 26. apríla
1961 a Národné zhromaždenie 26. júna 1961. Prezident republiky Dohovor ratifikoval
13. júla 1961.
Československá ratifikačná listina k Dohovoru o územných vodách a osobitnom pásme
bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov - depozitára Dohovoru
- 31. augusta 1961.
Dohovor vstúpil v platnosť na základe svojho článku 29 odsek 1 dňa 12. augusta 1964. Týmto dňom vstúpil v platnosť taktiež pre Československú socialistickú
republiku.
Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
Prvý námestník ministra:
dr. Gregor v. r.
dr. Gregor v. r.
DOHOVOR O ÚZEMNÝCH VODÁCH A OSOBITNOM PÁSME
Štáty, ktoré sú stranami Dohovoru, sa dohodli na týchto ustanoveniach:
ČASŤ I
ÚZEMNÉ VODY
Oddiel I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
1.
Zvrchovanosť štátu sa rozširuje za jeho pevninské územie a vnútroštátne vody až na
morské pásmo priliehajúce k jeho pobrežiu, nazývané územné vody.
2.
Táto zvrchovanosť sa vykonáva za podmienok uvedených v ustanoveniach týchto článkov
a v iných pravidlách medzinárodného práva.
Článok 2
Zvrchovanosť pobrežného štátu sa vzťahuje na vzdušný priestor nad územnými vodami,
ako aj na ich morské dno a podzemie.
Oddiel II
Hranice územných vôd
Článok 3
Ak sa v týchto článkoch neustanovuje inak, normálnou základnou čiarou pre meranie
šírky územných vôd je čiara odlivu pozdĺž pobrežia, ako je zakreslená na mapách veľkej
mierky, ktoré úradne uznal pobrežný štát.
Článok 4
1.
V miestach, kde pobrežie je veľmi členité a má hlboké zárezy alebo kde je pás ostrovov
pozdĺž pobrežia v jeho bezprostrednej blízkosti, možno použiť pri vytyčovaní základnej
čiary, od ktorej sa meria šírka územných vôd, metódu rovných základných čiar spájajúcich
príslušné body.
2.
Vytýčenie takých základných čiar sa nesmie podstatne odchyľovať od celkového smeru
pobrežia a priestory mora ležiace vnútri týchto čiar musia byť dostatočne úzko spojené
s oblasťou zeme, aby sa mohli podrobiť režimu vnútroštátnych vôd.
3.
Pri vytyčovaní základnej čiary sa nesmie vychádzať z vynárajúcich sa vyvýšenín v
pásme odlivu, ak na nich nie sú zriadené majáky alebo iné podobné zariadenia nachádzajúce
sa trvale nad hladinou mora.
4.
Kde sa používa metóda rovných základných čiar podľa ustanovenia odseku 1, možno prihliadnuť
pri určovaní jednotlivých základných čiar na osobitné hospodárske záujmy oblastí,
ktorých existencia a dôležitosť je zrejmá na základe dlhodobého užívania.
5.
Systém rovných základných čiar nemôže štát používať takým spôsobom, že by oddelil
od šíreho mora územné vody iného štátu.
6.
Pobrežný štát je povinný jasne vyznačiť rovné základné čiary na námorných mapách,
ktoré sa musia vhodným spôsobom uverejniť.
Článok 5
1.
Vody prestierajúce sa smerom k pevnine od základnej línie územných vôd tvoria časť
vnútroštátnych vôd štátu.
2.
Tam, kde vytýčenie rovnej základnej čiary podľa článku 4 má za následok, že oblasti, ktoré sa predtým považovali za súčasť územných vôd alebo
šíreho mora, sú zahrnuté do vnútroštátnych vôd, bude existovať právo pokojného prechodu
týmito vodami, ako je ustanovené v článkoch 14 a 23.
Článok 6
Vonkajšiu hranicu územných vôd tvorí čiara, ktorej každý bod leží od najbližšieho
bodu základnej čiary vo vzdialenosti rovnajúcej sa šírke územných vôd.
Článok 7
1.
