55/1965 Zb.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História button-close
Dátum účinnostiNovela
1.Vyhlásené znenie
2.29.06.1965 -
Obsah
button-close
Čl. 1 Úvodné ustanovenie
(1)
(2)
(3)
(4)
PRVÝ DIEL VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Čl. 2
(1)
(2)
Čl. 3
(1)
(2)
Čl. 4
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
Čl. 5 Sústava ukazovateľov
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
Postup pri zostavovaní plánu
Čl. 6
(1)
(2)
Čl. 7
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 8
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
Čl. 9 Postup pri plánovaní rozvoja hospodárstva na Slovensku
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
Čl. 10 Účasť pracujúcich
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 11 Zdokonaľovanie plánovacích metód
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Čl. 12 Členenie plánu rozvoja národného hospodárstva
(1)
(2)
DRUHÝ DIEL POSTUP PRI ZOSTAVOVANÍ JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ PLÁNU
Časť I ZÁKLADNÝ ROZBOR EFEKTÍVNOSTI
Čl. 13
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 14 Formy spracovania a prerokovania
(1)
(2)
(3)
Čl. 15 Obsah rozboru efektívnosti
(1)
a)
b)
c)
(2)
Čl. 16 Rozbor efektívnosti štruktúry výroby
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
(7)
(8)
(9)
(10)
Čl. 17
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
Čl. 18 Ekonomické odôvodnenie a rozbor efektívnosti investičnej výstavby a využitia základných fondov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
Čl. 19 Rozbor zabezpečenia rastu produktivity práce
(1)
(2)
(3)
a)
1.
2.
3.
b)
(4)
(5)
Časť II PRIEMYSLOVÁ PRODUKCIA, DODÁVKY A ICH POUŽITIE
Čl. 20
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Plánovanie celkového objemu produkcie
Čl. 21
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Čl. 22
Čl. 23
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Plánovanie celkového objemu dodávok a použitia priemyselnej produkcie
Čl. 24 Celkový objem dodávok
(1)
(2)
Čl. 25 Náplň objemu dodávok
(1)
(2)
(3)
Čl. 26 Objem dodávok pre vnútorný obchod
(1)
(2)
(3)
Čl. 27 Objem dodávok pre vývoz
Čl. 28 Objem dodávok pre investičnú výstavbu
(1)
(2)
Čl. 29 Plánovanie hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
Ceny používané pre vyjadrovanie hodnotových ukazovateľov plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia
Čl. 30
(1)
(2)
(3)
Čl. 31
(1)
(2)
Čl. 32
(1)
(2)
Čl. 33
(1)
(2)
(3)
Čl. 34
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 35
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
Časť III STAVEBNÍCTVO
Čl. 36
Čl. 37 Vymedzenie stavebných prác
Čl. 38 Plán výrobného programu
(1)
(2)
(3)
(4)
Štrukturálna analýza
Čl. 39
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
Čl. 40
(1)
(2)
(3)
Čl. 41 Päťročný plán
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 42 Vykonávací plán
(1)
(2)
(3)
(4)
Časť IV POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA A NÁKUP POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBKOV
Čl. 43
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 44
(1)
(2)
Čl. 45
(1)
(2)
Čl. 46
(1)
(2)
Čl. 47
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
Časť V LESNÉ HOSPODÁRSTVO
Čl. 48
(1)
(2)
Čl. 49 (1) Plán lesného hospodárstva obsahuje
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
(6)
(7)
Časť VI VODNÉ HOSPODÁRSTVO
Čl. 50
(1)
(2)
(3)
Čl. 51
a)
b)
c)
d)
e)
Čl. 52
Čl. 53
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 54
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 55
(1)
(2)
(3)
Čl. 56
(1)
(2)
(3)
Časť VII DOPRAVA
Čl. 57
Plánovanie prepravy
Čl. 58
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Čl. 59
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
Čl. 60
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
Čl. 61
Plánovanie výkonov a potrieb dopravy
Čl. 62
Čl. 63 Železničná doprava
Cestná automobilová doprava
Čl. 64 (1) Základnými plánujúcimi jednotkami pre vypracovanie návrhu plánu rozvoja automobilovej dopravy sú
a)
b)
c)
(2)
(3)
a)
b)
c)
1.
2.
Čl. 65
(1)
(2)
a)
b)
(3)
a)
b)
(4)
a)
b)
c)
(5)
a)
b)
Čl. 66 Vodná doprava
Čl. 67 Letecká doprava
(1)
(2)
Čl. 68 Mestská hromadná doprava
(1)
(2)
(3)
Čl. 69 Pozemné komunikácie
Čl. 70 Doprava potrubím
Časť VIII SPOJE
Čl. 71
Časť IX GEOLOGICKÝ PRIESKUM A ŤAŽBA ŽIVÍC
Čl. 72
(1)
(2)
Čl. 73
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
Čl. 74
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 75
(1)
(2)
Čl. 76
Časť X VNÚTORNÝ OBCHOD
Čl. 77
(1)
(2)
Čl. 78 Plán maloobchodného obratu
(1)
(2)
Čl. 79 Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom
(1)
(2)
a)
b)
(3)
Čl. 80 Zostavenie plánu maloobchodného obratu
(1)
(2)
(3)
Čl. 81 Zostavenie plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Časť XI ZAHRANIČNÝ OBCHOD
Čl. 82
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Čl. 83
a)
b)
c)
Základné časti plánu zahraničného obchodu
Čl. 84 Plán vývozu
(1)
(2)
(3)
Čl. 85 Plán dovozu
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 86 Zahraničné ceny v pláne zahraničného obchodu
(1)
(2)
Čl. 87 Devízový plán
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
(7)
(8)
Časť XII ŠKOLSTVO A KULTÚRA
Čl. 88
(1)
(2)
(3)
Čl. 89
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
Časť XIII ZDRAVOTNÍCTVO
Čl. 90
(1)
(2)
(3)
Časť XIV SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE
Čl. 91
(1)
(2)
Časť XV MIESTNE HOSPODÁRSTVO
Čl. 92
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
Čl. 93 Miestny priemysel a zberné suroviny
(1)
(2)
(3)
Čl. 94 Komunálne služby
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 95 Rozpočtové organizácie a zariadenia národných výborov pre komunálne služby
(1)
(2)
(3)
Čl. 96 Krajské organizácie pre rozvoj a zavádzanie novej techniky
(1)
(2)
Čl. 97 Bytové hospodárstvo národných výborov
(1)
(2)
(3)
Časť XVI VÝROBNÉ DRUŽSTEVNÍCTVO
Čl. 98
(1)
(2)
Čl. 99
(1)
(2)
(3)
Čl. 100
(1)
(2)
Časť XVII ROZVOJ VEDY A TECHNIKY
Čl. 101
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
Čl. 102
Čl. 103
Čl. 104 Štátny plán bádateľského výskumu
(1)
(2)
a)
b)
Čl. 105 Štátny plán výskumných a vývojových prác
(1)
(2)
a)
b)
c)
Čl. 106 Postup pri vypracovaní návrhu štátneho plánu
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
a)
b)
c)
d)
(15)
Fond vedy a techniky
Čl. 107
Čl. 108
(1)
(2)
Čl. 109 Zabezpečenie neinvestičných potrieb
(1)
(2)
(3)
Čl. 110 Zabezpečenie investičných potrieb
(1)
(2)
Čl. 111 Zabezpečenie devíz
(1)
a)
b)
(2)
(3)
Čl. 112 Zabezpečenie v pláne práce
(1)
(2)
Čl. 113 Plán výchovy vedeckých pracovníkov
Plánovanie na nižších stupňoch riadenia
Čl. 114
Čl. 115
(1)
(2)
Časť XVIII INVESTIČNÁ VÝSTAVBA
Čl. 116
Čl. 117
(1)
a)
b)
aa)
1.
2.
bb)
cc)
dd)
(2)
(3)
(4)
Čl. 118
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
(3)
(4)
Čl. 119
Čl. 120
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 121
(1)
(2)
(3)
Čl. 122
(1)
(2)
Čl. 123
(1)
(2)
(3)
(4)
Čl. 124
a)
b)
Čl. 125
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
Čl. 126
(1)
(2)
(3)
Čl. 127
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
Čl. 128
(1)
(2)
(3)
Čl. 129
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
Čl. 130
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Časť XIX PLÁNOVANIE PROJEKTOVÝCH PRÁC
Čl. 131
(1)
(2)
a)
b)
(3)
a)
b)
(4)
a)
b)
Čl. 132
(1)
(2)
(3)
Čl. 133
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Čl. 134
(1)
(2)
Čl. 135
Čl. 136
Časť XX PRÁCA
Čl. 137
(1)
(2)
Čl. 138
Čl. 139 Obsah plánu práce
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
Plán počtu pracovníkov a miezd
Čl. 140 Produktivita práce
(1)
(2)
(3)
(4)
Počet pracovníkov
Čl. 141
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
Čl. 142
(1)
(2)
(3)
Čl. 143 Plán miezd
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Čl. 144 Skrátenie pracovného času
(1)
(2)
Plán náboru pracovných síl
Čl. 145 Krajské (okresné) bilancie pracovných síl
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Čl. 146 Krajské prierezy plánu počtu pracovníkov a miezd
Čl. 147 Nábor pracovných síl
(1)
(2)
a)
b)
(3)
Plán kádrov
Čl. 148 Plán prípravy kvalifikovaných robotníkov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
Plán prípravy odborníkov zo škôl
Čl. 149
(1)
(2)
Čl. 150
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
Časť XXI FINANCIE, NÁKLADY A HRUBÝ DÔCHODOK
Čl. 151 Úloha a povaha finančného plánu, plánu nákladov a plánu hrubého dôchodku
(1)
(2)
Čl. 152 Plánujúce orgány
(1)
(2)
Čl. 153 Obsah päťročného finančného plánu
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
Čl. 154 Finančné bilancie (prehľad zdrojov a potrieb vo vzťahu k spoločnosti)
(1)
(2)
Čl. 155 Plán nákladov a plán tvorby hrubého dôchodku (zisku)
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
Čl. 156 Plán rozdelenia hrubého dôchodku (zisku)
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
Čl. 157 Plán tvorby a použitia fondov
Čl. 158 Plán obežných prostriedkov
Čl. 159 Plán odpisov
Čl. 160 Finančný plán nevýrobnej sféry
Čl. 161 Účasť orgánov
(1)
(2)
Časť XXII CENY
Čl. 162 Úloha plánovania cien
(1)
a)
b)
(2)
(3)
Čl. 163 Obsah plánu a metódy plánovania cien
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(3)
a)
b)
Čl. 164 Postup pri zostavovaní päťročného plánu vývoja cien
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Čl. 165 Zmeny cien
(1)
(2)
Čl. 166 Riešenie dôsledkov zmien cien
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
Časť XXIII OBLASTNÁ PROPORCIONALITA NÁRODOHOSPODÁRSKYCH PLÁNOV
Čl. 167
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
Čl. 168
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
a)
b)
(4)
Čl. 169
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
Časť XXIV HOSPODÁRSTVO RIADENÉ NÁRODNÝMI VÝBORMI
Čl. 170
(1)
(2)
Čl. 171
Čl. 172
(1)
(2)
(3)
Čl. 173 Plánovanie fondu rozvoja a rezerv hospodárstva národných výborov
Čl. 174 Postup a vzťahy pri zostavovaní plánu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
Čl. 175 Spolupráca ústredných odvetvových orgánov pri plánovaní hospodárstva riadeného národnými výbormi
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
ch)
i)
TRETÍ DIEL ĎALŠIA PLÁNOVACIA ČINNOSŤ
Časť I TECHNICKÁ NORMALIZÁCIA, TYPIZÁCIA VO VÝSTAVBE, EXPERIMENTÁLNE OVEROVANIE VO VÝSTAVBE, RACIONALIZÁCIA RIADENIA A SPRÁVY, TVORBA JEDNOTNÝCH VÝKONOVÝCH NORIEM A NORMATÍVOV, TEMATICKÉ ÚLOHY PRE ZLEPŠOVATEĽOV A VYNÁLEZCOV
Čl. 176
(1)
(2)
Čl. 177
(1)
(2)
(3)
Časť II OZDRAVNÉ OPATRENIA
Čl. 178
(1)
(2)
(3)
(4)
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:55/1965 Zb.
Názov:Metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie pre vypracovanie štátneho plávu rozvoja národného hospodárstva
Typ:Pokyny
Dátum schválenia:10.06.1965
Dátum vyhlásenia:29.06.1965
Autor:Štátna plánovacia komisia
Právna oblasť:
  • Národné hospodárstvo
  • Štátna hospodárska politika
Nachádza sa v čiastke:

29/1965

109/1964 Zb. Hospodársky zákonník
55
METODICKÉ POKYNY
Štátnej plánovacej komisie
z 10. júna 1965
pre vypracovanie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva
Štátna plánovacia komisia ustanovuje podľa § 391 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb.:
Čl. 1
Úvodné ustanovenie
(1)
Tieto metodické pokyny upravujú postup a metodiku vypracovania štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na roky 1966 až 1970 (ďalej len „päťročný plán“) a vykonávacích plánov začínajúc rokom 1966.
(2)
Tieto metodické pokyny sú záväzné pre všetky ústredné orgány, krajské národné výbory a Národný výbor hl. mesta Prahy (ďalej len krajské národné výbory), ktoré sa zúčastňujú prác na štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva, pokiaľ nie je podrobnejšími ustanoveniami záväznosť vymedzená inak.
Pre nižšie stupne riadenia platia ustanovenia týchto pokynov primerane. Ústredné orgány, krajské národné výbory a odborové riaditeľstvá ich môžu účelne doplniť alebo upraviť.
(3)
Návrh plánu sa vypracúva podľa formulárov vydaných Štátnou plánovacou komisiou.
(4)
Prílohou metodických pokynov je zoznam záväzných úloh a limitov návrhu štátneho plánu.
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Čl. 2
(1)
Štátny plán rozvoja národného hospodárstva ako základný nástroj riadenia usmerňuje vývoj základných proporcií a štruktúru národného hospodárstva a vytvára predpoklady pre dynamickú rovnováhu národného hospodárstva.
Spolu s vedomým využívaním socialistických tovarovo-peňažných vzťahov vytvára plán podmienky pre čo najefektívnejší rozvoj hospodárstva, pre neustály rast životnej úrovne pracujúcich.
(2)
Základom zostavovania plánu je všestranná analýza východiskového stavu ekonomiky i analýza a vedecké štúdie vývojových tendencií. Metódy plánovania sa musia postupne zameriavať na široké využitie matematických metód a výpočtovej techniky.
Zdokonaľovanie súčasných metód tvorby plánu predpokladá doviesť bilančnú metódu až do štrukturálnych a medziodborových bilancií a v rozboroch efektívnosti používať v stále väčšej miere optimalizačné výpočty.
Čl. 3
(1)
Päťročný plán sa vypracúva v procese sústavnej spolupráce medzi ústrednými orgánmi, krajskými národnými výbormi a hospodárskymi organizáciami a je systematicky spresňovaný so zreteľom na významné odchýlky skutočného ekonomického vývoja od predpokladov plánu na nové skutočnosti vo východiskovej základni a na základe nových poznatkov vývojových perspektív.
(2)
Ministerstvá, ústredné orgány, krajské národné výbory, odborové riaditeľstvá, podniky a organizácie zostavujú návrhy päťročných plánov metódou postupného približovania k najvhodnejšiemu riešeniu. Pri tvorbe plánu vychádzajú zo základných proporcií obsiahnutých v smernici vlády pre vypracovanie päťročného plánu. Konečný návrh päťročného plánu je syntézou východiskovej smernice a návrhu plánov ústredných orgánov, krajských národných výborov a výrobných hospodárskych jednotiek vypracovaných na základe podnikových plánov.
Čl. 4
(1)
Vykonávacie plány konkretizujú a spresňujú úlohy päťročného plánu podľa podmienok vytvorených pri jeho plnení. Vykonávací plán sa vypracúva ako ročný plán doplnený výhľadom na ďalší jeden rok, prípadne na dva roky.
(2)
Ročný plán s výhľadom na ďalší jeden rok sa vypracúva zásadne v celom národnom hospodárstve, pričom výhľad sa vypracúva v zjednodušenej štruktúre ukazovateľov. Výhľad na ďalší jeden rok je po schválení štátneho vykonávacieho plánu vládou súčasne smernicou pre vypracovanie vykonávacieho plánu v nasledujúcom roku.
(3)
Výhľad na druhý nadväzujúci rok sa vypracúva vo všetkých ústredne riadených priemyslových odvetviach a v stavebníctve, a to
a)
v oblasti ťažkého strojárstva (strojárstva pre investičnú výstavbu), stavebníctva a dovozu strojov a zariadení s dlhým dodacím cyklom v zásade v rozsahu podkladových údajov vykonávacieho plánu potrebných z hľadiska výrobného zabezpečenia dodávok pre investičnú výstavbu v iných odvetviach a pre vývoz, ako aj z hľadiska dôsledkov zabezpečenia vlastných dodávok pre vlastnú investičnú výstavbu a z neho vyplývajúcich termínov uvádzania nových kapacít do prevádzky. Pokiaľ ide o vývoz, dohodnú tieto úlohy s Ministerstvom zahraničného obchodu;
b)
v oblasti ostatných priemyslových odvetví v zásade v rozsahu podkladových údajov vykonávacieho plánu potrebných z hľadiska plánovania potreby (odberu) dodávok z odvetví uvedených v písm. a) pre vlastnú investičnú výstavbu a z hľadiska termínov uvádzania nových kapacít do prevádzky vyplývajúcich z plánu investičnej výstavby;
c)
nároky na investičnú výstavbu v ďalších odvetviach národného hospodárstva príslušné orgány spracujú formou celkových rozborov a štúdií.
(4)
Vo vykonávacom pláne na rok 1966 sa výhľad vypracúva v zjednodušenej forme.
Čl. 5
Sústava ukazovateľov
(1)
Návrh plánu sa vypracúva v sústave podkladových údajov určených formulármi a nomenklatúrami vydanými Štátnou plánovacou komisiou. Vybraté ukazovatele tejto sústavy budú vláde navrhnuté ako záväzné úlohy (prípadne limity) a orientačné ukazovatele. Charakter týchto nástrojov je určený príslušným predpisom.
(2)
Podkladové údaje pomáhajú analyzovať doterajší vývoj, určiť ciele plánu a preverovať ich efektívnosť a bilančnú väzbu. Podkladovými údajmi plánu sú najmä:
a)
údaje, ktoré charakterizujú východiskovú ekonomickú základňu,
b)
štúdie o vývoji na zahraničnom i domácom trhu, štúdie pružnosti dopytu a ponuky, rozbory efektívnosti jednotlivých zámerov plánu z hľadiska technickoekonomickej koncepcie, vzťahu množstva, akosti a sériovosti výroby k vývoju svetových a domácich cien a pod.
Zdrojom týchto údajov sú najmä technickoekonomické štúdie, ktoré sú hlavnými podkladmi pre zameranie kvalitatívnej stránky plánu;
c)
údaje charakterizujúce základné súvislosti a príčinné vzťahy najmä v súvislosti so štrukturálnymi zmenami, ktoré možno získať len sústavnou výmenou informácií medzi jednotlivými stupňami plánovania;
d)
údaje o skutočnostiach a detailných vzťahoch, ktoré nemožno podrobne analyzovať na vyšších stupňoch riadenia v príčinných súvislostiach. Tieto údaje je účelné spracúvať súhrnne matematicko-štatistickými metódami (regresnou a korelačnou analýzou a pod.).
Vo všetkých týchto skupinách treba využívať nielen plánované informácie, ale i poznatky technických a spoločenských vied, štatistických zisťovaní, sociologických a psychologických prieskumov a pod.
(3)
Jednotlivé stupne riadenia zodpovedajú za úplnosť a pravdivosť svojich údajov uvádzaných v návrhu plánu. V tých častiach plánu, v ktorých to prichádza do úvahy, musia sa údaje o očakávanom splnení plánu a o navrhnutých úlohách plánu vopred v nevyhnutnom rozsahu prerokovať medzi odberateľmi a dodávateľmi.
(4)
Pokiaľ nie je ustanovené inak, uvádzajú sa údaje obsiahnuté v časových radoch (v jednotlivých rokoch obsiahnutých v príslušnom pláne) prepočítané podľa organizácie a metodiky, prípadne cien plánovaného roku. Spolu s návrhom plánu sa predkladá podrobný prepočet vplyvu týchto zmien. Pri prepočte sa spätne nepremietajú vecné zmeny plánu, mzdové úpravy, skrátenie pracovného času a pod.
(5)
Organickou súčasťou štátneho plánu sú aj ukazovatele, ktoré umožňujú posúdiť a aktívne ovplyvňovať vytváranie žiadúcich oblastných proporcií, najmä pokiaľ ide o rozvoj hospodárstva na Slovensku (pozri časť XXIII). Úlohy za hospodárstvo na Slovensku sa určujú zásadne metódou územného prierezu, to znamená, že zahŕňajú aj úlohy za závody na Slovensku podriadené podnikom v českých krajoch a nezahŕňajú závody v českých krajoch podriadené podnikom na Slovensku. Výnimky z tejto zásady sú uvedené v príslušných častiach týchto pokynov. Zoznam výrobných jednotiek pre potreby výpočtu územného prierezu dohodne príslušný ústredný orgán so Slovenskou plánovacou komisiou.
Postup pri zostavovaní plánu
Čl. 6
(1)
Základnou plánujúcou jednotkou pre päťročný a vykonávací plán je podnik alebo iná jemu na roveň postavená organizácia. Podniky vykonávajú plánovaciu činnosť v rámci výrobnej hospodárskej jednotky; pritom ich riadia odborové riaditeľstvá (alebo iný nadriadený orgán, prípadne príslušný národný výbor).
Odborové riaditeľstvá a im na roveň postavené organizácie predkladajú návrh plánu svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, a to v súhrne za všetky svoje podriadené základné plánujúce jednotky. V určenom rozsahu predkladajú návrhy plánu taktiež slovenským národným orgánom a krajským národným výborom.
(2)
Pri zostavovaní návrhu plánu plánujúce jednotky postupujú podľa smerníc nadriadených orgánov, ktoré konfrontujú so svojimi poznatkami získanými dlhodobým a krátkodobým prieskumom potrieb, a predkladajú nadriadeným orgánom plány v súlade s poznanými potrebami ekonomického vývoja na úseku svojej činnosti.
Čl. 7
(1)
V súvislosti so svojimi úlohami v oblasti úveru a peňažného obehu Štátna banka československá zostavuje úverový a pokladničný plán a zúčastňuje sa na prerokúvaní finančných plánov a devízového plánu.
(2)
Výrobné hospodárske jednotky a podniky prerokúvajú s príslušnou pobočkou banky návrhy plánu v rozsahu odôvodňujúcom potrebu úverov a devízových prostriedkov od banky, a najmä tie časti svojho plánu, pre realizáciu ktorých tieto prostriedky od banky potrebujú alebo v oblasti ktorých je kontrola použitia celospoločenských finančných prostriedkov uložená banke.
(3)
Výrobné hospodárske jednotky a podniky uvedú v komentári k plánu, či sa dosiahla s bankou dohoda o finančnom zabezpečení plánovaných úloh. V prípade nezhody uvedú v komentári dôvody a vyčíslia finančné dôsledky rozporov s bankou.
(4)
Výrobné hospodárske jednotky a podniky odovzdávajú príslušnej pobočke banky tie časti plánu a ich zmeny, ktoré podľa odseku 2 sú povinné s bankou prerokovať.
Čl. 8
(1)
Odvetvové ústredné orgány spolupracujú pri tvorbe, prerokovaní a určení úloh plánu tak, aby návrhy plánov vytvárali predpoklady optimálneho rozvoja v rámci prostriedkov, ktoré sú pre tento rozvoj vymedzené, a zodpovedali koncepcii rozvoja príslušných odvetví.
Pri vypracovaní návrhov plánov rozvoja hospodárstva, ktoré riadia, vychádzajú z rozborov hospodárskej úrovne jednotlivých oblastí a zabezpečujú žiadúce rozmiestnenie výroby a výstavby.
(2)
Odvetvové ústredné orgány zabezpečujú vypracovanie návrhov plánu rozvoja hospodárstva, ktoré je im na celom území štátu podriadené, a vypracúvajú komplexný návrh. Pritom spolupracujú v jednotlivých etapách plánovacích prác so Štátnou plánovacou komisiou a ostatnými objektívnymi orgánmi vlády, so slovenskými národnými orgánmi a ústrednými orgánmi dodávateľov a odberateľov.
(3)
Odvetvovými ústrednými orgánmi, ktoré zostavujú návrh plánu podľa týchto metodických pokynov, sa rozumejú
a)
ministerstvá a ostatné ústredné orgány, ktorým štátny plán priamo ukladá úlohy; pritom ústredným orgánom jednotných roľníckych družstiev sa rozumie Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ktoré predkladá plán v členení podľa hlavných odvetví, a ústredným orgánom peňažníctva a poisťovníctva sa rozumie Ministerstvo financií a Štátna banka československá;
b)
ústredné orgány družstiev sú Ústredný sväz výrobných družstiev a Ústredný sväz spotrebných družstiev;
c)
ústredné orgány plánujúcich spoločenských organizácií sú Ústredná rada odborov a Ústredný výbor Národného frontu;
d)
Slovenská národná rada má funkciu ústredného orgánu pre hospodárstvo, ktoré riadi.
(4)
Krajské národné výbory majú pri zostavovaní plánu obdobnú funkciu ako ústredné orgány a v niektorých prípadoch ako odborové riaditeľstvá. Spolupráca KNV a ústredných orgánov pri vypracovaní plánu hospodárstva národných výborov je uvedená v časti XXIV.
(5)
Ústredné orgány (za všetky podriadené organizácie) a krajské národné výbory (za hospodárstvo národných výborov) predkladajú návrhy päťročného plánu a vykonávacích plánov Štátnej plánovacej komisii a ostatným ústredným orgánom v rozsahu ustanovenom týmito metodickými pokynmi, ako aj formulármi a v lehotách ustanovených vládou.
Čl. 9
Postup pri plánovaní rozvoja hospodárstva na Slovensku
(1)
Odborové riaditeľstvá predkladajú návrhy plánov za hospodárske jednotky a organizácie na Slovensku v odvetviach riadených ústredne aj Slovenskej plánovacej komisii a v odvetviach, v ktorých pôsobia výkonné orgány Slovenskej národnej rady, týmto orgánom.
(2)
Povereníctva a komisie Slovenskej národnej rady predkladajú návrhy plánov príslušným ústredným orgánom a Slovenskej plánovacej komisii v plnom rozsahu návrhu plánu za organizácie, za ktoré vystupujú ako nositelia úloh plánu, za ostatné organizácie príslušného rezortu len v rozhodujúcich ukazovateľoch dohodnutých s ústrednými orgánmi a Slovenskou plánovacou komisiou.
(3)
Ústredné orgány predkladajú svoje návrhy za hospodárstvo na Slovensku Štátnej plánovacej komisii a Slovenskej plánovacej komisii v rozsahu ustanovenom formulármi vydanými Štátnou plánovacou komisiou.
(4)
Slovenská plánovacia komisia predkladá návrh plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku po prerokovaní v Predsedníctve Slovenskej národnej rady Štátnej plánovacej komisii; tento návrh je predmetom spoločného prerokovania medzi Štátnou plánovacou komisiou, Slovenskou plánovacou komisiou, príslušným ústredným orgánom a krajským národným výborom.
(5)
Návrhy plánov predkladané Štátnou plánovacou komisiou vláde obsahujú aj záväzné úlohy a orientačné ukazovatele rozvoja hospodárstva na Slovensku.
(6)
Ústredné orgány a odborové riaditeľstvá zabezpečujú, aby podniky na Slovensku zaslali Slovenskej plánovacej komisii, resp. príslušným výkonným orgánom Slovenskej národnej rady svoje konečné podnikové plány.
Čl. 10
Účasť pracujúcich
(1)
Aktívna účasť pracujúcich na vypracovaní, realizácii a kontrole plánu je hlavnou oblasťou uplatnenia ich bezprostrednej účasti na riadení národného hospodárstva a nevyhnutnou súčasťou riadiacej práce.
(2)
Pracujúci sa podieľajú na rozvoji, riadení a kontrole všetkej hospodárskej a organizátorskej činnosti formami účasti, ktoré organizujú odborové orgány diferencovane podľa charakteru odvetví, hospodárskych organizácií a jednotlivých stupňov riadenia. V podnikoch a odborových riaditeľstvách prerokúvajú najmä podklady a návrhy plánu, ich rozpis, kontrolujú a hodnotia ich plnenie spolu s rozvojom socialistického súťaženia predovšetkým na výrobných poradách, v komplexných brigádach, na technicko-ekonomických konferenciách a vo výrobných výboroch.
(3)
Ústredné orgány prerokúvajú návrhy plánu rozvoja nimi riadeného hospodárstva v etapách prípravy i schvaľovania s ústrednými výbormi príslušných odborových sväzov. Oboznamujú ich s jednotlivými problémami i celkovými úlohami daného odvetvia alebo úseku národného hospodárstva. Prerokúvajú s nimi ich stanoviská a spoločný postup pri riešení dôležitých otázok.
Obdobne rady krajských národných výborov prerokúvajú návrhy plánu rozvoja svojho hospodárstva s krajskými odborovými radami.
(4)
Na zabezpečovanie plánu a na zlepšovanie pracovných, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok pracujúcich a na upevňovanie vzťahu súdružskej spolupráce orgány Revolučného odborového hnutia v mene pracujúcich uzavierajú s vedením organizácií kolektívne zmluvy podľa príslušných predpisov a smerníc Ústrednej rady odborov.
Čl. 11
Zdokonaľovanie plánovacích metód
(1)
Pre zvýšenie kvality plánu sa budú postupne používať v čo najširšom rozsahu ekonomicko-matematické metódy, najmä sústava štrukturálnych bilancií, optimalizačné výpočty, ako aj vyššia výpočtová technika a automatizovaný systém zberu a spracovania informácií.
(2)
Metóda štrukturálnych medziodborových bilancií sa zavádza postupne tak, aby do roku 1970 sa používala v zásade na všetkých stupňoch riadenia, aby sa vytvorila nadväznosť v podstate všetkých základných častí plánu. Forma a rozsah štrukturálnych bilancií sa prispôsobujú charakteru a rozsahu činnosti príslušného stupňa riadenia.
(3)
Štátna plánovacia komisia zostavuje súhrnnú medziodborovú bilanciu v peňažných jednotkách a súhrnnú materiálovú bilanciu vybraných druhov energie, surovín, materiálov a výrobkov prevažne v hmotných jednotkách. Na nižších stupňoch riadenia sa zostavujú štrukturálne bilancie predovšetkým v peňažných jednotkách a podľa potreby i v hmotných jednotkách. Bilancie na nižšom stupni riadenia sa spravidla zostavujú v podrobnejšom členení, minimálne však v rozsahu bilancie zostavenej na najbližšom vyššom stupni.
(4)
Súčasne so zostavovaním medziodborových bilancií sa postupne zavedie plánovanie objemu výroby ako produkcie zisťovanej odborovou metódou namiesto doterajšej podnikovej metódy.
(5)
Plán sa zostavuje v nadväznosti na jednotnú sústavu ekonomických klasifikácií ako základného predpokladu pre odborové riadenie a plánovanie národného hospodárstva, a tým pre postupné redukovanie výrobkového plánovania na centrálnej úrovni.
Čl. 12
Členenie plánu rozvoja národného hospodárstva
(1)
Štátny plán rozvoja národného hospodárstva sa člení na jednotlivé časti, ktoré sa vypracúvajú vo vzájomnej komplexnej nadväznosti, ako to zodpovedá vzájomnej ekonomickej podmienenosti jednotlivých výrobných činiteľov. Sú to tieto časti:
I. Základný rozbor efektívnosti
Plány výroby a iných výkonov
II. Priemyselná produkcia, dodávky a ich použitie
III. Stavebníctvo
IV. Poľnohospodárstvo a nákup poľnohospodárskych výrobkov
V. Lesné hospodárstvo
VI. Vodné hospodárstvo
VII. Doprava
VIII. Spoje
IX. Geologický prieskum
X. Vnútorný obchod
XI. Zahraničný obchod a devízový plán
XII. Školstvo a kultúra
XIII. Zdravotníctvo
XIV. Sociálne zabezpečenie
XV. Miestne hospodárstvo
XVI. Výrobné družstevníctvo
Plány zvodné a prierezové
XVII. Rozvoj vedy a techniky
XVIII. Investičná výstavba
XIX. Projektové práce
XX. Práca
XXI. Financie, náklady a hrubý dôchodok
XXII. Ceny
XXIII. Rozvoj oblastí
XXIV. Národné výbory
(2)
Súčasťou sústavy národohospodárskych plánov je taktiež osobitná časť štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva pre obranu, bezpečnosť a ťažbu rádioaktívnych surovín, pre ktoré sa vydávajú osobitné pokyny.
DRUHÝ DIEL
POSTUP PRI ZOSTAVOVANÍ JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ PLÁNU
Časť I
ZÁKLADNÝ ROZBOR EFEKTÍVNOSTI
Čl. 13
(1)
Dôležitou súčasťou plánu je rozbor efektívnosti základných zámerov plánu, ktorý je súčasne kľúčovým nástrojom pre zabezpečovanie vzťahov medzi jednotlivými plánmi.
(2)
V rozbore efektívnosti sa hlavné zámery plánu musia riešiť v celom komplexe vzťahov hmotných i hodnotových tak z hľadiska hmotného zabezpečenia, ako aj v súvislosti s vývojom cien, produktivity práce, nákladov a pod., a najmä z hľadiska predajnosti výrobkov na domácom a svetovom trhu a devízovej výhodnosti, ako aj náročnosti na obmedzené zdroje ekonomického rozvoja.
Všetky plánovacie stupne vytvárajú organizačné podmienky pre to, aby základné proporcie plánu boli rozpracované komplexne a aby táto zásada sa nenarušila funkcionálnou organizáciou práce.
(3)
Základný rozbor efektívnosti sa zameriava na skĺbenie najdôležitejších kvalitatívnych vzťahov medzi výrobou, zahraničným obchodom, investíciami a produktivitou práce. Okrem toho sa v jednotlivých častiach plánu zabezpečujú ďalšie podklady pre rozbor efektívnosti.
(4)
Proporcie, ktoré v základnom rozbore sa uvádzajú komplexne a synteticky, podrobnejšie sa rozvádzajú a analyzujú v ostatných častiach plánu. Číselné údaje a proporcie uvedené v tejto časti plánu musia byť viazané s údajmi v ostatných častiach plánu.
Čl. 14
Formy spracovania a prerokovania
(1)
Rozbor efektívnosti sa spracúva ako syntetický rozbor údajov získaných na základe technicko-ekonomických štúdií, rozborov štúdia zahraničných skúseností, projektov a pod.
(2)
Spracovanie a prerokovanie rozboru efektívnosti sa organizuje tak, aby predchádzalo uzavieraniu návrhu plánu, aby teda nedošlo k tendenciám uzavierať návrhy plánu bez ohľadu na efektívnosť. Kvantitatívna vybilancovanosť plánu sama o sebe nie je dostatočným dokladom efektívnosti úloh plánu.
(3)
Pri rozboroch efektívnosti treba zabezpečovať spoločenskú efektívnosť vrátane čo najúčelnejšieho rozmiestnenia výrobných síl, vytvárania zdravého životného a pracovného prostredia a pod.
Čl. 15
Obsah rozboru efektívnosti
(1)
Základný rozbor efektívnosti má tieto časti:
a)
rozbor efektívnosti štruktúry výroby,
b)
rozbor efektívnosti investičnej výstavby a využitia základných fondov,
c)
rozbor zabezpečenia rastu produktivity práce.
(2)
Rozbory efektívnosti predkladajú vybraté rezorty, podrobnosti sú uvedené na príslušných formulároch.
Čl. 16
Rozbor efektívnosti štruktúry výroby
(1)
Úlohou plánu je zabezpečiť zvýšenie efektívnosti štruktúry výroby, t. j. postupnú zmenu na výrobky výhodné z hľadiska zahraničného i vnútorného trhu.
(2)
Ako východiskový podklad pre rozbor zmien štruktúry výroby v päťročnom pláne sa rozoberajú tendencie vo svete v štruktúre výroby z hľadiska technickej úrovne, kvality, atraktívnosti výrobkov a pod. v súvislosti s ekonomickými predpokladmi dosiahnutia progresívnych zmien v štruktúre výroby. Ďalej sa navrhujú zmeny v štruktúre výroby na základe vykonávaných previerok technickej úrovne výrobkov.
Celkové tendencie zmeny štruktúry výroby sa konkretizujú v pláne výroby do úloh zavádzania nových výrobkov do výroby, ako aj do vypustenia starých neefektívnych výrob.
(3)
Súčasne sa vykonáva rozbor progresívnych zmien v potrebe surovín. Najmä sa rozoberá vplyv chemizácie výroby na objem výroby a spotreby a na vlastné náklady (suroviny, mzdy).
(4)
Rozbor sa vypracúva za najdôležitejšie odbory s osobitnou pozornosťou na odbory rozvojové, technicky náročné, dôležité pre zahraničný obchod a pod.
(5)
Pri vlastnom rozbore efektívnosti sa štruktúra výroby posudzuje z hľadiska spoločenskej produktivity práce v najširšom slova zmysle vrátane efektívnosti vo vzťahu vnútorných a svetových cien (nie teda iba z bilančných hľadísk).
