143/1965 Zb.

Základom pre určenie nemocenského je započítateľný zárobok poisteného pracovníka (ďalej len „pracovník“) v organizácii, v ktorej vykonáva zamestnanie zakladajúce nemocenské poistenie. Započítateľným zárobkom sú všetky druhy mzdy*) vyplývajúce z tohto zamestnania alebo v súvislosti s ním, pokiaľ sú podrobené dani zo mzdy a nie sú podľa ďalších ustanovení zo započítateľného zárobku vylúčené.

Naturálne požitky sa oceňujú rovnakým spôsobom ako pre účely dane zo mzdy.**)

Mzdy uvedené v odseku 1 sa považujú za započítateľný zárobok i vtedy, keď sa z nich daň zo mzdy nezráža len preto, že mzda nedosahuje zdaniteľnú výšku, prípadne keď sa z nich daň zo mzdy neplatí podľa medzinárodných dojednaní o zamedzení dvojakého zdanenia.

Do započítateľného zárobku pracovníka sa nezahŕňajú:

Ak to vyžaduje povaha pracovnej činnosti alebo spôsob odmeňovania, prípadne zdaňovania, môže Ústredná rada odborov ustanoviť, ktoré ďalšie zložky príjmov sa nezahŕňajú do započítateľného zárobku alebo ktoré zložky príjmov sa do neho na rozdiel od predchádzajúcich ustanovení [najmä na rozdiel od ustanovenia odseku 1 písm. b)] zahŕňajú.

Započítateľný zárobok sa zisťuje v organizácii, v ktorej je pracovník zamestnaný v čase vzniku nároku na nemocenské, prípadne ak vznikol tento nárok po skončení zamestnania v ochrannej lehote,***) v organizácii, v ktorej bol zamestnaný naposledy.

Ak vykonáva pracovník pre tú istú organizáciu ďalšiu prácu ako vedľajšiu činnosť v pracovnom pomere,+) posudzuje sa táto činnosť a mzda za ňu z hľadiska nemocenského poistenia ako jeden celok spolu s činnosťou a mzdou v základnom zamestnaní; ak pritom v oboch činnostiach presahuje celkový výkon práce ustanovený týždenný pracovný čas, nezahŕňa sa mzda za presahujúci čas do započítateľného zárobku, a to vo vedľajšej činnosti.

Ak vykonáva pracovník pre tú istú organizáciu ďalšiu prácu ako vedľajšiu činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru++), odmena za túto činnosť sa nezahŕňa do započítateľného zárobku.

Započítateľný zárobok pre určenie nemocenského pri pracovnej neschopnosti sa zisťuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, na bežný kalendárny rok podľa kalendárneho roka bezprostredne predchádzajúceho pred vznikom pracovnej neschopnosti (ďalej len „rozhodujúce obdobie“).

Ak pracovník vstúpil do zamestnania v organizácii až v priebehu kalendárneho roka predchádzajúceho pred vznikom pracovnej neschopnosti, je rozhodujúcim obdobím doba od vstupu do zamestnania do konca kalendárneho roka. Ak je táto doba kratšia ako tri mesiace alebo ak pracovník vstúpil do zamestnania v organizácii až v bežnom kalendárnom roku, je rozhodujúcim obdobím doba od vstupu do zamestnania do konca zúčtovacieho obdobia bezprostredne predchádzajúceho pred vznikom pracovnej neschopnosti.

Rovnako ako nový vstup do zamestnania sa posudzuje trvalá zmena základnej mzdy, skrátenie alebo predĺženie pracovného úväzku, začiatok práce po skončení sústavnej prípravy na budúce povolanie a návrat zo základnej služby v ozbrojených silách. V týchto prípadoch sa rozhodujúce obdobie počíta odo dňa, keď došlo k takej zmene; za zmenu, od ktorej plynie nové rozhodujúce obdobie, sa však nepovažuje prevedenie pracovníčky na inú prácu v súvislosti s tehotnosťou alebo materstvom.+++)

Nemocenské sa určí na pracovný deň, v niektorých osobitne určených prípadoch (§ 11) na pracovnú smenu alebo na pracovnú hodinu.

Nemocenské na pracovný deň sa vypočíta z čistej dennej mzdy pracovníka, najviac však zo sumy 100 Kčs, percentnou sadzbou, ktorá mu patrí podľa doby jeho zamestnania;*) ak je pracovný čas rozvrhnutý do menej ako šiestich pracovných dní v týždni, maximálna suma 100 Kčs na pracovný deň sa úmerne zvyšuje.

Čistá denná mzda je priemer, ktorý pripadá na pracovný deň zo započítateľného zárobku pracovníka v rozhodujúcom období po odpočítaní dane zo mzdy podľa daňovej sadzby platnej pre neho v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla jeho pracovná neschopnosť. Na ten účel sa započítateľný zárobok, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, delí počtom všeobecne ustanovených pracovných dní pripadajúcich na rozhodujúce obdobie. Do uvedeného počtu pracovných dní sa nezahŕňajú pracovné dni a sviatky, za ktoré pracovníkovi patrila náhrada mzdy (napr. dni dovolenky na zotavenie, tzv. platené sviatky, dni výkonu služby v ozbrojených silách, neprítomnosti pre prekážky v práci, účasti na školení), alebo dni, za ktoré sa mu poskytovali peňažné dávky nemocenského poistenia, iné dni ospravedlnenej neprítomnosti v práci, a v prípadoch, v ktorých pracovná neschopnosť vznikla po skončení zamestnania (v ochrannej lehote), aj dni po skončení zamestnania. Do počtu dní, ktorým sa delí započítateľný zárobok, sa však zahŕňajú dni, v ktorých pracovník mal náhradné voľno za prácu vykonávanú nad ustanovený týždenný pracovný čas; taktiež sa do neho zahŕňajú dni neospravedlnenej neprítomnosti v práci.

Ak pracovník má pracovný čas záväzne rozvrhnutý inak ako na všetky všeobecne ustanovené pracovné dni a ak je pritom toto rozvrhnutie rovnaké v rozhodujúcom období i v čase vzniku pracovnej neschopnosti, postupuje sa pri určení čistej dennej mzdy spôsobom uvedeným v odseku 1 s tým rozdielom, že sa započítateľný zárobok delí počtom dní, v ktorých pracovník mal v rozhodujúcom období pracovať podľa rozvrhnutia pre neho platného pracovného času, vrátane prípadných dní náhradného voľna a dní neospravedlnenej neprítomnosti v práci.

Ak sa pracovníkovi v rozhodujúcom období zúčtovali započítateľné dlhodobé prémie alebo podiely na hospodárskych výsledkoch, zahrnú sa do započítateľného zárobku vo výške, ktorá zodpovedá dĺžke rozhodujúceho obdobia, prípadne ak pracovník nepracoval po celé jeho trvanie, vo výške, ktorá zodpovedá dĺžke doby, po ktorú v rozhodujúcom období pracoval.