Tento článok sa vzťahuje iba na zátoky, brehy ktorých patria jedinému štátu.
2.
Pre účely tohto článku rozumie sa zátokou zreteľný zárez, ktorého preniknutie do
pevniny je v takom pomere k šírke jeho ústia, že obsahuje vody obklopené zemou a predstavuje
viac ako púhy záhyb pobrežia. Zárez sa však považuje za zátoku len vtedy, ak jeho
plocha bude rovnako veľká alebo väčšia ako polkruh, priemerom ktorého je priamka vedená
naprieč ústím zárezu.
3.
Pre účely merania sa považuje za oblasť zárezu oblasť ležiaca medzi čiarou najväčšieho
odlivu pozdĺž pobrežia zárezu a priamkou spájajúcou body najväčšieho odlivu pri jeho
prirodzenom ústí. Kde však vzhľadom na existenciu ostrovov zárez má viac ako jedno
ústie, polkruh sa vytýči na čiare tak dlhej, ako je úplný súčet dĺžok priamok vedených
cez rôzne ústia. Ostrovy v záreze sa budú započítavať tak, ako keby boli súčasťou
vodnej plochy zárezu.
4.
Ak vzdialenosť medzi bodmi najväčšieho odlivu pri prirodzenom ústí zálivu nepresahuje
24 míľ, možno viesť rozhraničujúcu čiaru medzi týmito oboma bodmi najväčšieho odlivu
a vody takto ohraničené budú sa považovať za vnútroštátne vody.
5.
Kde vzdialenosť medzi bodmi najväčšieho odlivu pri prirodzenom ústí zálivu presahuje
24 míľ, možno vytýčiť rovnú základnú čiaru v dĺžke 24 míľ vnútri zálivu takým spôsobom,
aby zahŕňala maximum vodnej plochy, aké možno oddeliť čiarou tejto dĺžky.
6.
Zhora uvedené ustanovenia sa nevzťahujú na tzv. „historické“ zálivy, ani tie prípady,
keď sa používa systém rovných základných čiar podľa článku 4.
Článok 8
Pre účely vymedzenia územných vôd budú sa stále prístavné zariadenia, ktoré najďalej
vybiehajú do mora a tvoria nedeliteľnú časť prístavného systému, považovať za súčasť
pobrežia.
Článok 9
Rejdy, ktoré sa normálne používajú pre nakladanie, vykladanie a kotvenie lodí a ktoré
by sa inak nachádzali úplne alebo čiastočne mimo vonkajšej hranice územných vôd, sa
zahŕňajú do územných vôd. Pobrežný štát je povinný zreteľne tieto rejdy označiť a
vyznačiť ich súčasne s ich hranicami na námorných mapách, ktoré sa musia náležite
uverejniť.
Článok 10
1.
Ostrov je prírodou vytvorená časť zeme obklopená vodou, ktorá vyčnieva nad vodou
za najväčšieho prílivu.
2.
Územné vody ostrova sa merajú podľa ustanovení týchto článkov.
Článok 11
1.
Vynárajúca sa vyvýšenina je prírodou vytvorená časť zeme, ktorá je obklopená vodou
a vyčnieva nad vodou za najväčšieho odlivu, avšak je zaplavovaná za najväčšieho prílivu.
Tam, kde vynárajúca sa vyvýšenina leží úplne alebo čiastočne v takej vzdialenosti
od pevniny alebo ostrova, ktorá nepresahuje šírku územných vôd, môže sa čiara odlivu
tejto vyvýšeniny použiť za základnú líniu pre meranie šírky územných vôd.
2.
Ak vynárajúca sa vyvýšenina leží úplne v takej vzdialenosti od pevniny alebo ostrova,
ktorá presahuje šírku územných vôd, nemá svoje vlastné územné vody.
Článok 12
1.
Tam, kde pobrežie dvoch štátov leží oproti sebe alebo spolu susedí, nie je žiadny
z oboch štátov oprávnený, ak nie je medzi nimi opačná dohoda, rozšíriť svoje územné
vody za strednú čiaru, od ktorej sa meria šírka územných vôd každého z oboch štátov.
