32/1965 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1981 do 31.03.1995

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:32/1965 Zb.
Názov:Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:01.04.1965
Dátum vyhlásenia:06.04.1965
Dátum účinnosti od:01.09.1981
Dátum účinnosti do:31.03.1995
Autor:Ministerstvo spravodlivosti
Právna oblasť:
  • Osobné práva
  • Právo na súdnu ochranu
  • Zdravotná a liečebná starostlivosť
  • Náhrada škody
Nachádza sa v čiastke:

17/1965

30/1965 Zb. Zákon o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania

45/1964 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka

84/1967 Zb. Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov, ktorou sa mení vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
78/1981 Zb. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 32/1965 Zb. a odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky č. 84/1967 Zb.
47/1995 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov
19/1999 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov

437/2004 Z. z. Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov
32
VYHLÁŠKA
ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov
z 1. apríla 1965
o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
Ministerstvá zdravotníctva a spravodlivosti, Štátny úrad sociálneho zabezpečenia a Ústredná rada odborov ustanovujú po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 27 ods. 2 zákona č. 30/1965 Zb. o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania a na vykonanie § 444 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.):
§ 1
Základné ustanovenie
Bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len „poškodenie na zdraví“) sa odškodňujú jednorazove.
Odškodnenie za bolesť
§ 2
(1)
Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
(2)
Odškodnenie za bolesť nepatrí:
a)
za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu,
b)
za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť,
c)
za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.
(3)
Odškodnením za bolesť sa neodškodňujú straty na zárobku.
§ 3
(1)
Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách pripojených k tejto vyhláške, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno po stránke bolesti najskôr porovnávať.
(2)
Ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
§ 4
(1)
Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
(2)
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí:
a)
za poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia; za také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok,
b)
za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.
(3)
Odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia sa neodškodňujú straty na zárobku.
§ 5
(1)
Pri hodnotení následkov, ktoré nie sú v sadzbách uvedené, použije sa sadzba za následky, s ktorými ich možno najskôr porovnávať podľa ich povahy a rozsahu.
(2)
Ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.
(3)
Pri chorobách z povolania možno s ohľadom na zvlášť ťažké následky a komplikácie prekročiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo hornú hranicu bodového rozmedzia). Pri týchto chorobách možno aj znížiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo dolnú hranicu bodového rozmedzia), ak poškodený mal bez ohľadu na poškodenie na zdraví v čase vzniku jeho následkov podstatne obmedzené predpoklady pre spoločenské uplatnenie. Odchýlka môže byť najviac 20 % ustanovenej sadzby.
§ 6
(1)
Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
(2)
Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
§ 7
Výška odškodnenia
(1)
Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 15 Kčs za jeden bod.
(2)
Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 60 000 Kčs; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 18 000 Kčs, a to ani s pripočítaním odškodnenia podľa § 3 ods. 2.
Postup pri vydávaní posudkov
§ 8
O lekársky posudok môže požiadať poškodený, ten, kto za poškodenie zdravia zodpovedá (organizácia alebo občan), a ak ide o odškodnenie podľa pracovnoprávnych predpisov, aj závodný výbor základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, prípadne iný orgán vykonávajúci jeho pôsobnosť; taký posudok je bezplatný.*)
§ 9
(1)
Posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.
(2)
Posudok podáva spravidla príslušný dielenský alebo odvodný lekár. Ak sa poškodený lieči v nemocnici alebo v inom lôžkovom zariadení ešte v čase, keď došla žiadosť o posudok, alebo ak sa liečil len v takom zariadení, je povinný podať posudok lekár nemocnice alebo iného lôžkového zariadenia. Ak sa na liečení poškodeného zúčastnilo viac zariadení, podáva posudok lekár zariadenia, v ktorom sa poškodený naposledy lieči.
(3)
Na podanie posudku sú príslušní aj lekári zdravotníckych zariadení ústavov železničného zdravotníctva a zariadení ministerstiev vnútra a národnej obrany, ak sa v nich poškodený liečil za podmienok uvedených v odseku 2.
(4)
Ak ide o chorobu z povolania, profesionálnu otravu alebo iné poškodenie zdravia pri práci,1) podáva posudok výlučne oddelenie (klinika) pracovného lekárstva nemocnice s poliklinikou príslušné podľa sídla pracoviska poškodeného; ak ide o také poškodenie na zdraví v odbore vojenskej správy, podáva posudok vojenská nemocnica.
(5)
Zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa poškodený liečil, sú povinné posudzujúcemu lekárovi dodať potrebnú zdravotnícku dokumentáciu a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia.
§ 10
(1)
Ak následky poškodenia na zdraví, ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie poškodeného, možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym zákrokom, ktorý nie je nebezpečný ani príliš bolestivý, upozorní posudzujúci lekár poškodeného na vhodnosť takého zákroku. V posudku lekár uvedie, akému základnému počtu bodov by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonaní odporúčaného zákroku.
(2)
Posudok podľa odseku 1 možno vydať iba vtedy, ak ho potvrdilo odborné oddelenie zdravotníckeho zariadenia. Také potvrdenie treba aj v prípadoch, ktoré sú uvedené v zásadách ustanovených v prílohe tejto vyhlášky.
§ 11
(1)
Posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí podľa rozhodnutia lekára buď jedno vyhotovenie posudku alebo oznámenie o jeho vydaní a o výške bodového hodnotenia, a to i v prípadoch, keď o posudok požiadal iný oprávnený (§ 8). Ďalší odpis sa pripojí k zdravotníckej dokumentácii.
(2)
Z posudku musí byť okrem iného aj zrejmé, ako lekár dospel k záveru svojho hodnotenia.
§ 12
Posudok možno preskúmať podľa predpisov o rozhodovaní pri výkone zdravotníckych služieb.2)
Záverečné ustanovenia
§ 13
Vyžadovanie posudkov podľa predpisov o znalcoch nie je touto vyhláškou dotknuté.
§ 14
Bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky, a pokiaľ ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
§ 15
Zrušujú sa:
ustanovenia § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
§ 16
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. májom 1965.
Prvý námestník ministra zdravotníctva:

