Socialistická spoločnosť vytvorila potrebné predpoklady, aby ľudský život a zdravie
boli v podmienkach života a práce čo najviac chránené. Napriek tomu dochádza k početným
úrazom, chorobám z povolania a iným poškodeniam na zdraví, ktoré nielen ohrozujú životnú
úroveň postihnutých osôb a ich rodín, ale spôsobujú aj veľmi značnú spoločenskú škodu,
najmä zaťažujú štát značnými výdavkami z celospoločenských prostriedkov na odčinenie,
prípadne zmiernenie vzniknutých následkov. Pritom príčinou týchto poškodení na zdraví
býva ponajviac porušenie právnych povinností.
Tieto skutočnosti ukazujú, že organizácie i občanov treba viac ako doteraz viesť k
tomu, aby dodržiavali povinnosti súvisiace priamo či nepriamo s ochranou života a
zdravia. Jedným z prostriedkov takej výchovy je požiadavka, aby znášali aspoň časť
nákladov, ktoré vznikli spoločnosti tým, že spôsobili niekomu poškodenie na zdraví
alebo smrť.
Vychádzajúc z týchto skutočností Národné zhromaždenie Československej socialistickej
republiky sa uznieslo na tomto zákone:
33/1965 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.1965 do 31.12.1992
Predpis bol zrušený predpisom 7/1993 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 33/1965 Zb. |
| Názov: | Zákon o úhrade nákladov vznikajúcich štátu z úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení na zdraví (o regresných náhradách) |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 25.03.1965 |
| Dátum vyhlásenia: | 07.04.1965 |
| Dátum účinnosti od: | 01.05.1965 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1992 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 34/1965 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva ktorou sa vykonáva zákon o regresných náhradách |
| 86/1966 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva, ktorou sa mení vyhláška č. 34/1965 Zb. o regresných náhradách |
| 38/1968 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva o zmene vyhlášky č. 34/1965 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o regresných náhradách |
| 243/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o zmene vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 34/1965 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o regresných náhradách |
| 363/1991 Zb. | Vyhláška ministerstva zdravotnictví České republiky, kterou se provádí zákon o regresních náhradách |
| 7/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia |
33
ZÁKON
z 25. marca 1965
o úhrade nákladov vznikajúcich štátu z úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení
na zdraví (o regresných náhradách)
§ 1
(1)
Ak organizácia alebo občan zavinili, že niekomu bolo spôsobené poškodenie na zdraví
alebo smrť (ďalej len „poškodenie zdravia“), sú povinní zaplatiť štátu regresnú náhradu.
(2)
Regresnú náhradu tvorí náhrada nákladov liečebno-preventívnej starostlivosti, vyplatených
dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia, prípadne iných nákladov
vynaložených spoločnosťou.
§ 2
(1)
Za zavinenie organizácie sa považuje každé porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci, ako aj nedbanie na záväzné pokyny dané pri výkone dozoru podľa
týchto predpisov (ďalej len „porušenie predpisu“), pokiaľ ich spôsobili v rámci plnenia
úloh organizácie tí, ktorí plnili jej úlohy.
(2)
Organizácia, ktorej sa preukázalo porušenie predpisu, zbaví sa povinnosti na regresnú
náhradu, ak preukáže, že k poškodeniu zdravia došlo výlučne zavinením poškodeného
alebo že porušeniu predpisu nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od nej požadovať. Svojej povinnosti sa však nemôže zbaviť poukázaním na to,
že plnila opatrenia nadriadených orgánov.
(3)
Ak organizácia preukázala, že poškodeniu zdravia nemohla zabrániť, pretože iná organizácia
nesplnila záväzok, má povinnosť na regresnú náhradu táto organizácia, pokiaľ nepreukáže,
že svoj záväzok nemohla splniť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od
nej požadovať.
(4)
Ak poškodenie zdravia je priamym dôsledkom porušenia predpisov alebo nesplnenia záväzku
niekoľkých organizácií, zaplatia tieto organizácie regresnú náhradu pomerne. To platí
aj vtedy, ak poškodenie zdravia je priamym dôsledkom zavinenia organizácie a občana.
