Schválené Predsedníctvom ÚRO 15. 9. 1965 a prerokované na plenárnej schôdzi vlády
ČSSR 8. 10. 1965
Postupné zavádzanie novej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva stavia
Revolučné odborové hnutie pred nové náročné úlohy v ďalšom rozvoji našej ekonomiky.
Nová sústava vytvára predpoklady pre účinnejšie zabezpečenie súladu spoločenských
a individuálnych záujmov. To sa prejavuje v tom, že prostriedky podnikov na krytie
potrieb, najmä na odmeňovanie, budú závisieť od plnenia hospodárskych úloh i uspokojovania
celospoločenských potrieb. Je preto nevyhnutné venovať oveľa väčšiu pozornosť príprave
a prijímaniu opatrení, ktoré v hospodárskej činnosti podnikov a závodov zabezpečujú
celospoločenské záujmy, opatrení v oblasti odmeňovania a všestrannej starostlivosti
o zlepšovanie podmienok pre bezpečnosť a hygienu práce a kultúrne potreby pracujúcich.
Z týchto hľadísk sa v novej sústave významne posilňuje úloha kolektívnej zmluvy ako
dvojstranného aktu, v ktorom sa prejavuje nedeliteľná jednota a vzájomná podmienenosť
záujmov kolektívu a celospoločenských záujmov. Kolektívna zmluva má vyjadrovať úlohu
odborovej organizácie a plne zabezpečovať programové ciele odborov. Musí napomáhať
v prehlbovaní účasti pracujúcich na riadení a upevňovaní vzťahu súdružskej spolupráce
a zvyšovať zodpovednosť vedúcich pracovníkov i ostatných pracujúcich za splnenie hospodárskych
úloh podnikov a závodov pri zachovaní zásad bezpečnosti a hygieny práce a úloh v starostlivosti
o pracujúcich ako nedeliteľnej súčasti ich povinnosti voči spoločnosti. Kolektívna
zmluva svojím obsahom odráža špecifické podmienky jednotlivých odborov, podnikov a
závodov a je súčasne dôležitým nástrojom usmerňovania mzdového vývoja.
Predsedníctvo Ústrednej rady odborov po prerokovaní vo vláde preto podľa § 21 Zákonníka práce pre uzavieranie, registráciu, evidenciu a kontrolu kolektívnych zmlúv v novej sústave
plánovitého riadenia národného hospodárstva ustanovuje:
120/1965 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1966 do 28.01.1967
Predpis bol zrušený predpisom 3/1967 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 120/1965 Zb. |
| Názov: | Vyhláška, ktorou sa vydávajú smernice Ústrednej rady odborov pre uzavieranie, registráciu, evidenciu a kontrolu kolektívnych zmlúv v novej sústave plánovitého riadenia národného hospodárstva |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum vyhlásenia: | 19.11.1965 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1966 |
| Dátum účinnosti do: | 28.01.1967 |
| Autor: | Predsedníctvo Ústrednej rady odborov |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 3/1967 Zb. | Vyhláška, ktorou sa vydávajú smernice Ústrednej rady odborov pre uzavieranie, registráciu a kontrolu kolektívnych zmlúv |
120
VYHLÁŠKA,
ktorou sa vydávajú
SMERNICE ÚSTREDNEJ RADY ODBOROV
pre uzavieranie, registráciu, evidenciu a kontrolu kolektívnych zmlúv v novej sústave plánovitého riadenia národného hospodárstva
SMERNICE ÚSTREDNEJ RADY ODBOROV
pre uzavieranie, registráciu, evidenciu a kontrolu kolektívnych zmlúv v novej sústave plánovitého riadenia národného hospodárstva
I.
Uzavieranie kolektívnych zmlúv
Kolektívne zmluvy sa uzavierajú vo všetkých hospodárskych organizáciách v priemysle,
stavebníctve, pôdohospodárstve, doprave, obchode a miestnom hospodárstve na úrovni
trustov podnikov, odborových podnikov, im podriadených podnikov a závodov, prípadne
odlúčených prevádzok, ako aj podnikov riadených národnými výbormi. V závodoch a odlúčených
prevádzkach sa uzavierajú kolektívne zmluvy, ak je to účelné, s prihliadnutím na sústavu
vnútropodnikového riadenia. Kolektívne zmluvy, ich zmeny a doplnky sa dojednávajú
písomne.