Ak má pracovník pevnú mesačnú mzdu, určuje sa denné nemocenské tak, že sa mesačná mzda, ktorá je pre neho ustanovená v čase vzniku pracovnej neschopnosti, po odpočítaní dane zo mzdy delí priemerným počtom pracovných dní pripadajúcich na jeden mesiac z celkového počtu pracovných dní v roku. Ak má pracovník okrem pevnej mesačnej mzdy ešte započítateľné premenlivé zložky mzdy (prémie a odmeny), zvýši sa mesačná mzda o pomernú sumu, ktorá z premenlivých zložiek mzdy v rozhodujúcom období pripadá na jeden kalendárny mesiac; pri určení tejto sumy sa postupuje obdobne podľa § 6. Ak pracovník s pevnou mesačnou mzdou v rozhodujúcom období bez ospravedlnenia zameškal prácu, určí sa mu denné nemocenské vždy spôsobom uvedeným v § 6.

Podklady zistení podľa predchádzajúcich ustanovení (započítateľný zárobok, rozhodujúce obdobie a počet pracovných dní, podľa ktorých sa počíta priemerná čistá denná mzda) sa použijú pre určenie nemocenského pri všetkých pracovných neschopnostiach vzniknutých do konca bežného kalendárneho roka. Podklady zistené pri vzniku pracovnej neschopnosti platia pre celú dobu jej trvania, ak táto pracovná neschopnosť prechádza i do budúceho kalendárneho roka.

Ak vznikla pracovná neschopnosť po niektorej zmene uvedenej v § 4 ods. 3, zisťujú sa podklady uvedené v odseku 1 znova za rozhodujúce obdobie po tejto zmene. Ak sa v období plynúcom od tejto zmeny pracovníkovi ešte nezúčtovali prémie a odmeny pripadajúce na celé toto obdobie a ich výška nie je známa ani do dňa, keď sa v organizácii má pristúpiť po vzniku pracovnej neschopnosti k výpočtu nemocenského, určí sa nemocenské podľa tej časti rozhodujúceho obdobia, za ktoré sú už zúčtované, prípadne známe i uvedené prémie a odmeny; ak nie sú doteraz vôbec zúčtované ani známe, zahrnie sa do započítateľného zárobku pomerná časť pracovníkových prémií a odmien z predchádzajúceho rozhodujúceho obdobia, ak mu podľa mzdových predpisov môžu patriť i na pracovnom mieste (funkcii), na ktorom je činný po uvedenej zmene.

Ak vznikla pracovná neschopnosť pracovníka už v kalendárnom mesiaci, v ktorom vstúpil do zamestnania alebo v ktorom u neho došlo k zmene uvedenej v § 4 ods. 3, alebo ak pracovník nevykonával prácu ani po 25 pracovných dní, vychádza sa pri určení nemocenského zo započítateľného zárobku, ktorý by pravdepodobne dosiahol, keby v organizácii pracoval podľa svojho pracovného úväzku po celý mesiac. Ak však pritom ide aj o neospravedlnenú neprítomnosť v práci, zníži sa pravdepodobný mesačný zárobok o sumu zodpovedajúcu neospravedlnenej neprítomnosti v práci.

Podklady (započítateľný zárobok, rozhodujúce obdobie a počet pracovných dní, podľa ktorých sa počíta priemerná čistá denná mzda) zistené podľa odseku 1 sú základom pre určenie nemocenského len pri pracovných neschopnostiach vzniknutých v tom istom kalendárnom mesiaci ako pracovná neschopnosť, pre ktorú sa prvý raz takto zistili; toto obmedzenie platí aj vtedy, ak je rozhodujúce obdobie pre pracovníka kratšie ako tri mesiace. Pri ďalšej pracovnej neschopnosti vzniknutej po uplynutí kalendárneho mesiaca sa podklady zisťujú znova. Len čo sa podklady zistili za rozhodujúce obdobie trvajúce aspoň tri mesiace a za aspoň 25 v ňom odpracovaných dní, platia pre pracovné neschopnosti vzniknuté až do konca bežného kalendárneho roka (§ 8).

Ak bola pracovníčka v súvislosti s tehotnosťou alebo materstvom prevedená na inú prácu*) a ak vznikla jej pracovná neschopnosť v čase, keď je takto prevedená, alebo potom, keď také prevedenie sa skončilo, neprihliada sa pri určení nemocenského, ak je to pre pracovníčku priaznivejšie, na dobu, po ktorú bola prevedená na inú prácu, a na zárobok za túto dobu.

Ak nadväzuje výplata nemocenského bez prerušenia na výplatu peňažnej pomoci v materstve, určí sa nemocenské zo započítateľného zárobku, ktorý bol základom pre určenie peňažnej pomoci v materstve.

Ak pracovník pracuje v smenovej prevádzke, môže sa mu nemocenské určiť obdobne podľa predchádzajúcich ustanovení na pracovnú smenu.

Pre pracovníkov v prevádzkach alebo na pracoviskách, v ktorých je pracovný čas rozvrhnutý nepravidelne alebo v ktorých je pracovný čas diferencovaný podľa jednotlivých ročných období alebo podľa iných podobných hľadísk alebo v ktorých to vyžadujú iné mimoriadne dôvody, môže sa nemocenské určiť na pracovnú hodinu.

Ústredná rada odborov vydá pokyny o tom, v ktorých prípadoch a za akých podmienok sa môžu použiť predchádzajúce odseky, prípadne ktoré orgány ich použitie povoľujú. Ústredná rada odborov môže tiež svojimi pokynmi upraviť spôsob výpočtu nemocenského pre pracovníkov, ktorých mzdy sa vypočítavajú na samočinných počítačoch.

Ústredná rada odborov môže vydať pre výpočet nemocenského záväzné tabuľky rozdielne podľa dĺžky a rozvrhnutia pracovného času. V tabuľkách môžu byť určené sumy denného nemocenského zaokrúhlené na celé koruny zodpovedajúce priemerným hrubým mzdám (hodinovým, denným, mesačným) a príslušným sadzbám dane zo mzdy a percentným sadzbám nemocenského, prípadne i pomerne určené sumy smenového alebo hodinového nemocenského.

Výsledné sumy jednotlivých výplat nemocenského sa zaokrúhľujú na celé koruny.

Pre zaokrúhľovanie podľa predchádzajúcich odsekov platí, že halierové sumy do 50 halierov sa zaokrúhľujú smerom dolu a halierové sumy nad 50 halierov smerom nahor.

Pre určenie nemocenského pri karanténe nariadenej podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám platia predchádzajúce ustanovenie obdobne.

Do doby zamestnania, podľa ktorej sa určuje percentná sadzba nemocenského, sa započítavajú doby zamestnania, ktoré pracovník získal od 1. januára 1966, ak zakladajú nemocenské poistenie v Československej socialistickej republike.