(5)
Zavinenie občanov aj ich spoločná zodpovednosť sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka.
§ 3
Výška náhrady sa určí
a)
výškou nákladov liečebno-preventívnej starostlivosti podľa ustanovených sadzieb,
b)
výškou skutočne vyplatených dávok nemocenského poistenia,
c)
pevnou sumou v prípade čiastočnej invalidity, invalidity alebo smrti poškodeného;
pri určení tejto sumy sa vychádza z kapitálovej hodnoty priemerného invalidného dôchodku
(čiastočného invalidného dôchodku) vypočítanej podľa priemerného veku dôchodcov.
§ 4
(1)
Ak sa v tom istom závode alebo na tom istom pracovisku opakuje poškodenie zdravia
vzniknuté z tých istých príčin, o odstránenie ktorých sa organizácia dostatočne nestará,
môže sa k regresnej náhrade za také opakované poškodenie zdravia uložiť primeraná
prirážka, najviac však vo výške samej regresnej náhrady. Túto prirážku možno uložiť
len na návrh príslušného orgánu dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.
Občanovi možno takúto prirážku uložiť vtedy, ak opätovne spôsobil poškodenie zdravia
úmyselne alebo v opilosti.
(2)
Ak má povinnosť na regresnú náhradu občan, nesmie výška regresnej náhrady ani s prirážkou
presiahnuť 10 000 Kčs, a ak ide o poškodenie zdravia, ktoré spôsobil úmyselne alebo
v opilosti, sumu 20 000 Kčs.
(3)
Všetky ďalšie ustanovenia o regresnej náhrade sa týkajú aj prirážky k nej.
§ 5
Podklady pre rozhodovanie o regresných náhradách zisťujú okresné ústavy národného
zdravia. V určených menej závažných prípadoch o regresných náhradách aj rozhodujú;
v ostatných prípadoch predkladajú vec na rozhodnutie okresnému národnému výboru a
v konaní pred národnými výbormi sú účastníkmi konania.
§ 6
Jednotný postup pri uplatňovaní regresných náhrad a rozhodovaní o nich zabezpečuje
Ministerstvo zdravotníctva v súčinnosti s Ústrednou radou odborov, Štátnym úradom
sociálneho zabezpečenia a Ministerstvom financií; vydáva aj pokyny potrebné na tento
účel.
§ 7
(1)
Právo štátu na regresnú náhradu zaniká, ak uplynuli tri roky od prvého dňa roku nasledujúceho
po tom, keď došlo k poškodeniu zdravia alebo keď bola zistená choroba z povolania,
pokiaľ nebola regresná náhrada v tejto lehote priznaná.
(2)
Právoplatne priznané regresné náhrady možno vymáhať najneskoršie do jedného roku
po uplynutí lehoty ustanovenej v odseku 1 pre zánik práva. Ak bola splatnosť regresnej
náhrady odložená až na čas po uplynutí lehoty pre zánik práva, začína sa lehota na
vymáhanie až odo dňa, na ktorý bola splatnosť odložená.
§ 8
(1)
S výnimkou regresných náhrad, ktoré sa vyporiadúvajú bez uplatnenia alebo ktoré uplatňujú
iné orgány než ústavy národného zdravia, platia sa regresné náhrady okresnému národnému
výboru, ktorý tiež spravuje ich výnos.
(2)
Výnos regresných náhrad, ktorý spravujú okresné národné výbory, sa použije na financovanie
zariadení a opatrení slúžiacich na lepšie zabezpečenie ochrany života a zdravia, najmä
predchádzaniu a liečeniu úrazov a chorôb z povolania, a to či už ide o zariadenia
a opatrenia štátu alebo socialistických organizácií.
(3)
O použití výnosu regresných náhrad podľa odseku 2 rozhodujú národné výbory po vypočutí
orgánov Revolučného odborového hnutia a výrobného družstevníctva, ako aj orgánov hygienickej
služby a iných orgánov štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia
pri práci.