Kolektívne zmluvy môžu sa podľa potreby uzavierať aj v rozpočtových i osobitných rozpočtových
organizáciách, ktoré z časti vykonávajú obdobnú činnosť ako hospodárske organizácie.
V organizáciách, v ktorých zatiaľ nedôjde k uplatneniu zásad novej sústavy plánovitého
riadenia, budú sa kolektívne zmluvy uzavierať podľa doterajších zásad s prihliadnutím
na novo sa vytvárajúce podmienky.
Kolektívne zmluvy uzavierajú príslušné orgány ROH v mene pracovníkov a v mene hospodárskych
organizácií ich vedúci (riaditeľ). Odborovú kolektívnu zmluvu uzaviera generálny riaditeľ
odboru s orgánom povereným ústredným výborom odborového sväzu, prípadne s ÚVOS. Podnikovú
kolektívnu zmluvu uzaviera riaditeľ podniku s podnikovým výborom ROH alebo iným odborovým
orgánom, ak ho poverí ústredný výbor odborového sväzu. Závodnú kolektívnu zmluvu uzaviera
z poverenia riaditeľa podniku riaditeľ závodu alebo vedúci prevádzky so závodným výborom
ROH.
Na úrovni odborov sa v súlade s úlohou týchto stupňov riadenia uzavierajú spravidla
dlhodobé kolektívne zmluvy. V odboroch s menšou stabilitou výrobného programu a s
nedostatočnou vyjasnenosťou výhľadu možno uzavierať kolektívne zmluvy na kratšie obdobie.
Pre potreby pracovníkov odborového riaditeľstva sa uzaviera samostatná kolektívna
zmluva medzi generálnym riaditeľom a ZV základnej odborovej organizácie zamestnancov
riaditeľstva. Náplň tejto zmluvy je v oblasti starostlivosti o pracujúcich obdobná
s obsahom závodných kolektívnych zmlúv.
Na nižších stupňoch riadenia, predovšetkým v podnikoch sa uzavierajú ročné kolektívne
zmluvy v súlade s vykonávacími plánmi. Pritom je žiadúce uzavierať aj dlhodobé kolektívne
zmluvy - trojročné, päťročné.
Kolektívne zmluvy sa pripravujú súbežne na všetkých stupňoch riadenia spolu s prípravou,
prerokúvaním a schvaľovaním dlhodobých a vykonávacích plánov rozvoja národného hospodárstva.
Zostavujú sa súbežne na základe konzultácií a vzájomnej výmeny informácií. Spresňujú
sa, príp. dopĺňajú v súlade so zásadnými zmenami a úpravami plánov.
II.
Obsah kolektívnych zmlúv
A. V kolektívnych zmluvách uzavieraných na úrovni trustu podnikov a odborových podnikov
sa určujú ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v období, na ktoré sa zmluva uzaviera, hlavné
cesty na dosiahnutie plánovaného rozvoja.
a)
Na zabezpečenie plánovaných úloh zmluva obsahuje:
- predpokladanú výšku tvorby centralizovaných prostriedkov v celom odbore,
- spôsob, v akom pomere v rámci odboru budú sa rozdeľovať centralizované prostriedky
zostávajúce po splnení odvodov do štátneho rozpočtu a ostatných záväzkov do
rezervného fondu,
fondu odborovej výstavby,
fondu technického rozvoja,
- výšku fondu pracujúcich*) v celom odbore pri splnení výrobných úloh a dosiahnutí predpokladanej tvorby hrubého
dôchodku, resp. zisku v podriadených podnikoch,
- použitie fondu odborovej výstavby vrátane budovania spoločenských, kultúrnych, bezpečnostných,
zdravotníckych, sociálnych, rekreačných a ďalších zariadení slúžiacich pracujúcim
odboru, príp. použitie rezervného fondu pre účely starostlivosti o pracujúcich,
