94/1965 Zb.

Na správu národného majetku sú oprávnené len štátne socialistické hospodárske a rozpočtové organizácie. Iné štátne socialistické organizácie než rozpočtové alebo hospodárske sú oprávnené na správu, len pokiaľ môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa.*)

Národný majetok spravuje zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. Ak nehnuteľný národný majetok užíva niekoľko organizácií, predpokladá sa, že tento majetok slúži predovšetkým prevažne tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným organizáciám jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať spory o príslušnosť na správu národného majetku (§ 65 ods. 2 zákonníka), môžu sa zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych, dohodnúť na odchýlke od týchto zásad.

Ak má organizácia v správe národný majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná organizácia, sú obidve organizácie povinné bez meškania zariadiť, aby sa takýto majetok previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva.

Národný výbor môže mať v správe i nehnuteľný národný majetok, ktorý neslúži plneniu jeho úloh, ak ho nemôžu využiť iné organizácie. Najmä môže mať, prípadne organizácia ním riadená a určená, v správe domy, ktoré nie sú obytné, ak však sú určené na to, aby boli čiastočne alebo celkom prenechané na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na plnenie ich úloh a sú tiež skutočne niekoľkými organizáciami užívané, alebo ak podlahová plocha ich obytnej časti je aspoň jedna tretina celkovej užívacej plochy budovy.

Osobitné predpisy platia o dočasnej správe národného majetku uvedeného v § 65 ods. 3 zákonníka**) a o správe štátnych rezerv.***)

Ak organizácie združujú prostriedky na výstavbu zariadenia, ktoré budú spoločne užívať, musia sa pred začatím výstavby písomne dohodnúť, ktorá z nich vybudované zariadenie bude mať v správe. Bude to spravidla organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy, pre ktoré sa zariadenie vybudovalo, alebo tá organizácia, ktorá prevažne prispeje na jeho vybudovanie.****)

Hmotný národný majetok tvoria základné prostriedky, zásoby a iné veci.

Základnými prostriedkami sú veci, prípadne súbory vecí,^†) ktoré majú dlhodobe slúžiť organizácii na plnenie jej úloh a obstarávacia cena^††) ktorých je najmenej 600 Kčs a nejde o veci uvedené v odsekoch 3 a 4. Bez zreteľa na obstarávaciu cenu sú základnými prostriedkami pozemky (aj zastavané), budovy a stavby.

Do zásob patria veci, ktoré sa pri plnení úloh organizácie spotrebujú (napr. základný materiál, pomocný materiál, palivo), veci, ktoré plnením úloh organizácie vznikajú (napr. výrobky, nedokončená výroba), a veci, ktoré sú predmetom plnenia úloh organizácie (napr. tovar). Do zásob patria ďalej všetky zvieratá, drobné a krátkodobé predmety, obaly, náhradné súčiastky, výmenné zariadenia, dočasné pokusné zariadenia, ktoré sa získali alebo zostali v súvislosti s riešením úloh vedy a techniky (funkčne schopné prototypy doteraz neprefinancované a neaktivované).^†††)

Okrem základných prostriedkov a zásob patria do hmotného národného majetku aj iné veci, napr. nedokončené investície, knižné zbierky knižníc jednotnej sústavy, kultúrne pamiatky a predmety muzeálnej a galerijnej hodnoty, prípadne súbory takýchto vecí v múzeách, galériách a pamiatkových objektoch, učebné pomôcky, stále výstavné súbory, ako aj iné zbierky, ktoré nemožno celkom oceniť podľa účtovných predpisov (iný hmotný národný majetok).

Jednotlivé ústredné orgány (krajské národné výbory) vo svojej pôsobnosti podľa potreby

Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po dohode s Ministerstvom financií a príslušnými ústrednými úradmi určí, kedy patria k základným prostriedkom chmeľnice, vinice, ovocné a aglomelioračné porasty, vetrolamy a melioračné práce.