§ 9
(1)
Predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (§ 2) sa rozumejú pre účely tohto zákona tie isté predpisy ako pre účely odškodňovania
pracovných úrazov a chorôb z povolania.
(2)
Pri posudzovaní, či organizácia porušila predpis, nemožno sa dovolávať len všeobecných
ustanovení, podľa ktorých organizácia má urobiť všetko, aby nedochádzalo k poškodeniu
zdravia.
§ 10
(1)
Organizácia alebo občan, ktorých povinnosť na regresnú náhradu sa prerokúva, sú povinní
poskytovať potrebnú súčinnosť, najmä sú povinní ústavu národného zdravia alebo národnému
výboru v určenej lehote predložiť potrebné podklady a vyjadriť sa o dôvode svojej
povinnosti na regresnú náhradu.
(2)
Aj iné organizácie a orgány sú povinné v medziach svojej pôsobnosti pomáhať pri plnení
úloh vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov vydaných na jeho vykonanie, najmä
sú povinné s urýchlením vyhovovať dožiadaniam o predloženie podkladov a o oznámenie
potrebných údajov alebo odborných vyjadrení.
(3)
Orgány Revolučného odborového hnutia pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona
a predpisov vydaných na jeho vykonanie úzko spolupracujú a najmä spolupôsobia pri
zisťovaní podkladov pre rozhodovanie o regresných náhradách.
§ 11
Ministerstvo zdravotníctva vydá po dohode s Ústrednou radou odborov, Štátnym úradom
sociálneho zabezpečenia a Ministerstvom financií predpisy na vykonanie tohto zákona.
V týchto predpisoch najmä upraví výšku regresných náhrad, spôsob konania o regresných
náhradách, možnosť povolenia splátok alebo iného odloženia splatnosti, zníženia, prípadne
odpustenia regresnej náhrady, ako aj použitie výnosu regresnej náhrady a rozhodovanie
o ňom; takými predpismi môže aj obmedziť rozsah uplatňovania regresných náhrad alebo
ustanoviť, že sa niektoré regresné náhrady vyporiadúvajú bez uplatnenia.
§ 12
(1)
Regresné náhrady z poškodenia zdravia príslušníkov ozbrojených síl uplatňujú orgány
Ministerstva národnej obrany, regresné náhrady z poškodenia zdravia príslušníkov vojsk
a bezpečnostných sborov Ministerstva vnútra uplatňujú orgány Ministerstva vnútra.
Orgány týchto ministerstiev o týchto regresných náhradách aj rozhodujú, pokiaľ smerujú
proti príslušníkom týchto útvarov alebo proti organizáciám v pôsobnosti týchto ministerstiev;
o regresných náhradách uplatnených týmito orgánmi proti iným osobám alebo organizáciám
rozhodujú národné výbory.
(2)
Ministerstvo národnej obrany a Ministerstvo vnútra zabezpečujú jednotný postup činnosti
vyplývajúcej z tohto zákona, pokiaľ ju vykonávajú ich orgány.
(3)
Výnos regresných náhrad, ktoré podľa odseku 1 uplatňujú orgány ministerstiev národnej
obrany a vnútra, je príjmom Ministerstva národnej obrany, prípadne Ministerstva vnútra,
aj keď o týchto náhradách rozhodli národné výbory.
(4)
Ministerstvo národnej obrany a Ministerstvo vnútra môžu po dohode s Ministerstvom
zdravotníctva, Ústrednou radou odborov a Ministerstvom financií vydať predpisy na
vykonanie tohto zákona vo svojej pôsobnosti.
§ 13
Ustanovenia tohto zákona platia aj o regresných náhradách z poškodení zdravia, ktoré
vznikli pred jeho účinnosťou, pokiaľ sa o týchto náhradách už nerozhodlo. Pri týchto
náhradách platia však doterajšie predpisy o premlčaní nároku s tým, že premlčacia
doba sa skončí najneskoršie 31. decembrom 1968.
§ 14
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1965.
Novotný v. r.
Laštovička v. r.
Lenárt v. r.
Laštovička v. r.
Lenárt v. r.