(6)
Návrh sa spracúva na základe týchto rozborov:
a)
základná bilančná úvaha, t. j. vzťah medzi množstvom výroby, domácou spotrebou, medzištátnymi záväzkami a možnosťami odbytu na svetových trhoch; túto úvahu treba doviesť až do vytýčenia predpokladov vývozu a dovozu;
b)
úvaha o efektívnosti výroby. V tomto smere treba najmä uvážiť zníženie nákladov výroby a z toho vyplývajúci vývoj bežnej ceny výrobkov, rast produktivity práce (tam, kde je účelné tohto ukazovateľa podľa výrobkov zisťovať), ako aj efektívnosť z hľadiska zahraničného obchodu. Na ten účel treba najmä urobiť úvahu o vývoji našich vnútorných cien vo vzťahu k svetovým cenám a o devízovej výnosnosti výrobku;
c)
rozbor optimálnej sériovosti (hromadnosti) výroby vzhľadom na svetové ceny;
d)
rozbor problémov surovinového zabezpečenia výroby, schopnosti konkurencie na svetových trhoch, predpokladov znižovania nákladov (prírodné podmienky, cena surovín, predpoklady v úrovni techniky a pod.).
(7)
Na základe týchto úvah sa rozbor spracúva vo variantoch a to tak, aby jednak boli kryté známe potreby (na základe požiadaviek odberateľov a prieskumu trhu), jednak na optimálnu sériovosť (hromadnosť) výroby pri reálnej možnosti rastu technickej úrovne výroby, jednak podľa predpokladov plánu.
(8)
Devízová výnosnosť výrobkov sa posudzuje z hľadiska efektívnosti medzinárodnej deľby práce v súboroch ukazovateľov podľa pokynov Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií.
(9)
Návrh sa vypracúva za vybraté dôležité výrobky alebo výrobky - reprezentantov, prípadne skupiny výrobkov. Pri určení nomenklatúry sa vychádza z jednotnej klasifikácie výrobkov a plánovacej nomenklatúry priemyselnej produkcie. Nomenklatúra sa dohodne so Štátnou plánovacou komisiou. Okrem dohodnutej nomenklatúry podniky a výrobné hospodárske jednotky vykonajú rozbor vo vlastnej širšej nomenklatúre podľa svojich potrieb.
(10)
Pri vykonávaní rozboru ministerstvá a výrobné hospodárske jednotky využijú v plnej miere podklady, ktoré odovzdávajú podnikom zahraničného obchodu pre účely rozboru efektívnosti vývozu, a taktiež podklady plánu cien.
Čl. 17
(1)
Rozbory efektívnosti štruktúry výroby sa dovádzajú až do určenia nosných výrobných programov, t. j. takých programov, ktoré majú rozhodujúci význam pre rast technickej úrovne, efektívnosť zahraničného obchodu a pod. Na zabezpečenie týchto programov by sa malo sústrediť všetko úsilie a príslušné podniky by mali byť vybavené všetkými potrebnými prostriedkami.
(2)
Pri výbere týchto úloh treba sa zamerať predovšetkým na výrobky, pri ktorých možno v krátkom čase dosiahnuť alebo predstihnúť svetovú technickú úroveň a súčasne dosiahnuť výhodné ceny na svetových trhoch. Pôjde teda najmä o výrobky:
a)
ktorých je na svetovom trhu nedostatok, spotreba ktorých bude v budúcich rokoch rásť, alebo kde sa ČSSR môže z iných dôvodov presadiť na svetových trhoch;
b)
kde možno dosiahnuť takú úroveň vlastných nákladov, ktorá zaručuje výhodné relácie v zahraničnom obchode;
c)
kde sú dané predpoklady v technickom rozvoji pre to, aby v krátkom čase sa dala dosiahnuť alebo predstihnúť svetová úroveň techniky; ide teda o výrobky,
- ktorých súčasná technická úroveň (parametre) je už na svetovom priemere alebo ho predstihuje,
- vo výrobe ktorých má ČSSR dlhoročnú tradíciu, aj keď výroba pri nich technicky zastarala, ale vzhľadom na výrobné skúsenosti je predpoklad svetovú úroveň znovu dosiahnuť,
- pri ktorých síce v súčasnej dobe ČSSR nedosahuje svetovú úroveň, ale kde sú predpoklady pomocou existujúcej dostatočnej výskumnej vývojovej kapacity svetovú úroveň dosiahnuť;
d)
ktoré vo svojej výrobe buď vôbec alebo len v malom množstve potrebujú suroviny a materiál dovážaný z kapitalistických štátov a ktoré čo najlepšie zhodnocujú našu vlastnú surovinovú základňu.
Čl. 18
Ekonomické odôvodnenie a rozbor efektívnosti investičnej výstavby a využitia základných fondov
(1)
Pre súhrnné posúdenie vývoja základných fondov a ich využitia ústredné orgány a krajské národné výbory spracujú bilanciu základných fondov a vykonajú za priemyselné podniky a stavebné organizácie prepočet ukazovateľov, ktoré charakterizujú väzbu medzi základnými fondami, výrobou, produktivitou práce a vlastnými nákladmi. Vzťahy medzi týmito ukazovateľmi, ako aj vnútorné vzťahy v reprodukcii základných fondov súhrnne charakterizujú vývoj efektívnosti výrobnej základne jednotlivých odvetví a odborov a efektívnosť novovynakladaných prostriedkov.
Odôvodnenie plánovaného využitia základných fondov a ich vývoja musí sa opierať o podrobnejšie rozbory stavu a vývoja opotrebenia základných fondov, ich potrebnej obnovy, súladu vecnej štruktúry základných fondov s požiadavkami výroby, možnosti v znižovaní vlastných nákladov a prostriedkov na ich mobilizáciu, zvýšenia rentability vynakladaných investícií.
(2)
Efektívnosť investičnej výstavby ako celku i jednotlivých stavieb posudzuje sa podľa jednotných kritérií. Hlavným kritériom pri zaraďovaní stavieb do plánu investičnej výstavby je hľadisko spoločenskej produktivity práce v najširšom slova zmysle.
(3)
Pri stavbách závodov, produkcia ktorých je zameniteľná prostredníctvom zahraničného obchodu, toto kritérium sleduje hľadisko najefektívnejšieho zapojenia do medzinárodnej deľby práce. Toto hľadisko sa posudzuje ukazovateľmi investičnej náročnosti jednotky produkcie ocenenej vo svetových cenách a ukazovateľmi úplných vlastných nákladov na jednotku produkcie ocenenej vo svetových cenách a syntézou týchto ukazovateľov v súhrnnom prepočtovom ukazovateľovi efektívnosti s použitím určenej lehoty splatnosti pre varianty investične náročnejšie.
(4)
Pri stavbách závodov, produkcia ktorých nie je zameniteľná prostredníctvom zahraničného obchodu, sa ako hlavné hľadisko sleduje investičná náročnosť a úplné vlastné náklady na jednotku produkcie (resp. na uspokojenie spoločenskej potreby); pri porovnaní úplných vlastných nákladov taktiež treba prihliadať na svetové ceny z hľadiska efektívnosti zámeny výrobných činiteľov.
(5)
Ukazovatele navrhovaných stavieb sa porovnávajú s najprogresívnejšími ukazovateľmi dosahovanými u nás i v zahraničí (rozsah výroby, sériovosť, produktivita práce, spotreba surovín a energie a pod.) a dosahovaním týchto progresívnych ukazovateľov sa zabezpečuje ich najvyššia efektívnosť.
(6)
Hlavným kritériom efektívnosti stavieb nevýrobného charakteru zabezpečujúcich prevažne spoločenskú spotrebu sú minimálne investičné náklady na zabezpečovanie komplexných podmienok spoločenského a hospodárskeho rozvoja pri dosiahnutí zodpovedajúceho štandardu vybavenia.
(7)
Pri všetkých stavbách, najmä však pri akciách s menej výhodnými syntetickými ukazovateľmi sa pri výbere pre zaradenie do plánu hodnotia taktiež ďalšie hľadiská:
- vplyv na vytváranie optimálnej štruktúry národného hospodárstva a na medziodvetvové vzťahy, ako aj prínos pre racionálne rozmiestnenie výrobných síl a pre rozvoj menej vyvinutých oblastí,
- nároky na vyvolané investície a generálne opravy spojené s výstavbou i s prevádzkou zariadení,
- zabezpečenie prevádzky nových základných fondov limitovanými zdrojmi rozvoja (pracovné sily, vrátane výchovy kvalifikovaných kádrov, suroviny, energia a pod.),
- tvorba finančných zdrojov v čase a poskytnutie potrebných prostriedkov z centrálnych zdrojov,
- lehota výstavby,
- vývoj rozostavanosti v príslušnom odvetví a odbore.
(8)
Pre zhodnotenie vplyvu jednotlivých stavieb na rast spoločenskej produktivity práce, na vývoj územnej proporcionality a na tvorbu životného prostredia sa použije pred ich zaradením do plánu investičnej výstavby alebo do plánu projektových a prieskumných prác technickoekonomická charakteristika stavby.*) Údaje technickoekonomickej charakteristiky stavby vychádzajú z údajov schválenej prípravnej alebo projektovej dokumentácie (investičné štúdie, investičná úloha, úvodný projekt) a sú jednotnými a záväznými podkladmi pre všetky úrovne riadenia a plánovania. Investor spracuje a záväzne potvrdí technickoekonomickú charakteristiku stavby neodkladne po schválení príslušnej dokumentácie a pre určené kategórie stavieb ju predloží príslušným ústredným orgánom, ktoré predložené návrhy posúdia z uvedených hľadísk a podľa výsledku posúdenia zaradia stavbu do evidencie.
(9)
V prípade, že dôjde k zmene základných údajov technickoekonomickej charakteristiky stavby, ktoré majú priamy vzťah k údajom plánu (najmä celkový rozpočtový náklad stavby, kapacita, doba výstavby, počet pracovníkov a úplné vlastné náklady), je investor povinný upraviť technickoekonomickú charakteristiku na základe schválenej zmeny a predložiť ju tým istým orgánom ako pôvodný návrh.
(10)
Pre vypracovanie návrhu plánu sa vždy používajú posledné platné údaje evidovanej technickoekonomickej charakteristiky stavieb, o ktorých zaradenie do plánu investičnej výstavby sa rozhodlo na základe posúdenia efektívnosti a predpokladov hmotného a kapacitného zabezpečenia v príslušných bilanciách.
(11)
V podrobnostiach postup uvedený v odsekoch 8 a 9 upravia pokyny, ktoré pre vedenie evidencie rozostavaných stavieb i stavieb uvažovaných na zaradenie do plánu vydáva Štátna komisia pre investičnú výstavbu.
Čl. 19
Rozbor zabezpečenia rastu produktivity práce
(1)
V záujme zvýšenia efektívnosti národného hospodárstva s ohľadom na vysoký stupeň využitia pracovných zdrojov v ČSSR treba vo všetkých odvetviach, najmä v priemysle a stavebníctve zvýšiť efektívnosť využitia pracovných síl a vytvoriť podmienky pre to, aby rast produkcie v priemysle a stavebníctve ako celku bol prakticky plne krytý rastom produktivity práce a aby sa najmä v niektorých odvetviach a závodoch spracovateľského priemyslu mohli stavy pracovníkov i pri rastúcich objemoch výroby znižovať.
Preto treba pri príprave plánu na všetkých organizačných stupňoch analyzovať a aktívne zabezpečovať rast produktivity práce.
(2)
Rozbor rastu produktivity práce musí vychádzať zo zámerov v špecializácii a koncentrácii výroby a počítať so širokým uplatnením progresívnej technológie a techniky a s podstatným zvýšením úrovne organizácie výroby a práce. Pritom treba organizovať čo najužšiu spoluprácu všetkých nadväzujúcich útvarov a orgánov (technické, investičné útvary, výskumné a projektové organizácie, Štátna komisia pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky, Štátna komisia pre investičnú výstavbu atď.) a využiť všetky nadväzujúce podklady (plán výroby, technickoekonomické koncepcie, plán vedy a techniky, plán investičnej výstavby atď.).
(3)
Ústredné orgány predkladajú s návrhom päťročného plánu štúdie o zabezpečení rastu produktivity práce, v ktorých sa vykonáva jednak rozbor doterajšieho vývoja a podľa možností i porovnanie s poprednou svetovou úrovňou produktivity práce, jednak rozbor základných faktorov rastu produktivity práce počas plánovaného obdobia, v tom najmä:
a)
v priemysle
1.
vplyvu novobudovaných a rekonštruovaných závodov (uvedených do prevádzky z menovitej investičnej výstavby a z odborovej výstavby pri akciách posudzovaných Štátnou plánovacou komisiou, Štátnou komisiou pre investičnú výstavbu a príslušným ústredným orgánom),
2.
vplyvu likvidácie neefektívnych prevádzkární,
3.
vplyvu rastu produktivity práce v ostatných kapacitách.
Ústredné orgány vykonávajú rozbor zdrojov rastu produktivity práce v rozsahu určenom Štátnou plánovacou komisiou s prihliadnutím na konkrétne podmienky jednotlivých odvetví a vecné problémy plánu. Podklady predložené ústrednými orgánmi majú pritom Štátnej plánovacej komisii umožniť prepočet vlastných variantov plánu s prihliadnutím na eventuálne rozdiely v objeme a štruktúre výroby, v objeme a rozdelení investícií a v uvažovanom raste miezd a pod.
b)
v ostatných odvetviach (napr. v stavebníctve, v doprave, obchode) ústredné orgány vykonávajú rozbor podľa konkrétnych podmienok jednotlivých odvetví v rozsahu dohodnutom so Štátnou plánovacou komisiou.
(4)
V návrhu vykonávacieho plánu sa vykonáva rozbor zdrojov rastu produktivity práce v zjednodušenom rozsahu dohodnutom Štátnou plánovacou komisiou s rezortmi s prihliadnutím na konkrétne podmienky jednotlivých odvetví.
(5)
Spôsob vykonania rozboru zdrojov rastu produktivity práce vo výrobných hospodárskych jednotkách, podnikoch a závodoch určujú ústredné orgány, prípadne odborové riaditeľstvá.
Časť II
PRIEMYSLOVÁ PRODUKCIA, DODÁVKY A ICH POUŽITIE
Čl. 20
(1)
Cieľom plánovania priemyselnej produkcie, dodávok a ich použitia, je správne poznanie a vyjadrenie potrieb, zdrojov a použitia priemyselných výrobkov v národnom hospodárstve v základných i významných čiastkových proporciách, zameranie rozvoja priemyslu na najefektívnejšiu štruktúru produkcie pri ekonomickom využití medzinárodnej deľby práce za účelom neustáleho všestranného rastu úrovne priemyslu a tým i maximálne možného uspokojovania rastúcich potrieb pracujúcich a celej spoločnosti.
(2)
Plán priemyselnej produkcie, dodávok a ich použitia sa realizuje prevažne na základe bezprostredných dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi socialistickými organizáciami v rámci pôsobenia ekonomických nástrojov riadenia, ktorými sa uvádzajú do súladu záujmy podnikové so záujmami spoločenskými a s cieľmi vyjadrenými v dlhodobých plánoch.
Základné proporcie vo vývoji priemyselnej produkcie z hľadiska dlhodobého rozvoja ústredné orgány určujú prostredníctvom štátneho plánu investičnej výstavby.
Len v obmedzenom rozsahu sa realizácia priemyselnej produkcie a dodávok zabezpečuje formou záväzných výrobných a dodávkových úloh.
(3)
Dodávateľské podniky systematicky vykonávajú dlhodobý a krátkodobý prieskum trhu a vývoja potrieb v národnom hospodárstve (v spolupráci s organizáciami zahraničného obchodu i na zahraničných trhoch) a zostavujú výrobkové bilancie. Odborové riaditeľstvá zostavujú výrobkové bilancie len v prípadoch, v ktorých je to z vážnych dôvodov potrebné, a ak sa tým podstatnejšie neobmedzuje ekonomická samostatnosť podriadených podnikov a ak sa tak nevytvára neúčelný medzičlánok medzi priamym dodávateľom a odberateľom.
(4)
Plán priemyselnej produkcie, dodávok a ich použitia sa zostavuje v týchto skupinách ukazovateľov:
- ukazovatele celkového objemu produkcie,
- ukazovatele celkového objemu dodávok a ich použitia,
- ukazovatele hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia.
(5)
Plán priemyselnej produkcie predkladajú všetky ústredné orgány a krajské národné výbory, ktoré riadia priemyselné podniky. Niektoré časti plánu priemyselnej produkcie sa predkladajú i za priemyselnú činnosť nepriemyselných organizácií.
Plánovanie celkového objemu produkcie
Čl. 21
(1)
Celkový objem priemyselnej produkcie sa v štátnom pláne určuje pomocou ukazovateľov v peňažnom vyjadrení, t. j. pomocou ukazovateľov hrubej výroby, výroby tovaru a iných súhrnných ukazovateľov, spravidla odvetvove diferencovaných.
(2)
Ukazovatele celkového objemu priemyselnej produkcie majú v pláne zásadne orientačný alebo podkladový charakter.
(3)
Ukazovateľ hrubej výroby je najvšeobecnejším ukazovateľom plánu priemyselnej produkcie; určuje v peňažnom vyjadrení celkový objem všetkej vynaloženej živej i zhmotnenej práce.
(4)
Ukazovateľ výroby tovaru určuje v peňažnom vyjadrení tú časť priemyselnej produkcie, ktorá je prevažne určená na realizáciu.
(5)
Podrobnejšia náplň týchto ukazovateľov je uvedená vo vysvetlivkách k formulárom.
Čl. 22
Na sledovanie potreby živej práce, bilancovanie pracovných síl a pod. používajú sa ďalšie súhrnné ukazovatele celkového objemu výroby, spravidla odvetvove diferencované. Ich konštrukciu určia príslušné ministerstvá a ústredné orgány po dohode so Štátnou plánovacou komisiou.
Čl. 23
(1)
Hrubá výroba, výroba tovaru a ostatné súhrnné ukazovatele celkového objemu produkcie sa plánujú (až na ďalšie) podnikovou metódou, s výnimkou plánu priemyselnej produkcie za Slovensko, kde sa tieto ukazovatele zostavujú metódou územného prierezu.
(2)
Plán priemyselnej produkcie odborových riaditeľstiev, ústredných orgánov a krajských národných výborov obsahuje výrobu všetkých podriadených priemyselných podnikov.
(3)
Priemyselná výroba nepriemyselných organizácií sa do priemyselnej produkcie nezahŕňa, s výnimkou výroby priemyselných dielní a prevádzok stavebných organizácií a dopravy.
(4)
Výroba pomocných závodov, dielní a prevádzok priemyselných podnikov sa zahŕňa do celkového objemu priemyselnej produkcie podľa rovnakých zásad ako výroba prevádzok hlavnej činnosti podniku.
(5)
Pri začatí výroby v nových výrobných kapacitách sa započítava táto výroba do plánu produkcie odo dňa, keď sa výrobné kapacity uvedú do prevádzky, a to v súlade s plánom výroby v hmotných jednotkách. Výroba dosiahnutá v priebehu skúšobnej prevádzky sa započítava do plánu.
Plánovanie celkového objemu dodávok a použitia priemyselnej produkcie
Čl. 24
Celkový objem dodávok
(1)
Celkový objem dodávok vyjadruje celkové dodávky (odbyt) podnikov a organizácií voči ostatnému národnému hospodárstvu. Zostavuje sa podnikovou metódou, to znamená, že celkové objemy dodávok na všetkých nadpodnikových stupňoch riadenia sú súčtom celkových objemov dodávok jednotlivých podnikov.
(2)
Celkový objem dodávok sa ďalej člení podľa základných odberateľských oblastí, t. j. na dodávky pre vnútorný obchod, pre vývoz, pre investičnú výstavbu a generálne opravy (týka sa iba strojov a zariadení, vrátane montáží, náradia a inventára) a pre ostatné účely (pre výrobnú alebo inú spotrebu).
Čl. 25
Náplň objemu dodávok
(1)
Náplň objemu dodávok tvoria zásadne tak dodávky (odbyt) z výrobných podnikov, ako aj dodávky (odbyt) odbytových organizácií.
(2)
Objem dodávok zahŕňa i dodávky obchodného tovaru nakúpeného z iných podnikov. Ukazovateľ objemu dodávok na všetkých stupňoch riadenia obsahuje teda tú časť celkovej realizácie vyrobeného tovaru (vrátane tovaru vedľajších závodov a dielní nepriemyselných organizácií) a predaja obchodného tovaru, ktorá zostane po odpočítaní odbytove nerealizovaných zložiek výroby tovaru.
(3)
Dodávky z iných zdrojov než z vlastnej priemyselnej výroby (ak nejde o obchodný tovar z tuzemskej výroby alebo z dovozu) sa v zdrojovej časti celkovej bilancie objemu dodávok zahŕňajú do položky „ostatné zdroje“.
Čl. 26
Objem dodávok pre vnútorný obchod
(1)
Objem dodávok pre vnútorný obchod zahŕňa všetky dodávky určené pre maloobchodný predaj (vrátane obchodného tovaru), a to tak dodávky, ktoré sú výsledkom priemyselnej alebo poľnohospodárskej výroby alebo činností tzv. slobodných povolaní (napr. trhovej produkcie výtvarníkov), ako aj dodávky z dovozu a pod., a bez ohľadu na to, či tieto dodávky slúžia na zabezpečenie maloobchodného obratu v obchodnej sieti Ministerstva vnútorného obchodu alebo v organizáciách iných rezortov.
Pri potravinárskom priemysle sa z praktických dôvodov zahŕňajú do dodávok pre vnútorný obchod aj dodávky pre mimotrhových spotrebiteľov realizované v sieti vnútorného obchodu.
(2)
Dodávky pre vnútorný obchod zahŕňa do svojho plánu dodávok organizácia (podnik, odbytová organizácia, odborové riaditeľstvo, ministerstvo), ktorá v bezprostrednom styku s orgánmi vnútorného obchodu (obchodné podniky, Ministerstvo vnútorného obchodu) plánuje dodávky produkcie daného odboru pre vnútorný obchod.
(3)
Dodávky z dovozu určené pre vnútorný obchod zahŕňa do svojho celkového objemu dodávok organizácia, ktorá tieto dodávky pre orgány vnútorného obchodu bezprostredne realizuje.
Čl. 27
Objem dodávok pre vývoz
Dodávky pre vývoz zahŕňajú tovar a práce priemyselnej povahy dodávané priamo podnikom zahraničného obchodu (prípadne v ich mene do zahraničia) a určené na vývoz (vrátane dodávok na vývozné sklady, pokiaľ sú v správe PZO, a dodávok pre PZO Tuzex). Nepatria sem dodávky tovaru vyvážaného v rámci výmenných akcií vnútorného obchodu a pod.
Čl. 28
Objem dodávok pre investičnú výstavbu
(1)
Do objemu dodávok pre investičnú výstavbu sa zahŕňajú dodávky strojov a zariadení určené pre investície, vrátane montáží, náradia a inventára, dodávky pre generálne opravy, vrátane dodávok pre vlastnú organizáciu, ako aj náklady na dopravné a skladovacie výdavky (u generálnych a finálnych dodávateľov), pokiaľ sa uhrádzajú z investičných prostriedkov.
(2)
Dodávky investičného charakteru, ktoré sa realizujú prostredníctvom odbytových organizácií, zahŕňajú do ukazovateľa objemu dodávok pre investičnú výstavbu príslušné odbytové organizácie. Výrobné podniky dodávajúce odbytovým organizáciám zahŕňajú tieto dodávky vo svojom pláne dodávok do objemu dodávok pre ostatných odberateľov.
Čl. 29
Plánovanie hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia
(1)
Koncepcia rozvoja výroby a jej štruktúry sa v pláne vyjadruje z hľadiska proporcionality sústavou ukazovateľov a bilancií, ktorá ilustruje a preveruje jednak celkové dodávkové vzťahy (vrátane dovozu) k hlavným oblastiam použitia priemyselnej produkcie (investičná výstavba, vnútorný obchod a vývoz), jednak i vzájomné proporcionálne dodávkové vzťahy vnútri priemyslu, a pri vybratých výrobkoch aj oblastné rozloženie výroby a spotreby.
(2)
Sústava ukazovateľov hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia je určená v zozname hmotných ukazovateľov plánu priemyselnej, lesnej a poľnohospodárskej produkcie, dodávok a ich použitia na rok 1966 a na roky 1966 až 1970.
(3)
Ukazovatele štruktúry výroby sa uvádzajú v pláne tak v peňažných, ako aj v hmotných jednotkách. Vyjadrujú sa jednak ako celkový objem výroby daného výrobku (súboru výrobkov) a z toho objem výroby pre vývoz, vnútorný obchod a investičnú výstavbu, jednak v hmotných jednotkách podľa najvýznamnejších odberateľských ústredných orgánov.
(4)
Do plánu výroby v hmotných jednotkách sa zahŕňa celá výroba daných výrobkov bez ohľadu na to, či ide o výrobu určenú na odbyt alebo pre vlastnú potrebu.
(5)
Plán výroby v ukazovateľoch štruktúry sa odôvodňuje rozborom stavu a využitia kapacít, technickohospodárskymi ukazovateľmi, prípadne ďalšími osobitne určenými prepočtami, a to tak za ČSSR celkom, ako aj v územnom priereze za Slovensko; pritom územný prierez za Slovensko sa plánuje pri všetkých výrobkoch podľa zoznamu hmotných ukazovateľov, pokiaľ sa tieto výrobky vyrábajú v podnikoch a závodoch na Slovensku.
(6)
Prevažná časť ukazovateľov štruktúry priemyselnej produkcie, dodávok a ich použitia má v štátnom pláne orientačný charakter a len pri obmedzenom okruhu výrobkov sa ukladajú záväzné úlohy výroby a dodávok v rozsahu vymedzenom zoznamom záväzných ukazovateľov hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia na rok 1966 a na roky 1966 až 1970.
Tieto záväzné úlohy musia sa pred rozhodovaním ústredných orgánov predbežne prerokovať na úrovni podnikov a výrobno-hospodárskych jednotiek.
(7)
Záväzné úlohy plánu štruktúry priemyselnej produkcie a dodávok v hmotných jednotkách vyjadrujú štátom určenú preferenciu, z ktorej pre výrobný podnik vyplýva povinnosť uzavrieť s odberateľskou organizáciou hospodársku zmluvu. Tým nie je obmedzená povinnosť dodávateľov uzavierať hospodárske zmluvy aj na ďalšie dodávky (pre menovitú investičnú výstavbu, pre zabezpečenie obranyschopnosti a pod.) v zmysle príslušných ustanovení Hospodárskeho zákonníka.
Ceny používané pre vyjadrovanie hodnotových ukazovateľov plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia
Čl. 30
(1)
Ukazovateľ hrubej výroby a ukazovatele štruktúry výroby v hmotných jednotkách uvádzané v peňažnom vyjadrení vyjadrujú sa v porovnateľných veľkoobchodných cenách.
(2)
Porovnateľnými cenami sa pre zostavenie plánu priemyslovej produkcie rozumejú na roky 1966 až 1970 veľkoobchodné ceny platné k 1. januáru 1966. Pre zostavenie vykonávacieho plánu na rok 1966 sa použijú ako porovnateľné veľkoobchodné ceny platné k 1. januáru 1960, ktoré sa prepočítajú na nové porovnateľné ceny (t. j. ceny platné od 1. januára 1966) v období predloženia návrhu päťročného plánu. Údaje o skutočnom vývoji priemyslovej výroby v roku 1966 budú sa sledovať už v nových porovnateľných cenách.
(3)
Porovnateľnými cenami stavebných, banských, geologických a montážnych prác sa rozumejú ceny určené podľa platnej rozpočtovej sústavy.
Čl. 31
(1)
Ukazovateľ výroby tovaru a ukazovatele hodnoty dodávok sa oceňujú v bežných veľkoobchodných cenách. Pre potrebu výpočtu hrubej výroby sa výroba tovaru vyjadruje aj v porovnateľných veľkoobchodných cenách.
(2)
Bežnými veľkoobchodnými cenami sa pre tieto účely rozumejú trhové ceny ustanovené podľa cenových predpisov platné k 1. januáru plánovaného obdobia.
Čl. 32
(1)
Ukazovateľ dodávok pre vnútorný obchod sa oceňuje v bežných veľkoobchodných cenách a v maloobchodných cenách. Pri vypracovaní a oceňovaní návrhu plánu dodávok pre vnútorný obchod sú podniky výrobno-hospodárskych jednotiek, organizácie vnútorného obchodu a ústredné orgány povinné bežne zabezpečovať väzbu priemerných maloobchodných cien na priemerné veľkoobchodné ceny, a tým i väzbu na finančný plán (odvod dane z obratu).
(2)
Ukazovateľ objemu dodávok pre vývoz sa oceňuje v cenách zahraničného obchodu určených podľa zásad uvedených v časti XI a v cenách tuzemských.
Čl. 33
(1)
Ukazovateľ objemu dodávok pre investičnú výstavbu sa vyjadruje tak, že investície vlastnej výroby sa vyjadrujú v bežných veľkoobchodných cenách, stavebné a montážne práce podľa platnej rozpočtovej sústavy a strojové zariadenia podľa platných predpisov o oceňovaní strojového zariadenia. Generálne opravy vykonávané vo vlastnej réžii sa oceňujú vo veľkoobchodných cenách, pokiaľ sú ustanovené; ak nie sú ustanovené, oceňujú sa plánovanými vlastnými nákladmi, t. j. bez ziskovej prirážky. Stavebné a montážne práce sa oceňujú podľa platnej rozpočtovej sústavy.
(2)
Hodnota prírastku (úbytku) nedokončenej výroby sa vyjadruje vo vlastných nákladoch nedokončenej výroby.
(3)
Hodnota prírastku (úbytku) polotovarov, nástrojov a prípravkov vlastnej výroby sa oceňuje vo veľkoobchodných cenách s výnimkou strojárstva, kde sa oceňuje vo vlastných nákladoch. Hodnota surovín dodaných zákazníkom sa vyjadruje v bežných veľkoobchodných cenách.
Plánovanie dodávok z dovozu
Čl. 34
(1)
Plánovaný dovoz surovín, polotovarov, hotových výrobkov, služieb a prác priemyslovej povahy sa vykonáva v rámci dovozných objemov (vyjadrených v cenách zahraničného obchodu) určených jednotlivým ústredným orgánom v členení na dovoz zo socialistických a kapitalistických štátov.
(2)
Dovozné objemy sú záväzné; sú určené na zabezpečenie potrieb ústredných orgánov a im podriadených výrobných hospodárskych jednotiek, odbytových a ostatných organizácií ich odvetví, vrátane tých, ktoré riadia národné výbory. Pokiaľ odvetvové ústredné orgány vykonávajú dovoznú gesciu, dovozné objemy slúžia i na zabezpečenie potrieb ostatných odvetví pri výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje dovozná gescia.
(3)
Dovoz surovín, polotovarov a hotových výrobkov dôležitých pre zabezpečenie potrieb národného hospodárstva alebo pre zabezpečenie prijatých medzištátnych záväzkov, od odberu ktorých závisí ďalší rozvoj hospodárskej spolupráce a výmeny tovaru, určí sa menovite a vykonáva sa taktiež v rámci dovozného objemu.
(4)
V rámci dovozného objemu Ministerstvo vnútorného obchodu vykonáva i dovoz spotrebného tovaru na zabezpečenie maloobchodného obratu. Objem tohto dovozu sa určí obdobne ako celkový dovoz, t. j. v teritoriálnom rozdelení a v zahraničných a maloobchodných cenách. Špecifikáciu a štruktúru dodávok spotrebného tovaru navzájom prerokúvajú organizácie zahraničného obchodu, vnútorného obchodu a Ústredný sväz spotrebných družstiev. Dovoz spotrebného tovaru pre zabezpečenie maloobchodného obratu sa realizuje bez súhlasu orgánov, ktorým je zverená pre príslušný druh tovaru dovozná gescia. Organizácie vnútorného obchodu informujú v päťročnom a vykonávacom pláne v dostatočnom predstihu tuzemskú výrobu o predpokladanom dovoze.
Čl. 35
(1)
Z celkového objemu dovozu sa na základe preverených návrhov jednotlivým ústredným orgánom určí záväzný objem na dovoz strojov a zariadení pre investičnú výstavbu, vrátane montáží, projekcie, technickej dokumentácie, skúšok a pod. v cenách zahraničného obchodu. V rámci tohto objemu budú sa dovážať aj strojárske výrobky a kompletné technologické zariadenia pre vybraté menovité stavby. Ak sa z akýchkoľvek dôvodov dovoz takého zariadenia neuskutoční, nemožno devízové prostriedky využiť alebo previesť pre dovoz iných strojov a zariadení.
(2)
Dovoz ostatných strojov, prístrojov, náradia a náhradných dielov (bez dovozu pre fond vedy a techniky) sa uskutočňuje v rámci celkového dovozného objemu. Návrhy na uskutočnenie tohto dovozu ministerstvá a ústredné orgány dokladajú prepočtom použitia, v ktorom odôvodňujú potrebu obchodného tovaru (pre odbytové organizácie a pre kompletáciu vývozných a tuzemských investičných celkov) a potrebu ostatného dovozu strojov (pre údržbu a opravy už skôr dovezených strojov, pre kompletáciu strojárskej výroby a pod.). V prepočte použitia odôvodňujú i potrebu strojov a zariadení pre fond vedy a techniky, dovoz ktorých sa uskutočňuje v rámci samostatného dovozného objemu Štátnej komisie pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky. Pre drobných odberateľov sa určí spoločný objem dovozu, ktorý spravuje a rozdeľuje Ministerstvo zahraničného obchodu.
(3)
Dovoz strojov a zariadení určených na kompletáciu vývozných investičných celkov zabezpečujú hlavní dodávatelia s výnimkou prípadov, v ktorých dovoz strojov a zariadení má sa uskutočniť na výslovné prianie vývozného odberateľa.
(4)
Dovoz strojov a zariadení pre vývozné investičné celky zabezpečuje vždy len dodávateľ (hlavný dodávateľ, finálny dodávateľ, prípadne i poddodávateľ prevádzkovej jednotky), ktorého dodávka sa dovážanými strojmi a zariadeniami kompletuje. Dodávatelia sú preto povinní do svojich ponúk investičných celkov vždy výslovne uviesť i stroje a zariadenia z dovozu a oddelene stroje a zariadenia, ktoré vo výnimočných prípadoch bude zabezpečovať vývozný odberateľ.
Dovoz navrhovaný hlavným dodávateľom musí sa v ponuke riadne technicky a ekonomicky odôvodniť (vrátane rozboru, prečo sa nemôže použiť dodávka z tuzemských zdrojov).
(5)
Dovoz strojov a zariadení pre kompletáciu vývozných investičných celkov sa uhrádza z osobitného dovozného objemu Ministerstva zahraničného obchodu, ktoré z neho od prípadu k prípadu uvoľňuje potrebné prostriedky hlavným dodávateľom, a to prostredníctvom vývozného odberateľa. Ponuky na vývoz investičných celkov sa podávajú bez ohľadu na výšku smerne určených objemov dovozov pre kompletáciu vývozných investičných celkov strojmi a zariadeniami.
(6)
Podniky zahraničného obchodu potvrdzujú hlavným dodávateľom (finálnym dodávateľom, prípadne i subdodávateľom) dovoz strojov a zariadení uvedených v ponuke hlavného dodávateľa a riadne uplatnených pre kompletáciu vývozných investičných celkov, a to v lehotách zabezpečujúcich realizáciu vývozu investičných celkov v termínoch dojednaných so zahraničným odberateľom.
(7)
Dovoz jednotlivých strojov a zariadení pre kompletáciu tuzemských investičných celkov zabezpečuje až na ďalšie investor a dáva ich k dispozícii vyššiemu (generálnemu) dodávateľovi.
(8)
Týmito ustanoveniami nie je dotknutá zásada, podľa ktorej dovoz pre kompletáciu výrobkov v rámci bežnej výroby zabezpečujú dodávateľské rezorty zo svojich prostriedkov na dovoz.
Časť III
STAVEBNÍCTVO
Čl. 36
Cieľom plánovania stavebníctva je zabezpečovať potreby investičnej výstavby, generálnych opráv a údržby v danej štruktúre a územnom rozmiestnení a v súlade s tým rozvíjať kapacitu stavebnej výroby.
Čl. 37
Vymedzenie stavebných prác
Stavebné práce sú vymedzené predpismi Štátnej komisie pre investičnú výstavbu o dokumentácii stavieb. Takto vymedzenými stavebnými prácami sa rozumejú tak práce pre investičnú výstavbu, ako aj pre generálne opravy alebo pre údržbu, či práce súvisiace s prevádzkou.
Návrh plánu sa predkladá (okrem objemu prác vykonávaných vlastnými pracovníkmi) z dôvodov väzby na plán investičnej výstavby iba za stavebné práce; ak budú stavebné organizácie na niektorých stavbách a objektoch vykonávať popri stavebných prácach výnimočne aj montáž technologického zariadenia, zahrnú sa tieto montážne práce v pláne stavebných organizácií do objemu prác vykonaných vlastnými pracovníkmi, avšak bez hodnoty zmontovaného zariadenia.
Čl. 38
Plán výrobného programu
(1)
Stavebné podniky prednostne zabezpečujú menovité stavby a určené termíny ich dokončenia. Pre menovité stavby generálneho dodávateľa určí nadriadený orgán stavebných podnikov. Podkladom pre rokovanie o ostatnej investičnej výstavbe je rozpis smerných úloh na investorské a stavebné organizácie.