O zaradení objektov zariadení staveniska medzi druhy národného majetku platia osobitné predpisy.*)

Prebytočným je národný majetok, ktorý organizácia nepotrebuje na plnenie úloh. Za prebytočnú sa považuje aj časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný úlohám alebo potrebám organizácie. Za prebytočné sa nepovažujú základné prostriedky v rezerve a v konzervácii.

Základnými prostriedkami v rezerve sú:

Základnými prostriedkami v konzervácii sú tie základné prostriedky, ktoré sa dali do konzervácie podľa rozhodnutia príslušného orgánu. Pokiaľ nejde o konzerváciu upravenú osobitnými predpismi,**) rozhoduje o nej nadriadený ústredný orgán alebo krajský národný výbor pre organizácie vo svojej pôsobnosti.

Neupotrebiteľným je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaralosť alebo zrejmú nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže už slúžiť svojmu pôvodnému účelu alebo určeniu. Za neupotrebiteľné základné prostriedky považujú sa tiež budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a ktoré treba zbúrať alebo zrušiť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia objektu; sem patria aj stavby a budovy, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu alebo iného príslušného orgánu majú sa zbúrať, zrušiť alebo uviesť do neškodného stavu.

Národný majetok, o ktorom organizácia rozhodne, že je prebytočný, prevedie do správy inej štátnej socialistickej organizácie (§ 12 a nasl.) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (§ 15 a nasl.). Ak oň neprejaví záujem niektorá z uvedených organizácií a pritom ide o veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, môže sa predať občanom za podmienok § 15 ods. 2 písm. a). Ak nie je možné ani to, naloží sa s ním ako s majetkom neupotrebiteľným (§ 8).

Na umiestnenie prebytočného hnuteľného národného majetku môže organizácia použiť súčinnosť štátnych organizácií, ktoré obstarávajú sprostredkovaciu službu.

S prebytočnými hnuteľnými základnými prostriedkami majú sa zároveň previesť v potrebnom množstve náhradné dielce (súčiastky), pokiaľ ich organizácia má a nepotrebuje ich na inú údržbu.

Prebytočný nehnuteľný národný majetok, pri ktorom spoločenský záujem vyžaduje, aby aj naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce úlohy, prevedie sa spravidla do správy miestneho národného výboru, alebo ak ide o poľnohospodárske nehnuteľnosti, do správy okresného národného výboru. Ak národný výbor má proti prevodu námietky, postupuje sa podľa § 65 ods. 2 zákonníka. Ak však môže takýto majetok lepšie a ľahšie spravovať iná štátna organizácia než národný výbor, prevedie sa do jej správy.

Národný majetok, o ktorom organizácia písomne rozhodne, prípadne na základe posudku odbornej socialistickej organizácie,*) že je neupotrebiteľný, a pokiaľ ho nemôže sama hospodárnejšie využiť (napr. ako materiál), prevedie do správy inej štátnej socialistickej organizácie (§ 12 a nasl.) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (§ 15 a nasl.).**) Ak oň neprejaví záujem niektorá z uvedených organizácií a pritom ide o veci, ktoré môžu byť predmetom osobného vlastníctva (napr. veci hodiace sa na stavbu alebo opravu obydlí), môže sa predať občanom. Ustanovenie § 7 ods. 2 platí obdobne.

Neupotrebiteľné budovy a stavby (§ 6 ods. 4) možno určiť len na zbúranie a s materiálom búračky sa naloží podľa predchádzajúceho odseku.***)

Ak sa nepodarí realizovať neupotrebiteľnú vec podľa predchádzajúcich odsekov, určí sa na odval.

Organizácia môže národný majetok, ktorý má v správe a ktorý sama dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, celkom alebo čiastočne prenechať na dočasné užívanie inej socialistickej organizácii. Môže tiež prenechať nehnuteľnosť alebo jej časť inej socialistickej organizácii na užívanie len určitým vymedzeným spôsobom, ak jej to nebude brániť v ďalšom užívaní tohto majetku v rozsahu potrebnom na plnenie vlastných úloh a ak nehnuteľnosť sa týmto spôsobom v spoločenskom záujme lepšie využije. Do užívania nemôžu sa prenechať veci spotrebiteľné alebo ľahko opotrebiteľné. Odplata sa neposkytuje za prenechanie užívania pozemku, ak organizácia, ktorá ho spravuje, nemá s jeho správou a prevádzkou žiadne náklady, prípadne pokiaľ jej z prenechania užívania nevznikne majetková ujma.