- použitie fondu technického rozvoja; pritom uplatňovať najmä hľadisko zabezpečovania
celospoločenských potrieb,
- určenie foriem a podnetov rozvoja iniciatívy pracujúcich v odbore,
- organizovanie výmeny skúseností zo zavádzania a využívania pokrokovej techniky,
technológie a nových metód práce v odbore,
- zásady pre odčerpanie úspor podnikov a ich účelové viazanie v rezervnom fonde odborového
riaditeľstva alebo príslušného národného výboru dosiahnutých neinštalovaním alebo
nečinnosťou zariadení na ochranu pracovníkov a na zabezpečenie čistoty ovzdušia a
vôd, prípadne tých investičných akcií, ktoré boli predmetom ustanovení kolektívnych
zmlúv podriadených organizácií;
b)
na rozdeľovanie vytvorených prostriedkov a usmerňovanie mzdového vývoja
- proporcie, v akom pomere budú rozdelené prostriedky na individuálne mzdy a na podiely
za hospodárske výsledky,
- predpokladaný vývoj priemernej mzdy za individuálne výsledky práce na jedného pracovníka
pri dosiahnutí produktivity práce predpokladanej na základe vlastných spresnených
metód jej merania,
- zásady zabezpečujúce, že pre účely odmeňovania bude sa používať len časť nadplánových
prostriedkov zodpovedajúcich zásluhám pracovníkov a že prostriedky, najmä z neopakovateľných
zdrojov z rýchle mobilizovateľných rezerv (zníženie zásob, penále, odpredaj strojov
a pod.) budú sa predovšetkým používať na tvorbu rezervných a účelových fondov pre
ďalší rozvoj,
- termíny a podmienky uplatnenia celoštátnych a odborových noriem a normatívov (potreby
práce zabezpečujúce riadnu politickú a technickoorganizačnú prípravu pre ich zavedenie),
- zásady pre poskytovanie podielu na hospodárskych výsledkoch a pre zriaďovanie osobných
účtov vedúcich pracovníkov, na ktoré možno prevádzať časť ich celoročných podielov
na hospodárskych výsledkoch;
c)
na zlepšenie starostlivosti o pracovníkov
- opatrenia na zlepšenie pracovných, sociálnych a kultúrnych podmienok pracovníkov
odboru, ktoré sa budú v potrebnom rozsahu financovať z centralizovaných prostriedkov
odborového riaditeľstva, najmä
- na zlepšovanie pracovného prostredia, ochrany a bezpečnosti práce,
- na vytváranie lepších podmienok pre ženy pracujúce v odbore, osoby so zmenenou pracovnou
schopnosťou a pracujúcich dôchodcov,
- na zabezpečenie stabilizačnej družstevnej a individuálnej bytovej výstavby a na
zlepšovanie hromadného ubytovania mládeže a ostatných pracovníkov,
- zabezpečovanie rastu vzdelania a odbornej kvalifikácie z hľadiska perspektívnych
potrieb (štúdium na vysokých školách, podnikových inštitútoch, výchova učňov a pod.),
- opatrenia na zvýšenie starostlivosti o ochranu zdravia (proti chorobám z povolania)
a bezpečnosti pri práci z hľadiska perspektívneho rozvoja odboru,
- rozpočet prostriedkov na kultúrne a sociálne potreby pre pracovníkov odborového
riaditeľstva, pokiaľ sa pre nich nebude uzavierať samostatná kolektívna zmluva,
- zásadné opatrenia týkajúce sa úprav režimu pracovného času a postupu pri skracovaní
pracovného času, pokiaľ sa v príslušnom období v odbore plánuje.