Ustanovenie tohto odseku sa však nepoužije tam, kde je potrebné pre historický právny
dôvod alebo iné osobitné okolnosti rozhraničiť územné vody oboch štátov spôsobom,
ktorý je v rozpore s týmto ustanovením.
2.
Rozhraničujúca čiara medzi územnými vodami dvoch štátov ležiacich oproti sebe alebo
susediacich zakreslí sa na námorných mapách veľkej mierky, ktoré úradne uznali pobrežné
štáty.
Článok 13
Ak sa rieka vlieva priamo do mora, bude základnou čiarou rovná čiara naprieč ústím
rieky medzi bodmi jej brehov na čiare najväčšieho odlivu.
Oddiel III
Právo pokojného prechodu
Pododdiel A
Pravidlá vzťahujúce sa na všetky lode
Článok 14
1.
S výhradou ustanovení týchto článkov majú lode všetkých štátov, či už pobrežných
alebo vnútroštátnych, právo pokojného prechodu územnými vodami.
2.
Prechod je plavba územnými vodami buď za účelom preplávania bez toho, že by loď vplávala
do vnútroštátnych vôd, alebo za účelom vplávania do vnútroštátnych vôd, alebo za účelom
vyplávania z vnútroštátnych vôd na šíre more.
3.
Prechod zahŕňa zastavenie a kotvenie, avšak iba potiaľ, pokiaľ súvisia s normálnou
plavbou alebo sa stali nevyhnutnými z dôvodu vyššej moci alebo núdze.
4.
Prechod je pokojný, pokiaľ neohrozuje mier, verejný poriadok alebo bezpečnosť pobrežného
štátu. Taký prechod bude prebiehať v súlade s týmito článkami a inými pravidlami medzinárodného
práva.
5.
Prechod cudzích rybárskych lodí sa nepovažuje za pokojný, ak tieto lode nezachovávajú
zákony a predpisy pobrežného štátu, ktoré vydal a uverejnil za tým účelom, aby zabránil
týmto lodiam loviť v územných vodách.
6.
Podmorské plavidlá sú povinné preplávať na povrchu a ukázať svoju vlajku.
Článok 15
1.
Pobrežný štát nesmie sťažovať pokojný prechod územnými vodami.
2.
Pobrežný štát je povinný primeraným spôsobom upozorniť na všetky nebezpečenstvá,
ktoré podľa jeho vedomia ohrozujú plavbu jeho územnými vodami.
Článok 16
1.
Pobrežný štát môže urobiť vo svojich územných vodách potrebné opatrenia, aby zabránil
prechodu, ktorý nie je pokojný.
2.
Pokiaľ ide o lode, ktoré sa plavia do vnútroštátnych vôd, má pobrežný štát právo
podniknúť nevyhnutné opatrenia, aby zabránil akémukoľvek porušovaniu podmienok ustanovených
pre pripúšťanie takýchto lodí do týchto vôd.
3.
S výhradou ustanovenia odseku 4 môže pobrežný štát bez toho, že by robil diskrimináciu
medzi cudzími loďami, dočasne zastaviť v určitých oblastiach svojich územných vôd
pokojný prechod cudzích lodí, ak je také zastavenie nevyhnutné pre ochranu jeho bezpečnosti.
Také zastavenie nadobudne účinnosť iba vtedy, ak sa patrične publikovalo.
4.
Pokojný prechod cudzích lodí nesmie sa zastaviť v úžinách, ktoré sa používajú pre
medzinárodnú plavbu medzi jednou časťou šíreho mora a druhou časťou šíreho mora alebo
územnými vodami cudzieho štátu.
Článok 17
Cudzie lode, ktoré vykonávajú právo pokojného prechodu, sa podriadia zákonom a predpisom
vydaným pobrežným štátom v súlade s týmito článkami a inými pravidlami medzinárodného
práva a najmä tým zákonom a predpisom, ktoré sa vzťahujú na dopravu a plavbu.
Pododdiel B
Pravidlá vzťahujúce sa na obchodné lode
Článok 18
1.