Dobe zamestnania sa kladú na roveň doby týchto ďalších činností získané v Československej socialistickej republike od 1. januára 1966:

Ako doba zamestnania získaná pred 1. januárom 1966 sa započítava doba, ktorá bola alebo sa mala podľa doterajších predpisov o nemocenskom poistení**) pracovníkovi započítať ako doba neprerušeného zamestnania v tom istom podniku alebo ako doba jej na roveň postavená; za podmienok ustanovených v § 16 sa započítajú i doby tam uvedené.

Požívateľovi starobného, invalidného a čiastočného invalidného dôchodku, ktorý je 1. januára 1966 zamestnaný alebo vstúpi do zamestnania po tomto dni, sa započíta do doby zamestnania aj doba, ktorá sa mu do neprerušeného zamestnania započítala v organizácii, v ktorej bol činný bezprostredne pred priznaním dôchodku, pokiaľ nie je započítaná už podľa odseku 1. Požívateľovi dôchodku, ktorý v čase od 1. januára 1957 do 31. decembra 1965 nebol zamestnaný a vstúpi do zamestnania po 31. decembri 1965, sa započítajú doby všetkých zamestnaní pred 1. januárom 1957.

Pracovníkovi možno započítať plne alebo čiastočne ostatné (nezapočítané) doby zamestnania, prípadne činností im na roveň postavených, ktoré získal pred 1. januárom 1966, ak dosahuje aspoň po dobu dvoch rokov mimoriadne pracovné výsledky; ak zmení potom pracovník zamestnanie, platí tento zápočet i naďalej.

Matke alebo žene, ktorá prevzala dieťa do trvalej starostlivosti, sa do doby zamestnania započítava aj doba, po ktorú sa starala o dieťa mladšie ako tri roky.

U pracovníkov, ktorí pracujú v poľnohospodárstve alebo v lesníctve, sa ako doba zamestnania posudzuje aj doba, po ktorú taký pracovník bol členom jednotného roľníckeho družstva; to platí obdobne aj pre občanov, ktorí trvale v družstve pracovali podľa pracovných príkazov družstva a neboli pritom ani jeho členmi ani v pracovnom pomere v družstve.***) Na dobu týchto činností sa prihliada, pokiaľ zakladali účasť na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

Doby získané podľa odseku 1 alebo 2 pred 1. januárom 1966 sa pracovníkom, ktorí sú tento deň zamestnaní, započítajú k tomuto dňu, inak k dňu vstupu do zamestnania.

Doby zamestnania a doby im na roveň postavené získané v cudzine sa hodnotia podľa rovnakých hľadísk ako doby získané v Československej socialistickej republike, pokiaľ to vyplýva z medzištátnych dohovorov.

Aj keď to nevyplýva z medzištátnych dohovorov, hodnotia sa podľa rovnakých hľadísk ako doby získané v Československej socialistickej republike tieto doby získané v cudzine:

Pokiaľ sa započítateľné doby zamestnania a doby im na roveň postavené alebo doby uvedené v § 16 a 17 časovo navzájom kryjú, započítajú sa len raz.

Ak bola pracovníkovi do doby zamestnania započítaná doba predchádzajúceho zamestnania alebo iné predchádzajúce činnosti, započítajú sa tým i doby, ktoré v tomto predchádzajúcom zamestnaní (činnosti) boli alebo sa mali započítať; tým však nie je vylúčené oprávnenie preskúmať skoršie zápočty, ak vznikla o ich správnosti pochybnosť.

Percentná sadzba nemocenského sa v organizácii určí podľa doby zamestnania, ktorú by pracovník dovŕšil do 31. decembra bežného kalendárneho roka; takto určená sadzba platí pre poskytovanie nemocenského až do konca tohto kalendárneho roka. Ak prechádza pracovná neschopnosť (karanténa) do ďalšieho kalendárneho roka, patrí pracovníkovi od 1. januára toho ďalšieho roka nemocenské podľa percentnej sadzby, ktorá pre neho vyplýva k 31. decembru tohto ďalšieho roka.

Ústredná rada odborov môže ustanoviť, že sa do doby zamestnania započítavajú aj iné doby, než ktoré sú uvedené v § 14 až 19, prípadne že sa započítava doba členstva v jednotnom roľníckom družstve aj za iných podmienok ako podľa § 16 ods. 2.

Okresná odborová rada môže podľa pokynov vydaných Ústrednou radou odborov dať v jednotlivých prípadoch súhlas na to, aby sa pracovníkovi mimoriadne započítala do doby zamestnania i doba, ktorá v predchádzajúcich ustanoveniach nie je uvedená ako započítateľná.

Pracovným úrazom z hľadiska poskytovania nemocenského je úraz, ktorý pracovník (učeň) utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní (v učebnom pomere) zakladajúcom nemocenské poistenie alebo v priamej súvislosti s plnením týchto úloh. Pracovným úrazom učňa je aj úraz, ktorý učeň utrpel pri výchove na povolanie alebo v súvislosti s ňou.

Pracovnému úrazu podľa odseku 1 sa kladie na roveň úraz, ktorý pracovník utrpel:

Ustanovenie odseku 2 neplatí pre úraz, ktorý pracovník utrpel pri telovýchovnej činnosti vykonávanej mimo zamestnania alebo v súvislosti s ňou.

Pracovnému úrazu sa kladie na roveň choroba z povolania podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.*)

Ak vznikla pracovná neschopnosť ako bezprostredný následok ochranného očkovania alebo iného preventívneho zdravotníckeho úkonu, ktorým sa pracovník podrobil v súvislosti so svojím zamestnaním, postupuje sa pri poskytovaní nemocenského ako pri pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu.

Za pracovnú neschopnosť vzniknutú (spôsobenú) pracovným úrazom sa z hľadiska § 15 ods. 4 a § 18 ods. 2 zákona č. 54/1956 Zb. považuje prvá pracovná neschopnosť, ktorá vznikla ako bezprostredný následok pracovného úrazu (úrazového deja). Ak pracovník nastúpil po skončení tejto pracovnej neschopnosti do práce a stal sa najneskoršie do dvoch mesiacov od tohto nástupu opäť práceneschopným a ak je táto druhá pracovná neschopnosť podľa lekárskeho posudku následkom toho istého pracovného úrazu, považuje sa za pokračovanie pôvodnej pracovnej neschopnosti vzniknutej týmto pracovným úrazom.

Nemocenské sa poskytuje za pracovné dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa všeobecne platných predpisov. Ak však pracovník má pracovný čas záväzne rozvrhnutý inak ako na všetky všeobecne ustanovené pracovné dni (§ 6 ods. 2) poskytne sa mu nemocenské za tie pracovné dni, v ktorých mal, keby nebola pracovná neschopnosť alebo karanténa, pracovať podľa rozvrhu pracovného času určeného pre neho v čase vzniku pracovnej neschopnosti (karantény).