Prenechanie národného majetku na užívanie socialistickej organizácii môže sa stať len hospodárskou zmluvou.^†)

Organizácia môže prenechať za odplatu na dočasné užívanie občanom^††) pre osobnú potrebu (napr. na prechodné umiestnenie prenosnej rekreačnej chaty, príp. garáže, na dočasné užívanie záhradky) v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý má v správe a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Prenechávanie pozemkov na dočasné užívanie občanom môže sa stať len písomnou zmluvou.

Pre účely doosídlenia v pohraničných okresoch môže okresný národný výbor prenechať na dočasné užívanie bez odplaty v primeranej výmere poľnohospodárske pozemky, ktoré má v svojej správe. Podľa osobitných predpisov^†††) môže poľnohospodársky pozemok prenechať na užívanie svojim pracovníkom tiež štátna socialistická organizácia s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou.

Okrem prípadov uvedených v odseku 3 a 4 a okrem požičiavania spotrebných predmetov občanom organizáciami na to určenými a prenechávania bytov a miestností spravovaných štátnymi organizáciami na osobné užívanie občanov podľa Občianskeho zákonníka nesmú organizácie prenechávať občanom národný majetok na užívanie. To neplatí o spoločenskom užívaní verejných zariadení občanmi, ďalej o požičiavaní pracovných zvrškov, ochranných pomôcok a iných vecí organizáciami občanom podľa osobitných predpisov.*) Neplatí to taktiež o požičiavaní spotrebných predmetov, ktoré boli na ten účel určené (napr. knihy, predmety na vykonávanie športu).

Nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom môže sa odovzdať do trvalého užívania (§ 70 ods. 1 zákonníka) len iným socialistickým organizáciám než štátnym, a to bezplatne.

Na odovzdanie národného majetku do trvalého užívania je oprávnený okresný národný výbor, v obvode ktorého je odovzdávaný národný majetok. Ak sa má odovzdať do trvalého užívania majetok, ktorý nie je v správe okresného národného výboru, v obvode ktorého je, prevedie sa najskôr do jeho správy. Ministerstvo financií môže zo závažných dôvodov určiť, najmä pre osobitnú povahu alebo poslanie niektorých častí národného majetku, že aj iné štátne socialistické organizácie môžu národný majetok, ktorý majú v správe, odovzdať do trvalého užívania, prípadne ponechať vo svojej správe majetok do trvalého užívania odovzdaný.

Užívateľ je povinný odovzdané nehnuteľnosti na svoj náklad sústavne udržiavať a včasným a pravidelným vykonávaním opráv zabezpečovať ich zachovanie. Investičné zmeny (napr. stavby, adaptácie, prístavby a nadstavby) môže vykonávať len s predchádzajúcim písomným privolením organizácie, ktorá má majetok v správe. Pri každom privolení musí sa určiť, či a do akej miery má užívateľ pri zrušení trvalého užívania právo voči spravujúcej organizácii na náhradu nákladov vynaložených ním na investičné zmeny. Náhrada nesmie byť vyššia ako vlastné náklady obstarania investícií znížené o opotrebenie a náhodné znehodnotenie. Ak sa náklady uhradili priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov alebo boli vynaložené bez predchádzajúceho písomného privolenia organizácie, ktorá má majetok v správe, náhrada nákladov užívateľovi nepatrí.

Odovzdanie národného majetku do trvalého užívania sa uskutoční hospodárskou zmluvou. Pre jej zápis do evidencie nehnuteľností platí obdobne ustanovenie druhej vety § 2 ods. 4.

Hospodárska zmluva o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania musí obsahovať

Hospodárska zmluva o odovzdaní do trvalého užívania vzniká dohodou organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 5.