prof. dr. Macúch v. r.

Prvý námestník predsedu Štátneho úradu

sociálneho zabezpečenia:

dr. John v. r.

Prvý námestník ministra spravodlivosti:

dr. Číhal v. r.

Tajomník Ústrednej rady odborov:

Pašek v. r.
Príloha vyhlášky č. 32/1965 Zb.
ÚRAZY, CHOROBY Z POVOLANIA A INÉ POŠKODENIA NA ZDRAVÍ
A.
Zásady pre hodnotenie
I.
Odškodnenie za bolesť
(1)
Za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.
(2)
Lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb.
(3)
Ak posudzované poškodenie na zdraví nie je v sadzbách uvedené, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým možno posudzované poškodenie po stránke bolesti alebo iného pocitu porušeného zdravia najskôr porovnávať.
(4)
Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, ohodnotí lekár pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesť počtom bodov pri dolnej hranici rozmedzia uvedeného v sadzbe; pri ťažšom alebo dlhšom priebehu ohodnotí bolesť zodpovedajúcim väčším počtom bodov v danom rozmedzí sadzby, v rámci ktorého aj prihliadne na sťaženie zdravotnej pohody, pokiaľ nastalo poškodením na zdraví. Pri popáleninách prihliadne v rámci rozmedzia jednak na lokalizáciu, jednak na pôvod (popálenina tepelná, chemická účinkom kyselín, lúhu a iné).
(5)
Pri neúplných zlomeninách sa príslušné bodové hodnotenie podľa odsekov 2 až 4 znižuje až o tretinu, pokiaľ neúplné zlomeniny nehodnotia sa už priamo v základných sadzbách.
(6)
Hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, ak
a)
došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu);*) ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila,
b)
poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod.,
c)
povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú injekcie, punkcie kĺbu, hrudníka a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná, ak operačný výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie.
(7)
Pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca.
(8)
Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení, t. j. poškodenia, pri ktorých každé postihuje iný orgán, prípadne viac chorôb z povolania a iných poškodení na zdraví, ohodnotí lekár každé zranenie osobitne. Plnou sadzbou počíta však iba poškodenie najzávažnejšie ohodnotené najvyšším počtom bodov (vrátane zvýšenia), zatiaľ čo ohodnotenie ostatných poškodení sa pripočíta tromi štvrtinami; pokiaľ by sa pritom dve alebo viaceré súčasne vzniknuté poškodenia hodnotili rovnakým počtom bodov, počíta sa plne len jedno z nich. Ďalšie poškodenie, ktoré je svojimi znakmi podľa sadzby už zahrnuté v pojme základného poškodenia, nehodnotí sa nikdy osobitne; napr. pri otvorenej zlomenine končatiny nehodnotí sa osobitne hlboká rana končatiny, ktorá vznikla v súvislosti so zlomeninou.
(9)
Ak dôjde po skončenom liečení k operácii, ktorá má príčinu v pôvodnom poškodení na zdraví, patrí nové odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu po stránke bolesti najskôr porovnávať. Napr. operácia pakĺbu sa hodnotí ako otvorená zlomenina, operačné odstránenie cudzieho telesa po osteosyntéze ako hlboká rana končatín a pod. Aj toto nové odškodnenie možno zvýšiť podľa odsekov 6 a 7, pričom celková výška odškodnenia nesmie presiahnuť sumu 40 000 Kčs, z toho odškodnenie za bolesť sumu 12 000 Kčs.
II.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
(10)
Lekár podávajúci posudok ohodnotí anatomické a funkčné predpoklady sťaženia spoločenského uplatnenia základným počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Ak zistené následky nie sú v sadzbách uvedené, použije sa sadzba za iné následky, s ktorými ich možno po stránke sťaženia spoločenského uplatnenia najskôr porovnávať.
(11)
Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, prihliadne lekár na závažnosť a na predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých zmien. Ak možno očakávať priaznivý vývoj (či už čo do intenzity alebo trvania následkov), hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozmedzia. Lekár hodnotí, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté, aby nedošlo k neodôvodnenému nadhodnoteniu. Pri chorobách z povolania je lekár oprávnený prekročiť alebo znížiť ustanovenú sadzbu, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 5 ods. 3 vyhlášky.
(12)
Ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicou. Pokiaľ by dve alebo viac zistených zmien z toho istého poškodenia na zdraví spadali pod niekoľko položiek a zmeny boli hodnotené rovnakým počtom bodov, počíta sa plnou hodnotou len jedna z nich; avšak pri strate dolných končatín alebo ich časti sa obidve položky spočítajú plnou hodnotou. Následky, ktoré sú svojimi znakmi už zahrnuté v pojme jednej položky, sa osobitne nehodnotia; napr. v strate oka je zahrnutá už strata šošovky i zúženie zorného poľa, nie však strata zrakovej ostrosti. Ak je v sadzbách uvedený rozdielny počet bodov vpravo a vľavo, hodnotí sa každá z týchto sadzieb ako samostatná položka plným počtom bodov. Ak sa jednotlivé následky týkajú toho istého údu (orgánu) alebo jeho časti, nesmie úhrn hodnotenia zo všetkých následkov prevýšiť hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu.
(13)
Lekár hodnotí iba následky vzniknuté v dôsledku posudzovaného poškodenia. Ak vznikli následky v organizme (orgáne, končatine), funkcia ktorého bola už skôr porušená zmenami (vrodenými alebo získanými) znižujúcimi možnosť spoločenského uplatnenia, ohodnotí lekár nové sťaženie rozdielom bodového hodnotenia stavu zisteného po poškodení, následky ktorého sa teraz posudzujú, a stavu pred poškodením. Ak nemožno stav zmien pred úrazom presne zistiť, nesmie výsledný počet bodov prekročiť 3/4 sadzby uvedenej v tabuľke.
III.
Postup pri vydávaní posudkov
(14)
V posudku lekár uvedie okrem osobných údajov o poškodenom a objektívneho nálezu aj jednotlivé diagnózy, pokiaľ možno bez použitia latinských názvov, a čísla položiek, podľa ktorých hodnotil bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalej v ňom stručne uvedie
a)
dôvody vykonaného zvýšenia alebo zníženia počtu bodov,
b)
dôvody iných záverov hodnotenia,
c)
v čom spočíva sťaženie spoločenského uplatnenia (napr. má nápadné jazvy, kríva, neudrží moč, prípadne stolicu, trpí závratmi, nevydrží dlho stáť, zle znáša jazdu a pod.),
d)
akému počtu bodov by pri odstrániteľnosti následkov poškodenia pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonaní jednoduchého a bežného lekárskeho zákroku a stanovisko poškodeného k takému zákroku.
Súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky.
(15)
Ak ustanovený počet bodov prevyšuje 300 alebo ak ide o vnútorné zranenie (napr. krvácanie do mozgu alebo miechy, poranenie pľúc, obličiek, sleziny a pod.), možno posudok vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia, prípadne jeho zástupca. Takto musí byť potvrdený aj posudok, v ktorom sa uvádza možnosť nápravy alebo zmiernenia následkov.
B.
SADZBY PRE HODNOTENIE
Prevziať prílohu - Tabuľka 01
*)
Infekcia rany tetanom sa hodnotí ako ďalšie poškodenie na zdraví podľa odseku 8.
*)
Pokiaľ sa o posudku vydáva písomné potvrdenie, vyberá sa zaň správny poplatok podľa vyhlášky č. 146/1965 Zb. o správnych poplatkoch v znení vyhlášky č. 26/1967 Zb. (položka č. 34 sadzobníka I).
1)
Smernice č. 4/1974 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR o hlásení a evidencii chorôb z povolania, profesionálnych otráv a iných poškodení zdravia pri práci (registrované v čiastke 18/1974 Zb.).
2)
§77 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.