Ak sa určí nemocenské na smeny alebo na hodiny (§ 11), poskytuje sa za smeny, prípadne za hodiny, v ktorých pracovník mal, keby nebola pracovná neschopnosť alebo karanténa, pracovať podľa rozvrhu pracovného času pre neho určeného.

Pracovným dňom sa kladú na roveň sviatky, za ktoré by pracovníkovi, keby nebol práceneschopný, patrila náhrada mzdy.

Ak pracovníkovi patrí za niektorý deň v období pracovnej neschopnosti (karantény) mzda alebo náhrada mzdy, prípadne ak sa mu mzda alebo náhrada mzdy za taký deň poskytla, neposkytne sa nemocenské za tento deň.

Ak pracovník má za prvý deň pracovnej neschopnosti (karantény) nárok na mzdu alebo náhradu mzdy za časť pracovného času, poskytne sa mu z nemocenského za tento deň len pomerný diel pripadajúci na tú časť pracovného času, za ktorú mu nepatrí mzda alebo náhrada mzdy.

Ak sa pracovník stal práceneschopným alebo mu bola nariadená karanténa za trvanie neplateného voľna (neplatenej dovolenky), neposkytuje sa mu nemocenské za dobu, po ktorú toto voľno (dovolenka) trvá.

Ustanovenie odseku 1 sa netýka pracovného voľna poskytovaného pracovníkom podľa predpisov o pracovných úľavách a o hospodárskom zabezpečení študujúcich popri zamestnaní alebo podľa obdobných predpisov; toto voľno nie je prekážkou pre poskytovanie nemocenského.

Ak pracovníčka nezískala v materskej dovolenke nárok na peňažnú pomoc v materstve (napr. pretože nemá splnenú čakaciu dobu 270 dní poistenia), patrí jej nemocenské po dobu, po ktorú je práceneschopná alebo je v ústavnom ošetrovaní, a to i v súvislosti s pôrodom.

Ak pracovník vykonáva v čase svojej pracovnej neschopnosti prácu v rámci liečby prácou, nie je taká činnosť ani prípadné odmeny za ňu, pokiaľ sú v súlade s predpismi o liečbe prácou, prekážkou pre poskytovanie nemocenského.

Pracovnou neschopnosťou ani ústavným ošetrovaním z hľadiska poskytovania nemocenského nie je ošetrovanie pracovníka

Pri ošetrovaní pracovníka v dennom psychiatrickom sanatóriu alebo v závodnej lôžkovej ošetrovni sa nemocenské, ak je pracovník uznaný práceneschopným, poskytuje ako pri domácom ošetrovaní.

Pri kúpeľnej starostlivosti patrí pracovníkovi nemocenské, ak sa mu táto starostlivosť v súlade s predpismi o kúpeľnej starostlivosti povolila na účet nemocenského poistenia na dobu mimo dovolenky na zotavenie a ak sa pracovník uznáva pritom za práceneschopného.*)

Pracovníkovi, ktorému sa na účet nemocenského poistenia povolila kúpeľná starostlivosť na dobu dovolenky na zotavenie, sa nemocenské poskytne za pracovné dni, o ktoré je doba kúpeľnej starostlivosti dlhšia ako celková doba dovolenky, ktorá mu patrí v kalendárnom roku, v ktorom sa mu poskytuje kúpeľná starostlivosť. Nemocenské sa však neposkytuje za pracovné dni, o ktoré má pracovník v kalendárnom roku dovolenku skrátenú z dôvodov, ktoré sám zavinil, prípadne ju z takých dôvodov vôbec nemá. Nemocenské sa tiež neposkytuje za pracovné dni, ktoré si pracovník pred nástupom kúpeľnej starostlivosti vybral na iné účely, ani za pracovné dni, ktoré mu pri zmene zamestnania patria z dovolenky v inej organizácii ako v tej, v ktorej je zamestnaný v čase pobytu na kúpeľnej starostlivosti, prípadne za pracovné dni, za ktoré sa mu poskytne alebo poskytla náhrada za nevyčerpanú dovolenku.

Ak pracovník má pri účasti na školení len zníženú náhradu mzdy,**) nesmie jeho nemocenské za dni, v ktorých i v čase pracovnej neschopnosti (karantény) zostáva v zariadení, v ktorom sa usporadúva školenie, presiahnuť sumu, ktorú z poskytovanej náhrady mzdy pripadá po odpočítaní dane zo mzdy na jeden pracovný deň.

Za započítateľný zárobok učňa sa považujú peňažné požitky, ktoré mu patria podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov***) a ktoré sú započítateľné podľa § 1 až 3. Hodnota naturálnych požitkov (hmotného zabezpečenia) učňov sa nezahŕňa do započítateľného zárobku.

Pre učňa, u ktorého sa pred vznikom pracovnej neschopnosti (karantény) skončilo prípravné obdobie, sa nemocenské určí len podľa obdobia odborného rozvoja.

Nemocenské sa učňovi poskytuje až odo dňa, od ktorého sa mu pri pracovnej neschopnosti (karanténe) podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov prestala poskytovať odmena. Podporná doba sa však počíta vždy od vzniku pracovnej neschopnosti.

Ak sa učeň zúčastňuje na vyučovaní organizovanom cyklickou formou,+) neprihliada sa pri určení nemocenského (§ 6 a nasl.) na počet pracovných dní, v ktorom sa v rozhodujúcom období zúčastnil na tomto spôsobe vyučovania, ani na peňažné požitky za tieto dni. Za pracovné dni, v ktorých sa učeň mal v čase, keď je práceneschopný (mal karanténu), zúčastniť na vyučovaní organizovanom cyklickou formou, nesmie nemocenské, pokiaľ učňovi so zreteľom na odsek 3 vôbec patrí, presiahnuť výšku peňažných požitkov, ktoré by mu za tieto dni patrili (t. j. výšku pomernej časti mesačnej odmeny).

Ak sa dohodol učeň a jeho zákonný zástupca s organizáciou, že náklady za ubytovanie a stravovanie budú sa uhrádzať zrážkou zo zárobku učňa,++) platí táto dohoda aj pre úhradu týchto nákladov zrážkou z nemocenského, ak ubytovanie a stravovanie sa učňovi poskytuje za nezmenených podmienok ďalej i v čase pracovnej neschopnosti (karantény).

Ak pracovník vykonáva pre rôzne organizácie súbežne prácu v niekoľkých zamestnaniach zakladajúcich nemocenské poistenie, patrí mu nemocenské z každého takého zamestnania. Podmienky pre poskytovanie nemocenského sa v každom z týchto zamestnaní posudzujú samostatne a nemocenské sa tiež v každom z nich samostatne vypláca. Do doby zamestnania rozhodujúcej pre určenie percentnej sadzby nemocenského vo vedľajšom zamestnaní (vedľajšom pracovnom pomere)*) sa však nezapočítavajú doby započítané už v zamestnaní, v ktorom pracovník je zamestnaný po celý ustanovený týždenný pracovný čas.