V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedie

Ak pri uzavieraní zmlúv vzniknú medzi organizáciami rozpory, riešia ich nadriadené orgány.

O odovzdaní majetku trvalému užívateľovi sa spíše zápisnica.

Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania (§ 198 a nasl. Obč. zák.) vydá okresný národný výbor, v obvode ktorého je pozemok.

Do osobného užívania nemôže sa prideliť pozemok v štátnom socialistickom vlastníctve, pokiaľ ho organizácia potrebuje na plnenie svojich úloh.

Ak pozemok pridelený do osobného užívania má v správe iná organizácia, než miestny národný výbor, prevedie ho spravidla do správy miestneho národného výboru, ktorý uzavrie s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania.

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak,*) zriaďuje sa právo osobného užívania pozemkov v štátnom socialistickom vlastníctve za úhradu.**)

Prevody správy národného majetku sú prípustné len medzi štátnymi socialistickými organizáciami.

Správa národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa prevádza odplatne,***) a to za cenu, na ktorej sa organizácie dohodnú.

Bezplatne sa však prevádza správa národného majetku, ak ide o

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia majú sa vykonávať spravidla k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, prevody správy väčších hospodárskych celkov k prvému dňu nasledujúceho roka. So spätnou účinnosťou možno prevádzať správu národného majetku výnimočne len zo závažných dôvodov a len k prvému dňu mesiaca bežného roka alebo k prvému dňu bežného roka.

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa uskutočňujú hospodárskymi zmluvami o prevode správy národného majetku^†) alebo rozhodnutiami nadriadených orgánov.

Rozhodnutím nadriadených orgánov, ktoré musí mať podstatné náležitosti ako hospodárske zmluvy o prevode správy, prevádza sa správa národného majetku, ak ide o prevod majetkového celku alebo majetku osobitného významu, pri zriadení organizácie, pri reorganizácii, prípadne prevode (zmene) výrobného programu.

V prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku sú na prevod správy rozhodnutím príslušné ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky alebo orgán nimi určený, ak ide o prevod správy národného majetku

Rozhodnutím podľa odseku 1 je aj rozhodnutie príslušného orgánu v spore o príslušnosť na správu (§ 65 ods. 2 zákonníka).

Ak ide o prevod správy z pôsobnosti jedného ústredného orgánu do pôsobnosti iného ústredného orgánu, vydá rozhodnutie o prevode správy orgán, z pôsobnosti ktorého sa správa národného majetku prevádza, po dohode s druhým ústredným orgánom. Obdobne sa postupuje, ak ide o prevod z pôsobnosti krajského národného výboru do pôsobnosti ústredného orgánu alebo naopak.

Národné výbory môžu rozhodnutím vydaným v medziach svojej pôsobnosti previesť národný majetok zo správy svojho národného výboru do správy národného výboru nižšieho stupňa alebo do správy podriadenej organizácie a naopak a medzi národnými výbormi a podriadenými organizáciami. Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy,*) podľa ktorých okresné národné výbory sú príslušné svojím rozhodnutím prevádzať správu národného majetku na iné organizácie.

Ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné výbory nepotrebujú na uzavretie hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku schválenie. Iné organizácie potrebujú schválenie na uzavretie takejto zmluvy, ak to s prihliadnutím na ekonomický alebo spoločenský význam prevádzaného majetku určí priamo nadriadený orgán; pre národné výbory nižších stupňov a organizácie riadené národnými výbormi krajský národný výbor.

Vlastníctvo k pozemku možno previesť, len ak ide o

Vlastníctvo iného národného majetku možno previesť, iba ak ide

Na prevody národného majetku do vlastníctva iných socialistických organizácií než štátnych pri obvyklom hospodárení (pri dodávkach výrobkov a vykonávaní prác), na predaj vecí určených pre osobnú spotrebu do vlastníctva občanov pri predaji v obchode a zákazkovej službe podľa predpisov Občianskeho zákonníka a na prevody vlastníctva niektorých vecí na občanov podľa osobitných predpisov (napr. poskytovanie liekov, školských potrieb žiakom) sa nevzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky o podmienkach pre prevod vlastníctva a postupe pri ňom.