Návrh plánu výrobného programu podniky vypracujú na základe výsledkov rokovania s investormi, ktoré zodpovedajú stupňu prípravnej a projektovej dokumentácie a v konečnej fáze sú vyjadrené hospodárskou zmluvou. Hospodárske zmluvy stavebné podniky uzavierajú s priamymi investormi, ako aj s projektovými inžinierskymi organizáciami, a to len na stavby projektove pripravené a v rámci svojho plynulého kapacitného rozvoja pri optimálnej rozostavanosti.
(2)
Rozpory medzi podnikmi v oblasti zabezpečenia odborových investícií sa riešia na úrovni odborových riaditeľstiev. Zabezpečenie podnikových investícií závisí od dohody dodávateľa a odberateľa.
(3)
Pri menovitých stavbách dodávatelia a investori dohodnú v súlade s projektom organizácie uskutočňovania stavby termín začatia stavby pri dodržaní určeného termínu dokončenia. Nevyhnutné zmeny termínu dokončenia rozostavaných menovitých stavieb po prerokovaní medzi dodávateľmi a investormi schvaľuje vláda. Zmeny termínov dokončenia ostatných stavieb v súlade s hospodárskou zmluvou riešia s konečnou platnosťou priamy dodávateľ s priamym investorom. Pokiaľ by sa tým menili ustanovené odvody zo základných fondov, schvaľuje zmenu orgán, ktorý tieto odvody ustanovil.
(4)
Celkový postup a termíny prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov pri zostavení návrhu plánu ustanovia smernice Ministerstva stavebníctva pre celé odvetvie po dohode so Štátnou plánovacou komisiou a Štátnou komisiou pre investičnú výstavbu.
Štrukturálna analýza
Čl. 39
(1)
Pre informáciu o potrebách odvodených z výrobného programu (prácnosť, náklady a materiály) a pre prepočty podkladov na určenie záväzných úloh a orientačných ukazovateľov plánu sa spracúva štrukturálna analýza.
(2)
Štruktúra výrobného programu sa vyjadruje v súlade so štrukturálnym modelom v technologických súboroch nadskupín objektov (triediaca sústava stavebných objektov je ustanovená úpravou Ministerstva stavebníctva), a to
a)
priamym rozdelením celkového objemu stavebných prác vykonávaných vlastnými pracovníkmi podľa jednotlivých objektov stavieb, prípadne pomocou technickoekonomických prepočtov (najmä v päťročnom pláne), alebo
b)
stavebné podniky členia objem prác vykonávaných vlastnými pracovníkmi v hodnote prác hlavnej stavebnej výroby (Zh) do technologických súborov nadskupín objektov a v hodnote pridruženej stavebnej výroby (Zp) do remeselných odborov.
Rozdelenie objemu pridruženej stavebnej výroby (Zp) do technologických súborov nadskupín objektov sa vykonáva pomoc technickoekonomických prepočtov na úrovni rezortu.
(3)
Základom členenia výrobného programu je zaradenie jednotlivých objektov stavieb do príslušných nadskupín objektov a technologických súborov v súlade s projektovou dokumentáciou. Na stavby investične pripravené je investor povinný odovzdať dodávateľskej organizácii údaje umožňujúce rozčlenenie požadovaného objemu prác do nadskupín objektov a technologických súborov.
(4)
Prípadné úpravy objemu stavebných prác po predložení návrhu plánu Štátnej plánovacej komisii, vyplývajúce z upresnenia menovitých stavieb a odborovej a nemenovitej investičnej výstavby dodávateľské ústredné orgány v spolupráci s ústrednými investormi premietnu do nadskupín objektov.
Čl. 40
(1)
Ministerstvo stavebníctva vypracúva sústavu technickohospodárskych ukazovateľov, ako aj metodiku ich tvorby a použitia pre celé odvetvie stavebníctva a v jeho organizačnej štruktúre, pokiaľ to štrukturálny model odvetvia vyžaduje.
Technickoekonomické ukazovatele pre päťročný plán vyjadrujú dynamiku vývoja a vo vykonávacom pláne zodpovedajú dosiahnutej technickoekonomickej úrovni rozvoja stavebnej výroby.
(2)
Ministerstvo stavebníctva predkladá štrukturálnu analýzu Štátnej plánovacej komisii s návrhom plánu. Postup vypracovania a spôsob prerokovania štrukturálneho modelu určí harmonogram týchto prác vypracovaný Ministerstvom stavebníctva po dohode so Štátnou plánovacou komisiou, a to osobitne pre päťročný plán a osobitne pre vykonávací plán.
(3)
Ostatné ústredné orgány plánujúce stavebnú výrobu a krajské národné výbory štrukturálnu analýzu nepredkladajú. Pre vypracovanie štrukturálnej analýzy odvetvia stavebníctva však predložia triedenie výrobného programu do technologických súborov nadskupín objektov (okrem stavebných podnikov Ústredného sväzu výrobných družstiev a okresných stavebných podnikov) v rozsahu ustanovenom vo formulároch.
Čl. 41
Päťročný plán
(1)
V návrhu výrobného programu päťročného plánu sa objemy stavebných prác v jednotlivých rokoch určia pri stavbách, na ktoré boli uzavreté hospodárske zmluvy, podľa schválených projektov organizácie stavby a pri ostatných stavbách a prácach podľa požiadaviek prerokovaných s odberateľmi. Náplň výrobného programu zodpovedá stupňu spracovania prípravnej a projektovej dokumentácie a dopytu investorov a upresňuje sa pri zostavovaní vykonávacích plánov.
(2)
Prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov treba účelne diferencovať a zamerať predovšetkým na prerokúvanie rozhodujúcej výrobnej náplne pri prednostnom zabezpečení menovitých stavieb.
(3)
Pokiaľ nemá dodávateľ reálne predpoklady prerokovať konkrétne požiadavky odberateľov, najmä pri drobných akciách, generálnych opravách a údržbe, určí celkový objem a štruktúru výrobného programu na základe prieskumu potrieb.
Kapacita stavebných podnikov, ktorá sa nenaplní, sa uvádza ako rezerva v rozdelení podľa predpokladanej štruktúry nadskupín objektov.
(4)
Objemy prác vykonávaných poddodávateľsky sa určia podľa ustálených kooperačných vzťahov a pri podstatnejších zmenách sa overí ich zabezpečenie. V návrhu plánu sa predkladá iba saldo poddodávok.
Čl. 42
Vykonávací plán
(1)
Ročný plán výrobného programu stavebných podnikov sa zostavuje s výhľadom na ďalší jeden až dva roky. Dodávateľské stavebné podniky prednostne prerokujú a kapacitne zabezpečia menovité stavby. S investormi dohodnú objemy stavebných prác na ostatných stavbách, vrátane novozačínaných stavieb pre plán prvého roka. Objemy stavebných prác vykonávané na všetkých stavbách v prvom roku dohodnú až do času dokončenia stavieb. Pritom sa vo výhľade na ďalší jeden až dva roky uvedú iba objemy prác na stavbách rozostavaných k 31. decembru prvého roka a celkový kapacitný návrh. Predbežne sa prerokujú i práce a dodávky na celú dobu výstavby pre menovité stavby a stavby, začatie ktorých sa bude centrálne posudzovať a prichádza do úvahy v ďalšom roku.
(2)
Pri rozostavaných stavbách sa ročné objemy stavebných prác pre plánovaný rok a výhľad na ďalšie roky určia podľa platného projektu organizácie uskutočňovania stavby; pri novozačínaných stavbách sa ročné objemy stavebných prác určia podľa dohodnutého kalendárneho plánu a projektu organizácie uskutočňovania stavby. Pri drobnej výstavbe a udržiavacích prácach sa ročné objemy stavebných prác určia podľa skúseností a prieskumu štruktúry a rozmiestnenia potrieb stavebných prác; môžu byť uvedené i v globálnych položkách, ktoré sa prípadne vecne dohodnú v priebehu roka.
(3)
Stavebné podniky riadené Ministerstvom stavebníctva uvádzajú dojednania medzi dodávateľmi a investormi za jednotlivé stavby na plánovacích kartách stavieb, ktoré sú podkladom pre diernoštítkové spracovanie výrobného programu. Ostatným ústredným orgánom riadiacim stavebné organizácie sa odporúča obdobný postup.
(4)
Poddodávateľské vzťahy sa prerokúvajú medzi odberateľskými a dodávateľskými podnikmi a s konečnou platnosťou sa riešia na úrovni odborových riaditeľstiev.
Časť IV
POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA A NÁKUP POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBKOV
Čl. 43
(1)
Úlohou plánu rozvoja poľnohospodárstva je vytvárať rozhodujúce predpoklady pre zabezpečenie potravín pre obyvateľstvo a surovín pre spracovateľský priemysel na základe rozvoja výroby, zvýšenia jej intenzity a rastu produktivity práce.
(2)
Päťročný a vykonávací plán sa spracúva na základe návrhov plánov poľnohospodárskych podnikov, ktoré vychádzajú z rámcových úloh v trhovej produkcii a jej zabezpečenia výrobnými a finančnými prostriedkami rozpisovanými v etape smerníc. Pri vypracovaní plánu sa prizerá na okresné a krajské generely rozvoja poľnohospodárskej výroby. Plánované úlohy päťročného plánu sa spresňujú vo vykonávacích plánoch.
(3)
Podnikové vykonávacie a päťročné plány spresňujú úlohy na základe hospodárskych zmlúv s poľnohospodárskymi podnikmi. Odberateľské organizácie prispievajú k vytváraniu podmienok v poľnohospodárskych podnikoch pre ich splnenie.
(4)
Na všetkých plánovacích stupňoch sa vychádza z dôkladnej analýzy výrobných podmienok. Pretože poľnohospodárska výroba je vystavená poveternostným vplyvom, je nevyhnutné vytvárať v podnikových plánoch primerané rezervy. Princíp reálnosti a efektívnosti plánovania v poľnohospodárstve vyžaduje dôsledne dodržiavať optimálny súlad plánu poľnohospodárskej výroby a trhovej produkcie s plánom potrieb.
Čl. 44
(1)
Hlavné proporcie plánu rozvoja poľnohospodárstva určí vláda formou záväzných úloh dodávok trhovej poľnohospodárskej produkcie do štátnych fondov.
(2)
Ostatné nákupné úlohy sa zabezpečujú podnikovými plánmi, vrátane presunov chovného a úžitkového dobytka podľa smerníc Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Ústrednej správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov.
Čl. 45
(1)
Pri zostavovaní návrhu plánov sa vychádza z organizácie a predpokladanej výmery poľnohospodárskej a ornej pôdy k 1. januáru plánovaného obdobia. Na vyšších stupňoch riadenia sa však prizerá i na dôsledky prevodu pôdy do štátneho sektora.
(2)
Údaje o výrobe sa uvádzajú na všetkých plánovacích stupňoch iba ako odôvodňujúce podklady pre určenie nákupných úloh.
Čl. 46
(1)
Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vypracúva návrh plánu z podkladov výrobných poľnohospodárskych správ, ktoré sa opierajú o návrhy plánu, nákupu a potrieb poľnohospodárskych podnikov i priamo riadených organizácií ministerstva i ostatných rezortov a predkladá ich Štátnej plánovacej komisii a za Slovensko Slovenskej plánovacej komisii. Pritom Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva na všetkých stupňoch úzko spolupracuje s Ústrednou správou nákupu poľnohospodárskych výrobkov.
(2)
Ústredná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov vypracúva vlastný návrh plánu nákupu a predkladá ho Štátnej plánovacej komisii a za Slovensko Slovenskej plánovacej komisii.
Čl. 47
(1)
Ostatné ústredné orgány, ktoré obhospodarujú poľnohospodársku pôdu (ministerstvá národnej obrany, palív, školstva a kultúry, potravinárskeho priemyslu, zdravotníctva, vnútra, Slovenská národná rada a krajské národné výbory) vypracúvajú návrh plánu podľa týchto zásad:
a)
vojenské majetky, rekultivačné majetky Ministerstva palív, Ministerstvo potravinárskeho priemyslu za rýchlovýkrm hydiny a za cukrovarnícku ekonómiu, Ministerstvo zdravotníctva za chov laboratórnych zvierat a Slovenská národná rada za majetok stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy v Nitre predložia po organizačnej línii svojich ústredných orgánov súhrnné návrhy nákupu poľnohospodárskych výrobkov Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Ústrednej správe nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Ústrednej správe nákupu poľnohospodárskych výrobkov oznámia rozpísaný plán nákupu tak v období smerníc, ako aj po definitívnom schválení plánu v členení podľa krajov v dohodnutom časovom predstihu na zapracovanie do súhrnného plánu nákupu. Uvedené ministerstvá súčasne zabezpečia, aby nimi riadené podniky predložili návrhy plánu za organizácie so sídlom na Slovensku aj Slovenskej plánovacej komisii. Ministerstvá národnej obrany, palív, potravinárskeho priemyslu, zdravotníctva, Slovenská národná rada a Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Ústredná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov dohodnú podiel uvedených majetkov na fondoch hnojív a krmív. Ostatné prostriedky a potreby sú pre ne vyčlenené v plánoch týchto rezortov;
b)
majetky riadené ministerstvami školstva a kultúry, vnútra, krajskými národnými výbormi (za školské majetky) dohodnú s krajskými výrobnými poľnohospodárskymi správami a poľnohospodárskymi nákupnými a zásobovacími podnikmi nákupné úlohy, ako aj fondy hnojív a krmív. Uvedené ministerstvá a krajské národné výbory premietnu dohodnutý objem nákupu poľnohospodárskych výrobkov a dohodnuté objemy hnojív a krmív do svojich rezortných plánov. Pri krajských národných výboroch sú údaje v pláne za školské majetky vyčlenené osobitne.
(2)
Naplnenie všetkých rozpísaných úloh schváleného plánu zabezpečujú zmluvami poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky v úzkej spolupráci s ostatnými nákupnými organizáciami, výrobnými poľnohospodárskymi správami a národnými výbormi.
(3)
Pôsobnosť národných výborov pri plánovaní poľnohospodárskej výroby vymedzuje uznesenie vlády č. 98 z 10. 3. 1965 o zásadách pre hospodársko-organizátorskú a kultúrno-výchovnú činnosť národných výborov pri uskutočňovaní novej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva.
(4)
Spôsob vyčlenenia nákupných úloh pre jednotlivo hospodáriacich roľníkov dohodnú krajské výrobné poľnohospodárske správy v spolupráci s poľnohospodárskymi nákupnými a zásobovacími podnikmi a krajskými národnými výbormi. Nákupné úlohy pre jednotlivo hospodáriacich roľníkov sa pri päťročnom pláne prerokúvajú len po úroveň okresných národných výborov. Na miestne národné výbory a na jednotlivé závody sa rozpisujú len úlohy vyplývajúce z vykonávacích plánov.
Časť V
LESNÉ HOSPODÁRSTVO
Čl. 48
(1)
Návrh plánu lesného hospodárstva vypracúvajú podniky ministerstiev poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, národnej obrany a organizácie lesného hospodárstva riadené ministerstvami školstva a kultúry, palív a všeobecného strojárstva, Slovenskou národnou radou, Kanceláriou prezidenta republiky a krajskými národnými výbormi. Ministerstvá, ostatné ústredné orgány a krajské národné výbory predkladajú návrh okrem orgánom ustanoveným všeobecnými predpismi aj Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii.
(2)
Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva predkladá Štátnej plánovacej komisii (Slovenskej plánovacej komisii) svoje návrhy plánov rozvoja lesného hospodárstva a oznamuje Štátnej plánovacej komisii (Slovenskej plánovacej komisii) stanovisko k návrhom, ktoré mu predložia ostatné orgány podľa odseku 1.
Čl. 49
(1) Plán lesného hospodárstva obsahuje
a)
plán rozvoja lesnej výroby,
b)
plán ťažobných prác,
c)
plán výkonov podnikov riadených Správou lesného hospodárstva Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.
(2)
Plán rozvoja lesnej výroby obsahuje hlavné pestovateľské úlohy, ich odôvodnenie a bilanciu holín.
(3)
Plán ťažobných prác obsahuje plán ťažby, približovania a odvozu dreva a odôvodnenie a potreby a využitie mechanizmov. Účelom tohto plánu je zabezpečiť, aby ťažobné úlohy lesného hospodárstva sa splnili s vynaložením čo najmenšieho množstva spoločenskej práce a aby namáhavá ručná práca sa čo najviac nahradila prácou strojov.
(4)
Návrh plánu ťažobných prác sa vypracúva podľa týchto zásad:
a)
ťažba dreva sa navrhuje v takom rozsahu, aby sa mohli splniť určené dodávky dreva a udržať zásoby dreva na nevyhnutne potrebnej výške;
b)
podiel palivového dreva na ťažbe dreva musí sa obmedziť na najnižšiu, úžitkovými vlastnosťami ťaženého dreva danú mieru;
c)
drevo treba ťažiť rovnomerne vo všetkých porastoch a pri umiestňovaní ťažieb treba za prvoradé považovať pestovateľské záujmy;
d)
pri vypracovaní návrhov plánov ťažobnej činnosti treba dbať na to, aby sa vyrábali aj tzv. menejhodnotné sortimenty, ako priemyslová guľatina, listnatá žrďovina, tenčina a pod.
(5)
Účelom plánovania objemu výkonov podnikov riadených Správou lesného hospodárstva je získať údaje o celkovom rozsahu prác, ktoré vykonávajú lesné závody vlastnými pracovníkmi a vlastnými prostriedkami, a získať tak podklady pre vypracovanie ďalších častí plánov, najmä plánu práce a plánu vlastných nákladov.
(6)
Prepočet objemov výkonov sa vykonáva závodovou metódou. Do objemu výkonov sa však nezahŕňajú práce vykonávané stavebnými závodmi a závodmi lesnícko-technických meliorácií. Za tieto závody sa návrh objemu výkonov vypracúva oddelene podľa predpisov pre stavebníctvo a na príslušných formulároch v ostatných častiach štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Do objemu výkonov vlastnými prostriedkami nesmú sa zahŕňať práce vykonávané inými závodmi alebo podnikmi; ak však iný závod (podnik) vykonal práce len čiastočne, zahrnú sa do výkonov práce v celom rozsahu.
(7)
Orientačné ukazovatele hmotnej štruktúry produkcie a dodávok sú uvedené v Zozname hmotných ukazovateľov plánu lesnej a poľnohospodárskej priemyslovej produkcie a ich použitia na rok 1966 a na roky 1966 až 1970. Okrem týchto ukazovateľov budú orientačne ustanovené ukazovatele „zalesňovanie celkom“, „pôdy odovzdané organizáciám lesného hospodárstva pre zalesňovanie v budúcom roku“ vo vykonávacích a päťročných plánoch a „objem výkonov vlastnými prostriedkami“, z toho „pestovateľská činnosť“ v päťročných plánoch. Ostatné údaje majú podkladový charakter.
Časť VI
VODNÉ HOSPODÁRSTVO
Čl. 50
(1)
Plán vodného hospodárstva slúži na zistenie potreby vody pre obyvateľstvo, priemysel a poľnohospodárstvo a na zabezpečenie týchto potrieb vodnými zdrojmi a určuje úlohy na zabezpečenie čistoty vôd.
(2)
Návrh vykonávacieho plánu vypracúvajú Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a krajské národné výbory za nimi riadené organizácie.
Návrh päťročného plánu vypracúvajú krajské národné výbory v rozsahu nimi riadeného úseku. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ako ústredný vodohospodársky orgán vypracúva vo všetkých častiach päťročný plán za odvetvie vodného hospodárstva ako celok, a to za pomoci ústredných orgánov a krajských národných výborov. Potrebný časový postup dohodne Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Štátna plánovacia komisia s príslušnými ústrednými orgánmi a krajskými národnými výbormi.
(3)
Návrh vykonávacieho i päťročného plánu výstavby čistiarní odpadových vôd spracúvajú všetky ústredné orgány a krajské národné výbory a im podriadené organizácie. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva spracúva ako ústredný vodohospodársky orgán celkový návrh plánu výstavby čistiarní odpadových vôd.
Čl. 51
Plán vodného hospodárstva obsahuje:
a)
plán hlavných výkonov vodného hospodárstva,
b)
plán odberu povrchovej vody za náhradu (len vo vykonávacom pláne),
c)
menovitý zoznam výstavby čistiarní odpadových vôd,
d)
plán distribúcie a odberu vody vrátane odberu vody za náhradu (len v päťročnom pláne),
e)
orientačnú bilanciu vody (len v päťročnom pláne).
Čl. 52
Plán hlavných výkonov vodného hospodárstva vypracúvajú vodohospodárske organizácie okresných národných výborov a okresné a krajské národné výbory.
Čl. 53
(1)
Vykonávací plán odberu povrchovej vody za náhradu spracúva Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Do tohto plánu sa zahrnú odbery povrchovej vody presahujúce ročne viac ako 15 tis. m3 alebo mesačne viac ako 1250 m3.
(2)
Preskúšané údaje odberateľov výrobné hospodárske jednotky a národné výbory predložia svojim nadriadeným orgánom, ktoré vypracujú rezortné a krajské súhrny. Krajské národné výbory predložia súhrny s údajmi od všetkých odberateľov Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ktorému okrem toho priamo predkladajú zoznamy odberu vody a ostatné údaje vodohospodárske organizácie priamo riadené Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.
(3)
Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vypracúva plán odberu povrchovej vody za náhradu podľa rezortov (za ČSSR celkom, z toho Slovensko), dohodne ho s príslušnými ústrednými orgánmi a krajskými národnými výbormi a predkladá Štátnej plánovacej komisii (údaje za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii).
Krajským národným výborom zasiela krajské plány odberov povrchovej vody za náhradu na vedomie.
Ústredné orgány a krajské národné výbory sú povinné dohodnúť tieto údaje plánu s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a dohodu písomne potvrdiť.
(4)
Návrh plánu odberu povrchovej vody za náhradu sa vypracúva podľa podrobných pokynov vydaných Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.
Čl. 54
(1)
Menovitý zoznam čistiarní odpadových vôd obsahuje všetky rozostavané i novozačínané čistiarne, ktoré sú samostatnými stavbami pri doterajších priemyslových podnikoch a závodoch, mestách a obciach a pri krajských a okresných podnikoch, závodoch a organizáciách (nemocniciach, sanatóriách atď.).
(2)
Pre samostatné stavby čistiarní sú v investičnom pláne vyčlenené a účelove viazané investičné prostriedky (tieto stavby sú celospoločenského významu a sú financované zo štátneho rozpočtu).
(3)
Pre čistiarne, ktoré sú súčasťou (objekty) priemyslových, inžinierskych alebo sídliskových stavieb, sú investičné prostriedky zahrnuté v investičnom objeme príslušnej výstavby. Tieto čistiarne sa v menovitom zozname čistiarní odpadových vôd neuvádzajú.
(4)
Ústrední investori (rezorty, ústredné orgány a KNV) predkladajú návrhy menovitého zoznamu prerokované s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Štátnej plánovacej komisii, Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Štátnej komisii pre investičnú výstavbu.
Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vypracúva celoštátny zoznam výstavby čistiarní podľa rezortov a podľa krajov a predkladá ho Štátnej plánovacej komisii, za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii. Krajským národným výborom zasiela príslušné časti zoznamu.
Čl. 55
(1)
Päťročný plán distribúcie vody a odberu vody (vrátane odberu vody za náhradu) spracúvajú bez výnimky všetky organizácie, ktoré odoberajú vodu z tokov - a to bez ohľadu na to, kto toky spravuje - ak odber ročne presahuje 15 000 m3 alebo mesačne 1250 m3, ako aj všetky organizácie odoberajúce vodu z verejných vodovodov. Pritom údaje o odberoch povrchovej vody za náhradu uvedú len organizácie odoberajúce vodu z tokov, ktoré sú v správe vodohospodárskych organizácií.
(2)
Pre získanie podkladov o úlohách vodného hospodárstva po roku 1970 sa orientačne uvádzajú aj údaje pre konečný rok ďalšej päťročnice, t. j. pre rok 1975.
(3)
Pre vypracovanie a predloženie plánu distribúcie vody a odberu vody (vrátane odberu vody za náhradu) platia obdobne ustanovenia platné pre vykonávací plán odberu povrchovej vody za náhradu.
Čl. 56
(1)
Orientačnú bilanciu vody v povodiach vypracúva len Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a predkladá Štátnej plánovacej komisii, za povodia na Slovensku aj Slovenskej plánovacej komisii.
(2)
Pre vypracovanie tejto bilancie sa používajú údaje z päťročného plánu distribúcie a odberu vody.
(3)
Orientačná bilancia vody sa spracúva v rozdelení podľa čiastkových povodí štátneho vodohospodárskeho plánu.
Časť VII
DOPRAVA
Čl. 57
Návrh plánu rozvoja dopravy zostavujú Ministerstvo dopravy a jemu podriadené organizácie, ako aj krajské národné výbory, pokiaľ ide o dopravnú činnosť.
Ústredné orgány, krajské národné výbory a im podriadené organizácie, ktoré
a)
uplatňujú požiadavky na dopravu (ďalej len „prepravcovia“), zostavujú návrh plánu prepravy,
b)
uskutočňujú závodovú dopravu, zostavujú návrh plánu závodovej dopravy.
Pokiaľ nie je ustanovené inak, platia ďalšie ustanovenia spoločne pre zostavenie návrhu vykonávacieho a päťročného plánu rozvoja dopravy.
Plánovanie prepravy
Čl. 58
(1)
Plány prepravy sú podkladom pre vypracovanie plánu rozvoja dopravy. Slúžia na zistenie objemu a skladby prepravných potrieb národného hospodárstva a to tak vcelku, ako aj podľa jednotlivých odvetví a odborov, potreby ktorých doprava zabezpečuje. Prepravné potreby majú sa zásadne uspokojovať tým druhom dopravy, ktorý môže s ohľadom na povahu zásielok a na technicko-ekonomické vlastnosti dopravných prostriedkov uspokojiť s vynaložením najmenšieho množstva spoločenskej práce.
(2)
Ukazovatele plánu prepravy majú orientačnú povahu.
(3)
Plány prepravy sa vypracúvajú na základe požiadaviek hlásených prepravcami na predpísaných formulároch, na základe prieskumov vykonávaných dopravnými organizáciami alebo iných foriem zisťovania prepravných potrieb.
(4)
Na spresnenie a operatívne zabezpečovanie ročného plánu prepravy slúžia hospodárske zmluvy o preprave s výnimkou železničnej prepravy, kde zostávajú v platnosti krátkodobé operatívne plány prepravy. Náležitosti hospodárskych zmlúv o preprave a krátkodobých plánov prepravy upravujú predpisy vydané v rámci príslušných ustanovení Hospodárskeho zákonníka a prepravných poriadkov Ministerstvom dopravy po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.
(5)
Plán prepravy obsahuje údaje o objemoch prepravy podľa dopravne významných druhov tovaru a podľa druhov dopravy. Doplňujúce a odôvodňujúce údaje sa uvádzajú v komentári.
Čl. 59
(1)
Základnými plánujúcimi jednotkami prepravcov sú, pokiaľ ústredné orgány neustanovia inak, zásadne tie organizácie, ktoré budú zabezpečovať prepravu plánovaných zásielok uzavieraním hospodárskych zmlúv o preprave, krátkodobými plánmi prepravy, objednaním vozidiel verejnej dopravy, použitím vlastnej závodovej dopravy a pod. Pri železničnej a riečnej preprave je to spravidla dodávateľ tovaru. Pri automobilovej doprave je to:
a)
dodávateľ tovaru, ak ide o prepravu vozidlami verejnej alebo závodovej dopravy na železničnú stanicu alebo do riečneho prekladišťa (pri kombinovanej preprave auto - železnica, prípadne auto - loď) alebo ak ide o priamu prepravu k odberateľovi vozidlom závodovej dopravy dodávateľa;
b)
odberateľ tovaru, ak ide o prepravu vozidlom verejnej alebo závodovej dopravy zo železničnej stanice alebo z riečneho prekladišťa (pri kombinovanej preprave železnica - auto, prípadne loď - auto) alebo ak ide o priamu prepravu od dodávateľa vozidlom závodovej dopravy odberateľa;
c)
dodávateľ tovaru alebo odberateľ tovaru, ak ide o priamu prepravu od dodávateľa k odberateľovi vozidlom verejnej dopravy;
d)
odberateľ, ak ide o prepravu z vyhradeného zdroja; držiteľ vyhradeného zdroja informatívne v komentári uvedie celkový objem expedície z tohto zdroja;
e)
železnica, ak ide o prepravu vozidlom verejnej dopravy súvisiacu so sústredenou nakládkou alebo vykládkou tovaru obstarávanú železnicou za prepravcu; ustanovenie bodu 5 prílohy č. 2 k železničnému prepravnému poriadku v znení vyhlášky č. 186/1952 prepravného a tarifného vestníka z roku 1964 o nahlasovaní potrebných údajov staniciam zostáva nedotknuté.
Dodávatelia, odberatelia i dopravné organizácie sú povinní vzájomne sa informovať o predpokladaných požiadavkách na dopravu tak, aby nedochádzalo k dvojakému uplatňovaniu prepravných potrieb.
Čl. 60
(1)
Základné plánujúce jednotky prepravcov predkladajú svoje návrhy príslušnej dopravnej organizácii (správe dráhy, podniku ČSAD, podniku čs. plavby), ktorá má požiadavky na dopravu uspokojiť, ďalej miestne príslušnému okresnému národnému výboru a svojej nadriadenej organizácii. Dopravné organizácie tieto návrhy predbežne prerokúvajú a podľa potreby si vyžadujú stanovisko alebo inú spoluprácu odborového riaditeľstva prepravcov.
(2)
Okresné a krajské národné výbory preverujú a prípadne upravujú v spolupráci s organizáciami dopravy i prepravcov návrhy základných plánujúcich jednotiek čo do ekonomickej opodstatnenosti a správnosti rozdelenia nárokov medzi jednotlivé druhy dopravy (aj s ohľadom na danú kapacitu dopravy a potrebné predzásobenie) podľa smerníc Ministerstva dopravy; krajské národné výbory posudzujú a prerokúvajú návrhy aj z hľadiska zabezpečenia oblastnej proporcionality (rozvoja hospodárstva v kraji) v zmysle ustanovení uznesenia vlády č. 60/1965. Prípady, ktoré nebudú môcť vyriešiť s konečnou platnosťou, krajské národné výbory postúpia Ministerstvu dopravy na prerokovanie s príslušným ústredným orgánom prepravcu, prípadne ak pôjde o nároky na automobilovú dopravu prerokujú ich s ústredným orgánom prepravcu priamo. Konečné rozhodnutia národných výborov sú záväzné i pre uzavieranie hospodárskych zmlúv o preprave a pre zostavenie krátkodobých plánov prepravy. Pri rozhodovaní treba rešpektovať záväzky z prípadne už uzavretých dlhodobých zmlúv o preprave.
(3)
Organizácie nadriadené základným plánujúcim jednotkám prepravcov (odborové riaditeľstvá, národné výbory) vypracúvajú z prepravných nárokov preverených podľa odseku 2 súhrny za podriadené organizácie a predkladajú ich nadriadeným ústredným orgánom (organizácie podriadené národným výborom predkladajú ich krajským národným výborom); odpis zašlú súčasne Štátnej plánovacej komisii ako základnú informáciu o stave nárokov na dopravu. Ústredné orgány (krajské národné výbory za organizácie nimi riadené) zasielajú súhrnne spracované návrhy Ministerstvu dopravy (prierez za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii) a po predbežnom prerokovaní s ním Štátnej plánovacej komisii spolu s ostatnými časťami návrhu svojho plánu rozvoja.
(4)
Krajské národné výbory vypracúvajú z preverených návrhov súhrny za všetky druhy dopravy a všetkých prepravcov v kraji a predkladajú ich Štátnej plánovacej komisii (za slovenské kraje aj Slovenskej plánovacej komisii) a v odpise Ministerstvu dopravy.
(5)
Dopravné organizácie zapracúvajú preverené požiadavky do príslušných častí svojich návrhov plánov rozvoja dopravy, ktoré predkladajú Ministerstvu dopravy (za železničnú, vodnú a leteckú dopravu) a krajským národným výborom (za automobilovú dopravu).
(6)
Ústredné orgány prepravcov uvádzajú v komentári k predloženým návrhom plánov prepravy prehľad hlavných opatrení, s ktorými sa v ich rezortoch uvažuje, za účelom ďalšej optimalizácie odbytových a prepravných vzťahov, úspor dopravných výkonov a zníženia nákladov dodania.
(7)
Po schválení štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva vládou ústredné orgány prepravcov prerokúvajú s Ministerstvom dopravy, a pokiaľ ide o automobilovú prepravu s krajskými národnými výbormi, prípadné zmeny v nárokoch na dopravu vyplývajúce z upresnenia podkladov, z ktorých boli prepravné potreby odvodené v čase zostavenia návrhu plánov prepravy; súčasne prerokujú aj rozvrhnutie celoročných objemov prepravy na jednotlivé štvrťroky. Ministerstvo dopravy (za automobilovú dopravu KNV) oznamuje výsledky upresnenia nárokov Štátnej plánovacej komisii (za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii) do 90 dní po schválení štátneho plánu rozvoja vládou.
Čl. 61
Návrh plánu prepravy osôb vypracúva Ministerstvo dopravy a krajské národné výbory na základe doterajšieho vývoja a s prihliadnutím na všetky známe okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť pohyb obyvateľstva.
Plánovanie výkonov a potrieb dopravy
Čl. 62
Cieľom plánovania výkonov a potrieb dopravy je zabezpečenie čo najhospodárnejšieho uspokojovania prepravných potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva so zreteľom na dostupnú kapacitu dopravy. Plány výkonov a potrieb vyplynú z plánov prepravy a zabezpečujú maximálne využitie základných fondov.
Čl. 63
Železničná doprava
Plán rozvoja železničnej dopravy vypracúvajú dráhy a predkladajú Ministerstvu dopravy. Ministerstvo dopravy predkladá preverený plán za železničnú dopravu ako celok Štátnej plánovacej komisii.
Cestná automobilová doprava
Čl. 64
(1) Základnými plánujúcimi jednotkami pre vypracovanie návrhu plánu rozvoja automobilovej dopravy sú
a)
pokiaľ ide o verejnú dopravu, podniky Československej štátnej automobilovej dopravy v každom kraji,
b)
pokiaľ ide o plánovanú závodovú dopravu, závody (podniky za svoje závody) ministerstiev palív, hutníckeho priemyslu a rudných baní, chemického priemyslu, ťažkého strojárstva, všeobecného strojárstva, stavebníctva, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva*), spotrebného priemyslu, potravinárskeho priemyslu, dopravy, vnútorného obchodu (aj podniky Pramen a Zdroj), národnej obrany, Ústrednej správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov, Ústredného sväzu spotrebných družstiev, ako aj tieto organizácie riadené národnými výbormi: podniky miestneho priemyslu, mestských a okresných stavebných podnikov, ciest, automobilového opravárenstva, mestskej dopravy (iba za vlastnú závodovú dopravu), pekárenské, Zberných surovín, Uhoľných skladov a okresné správy štátnych ciest (rozpočtové organizácie),
c)
pokiaľ ide o neplánovanú závodovú dopravu, závody (podniky za svoje závody) neuvedené pod písmenom b).
(2)
Za verejnú dopravu podniky Československej štátnej automobilovej dopravy predkladajú návrh plánu príslušnému krajskému národnému výboru.
(3)
Za závodovú dopravu (plánovanú i neplánovanú) základné plánujúce jednotky predkladajú návrh plánu
a)
v hospodárstve riadenom miestnymi, mestskými a okresnými národnými výbormi miestne príslušnému okresnému národnému výboru,
b)
v hospodárstve riadenom krajskými národnými výbormi miestne príslušnému krajskému národnému výboru,
c)
organizácie priamo riadené ústrednými orgánmi
1.
príslušnému ústrednému orgánu (prostredníctvom svojej nadriadenej organizácie),
2.
miestne príslušnému krajskému národnému výboru, v obvode ktorého sa preprava uskutoční alebo začne.
Čl. 65
(1)
Okresné národné výbory preverujú im predložené návrhy plánu, vypracúvajú celkový návrh plánu závodovej dopravy a predkladajú ho príslušným krajským národným výborom.
(2)
Krajské národné výbory preverujú návrhy plánov verejnej automobilovej dopravy, ako aj návrhy plánov závodovej dopravy, ktoré im predložili plánujúce jednotky prepravcov priamo, a s prihliadnutím na návrhy plánov, ktoré im predložili okresné národné výbory, vypracúvajú celkový návrh plánu rozvoja automobilovej dopravy v tomto členení
a)
za plánovanú automobilovú dopravu celkom
z toho:
za verejnú dopravu ČSAD,
za plánovanú závodovú dopravu celkom a ústredne riadené organizácie v členení podľa jednotlivých rezortov,
b)
za neplánovanú závodovú dopravu (iba nároky na dopravné prostriedky a ubehnuté kilometre) celkom, za ústredne riadené organizácie v členení podľa jednotlivých rezortov.
(3)
Krajské národné výbory predkladajú návrh plánu rozvoja automobilovej dopravy
a)
Štátnej plánovacej komisii (na Slovensku aj Slovenskej plánovacej komisii),
b)
Ministerstvu dopravy (v dohodnutom rozsahu).
(4)
Ministerstvá a ústredné orgány, ktorým budú návrhy plánu predložené podľa ustanovenia článku 64 ods. 3 písm. c), predkladajú návrh plánu rozvoja automobilovej dopravy za svoje organizácie
a)
Štátnej plánovacej komisii celkom, z toho za Slovensko,
b)
Slovenskej plánovacej komisii za organizácie v slovenských krajoch,
c)
odpisom Ministerstvu dopravy [v členení podľa písm. a)].