O mzde (odmene) z vedľajšej činnosti, ktorú pracovník vykonáva pre tú istú organizáciu, v ktorej má svoje základné zamestnanie, platia ustanovenia § 3 ods. 2 a 3.

Ak presahuje úhrn čistých denných miezd pracovníka z niekoľkých zamestnaní sumu 100 Kčs denne (§ 5 ods. 2), vylučuje sa pri výpočte nemocenského z čistej dennej mzdy časť presahujúca úhrn 100 Kčs, a to v tom zamestnaní, v ktorom pracovník má kratší pracovný úväzok, prípadne ak sú pracovné úväzky rovnaké, v tom zamestnaní, v ktorom spravidla dosahuje nižší zárobok.**)

Ak pracovník za trvania zamestnania v jednej organizácii vstúpil do zamestnania v druhej organizácii, v tomto zamestnaní vykonáva prácu namiesto práce v prvej organizácii (nie však súbežne s ňou) a pracovná neschopnosť (karanténa) vznikla za trvania zamestnania v druhej organizácii, patrí mu na rozdiel od ustanovenia § 30 ods. 1 nemocenské iba z dôvodu poistenia (zamestnania) v tejto druhej organizácii, a to za podmienok, ktoré tam spĺňa; pre výpočet nemocenského sa však použije, ak je pracovník v druhej organizácii činný s vedomím prvej organizácie, percentná sadzba podľa doby zamestnania, ktorú pracovník má započítanú v prvej organizácii. Odborové orgány v oboch organizáciách sa môžu na žiadosť pracovníka dohodnúť, že sa nemocenské poskytne naopak len z dôvodu poistenia (zamestnania) v prvej organizácii.

Ak pracovník vstúpil do ďalšieho zamestnania v čase, keď má vo svojom základnom zamestnaní dovolenku na zotavenie, posudzujú sa podmienky pre poskytovanie nemocenského v každom z oboch týchto zamestnaní samostatne. Nemocenské z dôvodu zamestnania vykonávaného v čase dovolenky na zotavenie sa však poskytne len vtedy, ak vznikla pracovná neschopnosť (karanténa) v čase, keď toto zamestnanie trvalo; poskytuje sa len do dňa, keď sa zamestnanie malo skončiť, nie však dlhšie ako do dňa, keď sa mala skončiť dovolenka na zotavenie. Ustanovenie § 31 platí i tu.

Ak vstúpil študent alebo žiak do zamestnania na dobu školských prázdnin alebo na ich časť, poskytuje sa pri pracovnej neschopnosti (karanténe) nemocenské z tohto zamestnania najdlhšie do konca školských prázdnin; po skončení školských prázdnin sa poskytuje len vtedy, pokiaľ pracovná neschopnosť (karanténa) bráni i v štúdiu, prípadne v nástupe do zamestnania po skončení štúdia.

Ak je pracovník súbežne s činnosťou v zamestnaní, ktoré má trvalú povahu, činný aj ako družstevný roľník (t. j. ako člen jednotného roľníckeho družstva alebo ako občan trvale v ňom pracujúci) a je tam zúčastnený na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, neprihliada sa pri určení nemocenského, ktoré mu patrí z dôvodu zamestnania, na rozsah jeho činnosti a na výšku zárobku v družstve. určenie nemocenského z činnosti v jednotnom roľníckom družstve v takých prípadoch upravujú predpisy o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

Za zamestnanie trvalej povahy sa považuje zamestnanie, ktoré sa dojednalo na dobu dlhšiu ako šesť mesiacov alebo ktoré už trvá dlhšie ako šesť mesiacov, ak pritom pracovník má pracovný úväzok požadovaný pre vznik nároku na prídavky na deti.

Ak je zamestnanie, ktoré družstevný roľník vykonáva v pracovnom pomere z hľadiska odseku 2 len krátkodobé (napr. na dobu vegetačného pokoja), patrí mu nemocenské z dôvodu takého zamestnania, len ak vznikla jeho pracovná neschopnosť (karanténa) za trvania tohto zamestnania. Ústredná rada odborov a Štátny úrad sociálneho zabezpečenia môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch, za akých podmienok a od ktorého časového termínu budú orgány sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov namiesto nemocenského z nemocenského poistenia poskytovať týmto pracovníkom nemocenské podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

Ak je družstevný roľník pracovne činný v organizácii na základe dohody jednotného roľníckeho družstva s organizáciou, podľa ktorej družstvo organizácii poskytuje prácu svojich členov, zostáva i pri výkone práce v organizácii zabezpečený iba podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov; nemocenské poistenie z dôvodu činnosti v organizácii nevzniká a nepatrí z neho nemocenské.

Podporná doba pre poskytovanie nemocenského*) začína sa dňom, od ktorého pracovník bol podľa predpisov vydaných Ministerstvom zdravotníctva uznaný práceneschopným, prípadne, v ktorom bol prijatý do ústavného ošetrovania. Ak vznikla pracovná neschopnosť predo dňom, od ktorého pracovníkovi patrí nemocenské (napr. ak vznikla v čase vojenskej základnej služby, v čase neplatenej dovolenky, v čase väzby a pod.), podporná doba začína plynúť taktiež dňom vzniku pracovnej neschopnosti.

Predchádzajúce obdobia pracovnej neschopnosti sa započítavajú do podpornej doby v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 15 ods. 4 zákona č. 54/1956 Zb. bez zreteľa na to, či pracovník bol v týchto obdobiach zúčastnený na nemocenskom poistení alebo na inej sústave zabezpečenia v chorobe (napr. na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, prípadne umelcov alebo nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách).

Do podpornej doby sa nezapočítavajú predchádzajúce obdobia karantény a obdobia, po ktoré pracovníčke patrila peňažná pomoc v materstve. Ak pracovníčka bola práceneschopná v materskej dovolenke alebo v ďalšej materskej dovolenke, nezapočítavajú sa tieto obdobia pracovnej neschopnosti do budúcej podpornej doby, s výnimkou doby, za ktorú sa poskytlo nemocenské (§ 25 ods. 3).

Ak má pracovník vyčerpanú podpornú dobu (§ 15 ods. 3 a 4 zákona č. 54/1956 Zb.), zastaví sa mu poskytovanie nemocenského odo dňa nasledujúceho po poslednom dni podpornej doby. Ak však možno na základe vyjadrenia posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia očakávať, že pracovník v krátkom čase po uplynutí podpornej doby bude opäť práceschopným, rozhodne príslušný odborový orgán o poskytovaní nemocenského i na ďalšiu dobu na to potrebnú. Poskytovanie nemocenského sa spravidla predĺži najprv na dobu nie dlhšiu ako tri mesiace; po uplynutí povolenej doby sa podľa zdravotných pomerov pracovníka rozhodne o prípadnom ďalšom predĺžení. Nemocenské možno takto poskytovať najdlhšie po dobu jedného roka od uplynutia podpornej doby.