Ak sa na výstavbu spoločného zariadenia združuje štátna socialistická organizácia s družstevnou alebo spoločenskou organizáciou, platia obdobne ustanovenia § 4. Ak sa dohodne, že spoločné zariadenie pripadne do vlastníctva družstevnej alebo spoločenskej organizácie, štátna socialistická organizácia prevedie bezplatne do vlastníctva tejto organizácie veci, ktoré podľa dohody poskytuje spoločnému zariadeniu.

Osobitné predpisy o poskytovaní národného nehnuteľného majetku náhradou za nehnuteľnosti občanov a súkromných právnických osôb, ktoré boli zmluvne alebo podľa rozhodnutí príslušných orgánov prevedené do socialistického vlastníctva, zostávajú nedotknuté.*)

V iných prípadoch než uvedených v predchádzajúcich odsekoch je prevod vlastníctva národného majetku neprípustný.

Prevod vlastníctva národného majetku sa vykonáva odplatne, a to za bežnú cenu podľa platných cenových predpisov. Za nižšiu ako bežnú cenu alebo výnimočne bezplatne možno previesť národný majetok len v spoločenskom záujme.

Ministerstvo financií určí, ktoré budovy a za akých podmienok môžu organizácie prevádzať do vlastníctva občanom ako rodinné domčeky.**)

Súdnym výkonom rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy môžu byť postihnuté iba tie časti národného majetku, ktoré označí súdu orgán priamo nadriadený povinnej organizácii. Obmedzenie prevodu nehnuteľností v národnom majetku podľa § 58 Obč. zák. je neprípustné.

Na prevod vlastníctva k veciam v národnom majetku v hodnote nad milión Kčs za bežnú cenu alebo za nižšiu ako bežnú cenu alebo na bezplatný prevod vlastníctva k veciam v národnom majetku v hodnote nad 250 000 Kčs je potrebné schválenie Ministerstva financií.

V ostatných prípadoch ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné výbory na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva nepotrebujú schválenie. Iné organizácie potrebujú na uzavretie takejto zmluvy schválenie priamo nadriadeného orgánu; národné výbory nižších stupňov a organizácie riadené národnými výbormi potrebujú schválenie krajského národného výboru. Orgán oprávnený schvaľovať takéto zmluvy môže s prihliadnutím na ekonomický alebo spoločenský význam prevádzaného majetku určiť, že na prevod takéhoto majetku nie je potrebné schválenie, prípadne že na schválenie je príslušný iný orgán.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú príslušnosti upravenej predpismi vydanými na základe § 15 ods. 8.

Pokiaľ pre určenie príslušnosti orgánu podľa predchádzajúcich odsekov je rozhodujúcou cena prevádzanej veci, rozumie sa ňou obstarávacia cena vedená v účtovníctve.

Ak je pohľadávka prechodne nevymožiteľná alebo nepreukázateľná, smie organizácia dočasne upustiť od jej vymáhania, avšak musí ďalej zabezpečovať, aby sa nepremlčala alebo nezanikla, a usilovať sa o jej vymoženie. Dočasné upustenie od vymáhania je neprípustné, ak je dlžníkom štátna socialistická organizácia.

Organizácia smie trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ak

Organizácia smie ďalej trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ktorá nebola dlžníkom dobrovoľne uspokojená, ak nemožno preukázať, že pohľadávka trvá, alebo nemožno preukázať jej výšku a nie je tu ani podklad pre to, aby súd určil podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku*) výšku podľa svojej úvahy.

O upustení od vymáhania sa dlžník neupovedomí;**) týmto opatrením jeho záväzok nezaniká, a pokiaľ je podľa práva a nepremlčal sa alebo nezanikol, môže sa aj po tomto opatrení proti nemu uplatňovať.