B. V kolektívnych zmluvách uzavieraných na úrovni podnikov sa určujú ciele, ktoré
chce podnik dosiahnuť v rozvoji výroby cestou technického rozvoja, znižovania prácnosti
a zvyšovania kultúry práce, v orientácii na hlavné úlohy a výšku hrubého dôchodku
alebo zisku predpokladanej pri splnení plánovaných úloh,
a)
na zabezpečenie plánovaných úloh kolektívna zmluva obsahuje:
- opatrenia a záväzky vedenia podniku na splnenie ustanovených cieľov,
- opatrenia v rozvoji iniciatívy pracujúcich vyjadrujúce ich účasť na realizácii plánu,
- rozdelenie prostriedkov zostávajúcich pri dosiahnutí plánovanej tvorby hrubého dôchodku
alebo zisku po splnení odvodov do štátneho rozpočtu a ostatných záväzkov do
rezervného fondu,
fondu obnovy,
fondu kultúrnych a sociálnych potrieb a jeho rozdelenie na závody,
fondu pracujúcich a jeho rozdelenie na závody,
príp. do rizikového fondu,
- predpokladanú výšku priemernej mzdy za individuálne výsledky práce na jedného pracovníka
pri dosiahnutí produktivity práce predpokladanej na základe vlastných spresnených
metód jej merania,
b)
na rozdeľovanie vytvorených prostriedkov a usmerňovanie mzdového vývoja
- pomer, v akom sa do uvedených fondov rozdelia prostriedky zostávajúce podniku z
vyššej ako predpokladanej tvorby hrubého dôchodku alebo zisku; v týchto ustanoveniach
zakotviť prednostnú dostatočnú dotáciu fondov zabezpečujúcich perspektívny rozvoj
podniku; pritom dbať na to, aby uvažovaný rast miezd bol plne v súlade s dlhodobou
koncepciou mzdového vývoja podniku, aby sa pre účely odmeňovania používali len sumy
z nadplánových prostriedkov zodpovedajúce zásluhám pracovníkov a aby sa prostriedky
z rýchle mobilizovateľných a jednorazových rezerv (zníženie zásob, penále, odpredaj
strojov a pod.) používali predovšetkým na tvorbu rezervných a účelových fondov pre
ďalší rozvoj,
- pomer, v akom sa budú používať pri zainteresovanosti na hrubom dôchodku prostriedky
fondu pracujúcich na mzdy za individuálne výsledky práce a na podiely na hospodárskych
výsledkoch podnikov; pritom zabezpečiť, aby sa rast prostriedkov fondu pracujúcich
používal predovšetkým na posilňovanie hmotnej zainteresovanosti na zabezpečovaní celospoločenských
potrieb na celkových výsledkoch hospodárenia formou podielov na týchto výsledkoch
a aby sa mzdy za individuálne výsledky práce zvyšovali len v rozsahu odôvodnenom najmä
rastom kvalifikácie a pracovného výkonu, žiadúcim posilnením prémií a odmien za plnenie
konkrétnych úloh a pre dosiahnutie účinnejšej diferenciácie týchto miezd,
- pri hmotnej zainteresovanosti na zisku aj plánovaný základný mzdový fond, prípadne
spôsob jeho tvorby,
- predpokladaný vývoj mzdových relácií medzi hlavnými kategóriami pracovníkov podniku,
príp. medzi niektorými povolaniami,
- pravidlá pre poskytovanie podielov na hospodárskych výsledkoch podnikov a vnútropodnikových
útvarov vrátane ustanovení o krátení alebo odňatí podielov; pritom vychádzať z predchádzajúcich
ustanovení o predpokladaných zárobkových reláciách medzi hlavnými kategóriami pracovníkov,
príp. medzi povolaniami,
- pravidlá pre zriaďovanie a používanie fondov vedúcich pracovníkov, najmä fondu majstrov
a vedúcich prevádzok,
- termíny a spôsob vykonávania previerok ekonomickej účinnosti uplatňovania mzdových
foriem vrátane podnikových prémiových poriadkov,
- termíny tvorby a politické i technickoorganizačné podmienky pre uplatnenie podnikových
noriem a normatívov spotreby práce v súlade s plánovanými technickoorganizačnými opatreniami,
- odvolanie na príslušné predpisy o spoločenskej záruke miezd pri nedostatku prostriedkov
na mzdy za individuálne výsledky práce; zásady pre určenie poradia výplaty miezd za
individuálne výsledky práce v prípade uplatnenia spoločenskej záruky miezd a v rámci
prostriedkov, ktoré bude mať podnik k dispozícii, prípadná záruka výplaty niektorých
prémií prinášajúcich preukázateľný ekonomický efekt i v prípade, keď celkové hospodárske
výsledky podnikov boli nepriaznivé,
c)
na zvyšovanie starostlivosti o pracovníkov
- zvyšovanie vzdelania a kvalifikácie pracovníkov, najmä príprava odborných a kvalifikovaných
kádrov pre zvládnutie novej techniky a technológie,
- zabezpečovanie odbornej výchovy učňovského dorastu a výchovy mládeže nastupujúcej
priamo do pracovného pomeru,
- opatrenia na obmedzenie nadčasovej práce a na vytváranie predpokladov pre skracovanie
pracovného času pri plnení plánovaného rastu výroby a zárobkov,
- opatrenia na zlepšenie pracovného prostredia a na ozdravenie jednotlivých pracovísk,
na zvýšenie starostlivosti o ochranu a bezpečnosť pri práci, na zlepšenie pracovných,
sociálnych, kultúrnych a rekreačných podmienok pracovníkov, na zlepšenie starostlivosti
o závodné stravovanie (zlepšovanie vybavenia závodných jedální a pod.), na všestrannú
pomoc pri zabezpečovaní bytovej výstavby (družstevnej, individuálnej), pri údržbe
a opravách podnikových bytov a závodných ubytovní,
- opatrenia na zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok pracujúcich žien (najmä
zriaďovanie a rozširovanie zariadení pre deti, uľahčenie nákupu a pod.), osôb so zmenenou
pracovnou schopnosťou a pracujúcich dôchodcov,
- používanie prostriedkov fondu obnovy, príp. prostriedkov odborovej výstavby pre
zlepšenie pracovných, zdravotných, sociálnych, kultúrnych, bytových a učňovských zariadení
vrátane krytia plánu ozdravných a bezpečnostných opatrení,
- rozpočet výdavkov na kultúrne, sociálne, zdravotné a rekreačné potreby z fondu kultúrnych
a sociálnych potrieb.