Pracovníkovi, ktorého pracovná neschopnosť pre aktívnu tuberkulózu trvá dlhšie ako jeden mesiac, môže sa nemocenské zvýšiť až do sumy jeho čistej dennej mzdy, z ktorej sa mu nemocenské určí, najviac však do sumy 100 Kčs za pracovný deň (§ 5 ods. 2). Zvýšenie možno priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu a môže sa poskytovať po dobu, po ktorú je pracovník práceneschopný z tohto dôvodu, najdlhšie však do uplynutia podpornej doby, prípadne do uplynutia doby, na ktorú sa mu povolilo predĺženie výplaty nemocenského podľa § 35.

Po dobu ústavného ošetrovania môže sa zvýšené nemocenské poskytovať len vtedy, ak má pracovník aspoň jedno nezaopatrené dieťa.

Na zvýšenie nemocenského podľa predchádzajúcich odsekov nie je právny nárok. Pri rozhodovaní sa prihliada na celkové zdravotné a sociálne pomery rodiny chorého pracovníka. zvýšenie sa priznáva spravidla na dobu troch mesiacov; po uplynutí povolenej doby sa podľa zdravotných a sociálnych pomerov rodiny znova rozhodne o tom, či sa zvýšenie prizná a na akú dobu.

Žiadosť o zvýšenie nemocenského pre aktívnu tuberkulózu overuje príslušné odborné oddelenie zdravotníckeho zariadenia, prípadne iné na to poverené zdravotnícke zariadenie.

Nárok na nemocenské pri pracovnej neschopnosti uplatňuje pracovník tak, že predloží závodu, prípadne orgánu vykonávajúcemu jeho nemocenské poistenie, potvrdenie pracovnej neschopnosti vydané podľa predpisov o uznávaní pracovnej neschopnosti*); pri karanténe predloží potvrdenie o nariadení karantény vydané spôsobom určeným Ministerstvom zdravotníctva. Tieto doklady, ako aj hlásenia o ukončení pracovnej neschopnosti (karantény) je pracovník povinný predložiť bez zbytočného prieťahu, pokiaľ ich nepredkladá samo príslušné zdravotnícke zariadenie.

Pre výplatu nemocenského za určité obdobie treba osvedčiť trvanie pracovnej neschopnosti v tomto období spôsobom ustanoveným Ústrednou radou odborov po dohode s Ministerstvom zdravotníctva.

Nárok na nemocenské za dobu, o ktorú kúpeľná starostlivosť presiahla celkovú výmeru zákonnej dovolenky na zotavenie (§ 27 ods. 2), uplatňuje pracovník spôsobom určeným v predpisoch o kúpeľnej starostlivosti.

Nemocenské sa vypláca v dňoch, ktoré sú v organizáciách určené pre výplatu preddavku na mzdu a doplatku mzdy za uplynulé mesačné obdobie; zúčtuje sa pri zúčtovaní doplatku mzdy za tento mesiac.

Ústredná rada odborov môže pre skupiny pracovníkov, u ktorých je to odôvodnené zvláštnou povahou pracovnej činnosti, zvláštnym rozvrhnutím pracovného času, zvláštnym spôsobom odmeňovania alebo inými zvláštnymi okolnosťami určenia miezd, ako aj pre pracovníkov závodov, v ktorých sa nevykonáva nemocenské poistenie,**) povoliť odchýlky od rozhodujúceho obdobia (§ 4), od spôsobu výpočtu nemocenského (§ 6 až 12) a jeho poskytovania (§ 23 a 24).

Ak je pracovníčka v čase, keď sa stará o svoje dieťa v prvom roku jeho života opätovne tehotná a spĺňa pritom podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve, určí sa jej pri trvaní zamestnania v tej istej organizácii, prípadne v ochrannej lehote po jeho skončení peňažná pomoc v materstve z rovnakej čistej dennej mzdy ako v predchádzajúcej materskej dovolenke, ak nastúpila novú materskú dovolenku

Ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 a pracovníčka, ktorá inak spĺňa podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve, pred nástupom materskej dovolenky nevykonávala prácu v organizácii, v ktorej jej pracovný pomer bez prerušenia trvá, prípadne trval až do začiatku ochrannej lehoty, ani po 25 pracovných dní v období 12 mesiacov pred nástupom materskej dovolenky, určí sa jej peňažná pomoc v materstve podľa započítateľného zárobku v týchto 12 mesiacoch; pritom neplatí ustanovenie § 9 a do počtu dní, ktorým sa delí započítateľný zárobok, sa zahŕňajú i dni neplateného pracovného voľna.

Pri postupe podľa predchádzajúcich odsekov sa dňom skutočného výkonu práce kladú na roveň dni, za ktoré pracovníčke patrila náhrada mzdy, dni, za ktoré jej patrilo nemocenské alebo podpora pri ošetrovaní člena rodiny, prípadne pracovné dni, v ktorých pokračovala v ošetrovaní po vyčerpaní tejto podpory, pracovné dni štúdia a pracovné dni, v ktorých nevykonávala prácu pre výkon verejnej funkcie alebo povinnosti.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytne aj absolventke vysokej školy alebo školy poskytujúcej stredné alebo vyššie vzdelanie, ak nemohla nastúpiť pre tehotnosť alebo materstvo do zamestnania dojednaného podľa predpisov o umiestňovaní absolventov*) a ak spĺňa vrátane doby štúdia podmienku 270 dní účasti na nemocenskom poistení v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Základom pre určenie peňažnej pomoci v materstve je započítateľný zárobok, ktorý by absolventka pravdepodobne dosiahla, keby nastúpila do dojednaného zamestnania. Peňažnú pomoc v materstve poskytuje takej absolventke okresná odborová rada príslušná podľa miesta jej bydliska. Takto poskytnutá peňažná pomoc v materstve nastupuje i namiesto peňažnej pomoci, ktorá by absolventke inak patrila z poistenia z dôvodu štúdia.

Nárok na peňažnú pomoc v materstve uplatňuje pracovníčka na tlačive, ktoré podľa predpisov vydaných Ministerstvom zdravotníctva vydá a potvrdí lekár v zariadení štátnej zdravotníckej správy, v ktorom je pracovníčka v čase tehotnosti, prípadne v súvislosti s pôrodom v sústavnej starostlivosti.