(5)
Ministerstvo dopravy zasiela Štátnej plánovacej komisii (za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii) vlastné stanovisko k jednotlivým návrhom plánu rozvoja automobilovej dopravy, ktoré predložili
a)
krajské národné výbory,
b)
ministerstvá a ústredné orgány.
Čl. 66
Vodná doprava
Návrh plánu rozvoja vodnej dopravy vypracúvajú a Štátnej plánovacej komisii predkladajú Ministerstvo dopravy, Ministerstvo stavebníctva a krajské národné výbory za podriadené podniky uskutočňujúce plavebnú činnosť. Ministerstvo stavebníctva a krajské národné výbory predkladajú návrh plánu rozvoja vodnej dopravy aj Ministerstvu dopravy a v oblastnom priereze aj Slovenskej plánovacej komisii.
Čl. 67
Letecká doprava
(1)
Návrh plánu rozvoja leteckej dopravy a špeciálnej činnosti civilného letectva vypracúva a Štátnej plánovacej komisii predkladá Ministerstvo dopravy, a to pokiaľ ide o vnútroštátnu prepravu, na podklade návrhu Československých aerolínií a požiadaviek orgánov a organizácií, a pokiaľ ide o prepravu medzinárodnú, na podklade skúseností a predpokladov v medzinárodných vzťahoch (pri nových linkách na podklade prepočtov, ktoré boli predložené vláde ako podklad pre schválenie leteckých dohôd).
(2)
Požiadavky na špeciálnu činnosť civilného letectva Ministerstvu dopravy predkladá Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.
Čl. 68
Mestská hromadná doprava
(1)
Návrh rozvoja mestskej hromadnej dopravy vypracúvajú dopravné podniky a predkladajú ho krajskému národnému výboru prostredníctvom miestne príslušného riadiaceho národného výboru.
(2)
Krajské národné výbory predkladajú súhrn návrhov v dohodnutom rozsahu za všetky podniky v kraji Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu dopravy (krajské národné výbory na Slovensku aj Slovenskej plánovacej komisii).
(3)
Ministerstvo dopravy predkladá Štátnej plánovacej komisii vlastné návrhy plánov rozvoja mestskej hromadnej dopravy v krajskom členení (za slovenské kraje aj Slovenskej plánovacej komisii).
Čl. 69
Pozemné komunikácie
Návrh plánu vypracúvajú krajské národné výbory a predkladajú ho Štátnej plánovacej komisii (na Slovensku aj Slovenskej plánovacej komisii) a Štátnej komisii pre investičnú výstavbu.
Čl. 70
Doprava potrubím
Návrh rozvoja dopravy ropovodom a produktovodmi vypracúva Ministerstvo chemického priemyslu a predkladá Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu dopravy.
Časť VIII
SPOJE
Čl. 71
Štátny plán rozvoja spojov určuje základné ukazovatele rozvoja a využitia spojových zariadení.
Plán spracúva Ústredná správa spojov v členení jednak za ČSSR celkom a jednak za Slovensko a predloží ho Štátnej plánovacej komisii; ukazovateľov za Slovensko predloží aj Slovenskej plánovacej komisii.
Ukazovatele za Slovensko sa plánujú závodovou metódou.
Časť IX
GEOLOGICKÝ PRIESKUM A ŤAŽBA ŽIVÍC
Čl. 72
(1)
Cieľom plánu geologického prieskumu je optimálne rozširovať domácu surovinovú základňu a včas pripraviť nové zdroje surovín potrebné pre rozvoj národného hospodárstva, zisťovať geologické skutočnosti, ktoré spresňujú znalosti o geologickej stavbe štátneho územia, ako aj zisťovať geologické a geologickotechnické údaje potrebné pre investičnú výstavbu.
(2)
Návrh plánu geologického prieskumu predkladajú Ústredný geologický úrad a ministerstvá palív, hutníckeho priemyslu a rudných baní a stavebníctva; návrh plánu ťažby živíc predkladá Ústredný geologický úrad.
Čl. 73
(1)
Návrh päťročného vykonávacieho plánu geologického prieskumu obsahuje:
a)
plán geologických prác financovaných zo štátneho rozpočtu, ktorý zahŕňa vyhľadávací a predbežný ložiskový prieskum. Zodpovedným odberateľom týchto prác je Ústredný geologický úrad vykonávajúci túto funkciu prostredníctvom geologickej služby, ktorá je ním splnomocnená riadiť a vyhodnocovať tieto práce pri rešpektovaní zásad národohospodárskej účelnosti a efektívnosti. Úlohy predbežného prieskumu, pri ktorých hospodárska použiteľnosť pre nízky obsah úžitkových zložiek pre nevyriešenú technológiu spracovania alebo pre vysoké náklady na geologický prieskum a spracovanie nerastných surovín a pod. nie je jednoznačne preukázateľná, môžu sa do plánu zaradiť iba na základe záväzného vyhlásenia ministerstva, v pôsobnosti ktorého sa ťažba bude vykonávať, že po skončení prieskumu prevezme ložisko na ďalšie využitie, ak sa dodržia dohodnuté ukazovatele;
b)
plán prác podrobného geologického prieskumu financovaných dočasne z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré sa po dokončení a prevzatí investorom zahrnú do rozpočtových nákladov stavby. Do plánu prác podrobného geologického prieskumu môžu podniky Ústredného geologického úradu zaradiť iba úlohy odsúhlasené s investorom, prípadne jemu nadriadeným ústredným orgánom. Do času prevzatia úlohy investorom vzťahujú sa na odberateľsko-dodávateľské vzťahy zásady obsiahnuté v písmene a);
c)
plán geologických prác financovaných z prostriedkov na prieskumné a projektové práce (stavebno-geologický prieskum). Práce sa vykonávajú na podklade odberateľsko-dodávateľských zmlúv. Zodpovedným odberateľom sú projektové ústavy, prípadne investor;
d)
plán geologických prác vykonávaných v dobývacích priestoroch a financovaných na ťarchu vlastných nákladov výroby ťažobných podnikov.
(2)
Do päťročného plánu môžu sa zaradiť úlohy na základe predbežných úvah a štúdií.
Do vykonávacieho plánu sa zaraďujú úlohy na podklade oponentsky schváleného projektu alebo štúdie obsahujúce zhodnotenie národohospodárskej použiteľnosti skúmaného ložiska.
Čl. 74
(1)
Podľa závažnosti sa úlohy geologického prieskumu členia na štátne menovité úlohy (schvaľované vládou), na úlohy rezortné a na ostatné úlohy.
(2)
Štátne menovité úlohy sú úlohy základného národohospodárskeho a spoločenského významu, ktoré zásadne ovplyvňujú rozvojové koncepcie využitia domácej surovinovej základne alebo súvisia s vybratými akciami investičnej výstavby, prípadne nadväzujú na medzištátne záväzky.
(3)
Rezortné úlohy sú úlohy súvisiace s rozvojom nadväzujúcich odborov, riešenie ktorých je potrebné medzirezortne koordinovať.
(4)
Podmienky pre zaraďovanie drobných a krátkodobých úloh (podnikových) do plánu určí príslušný ústredný orgán.
Čl. 75
(1)
Päťročný i vykonávací plán sa zostavuje pri dodržaní komplexnosti prieskumu a podmienok ustanovených vyhláškami č. 22/1961 Zb. o projektovaní, rozpočtovaní, plánovaní, financovaní, fakturovaní a platení geologických prác a č. 149/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky geologických prác.
(2)
Súčasťou návrhu plánu geologického prieskumu je rozbor, v ktorom sa odôvodňuje najmä zameranie prieskumu z hľadiska potrieb národného hospodárstva.
Čl. 76
Plánovanie ťažby živíc sa spravuje obdobnými zásadami ako plánovanie priemyslovej produkcie.
Časť X
VNÚTORNÝ OBCHOD
Čl. 77
(1)
Plán rozvoja vnútorného obchodu obsahuje plán maloobchodného obratu a plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom.
(2)
Cieľom plánovania vo vnútornom obchode je poznanie kúpyschopného dopytu obyvateľstva a jeho zabezpečenie dodávkami tovaru z výroby, nákupu a dovozu. Na to sa využívajú výsledky výskumu spotrebiteľského dopytu a ekonomické opatrenia tak, aby sa mnohostranné potreby obyvateľstva čo najúčelnejšie zabezpečili.
Čl. 78
Plán maloobchodného obratu
(1)
Maloobchodným obratom sa rozumejú tržby z predaja tovaru zákazkových prác a opráv za maloobchodné ceny obyvateľstvu pre osobnú spotrebu a z predaja tovaru kolektívnym spotrebiteľom a socialistickým organizáciám pre ich potrebu (v rozsahu ustanovenom spoločnou vyhláškou ministra vnútorného obchodu, ministra financií a hlavného arbitra ČSSR o nákupe tovaru v štátnom a družstevnom obchode).
Ďalej sa do plánu maloobchodného obratu naviac zahŕňajú tržby za služby v sieti predajní a zberní obchodných organizácií a tržby za ubytovanie a ostatné služby poskytované podnikmi verejného stravovania; nezahŕňa sa však hodnota opráv a zákazkových prác vykonávaných organizáciami miestneho hospodárstva a výrobných družstiev, ani hodnota tovaru predávaného organizáciami miestneho hospodárstva.
Podrobnejšie ustanovenie náplne maloobchodného obratu je obsiahnuté v smerniciach Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky vydaných po dohode so Štátnou plánovacou komisiou a Ministerstvom vnútorného obchodu.
(2)
Plán maloobchodného obratu obsahuje objem maloobchodného obratu štátneho a družstevného obchodu, vrátane závodov verejného stravovania a podkladové údaje o položkách zvyšujúcich kúpny fond na celkovú výšku maloobchodného obratu.
Ukazovateľ objemu maloobchodného obratu má orientačný charakter.
Čl. 79
Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom
(1)
Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom nadväzuje na plán maloobchodného obratu. Zahŕňa dodávky tovaru z výroby, nákupu a dovozu vo výške zodpovedajúcej kúpyschopnému dopytu obyvateľstva. Ich štruktúra zodpovedá štruktúre potrieb obyvateľstva a je vyjadrená na úrovni štátneho plánu nomenklatúrou plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia a v rámci pôsobnosti Ministerstva vnútorného obchodu účelovou nomenklatúrou plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom vychádzajúcej z jednotnej klasifikácie priemyslových a poľnohospodárskych výrobkov.
(2)
Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom má dve základné časti, a to:
a)
objem a štruktúru dodávok tovaru pre zabezpečenie maloobchodného obratu podľa tuzemských dodávateľských orgánov,
b)
objem a štruktúru dodávok spotrebného tovaru z dovozu zodpovedajúcu určenému dovoznému limitu.
(3)
Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom sa vyjadruje sústavou peňažných a hmotných ukazovateľov. Peňažné ukazovatele tohto plánu okrem limitu na dovoz tovaru majú orientačný charakter.
Čl. 80
Zostavenie plánu maloobchodného obratu
(1)
Päťročný a vykonávací plán zostavujú organizácie Ministerstva vnútorného obchodu, Ústredného sväzu spotrebných družstiev a obchodné organizácie riadené národnými výbormi; ďalšie organizácie podľa dohody Ministerstva vnútorného obchodu s ministerstvami a ústrednými orgánmi.
(2)
Pri vypracovaní plánu maloobchodného obratu organizácie prizerajú na orientačne určenú výšku maloobchodného obratu v štátnom pláne, na vlastné rozbory kúpyschopného dopytu, na dodávky tovaru pre vnútorný trh a pod.
Pri zostavovaní návrhu plánu maloobchodného obratu využívajú údaje krajských národných výborov o vývoji kúpneho fondu a jeho rozloženia v kraji, v ktorom uskutočňujú obchodnú činnosť, prípadne i údaje Štátnej banky československej o peňažnom obehu a údaje z pokladničného plánu. Pre potreby krajských národných výborov všetky organizácie predkladajú návrh plánu maloobchodného obratu krajským národným výborom.
(3)
Ministerstvo vnútorného obchodu zostavuje plán maloobchodného obratu súhrnne i za ostatné ústredné orgány a krajské národné výbory. Návrh plánu pred predložením Štátnej plánovacej komisii Ministerstvo vnútorného obchodu prerokuje s príslušnými ústrednými orgánmi, Slovenskou plánovacou komisiou a krajskými národnými výbormi (za Reštaurácie a jedálne a Uhoľné sklady) v rozsahu dohody Ministerstva vnútorného obchodu s príslušným ústredným orgánom a krajským národným výborom.
Čl. 81
Zostavenie plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom
(1)
Všetky organizácie realizujúce maloobchodný obrat, okrem závodných jedální a ostatných drobných trhových spotrebiteľov, zostavujú plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom nakupovaným z výroby, nákupu a z dovozu na zabezpečenie vlastného maloobchodného obratu. Priame dodávky tovaru z výroby pre drobnú trhovú spotrebu zahŕňajú do svojho plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom dodávateľské organizácie.
(2)
Dodávky tovaru pre drobnú trhovú spotrebu (napríklad pre závodné jedálne a kantíny, vrátane závodných jedální jednotných roľníckych družstiev) prevádzatelia si zabezpečujú priamo u svojich dodávateľov, a to skladové dodávky v príslušnom veľkoobchode a priame dodávky z výroby v príslušnej výrobnej organizácii.
(3)
Základom pre zostavenie plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom je výška a štruktúra maloobchodného obratu, ďalej štátnym plánom ustanovené záväzné úlohy dodávok, orientačné ukazovatele štátneho plánu a výsledky priamych dodávateľsko-odberateľských rokovaní o dodávkach tovaru pre vnútorný obchod. Pokiaľ pri dodávateľsko-odberateľských rokovaniach o dodávkach tovaru by sa nedohodla požiadavka obchodu na celoročný a päťročný objem dodávok potrebných na zabezpečenie maloobchodného obratu, organizácie vnútorného obchodu zahŕňajú do návrhu vykonávacieho a päťročného plánu oddelene rozsah dodávok podľa vlastného ocenenia reálnych možností dodávateľov.
(4)
Vykonávací plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom sa vyjadruje v maloobchodných cenách bežného roka, v päťročnom pláne zásadne v maloobchodných cenách východiskového roka.
(5)
Návrh vykonávacieho a päťročného plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom zostavujú ústredné orgány a krajské národné výbory podľa podrobnejších vykonávacích pokynov Ministerstva vnútorného obchodu dohodnutým s ústrednými orgánmi, Slovenskou plánovacou komisiou a krajskými národnými výbormi.
Časť XI
ZAHRANIČNÝ OBCHOD
Čl. 82
(1)
Úlohou plánu zahraničného obchodu je efektívnym využívaním medzinárodnej deľby práce a s ňou súvisiacej výmeny docieľovať úspory v spoločenskej práci, prispievať k rýchlemu a intenzívnemu rozvoju výrobných síl, k zvyšovaniu efektívnosti československého národného hospodárstva a súčasne k uskutočňovaniu cieľov mierovej politiky ČSSR.
(2)
Návrh päťročného plánu zahraničného obchodu predkladá Ministerstvo zahraničného obchodu. Plán sa vypracúva na podklade dlhodobých dohôd o výmene tovaru alebo iných dohôd a záväzných dojednaní o hospodárskej spolupráci s jednotlivými štátmi, ako aj na podklade dlhodobých tovarových a teritoriálnych koncepcií podložených analýzou odbytových tendencií na zahraničných trhoch a rozborom národohospodárskej efektívnosti navrhovanej výmeny tovaru v danom období. Na základe záveru analýzy vývoja na zahraničných trhoch aj úlohy ČSSR v medzinárodnej deľbe práce konkretizujú sa úlohy zahraničného obchodu v päťročnom pláne, najmä jeho štrukturálne a teritoriálne zmeny.
(3)
Návrh vykonávacieho plánu zahraničného obchodu ďalej konkretizuje a zabezpečuje realizáciu úloh päťročného plánu zahraničného obchodu podľa podmienok a vývoja národného hospodárstva a situácie na zahraničných trhoch. Využíva socialistické tovarovo-peňažné vzťahy na podporu úloh zahraničného obchodu i cieľov vytýčených plánom rozvoja národného hospodárstva a na upevňovanie ekonomickej spätosti zahraničného obchodu s výrobou a výroby so zahraničnými trhmi.
(4)
Na zabezpečenie týchto cieľov sa vývozné a dovozné úlohy plánu určujú organizáciám zahraničného obchodu i výroby zhodne v zahraničných cenách; ekonomické nástroje zamerané na hmotnú zainteresovanosť výroby i zahraničného obchodu sa využívajú na zlepšenie výsledkov v zahraničnom obchode, vrátane cenového vyrovnania.
(5)
Päťročný i vykonávací plán zahraničného obchodu obsahujú vývoz a dovoz tovaru, prác a služieb priemyslovej povahy, ich teritoriálne a menové členenie, ako aj úlohy ostatných rezortov ako dodávateľov tovaru pre vývoz a odberateľov tovaru z dovozu. Opierajú sa tak o dodávateľsko-odberateľské vzťahy s týmito orgánmi, ako aj o koordinované zahraničné hospodárske vzťahy s krajinami socialistického tábora. Dodávateľské a odberateľské organizácie zahŕňajú do návrhu plánu platné medzištátne záväzky, pričom niektoré rozhodujúce záväzky sa zabezpečujú záväznými úlohami.
Čl. 83
Z hľadiska druhov obchodu sa celkový plán dovozu a vývozu člení na:
a)
priamy dovoz a priamy vývoz tovaru, montážnych, projektových a iných prác a služieb priemyslovej povahy, vrátane úhrad spojených so zošľachťovacím stykom;
b)
reexporty, vrátane priamych kooperačných dodávok;
c)
ostatné vývozné a dovozné operácie spravidla nezapočítavané do hodnoty dodávok pre vývoz, ani do záväzných dovozných objemov, ako napr. výmenné akcie dojednávané organizáciami vnútorného obchodu za účasti orgánov zahraničného obchodu s organizáciami vnútorného obchodu ostatných krajín socialistického tábora a pod.
Základné časti plánu zahraničného obchodu
Čl. 84
Plán vývozu
(1)
Návrh plánu vývozu predkladá Ministerstvo zahraničného obchodu súhrnne za všetky podriadené podniky zahraničného obchodu v zahraničných cenách a v tuzemských veľkoobchodných cenách a člení ho podľa jednotlivých teritoriálnych oblastí. Vo vykonávacom pláne sa uvádza aj objem vývozu do oblasti voľných mien.
(2)
Plánovaný vývoz musí byť hmotne zabezpečený dodávkami tovaru z výroby, ktorých objem je jednotlivým dodávateľským rezortom určený v zahraničných cenách. Vo vykonávacom pláne zahraničného obchodu sa do návrhu priameho vývozu počíta i pohyb skladov vývozného tovaru, pokiaľ je v správe podnikov zahraničného obchodu. Dodávky pre vývoz z výroby sa zabezpečujú vo výrobe dodávateľsko-odberateľskými dojednaniami medzi podnikmi zahraničného obchodu a príslušnými výrobnými organizáciami. Do plánu dodávok tovaru pre vývoz sa zahŕňajú i dodávky pre PZO Tuzex.
(3)
Vývoz rozhodujúcich druhov výrobkov dôležitých z hľadiska medzinárodnej socialistickej deľby práce, devízového prínosu alebo obchodno-politických dôvodov sa určí menovite a záväzne. Ich vývoz sa uskutočňuje v rámci celkovej vývoznej úlohy.
Čl. 85
Plán dovozu
(1)
Návrh plánu dovozu predkladá Ministerstvo zahraničného obchodu na základe požiadaviek odborových riaditeľstiev a v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiou v zahraničných a tuzemských veľkoobchodných cenách a v rovnakom teritoriálnom a menovom členení ako plán vývozu.
(2)
Celkový dovoz potrebných surovín, polotovarov a hotových výrobkov sa určí jednotlivým ústredným orgánom formou záväzných dovozných objemov vyjadrených v zahraničných cenách. Z tohto celkového objemu dovozu sa určí záväzný objem dovozu strojov a zariadení pre investičnú výstavbu. Dovoz dôležitých surovín, polotovarov a výrobkov, ako aj dovoz strojov a zariadení pre vybraté investičné akcie sa určí menovite a záväzne. Ich dovoz sa realizuje v rámci dovozného objemu. Vybraté menovité dovozy zariadení pre investičnú výstavbu nie sú zameniteľné za iný dovoz.
(3)
Záväzne určené dovozné objemy sú určené na zabezpečenie dovážaných výrobkov, materiálov, surovín, služieb a prác priemyslovej povahy pre potrebu jednotlivých ústredných orgánov a im podriadených výrobných hospodárskych jednotiek, odbytových i ostatných organizácií. Orgány zahraničného obchodu i výroby dbajú na to, aby i na úseku dovozu sa dodržiavali československé medzištátne záväzky vyplývajúce z prijatých dohôd. Odvetvové ústredné orgány zodpovedajú za zabezpečenie potrieb pre celé odvetvie, teda i potrieb z dovozu pre podniky a organizácie ich odvetví riadené národnými výbormi. Až na ďalšie platí zásada, že ústredné gestorské orgány zabezpečujú potreby z dovozu i pre ostatné odvetvia v rámci im zverenej gescie.
(4)
V rámci určeného dovozného objemu pre Ministerstvo vnútorného obchodu sa dováža i spotrebný tovar (v rámci priameho dovozu i formou výmenných akcií s krajinami socialistického tábora) pre zabezpečenie maloobchodného obratu (časť X). Objem tohto dovozu sa určí v zahraničných cenách i v maloobchodných cenách. Dovoz spotrebného tovaru pre zabezpečenie maloobchodného obratu sa prerokúva a zabezpečuje priamo s organizáciami vnútorného obchodu alebo Ústredného sväzu spotrebných družstiev bez súhlasu orgánov, ktorým je inak zverená pre príslušný druh tovaru dovozná gescia.
Čl. 86
Zahraničné ceny v pláne zahraničného obchodu
(1)
Päťročný i vykonávací plán zahraničného obchodu sa určuje vo vzťahu k socialistickým štátom v cenách zodpovedajúcich výsledkom rokovaní o úprave kontraktových cien medzi členskými štátmi RVHP a cenovým doložkám prijatým v Protokoloch o výmene tovaru s jednotlivými socialistickými štátmi. Pri tovare, ktorý sa doteraz nevymieňal s krajinami socialistického tábora, určujú sa ceny zodpovedajúce úrovni cien porovnateľných druhov tovaru vymieňaných s krajinami socialistického tábora, a pokiaľ táto porovnateľnosť nie je možná, úrovni cien zodpovedajúcej priemerným cenám na hlavných svetových trhoch.
(2)
Vo vzťahu ku kapitalistickým štátom sa päťročný plán spracúva v cenách docielených pri realizácii plánu zahraničného obchodu v roku 1964 s výnimkou vybratých a medzi Štátnou plánovacou komisiou a Ministerstvom zahraničného obchodu dohodnutých burzových položiek, pri ktorých sa v predloženom návrhu päťročného plánu zahraničného obchodu používajú ceny dokumentované analýzou ich cenove konjunkturálneho vývoja do roku 1970. Rozbory a odôvodnenie týchto cien predkladá Ministerstvo zahraničného obchodu spolu s návrhom päťročného plánu zahraničného obchodu. Vo vykonávacom pláne zahraničného obchodu sa použijú v podstate ceny kapitalistických trhov platné v období bezprostredne predchádzajúcom zostaveniu plánu. Pri tovare, ktorý podlieha konjunkturálnym výkyvom, vykoná sa rozbor očakávaného cenového vývoja a v pláne sa použijú ceny dokumentované týmto rozborom.
Čl. 87
Devízový plán
(1)
Devízový plán je plánom platobného styku s cudzinou. Vychádza z tovarovo-teritoriálnych plánov vývozu a dovozu a zostavuje sa podľa druhov mien. Zahŕňajú sa do neho i valuty potrebné pre platby vykonávané v efektívnych platidlách a v styku s kapitalistickými štátmi aj kompenzácie.
(2)
Devízový plán obsahuje všetky plánované inkasá a platby devízovej povahy, ktoré podniky zahraničného obchodu platia priamo do zahraničia alebo inkasujú zo zahraničia, alebo ktoré zúčtovávajú devízovou pohľadávkou alebo devízovým záväzkom. Vyjadruje úlohy na zníženie prostriedkov viazaných v cudzine urýchlením devízovej návratnosti, zabezpečuje plynulosť platobného styku a optimálny výsledok platobnej bilancie. Zabezpečuje v ďalších obdobiach vyrovnanosť platobnej bilancie ČSSR nielen vcelku, ale i v jednotlivých druhoch mien. V tomto smere ovplyvňuje teritoriálne zameranie vývozu a dovozu, ako aj vykonávanie devízových a tovarových transakcií.
(3)
Devízový plán pozostáva z obchodnej a z neobchodnej časti.
Obchodnú časť devízového plánu vypracúva Ministerstvo zahraničného obchodu a tvoria ju
a)
plán platieb a inkasa za vývoz a dovoz a
b)
plán obchodných služieb
(4)
Plán inkasa a platieb za tovar vychádza z hmotného plánu vývozu a dovozu, pričom väzba plánu inkasa za tovar na plán vývozu je daná plánovaným stavom vývozných pohľadávok a záväzkov a väzba plánu platieb za tovar na plán dovozu plánovaným stavom dovozných pohľadávok a záväzkov. V návrhu plánu treba venovať pozornosť vzťahom medzi inkasom za tovar (z minulého a bežného vývozu) a vývoznými pohľadávkami, a to nielen z hľadiska platobných podmienok tak, aby plán inkasa pôsobil mobilizačne na urýchlenie devízovej návratnosti, ale i z hľadiska vývoznej úverovej koncepcie. Obdobne treba starostlivo preverovať vzťah medzi dovozom a platbami (za minulý i bežný dovoz) a dovoznými záväzkami v súvislosti s dovoznou úverovou koncepciou. Pritom treba prizerať aj na to, do akej miery hodnota nezaplateného dovozu (dovoz na úver) zaťaží budúcu platobnú bilanciu.
(5)
Plán obchodných služieb obsahuje platby za dopravu (námornú špedíciu a ostatné dopravné), z obchodnej činnosti podniku Tuzex, z vedecko-technickej spolupráce, za licencie, patenty, ochranné známky a výdavky spojené s účasťou na veľtrhoch a výstavách. Hlavnou časťou platieb z obchodných služieb sú platby na dopravu a špedíciu, ktoré závisia v podstate od objemu vývozu a dovozu tovaru. Plán obchodných služieb musí sa preto zostaviť tak, aby zabezpečoval čo najväčšiu úspornosť pri výdavkoch a maximálne príjmy.
(6)
Devízový plán za neobchodnú časť vypracúva Ministerstvo financií v spolupráci so Štátnou bankou československou a Československou obchodnou bankou a tvoria ho:
a)
plán neobchodných platieb a
b)
plán bankových operácií.
(7)
Plán neobchodných platieb vypracúva Ministerstvo financií na podklade návrhov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov majúcich z vykonávania svojej činnosti devízové príjmy a výdavky. Ministerstvo financií preverí nevyhnutnosť, hospodárnosť a spôsob vykonania plánovaných platieb a reálnosť plánovaných príjmov. Plán bankových operácií spracúva Československá obchodná banka v spolupráci so Štátnou bankou československou. Plán obsahuje konverzie mien, koeficientové prepočty platieb podliehajúce osobitnej úprave podľa dohôd o neobchodných platbách uzavretých medzi socialistickými štátmi, dotácie clearingových relácií voľnými menami a SWAP operácie, dotácie devízovej rezervy, bankové úvery a ostatné operácie. Pod položkou „ostatné operácie“ uvádza Československá obchodná banka po predchádzajúcom prerokovaní s Ministerstvom zahraničného obchodu i výšku devízových podielov, ktoré sa poskytnú výrobným podnikom za vývozné alebo dovozné operácie obsiahnuté v pláne vývozu a dovozu.
(8)
Plán neobchodných platieb predkladá Ministerstvo financií a plán bankových operácií Československá obchodná banka prostredníctvom Štátnej banky československej vo dvoch vyhotoveniach Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu zahraničného obchodu (raz) pri päťročnom pláne 30 dní a pri vykonávacom pláne 18 dní pred predložením návrhu plánu zahraničného obchodu Štátnej plánovacej komisii.
Časť XII
ŠKOLSTVO A KULTÚRA
Čl. 88
(1)
Plán rozvoja školstva a kultúry obsahuje plány výkonov škôl a školských zariadení všetkých stupňov, vrátane predškolskej a mimoškolskej výchovy a plány výkonov hlavných kultúrnych služieb.
(2)
Návrhy tejto časti štátneho plánu predkladajú Ministerstvo školstva a kultúry, Ministerstvo zdravotníctva, Československý rozhlas, Československá televízia, Československý film, Slovenská národná rada, krajské národné výbory a jednotlivé ústredné orgány, ktoré zabezpečujú výchovu kvalifikovaných robotníkov a odborných kádrov v podnikových zariadeniach.
(3)
V prípadoch, v ktorých to vyžaduje povaha prípravy návrhu plánu, poskytnú na ten účel nevyhnutné podklady aj iné plánujúce orgány a organizácie.
Čl. 89
(1)
Rozvoj a úroveň školstva tvorí dôležité predpoklady pre intenzívny rozvoj národného hospodárstva, pričom školstvo a kultúra predstavujú významnú zložku nevýrobnej sféry.
(2)
Zabezpečenie dlhodobého plánovitého rastu vzdelanosti vyžaduje, aby sa štátnym plánom prednostne zabezpečoval rozvoj vysokých škôl a škôl II. cyklu s prihliadnutím na nevyhnutnosť postupne vyrovnávať doterajšie rozdiely v sieti a v materiálovom vybavení škôl a školských zariadení v jednotlivých oblastiach.
(3)
Pri vypracovaní návrhov štátneho plánu sa vychádza:
a)
pri vysokých školách a školách II. cyklu z dlhodobého výhľadu potreby kvalifikovaných pracovníkov, najmä s ohľadom na požiadavky rozvoja vedy a techniky,
b)
pri školách I. cyklu z vývoja populácie,
c)
pri zariadeniach predškolskej a mimoškolskej výchovy z potreby zabezpečenia starostlivosti o deti zamestnaných matiek.
(4)
Plány výchovy učňov v odborných učilištiach a učňovských školách sa zostavujú v súlade s plánmi prípravy kvalifikovaných robotníkov obsiahnutými v pláne kádrov.
Časť XIII
ZDRAVOTNÍCTVO
Čl. 90
(1)
Plán rozvoja zdravotníctva obsahuje plány výkonov zdravotníckych služieb poskytovaných v územných i závodných zdravotníckych zariadeniach riadených ústrednými orgánmi a národnými výbormi.
(2)
Návrh plánu rozvoja zdravotníctva vychádza z rozboru očakávaného vývoja demografického a zdravotného stavu obyvateľstva a z neho vyplývajúceho zamerania hlavných úloh. Úlohy rozvoja zdravotníckych služieb sú dané najmä dokumentom Ústredného výboru KSČ a vlády o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti.
(3)
Plán zdravotníctva predkladajú ministerstvá zdravotníctva, dopravy, národnej obrany a vnútra, Slovenská národná rada a krajské národné výbory.
Časť XIV
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE
(Zariadenia sociálnej starostlivosti)
Čl. 91
(1)
Plán rozvoja zariadení sociálnej starostlivosti obsahuje plány výkonov zariadení sociálnej starostlivosti zameraných najmä na zabezpečenie možnosti včasného poskytovania ústavnej sociálnej starostlivosti občanom, ktorí sú plne odkázaní na pomoc spoločnosti, predovšetkým mládeži telesne alebo duševne vadnej a trvale chorým starým občanom a na poskytovanie pracovnej rehabilitácie občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou.
(2)
Plán rozvoja zariadení sociálnej starostlivosti predkladajú krajské národné výbory za zariadenia plánované národnými výbormi, Ministerstvo školstva a kultúry, Slovenská národná rada a Ústredný výbor Národného frontu za zariadenia plánované ústredne.
Časť XV
MIESTNE HOSPODÁRSTVO
Čl. 92
(1)
Plán rozvoja miestneho hospodárstva obsahuje plány
a)
miestneho priemyslu,
b)
zberných surovín,
c)
komunálnych služieb,
d)
rozpočtových organizácií a zariadení národných výborov pre komunálne služby,
e)
krajských organizácií pre rozvoj a zavádzanie novej techniky,
f)
bytového hospodárstva národných výborov (domové správy).
(2)
Päťročný a vykonávací plán zostavujú na základe návrhov podriadených organizácií krajské národné výbory a Ústredná správa pre rozvoj miestneho hospodárstva (za výrobné organizácie ňou priamo riadené) a predkladajú ho Štátnej plánovacej komisii (slovenské krajské národné výbory aj Slovenskej plánovacej komisii) a ďalším orgánom podľa zásad uvedených v časti XXIV.
Čl. 93
Miestny priemysel a zberné suroviny
(1)
Plán miestneho priemyslu zahŕňa opravy, údržbu a práce prednostne zamerané na uspokojovanie potrieb obyvateľstva a na výrobu dopĺňajúcu sortiment štátneho priemyslu.
(2)
Plán zberných surovín zahŕňa zber odpadových surovín, ich triedenie a úpravu na ďalšie použitie.
(3)
Plán miestneho priemyslu a zberných surovín sa v pláne výkonov zostavuje, pokiaľ nie je v tejto časti ustanovené inak, podľa časti II.
Čl. 94
Komunálne služby
(1)
Plán komunálnych služieb zahŕňa najmä úsek zdravotno-technických služieb (práčovne, čistiarne, kúpele - kúpaliská, upratovacie služby, holičstvo a kaderníctvo, fotoslužby a pod.), ďalej osobné a nákladné taxislužby, údržbu a opravy priemyslových výrobkov, drobnú stavebnú údržbu, záhradnícko-kvetinársku činnosť a pod. Zabezpečuje prednostne rozvoj služieb poskytovaných obyvateľstvu. Do tohto plánu sa nezahŕňajú činnosti patriace do oblasti neplatených služieb.
(2)
Základnou plánovacou jednotkou je podnik komunálnych služieb (vrátane malých podnikov), ktorý je riadený mestským alebo miestnym národným výborom, prípadne národným výborom vyššieho stupňa.
(3)
Výkony komunálnych služieb sú realizované tržby v cenách bez dane z obratu za vykonané služby a práce a zhotovené výrobky.
(4)
Tržby od obyvateľstva sú v zásade tržby realizované v maloobchodných cenách v hotovosti a tržby za faktúry fyzickým osobám.
Čl. 95
Rozpočtové organizácie a zariadenia národných výborov pre komunálne služby
(1)
Plán rozpočtových organizácií a zariadení národných výborov pre komunálne služby zahŕňa predovšetkým činnosti vykonávané vo verejnom záujme (neplatené služby). Súčasťou plánu sú i niektoré platené služby.
(2)
Do neplatených služieb sa zahŕňajú najmä práce súvisiace s čistením obcí, údržbou a zriaďovaním verejnej zelene, rozširovaním a údržbou verejného osvetlenia i verejných hodín, zriaďovaním, prevádzkou a udržiavaním cintorínov a pohrebísk a pod.
(3)
Do platených služieb sa zahŕňajú práce a výkony poskytované za odplatu; ide najmä o úsek zdravotno-technických služieb, a opravy priemyslového tovaru a pod.
Čl. 96
Krajské organizácie pre rozvoj a zavádzanie novej techniky
(1)
Plán krajských organizácií pre rozvoj a zavádzanie novej techniky zahŕňa platené i neplatené práce vykonávané na zabezpečenie rozvoja a zavádzanie novej techniky a pokrokovej technológie v miestnom hospodárstve.
(2)
Pre plán krajských organizácií pre rozvoj a zavádzanie novej techniky platia zásady pre plánovanie rozpočtových organizácií národných výborov.
Čl. 97
Bytové hospodárstvo národných výborov
(1)
Plán bytového hospodárstva národných výborov zahŕňa činnosti spojené so správou, údržbou, opravami a zveľaďovaním bytového majetku.
(2)
Opravy bytového majetku celkom zahŕňajú všetky opravy vykonávané na bytovom majetku ako vlastnými údržbárskymi čatami, tak aj inými dodávateľskými organizáciami, okrem prác investičnej povahy.
(3)
Objemom opráv vykonávaných vlastnými údržbárskymi čatami sú všetky opravy vykonávané na bytovom majetku pracovníkmi podnikov bytového hospodárstva (domových správ).
Časť XVI
VÝROBNÉ DRUŽSTEVNÍCTVO
Čl. 98
(1)
Cieľom plánu rozvoja výrobného družstevníctva je zabezpečovať spoločne s organizáciami miestneho hospodárstva rozvoj služieb a prác prednostne zameraných na uspokojovanie potrieb obyvateľstva, rozvoj tradičnej ľudovej umeleckej a umelecko-remeselníckej výroby i výrobu výrobkov v menších sériách na doplnenie výroby štátneho priemyslu, najmä výrobkov odlišného sortimentu.
(2)
Týmito metodickými pokynmi sa zabezpečuje nadväznosť plánu rozvoja výrobného družstevníctva na úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva.
Čl. 99
(1)
Návrh päťročného i vykonávacieho plánu výrobných družstiev sa vypracúva súhrnne za všetky činnosti, t. j. za výrobu priemyslových výrobkov, práce priemyslovej povahy, práce stavebného charakteru a služby. Rozsah výrobných úloh a služieb je v plánoch výrobných družstiev vyjadrený pre všetky činnosti spoločným ukazovateľom „Výkony celkom“.