Od cudzích lodí sa nesmú vyberať žiadne poplatky za ich púhy prechod územnými vodami.
2.
Poplatky sa môžu vyberať od cudzích lodí prechádzajúcich územnými vodami len ako
odplata za osobitné služby preukázané lodi. Tieto poplatky sa musia vyberať bez diskriminácie.
Článok 19
1.
Trestná jurisdikcia pobrežného štátu nemá sa vykonávať nad cudzími loďami, ktoré
sa preplavujú územnými vodami, za účelom zatknutia nejakej osoby alebo vyšetrovania
v súvislosti so zločinom spáchaným na palube lode v čase jej prechodu s výnimkou týchto
prípadov:
a)
ak následky trestného činu postihujú pobrežný štát;
b)
ak trestný čin je schopný porušiť pokoj v krajine alebo poriadok v územných vodách;
c)
ak pomoc miestnych úradov si vyžiadal kapitán lode alebo konzul krajiny, pod vlajkou
ktorej sa loď plaví;
d)
ak je nevyhnutné zabrániť nedovolenému obchodu s omamnými látkami.
2.
Vyššie uvedené ustanovenia sa nedotýkajú práva pobrežného štátu vykonať opatrenia
ustanovené jeho zákonodarstvom za účelom zatknutia alebo vyšetrovania na palube cudzej
lode prechádzajúcej územnými vodami po opustení vnútroštátnych vôd.
3.
V prípadoch predvídaných v odsekoch 1 a 2 tohto článku upovedomí pobrežný štát, ak
o to žiada kapitán lode, konzulárny úrad štátu, pod vlajkou ktorého sa loď plaví,
ešte predtým, kým podnikne akékoľvek opatrenia, a uľahčí nadviazanie styku medzi konzulárnym
úradom a posádkou lode. V prípadoch naliehavej potreby môže sa oznámenie urobiť počas
podnikaných opatrení.
4.
Pri posudzovaní, či alebo ako sa má zatknutie vykonať, sú miestne úrady povinné brať
náležitý ohľad na záujmy plavby.
5.
Pobrežný štát nesmie podniknúť na palube cudzej lode prechádzajúcej územnými vodami,
žiadne opatrenia za účelom zatknutia osoby alebo vyšetrovania v súvislosti s akýmkoľvek
zločinom spáchaným predtým, než loď vplávala do územných vôd, ak táto loď vyplávala
z cudzieho prístavu a iba sa preplavuje územnými vodami bez toho, že vpláva do vnútroštátnych
vôd.
Článok 20
1.
Pobrežný štát nemá zadržiavať cudziu loď, ktorá sa preplavuje územnými vodami, ani
meniť jej smer za účelom výkonu civilnej jurisdikcie voči niektorej osobe na palube
lode.
2.
Pobrežný štát nesmie vykonať exekúciu alebo vykonať zabezpečovacie opatrenia proti
lodi vo veciach občianskoprávnych, okrem ak by išlo o záväzky alebo zodpovednosť,
ktoré loď sama prevzala alebo ktoré ju postihujú počas plavby alebo pre účely jej
plavby vodami pobrežného štátu.
3.
Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nedotýka práva pobrežného štátu vykonať exekúciu
alebo vykonať zabezpečovacie opatrenia vo veciach občianskoprávnych podľa svojho zákonodarstva
voči cudzej lodi, ktorá kotví v územných vodách alebo sa preplavuje územnými vodami,
po opustení vnútroštátnych vôd.
Pododdiel C
Pravidlá vzťahujúce sa na štátne lode iné ako vojenské
Článok 21
Pravidlá obsiahnuté v pododdieloch A a B sa vzťahujú taktiež na štátne lode používané na obchodné účely.
Článok 22
1.
Pravidlá obsiahnuté v pododdieli A a v článku 18 sa vzťahujú na štátne lode používané na neobchodné účely.
2.
S výnimkami obsiahnutými v ustanoveniach spomínaných v predchádzajúcom odseku nič
sa v týchto článkoch nedotýka imunít, ktoré také lode požívajú podľa týchto článkov
alebo iných pravidiel medzinárodného práva.