C. V kolektívnych zmluvách uzavieraných v závodoch, príp. v odlúčených prevádzkach
sa spravidla určujú
- záväzky hospodárskeho vedenia a závodného výboru na zabezpečenie úloh operatívneho
plánu v množstve, sortimente a kvalite,
- určenie foriem a podnetov rozvoja iniciatívy pracujúcich,
- podmienky, za ktorých možno pracovníkom závodov poskytovať podiely na hospodárskych
výsledkoch vnútrozávodových útvarov,
- ustanovenia o používaní fondov vedúcich pracovníkov, najmä fondov majstrov a vedúcich
prevádzok,
- termíny a spôsob vykonávania previerok ekonomickej účinnosti, uplatňovania mzdových
foriem vrátane závodných prémiových poriadkov,
- termíny tvorby a politické i technickoorganizačné podmienky pre uplatnenie závodných
noriem a normatívov spotreby práce v súlade s plánovanými technickoorganizačnými opatreniami,
- opatrenia na zlepšenie pracovných, kultúrnych, sociálnych, zdravotných, telovýchovných
a rekreačných podmienok pracovníkov, vrátane rozpočtu prostriedkov z fondu kultúrnych
a sociálnych potrieb (rozpísaných z podniku),
- opatrenia na zlepšenie stravovania pracovníkov (zriaďovanie pomocných hospodárstiev
a pod.), na podporu bytovej výstavby a údržby (uzavieranie dohôd s podnikmi bytového
hospodárstva a pod.), na zabezpečenie údržby podnikových bytov, závodných ubytovní
a pod., na skvalitnenie a zrýchlenie dopravy pracujúcich do práce vrátane záväzkov
pracovníkov na využívanie svojpomoci bez nárokov na finančné prostriedky,
- opatrenia na zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok pracujúcich žien, najmä
rozširovanie pracovných príležitostí pre tehotné ženy a matky malých detí (vhodné
rozvrhnutie pracovného času, zabezpečenie výstavby závodných jaslí, materských škôl
a detských útulkov, rozširovanie služieb, uľahčenie nákupu a pod.) a na zlepšenie
pracovných podmienok osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracujúcich dôchodcov.
III.
Registrácia a evidencia kolektívnych zmlúv
Na zabezpečenie súladu kolektívnych zmlúv v oblasti odmeňovania s pracovnoprávnymi
a mzdovými predpismi a smernicami nadriadených orgánov vykonáva sa ich registrácia
a evidencia. Prípadné ustanovenia podnikových a závodných kolektívnych zmlúv o pracovných
a mzdových podmienkach nesmú byť v rozpore s odborovými kolektívnymi zmluvami. Orgány,
ktoré registrujú kolektívne zmluvy, sú povinné vykonávať kontrolu ich plnenia, hodnotiť
a prijímať patričné opatrenia.
Odborové kolektívne zmluvy sa registrujú na ústredných výboroch odborových sväzov
a príslušných ústredných hospodárskych orgánoch. Podnikové a závodné kolektívne zmluvy
(vrátane prevádzok) sa evidujú na bezprostredne nadriadených hospodárskych a vyšších
odborových orgánoch.
Kolektívne zmluvy uzavierané v podnikoch riadených národnými výbormi na úrovni kraja
sa evidujú na krajských sväzových odborových orgánoch a príslušných odvetvových komisiách
KNV. Kolektívne zmluvy uzavierané v podnikoch riadených okresnými, mestskými a miestnymi
národnými výbormi sa evidujú na príslušných okresných sväzových odborových orgánoch
a odvetvových komisiách ONV. V prípadoch, v ktorých nie je zriadený sväzový orgán,
eviduje kolektívne zmluvy príslušná okresná odborová rada.