Ak bol pracovník povolaný na výkon základnej alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách (náhradnej služby, vojenského cvičenia a pod.), nepatria mu za dobu výkonu takej služby peňažné dávky, ktoré by inak patrili z jeho nemocenského poistenia jemu osobne.*)

Po skončení základnej alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách patria pracovníkovi, ktorého zamestnanie zakladajúce nemocenské poistenie zostalo i po dobu takej služby zachované, peňažné dávky nemocenského poistenia aj vtedy, ak skutočnosť zakladajúca nárok na dávku vznikla za trvania služby alebo do šiestich týždňov po jej skončení, skôr než opäť nastúpil do zamestnania. To platí aj pre pracovníka, ktorého zamestnanie sa skončilo, avšak trvalo ešte aspoň ten deň, keď mu bol doručený povolávací rozkaz alebo keď bola uverejnená vyhláška obsahujúca jeho sa týkajúci hromadný povolávací rozkaz.

Nemocenské pre pracovníka, ktorý bol prepustený zo základnej alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách ako práceneschopný alebo ktorého pracovná neschopnosť (karanténa) vznikla po skončení takej služby v lehote uvedenej v odseku 1, sa určí spôsobom uvedeným v § 9.

Z nemocenského poistenia sa poskytuje aj

Podpora pri narodení dieťaťa pre rodinnú príslušníčku alebo pohrebné pri úmrtí rodinného príslušníka sa poskytnú aj vtedy, ak podmienky pre poskytnutie sú splnené u občana, ktorý vykonáva službu v ozbrojených silách (s výnimkou služby z povolania), pred nástupom tejto služby nebol zúčastnený na nemocenskom poistení a nárok na tieto alebo obdobné dávky nepatrí ani z iného dôvodu. Dávky sa v tomto prípade uplatňujú na okresnej odborovej rade príslušnej podľa bydliska oprávneného.

Ak bol pracovník vzatý do väzby, neposkytuje sa mu za dobu, po ktorú je vo väzbe, dávky, ktoré by mu inak z jeho nemocenského poistenia patrili. Ak zomrel v tejto dobe rodinný príslušník pracovníka vzatého do väzby, poskytne sa tomu, kto vypravil pohreb, pohrebné, ktoré by inak takému pracovníkovi patrilo.

Nemocenské a peňažná pomoc v materstve môžu sa vyplácať i za dobu väzby, ak sú inak pre to splnené podmienky, rodinným príslušníkom pracovníka vzatého do väzby, a to až do výšky troch štvrtín.

Ak bol pracovník prepustený z väzby a v súvisiacom trestnom konaní nebol odsúdený, poskytne sa mu zadržaná dávka, prípadne jej zadržaná časť, ak sú inak pre poskytnutie dávky splnené podmienky.

Nároky rodinných príslušníkov z poistenia pracovníka vzatého do väzby zostávajú i po dobu väzby nedotknuté; to platí i pre prípadné nároky jeho pozostalých na pohrebné.

Pri výpočte čistej dennej mzdy sa neprihliada na dobu väzby. Po prepustení z väzby je rozhodujúcim obdobím doba odo dňa nasledujúceho po prepustení z väzby a na dobu pred týmto dňom sa neprihliada. Ak je to na určenie čistej dennej mzdy potrebné, použije sa obdobne ustanovenie § 9.

Pri výpočte skoršej mzdy na určenie vyrovnávacieho príspevku pre pracovníčku, ktorá je po prepustení z väzby prevedená pre tehotnosť alebo materstvo na inú prácu, je rozhodujúcim obdobím doba odo dňa nasledujúceho po prepustení z väzby. pri výpočte bežnej mzdy sa neprihliada na dobu väzby.

Nemocenské poistenie pracovníka, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody, zaniká po dobu výkonu tohto trestu, aj keď po túto dobu trvá pracovný pomer.

Odsúdenému nepatria po dobu výkonu trestu odňatia slobody dávky z jeho skoršieho nemocenského poistenia pred nástupom trestu. Ak však odsúdený nastúpil trest odňatia slobody v čase, keď bol práceneschopný a poberá nemocenské, môže sa toto nemocenské, pokiaľ sú pre to splnené podmienky, vyplácať jeho rodinným príslušníkom, a to najviac do troch štvrtín; predpokladom je, že u odsúdeného nemohlo pre pracovnú neschopnosť vzniknúť poistenie podľa osobitnej úpravy nemocenského poistenia odsúdených.*) To platí obdobne i pre peňažnú pomoc v materstve.

Ak pracovný pomer odsúdeného pracovníka trvá i po dobu výkonu trestu a odsúdený nie je poistený podľa osobitnej úpravy nemocenského poistenia odsúdených, zachovávajú sa nároky jeho rodinných príslušníkov, ktoré by im inak vyplývali z jeho poistenia zaniknutého podľa odseku 1.

Ak skorší pracovný pomer odsúdeného pracovníka trvá i po jeho prepustení na slobodu, obnovuje sa nemocenské poistenie z dôvodu tohto zamestnania dňom, keď bol prepustený na slobodu. Ak však nastal dôvod na poskytnutie niektorej dávky ešte pred prepustením na slobodu alebo síce po prepustení, ale skôr ako pracovník nastúpil opäť do zamestnania, posudzuje sa nárok na takú dávku podľa osobitnej úpravy poistenia odsúdených; dávka sa poskytne z tohto poistenia v nápravnom zariadení.

Pre určenie výšky dávok po prepustení na slobodu platí obdobne ustanovenie § 65.

Do doby zamestnania, podľa ktorej sa určujú percentné sadzby peňažných dávok, sa odsúdenému pracovníkovi nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody; to platí aj keď pracovný pomer zostal po dobu výkonu trestu zachovaný a i keď odsúdený pracovník bol v tejto dobe poistený podľa osobitnej úpravy nemocenského poistenia odsúdených.

Pri výpočte čistej dennej mzdy, ako i skoršej a bežnej mzdy pre vyrovnávací príspevok sa neprihliada na dobu, po ktorú sa pracovníkovi v rozhodujúcom období vykonávala zrážka zo mzdy z dôvodu trestu nápravného opatrenia,*) ani na dobu, po ktorú mu boli znížené alebo odňaté niektoré zložky mzdy z dôvodu kárneho opatrenia,**) prípadne po ktorú pracovník bol z týchto dôvodov prevedený na menej platenú prácu, a na zárobok za túto dobu.

Z hľadiska poskytovania nemocenského neprestáva byť starobný dôchodok dôchodkom vyplácaným v plnej výške, ak sa jeho výška pri súbehu so zárobkom alebo s iným dôchodkom kráti (znižuje); to platí obdobne aj vtedy, ak sa kráti výška invalidného dôchodku pri súbehu s iným dôchodkom. starobným dôchodkom v plnej výške je takisto pomerný starobný dôchodok.+)

Pracovník sa môže písomným vyhlásením vzdať nároku na nemocenské, ak poberanie nemocenského vylučuje alebo obmedzuje nárok na niektorý dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení; ak tak urobí, zaniká nárok na nemocenské odo dňa, keď sa pracovník nároku vzdal, pre ďalšie trvanie tej istej pracovnej neschopnosti (karantény).