Ak pohľadávka až do výšky 200 Kčs voči socialistickej organizácii a až do výšky 100 Kčs voči inému dlžníkovi (nepatrná pohľadávka) nebola dobrovoľne uspokojená a náklady spojené s jej vymáhaním by boli neúmerné jeho výsledku, smie organizácia upustiť od jej vymáhania.

Proti tomu istému dlžníkovi možno upustiť v tej istej organizácii od vymáhania pohľadávky podľa predchádzajúceho odseku len raz v tom istom kalendárnom roku, okrem ak by pohľadávka, od vymáhania ktorej sa upustilo, a pohľadávka, od vymáhania ktorej sa má upustiť, neprevyšovali dohromady 200 Kčs, prípadne 100 Kčs.

Ústredné orgány pre organizácie priamo podriadené, odborové riaditeľstvá trustov pre podriadené podniky, odborové podniky pre pridružené podniky a krajské národné výbory pre národné výbory nižších stupňov a pre podniky im podriadené môžu určiť, že sa všeobecne alebo pre určité prípady obmedzujú ich oprávnenia, ktoré im patria podľa predchádzajúcich odsekov.

Ak pohľadávka proti inému dlžníkovi než socialistickej organizácii je vyššia ako 250 000 Kčs, pre platnosť opatrení podľa § 19 a 20 je potrebné schválenie Ministerstva financií.

V ostatných prípadoch ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné výbory smú robiť opatrenia podľa § 19 a 20 o pohľadávkach, ktoré sú v ich správe. Iné organizácie potrebujú schválenie na takéto opatrenia, ak to určí priamo nadriadený orgán; pre národné výbory nižších stupňov a organizácie riadené národnými výbormi krajský národný výbor.

Pre platnosť opatrení podľa § 18 až 22 je ďalej potrebné, aby sa stali v písomnej forme.

Rozhodujúcim pre príslušnosť na opatrenia podľa tejto vyhlášky je stav pohľadávky s príslušenstvom v čase, keď sa má opatrenie urobiť. Pri väčšom počte pohľadávok proti tomu istému dlžníkovi je rozhodujúca úhrnná výška všetkých pohľadávok.

Ustanovenia tejto vyhlášky platia, pokiaľ osobitné predpisy*) neustanovujú inak, obdobne pre opatrenia o iných právach než pohľadávkach. Príslušnosť jednotlivých organizácií na opatrenia o iných právach sa spravuje hodnotou predmetu plnenia vyjadrenou bežnou cenou.

O správe cenných papierov a nakladaní s nimi platia primerane ustanovenia § 65 a 66 zákonníka a § 2, 3, 12 až 15; o správe pohľadávok z cenných papierov platia obdobne ustanovenia § 17 a nasl.

Zmena alebo zrušenie zmluvy uzavretej s občanom, z ktorej by mohla štátu alebo organizácii vzniknúť majetková ujma, sú prístupné len za podmienok, za ktorých môže dôjsť k odpusteniu pohľadávky (§ 19). Príslušnosť orgánu oprávneného na schválenie zmeny alebo zrušenie zmluvy sa spravuje výškou ujmy vyjadrenej bežnou cenou.

Ustanovenia § 18 až 25 vzťahujú sa aj na prípady, v ktorých k nakladaniu s pohľadávkou (právom) štátu dochádza v konaní pred súdom (napr. zmierom, späťvzatím návrhu na začatie konania).

Organizácia je oprávnená v konaní pred súdom uznať nárok uplatnený proti štátu až do výšky, do ktorej je oprávnená robiť opatrenia podľa § 19 a 22, pokiaľ ide o pohľadávky štátu.

Ustanovenia § 17 až 24 sa nevzťahujú na trovy trestného súdneho konania, na peňažné tresty alebo pokuty v tomto konaní uložené a na pokuty uložené miestnymi ľudovými súdmi.

Pre pohľadávky daní, poplatkov, ciel a pre pohľadávky peňažných ústavov platí táto vyhláška potiaľ, pokiaľ osobitné predpisy o týchto pohľadávkach neobsahujú osobitnú úpravu.