(2)
Výkony celkom sú realizované tržby v cenách bez dane z obratu za priemyslovú a stavebnú výrobu, práce a služby.
(3)
Tržby od obyvateľstva sú v zásade tržby realizované v maloobchodných cenách v hotovosti a tržby za faktúry fyzickým osobám.
Čl. 100
(1)
Návrhy päťročného a vykonávacieho plánu za výrobné družstvá zostavuje Ústredný sväz výrobných družstiev a predkladá ho Štátnej plánovacej komisii (za výrobné družstvá na Slovensku aj Slovenskej plánovacej komisii).
(2)
Návrhy týchto plánov v krajskom priereze krajské sväzy výrobných družstiev predkladajú v dohodnutom rozsahu krajským národným výborom.
Časť XVII
ROZVOJ VEDY A TECHNIKY
Čl. 101
(1)
Plánovité riadenie vedy a techniky je organickou súčasťou plánovitého riadenia rozvoja národného hospodárstva a zahŕňa:
a)
plán bádateľského výskumu a plán výskumných a vývojových prác, vrátane príslušných štúdií;
b)
zabezpečenie potrieb vedy a techniky formou plánu fondu vedy a techniky;
c)
plán výchovy vedeckých pracovníkov.
(2)
Realizácia výsledkov riešenia úloh vedy a techniky je nedeliteľnou súčasťou všetkej spoločenskej, najmä ekonomickej činnosti; uskutočňuje sa predovšetkým prostredníctvom príslušných častí plánu rozvoja národného hospodárstva (napr. plánu priemyslovej produkcie a plánu investičnej výstavby).
(3)
Vecnú časť riešení bádateľského výskumu a výskumných a vývojových prác dopĺňajú alebo na ňu nadväzujú ako etapy úlohy technickej normalizácie, typizácie vo výstavbe, medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a stykov (licencie), vedecko-technických a ekonomických informácií a pod., pokiaľ s riešením súvisia.
Čl. 102
Veda a technika sa centrálne usmerňuje štátnym plánom obsahujúcim hlavné smery a najdôležitejšie úlohy vedy a techniky a maximálnym využívaním ekonomických podnetov pre rozvoj národného hospodárstva.
Čl. 103
Základným podkladom pre zostavenie plánu rozvoja národného hospodárstva, vrátane plánu vedy a techniky sú technicko-ekonomické koncepcie, ktoré sa spracúvajú v niekoľkých variantoch v predstihu pred plánovacími prácami.
Čl. 104
Štátny plán bádateľského výskumu
(1)
Päťročný plán bádateľského výskumu obsahuje smery a úlohy výskumu, ktoré vyplývajú jednak z perspektívnych potrieb spoločnosti, ktorých zabezpečenie vyžaduje kvalitatívne nové vedecké a technické riešenia, jednak zo základných potrieb rozvoja vedy. Smery a úlohy výskumu sa v pláne konkretizujú komplexnými a samostatnými hlavnými úlohami z vybratých oblastí výskumu vytýčených spravidla v dlhodobom výhľade. V súvislosti s vypracovaním vykonávacieho plánu rozvoja národného hospodárstva sa päťročný plán preveruje, spresňuje a dopĺňa novými úlohami.
(2)
Úlohy bádateľského výskumu sa členia podľa ich rozsahu, spoločenského alebo vedeckého významu a nárokov na riadiacu a výskumnú činnosť spojenú s riešením na komplexné úlohy a na samostatné hlavné úlohy:
a)
komplexná úloha sa rieši spoluprácou niekoľkých výskumných pracovísk spadajúcich spravidla do rôznych vedných odborov; komplexné úlohy sa členia na hlavné úlohy riešené prevažne v spolupráci s ďalšími výskumnými pracoviskami;
b)
samostatná hlavná úloha sa rieši obvykle spoluprácou niekoľkých výskumných pracovísk, nie je však súčasťou žiadnej komplexnej úlohy; ako samostatné hlavné úlohy zaraďujú sa do plánu bádateľského výskumu najmä úlohy medzinárodne koordinované.
Pri každej úlohe sa uvádzajú i ciele, ktoré sa majú v plánovacom období dosiahnuť.
Čl. 105
Štátny plán výskumných a vývojových prác
(1)
Päťročný plán obsahuje úlohy výskumu a vývoja späté s významnými dlhodobými úlohami rozvoja národného hospodárstva (napr. s úlohami investičnej výstavby, výroby, vývozu a pod.), najmä úlohy výskumu, vývoja a osvojenia výroby nových výrobkov a technológií, a určuje časový priebeh, spôsob zabezpečenia a technickoekonomickú účinnosť ich riešenia vo väzbe na realizáciu. Súčasťou päťročného plánu sú aj technickoekonomické štúdie a úlohy medzinárodne koordinované Stálou komisiou Rady vzájomnej hospodárskej pomoci pre koordináciu vedeckých a technických výskumov. V súvislosti s vypracovaním vykonávacieho plánu rozvoja národného hospodárstva sa päťročný plán spresňuje a dopĺňa o nové úlohy.
(2)
Úlohy päťročného plánu výskumných a vývojových prác sa podľa rozsahu, spoločenského významu a nárokov na riadiacu a výskumnú činnosť spojenú s riešením členia na
a)
komplexné úlohy na vyriešenie národohospodársky najvýznamnejších problémov výskumu a vývoja osobitne náročných na koordináciu; obsahujú súbor hlavných, prípadne i čiastkových úloh vecne a časove zviazaných, a to spravidla pre rôzne odvetvia a odbory. Etapy práce sa určia buď pre hlavné úlohy, alebo pre čiastkové úlohy;
b)
samostatné hlavné úlohy na riešenie národohospodársky významných problémov výskumu a vývoja bez väčšej náročnosti na medziodvetvovú a medziodborovú koordináciu; môžu sa členiť na čiastkové úlohy. Etapy práce sa určia buď pre samostatné, alebo pre čiastkové úlohy;
c)
technickoekonomické štúdie, účelom ktorých je súhrnné zhodnotenie nových smerov vedy a techniky z hľadiska predpokladov pre vecné riešenie, jeho zabezpečenie a realizáciu, prípadne pre určenie nových komplexných a samostatných hlavných úloh.
Čl. 106
Postup pri vypracovaní návrhu štátneho plánu
(1)
Úlohy štátneho plánu (štátne úlohy) navrhujú
a)
Československá akadémia vied - úlohy plánu bádateľského výskumu;
b)
Štátna komisia pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky - úlohy plánu výskumných a vývojových prác;
c)
Štátna plánovacia komisia - úlohy výskumných a vývojových prác pre rozvoj vojenskej vedy a techniky,
a to po dohode s ústrednými orgánmi (KNV); od nižších zložiek si vyžadujú iba potrebné podklady, prípadne ďalšie návrhy štátnych úloh.
(2)
Na koordinácii a zabezpečení komplexných a hlavných úloh sa podieľajú pracoviská výskumnej a vývojovej základne, prípadne iné organizácie a orgány. Podľa charakteru úlohy určí buď Štátna komisia pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky, alebo Československá akadémia vied alebo Štátna plánovacia komisia po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi (KNV)
a)
koordinačné pracovisko pre každú komplexnú úlohu;
b)
hlavné pracovisko pre každú hlavnú úlohu, samostatnú hlavnú úlohu a pre každú technickoekonomickú štúdiu.
(3)
Koordinačné a hlavné pracoviská prerokúvajú po schválení smerníc pre zostavenie štátneho plánu so všetkými riešiteľskými pracoviskami rozsah ich účasti (spolupráce) na riešení komplexnej, prípadne hlavnej (samostatnej hlavnej) úlohy. Spolupráca sa zabezpečuje formou požiadavkového listu (pri bádateľskom výskume formou návrhového listu) alebo formou hospodárskej zmluvy.
(4)
Koordinačné (hlavné) pracoviská rozpracúvajú celkový postup riešenia úlohy, jej zabezpečenie a vzťah k realizácii na základe rozboru ekonomickej efektívnosti*) alebo úvahy o spoločenskom význame úlohy. Rozbor ekonomickej efektívnosti dokladajú podrobnou informačnou prípravou, vrátane rešerše o patentoch a vynálezoch.
(5)
Postup riešenia nových úloh rozpracúvajú koordinačné (hlavné) pracoviská pomocou metód operatívneho výskumu:
a)
časový priebeh komplexnej úlohy najmä analýzou kritickej cesty podľa inštrukcie vydanej Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky. Mieru podrobností rozpisu komplexnej úlohy na hlavné a čiastkové úlohy (činnosti) určuje koordinačné pracovisko s prihliadnutím na možnosti analyzovať hlavné väzby komplexnej úlohy, ako aj faktory a činnosti, ktoré rozhodujú o jej časovom priebehu. Sieťový graf s príslušným prehľadom činností a ich charakteristík sa vypracúva pri zaraďovaní úlohy do štátneho plánu, a to na celú dobu riešenia;
b)
časový priebeh samostatnej hlavnej úlohy sieťovým grafom, úsečkovým diagramom a pod. O spôsobe a podrobnostiach spracovania dokumentácie časového priebehu samostatných hlavných úloh rozhoduje hlavné pracovisko tak, aby sa zabezpečil spoľahlivý podklad pre ocenenie časovej náročnosti celej úlohy a účinný nástroj na jej operatívne riadenie.
(6)
Postup riešenia komplexných (samostatných hlavných) úloh ustanovených už skôr v plánoch na roky 1964 a 1965 rozpracúvajú koordinačné (hlavné) pracoviská len na zvyšujúci čas. Za tým účelom prerokúvajú so všetkými hlavnými (čiastkovými) pracoviskami rozsah ich činnosti na hlavných úlohách v rokoch 1966 až 1970, prípadne ďalších rokoch. Zásadné zmeny parametrov alebo termínov oproti tým, ktoré boli schválené v pôvodnom znení komplexnej (samostatnej hlavnej) úlohy, musia sa odôvodniť.
(7)
Koordinačné (hlavné) pracoviská predkladajú návrhy úloh rozpracované podľa odsekov 4 až 6 po vykonaní oponentského konania podľa povahy úloh buď Československej akadémii vied, alebo Štátnej komisii pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky alebo Štátnej plánovacej komisii, a to prostredníctvom nadriadeného ústredného orgánu (KNV).
(8)
Oponentské konanie o úlohách plánu výskumných a vývojových prác sa vykonáva podľa smerníc vydaných Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky, ktoré platia obdobne i pre bádateľský výskum a rozvoj vojenskej vedy a techniky.
(9)
Práva a povinnosti koordinačných a hlavných pracovísk ustanovuje pracovná inštrukcia Štátnej komisie pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky, ktorá platí obdobne pre bádateľský výskum a rozvoj vojenskej vedy a techniky.
(10)
Zvláštnosti spôsobu zostavenia plánu bádateľského výskumu upravuje Československá akadémia vied. Zvláštnosti spôsobu plánovania v oblasti výskumu a vývoja rozvoja vojenskej vedy a techniky upravuje Štátna plánovacia komisia.
(11)
Technické parametre a ďalšie údaje hlavných a čiastkových úloh plánu výskumných a vývojových prác musia sa prerokovať s príslušnými vedúcimi pracoviskami vedeckotechnického rozvoja.
(12)
Úlohy technickej normalizácie (etapy plánu výskumných a vývojových prác), ktoré sa majú ukončiť štátnou normou, musia sa prerokovať s Úradom pre normalizáciu a meranie.
(13)
Parametre a ďalšie údaje týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ozdravenia prostredia musia sa prerokovať a dohodnúť s orgánmi Revolučného odborového hnutia, štátneho technického dozoru a hygienicko-epidemiologickej služby (s hlavným hygienikom ČSSR alebo s krajským hygienikom).
(14)
Pri vypracovaní plánu bádateľského výskumu a plánu výskumných a vývojových prác a pri riešení úloh sú všetky organizácie a orgány povinné využívať
a)
vynálezy, objavy a zlepšovacie návrhy, ktoré ovplyvňujú úroveň technického riešenia. Pre ich využitie (dokončenie vývoja, zhotovenie prototypu, odskúšanie, realizáciu a pod.) platia rovnaké zásady ako pre ostatné úlohy a etapy. Údaje o využití vynálezov, objavov a zlepšovacích návrhov sú súčasťou základnej dokumentácie pri hlavných a samostatných hlavných úlohách;
b)
všetky druhy vedeckých, technických a ekonomických informácií o najnovších poznatkoch a skúsenostiach vedy a techniky pre porovnanie úrovne stavu riešenej úlohy v tuzemsku a zahraničí;
c)
výsledky technickej normalizácie a navrhovať príslušné normalizačné opatrenia;
d)
vedeckotechnickú spoluprácu.
(15)
Podniky a organizácie riadené národnými výbormi postupujú pri spracúvaní podkladov podľa pokynov príslušných odvetvových ústredných orgánov, ktoré pri ich vydávaní spolupracujú s krajskými národnými výbormi.
Fond vedy a techniky
Čl. 107
Plán fondu vedy a techniky zahŕňa objem prostriedkov na zabezpečenie potrieb centrálne riadených organizácií vedy a techniky [organizácie riadené priamo ministerstvami a ostatnými ústrednými úradmi (KNV)] a výskumných a vývojových prác výrobných hospodárskych jednotiek a ostatných organizácií (vrátane rozvoja vojenskej vedy a techniky) v rozsahu účelove ustanovenom v pláne investičnej výstavby, finančnom pláne, štátnom rozpočte, pláne práce, v pláne zahraničného obchodu, a to vrátane rezerv.
Čl. 108
(1)
Objem prostriedkov fondu vedy a techniky v päťročnom a vykonávacích plánoch a jeho orientačné rozdelenie na ústredné orgány (KNV) sú ustanovené v smerniciach vlády pre vypracovanie plánov rozvoja národného hospodárstva. Celkový objem záväzne ustanovených prostriedkov fondu vedy a techniky nemožno vzhľadom na nadväznosť vecného plánu vedy a techniky na jeho zabezpečenie meniť bez dohody medzi Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky, Štátnou plánovacou komisiou a Ministerstvom financií.
(2)
Definitívne rozdelenie prostriedkov fondu vedy a techniky na ústredné orgány (KNV) sa schvaľuje záväzne v rámci päťročného a vykonávacích plánov rozvoja národného hospodárstva, a to obvykle v položke „okrem celku ústredného orgánu (rezortu, KNV)“.
Čl. 109
Zabezpečenie neinvestičných potrieb
(1)
Päťročný a vykonávací plán záväzne ustanoví objem neinvestičných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre zabezpečenie štátnych úloh vedy a techniky, činnosti centrálne riadených organizácií výskumnej a vývojovej základne (rozpočtových organizácií v plnom rozsahu) a niektorých ďalších dôležitých ústredne sledovaných, prípadne riadených úloh a činností vedy a techniky (najmä dotácie zo štátneho rozpočtu).
(2)
V rámci sústavy ekonomických nástrojov riadenia sa ustanoví minimálna výška tvorby fondu technického rozvoja v členení na ústredné orgány pre zabezpečenie ostatných úloh vedy a techniky a činností organizácií výskumnej a vývojovej základne riadených výrobnými hospodárskymi jednotkami.
(3)
Ďalšie neinvestičné prostriedky na výskumnú a vývojovú činnosť v ostatných organizáciách sú súčasťou celkového rozpočtu alebo finančného plánu príslušnej organizácie bez účelového vyčlenenia.
Čl. 110
Zabezpečenie investičných potrieb
(1)
Päťročný a vykonávací plán záväzne ustanoví všetky investície pre centrálne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne (u rozpočtových organizácií v plnom rozsahu), vrátane prostriedkov na výstavbu výskumných a vývojových ústavov, ktoré bude menovite schvaľovať vláda, a objem nevyhnutných strojových investícií (prístroje) pre štátne úlohy riešené vo výrobných hospodárskych jednotkách a v ostatných organizáciách spolu s nevyhnutným objemom stavebných prác pre ich zabudovanie.
(2)
Ďalšie investície pre pracoviská výskumnej a vývojovej základne sú súčasťou celkových investičných limitov (plánov) pre príslušný ústredný orgán (KNV) alebo výrobnú hospodársku jednotku bez účelového vyčlenenia.
Čl. 111
Zabezpečenie devíz
(1)
Päťročný a vykonávací plán ustanoví záväzné limity devízových prostriedkov
a)
na dovoz strojov a zariadení pre centrálne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne a na dovoz prístrojovej techniky nevyhnutnej pre riešenie štátnych úloh vo výrobných hospodárskych jednotkách;
b)
na pasívne licencie.
(2)
Päťročný a vykonávací plán ustanoví aj osobitnú devízovú rezervu určenú na nepredvídané potreby vedy a techniky v oblasti materiálov a zahraničných ciest.
(3)
Ďalšie devízy pre pracoviská výskumnej a vývojovej základne sú súčasťou celkových limitov dovozu pre príslušný ústredný orgán (KNV) alebo výrobnú hospodársku jednotku bez účelového vyčlenenia.
Čl. 112
Zabezpečenie v pláne práce
(1)
V päťročnom a vykonávacom pláne sú záväzne ustanovené limity počtu pracovníkov a mzdový fond (vrátane prémií a odmien) iba pre centrálne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne a úhrn prémií a odmien pre štátne úlohy vo výrobných hospodárskych jednotkách a ostatných organizáciách. Výnimky pre organizácie iné než rozpočtové sa riešia v súlade s charakterom ukazovateľov v pláne práce a v súlade s predpismi o financovaní.
Počty pracovníkov výskumnej a vývojovej základne v rámci výrobných hospodárskych jednotiek sa v štátnom pláne ustanovujú orientačne (v rámci celkových limitov).
(2)
Ďalšie prostriedky sú zahrnuté v rámci celkových limitov príslušných ústredných orgánov a krajských národných výborov bez účelového vyčlenenia.
Čl. 113
Plán výchovy vedeckých pracovníkov
Úlohy vo výchove vedeckých pracovníkov sú súčasťou päťročného plánu. Päťročný plán ustanoví počty osôb prijímaných do vedeckej výchovy a údaje o zlepšovaní kvalifikačnej štruktúry pracovníkov výskumnej a vývojovej základne.
Plánovanie na nižších stupňoch riadenia
Čl. 114
Plán bádateľského výskumu a plán výskumných a vývojových prác na nižších stupňoch riadenia má rovnakú štruktúru ako štátny plán. Zahŕňa tak úlohy štátne, ako aj ostatné úlohy plánujúcich organizácií. Úlohy môže organizácii určiť i bezprostredne nadriadený stupeň riadenia, ktorý schvaľuje plán svojich podriadených organizácií a sleduje a kontroluje priebeh riešenia. Ústredné orgány (KNV) v rámci dotácií orientujú výrobné hospodárske jednotky a ostatné organizácie na plnenie ďalších úloh.
Čl. 115
(1)
Minimálny rozsah ukazovateľov je uvedený vo formulároch pre zostavenie štátneho plánu.
(2)
Ústredné orgány (KNV) môžu po prerokovaní so Štátnou plánovacou komisiou a Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky doplniť celoštátne platné metodické pokyny a formuláre pre plánovanie vedy a techniky pre organizačne podriadené jednotky podľa svojich ďalších potrieb; pritom však nemôžu meniť rozsah a obsah záväzne ustanovených úloh. Rozšíriť však môžu počet orientačných ukazovateľov a podkladových údajov. Štátna plánovacia komisia, Štátna komisia pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky a Československá akadémia vied pri zostavovaní návrhov plánov môžu vyžadovať od ústredných orgánov (KNV) ďalšie podklady, pokiaľ budú súčasťou orientačných ukazovateľov a podkladových údajov ustanovených podľa doplnkov metodických pokynov a formulárov vydaných ústrednými orgánmi (KNV).
Časť XVIII
INVESTIČNÁ VÝSTAVBA
Čl. 116
Plán investičnej výstavby zahŕňa investície a generálne opravy (vrátane opráv bytového majetku spravovaného organizáciami národných výborov).
Čl. 117
(1)
Návrh plánu investičnej výstavby predkladajú
a)
za hospodárske organizácie: priemyselné ministerstvá, Ministerstvo stavebníctva, Ústredná správa energetiky, Ministerstvo zdravotníctva (za zdravotnícky priemysel) a Ministerstvo vnútorného obchodu;
b)
súhrnne za všetky organizácie vo svojej pôsobnosti: ministerstvá poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, dopravy, zahraničného obchodu, školstva a kultúry, zdravotníctva (okrem zdravotníckeho priemyslu), národnej obrany a vnútra, ďalej ústredné správy spojov, nákupu poľnohospodárskych výrobkov, výskumu a ťažby rádioaktívnych surovín a geodézie a kartografie, Správa štátnych hmotných rezerv, Československá akadémia vied, Ústredný úrad geologický, Československý rozhlas a Československá televízia, krajské národné výbory, Slovenská národná rada, Kancelária prezidenta republiky, Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky, ústredné sväzy výrobných družstiev a spotrebných družstiev a Ústredný výbor Národného frontu (len za ČSTV). Pritom návrh plánu investičnej výstavby vypracúvajú a predkladajú s týmito odchýľkami:
aa)
Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva
1.
za ústredne riadené vodné hospodárstvo,
2.
za poľnohospodárstvo a lesníctvo (vrátane jednotných roľníckych družstiev), v tom oddelene:
- za štátny sektor poľnohospodárstva,
- za štátny sektor lesníctva,
- za jednotné roľnícke družstvá;
bb)
Štátna komisia pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky za investičnú výstavbu vlastnú a výskumných ústavov priamo riadených ústrednými orgánmi, okrem ČSAV; potreby iných organizácií plánuje len v prípadoch a v rozsahu uvedenom v článku 110 ods. 1;
cc)
Ústredná rada odborov súhrnne za vlastnú výstavbu a za výstavbu podnikov (a iných organizácií) vykonávanú z príspevkov Ústrednej rady odborov (výstavba závodných klubov, pionierskych táborov a výstavba jaslí, materských škôl, prípadne učňovských škôl, a to v rozsahu ustanovenom uznesením vlády č. 14/1964, a ak sú samostatnými stavbami);
dd)
krajské národné výbory osobitne za určité organizácie len vo vybratých formulároch a ukazovateľoch plánu v rozsahu a spôsobom uvedeným vo vysvetlivkách k príslušným formulárom.
(2)
Investičná výstavba ústredných orgánov neuvedených v odseku 1 a výstavba rozpočtových organizácií (okrem výskumných ústavov) a štátnych projektových ústavov ústredných orgánov uvedených v odseku 1 písm. a) sa spravuje štátnym rozpočtom.
(3)
Investície civilnej obrany ústredné orgány nezahŕňajú do svojho návrhu päťročného plánu; predkladajú podľa osobitných pokynov samostatný návrh plánu Ministerstvu vnútra. Do ročného plánu investičnej výstavby ústredné orgány zahrnú tieto investície v rozsahu, ktorý im rozpíše Ministerstvo vnútra.
(4)
Investície na výstavbu samostatných čistiarní odpadových vôd v existujúcich závodoch sa v návrhu plánu uvedú v rozsahu prerokovanom s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva podľa pokynov uvedených v časti VI - Vodné hospodárstvo; investície na zariadenia na ochranu čistoty ovzdušia (exhalácie a spády) sa uvedú v rozsahu prerokovanom so Štátnou komisiou pre investičnú výstavbu.
Čl. 118
(1)
Plán investičnej výstavby zahŕňa všetky práce a náklady súvisiace s obstaraním nových základných fondov a s rozšírením, rekonštrukciou, modernizáciou alebo generálnou opravou doterajších základných fondov (u ústredných investorov, ktorí riadia stavebné organizácie, vrátane trvalých objektov zariadení staveniska) bez ohľadu na zdroj financovania, a to s výnimkou nákladov
a)
na geologický prieskum zásob nerastov a surovín,
b)
na prieskumné a projektové práce,
c)
na výkup pozemkov a nákup existujúcich cudzích základných fondov,
d)
na investičnú výstavbu v zahraničí, s výnimkou zariadení nakupovaných v tuzemsku pre vybavenie zahraničných zastupiteľstiev,
e)
na práce súvisiace s hospodárskou a technickou úpravou lesnej a poľnohospodárskej pôdy,
f)
na organizačnú a prípravnú činnosť investora (vypracovanie prípravnej dokumentácie, expertízy projektov, riaditeľstvá budovaných podnikov, technický dozor investora, odovzdanie a prevzatie dokončených stavieb a ich ucelených častí, prípravu a začatie prevádzky podniku, vrátane komplexného technologického vyskúšania a skúšobnej prevádzky, prípravu kádrov pre budované podniky, presídlenie obyvateľov a pod.),
g)
na poplatky za úradné výkony, na peňažné náhrady škôd a na iné nehmotné náklady a prirážky, pokiaľ nie sú súčasťou ceny dodávaných prác a dodávok (zdržné, penále, kompletačné prirážky, nájomné, úhrada zvýšených nákladov dodávateľov pri dodatočných zmenách dokumentácie a pri nedodržaní lehôt dojednaných pre jej odovzdanie dodávateľom a pod.),
h)
na práce vykonávané v akcii „Z“.
(2)
Demontáže a premiestnenie základných prostriedkov a búracie práce sa zahŕňajú do plánu investičnej výstavby len v prípade, ak sú súčasťou projektov výstavby nových stavieb alebo generálnych opráv.
(3)
Do plánu investičnej výstavby sa nezahŕňajú ani náklady na zhotovenie strojov a zariadení (vrátane nevyhnutných stavebných prác), ktoré sú predmetom výskumu alebo vývoja, prípadne dočasného pokusného zariadenia pre vedeckovýskumné práce a pre vyskúšanie navrhovaných technológií, prijatých vynálezov alebo zlepšovacích námetov, pokiaľ neslúžia na riešenie alebo overovanie výskumných prác trvale. Ak sa tieto vyvíjané a pokusné stroje a zariadenia po vyskúšaní použijú ako základné prostriedky, zahrnie sa ich hodnota (bez ohľadu na čas ich vzniku) do plánu toho roka, v ktorom sa budú aktivovať do základných fondov.
(4)
Náklady na práce a dodávky, ktoré sa nezahŕňajú do plánu investičnej výstavby, sa financujú podľa svojho charakteru z tzv. iných investícií, z účelových prostriedkov, z prevádzkových prostriedkov, z fondu rozvoja vedy a techniky a pod.
Čl. 119
Práce a dodávky pre investície a pre generálne opravy sa zahŕňajú do plánu podľa veľkoobchodných cien a rozpočtových podkladov pre výstavbu, a to aj keď sú vykonávané vlastnými zamestnancami investora alebo svojpomocou a bezplatne. Ak nie sú pre niektoré práce a dodávky ustanovené veľkoobchodné ceny, postupuje sa podľa príslušných predpisov pre tvorbu cien.
Čl. 120
(1)
Investície sa delia na stavebné práce a na stroje a zariadenia (vrátane montáží). Generálne opravy sa delia na stavebné práce a na opravy strojov a zariadení.
(2)
Štruktúra investícií sa určuje podľa projektov a rozpočtov stavieb, ich objektov a prevádzkových súborov, prípadne podľa obdobných podkladov. Práce a dodávky nezahrnuté do stavebných a technologických častí projektov a rozpočtov, pokiaľ sa zahŕňajú do plánu investičnej výstavby (výtvarné a umelecké diela, stabilizácia bodov vytyčovacej siete, vytýčenie hlavných trás, stavebných čiar a výškových úrovní na stavenisku, prístroje, náradie a inventár pri stavbách bez technologickej časti patriaci do základných prostriedkov, aktivácia fondov z technického rozvoja, práce spojené s vysádzaním mnohoročných kultúr, ako napr. sady, vinice, chmeľnice a pod.) zahŕňajú sa do objemu stavebných prác, ak sa v evidencii základných prostriedkov stanú súčasťou budov, stavieb alebo trvalých porastov, alebo do objemu strojov a zariadení, ak sa stanú súčasťou ostatných skupín základných prostriedkov.
(3)
Pokiaľ nie sú k dispozícii projekty a rozpočty stavieb alebo iné obdobné podklady, určuje sa štruktúra investícií podľa triedenia a predpokladaných prác a dodávok ustanoveného v predpisoch o dokumentácii stavieb.
(4)
Do objemu strojov a zariadení sa zahŕňa i hodnota strojov, zariadení, náradia a inventára, ktorá nie je zahrnutá do rozpočtov stavieb.
Čl. 121
(1)
Rozpočtové náklady stavby sa uvádzajú v menovitom zozname podľa schválenej dokumentácie, vrátane nákladov na nepredvídané práce, avšak bez prác a nákladov, ktoré sa nezahŕňajú do investícií.
(2)
Rozpočtové náklady na nepredvídané práce a docielené úspory investícií nesmú sa použiť pre rozširovanie vecného obsahu stavby (budovanie ďalších objektov a prevádzkových súborov, ktoré nie sú obsiahnuté v projekte, alebo rozširovanie fyzického rozsahu projektovaných objektov a prevádzkových súborov). Prípadné rozšírenie programu výstavby musí sa vykonať buď ako nová samostatná investičná akcia (pokiaľ nemá vplyv na dokumentáciu pôvodného rozsahu výstavby), alebo prerokovať ako zásadná zmena pôvodnej dokumentácie, podľa ktorej sa výstavba uskutočňuje.
(3)
Zaraďovať stavby do plánu a začínať ich v základnej činnosti (vo vlastnej réžii) investora alebo svojpomocou bez možnosti dokončiť ich týmto spôsobom a s úmyslom previesť ich neskoršie na dodávateľské organizácie nie je prípustné.
Čl. 122
(1)
Územný prierez investičnej výstavby za Slovensko predkladajú všetky ústredné orgány za celú investičnú výstavbu podľa miesta stavby. Stavby líniové (napr. elektrifikácia železníc, kábelizácia železničných tratí, výstavba diaľkových kábelových vedení, naftovody, diaľkové plynovody, diaľkové elektrické vedenia 220 kV a vyššie a pod.) zaraďujú sa podielom zodpovedajúcim ich dĺžke na území Slovenska. Pri strojoch nezahrnutých do rozpočtov budovaných stavieb sa postupuje závodovou metódou ako pri plánovaní priemyslovej výroby a plánu práce. Územný prierez investícií do lokomotívneho a vozňového parku Československých štátnych dráh a leteckého parku Československých aerolínií sa vykoná podľa osobitných dispozícií.
(2)
Obdobne sa postupuje pri rozdelení investícií do jednotlivých krajov.
Čl. 123
(1)
Uvedením kapacít do prevádzky sa rozumie ukončenie investičných prác na objektoch a prevádzkových súboroch, ktoré sa uvádzajú do prevádzky, vrátane funkčných skúšok. Ak je pre niektoré kapacity predpísaná alebo dojednaná skúšobná prevádzka, považuje sa začatie skúšobnej prevádzky za uvedenie kapacity do prevádzky.
(2)
Ústredné orgány môžu vydať podrobnejšie pokyny o podmienkach uvádzania kapacít do prevádzky vo svojej pôsobnosti, a to podľa druhov výrob alebo iných účelov.
(3)
Za uvedenie základných fondov do prevádzky sa považuje prevod investícií do základných prostriedkov podľa účtovných predpisov.
(4)
Do objemu nedokončenej výstavby patrí hodnota uskutočnených investícií, ktoré neboli prevedené do základných fondov.
Čl. 124
Na ústredných orgánoch a krajských národných výboroch sa investície členia na:
a)
investície menovité, odborové a podnikové
- za hospodárske organizácie (okrem ústredne riadených projektových organizácií) priemyslových ministerstiev, Ústrednej správy energetiky, ministerstiev stavebníctva, zdravotníctva (zdravotnícky priemysel) a vnútorného obchodu,
- za priemyslové, stavebné a obchodné podniky riadené národnými výbormi,
- za podniky komunálnych služieb, pokiaľ sa v nich zavedie hmotná zainteresovanosť na hrubom dôchodku (alebo na zisku);
b)
investície menovité a nemenovité za ostatné organizácie.
Z nemenovitých investícií sa vydeľujú drobné podnikové a miestne investície.
Čl. 125
(1)
Do menovitých investícií sa zahŕňajú najdôležitejšie stavby, ktoré rozhodujúcim spôsobom podmieňujú ďalší rozvoj všetkých odvetví národného hospodárstva. Musia sa dohodnúť so Štátnou plánovacou komisiou, Štátnou komisiou pre investičnú výstavbu, Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky a ústrednými investormi.
(2)
Odborové investície a obdobne i nemenovité investície majú význam pre rozvoj jednotlivých odvetví národného hospodárstva, pre ich intenzifikáciu a zvýšenie ich efektívnosti.
(3)
Na zabezpečenie štrukturálnych zmien a medziodborových proporcií, správneho rozmiestňovania výrobných síl a priaznivého vývoja rozostavanosti ústrední investori určia, ktoré významnejšie alebo rozsiahlejšie odborové a nemenovité stavby posúdia ešte pred zostavením vykonávacieho plánu a rozhodnú o povolení ich začatia v nasledujúcom roku.
Odborové a nemenovité stavby,
a)
ktorými sa zvýši pracovná príležitosť o viac ako 300 osôb,
b)
pri ktorých rozpočtový náklad stavebnej časti presahuje 20 mil. Kčs,
musí okrem toho centrálne posúdiť Štátna plánovacia komisia a Štátna komisia pre investičnú výstavbu a dať súhlas na ich začatie. Prípravná dokumentácia týchto stavieb sa z uvedených hľadísk prerokúva so Štátnou komisiou pre investičnú výstavbu, so Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky a so Štátnou plánovacou komisiou.
(4)
Centrálne posúdenie Štátnej plánovacej komisie a Štátnej komisie pre investičnú výstavbu netreba pri týchto druhoch stavieb (aj keď presahujú uvedené kritériá): banské práce na udržanie ťažby, nové poschodia, spojenie baní a lomov, doprava v lomoch a baniach, vetranie, výsypky, haldy, plynovody, teplovody, vedenia a rozvodne, ropovody a produktovody (okrem medzinárodných) a stavby spojovej siete okrem medzinárodných spojov, elektrizácia železníc, kábelizácia, autoblok, zvýšenie výkonnosti tratí, železničný dispečing, zvláštne poľnohospodárske investície (vinice, chmeľnice a pod.), samostatné akcie rozšírenia a obnovy vodovodnej a kanalizačnej siete, úpravy a doplnenie uličnej siete obcí, učňovské zariadenia (učilištia, internáty a pod., okrem združovaných zariadení pre viaceré odbory), ubytovne, slobodárne, internáty, základné, stredné a učňovské školy; pre stavby rozpočtového plánu Ústrednej správy výskumu a ťažby rádioaktívnych surovín, ministerstiev národnej obrany a vnútra a stavby CO bude ustanovený osobitný režim.
(5)
Ako podklad pre posúdenie vývoja rozostavanosti bude sa v návrhu plánu predkladať Štátnej plánovacej komisii a Štátnej komisii pre investičnú výstavbu zoznam centrálne posudzovaných odborových a nemenovitých stavieb a sumárne údaje o ostatných odborových a nemenovitých stavbách. Za centrálne posudzované stavby sa považujú aj všetky stavby uskutočňované v roku 1965 podľa menovitého zoznamu investičnej výstavby, pokiaľ nie sú menovitými stavbami podľa odseku 1.
Čl. 126
(1)
Odborové riaditeľstvá a krajské národné výbory organizujú pred vypracovaním vykonávacieho plánu za účasti Štátnej banky československej výberové konanie ako podklad pre rozhodnutia o zaradení nových odborových stavieb do plánu a pre rozdelenie limitov odborových investícií na stroje nezahrnuté do rozpočtov stavieb pre jednotlivé podniky.
(2)
Formou podnikovej investičnej výstavby môžu sa uskutočňovať:
generálne opravy,
prostá obnova, prípadne i bežné dopĺňanie strojového parku,
časť modernizačných investícií (menšia modernizácia s podielom stavebných prác do 10 % celkového nákladu alebo do 2 mil. Kčs stavebných prác),
realizácia zlepšovacích návrhov a vynálezov, racionalizačné opatrenia,
aktivizácia základných fondov obstaraných z fondu technického rozvoja,
drobné doplnkové stavebné investície,
investície na zlepšenie pracovného prostredia, ochranu zdravia a bezpečnosti práce, na sociálne, kultúrne a rekreačné zariadenia, na telocvičné náradie, hudobné nástroje, výtvarné a umelecké diela, školské pomôcky a pod.,
základné prostriedky vyrobené v učňovských dielňach,
banské práce, pokiaľ nie sú súčasťou projektov a rozpočtov menovitých a odborových investícií,
rozvod nízkeho a vysokého napätia,
náradie, inventár a prístroje, pokiaľ nie sú súčasťou projektov a rozpočtov menovitých a odborových investícií.
(Uvedené práce sa môžu, s výnimkou generálnych opráv, vykonávať i ako odborové investície).
(3)
Do drobných podnikových a miestnych investícií sa zahŕňajú:
generálne opravy,
aktivácia základných fondov obstaraných z prostriedkov technického rozvoja,
drobné doplnkové investície, najmä investície na zlepšenie pracovného a životného prostredia, investície sociálne, kultúrne (červené kútiky a pod.) a rekreačné, ktoré sa vykonávajú spravidla z vlastných materiálových zdrojov a vlastnými pracovníkmi, ďalej obnova a doplnenie náradia a inventára v existujúcich objektoch a prevádzkach,
realizácia zlepšovacích návrhov a vynálezov, racionalizačné a modernizačné opatrenia,
drobné poľnohospodárske investície, ktoré sa vykonávajú vo vlastnej réžii a svojpomocou a sú málo náročné na materiál,
telocvičné náradie, hudobné nástroje, výtvarné a umelecké diela a školské pomôcky,
základné prostriedky vyrobené v školských a v učňovských dielňach.