Pracovníkovi, ktorý po skončení zamestnania pred uplynutím ochrannej lehoty bol zúčastnený na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, prípadne osôb samostatne hospodáriacich alebo na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách z dôvodu služby z povolania, zaniká ochranná lehota uplynutím posledného dňa predo dňom, keď podľa príslušných predpisov vzniká účasť na takom poistení (zabezpečení, starostlivosti).

Ak je pracovník, ktorý má zamestnanie trvalej povahy (§ 33 ods. 2), súbežne činný aj ako člen jednotného roľníckeho družstva, prípadne ako občan trvale pracujúci v družstve alebo ako občan samostatne hospodáriaci a ak je z tohto dôvodu zúčastnený na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, prípadne na dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb, plynie mu po skončení takého zamestnania ochranná lehota.

Pracovníkovi, ktorému vznikol po skončení zamestnania pred uplynutím ochrannej lehoty nárok na poskytovanie dôchodku zo sociálneho zabezpečenia, zaniká ochranná lehota, pokiaľ neuplynula skôr, uplynutím posledného dňa predo dňom, od ktorého mu patrí výplata dôchodku; ochranná lehota však takto nezaniká pri vzniku nároku na vdovský alebo sirotský dôchodok a pokiaľ ide o nárok na peňažnú pomoc v materstve ani vtedy, ak vznikne pracovníčke po skončení zamestnania nárok na čiastočný invalidný dôchodok.

Okresná odborová rada môže povoliť poskytnutie nemocenského z dôvodu predchádzajúceho zamestnania pracovníkovi, ktorý spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, ktorému sa však dôchodok pri zamestnaní podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení neposkytoval,+++) ak je osvedčené, že mal po skončení tohto predchádzajúceho zamestnania v krátkej lehote nepresahujúcej dĺžku ochrannej lehoty opäť nastúpiť do nového vopred dojednaného zamestnania a tento nástup sa nemohol uskutočniť pre pracovnú neschopnosť (karanténu).

Ak sa skončilo zamestnanie pracovníka, ktorý za trvania tohto zamestnania bol požívateľom dôchodku zo sociálneho zabezpečenia, plynie mu po skončení zamestnania ochranná lehota; to však neplatí pre požívateľov dôchodkov uvedených v § 73 ods. 1 písm. d).

Ochranná lehota neplynie:

Ak nastúpil študent alebo žiak do zamestnania na dobu školských prázdnin alebo na ich časť, ochranná lehota z takého zamestnania sa končí, pokiaľ neuplynula už skôr, posledným dňom školských prázdnin.

Ochranná lehota vyplývajúca zo zamestnania nezaniká, ak nastúpil v nej pracovník iba do pracovnej činnosti na nepravidelnú výpomoc**) alebo na krátkodobú alebo bezplatnú brigádu;***) nároky, ktoré by pracovníkovi z tohto istého dôvodu inak patrili z poistenia na nepravidelnej výpomoci alebo na krátkodobej alebo bezplatnej brigáde, sú však tým vylúčené.

Pri poskytovaní dávok nemocenského poistenia plnia závody (organizácie), v ktorých sa vykonáva nemocenské poistenie,+) v úzkej súčinnosti s odborovými orgánmi najmä tieto úlohy:

Závod (organizácia) je povinný vydať pracovníkovi, ktorého zamestnanie sa skončilo, potvrdenie o tom, od kedy do kedy bol v podniku zamestnaný a koľko je celková započítaná doba zamestnania ku dňu skončenia zamestnania v závode. Závod je povinný vydať potvrdenie pri skončení zamestnania; ak o to žiada pracovník alebo podnik, v ktorom je pracovník zamestnaný, musí sa potvrdenie vydať i neskôr.

Závody, v ktorých sa nemocenské poistenie nevykonáva (tzv. malé závody,*) podávajú odborovým orgánom príslušným na poskytovanie peňažných dávok pre ich pracovníkov všetky na to potrebné hlásenia a podklady.

Odborové orgány v závode rozhodujú podľa predpisov o tom vydaných**) o dávkach nemocenského poistenia; rozhodujú najmä vtedy, ak

Ak odborový orgán v závode, prípadne vyšší odborový orgán zistí, že závod poskytol dávku podľa § 75 ods. 1 písm. c) v rozpore s platnými predpismi, dá príkaz, aby ďalšie poskytovanie dávky bolo zastavené. Závod je povinný tomuto príkazu ihneď vyhovieť.***)

Odborové orgány v závode pri poskytovaní dávok nemocenského poistenia najmä

Odborové orgány v závode kontrolujú činnosť závodu pri vykonávaní nemocenského poistenia. Sledujú tiež, ako práceneschopní pracovníci zachovávajú predpisy o správaní a životospráve chorých; svoje poznatky oznamujú podľa potreby zdravotníckym orgánom a vedeniu závodu a používajú ich pri svojom rozhodovaní.

Pracovníci, ktorí žiadajú o dávku nemocenského poistenia alebo ktorým sa dávka poskytuje, sú povinní spolupôsobiť na to, aby sa o dávke mohlo rozhodnúť včas a v súlade so skutočným stavom a aby sa dávka poskytovala v zhode s právnymi predpismi. Sú najmä povinní:

Ustanovenia odseku 1 s výnimkou ustanovení pod písm. d) až f) platia aj pre rodinných príslušníkov a pozostalých, ktorí žiadajú o dávku nemocenského poistenia alebo ktorým sa taká dávka poskytuje.

Dávky priznané v závode vypláca závod podľa dokladov určených Ústrednou radou odborov.

Doklady na výplatu dávok musia podpísať pracovníci závodu, ktorí sú na to písomne splnomocnení vedúcim závodu. Ak sa dávka vypláca podľa rozhodnutia odborového orgánu v závode, musí rozhodnutie overiť na doklade na výplatu podpisom predseda alebo poverený člen tohto orgánu. O pozastavení výplaty dávky vedúcim závodu platia osobitné ustanovenia.*)

Závod vyhlási po dohode s odborovým orgánom v závode, do kedy najneskoršie pred výplatným dňom majú sa predložiť doklady pre poskytnutie dávky, aby sa mohla v tento deň vyplatiť.

Dávky sa vyplácajú v hotovosti. Ak si však účastník nemôže dávku vyzdvihnúť, poukáže mu ju závod bez meškania poštou; poštovné uhrádza závod zo svojich prostriedkov.

Kde sa v tejto vyhláške hovorí o zamestnaní (o dobe zamestnania, o súbežnom zamestnaní a pod.), posudzuje sa rovnako členstvo vo výrobnom družstve, ktoré zakladá nemocenské poistenie členov výrobných družstiev.**)

Ustanovenia tejto vyhlášky platia obdobne aj

Pre chovancov, ktorí sú vychovávaní na povolanie v zariadeniach štátnej správy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, platia ustanovenia tejto vyhlášky obdobne ako pre učňov (§ 29), pokiaľ Ústredná rada odborov po dohode s príslušným ústredným úradom neustanoví inak.