Registrácii a evidencii podliehajú aj zmeny a doplnky kolektívnych zmlúv týkajúce
sa pracovných a mzdových podmienok.
Registrujúce a evidujúce orgány majú právo pozastaviť ustanovenia kolektívnej zmluvy,
ktoré sú v rozpore s platnými predpismi.
Prípadné rozpory pri uzavieraní, registrácii alebo evidencii kolektívnych zmlúv riešia
príslušné nadriadené odborové a hospodárske orgány.
Pracujúci sa môžu na príslušnom útvare určenom v kolektívnej zmluve kedykoľvek oboznámiť
so mzdovými a pracovnoprávnymi predpismi platnými v podniku.
Na zabezpečenie komplexnosti v otázkach kultúrnych, zdravotných, sociálnych, bezpečnostných,
rekreačných potrieb pracujúcich, služieb a starostlivosti o pracujúce ženy, mládež
a pod. odovzdávajú závody a prevádzky najmä tieto časti svojej kolektívnej zmluvy
okresnej odborovej rade.
IV.
Platnosť a kontrola kolektívnych zmlúv
V každej kolektívnej zmluve je určené obdobie, na ktoré sa kolektívna zmluva uzaviera
a odkedy nadobúda účinnosť.
Odborové kolektívne zmluvy schvaľuje orgán, ktorý určí ústredný výbor odborového sväzu.
Ich ustanovenia o pracovných a mzdových podmienkach nadobúdajú platnosť dňom registrácie
na oboch registrujúcich orgánoch.
Kolektívne zmluvy uzavierané v podnikoch, závodoch, prípadne v odlúčených prevádzkach
schvaľuje členská schôdza alebo konferencia ROH. Zmeny a doplnky kolektívnych zmlúv
nadobúdajú platnosť schválením členskou schôdzou alebo konferenciou ROH.
Kolektívne zmluvy sú dvojstranným aktom záväzným pre obidve zmluvné strany - vedenie
hospodárskych organizácií a odborových orgánov.
K zrušeniu platnosti kolektívnej zmluvy pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá,
pokiaľ na tom majú obidve zmluvné strany záujem, sa vyjadrujú odborové a hospodárske
orgány, príp. orgány národných výborov, na ktorých sú zmluvy registrované alebo evidované.
Za splnenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy pre organizáciu zodpovedajú
vedúci pracovníci v rozsahu svojich funkcií a ďalší pracovníci menovite uvedení v
kolektívnej zmluve. Zavinené neplnenie záväzkov sa posudzuje ako porušenie pracovnej
povinnosti so všetkými dôsledkami podľa platných predpisov. Za záväzky kolektívu pracujúcich
má zodpovednosť príslušný odborový orgán podľa stanov Revolučného odborového hnutia.
Plnenie kolektívnych zmlúv sa kontroluje súbežne s hodnotením hospodárskych výsledkov
tak, aby o plnení boli informovaní všetci pracovníci. Pri polročnej kontrole plnenia
kolektívnej zmluvy sa vypracúva zápisnica o plnení záväzkov. Pri hodnotení a revízii
celoročných výsledkov hospodárenia, posudzovania vývoja zdrojov, cien a miezd, uspokojovania
potrieb obyvateľov, plnenia plánu ozdravných opatrení, vývoja akosti výrobkov a služieb
sa vykonáva i dôkladná kontrola plnenia kolektívnej zmluvy, ako je to ustanovené v
tretej časti, hlava 9, § 63 ods. 3 vládnej vyhlášky o plánovitom riadení národného
hospodárstva. Závery z tejto kontroly slúžia ako podklad pre prípravu novej kolektívnej
zmluvy. Vedúci hospodárski pracovníci a členovia príslušných odborových orgánov osobne
podávajú zprávu na členských schôdzach alebo konferenciách ROH o plnení záväzkov vo
všetkých častiach kolektívnej zmluvy.
Tieto smernice nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1966.
*)
Pre účely týchto smerníc pod pojmom fondu pracujúcich sa rozumie i fond odmien v
podnikoch uplatňujúcich systém zainteresovanosti na zisku.