Čl. 127
(1)
Plán bytovej výstavby zahŕňa výstavbu sídlisk (obytných súborov), rozptýlenú výstavbu bytov, výstavbu slobodární s príslušným technickým vybavením a výstavbu technického vybavenia pre rodinné domčeky, ústrednými investormi ktorých sú krajské národné výbory. Ostatní ústrední investori plán bytovej výstavby nezostavujú; organizácie nimi riadené uskutočňujú výstavbu bytov (v rozsahu dohodnutom so Štátnou plánovacou komisiou), slobodární alebo internátov v rámci odborových a podnikových alebo nemenovitých investícií.
(2)
Do plánu bytovej výstavby sa nezahŕňajú:
pohotovostné byty (uskutočňujú sa ako súčasť stavieb, pre ktoré sú určené),
modernizácia bytového fondu (pokiaľ sa vykonáva v rámci generálnych opráv, prípadne opráv bytového majetku organizácií bytového hospodárstva národných výborov),
žiacke a učňovské domovy.
(3)
Objem investícií na výstavbu rodinných domčekov sa nezahŕňa do plánu investičnej výstavby; krajské národné výbory však v pláne bytovej výstavby evidenčne uvedú počet začínaných a dokončených bytov.
(4)
Za výstavbu sídliska (obytného súboru) sa považuje taká sústredená výstavba, ktorá vyžaduje okrem výstavby bytov (lôžok) a technickej vybavenosti aj uskutočnenie výstavby občianskej vybavenosti.
(5)
Do plánu výstavby sídliska (obytného súboru) sa okrem výstavby bytov a lôžok (vrátane základnej technickej vybavenosti) zahŕňajú:
zberné komunikácie, prívodné vodovodné rady a kanalizačné stoky, plynovodné prívodné rady, primárne prívody elektriny, domové a blokové kotolne, prípadne výhrevne, vrátane prívodných výhrevných kanálov na sídlisku,
materské školy, jasle, základné deväťročné školy, zdravotnícke strediská, strediská okrskovej vybavenosti, obchody, reštaurácie a služby.
(6)
V rámci stavby sídlisk sa uskutočňuje i výstavba oznamovacích kábelových sietí a telefónnych ústrední, prípadne i samostatných spojových budov. Na základe predchádzajúcej dohody krajský národný výbor zahrnie do súhrnných rozpočtových nákladov sídlisk prostriedky na tieto zariadenia, ktoré poskytne krajská správa spojov.
(7)
Za súčasť plánu výstavby sídliska sa však spravidla nepovažujú napr. výstavba vodojemov, úpravní vôd, záchytiek na vodu, plynojemov, teplární, čistiacich staníc, komunikačných prieťahov a pod. a stavby širšieho významu, ktoré môžu technicky a ekonomicky existovať samostatne a majú širšiu funkciu ako len pre sídlisko (napr. hotely, kultúrne domy, divadlá, stredné a vysoké školy, štadióny, kryté haly, nemocnice, polikliniky, kiná, osvetové besedy, výrobne všetkých druhov, obchodné domy, sklady, garáže, budovy národných výborov hlavné privádzače vody a hlavné stoky, pokiaľ sa nezariaďujú iba pre sídlisko, plynárne, plynojemy a prívodné rady okrem sídliskových).
Ak sa rozhodne, že niektoré z týchto stavieb budú sa realizovať ako súčasť sídliska, zahrnú sa náklady do súhrnných nákladov sídliska a prostriedky na ne sa prevedú pred predložením návrhu plánu z ostatných investičných prostriedkov krajského národného výboru alebo iného príslušného investora.
(8)
Sídliskové celky, na realizáciu ktorých treba okrem prípravy staveniska podstatne dlhšiu dobu než tri roky, členia sa na komplexné stavby schopné samostatnej prevádzky, doba výstavby ktorých trvá zhruba tri roky.
Čl. 128
(1)
Vyvolané investície*) a investície a generálne opravy potrebné na odstránenie škôd spôsobených na existujúcich základných fondoch plánujú organizácie, ktoré budú mať v správe základné fondy získané vyvolanými investíciami, prípadne organizácie, ktorých základné fondy boli zničené alebo poškodené. Dohodou sa môže určiť, že investície podľa predchádzajúcej vety bude plánovať organizácia, ktorá ich svojou činnosťou vyvolala.
(2)
Včas pred vypracovaním návrhu plánu investičnej výstavby treba vyjasniť potrebu vyvolaných a súvisiacich investícií, ako aj investícií a generálnych opráv potrebných na odstránenie škôd na existujúcich základných fondoch a prerokovať ich zabezpečenie s tými investormi, ktorí ich budú v rámci svojich plánov (a objemov investícií) vykonávať.
(3)
Stavby, ktoré majú po svojom dokončení slúžiť viacerým organizáciám, zahŕňajú sa plne do plánu hlavného investora. Pokiaľ v takých prípadoch dôjde k dohode o prevode investičných limitov päťročného alebo vykonávacieho plánu od ostatných účastníkov na hlavného investora, účastníci oznámia dohodu Štátnej plánovacej komisii.
Čl. 129
(1)
Ústrední investori prerokujú pri vypracúvaní päťročného plánu centrálne posudzované stavby s príslušným ústredným orgánom zodpovedným za celoštátny proporcionálny rozvoj daného odboru. Ak nedôjde k dohode, predložia k zoznamu týchto stavieb odôvodnenie návrhu jednotlivých stavieb. Pri vypracúvaní vykonávacích plánov ústrední investori obdobne prerokujú i stavby, ktoré sami posudzujú. Pre prerokovanie plánu krajských národných výborov s príslušnými odvetvovými ústrednými orgánmi platia ustanovenia časti XXIV.
(2)
Investori s dodávateľmi stavebných prác, strojov a zariadení prerokujú požadované práce a dodávky po vecnej i časovej stránke a dohodnú objemy prác a dodávok minimálne v tomto rozsahu:
a)
pri príprave päťročného plánu:
pre všetky rozostavané stavby až do ich úplného dokončenia, pre hromadné položky dodávok strojov nezahrnutých do rozpočtov stavieb, najmä v stavebníctve, v doprave a v poľnohospodárstve, pre nové menovité stavby a pre odborové a nemenovité centrálne posudzované stavby začínané v rokoch 1966 a 1967,
b)
pri príprave vykonávacieho plánu:
pre všetky rozostavané stavby až do ich úplného dokončenia (t. j. odchýlky od dohôd uzavretých pri príprave päťročného plánu v dôsledku očakávaného splnenia prác a dodávok v bežnom roku, zmien v projektoch a pod.), pre hromadné položky dodávok strojov a zariadení nezahrnutých do rozpočtov stavieb a na celú dobu výstavby pre všetky menovité, odborové a nemenovité (okrem drobných podnikových a miestnych investícií) stavby navrhované na začatie v plánovanom roku; predbežne prerokujú i práce a dodávky na celú dobu výstavby pre menovité stavby a pre stavby posudzované centrálne, začatie ktorých prichádza do úvahy v nasledujúcom roku. Ostatné práce a dodávky môžu sa prerokovať v globálnych položkách alebo samostatne neskoršie.
(3)
Ústrední investori pri zostavovaní návrhu plánu preverujú, či a ako sa návrh plánu na nižších stupňoch riadenia prerokoval; prerokúvajú s ústrednými orgánmi dodávateľov vecné a časové rozpory v zabezpečení prác a dodávok pre menovité stavby, prípadne i pre iné položky plánu, ktoré s ústrednými orgánmi dodávateľov dohodnú (najmä hromadné položky strojov nezahrnutých do rozpočtov stavieb pre dopravu a poľnohospodárstvo). Zabezpečenie prác a dodávok v roku 1966 pre stavby, ktoré v roku 1965 schvaľovala menovite vláda, sa prerokuje spôsobom platným na rok 1965.
(4)
Návrh plánu investičnej výstavby musí byť v súlade s ostatnými časťami vlastného plánu príslušného orgánu (plánu výroby a iných výkonov, plánu práce a i.). Spoluprácou všetkých príslušných útvarov treba zabezpečiť aj všetky potreby pre kapacity uvádzané do prevádzky (vrátane prípravy kádrov a plánu práce, materiálneho zabezpečenia výroby a pod.).
(5)
Menovité stavby a stavby posudzované podľa článku 125 ods. 3 môžu sa do vykonávacieho plánu zaradiť len vtedy, ak majú príslušnú projektovú a rozpočtovú dokumentáciu podľa predpisov Štátnej komisie pre investičnú výstavbu.
(6)
Ústrední investori zabezpečia, aby odborové riaditeľstvá a ostatné organizácie priamo riadené ústrednými orgánmi predložili svoje návrhy plánu investičnej výstavby príslušným krajským národným výborom a prerokovali ich s nimi a aby po rozpise plánu informovali krajské národné výbory o svojich plánoch investičnej výstavby.
Čl. 130
(1)
Zoznam záväzných úloh plánu investičnej výstavby je uvedený v prílohe.
(2)
Okrem záväzných úloh plánu investičnej výstavby vláda ustanoví pravidlá pre výpočet podielu z odpisov pre fond obnovy. Odborové riaditeľstvá (po prerokovaní s ústrednými orgánmi) a krajské národné výbory rozhodnú o tom, aká časť fondu obnovy sa bude realizovať v rámci podnikových investícií a aká časť v rámci odborových investícií.
Na základe toho odborové riaditeľstvá a krajské národné výbory určia podnikom prostriedky na podnikové investície (formou podielu z odpisov, absolútnymi sumami a pod.) diferencovane podľa skutočných potrieb. Podniky môžu uskutočňovať podnikové investície v rozsahu zodpovedajúcom použitiu týchto prostriedkov a doplnkových finančných zdrojov vymedzených vládnou vyhláškou o plánovitom riadení národného hospodárstva.
V závislosti od výšky tej časti fondu obnovy, ktorá sa bude realizovať v rámci odborových investícií, a od ich zmien odborové riaditeľstvá a krajské národné výbory upravia ustanovený limit odborových investícií (t. j. pri návrhu päťročného plánu limit ustanovený v smerniciach, pri návrhu vykonávacieho plánu limit ustanovený v päťročnom pláne). Súčasne upravia aj limit stavebných prác vykonávaných stavebnými podnikmi pre menovité a odborové investície o rovnaké percento, o ktoré sa mení súčet celkového objemu menovitých investícií a limitu odborových investícií (t. j. so zachovaním rovnakého podielu dodávateľských stavebných prác z celkového objemu investícií).
(3)
V návrhu plánu na rok 1966 a v návrhu päťročného plánu musí sa dodržať celkový podiel investícií na Slovensku (vrátane podnikových investícií) ustanovený smernicami pre zostavenie päťročného plánu (uznesenie vlády č. 175/1965).
(4)
Vo výrobných hospodárskych jednotkách, v ktorých sa zriadi fond opráv zlučujúci bežné, stredné a generálne opravy, prevedie sa z fondu obnovy do fondu opráv časť zodpovedajúca primeranému podielu z odpisov na generálne opravy. Pravidlá pre tieto prevody ustanovia ústrední investori (prípadne odborové riaditeľstvá).
(5)
Ústrední investori rozpíšu plán investičnej výstavby na podriadené podniky a organizácie spôsobom, ktorý zabezpečí dodržanie schválených ukazovateľov (dodržanie ustanovených úloh a neprekročenie limitov) štátneho plánu. Nové odborové a nemenovité stavby, posúdenie ktorých si vyhradili ústrední investori alebo ktoré podliehajú centrálnemu posúdeniu Štátnej plánovacej komisie a Štátnej komisie pre investičnú výstavbu, nemôžu sa začať, ak nebolo ich začatie povolené. Povolenie na začatie menovitých stavieb vydáva v jednotlivých prípadoch Štátna komisia pre investičnú výstavbu podľa osobitných predpisov.
Časť XIX
PLÁNOVANIE PROJEKTOVÝCH PRÁC
Čl. 131
(1)
Plán projektových prác zahŕňa projektovú dokumentáciu pre investičnú výstavbu, generálne opravy a ostatné práce majúce charakter projektových prác, vrátane potrebných prieskumov.
(2)
Návrhy plánu predkladajú všetky ústredné orgány a krajské národné výbory, a to vo funkcii
a)
ústredných investorov - odberateľov projektových prác,
b)
nadriadených orgánov projektových organizácií - dodávateľov projektových prác.
Podrobnosti sú uvedené vo formulároch a vysvetlivkách pre zostavenie návrhu plánu projektových prác.
(3)
Projektové práce vykonávajú v pôsobnosti ústredných orgánov a krajských národných výborov
a)
projektové organizácie, hlavným poslaním ktorých je projektová činnosť, vo funkcii generálneho projektanta,
b)
ostatné organizácie s inou hlavnou činnosťou než projektovou (investori a dodávatelia) v rozsahu svojich oprávnení na výkon funkcie generálneho projektanta.
(4)
Plán projektových prác zahŕňa tieto práce:
a)
projektovú dokumentáciu pre investičnú výstavbu: úvodný projekt, jednostupňový projekt, vykonávacie projekty vrátane prieskumných prác k jednotlivým stupňom projektovej dokumentácie, autorský dozor a projektovú dokumentáciu pre výstavbu uskutočňovanú v zahraničí,
b)
práce neinvestičnej povahy:
- rozvojové štúdie výstavby odvetví a odborov,
- investičné štúdie,
- územné plány (vrátane územno-technických podkladov a urbanistických súťaží),
- typizačné práce,
- úlohy rozvoja vedy a techniky, normalizácie, experimentálne štúdie a pod.,
- tvorba technicko-hospodárskych ukazovateľov,
- hospodársko-technické úpravy pôdy pre JRD,
- výstavy a veľtrhy v zahraničí,
- projektové súťaže,
- projekty pre vývoz,
- technická pomoc a ostatné práce neinvestičnej povahy (okrem tzv. viactlačí).
Pojem a rozsah projektových prác (vrátane prác s nimi súvisiacich) sú vymedzené najmä v predpisoch Štátnej komisie pre investičnú výstavbu o vzťahoch v príprave stavieb a o dokumentácii stavieb, v predpisoch o územnom plánovaní a pod.
Čl. 132
(1)
Päťročný plán projektových prác obsahuje prepočet potreby projektových kapacít a nárokov na prípravu investičnej výstavby vo väzbe na päťročný plán investícií.
(2)
Vykonávací plán projektových prác zahŕňa prostriedky na úhradu dokončených projektových prác v súlade s ich kapacitným zabezpečením a vo väzbe na plán investičnej výstavby. Menovitá časť vykonávacieho plánu konkretizuje úlohy pre spracovanie projektovej dokumentácie menovitých a odborových (nemenovitých) centrálne posudzovaných stavieb. Pritom plánom sa prednostne zabezpečujú projekty pre menovité stavby vrátane potrebných poddodávok.
(3)
Na zvýšenie technickoekonomickej úrovne projektovaných stavieb a hospodárne využitie projektových kapacít je nevyhnutné, aby projektovej dokumentácii pre rozhodujúce stavby predchádzalo spracovanie rozvojových a investičných štúdií.
Čl. 133
(1)
Hodnotu dokončených prác tvoria všetky práce vykonané od ich začatia do dokončenia (vrátane prípadných poddodávok), ktoré sa vypracujú komplexne v rozsahu ustanovenom platnými predpismi a podľa uzavretej hospodárskej zmluvy a ktoré sa odovzdajú a vyfakturujú odberateľovi.
(2)
Zdroje a spôsob financovania dokončených projektových prác sú uvedené v predpisoch o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
(3)
Pri zostavovaní návrhu plánu objednávatelia s dodávateľmi projektových prác prerokujú vypracovanie potrebnej projektovej dokumentácie a lehoty pre jej dokončenie v súlade s termínmi plánovaného začatia výstavby.
Rozhodujúcou podmienkou pre zaradenie akcie do vykonávacieho plánu projektových prác na dokončenie v bežnom roku je schválená investičná úloha.
(4)
Pokiaľ nedôjde k dohode, platia lehoty pre odovzdávanie prípravnej a projektovej dokumentácie ustanovené v predpisoch Štátnej komisie pre investičnú výstavbu o vzťahoch v príprave stavieb a o dokumentácii stavieb.
Investori umožnia včasným odovzdávaním východiskových podkladov rovnomerné rozdelenie prác v projektových organizáciách.
(5)
Všetky hodnotové ukazovatele sú podkladové a musia súhlasiť s údajmi finančného plánu a rozpočtu podľa smerníc Ministerstva financií.
Čl. 134
(1)
V päťročnom pláne projektových prác nie sú ustanovené žiadne záväzné úlohy.
(2)
Vo vykonávacom pláne projektových prác sú záväzné ustanovené úlohy uvedené v zozname v prílohe.
Čl. 135
Objemy pre typizačné práce, štúdie experimentálnych stavieb a tvorbu THÚ zahrnuté do príslušnej časti plánu projektových prác musia byť v súlade s hodnotami uvedenými v týchto plánoch zostavovaných podľa samostatných metodických pokynov Štátnej komisie pre investičnú výstavbu.
Čl. 136
Dodávatelia sú povinní prednostne spolupracovať pri vypracúvaní a prerokúvaní projektovej, prípadne prípravnej dokumentácie stavieb uvedených vo vykonávacom pláne projektových prác v rozsahu a spôsobom ustanoveným predpismi Štátnej komisie pre investičnú výstavbu o vzťahoch a príprave a o dokumentácii stavieb.
Časť XX
PRÁCA
Čl. 137
(1)
Cieľom plánu práce je zabezpečiť optimálny priebeh reprodukcie pracovných síl a zdravý mzdový vývoj podľa potrieb rozvoja národného hospodárstva, najmä pomocou nástrojov nepriameho riadenia, ktorými sa má v oblasti ekonomickej a finančnej politiky, v oblasti organizácie náboru a pod. dosiahnuť to, aby reprodukcia pracovných síl a mzdový vývoj prebiehali v súlade s potrebami spoločnosti.
(2)
Splnenie týchto cieľov vyžaduje podstatne prehĺbiť pri prácach na pláne rozborovú činnosť, zamerať ju na čo najvyššiu úsporu pracovných síl a tým na rast spoločenskej produktivity práce.
Čl. 138
Návrh plánu práce predkladajú všetky ústredné orgány a krajské národné výbory za všetky organizácie socialistického sektora im podliehajúce (bez JRD). Ústredné orgány predkladajú návrhy za ČSSR celkom a z toho v územnom priereze za Slovensko. Štátna plánovacia komisia po dohode s Ministerstvom financií, Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky a s príslušnými orgánmi ustanoví, ktoré organizácie predkladajú návrh plánu prostredníctvom Ministerstva financií, prípadne výnimočne môže vylúčiť niektoré organizácie z povinnosti predkladať návrh plánu.
Čl. 139
Obsah plánu práce
(1)
Plán práce obsahuje tieto časti:
a)
plán počtu pracovníkov a miezd,
b)
plán náboru pracovných síl,
c)
plán kádrov.
(2)
Plán počtu pracovníkov a miezd vyjadruje potrebu počtu pracovníkov a prostriedkov na ich odmeňovanie a zostavuje sa na podklade rozborov zabezpečenia rastu produktivity práce a prepočtov mzdového vývoja v nadväznosti na nástroje nepriameho riadenia. Návrh sa spracúva za predpokladu pracovného času platného vo východiskovom roku. (Vykonávací plán na rok 1966 a štvrtý päťročný plán sa vypracúvajú na základe pracovného času platného v roku 1965). Prepočet vplyvu skrátenia pracovného času na plán práce a miezd sa spracúva osobitne.
(3)
Plán náboru pracovných síl vychádza z krajských bilancií pracovných síl zostavovaných na základe krajských prierezov plánu práce a obsahuje plán náboru vykonávaného národnými výbormi. Krajské bilancie pracovných síl sú tiež podkladom pre určenie koncepcií hospodárskeho rozvoja v krajoch.
(4)
Plán kádrov obsahuje plán prípravy kvalifikovaných robotníkov spolu s bilanciami rozdelenia dorastu podľa krajov a plán prípravy odborníkov zo škôl.
Návrh plánu prípravy kvalifikovaných robotníkov a bilancie rozdelenia dorastu sa spracúvajú vo vykonávacom pláne v časovom predstihu pred ostatnými časťami plánu.
(5)
Návrhy plánu počtu pracovníkov a miezd v rozpočtových organizáciách musia byť v zhode s návrhmi štátneho rozpočtu. Na zabezpečenie porovnateľnosti rozpočtové organizácie sa v pláne uvádzajú spravidla v obdobnom členení ako v návrhu štátneho rozpočtu.
Plán počtu pracovníkov a miezd
Čl. 140
Produktivita práce
(1)
Produktivita práce ovplyvňuje rozhodujúcim spôsobom rozvoj celého národného hospodárstva. Preto je potrebné v pláne zabezpečovať čo najvyšší jej rast.
(2)
Produktivita práce sa v návrhu plánu uvedie ako priemerný ročný výkon na jedného pracovníka; vyjadrí sa v rovnakých merných jednotkách ako objem výroby, a to v peňažnom vyjadrení i v príslušných odvetvových ukazovateľoch. Objemy výroby, na základe ktorých sa vypočítava tempo rastu produktivity práce, musia byť uvedené v porovnateľných hodnotách a v porovnateľnej organizácii.
(3)
Povinnosť ústredných orgánov a krajských národných výborov urobiť všetky opatrenia potrebné na podstatné zlepšenie metód merania produktivity práce ustanovuje uznesenie vlády č. 220/1963 o zásadách postupu pri zlepšovaní metód merania produktivity práce.
(4)
Pokyny pre spracovanie rozborov zdrojov rastu produktivity práce sú uvedené v časti I.
Počet pracovníkov
Čl. 141
(1)
Počet pracovníkov sa plánuje na základe predpokladaného rastu objemu produkcie a rastu produktivity práce a v nevýrobných odvetviach v súlade s objemom výkonov a so zlepšeným využitím pracovných síl. Plány počtu pracovníkov treba navrhovať s náležitým zreteľom na to, že zdroje pracovných síl sú mimoriadne obmedzené.
(2)
Počet pracovníkov sa plánuje ako priemerný evidenčný počet za rok celkom. Rast počtu pracovníkov v priebehu roka musí byť reálny z hľadiska náboru pracovníkov. S výnimkou sezónnych kampaňových prác nemožno sústreďovať nábor na koniec roka, aby sa dosiahol vyšší konečný stav.
(3)
Priemerným evidenčným počtom robotníkov a ostatných kategórií pracovníkov sa rozumie vo väčšine organizácií počet fyzických osôb. V hospodárskych organizáciách možno na základe písomnej dohody príslušných ústredných orgánov so Štátnou plánovacou komisiou a s Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky plánovať počty pracovníkov v prepočítaných stavoch. Vo všetkých rozpočtových organizáciách sa plánujú prepočítané stavy pracovníkov.
(4)
Vo všetkých organizáciách treba podľa potrieb danej oblasti prijímať do zamestnania ďalšie ženy a osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou na skrátený pracovný čas. Na zvýšenie ich počtu treba prihliadať pri hodnotení plnenia a prekračovania počtu pracovníkov.
(5)
Ak sa počet osôb zamestnaných na skrátený pracovný čas zvýši v plánovanom roku oproti skutočnosti predchádzajúceho roka, môže sa povoliť prekročenie plánovaného počtu pracovníkov, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá odchýlke v pracovnom úväzku naviac prijímaných osôb na skrátený pracovný čas oproti normálnemu pracovnému času. (Napr. podnik zamestnával v roku 1965 celkom 15 osôb na polovičný pracovný čas. V roku 1966 bude zamestnávať 35 takých pracovníkov. Prijal teda 20 pracovníkov s polovičným pracovným časom naviac a plán počtu pracovníkov môže prekročiť o 10 osôb, aby nahradil stratu polovice pracovného úväzku u 20 nových pracovníkov).
(6)
Pri väčších zmenách vo vývoji štruktúry pracovníkov ústredné orgány predkladajú ako súčasť návrhu päťročného plánu štúdie, v ktorých vykonajú rozbor štruktúry pracovníkov najmä vo vzťahu k rastu výroby a ďalej v dôsledku zmien v technike a technológii výroby, v organizácii výroby a práce, v mechanizácii a automatizácii administratívnych prác atď. Rozbor sa vykoná podľa špecifických podmienok každého rezortu a podľa dostupných podkladov.
Odvetvové ústredné orgány vypracujú štúdiu i za časť svojho odvetvia, ktorá patrí do hospodárstva riadeného národnými výbormi.
Čl. 142
(1)
V období prác na návrhu plánu ústredné orgány zabezpečia, aby sa potreba pracovníkov pred predložením návrhu nadriadenému orgánu zodpovedne prerokovala a zásadne dohodla medzi navrhujúcimi podnikmi, orgánmi a organizáciami a príslušnými krajskými národnými výbormi.
Ak sa vo výnimočných prípadoch nepodarí dosiahnuť dohoda, krajské národné výbory oznámia so zreteľom na ďalšie možnosti zvyšovania zamestnanosti na území kraja, prípadne okresu svoje pripomienky podnikom, ktoré ich musia odovzdať nadriadeným orgánom súčasne so svojím návrhom plánu; v závažných prípadoch krajské národné výbory oznámia svoje pripomienky aj priamo ústredným orgánom, ktoré sú povinné s nimi ich prerokovať.
(2)
Ústredné orgány zabezpečujú, aby sa rozpis plánu počtu pracovníkov na podniky a organizácie taktiež dohodol s krajskými národnými výbormi a aby sa plánovaná potreba pracovníkov jednotlivých podnikov a závodov, ako aj zmeny v rozpisoch plánu počtu pracovníkov (vrátane uvoľňovania z rezervy plánu) uskutočnené v priebehu roka vopred dohodli s krajskými národnými výbormi. Eventuálne rozpory sa predložia na rozhodnutie vláde.
(3)
Krajské národné výbory pri posudzovaní požiadaviek podnikov (závodov) na pracovné sily vychádzajú z výhľadových bilancií pracovných zdrojov a z koncepcie hospodárstva na území kraja. Musia pritom vziať do úvahy medzikrajový pohyb pracovných síl podľa dlhodobého výhľadu, potrebu pracovných síl pre novobudované a rozvojové závody na území kraja, pre rozvoj odvetvia služieb a nesmú pripustiť oslabovanie poľnohospodárskej výrobnej základne odlivom pracovných síl.
Čl. 143
Plán miezd
(1)
V organizáciách, v ktorých sa uplatní hmotná zainteresovanosť na hrubom dôchodku alebo na zisku, fond pracujúcich zahŕňa:
- prostriedky na mzdy za individuálne výsledky práce, vrátane ostatných osobných nákladov,
- prostriedky na podiely na celkových hospodárskych výsledkoch práce podniku.
(2)
V sústave hmotnej zainteresovanosti na hrubom dôchodku fond pracujúcich obsahuje časť vlastných prostriedkov, ktoré podniku zostanú z vytvoreného hrubého dôchodku po vykonaní príslušných odvodov a úhrad.
Mzdový vývoj treba plánovať v rámci možností daných vývojom prostriedkov hrubého dôchodku v súlade s mzdovopolitickými predpismi, a to tak, aby rast miezd za individuálne výsledky práce zabezpečoval predovšetkým žiadúcu mzdovú diferenciáciu a aby zvýšenie priemerných zárobkov z prevažnej časti záviselo od rastu podielu celkových hospodárskych výsledkov organizácií.
(3)
V sústave hmotnej zainteresovanosti na zisku prostriedky fondu pracujúcich tvoria dva fondy s oddelenou tvorbou prostriedkov, a to základný mzdový fond (vrátane ostatných osobných nákladov) a fond odmien.
Základný mzdový fond sa v pláne zásadne určuje relatívnym ukazovateľom k predpokladanému objemu výroby vyjadrenému dostatočne presnou metódou, prípadne v hodnotovom ukazovateľovi. Pri zvýšení alebo znížení predpokladaného objemu výroby sa základný mzdový fond primerane upraví pomocou koeficientu pre jeho čerpanie.
(4)
V hospodárskych organizáciách, v ktorých sa neuplatní komplexná hmotná zainteresovanosť na hrubom dôchodku alebo zisku, a v ostatných organizáciách sa plánom určí celkový mzdový fond (v doterajšej štruktúre, vrátane prémiového fondu plánovaného doteraz samostatne a vrátane časti osobných výdavkov mimo mzdového fondu pripadajúcej na ostatné osobné náklady). Ústredné orgány (KNV) môžu vyčleniť podľa potreby z celkového mzdového fondu príslušnú časť pripadajúcu na odmeny za celoročné výsledky hospodárenia a upraviť tvorbu týchto prostriedkov.
(5)
Ústredné orgány, krajské národné výbory a ostatné riadiace orgány sledujú, kontrolujú a analyzujú mzdový vývoj v podriadených organizáciách. Dodržanie žiadúcich mzdových proporcií zabezpečujú vhodnými nástrojmi nepriameho riadenia (cenové opatrenia, dodatkové odvody a pod.).
Čl. 144
Skrátenie pracovného času
(1)
Súčasne s návrhom plánu vypracujú ústredné orgány koncepciu skracovania pracovného času vo svojich odvetviach a predložia rozbor vplyvu predpokladaného skrátenia pracovného času na plán práce a nadväzujúce časti plánu. V rozbore navrhnú vhodné prevádzkové režimy a opatrenia, aby sa úbytok fondu pracovného času v zásade plne uhradil mobilizáciou vnútorných zdrojov bez vplyvu na výrobné úlohy a kvalitu výrobkov, bez zvýšenia rozsahu nadčasovej práce, bez požiadaviek na ďalšie investície a bez zhoršenia dojednaného odberového diagramu elektrickej energie a rovnomernosti nakládky a vykládky železničnej dopravy.
(2)
Odvetvové ústredné orgány vypracujú koncepciu skracovania pracovného času i za príslušné časti hospodárstva riadeného národnými výbormi.
Plán náboru pracovných síl
Čl. 145
Krajské (okresné) bilancie pracovných síl
(1)
Pre plánovité rozmiestňovanie pracovných síl krajské národné výbory vypracúvajú päťročné krajské bilancie pracovných síl, ktoré sú súčasne jedným z východísk pre celú koncepciu perspektívneho rozvoja hospodárstva v krajoch. Bilancie pracovných síl sa spracúvajú aj za jednotlivé okresy. Aby sa tieto bilancie mohli využiť v čo najširšej miere na koncepčné riešenie rozvoja výrobných síl v krajoch, zostavujú sa na dve až štyri výhľadové päťročné obdobia.
(2)
Pri zostavovaní výhľadových krajských (okresných) bilancií národné výbory vychádzajú z predpokladaného rozvoja hospodárstva na území kraja (okresu) a zabezpečujú, aby tieto bilancie vymedzili zdroje pracovných síl s najväčšou možnou presnosťou a prispeli i k optimálnemu využitiu prírodných a ekonomických podmienok v krajoch (okresoch) a aby sa už od začiatku prác na pláne rozmiestnenie výrobných síl riešilo vo vzťahu k rozmiestneniu zdrojov pracovných síl. Krajské (okresné) bilancie preto vychádzajú z rozboru súvislostí, ktoré ovplyvňujú skutočnú zamestnanosť (životná úroveň, dĺžka pracovného času, rozvoj zariadení pre starostlivosť o deti a mládež, množstvo a vlastnosti pracovných príležitostí, podmienky pre presídlenie pracovníkov atď.).
(3)
Ústredné orgány a krajské národné výbory pri zostavovaní koncepcií rozvoja hospodárstva dbajú najmä na to, aby rozvoj doterajších a budovanie nových závodov bol v súlade so zdrojmi pracovných síl v príslušných oblastiach.
(4)
Obdobný význam pre zabezpečenie súladu medzi zdrojmi a potrebami pracovných síl a určenie medzikrajských náborových úloh vo vykonávacích plánoch majú ročné krajské bilancie pracovných síl.
(5)
Krajské národné výbory spracúvajú návrhy uvedených krajských bilancií v období prác na návrhu plánu. Na ich podklade Štátna plánovacia komisia predkladá vláde v návrhu štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva návrhy nevyhnutných medzikrajských presunov pracovníkov.
Po rozpise plánu na podniky a organizácie krajské národné výbory spracúvajú konečné bilancie pracovných síl. Tieto bilancie sú vo vykonávacom pláne podkladom pre nábor a rozmiestňovanie pracovných síl na území príslušných krajov.
Čl. 146
Krajské prierezy plánu počtu pracovníkov a miezd
Krajské a okresné národné výbory riadia vo svojich obvodoch rozmiestňovanie pracovných síl v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva. Dôležitým prostriedkom na to je preverovanie územného rozloženia potreby a zdrojov pracovných síl.
Na ten účel odborové riaditeľstvá alebo podniky a iné organizácie alebo priamo ústredné orgány predkladajú krajským národným výborom v dôslednom územnom priereze potrebné podklady, a to tak v období vypracovania návrhu plánu, ako aj po rozpise plánu na podniky a organizácie. V období rozpisu plánu podniky zasielajú odpis za jednotlivé závody aj príslušným okresným národným výborom.
Čl. 147
Nábor pracovných síl
(1)
Podľa zákona č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily získanie potrebného počtu pracovníkov je predovšetkým úlohou podnikov a závodov, ktoré sú tiež povinné vytvárať podmienky pre stálosť pracovných pomerov.
(2)
Národné výbory výnimočne plánujú nábor pracovníkov
a)
pre podniky a závody v krajoch, v ktorých je trvalý nedostatok pracovných síl; rozsah týchto medzikrajských prevodov určí pre vybraté najdôležitejšie odvetvia a pre nedostatkové oblasti vláda v štátnom pláne (štátny plán náboru pracovných síl);
b)
pre najdôležitejšie podniky a závody v kraji; počty pracovníkov, ktoré majú okresné národné výbory za úlohu získať zo zdrojov pracovných síl v rámci kraja, určia rady krajských národných výborov (krajské plány náboru pracovných síl).
(3)
Podklady pre vypracovanie návrhu štátneho plánu náboru pracovných síl poskytujú jednak podniky, ktoré požadujú pracovníkov, jednak príslušné ústredné orgány. Krajské národné výbory posúdia požiadavky podnikov z hľadiska situácie v zdrojoch pracovných síl a naliehavosti potreby, prerokujú ich s navrhujúcimi podnikmi a predložia Štátnej plánovacej komisii návrh plánu spolu s návrhom krajskej bilancie pracovných síl.
Plán kádrov
Čl. 148
Plán prípravy kvalifikovaných robotníkov
(1)
Návrh plánu prípravy kvalifikovaných robotníkov predkladajú ústredné orgány a krajské národné výbory, ktoré požadujú učňov. Návrh plánu prípravy kvalifikovaných robotníkov vychádza z perspektívneho rozvoja jednotlivých závodov a odborov a musí byť v súlade s plánom náboru učňov v oblastnom rozložení.
(2)
Podniky uplatňujúce potrebu učňov na okresných národných výboroch príslušných podľa sídla jednotlivých závodov (prevádzkární) svoje požiadavky uvádzajú v rozdelení podľa pohlavia a podľa učebných odborov. Reálnosť požadovaného počtu učňov odôvodňujú predpokladanou doplnkovou potrebou kvalifikovaných pracovníkov v členení na náhradu prirodzeného úbytku a na zvýšenie stavu pracovníkov. Požiadavky na počet novoprijímaných učňov musia sa s národnými výbormi dohodnúť. Ak nedôjde k dohode, sporné prípady riešia nadriadené orgány (odborové riaditeľstvá alebo ústredné orgány a krajské národné výbory, výnimočne Štátna plánovacia komisia).
(3)
Obdobne podľa odseku 2 podniky uplatňujú požiadavky na dorast na pracovné miesta pre pomocné a menejkvalifikované práce.
(4)
Pre požadované počty novoprijímaných učňov musí byť zabezpečená výchova v plnej miere, a to tak v odbornom výcviku a v teoretickom vyučovaní všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov, ako aj v materiálnom a kádrovom zabezpečení. Z hľadiska miestneho rozloženia potrieb a zdrojov mládeže musí sa pri určení počtu učňov a prípadne mladistvých na pracovné miesta prihliadať i na možnosť ubytovacej kapacity v internátoch.
(5)
Podniky a závody, ktoré plánujú v niektorých odboroch menšie počty učňov a ktoré preto nemôžu poskytnúť samy učňom kvalitnú výchovu, dojednávajú o výchove týchto učňov zmluvy so závodmi, ktoré majú odborné učilištia alebo učňovské strediská pre výchovu v príslušných učebných odboroch (napr. výučba kuchárov pre závodné a školské kuchyne a pod.).
(6)
Krajské národné výbory vypracúvajú a predkladajú návrh plánu prípravy kvalifikovaných robotníkov pre hospodárstvo národných výborov v členení podľa jednotlivých odvetví.
(7)
Krajské národné výbory vypracúvajú a predkladajú ďalej návrh bilancie rozdelenia dorastu v kraji a návrhu plánu náboru dorastu do učebných a pracovných miest v členení podľa jednotlivých rezortov. Návrh bilancie rozdelenia dorastu musí vychádzať z potrieb zabezpečenia reprodukcie pracovných síl jednotlivých kategórií a túto potrebu musí zabezpečovať tak čo do počtu mladistvých, ako aj čo do kvalifikačnej štruktúry.
(8)
Krajské národné výbory predkladajú v návrhu bilancie rozdelenia dorastu aj návrhy medzikrajských presunov dorastu potrebných na krytie potrieb podnikov v kraji. V bilancii sa však uvádzajú len presuny dohodnuté vzájomne medzi jednotlivými krajskými národnými výbormi.