Pododdiel D
Pravidlá vzťahujúce sa na vojenské lode
Článok 23
Ak sa vojenská loď nepodrobí predpisom pobrežného štátu týkajúcich sa prechodu územnými
vodami a neuposlúchne danú jej výzvu, aby ich dodržiavala, môže pobrežný štát žiadať,
aby vojenská loď opustila územné vody.
ČASŤ II
Osobitné pásmo
Článok 24
1.
V pásme šíreho mora priliehajúcom k jeho územným vodám môže pobrežný štát vykonávať
kontrolu potrebnú na to, aby:
a)
sa zabránilo porušovaniu jeho colných, fiškálnych, imigračných alebo zdravotníckych
predpisov na jeho území alebo v územných vodách;
b)
sa stíhali porušenia uvedených predpisov spáchané na jeho území alebo v územných
vodách.
2.
Osobitné pásmo nesmie sa rozprestierať ďalej ako 12 míľ od základnej čiary, od ktorej
sa meria šírka územných vôd.
3.
Tam, kde pobrežie dvoch štátov leží oproti sebe alebo susedí, žiadny z oboch štátov
nie je oprávnený, ak nedošlo medzi nimi k opačnej dohode, rozšíriť svoje osobitné
pásmo za strednú čiaru, ktorej každý bod je v rovnakej vzdialenosti od najbližších
bodov na základnej čiare, od ktorej sa meria šírka územných vôd oboch štátov.
ČASŤ III
Záverečné články
Článok 25
Ustanovenia tohto Dohovoru nie sú na ujmu platným dohovorom alebo iným medzinárodným
dohodám vo vzťahoch medzi štátmi, ktoré sú stranami týchto dohovorov alebo dohôd.
Článok 26
Tento Dohovor bude do 31. októbra 1958 otvorený na podpis všetkým členským štátom
Organizácie Spojených národov alebo niektorej medzinárodnej odbornej organizácie,
ako aj každému inému štátu, ktorého vyzve Valné zhromaždenie Organizácie Spojených
národov, aby sa stal zmluvnou stranou tohto Dohovoru.
Článok 27
Tento Dohovor podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka
Organizácie Spojených národov.
Článok 28
Tento Dohovor bude otvorený na prístup každého štátu, ktorý patrí do niektorej z kategórie
uvedených v článku 26. Listiny o prístupe sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
Článok 29
1.
Tento Dohovor nadobudne účinnosť tridsiaty deň odo dňa uloženia dvadsiatej druhej
ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe u generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov.
2.
Pre každý štát, ktorý Dohovor ratifikuje alebo k nemu pristúpi po uložení dvadsiatej
druhej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, nadobudne Dohovor platnosť tridsiaty
deň po uložení jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.
Článok 30
1.
Po uplynutí päťročného obdobia odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto Dohovoru môže
ktorákoľvek zmluvná strana kedykoľvek podať žiadosť o revíziu tohto Dohovoru, a to
písomným oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
2.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov rozhodne o opatreniach, ktoré sa
majú prípadne urobiť v súvislosti s takou žiadosťou.
Článok 31
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov upovedomí všetky členské štáty Organizácie
Spojených národov a ostatné štáty, na ktoré odkazuje článok 26:
a)
b)
o dátume nadobudnutia účinnosti tohto Dohovoru podľa článku 29;
c)
o žiadostiach o revíziu podľa článku 30.
Článok 32
Originál tohto Dohovoru, ktorého anglické, čínske, francúzske, ruské a španielske
znenie sú rovnako autentické, sa uloží u generálneho tajomníka Organizácie Spojených
národov, ktorý zašle jeho overené odpisy všetkým štátom uvedeným v článku 26.
Na dôkaz toho podpísaní splnomocnenci, riadne poverení svojimi vládami, podpísali
tento Dohovor.
Dané v Ženeve dvadsiateho deviateho apríla tisíc deväťsto päťdesiatosem.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.