Plán prípravy odborníkov zo škôl
Čl. 149
(1)
Plán potreby odborníkov je výslednou požiadavkou celkovej potreby vyplývajúcej z rozvoja odvetví, zo zlepšovania kvalifikačnej štruktúry i z uvažovaného prirodzeného úbytku. Úzko nadväzuje na plán počtu pracovníkov, najmä v závislosti od celkového rastu počtu technickohospodárskych pracovníkov a od ich kvalifikačnej skladby podľa požadovaných stupňov vzdelania ustanovených príslušnými mzdovými, platovými alebo inými predpismi. Tiež zavádzanie novej techniky, najmä zložitých, programovo riadených strojov a zariadení ovplyvňuje potrebu absolventov, osobitne odborných škôl a potrebu vyššej kvalifikácie aj u robotníkov vo vyšších triedach tarifno-kvalifikačných katalógov, najmä u údržbárov, zoraďovačov, montérov atď.
(2)
Pred zostavením návrhu plánu ústredné orgány, krajské národné výbory, výrobno-hospodárske jednotky a organizácie vypracúvajú štúdie o vývoji štruktúry pracovníkov podľa kvalifikácie.
Ústredné orgány a krajské národné výbory vytvárajú pre určenie výhľadovej potreby odborníkov na základe uvedených štúdií metodické predpoklady, a to predovšetkým tým, že podľa potreby preverujú ustanovenú nomenklatúru funkcií s určením stupňa požadovaného vzdelania a určujú optimálne podiely odborníkov s vysokoškolským, stredným odborným a odborným vzdelaním vo vzťahu k počtu robotníkov v jednotlivých typoch závodov alebo určujú potrebu odborníkov vo vzťahu k objemu a štruktúre výroby a pod.
Čl. 150
(1)
Pri vypracovaní návrhov plánu potreby absolventov vysokých škôl a stredných odborných škôl ústredné orgány, krajské národné výbory a výrobno-hospodárske jednotky
a)
prihliadajú na dlhodobú potrebu odborníkov v súvislosti s dlhodobým rozvojom odborov; vychádzajú pritom z koncepcie ustanovenej dlhodobým výhľadom a päťročným plánom;
b)
spravujú sa výsledkami rozborov plánovaného roka z hľadiska súčasnej vekovej a kvalifikačnej štruktúry, prirodzeného úbytku, celkovej doplnkovej potreby, ako aj z hľadiska zlepšenia kvalifikačného zloženia pracovníkov, uvádzania nových kapacít do prevádzky, rastu výroby, produktivity práce, technickej úrovne výroby, rozvoja vedy a výskumu, rozvoja služieb a plánu počtu pracovníkov;
c)
berú do úvahy i počty vlastných pracovníkov, ktorí absolvujú vysoké alebo stredné odborné školy v štúdiu pracujúcich popri zamestnaní, prípadne absolventov vyslaných na denné štúdium na krajské alebo závodné štipendiá.
(2)
Ústredné orgány a krajské národné výbory predkladajú návrhy plánov v príslušných skupinách odborov aj ministerstvám poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, zdravotníctva a školstva a kultúry.
(3)
Ústredné orgány a krajské národné výbory
a)
oznamujú po schválení plánu vládou rozpis pracovísk pre pridelených absolventov Ministerstvu školstva a kultúry, a pokiaľ ide o skupinu odborov - poľnohospodárstvo a lesníctvo - Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva;
b)
predkladajú do jedného mesiaca po schválení plánu vládou svoje požiadavky na prijímanie poslucháčov (žiakov) do prvých ročníkov vysokých a stredných odborných škôl v členení podľa odborov a podľa krajov Ministerstvu školstva a kultúry, a pokiaľ ide o skupinu odborov - poľnohospodárstvo a lesníctvo - Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.
(4)
Na zabezpečenie prehľadu o stave a potrebách kádrov zo škôl v rámci jednotlivých krajov a na postupné vytvorenie predpokladov pre krajské plánovanie výkonov škôl podniky, závody a organizácie predkladajú návrhy plánu kádrov aj krajskému národnému výboru príslušnému podľa sídla podniku (závodu, organizácie).
Časť XXI
FINANCIE, NÁKLADY A HRUBÝ DÔCHODOK
Čl. 151
Úloha a povaha finančného plánu, plánu nákladov a plánu hrubého dôchodku
(1)
Finančný plán, plán nákladov a plán hrubého dôchodku na päťročné obdobie (ďalej len „päťročný finančný plán“) je súčasťou štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva; ovplyvňuje ho z hľadiska hodnotových vzťahov a obsahuje konkretizáciu vzťahov medzi ekonomickými nástrojmi a ostatnými časťami plánu. Jeho štruktúra je usporiadaná tak, aby tieto vzťahy číselne kvantifikoval a vyjadril ich ekonomický efekt.
(2)
Päťročný finančný plán vyjadruje konkrétne spôsoby financovania iba v rozsahu, ktorý vyplýva z uplatnenia ekonomických nástrojov a pravidiel hmotnej zainteresovanosti.
Čl. 152
Plánujúce orgány
(1)
Návrh päťročného finančného plánu predkladajú ústredné orgány a krajské národné výbory Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu financií (dvojmo) a Štátnej banke československej (v jednom vyhotovení). Výťah z údajov finančných plánov týkajúcich sa rozvoja vedy a techniky predkladajú Štátnej komisii pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky.
(2)
Odborové riaditeľstvá (a im na roveň postavené orgány) predkladajú Slovenskej plánovacej komisii návrh päťročného finančného plánu v súhrne za podniky, ktoré majú sídlo na Slovensku, bez ohľadu na to, či sú riadené odborovým riaditeľstvom so sídlom v českých krajoch alebo na Slovensku. Do týchto súhrnov sa nezaraďujú závody so sídlom na Slovensku riadené podnikmi so sídlom v českých krajoch. Výťah z údajov finančných plánov týkajúcich sa rozvoja vedy a techniky sa predkladá Slovenskej komisii pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky.
Čl. 153
Obsah päťročného finančného plánu
(1)
Päťročný finančný plán zahŕňa plány týchto organizácií:
a)
štátnych hospodárskych organizácií,
b)
rozpočtových organizácií, osobitných rozpočtových organizácií a organizácií peňažníctva a poisťovníctva,
c)
družstiev (výrobných a spotrebných družstiev, jednotných roľníckych družstiev),
d)
štátnych a spoločenských príspevkových organizácií.
(2)
Päťročný finančný plán pozostáva z:
a)
finančnej bilancie (prehľadu zdrojov a potrieb vo vzťahu k spoločnosti),
b)
plánu nákladov a plánu tvorby hrubého dôchodku (zisku),
c)
plánu rozdelenia hrubého dôchodku (zisku),
d)
plánu tvorby a použitia fondov vytváraných z hrubého dôchodku (zo zisku),
e)
plánu obežných prostriedkov,
f)
plánu odpisov,
g)
plánu ostatných zdrojov a potrieb,
h)
finančných plánov v oblasti nevýrobnej sféry.
Čl. 154
Finančné bilancie (prehľad zdrojov a potrieb vo vzťahu k spoločnosti)
(1)
Usporiadanie finančnej bilancie je v päťročnom finančnom pláne prispôsobené hľadisku a potrebám súhrnných národohospodárskych bilancií. Jednotlivé druhy finančných zdrojov a finančné potreby sa uvádzajú bez rozvedenia na konkrétne formy financovania (štátny rozpočet, úverová sústava).
(2)
Saldo finančnej bilancie umožňuje posúdiť výslednú úroveň hospodárenia porovnaním nárokov na spoločnosť (investície, technický rozvoj, zásoby a iné) s tvorbou finančných zdrojov (zisk, daň z obratu, odpisy a iné).
Čl. 155
Plán nákladov a plán tvorby hrubého dôchodku (zisku)
(1)
Plány nákladov a plány tvorby hrubého dôchodku (zisku) sú základným rozpočtovým podkladom sústavy hmotnej zainteresovanosti na hrubom dôchodku (zisku).
Plán nákladov vyjadruje úroveň nákladov na výrobu a obeh v jednotlivých odvetviach a je podkladom pre zostavenie bilancie národného hospodárstva.
V pláne nákladov je uplatnená forma jednotnej klasifikácie nákladov a výnosov pre všetky odvetvia bez ohľadu na spôsob hmotnej zainteresovanosti. Odvetvová diferenciácia pri jednotlivých nákladových alebo výnosových druhoch môže sa uplatniť po prerokovaní so Štátnou plánovacou komisiou a s Ministerstvom financií.
(2)
Jednotlivé položky plánu nákladov vyjadrujú údaje za celý podnik, t. j. bez členenia na hlavnú činnosť, vedľajšiu činnosť, pridružené hospodárstvo a vedeckovýskumnú základňu. V nákladových položkách sú obsiahnuté i náklady na investície a generálne opravy a účelové financované potreby, pokiaľ sú uskutočnené vo vlastnej réžii.
(3)
Celkové výnosy sa skladajú z tržieb realizácie hlavnej činnosti, realizácie ostatných činností a ostatných výnosov, vrátane výkonov vo vlastnej réžii uhrádzaných z fondov a z účelového financovania, ako aj z aktivizácie investícií a generálnych opráv.
(4)
Plán nákladov a tvorby hrubého dôchodku (zisku) sa predkladá aj v členení podľa odvetvovej príslušnosti podnikov (napr. za priemyslové podniky, stavebné organizácie a i.) vo vybratých položkách.
(5)
Plán nákladov za výrobné hospodárske jednotky a ústredné orgány sa dokladá rozborom nákladov, v ktorom sa vyčísli vplyv štrukturálnych zmien vo výrobnej spotrebe so zameraním na:
- vplyv štruktúry výkonov (nerovnomerný rast jednotlivých odborov alebo výrobkov),
- vplyv zmien štruktúry výkonov z hľadiska zvýšenia technickej úrovne a kvality výroby,
- prínos novobudovaných a rekonštruovaných závodov a podnikov,
- vplyv likvidácie neefektívnych prevádzkární.
Zameranie rozborov sa upresní (prípadne doplní) podľa konkrétnych podmienok jednotlivých odvetví po dohode so Štátnou plánovacou komisiou.
(6)
Plán nákladov a tvorby hrubého dôchodku (zisku) sa dokladá podľa dohody príslušných ústredných orgánov so Štátnou plánovacou komisiou vybratými ukazovateľmi podľa odborových riaditeľstiev.
Čl. 156
Plán rozdelenia hrubého dôchodku (zisku)
(1)
Plán rozdelenia hrubého dôchodku (zisku) vyčísľuje:
a)
odvody z hrubého dôchodku (zo zisku) do štátneho rozpočtu a prídely do povinne vytváraných účelových fondov na podklade ustanovených sadzieb,
b)
použitie zostatku hrubého dôchodku (zisku) na jednotlivé potreby (investície, fond pracujúcich a pod.) po úhrade odvodov a prídelov do fondov.
(2)
Vyčíslenie jednotlivých zložiek odvodov, prídelov a použitia hrubého dôchodku (zisku) sa vykonáva podľa príslušných predpisov.
(3)
Plán rozdelenia hrubého dôchodku (zisku) nadväzuje na ostatné časti päťročného finančného plánu. Z plánu nákladov preberá tvorbu hrubého dôchodku (zisku), z plánu odpisov odvod zo základných fondov a z plánu obežných prostriedkov úroky z úverov na obežné prostriedky.
(4)
Plán rozdelenia hrubého dôchodku (zisku) sa predkladá po dohode príslušných ústredných orgánov so Štátnou plánovacou komisiou aj podľa odborových riaditeľstiev.
Čl. 157
Plán tvorby a použitia fondov
Plány tvorby a použitia fondov vytváraných z hrubého dôchodku (zo zisku) slúžia vo finančnom pláne pre informáciu o používaní zdrojov fondov.
V päťročnom pláne sa predkladá iba plán tvorby a použitia fondu obnovy, ktorý je súčasne podkladom pre finančný plán i pre plán investičnej výstavby.
Čl. 158
Plán obežných prostriedkov
Plán obežných prostriedkov podáva prehľad o vývoji zásob, resp. obežných prostriedkov. Slúži aj na prepočet úrokov a úverov.
Čl. 159
Plán odpisov
Plán odpisov podáva prehľad o stave a zmenách odpisovaných základných fondov a základných fondov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť odvodu zo základných fondov. Slúži na prepočet odpisov a odvodov zo základných fondov.
Čl. 160
Finančný plán nevýrobnej sféry
Finančné plány v oblasti nevýrobnej sféry poskytujú podklady pre posúdenie rozvoja nevýrobných odvetví a umožňujú aktívne ovplyvnenie tohto rozvoja v súlade s rozvojom ostatných úsekov národného hospodárstva. Obsahujú vyčíslenie potrieb nevýrobných odvetví a záväzné úlohy a orientačné ukazovatele rozvoja niektorých úsekov nevýrobnej sféry.
Čl. 161
Účasť orgánov
(1)
Na vypracovaní návrhu päťročného finančného plánu a na najúčinnejšom zameraní ekonomických nástrojov riadenia pre vyvážené pôsobenie celej sústavy plánovitého riadenia sa na všetkých stupňoch riadenia podieľajú plánovacie a finančné útvary. Päťročný finančný plán sa opiera o rozbory zo všetkých ostatných častí plánov, ktoré tvoria odôvodnenie kvalitatívnej stránky plánu.
(2)
Návrhy päťročných finančných plánov s ústrednými plánujúcimi orgánmi prerokúva Štátna plánovacia komisia, a to komplexne s ostatnými časťami štátneho plánu v spolupráci s Ministerstvom financií a Štátnou bankou československou a s ďalšími objektívnymi orgánmi, vrátane Slovenskej plánovacej komisie.
Časť XXII
CENY
Čl. 162
Úloha plánovania cien
(1)
Plánovanie cien je nedeliteľnou súčasťou plánu rozvoja národného hospodárstva vytvárajúcou predpoklady
a)
pre vykonávanie rozborov ekonomickej efektívnosti štruktúry výroby a spotreby, investícií, technického rozvoja a zahraničného obchodu,
b)
pre zabezpečenie nevyhnutných väzieb medzi spoločensky odôvodneným vývojom cien a hmotnou zainteresovanosťou, najmä vývojom nákladov, miezd a odvodov z hrubého dôchodku (zisku).
(2)
Plán cien sa zostavuje v súlade s postupom vypracovania štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva tak, aby ceny pôsobili na jeho optimálny rozvoj.
(3)
Dlhodobé plánovanie vývoja cien je programom pre vykonávanie cenovej politiky, najmä zmien cien v priebehu plánovacieho obdobia.
Čl. 163
Obsah plánu a metódy plánovania cien
(1)
Predmetom plánovania cien je
a)
určenie vývoja vnútorných cien, ich úrovne a vzájomných relácií,
b)
úvaha o vývoji svetových cien (cien základných trhov, cien docieľovaných v zahraničnom obchode).
(2)
Plán vývoja cien vychádza z úrovne cien východiskového obdobia a z predpokladaného
a)
vývoja nákladov na výrobu zodpovedajúcich optimálnemu vývoju jednotlivých odvetví,
b)
vývoja vzťahu medzi ponukou a dopytom, pričom zmeny cien možno vykonávať iba pri dlhodobejších zmenách podmienok výroby a spotreby s výnimkou sezónnych cien,
c)
spoločenského preferovania dôležitých, najmä technicky progresívnych výrobkov s veľkými možnosťami rozvoja, výrobkov dôležitých z hľadiska kultúrnej a sociálnej politiky a pod., ako aj z dostatočného preferovania kvality výrobkov v cene,
d)
vývoja svetových cien, ktoré musia vykonávať tlak na štruktúru výroby (vylúčenie neefektívnych výrobkov) i na znižovanie nákladov,
e)
vývoja hrubého dôchodku (zisku), odvodov a úrokov z výrobných fondov, z hrubého dôchodku, poskytovaných dotácií, rozdielového ukazovateľa zahraničného obchodu aj iných ekonomických nástrojov riadenia,
f)
ekonomicky odôvodnenej koncepcie vývoja dane z obratu a postupného odstraňovania jej veľkej diferenciácie,
g)
vývoja odbytového a obchodného rozpätia.
(3)
Plán vývoja cien ústredné orgány zostavujú v členení podľa
a)
jednotlivých odvetví, odborov, prípadne skupín výrobkov,
b)
najdôležitejších surovín a vybratých výrobkov, pri ktorých určení vývoja cien možno zásadne ovplyvniť hľadiská efektívnosti a vyjadriť základné smery národohospodárskeho plánu a ktoré významným spôsobom ovplyvňujú náklady výroby, vývozu, prípadne životné náklady obyvateľstva.
Čl. 164
Postup pri zostavovaní päťročného plánu vývoja cien
(1)
V prvej etape zostavovania päťročného plánu Štátna plánovacia komisia v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi ustanoví orientačné indexy zmien cien jednotlivých odvetví a odborov a vypracúva základnú úvahu o vývoji tuzemských a svetových cien najdôležitejších surovín a materiálov (podľa ustanovenej nomenklatúry), ktoré v čase prác na pláne slúžia predovšetkým na posúdenie efektívnosti navrhnutých opatrení a na zabezpečenie výberu optimálneho variantu čiastkových riešení v celom postupe zostavovania päťročného plánu na podnikoch.
(2)
Plány vývoja cien sa zostavujú na úrovni jednotlivých ústredných orgánov a odborových riaditeľstiev pre výrobky nimi vyrábané. Pritom tieto plány vychádzajú zo základnej úvahy vypracovanej Štátnou plánovacou komisiou a slúžia na jej spresnenie a na posudzovanie efektívnosti štruktúry výroby a ostatných základných predpokladov plánu rozvoja odvetví a odborov.
(3)
Konečné znenie súhrnného plánu vývoja cien spracúva Štátna plánovacia komisia ako súčasť návrhu päťročného plánu predkladaného vláde. Údaje päťročného plánu vývoja cien budú ustanovené ako orientačné ukazovatele a budú sa informatívne členiť aj podľa jednotlivých rokov.
(4)
V priebehu plnenia päťročného plánu sa analyzuje vývoj cien a jeho príčiny v súvislosti s vývojom ostatných ukazovateľov plánov a ekonomických nástrojov.
(5)
Vykonávacím plánom sa upresňuje päťročný plán vývoja cien na základe odchýlok ročného plánu od päťročného plánu a skutočného vývoja ekonomických podmienok výroby a spotreby v jednotlivých výrobných odboroch. Vykonávací plán zahŕňa návrhy na vykonanie konkrétnych cenových zmien.
Čl. 165
Zmeny cien
(1)
Návrh na zmeny veľkoobchodných cien v jednotlivých odvetviach, ktorý sa predkladá spolu s návrhom ročného plánu Štátnej plánovacej komisii, zahŕňa iba zmeny úrovne cien, vo výnimočných prípadoch zmeny cien jednotlivých výrobkov. Návrh vypracúvajú príslušné dodávateľské ústredné orgány po dohode s hlavnými odberateľmi.
Návrh na zmeny maloobchodných cien vypracuje Ministerstvo vnútorného obchodu po dohode s dodávateľskými ústrednými orgánmi a Ministerstvom financií.
Návrhy na úpravu sadzieb dane z obratu vypracuje po dohode s príslušnými orgánmi Ministerstvo financií.
(2)
Na zabezpečenie bežného súladu cien a skutočných ekonomických podmienok sa vykonávajú operatívne zmeny cien mimo plánu v súlade s vyhláškou Štátnej plánovacej komisie o plánovaní a tvorbe cien.
Čl. 166
Riešenie dôsledkov zmien cien
(1)
Dôsledky zmien cien a spôsob ich vyporiadania sa rieši len pri centrálne vykonávaných zmenách cien.
(2)
Podľa spôsobu plánovania vývoja cien sa rozlišujú
a)
zmeny úrovne cien, ktoré vyplývajú zo zmien podmienok výroby (vývoja nákladov u výrobcu) a spotreby (vývoja pomeru zdrojov a potrieb),
b)
zmeny cien, ktoré vyplývajú z premietania cenových vplyvov, t. j. zmien cien u dodávateľov.
(3)
Dôsledky zmien úrovne cien vykonávaných z dôvodu zmien výrobných podmienok u výrobcov alebo zmien v pomere zdrojov a potrieb, t. j. zmien cien vykonávaných v súlade s plánom vývoja cien sa premietajú do odvodov z hrubého dôchodku (zisku).
(4)
Vplyvy zmien cien surovín, materiálov, polotovarov a ostatných subdodávok u odberateľov sa premietajú do cien nadväzujúcich výrobkov s výnimkou prípadov, v ktorých by tento postup bol v rozpore s účinnosťou centrálne vykonávanej zmeny cien, kde ide o nepodstatné zmeny cien, pri ktorých možno predpokladať vzájomnú kompenzáciu a kde by premietanie zmien cien do nadväzujúcich výrobkov bolo i z týchto dôvodov nehospodárne.
Časť XXIII
OBLASTNÁ PROPORCIONALITA NÁRODOHOSPODÁRSKYCH PLÁNOV
Čl. 167
(1)
Zabezpečovanie oblastnej proporcionality v národohospodárskych plánoch je nedeliteľnou stránkou ekonomických proporcií v plánovitom rozvoji celého národného hospodárstva; vyžaduje ustanovenie takých proporcií, ktoré vytvárajú predpoklady pre čo najúčelnejšie využitie prírodných a ekonomických podmienok oblastí, pre rast spoločenskej produktivity práce a pre znižovanie nákladov na výrobu a obeh.
(2)
Rozmiestňovanie výrobných síl a určovanie oblastných proporcií v rozvoji národného hospodárstva sa vykonáva podľa týchto základných oblastí:
a)
Slovensko,
b)
kraje,
c)
špecifické oblasti (napr. pohraničné okresy a strediská).
Pritom jednotlivé krajské národné výbory i orgány pre riadenie plánovania jednotlivých odvetví a odborov národného hospodárstva môžu pre svoje potreby v súlade s metodickými pokynmi a formulármi Štátnej plánovacej komisie rozpracúvať svoje návrhy aj za iné oblasti, než sú uvedené vo formulároch.
(3)
Základnou smernicou pre určenie vzájomných vzťahov a rozsahu pôsobnosti jednotlivých hospodárskych orgánov a jednotiek i pre rozhodujúce otázky metodiky je uznesenie vlády č. 60/1965 o zvýšení účinnosti pri zabezpečovaní oblastnej proporcionality národohospodárskych plánov.
Čl. 168
(1)
Rozpracúvanie a zabezpečovanie oblastnej proporcionality sa uskutočňuje vo všetkých etapách tvorby a realizácie národohospodárskych plánov a na všetkých stupňoch plánovitého riadenia národného hospodárstva; pritom orgány hospodárskeho riadenia (ústredné orgány, odborové riaditeľstvá a im podriadené závody a organizácie a orgány zabezpečujúce komplexný hospodársky a kultúrny rozvoj v oblastiach, Slovenská plánovacia komisia, krajské národné výbory, Národný výbor hl. m. Prahy, prípadne okresné a mestské národné výbory) úzko navzájom spolupracujú.
(2)
Pri zabezpečovaní oblastnej proporcionality orgány pre riadenie a plánovanie odvetví a odborov národného hospodárstva postupujú v súlade s metodickými pokynmi a formulármi takto:
a)
ministerstvá a ústredné úrady predkladajú svoje návrhy v etape zostavovania návrhu plánu Štátnej plánovacej komisii;
b)
odborové riaditeľstvá a ostatné organizácie priamo riadené ústrednými orgánmi v etape predloženia svojich návrhov plánu nadriadeným orgánom predkladajú a prerokúvajú v základných oblastných ukazovateľoch návrhy rozvoja im podriadených jednotiek s príslušnými krajskými národnými výbormi; v období rozpisu plánu prerokúvajú zmeny, ku ktorým došlo oproti návrhu plánu;
c)
podniky, závody a organizácie predkladajú v etape zostavovania a rozpisu plánu príslušným krajským a okresným národným výborom údaje nevyhnutné pre zabezpečovanie hospodárskej činnosti národných výborov;
d)
ministerstvá, ústredné úrady a odborové riaditeľstvá poskytujú nevyhnutné podklady a rozbory, ktoré vypracúvajú pre účely rozmiestňovania svojich odvetví a odborov, Štátnej plánovacej komisii, Slovenskej plánovacej komisii a príslušným krajským národným výborom.
(3)
Pri zabezpečovaní oblastnej proporcionality orgány zabezpečujúce komplexný hospodársky a kultúrny rozvoj v oblastiach postupujú takto:
a)
Slovenská plánovacia komisia sa zúčastňuje priamo všetkých prác na príprave návrhu plánu a vypracúva na základe svojich podkladov, podkladov odvetvových orgánov a krajských národných výborov návrhy rozvoja hospodárstva a kultúry na Slovensku a predkladá ho Predsedníctvu Slovenskej národnej rady a Štátnej plánovacej komisii; pritom úzko spolupracuje s ministerstvami, výkonnými orgánmi Slovenskej národnej rady, odborovými riaditeľstvami a podnikmi na Slovensku a s týmito orgánmi prerokúva možnosti využívania prírodných a ekonomických podmienok Slovenska;
b)
krajské národné výbory
- vypracúvajú v etape zostavovania i rozpisu plánu súhrnné návrhy rozvoja hospodárstva a kultúry na území jednotlivých krajov a predkladajú ich Štátnej plánovacej komisii, slovenské kraje aj Slovenskej plánovacej komisii,
- poskytujú v etape prípravy návrhu plánu na základe vlastných rozborov údaje odvetvovým orgánom na usmernenie ich rozvoja na území kraja,
- podrobnejšie určujú účasť okresných, prípadne mestských národných výborov pri príprave návrhu rozvoja hospodárstva a kultúry v kraji.
(4)
Nevyhnutnou podmienkou pre úspešné riešenie oblastnej stránky rozvoja národného hospodárstva je dosiahnutie vzájomnej informovanosti o rozvojových otázkach medzi orgánmi hospodárskeho riadenia a vzájomné rešpektovanie dohodnutých záverov.
Čl. 169
(1)
K vypracovaniu návrhov plánov možno pristupovať len na základe rozpracovaných podkladových analýz a materiálov dlhodobého charakteru (analýza súčasného rozmiestnenia jednotlivých odvetví národného hospodárstva, možností využívania prírodných a ekonomických podmienok oblastí, reprodukcie pracovných síl, vodohospodárskych pomerov, vývoj v dopravných vzťahoch, problémy reprodukcie základných fondov a pod.).
(2)
Orgány hospodárskeho riadenia rozpracúvajú podľa svojich špecifických podmienok v súlade so základnými ukazovateľmi plánov systém podkladových údajov na poznávanie a vyjadrovanie národohospodárskych javov a procesov a na určovanie národohospodárskych úloh z hľadiska oblastnej proporcionality.
(3)
Systém oblastných ukazovateľov tvoria
a)
ukazovatele, ktoré jednak slúžia na posudzovanie rozmiestnenia jednotlivých odvetví a odborov, jednak sú oblastnými orgánmi koordinované (najmä na úseku investičnej výstavby a pracovných síl);
b)
ukazovatele súhrnného rozvoja hospodárstva a kultúry v jednotlivých oblastiach (vrátane vybratých bilancií), ktoré umožňujú posudzovať vzájomné vzťahy a proporcie tohto rozvoja i vzťahy a proporcie medzi oblasťami.
(4)
Návrhy súhrnného rozvoja hospodárstva v oblastiach, ktoré sa vypracúvajú na základe pokynov Štátnej plánovacej komisie a v súlade so špecifickými podmienkami oblastí, obsahujú najmä:
a)
celkový prehľad o úlohách, ktoré v rozvoji hospodárstva oblastí navrhli príslušné orgány,
b)
zhodnotenie využitia prírodných a ekonomických podmienok oblastí,
c)
základné proporcie rozvoja jednotlivých odvetví a vzťahy rozvoja hospodárstva riadeného ústredne a hospodárstva riadeného národnými výbormi (najmä proporcie rozvoja priemyslu, poľnohospodárstva a stavebníctva, proporcie medzi výrobnou a nevýrobnou sférou a pod.),
d)
vyhodnotenie podmienok, ktoré by mohli obmedzovať alebo urýchľovať hospodársky rozvoj oblastí, a návrh na použitie direktívnych ukazovateľov a ekonomických nástrojov,
e)
hlavné problémy rozvoja, spôsob a hospodárnosť ich riešenia,
f)
dokumentáciu o vzájomnom rokovaní orgánov hospodárskeho riadenia.
Časť XXIV
HOSPODÁRSTVO RIADENÉ NÁRODNÝMI VÝBORMI
Čl. 170
(1)
Národné výbory zostavujú návrh štátneho plánu a rozpočtu v súlade s právomocou a zodpovednosťou, ktorá im patrí podľa všeobecných právnych predpisov. Pritom sa spravujú príslušnými časťami týchto metodických pokynov, pokiaľ nie je v tejto časti ustanovené inak.
(2)
Rozdielny charakter hospodárskych a rozpočtových organizácií riadených národnými výbormi vyžaduje aj odlišný spôsob plánovania hospodárskych a rozpočtových (prípadne osobitných rozpočtových a príspevkových) organizácií. Od tohto rozlíšenia možno v návrhoch plánu upustiť iba tam, kde je to vo formulároch ustanovené.
Čl. 171
Pre plánovanie hospodárskych organizácií riadených národnými výbormi platia princípy vyplývajúce zo zainteresovanosti na hrubom dôchodku (zisku) v súlade s určenými ekonomickými nástrojmi. Spôsob priameho riadenia hospodárskych organizácií možno v odôvodnených prípadoch použiť len celkom výnimočne.
Čl. 172
(1)
Plánovanie rozpočtových organizácií riadených národnými výbormi musí zabezpečovať ustanovenú koncepciu ich rozvoja a rešpektovať maximálnu hospodárnosť; pritom sa musí výraznejšie uplatniť vplyv správne ustanovených ukazovateľov a noriem potrieb.
(2)
U rozpočtových organizácií sa uplatňuje osobná hmotná zainteresovanosť podľa povahy jednotlivých odvetví tak, aby bolo zaručené potrebné množstvo a kvalita výkonov; pri zachovaní tejto zásady možno v medziach určeného mzdového fondu zabezpečovať výkony menším počtom pracovníkov.
(3)
Záväzné ukazovatele pre rozpočtové organizácie jednotlivým krajským národným výborom určí vláda, a to v rozsahu zodpovedajúcom zoznamu ukazovateľov uvedených v prílohe. Na zabezpečenie niektorých dôležitých úloh budú podľa potreby ustanovené aj jednotlivé ukazovatele osobitne pre určité odvetvia alebo úseky.
Čl. 173
Plánovanie fondu rozvoja a rezerv hospodárstva národných výborov
Pri vypracovaní plánu národné výbory prihliadajú z hľadiska rozpisu úloh plánu na potrebu vytvoriť zdroje pre zriadenie fondu rozvoja a rezerv hospodárstva národných výborov; tento fond národné výbory všetkých stupňov zriaďujú pre potreby hospodárstva, ktoré riadia.
Čl. 174
Postup a vzťahy pri zostavovaní plánu
(1)
V rámci úloh a ukazovateľov plánu (záväzných a orientačných) a ekonomických nástrojov i ekonomických a plánovacích pravidiel, ktoré pre hospodárstvo riadené národnými výbormi jednotlivým krajským národným výborom určí vláda, národné výbory vyšších stupňov určia úlohy a prostriedky národným výborom nižších stupňov a priamo riadeným podnikom; počet a rozsah záväzných úloh plánu možno rozšíriť len v prípade, ak to vyžaduje nevyhnutný spoločenský záujem na uspokojení miestnych potrieb (napr. sieť prevádzkární, rozsah údržby a pod.) a ak sa tým nenaruší ekonomická samostatnosť podniku. Podrobné podmienky pre pôsobenie ekonomických nástrojov a pravidiel rozpracujú a vyhlásia pre národné výbory nižších stupňov a pre podriadené podniky krajské národné výbory.
(2)
Pri rozdeľovaní prostriedkov spolupracuje národný výbor vyššieho stupňa s národnými výbormi nižšieho stupňa a s priamo riadenými organizáciami. Pokiaľ ide o objem odborových investícií pre hospodársku sféru, podniky predkladajú návrhy riadiacemu národnému výboru a príslušnej pobočke Štátnej banky československej. Tieto návrhy súhrnne prerokúva riadiaci národný výbor s pobočkou banky, s ktorou súčasne dohodne podmienky financovania. Konečné rozdelenie prostriedkov určí riadiaci národný výbor. Pri posudzovaní návrhov sú rozhodujúce najmä celkové hľadiská spoločenskej efektívnosti a hľadisko rozvoja jednotlivých oblastí alebo odborov, ktorých rozvoj je pre potrebu miestneho obyvateľstva zvlášť žiadúci.
(3)
Národné výbory jednotlivých stupňov vypracúvajú návrhy plánu rozvoja svojho hospodárstva, krajské národné výbory aj návrhy plánov súhrnného rozvoja všetkých odvetví hospodárstva na území jednotlivých krajov.
(4)
Krajské národné výbory koordinujú s krajskými sväzmi výrobných družstiev úlohy plánu družstevnej výroby a služieb s činnosťou hospodárstva riadeného národnými výbormi, a to na základe návrhov plánov, ktoré krajské sväzy výrobných družstiev predkladajú krajským národným výborom. Jednotlivé družstvá spolupracujú pri zostavovaní návrhu plánu s príslušnými okresnými národnými výbormi.
(5)
Krajské národné výbory predkladajú návrh plánu Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu financií; príslušným ústredným odvetvovým orgánom predkladajú v dohodnutom rozsahu tie údaje plánu, ktoré majú priamy vzťah k ich pôsobnosti a sú nevyhnutné pre ich činnosť.
(6)
Štátna plánovacia komisia prerokúva návrh plánu s jednotlivými krajskými národnými výbormi. Rozdielne stanoviská ústredných odvetvových orgánov Štátna plánovacia komisia prerokuje za účasti príslušných krajských národných výborov.
(7)
Krajské národné výbory na Slovensku predkladajú návrhy plánov aj Slovenskej plánovacej komisii a Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie; príslušným povereníctvam Slovenskej národnej rady predkladajú údaje plánu v rozsahu, v akom ich predkladajú ústredným odvetvovým orgánom.
(8)
Slovenská plánovacia komisia za účasti výkonných orgánov Slovenskej národnej rady prerokuje návrhy plánov s krajskými národnými výbormi na Slovensku až do úrovne predsedov krajských plánovacích komisií. Vlastný návrh Slovenská plánovacia komisia v rámci celkového návrhu plánu za hospodárstvo na Slovensku predloží Štátnej plánovacej komisii.
Čl. 175
Spolupráca ústredných odvetvových orgánov pri plánovaní hospodárstva riadeného národnými výbormi
Ústredné odvetvové orgány zabezpečujú pri zostavovaní plánu hospodárstva riadeného národnými výbormi podľa príslušných predpisov najmä tieto úlohy:
a)
vypracúvajú technickoekonomickú koncepciu rozvoja odvetví a spolupracujú pritom s krajskými národnými výbormi;
b)
predkladajú návrhy na rozpracovanie zásad pre tvorbu ekonomických podnetov a pravidiel v hospodárstve riadenom národnými výbormi;
c)
určujú základné smery rozvoja a zásady pre určovanie výkonových a spotrebných ukazovateľov a noriem, predovšetkým vo sfére rozpočtových organizácií;
d)
zodpovedajú za to, že koncepcia rozvoja odvetví v rozpočtovej sfére je v súlade s možnosťami realizácie z hľadiska zabezpečenia potrebných prostriedkov tak celoštátne, ako aj v jednotlivých krajoch;
e)
vyjadrujú sa k návrhom plánov predkladaným krajskými národnými výbormi, a to z hľadiska celoštátnej koncepcie rozvoja odvetví, z hľadiska efektívnosti vynakladaných prostriedkov, správneho medzikrajového rozmiestnenia a pod.;
f)
vyjadrujú sa k rozvojovej investičnej výstavbe v príprave a priebehu zostavovania päťročného plánu;
g)
zabezpečujú technický rozvoj pre odvetvia riadené národnými výbormi a zodpovedajú za včasné oboznámenie národných výborov s výsledkami vedeckého výskumu;
h)
zabezpečujú nevyhnutnú jednotnosť metodických zásad v oblasti vnútropodnikového plánovania, organizácie podnikov, podnikovej evidencie a pod.;
ch)
poskytujú národným výborom potrebné podklady (ekonomické rozbory a pod.) a odbornú pomoc pre skvalitnenie riadenia jednotlivých úsekov a podnikov;
i)
vytvárajú predpoklady pre zvýšenie technickej úrovne v jednotlivých úsekoch hospodárstva riadeného národnými výbormi, v podnikoch riadených ústrednými (odborovými) orgánmi, ktoré vyrábajú stroje a zariadenia pre podniky riadené národnými výbormi.
TRETÍ DIEL
ĎALŠIA PLÁNOVACIA ČINNOSŤ
Časť I
TECHNICKÁ NORMALIZÁCIA, TYPIZÁCIA VO VÝSTAVBE, EXPERIMENTÁLNE OVEROVANIE VO VÝSTAVBE, RACIONALIZÁCIA RIADENIA A SPRÁVY, TVORBA JEDNOTNÝCH VÝKONOVÝCH NORIEM A NORMATÍVOV, TEMATICKÉ ÚLOHY PRE ZLEPŠOVATEĽOV A VYNÁLEZCOV
Čl. 176
(1)
Za vymenované činnosti sa štátny plán nezostavuje. Úlohy sa zabezpečujú operatívne alebo plánmi zostavovanými zodpovednými orgánmi v rámci ich riadiacej a vykonávacej činnosti. Typizáciu a experimentálne overovanie vo výstavbe riadi Štátna komisia pre investičnú výstavbu, racionalizáciu riadenia a správy riadi Štátna komisia pre riadenie a organizáciu, tvorbu jednotných výkonových noriem a normatívov riadi Štátna mzdová komisia, technickú normalizáciu riadi Úrad pre normalizáciu a meranie.
(2)
Pre riadenie a vykonávanie týchto činností vydávajú Štátna komisia pre investičnú výstavbu, Štátna komisia pre riadenie a organizáciu, Štátna mzdová komisia a Úrad pre normalizáciu a meranie pokyny a smernice.
Čl. 177
(1)
Činnosť spojenú s technickým usmerňovaním tvorivej činnosti pracujúcich riadi Úrad pre patenty a vynálezy.
(2)
Na pomoc pri riešení najdôležitejších technických problémov vyplývajúcich z potrieb vedy a techniky i ostatných hospodárskych potrieb vypisuje Úrad pre patenty a vynálezy v spolupráci s Čs. vedeckotechnickou spoločnosťou celoštátne tematické úlohy a konkurzy.
(3)
Pre riadenie týchto činností vydáva Úrad pre patenty a vynálezy pokyny.
Časť II
OZDRAVNÉ OPATRENIA
Čl. 178
(1)
Pre udržanie zdravia a pre reprodukciu pracovnej sily treba vytvárať priaznivé podmienky plnením ozdravných opatrení.
(2)
Plán ozdravných opatrení je súhrn všetkých opatrení na ochranu zdravých životných a pracovných podmienok. Plány ozdravných opatrení sa zostavujú v podnikoch a iných zariadeniach a sú súčasne obsahom kolektívnych zmlúv.
(3)
Prostriedky zabezpečujúce zdravé životné a pracovné prostredie sú zahrnuté v príslušných častiach plánu jednotlivých ústredných orgánov a krajských národných výborov.
(4)
V plánoch ozdravných opatrení musí sa vždy zabezpečiť i realizácia platných rozhodnutí a záväzných pokynov orgánov dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia.
Predseda:

inž. Černík v. r.
Príloha metodických pokynov č. 55/1965 Zb.
ZOZNAM ZÁVÄZNÝCH ÚLOH A LIMITOV NÁVRHU ŠTÁTNEHO PLÁNU
I. VYKONÁVACÍ PLÁN
A.
Záväzné úlohy a limity v jednotlivých častiach plánu
Priemyslová produkcia, dodávky a ich použitie
Vybraté menovité úlohy výroby v hmotných jednotkách1) (podľa zoznamu v časti B).
Dodávky vybratých výrobkov [z tuzemskej produkcie alebo z dovozu1)] podľa vybratého okruhu odberateľských orgánov (podľa zoznamu v časti B).
Objem dodávok pre vývoz v cenách obchodnej parity v členení KST a KŠ podľa jednotlivých ústredných orgánov (minimálne). Objem dodávok z dovozu v cenách obchodnej parity v členení KST a KŠ podľa jednotlivých ústredných orgánov (maximálne), z toho pre investičnú výstavbu.
Stavebníctvo
Termíny dokončenia menovitých stavieb.
Okrem toho pre KNV:
Cesty n.p. - objem medzikrajovej výpomoci.
Poľnohospodárstvo a nákup poľnohospodárskych výrobkov1)
Vybraté menovité úlohy výroby a nákupu v hmotných jednotkách (podľa zoznamu v časti B).
Lesné hospodárstvo1)
Ťažba dreva celkom,
z toho: ihličnatá maximálna
listnatá maximálna.
Vybraté výrobky ťažby a dodávok dreva (podľa zoznamu v časti B).
Objem výkonov v pestovateľskej činnosti (len pre MPLV celkom).
Z celkových dodávok množstvo tenčiny.
Vodné hospodárstvo
Voda fakturovaná v tis. m3/rok,
z toho pre domácnosti v tis. m3/rok.
Doprava
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Spoje1)
Počet účastníckych telefónnych staníc.
Výkony spojových prevádzok celkom.
Geologický prieskum
Štátne menovité úlohy s termínom začatia geologických prác a odovzdania záverečnej zprávy s výpočtom zásob komisii pre klasifikáciu zásob nerastných surovín (z formulára č. 2). Celkové overovanie zásoby v kategórii ABC1C2 podľa projektu, úvahy alebo štúdie (z formulára č. 2 a 3 z predbežného a podobného prieskumu).
Vybraté menovité úlohy v inžinierskej geológii a hydrogeológii s termínom začatia a odovzdaním záverečnej zprávy.
Ťažba zemného plynu (z formulára č. 3).
Vnútorný obchod
Záväzné úlohy plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom sú zhodné s ukazovateľmi plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia.
Zahraničný obchod
Objem dodávok pre vývoz v cenách OP pre KST, KŠ (minimálny). Z toho podľa jednotlivých ústredných orgánov.2)
Objem dodávok z dovozu podľa ústredných orgánov v cenách obchodnej parity v členení KST a KŠ (maximálny),2) z toho pre investičnú výstavbu.
Vývoz a dovoz menovitých druhov tovaru KST, KŠ podľa nomenklatúry zahraničného obchodu.
Stav úverových účtov (štátnych) poskytovaných KST.
Stav dovoznej zadĺženosti v menách kapitalistických štátov.
Dotácie vládnej devízovej rezervy vo voľne vymeniteľných menách.
Zmena pohľadávok a záväzkov z vývozu do KŠ.
Školstvo a kultúra
Záväzné úlohy pre ministerstvá:1)
Počet novoprijímaných poslucháčov na denné štúdium na vysokých školách.
Počet novoprijímaných žiakov na denné štúdium na stredných a na odborných školách.
Záväzné úlohy pre KNV:
Počet novoprijímaných žiakov na stredné všeobecnovzdelávacie školy.
Zdravotníctvo
Záväzné úlohy pre Ministerstvo zdravotníctva1) a SNR:
Počet lekárskych miest v ambulantnej službe.
Hodnota kúpeľných služieb.
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Počet lôžok celkom.
Počet lekárskych miest v ambulantnej službe.
Počet miest v jasliach celkom.
Sociálne zabezpečenie
Záväzné úlohy pre KNV:
Počet miest v zariadeniach sociálnej starostlivosti celkom, z toho počet miest v zariadeniach pre mládež.
Miestne hospodárstvo
Miestny priemysel:
Záväzné úlohy pre KNV:
Zberné suroviny:
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Komunálne služby:
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Rozpočtové organizácie a zariadenia národných výborov pre komunálne služby:
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Výrobné družstvá
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Rozvoj vedy a techniky
Cieľ, názov a pracovisko pri štátnych komplexných úlohách bádateľského výskumu.3)
Názov, pracovisko, termíny začatia a ukončenia a technickoekonomické parametre riešenia štátnych komplexných, hlavných samostatných úloh a technickoekonomických štúdií, výskumných a vývojových prác.3)
Záväzné ukazovatele plánu investičnej výstavby organizácií vedy a techniky riadených centrálne a nevyhnutné strojové investície (prístroje) pre riešenie štátnych úloh vo výrobných hospodárskych jednotkách a v ostatných organizáciách vrátane nevyhnutného rozsahu stavebných prác pre ich zabudovanie.
Záväzné ukazovatele finančného plánu (štátneho rozpočtu) organizácií vedy a techniky riadených centrálne, ďalej neinvestičné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre štátne úlohy výskumu a vývoja vo výrobných hospodárskych jednotkách a ostatných organizáciách a dotácie pre niektoré dôležité ústredne sledované, prípadne riadené úlohy a činnosti vedy a techniky.
Záväzné ukazovatele plánu práce centrálne riadených organizácií vedy a techniky.
Záväzné ukazovatele plánu zahraničného obchodu (dovoz strojov a zariadení) centrálne riadených organizácií vedy a techniky a ďalej objemy na dovoz strojov a prístrojov pre štátne úlohy výskumu a vývoja vo výrobných hospodárskych jednotkách a ostatných organizáciách celkom a osobitne z KŠ a KST.
Platby za pasívne licencie.
Centrálne rezervy fondu vedy a techniky.
Minimálna tvorba fondu technického rozvoja (v rámci sústavy ekonomických nástrojov riadenia).
Investičná výstavba
U priemyslových ministerstiev, Ministerstva stavebníctva, Ústrednej správy energetiky, Ministerstva zdravotníctva (za zdravotnícky priemysel) a Ministerstva vnútorného obchodu za hospodárske organizácie a u krajských národných výborov za priemyslové, stavebné a obchodné podniky a za komunálne služby (hospodárske organizácie).
Objem menovitých investícií.
Limit odborových investícií,
z toho: na Slovensku
investície CO
investície rozpočtového plánu
čistiarne odpadových vôd (samostatné akcie)
investície pre čistotu ovzdušia (samostatné akcie).
Zoznam začínaných menovitých stavieb.
Základné fondy uvádzané do prevádzky z menovitých investícií.
Limit stavebných prác vykonávaných stavebnými podnikmi pre menovité a odborové investície, z toho na Slovensku.
V prípade, že by sa nepriaznivo vyvíjala rozostavanosť v oblasti odborových investícií, ešte celkový súčet rozpočtových nákladov začínaných odborových investícií.
U ministerstiev poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva (oddelene za štátne majetky, JRD, lesníctvo a vodné hospodárstvo), dopravy, zahraničného obchodu, školstva a kultúry, zdravotníctva (okrem zdravotníckeho priemyslu), národnej obrany a vnútra, Ústrednej správy spojov, Ústrednej správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov, Ústrednej správy výskumu a ťažby rádioaktívnych surovín, Ústrednej správy geodézie a kartografie, Správy štátnych hmotných rezerv, ČSAV, ŠKVT, Ústredného úradu geologického, Československého rozhlasu, Československej televízie, krajských národných výborov a Národného výboru hl. m. Prahy (bez priemyslových, stavebných a obchodných podnikov a podnikov komunálnych služieb), Slovenskej národnej rady, Kancelárie prezidenta republiky, Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky, Ústredného výboru Národného frontu (len za ČSTV) a ÚRO súhrnne za všetky organizácie v ich pôsobnosti.
Objem menovitých investícií.
Limit nemenovitých investícií (u KNV osobitne za hospodárske a osobitne za rozpočtové organizácie),
z toho: na Slovensku
investície CO
investície rozpočtového plánu
čistiarne odpadových vôd (samostatné stavby)
investície pre čistotu ovzdušia (samostatné akcie)
u KNV aj objem investícií na bytovú výstavbu (výnimočne aj pre niektoré iné úseky).
Zoznam začínaných menovitých stavieb.
Kapacity uvádzané do prevádzky. Pri bytovej výstavbe KNV limit počtu štátnych bytov a počtu stabilizačných družstevných bytov.
Základné fondy uvádzané do prevádzky z celkových investícií.
Limit stavebných prác vykonávaných stavebnými podnikmi pre investície a generálne opravy,
z toho na Slovensku.
V prípade, že by sa nepriaznivo vyvíjala rozostavanosť v oblasti nemenovitých investícií ešte celkový súčet rozpočtových nákladov začínaných nemenovitých investícií bez drobných podnikových a miestnych investícií.
Projektové práce
V zoznamoch prvého stupňa projektovej dokumentácie menovitých stavieb.
Názov akcie.
Termín dokončenia prvého stupňa projektovej dokumentácie (štvrťrok a rok).
Termín schválenia prvého stupňa projektovej dokumentácie (štvrťrok a rok).
Určenie generálneho projektanta.
V zoznamoch stavieb centrálne posudzovaných.
Názov akcie.
Práca
Plán počtu pracovníkov a miezd:
Limit počtu pracovníkov za rezort (krajský národný výbor) celkom (maximálny), z toho na Slovensku (bez centrálne riadených organizácií vedy a techniky). Pre Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sa ustanovuje limit počtu pracovníkov oddelene za odvetvie poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva.
Relácie základného mzdového fondu k objemu výkonov (vyjadrených v spresnených ukazovateľoch, prípadne v hodnotovom ukazovateli), resp. absolútny základný mzdový fond v hospodárskych organizáciách rezortov s komplexnou hmotnou zainteresovanosťou na zisku. Obdobne môžu sa ustanoviť úlohy v ďalších organizáciách (napr. lesníctvo).
Mzdový fond organizácií, v ktorých sa neuplatní komplexná hmotná zainteresovanosť na hrubom dôchodku alebo na zisku (napr. rozpočtové organizácie) - bez centrálne riadených organizácií vedy a techniky (iba v rezortoch, v hospodárskych organizáciách ktorých sa uplatní komplexná hmotná zainteresovanosť na hrubom dôchodku alebo na zisku). Obdobne sa ustanoví mzdový fond pre hospodárstvo národných výborov za organizácie, v ktorých sa neuplatní komplexná hmotná zainteresovanosť na hrubom dôchodku alebo na zisku.
Mzdový fond za rezort celkom (bez centrálne riadených organizácií vedy a techniky) v rezortoch, v ktorých sa neuplatní komplexná hmotná zainteresovanosť na hrubom dôchodku alebo na zisku.
Okrem celku za rezort:
Centrálne riadené organizácie vedy a techniky.
Limit počtu pracovníkov.
Mzdový fond.
Plán náboru pracovných síl
(štátny plán náboru pracovných síl).
Počty pracovníkov, ktoré majú národné výbory za úlohu získať v nábore:
a)
pre banské, hutnícke a stavebné podniky v krajoch s trvalým nedostatkom pracovných síl;
b)
pre doosídlenie pohraničných okresov;
c)
pre štátne majetky v pohraničí (počty celosezónnych poľnohospodárskych pracovníkov);
d)
pre cukrovarskú kampaň v iných krajoch.
Plán kádrov:
Príprava kvalifikovaných robotníkov pre rezort v členení podľa krajov a pohlavia.
Príprava kvalifikovaných robotníkov pre hospodárstvo národných výborov pre kraj v členení podľa odvetví a pohlavia.
Bilancie rozdelenia dorastu v kraji:
Nábor dorastu do učebných a pracovných miest v kraji podľa rezortov.
Rozdelenie absolventov vysokých a stredných odborných škôl za ČSSR celkom, z toho na Slovensku.
Financie, náklady a hrubý dôchodok
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Ceny
Ustanovujú sa vykonávacie pokyny pre úpravu cien, prípadne konkrétne zmeny cien.
B.
Záväzné úlohy hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia na rok 1966
Názov odboru, skupiny alebo podskupiny výrobkov, príp. výrobku Číslo jednotnej klasifikácie Merná jednotka Výroba, žažba, zber, výkup Dovoz Vývoz Vnútorný obchod Ostatné dodávky
celkom z toho záväzné úlohy dodávok pre vybraté rezorty
1 2 3 4 5 6 7 8 9
Zrniny celkom
z toho: 		001 1-6 tis. t Z Z Z - - MPLV, MPP
pšenica (merkantil) 001 1 t Z Z - - - MPLV, MPP
raž (merkantil) 001 2 t Z Z - - - MPP
jačmeň sladovnícky 001 31 t Z Z Z - - MPLV, MPP
Zemiaky rané, polorané a neskoré 003 1,2 t T - - - - MPP, MNO, MV, ÚSN
Semeno repky olejnatej 011 114 t Z - - - - MPP
Cukrová repa pre technické spracovanie 013 11 t Z - - - - MPP
Jatočné zvieratá celkom - t. ž. v. Z - - - - -
Kravské mlieko surové 031 511 tis. l Z - - - - -
Konzumné vajcia slepačie čerstvé netriedené 041 61 tis. ks Z - - - - -
Surové drevo úžitkové ihličnaté 052 1 tis. plm b. k. Z-dodávky max. - - - - -
Výrezy a stĺpovina ihličnatá 052 11, 2, 3, 4 tis. plm b. k. - Z Z - - MSP
Banské drevo ihličnaté 052 16 tis. plm b. k. - - Z - - MCHP
Vláknité drevo ihličnaté 052 18 tis. plm b. k. - - Z - - MCHP
Surové drevo úžitkové listnaté 052 2 tis. plm b. k. Z-dodávky min. - - - - -
Čierne uhlie energetické 101 1 tis. t
tis. t m. p 		- Z Z Z - MHB, MD
Uhlie vhodné pre koksovanie 101 2 - - - Z - - MHB
Čierne uhlie vhodé pre koksovanie medzinárodná klasifikácia
II. III. IV. V. A. B 		102 11, 2, 3, 5 tis. t - - Z - - MHB
Čierne uhlie vhodé pre koksovanie medzinárodná klasifikácia
V. C a V. D 		101 26 tis. t - - Z - - MHB
Čierne uhlie vhodé pre koksovanie medzinárodná klasifikácia
VI. A a VI. B 		101 27 tis. t - - Z - - MHB
Hnedé uhlie a lignit 102 tis. t
tis. t m. p 		- - Z Z - MHB, MD
Ropa 105 tis. t - Z - - - MCHP
Koks (bez hnedouhoľného polokoksu) 107, 1, 2, 3 tis. t Z
(bez MSP) 		Z Z Z - MHB
Zemný plyn naftový 108 2 mil. m3 Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Svietiplyn 108 4 Z
(bez MSP) 		- - - -
Ľahké a ťažké výhrevné oleje 111,51, 2 tis. l - - - Z - MHB, MCHP, MD, MSv
Elektrická energia 117 6 tis. kWh - - - - - MP, MHB, MCHP, MTS, MVS, MSv, MSP, MPP, MD
Železné rudy a koncentráty 121 1 tis t
tis t Fe 		Z Z - - - MHB, MTS, MVS
Mangánové rudy a koncentráty 121 2 tis. t - Z - - - MHB, ÚSVTRS
Zinok 181 111 (č. 400-413, 447, 451-453) t Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Cín 181 311 (č. 900-912) t Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Olovo 181 611 (č. 600-605, 701-702, 707) t Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Nikel 182 31 (č. 300-314, 403 405) t Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Meď 182 41 (č. 000-005, 101-103 500-503) t Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Rúrky z medi a jej zliatin 192 43 t Z Z - - - MTS, MVS
Drôty a dynamopasy z medi a jej zliatin 192 44 t Z Z - - - MTS, MVS
Dusíkaté hnojivá (vrátane močoviny pre hnojenie) 251, 1, 411, 421, 431, 441, 451, 461 471, 491 tN Z Z Z - - MCHP, MPLV
Fosforečné hnojivá 251 2, 412, 422, 432, 442 452, 462, 472, 492 t P2O5 Z Z Z - - MCHP, MPLV
Draselné hnojivá 251 3, 413, 423, 433, 443, 453, 463, 473, 493 t K2O Z Z - - - MPLV, MCHP
Prírodný kaučuk a latex 271 1, 3 t - Z - - - MCHP, MTS, MSP, MPP
Syntetický kaučuk a latex 271 2, 4 t Z Z Z - - MCHP, MTS, MSP
Osobné automobily a ich úžitkové a účelové modifikácie 444 ks Z Z Z Z - -
Nákladné automobily a ich účelové modifikácie do 5 t 445 11, 2, 3 445 511, 2, 3 ks Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Nákladné automobily a ich účelové modifikácie nad 5 do 8 t 445 14, 445 514 ks Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Nákladné automobily a ich účelové modifikácie nad 8 do 16 t 445 15, 6, 7 445 515, 6, 7 ks Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Ťahače návesov na podvozku do 16 t 445 311-6 ks Z Z z - - všetky podľa zoznamu4)
Automobilové návesy pre užitočné zaťaženie do 18 t 446 21-4 ks Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Autobusy 447 ks Z Z Z - - MNO, MV, KNV
Osobné trolejbusy 448 1 ks Z Z Z - - KNV
Elektrické traťové lokomotívy na striedavý prúd a dvojprúdové 456 12, 3 ks Z Z Z - - MD
Motorové lokomotívy s mechanickým, hydraulickým a elektrickým prenosom výkonu do 750 k 457 1, 21, 22 457 271, 2 457 371, 2 ks Z Z Z - - všetci odberatelia
Motorové lokomotívy s mechanickým, hydraulickým a elektrickým prenosom výkonu nad 750 k 457 23-5 457 33-5 457 273-6 457 373-6 ks Z Z Z - - MD
Električky a električkové súpravy 458 4 ks Z - Z - - KNV
Škripcové stavy 522 43 ks Z Z Z - - MSP
Jednovalcové a dvojvalcové okrúhle pletacie stroje na malý priemer 522 631,2 ks Z Z Z - - MSP
Jednovalcové a dvojvalcové okrúhle pletacie stroje na veľký priemer 522 663,4 ks Z Z Z - - MSP
Azbesty vláknité 581 81 t - Z - - - MSv, MCHP
Vápno (bez odpadových) 585 31, 2, 3, 4 t Z - - Z - všetky podľa zoznamu4)
Azbestocementové krytiny 591 6 tis m2/0,48 cm - - - Z - -
Nepálené murovacie materiály bez ostatných nepálených murovacích materiálov 591 1, 2, 3 tis. t. j. - - - Z - -
Pálené murovacie materiály bez tehál a tvaroviek komínových 596 11, 2 tis. t. j. - - - Z - -
Keramické dlaždice 597 311 m3 - - - Z - -
Keramické obkladačky (bez obkladačkových črepov) 597 51, 2, 3 m3 - - Z Z - -
Tehliarsky magnezit 598 311 t - Z - - -
Oceliarsky magnezit 598 312 t - Z - - -
Zásadité tvarové prvky 598 32 t - Z - - -
Ihličnaté rezivo 605 1 tis. m3 Z Z Z Z - všetky podľa zoznamu4)
II. PÄŤROČNÝ PLÁN
A.
Záväzné úlohy a limity v jednotlivých častiach plánu
Priemyslová produkcia, dodávky a ich použitie
Vybraté menovité úlohy v hmotných jednotkách1) (podľa zoznamu v časti B).
Dodávky vybratých výrobkov (z tuzemskej produkcie alebo z dovozu) podľa vybratého okruhu odberateľských orgánov (podľa zoznamu v časti B).
Objem dodávok pre vývoz v cenách obchodnej parity v členení KST a KŠ a podľa jednotlivých ústredných orgánov (minimálny).
Objem dodávok z dovozu v cenách obchodnej parity v členení KST a KŠ podľa jednotlivých ústredných orgánov (maximálny, z toho pre investičnú výstavbu.
Stavebníctvo
Tituly a termíny dokončenia menovitých stavieb.
Okrem toho pre KNV:
Cesty n. p. - objem medzikrajovej výpomoci.
Poľnohospodárstvo a nákup poľnohospodárskych výrobkov1)
Vybraté menovité úlohy výroby a nákupu v hmotných jednotkách (podľa zoznamu v časti B).
Lesné hospodárstvo1)
Výmera holín na lesnej pôde k 31. 12. 1970.
Ťažba dreva celkom,
z toho: ihličnatá maximálna,
listnatá maximálna.
Vybraté výrobky ťažby a dodávok dreva (podľa zoznamu v časti B).
Vodné hospodárstvo
Voda fakturovaná v tis. m3/rok, z toho: pre domácnosti v tis. m3/rok.
Doprava
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Spoje1)
Počet účastníckych telefónnych staníc.
Geologický prieskum
Štátne menovité úlohy s termínom začatia geologických prác a odovzdania záverečnej zprávy s výpočtom zásob komisii pre klasifikáciu zásob nerastných surovín (formuláre č. 2 a 3), celkove overené zásoby v kategórii AB, C1, C2 podľa projektu, úvahy alebo štúdie (formuláre č. 3 a 4).
Vybraté menovité úlohy v inžinierskej geológii a hydrogeológii s termínom začatia prác a odovzdania záverečnej zprávy.
Ťažba zemného plynu.
Vnútorný obchod
Záväzné úlohy plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom sú zhodné s ukazovateľmi plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia.
Zahraničný obchod
Objem dodávok pre vývoz v cenách o. p. pre KST a KŠ a podľa jednotlivých ústredných orgánov.
Objem dodávok z dovozu v cenách o. p. z KST a KŠ podľa jednotlivých ústredných orgánov,
z toho pre investičnú výstavbu.
Vývoz a dovoz menovitých druhov tovaru podľa nomenklatúry zahraničného obchodu, KST, KŠ.
Stav dovoznej zadĺženosti v menách KŠ.
Stav poskytnutých úverov (štátnych) KST.
Zmena vývozných pohľadávok a záväzkov v styku s KŠ.
Dotácie vládnej devízovej rezervy vo voľne vymeniteľných menách.
Školstvo a kultúra
Pozri zoznam úloh vykonávacieho plánu.
Zdravotníctvo
Pozri zoznam úloh a limitov vykonávacieho plánu.
Sociálne zabezpečenie
Pozri zoznam úloh a limitov vykonávacieho plánu.
Miestne hospodárstvo
Miestny priemysel:
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Zberné suroviny:
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Komunálne služby:
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Rozpočtové organizácie a zariadenia národných výborov pre komunálne služby:
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Výrobné družstvá
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Veda a technika
Pozri zoznam úloh a limitov vykonávacieho plánu.
Investičná výstavba
U priemyslových ministerstiev, Ministerstva stavebníctva, Ústrednej správy energetiky, Ministerstva zdravotníctva (za zdravotnícky priemysel) a Ministerstva vnútorného obchodu za hospodárske organizácie a u krajských národných výborov za priemyslové, stavebné a obchodné podniky a za komunálne služby (hospodárske organizácie):
Celkový limit menovitých a odborových investícií v jednotlivých rokoch
z odborových investícií:
objem na Slovensku
investície rozpočtového plánu
čistiarne odpadových vôd (samostatné stavby) investície pre čistotu ovzdušia (samostatné akcie)
tituly, rozpočtové náklady, projektované kapacity a termíny uvádzania kapacít do prevádzky menovitých stavieb.
Súčet rozpočtových nákladov stavieb menovitých a odborových stavieb centrálne posudzovaných (limit v jednotlivých rokoch).
Základné fondy uvádzané do prevádzky za celú päťročnicu z menovitých investícií.
Limit stavebných prác vykonávaných stavebnými podnikmi pre menovité a odborové investície v jednotlivých rokoch, z toho na Slovensku.
U ministerstiev poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva (oddelene za štátne majetky, JRD, lesníctvo a vodné hospodárstvo), dopravy, zahraničného obchodu, školstva a kultúry, zdravotníctva (okrem zdravotníckeho priemyslu), národnej obrany a vnútra, Ústrednej správy spojov, Ústrednej správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov, Ústrednej správy výskumu a ťažby rádioaktívnych surovín, Ústrednej správy geodézie a kartografie, Správy štátnych hmotných rezerv, ČSAV, ŠKVT, Ústredného geologického úradu, Československého rozhlasu, Československej televízie, krajských národných výborov a Národného výboru hl. m. Prahy (bez priemyslových, stavebných a obchodných podnikov a podnikov komunálnych služieb), Slovenskej národnej rady, Kancelárie prezidenta republiky, Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky, Ústredného výboru Národného frontu (len za ČSTV) a ÚRO súhrnne za všetky organizácie v ich pôsobnosti.
Celkový limit investícií v jednotlivých rokoch (u KNV osobitne za rozpočtové a osobitne za hospodárske organizácie), z nemenovitých investícií,
objem na Slovensku
investície rozpočtového plánu
čistiarne odpadových vôd (samostatné stavby)
investície pre čistotu ovzdušia (samostatné akcie) u KNV aj objem investícií na bytovú výstavbu (výnimočne oddelene aj pre niektoré iné úseky).
Tituly, rozpočtové náklady projektovanej kapacity a termíny uvádzania kapacít do prevádzky pri menovitých stavbách.
Súčet rozpočtových nákladov menovitých stavieb a nemenovitých stavieb centrálne posudzovaných (limit v jednotlivých rokoch).
Kapacity uvádzané do prevádzky v jednotlivých rokoch z celkových investícií. Pri bytovej výstavbe KNV limit počtu štátnych bytov a počtu stabilizačných družstevných bytov.
Základné fondy uvádzané do prevádzky za celú päťročnicu z celkových investícií.
Limit stavebných prác vykonávaných stavebnými podnikmi pre investície a generálne opravy v jednotlivých rokoch,
z toho na Slovensku.
Projektové práce
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
Práca
V časti „Plán počtu pracovníkov a miezd“ sú záväzné úlohy päťročného plánu zhodné so záväznými úlohami vykonávacieho plánu. Časť „Plán náboru pracovných síl“ neobsahuje pre päťročnicu záväzné úlohy.
Plán kádrov má tieto záväzné úlohy:
Príprava kvalifikovaných robotníkov pre rezort v členení podľa krajov a pohlavia.
Príprava kvalifikovaných robotníkov pre hospodárstvo národných výborov pre kraj v členení podľa odvetví a pohlavia.
Bilancia rozdelenia dorastu v kraji.
Nábor dorastu do učebných a pracovných miest v kraji podľa rezortov.
Počty poslucháčov (žiakov) novoprijímaných do prvých ročníkov denného štúdia za ČSSR celkom, z toho na Slovensku.
Financie, náklady a hrubý dôchodok
Za štátne hospodárske organizácie riadené ústredne i krajskými národnými výbormi, v ktorých sa uplatnia zásady novej sústavy plánovitého riadenia sa ustanovuje:
Tvorba fondu technického rozvoja. Odvody (podiely, príp. dotácie) sa určujú samostatne, spravidla pri ustanovení smerníc päťročného plánu.
Za ostatné štátne hospodárske organizácie riadené ústredne i krajskými národnými výbormi sa ustanovuje:
Zníženie vlastných nákladov v %5)
Podiel zásob v hal. na 1 Kčs výkonov5)
Tvorba fondu technického rozvoja5)
Za rozpočtové a príspevkové organizácie riadené ústredne sa ustanovujú neinvestičné výdavky na vedu a výskum vykonávaný ústredne riadenými organizáciami celkom.
Ceny
Záväzné úlohy sa neustanovujú.
B.
Záväzné úlohy hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia na roky 1966-1970
Názov odboru, skupiny alebo podskupiny výrobkov, príp. výrobku Číslo jednotnej klasifikácie Merná jednotka Výroba, žažba, zber, výkup Doboz Vývoz Vnútorný obchod Ostatné dodávky
celkom z toho záväzné úlohy dodávok pre vybraté rezorty
1 2 3 4 5 6 7 8 9
Zrniny celkom 001 1-6 tis. t Z Z Z - - MPLV, MPP
pšenica (markantil) 001 1 t Z Z - - - MPLV, MPP
Semeno repky olejnatej 011 114 t Z - - - - MPP
Cukrová repa pre technické spracovanie 013 11 t Z - - - - MPP
Jatočné zvieratá celkom - t. ž. v. Z - - - - -
Kravské mlieko surové 031 511 tis. l Z - - - - -
Konzumné vajcia slepačie čerstvé netriedené 011 617 tis. ks Z - - - - -
Surové drevo úžitkové ihličnaté 052 1 tis. plm b. k. Z-dodávky max. - - - - -
Surové drevo úžitkové listnaté 052 2 tis. plm b. k. Z-dodávky min. - - - - -
Čierne uhlie energetické 101 1 tis. t
tis. t m. p 		- Z Z Z - MHB, MD
Čierne uhlie vhodné pre koksovanie 101 2 tis. t - Z Z - MHB
Čierne uhlie vhodé pre koksovanie medzinárodná klasifikácia
II, III, IV, V. A, B 		101 21, 2, 3, 5 tis. t - - Z - - MHB
Čierne uhlie vhodé pre koksovanie medzinárodná klasifikácia
V. C, V. D. 		101 26 tis. t - - Z - - MHB
Čierne uhlie vhodé pre koksovanie medzinárodná klasifikácia
VI. A a VI. B. 		101 27 tis. t - - Z - - MHB
Hnedé uhlie a lignit 102 tis. t
tis. t m. p 		- - Z Z - MHB, MD, MCHP
Ropa 105 tis. t - Z - - -
Koks (bez hnedouhoľného polokoksu) 107 1, 2, 3 tis. t Z
(bez MSP) 		Z Z Z - MHB
Zemný plyn naftový 108 2 mil. m3 Z Z Z - -
Ľahké a ťažké výhrevné oleje 111 51, 2 tis. l - - - Z - MHB, MCHP, MHB, MCHP, MSv, MD
Železné rudy a koncentráty 121 1 tis t
tis t Fe 		Z Z - - - MHB, MTS
Mangánové rudy a koncentráty 121 2 tis. t Z - - - - MVS
MHB, ÚSVTR
Zinok 181 111 č. 400 413, 447- 451, 453) t Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Cín 181 311 (č. 900-912) t Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Olovo 181 611 (č. 600-605, 701-702, 707) t Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Nikel 182 31 (č. 300-314, 403-405) t Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Meď 182 41 (č. 000-005, 101-103,500-503) t Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Rúrky z medi a jej zliatín 192 43 t Z Z - - - MTS, MVS
Drôty a dynamopasy z medi a jej zliatin 192 44 t Z Z - - - MTS, MVS
Dusíkaté hnojivá (vrátane močoviny pre hnojenie) 251,1, 411, 421, 431, 441, 451, 461 471, 491 t N Z Z Z - - MCHP, MPLV
Fosforečné hnojivá 251 2, 412, 422, 432, 442 452, 462, 472, 492 t P2O5 Z Z Z - - MCHP, MPLV
Draselné hnojivá 251 3, 413, 423, 433, 443, 453, 463, 473, 493 t K2O - Z - - - MCHP, MPLV
Prírodný kaučuk a latex 271 1, 3 t - Z - - - MCHP, MTS, MSP, MPP
Syntetický kaučuk a latex 271 2, 4 t Z Z Z - - MCHP, MTS, MSP
Osobné automobily a ich úžitkové a účelové modifikácie 444 ks Z Z Z Z - -
Nákladné automobily a ich účelové modifikácie do 5 t 445 11, 2, 3 445 511, 2, 3 ks Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Nákladné automobily a ich účelové modifikácie nad 5 t do 8 t 445 14, 445 514 ks Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Nákladné automobily a ich účelové modifikácie nad 8 do 16 t 445 15, 6, 7 445 515, 6, 7 ks Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Ťahače návesov na podvozku do 16 t 445 311-6 ks Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Automobilové návesy pre užitočné zaťaženie do 18 t 446 21-4 ks Z Z Z - - všetky podľa zoznamu4)
Autobusy 447 ks Z Z Z - - MNO, MV, KNV
Osobné trolejbusy 448 1 ks Z Z Z - - KNV
Elektrické traťové lokomotívy na striedavý prúd a dvojprúdové 456 12, 3 ks Z Z Z - - MD
Motorové lokomotívy s mechanickým, hydraulickým a elektrickým prenosom výkonu do 750 k 457 1, 457 21, 2 457 271,2 457 371,2 ks Z Z Z - - všetci odberatelia
Motorové lokomotívy s mechanickým, hydraulickým a elektrickým prenosom výkonu nad 750 k 457 23-5 457 35-5 457 273-6 457 373-6 ks Z Z Z - - MD
Električky a električkové súpravy 458 4 ks Z - Z - - KNV
Škripcové stavy 522 43 ks Z Z Z - - MSP
Jednovalcové a dvojvalcové okrúhle pletacie stroje na malý priemer 522, 631,2 ks Z Z Z - - MSP
Jednovalcové a dvojlôžkové okrúhle pletacie stroje na veľký priemer 522 663, 4 ks Z Z Z - - MSP
Azbesty vláknité 581 81 t - Z - - - MSv, MCHP
Vápno (bez odpadových) 585 31,2, 3, 4 t Z - Z - všetky podľa zoznamu4)
Tehliarsky magnezit 598 311 t - - Z - - -
Oceliarsky magnezit 598 312 t - - Z - - -
Zásadité tvarové prvky 598 32 t - - Z - - -
Rezivo ihličnaté 605 1 tis. m3 Z Z Z Z - všetky podľa zoznamu4)
*)
Metóda a rozsah spracovania technickoekonomických charakteristík stavieb uvažovaných na začatie v roku 1967 boli ustanovené v zásadách vydaných Štátnou plánovacou komisiou 5. mája 1965 č. 301 890/65.
*)
Len za organizácie lesného hospodárstva, šľachtiteľských a semenárskych podnikov, Združenie pre poľnohospodársku výrobu a meliorácie v Bratislave, Závodov organických hnojív, predtým Rašelinových závodov, n. p. Soběslav v Bratislave. Organizácie, ktoré prešli zo zrušeného Ústredného podniku poľnohospodárskej techniky do pôsobnosti Ministerstva všeobecného strojárstva, sa zahrnú do plánovanej závodovej dopravy Ministerstva všeobecného strojárstva.
*)
Podľa smerníc Štátnej plánovacej komisie z 10. 4. 1961 o určovaní ekonomickej efektívnosti investícií a novej techniky v národnom hospodárstve ČSSR, prípadne podľa podrobnejších smerníc príslušných ústredných orgánov.
*)
Vyvolanými investíciami nie sú práce a dodávky podľa § 3 ods. 3 písm. a) a b) smerníc ŠKIV č. 9 z 1. 6. 1964 o vzťahoch v príprave stavieb a o dokumentácii stavieb.
1)
V členení ČSSR, z toho Slovensko.
2)
Spoločné ukazovatele zahraničného obchodu a plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia.
3)
Vo vykonávacom pláne sa ukazovatele pri vecných častiach plánu týkajú len nových úloh.
4)
Všetky ústredné orgány a KNV, ktoré predkladajú SPK návrhy a informácie o potrebe a dodávkach (podľa Zoznamu hmotných ukazovateľov plánu priemyslovej, lesnej a poľnohospodárskej produkcie).
5)
Náplň ukazovateľov, prípadne odchýlky sa dohodnú s ŠPK.