107/1966 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1972 do 31.12.1973

icon-warning

Predpis bol zrušený predpisom 163/1973 Zb.

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Obsah
button-close
Prvá časť ÚVODNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1 Účel a rozsah platnosti vyhlášky
Základné pojmy
§ 2
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 3
(1)
(2)
Druhá časť PRÍPRAVNÁ DOKUMENTÁCIA
Prvý oddiel Projektová úloha, jej účel, funkcia a obsah
§ 4
(1)
(2)
(3)
§ 5
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
§ 6 Spracovanie projektovej úlohy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
(6)
a)
b)
(7)
(8)
(9)
(10)
Prerokovanie a predkladanie návrhov projektovej úlohy
§ 7
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
§ 8
(1)
(2)
§ 9 Štúdie súboru stavieb
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
(6)
Druhý oddiel Investičné náklady v projektovej úlohe
§ 10
(1)
(2)
§ 11
(1)
(2)
(3)
(4)
Tretia časť PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA
Prvý oddiel Projekt
Účel funkcie projektu
§ 12
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
(5)
§ 13
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
§ 14
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
§ 15 Spôsob zabezpečenia projektu
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
a)
b)
(3)
§ 16 Spracovanie projektu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 17 Prerokovanie a predkladanie projektu
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 18 Projektová dokumentácia drobných stavieb a dočasných objektov zariadení staveniska
(1)
(2)
§ 18a Dokumentácia objektov zariadení staveniska
(1)
(2)
Druhý oddiel Rozpočtová dokumentácia
§ 19 Spoločné ustanovenia
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
(6)
a)
b)
(7)
a)
b)
(8)
(9)
(10)
§ 20 Skladba súhrnných rozpočtov
(1)
(2)
(3)
§ 21 Skladba rozpočtov (ponukových rozpočtov)
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
Rozpočtové náklady
§ 22
(1)
(2)
§ 23 Rozpočtové náklady projektových a prieskumných prác
§ 24 Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a objektov
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
§ 25 Rozpočtové náklady strojov, zariadení, náradia a inventára
§ 26 Rozpočtové náklady umeleckých diel
§ 27 Vedľajšie rozpočtové náklady
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
(4)
§ 28 Zariadenie staveniska
(1)
a)
b)
(2)
(3)
§ 33 Rozpočtové náklady ostatných prác, dodávok a výdavkov
§ 34 Rozpočtová rezerva
(1)
(2)
(3)
(4)
Rozpočtové náklady nezahŕňané do ceny základných prostriedkov (hlava IX)
§ 35
§ 36
§ 37 Ceny stavieb
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 38 Odbytové ceny
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
(8)
§ 39 Rozpočtové ceny
(1)
(2)
(3)
(4)
Štvrtá časť REALIZAČNÁ DOKUMENTÁCIA
§ 40 Dodávateľská dokumentácia
(1)
a)
b)
(2)
§ 41 Stavebný denník a montážny denník
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 42 Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby
(1)
(2)
§ 43 Technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby
(1)
(2)
(3)
Piata časť SÚHRNNÉ ÚDAJE STAVBY
§ 44 Účel a funkcia súhrnných údajov stavby
(1)
(2)
§ 45 Spracovanie súhrnných údajov stavby
(1)
(2)
(3)
Šiesta časť DOZORY NAD STAVBAMI
§ 46
Autorský dozor
§ 47
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
§ 48
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 49 Technický dozor investora
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
Siedma časť SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 50
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 51
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 52 Zrušovacie ustanovenie
(1)
(2)
§ 53 Účinnosť vyhlášky
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:107/1966 Zb.
Názov:Vyhláška Štátnej komisie pre techniku o dokumentácii stavieb
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:13.12.1966
Dátum vyhlásenia:20.12.1966
Dátum účinnosti od:01.01.1972
Dátum účinnosti do:31.12.1973
Autor:Štátna komisia pre techniku
Právna oblasť:
  • Stavebníctvo
Nachádza sa v čiastke:

46/1966

87/1958 Zb. Zákon o stavebnom poriadku
113/1965 Zb. Zákon o Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy, Štátnej komisii pre techniku, Štátnej komisii pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu a Štátnej komisii pre riadenei a organizáciu

166/1971 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Federálneho cenového úradu, Federálneho ministerstva financií a Štátnej arbitráže ČSSR, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia vyhlášky č. 107/1966 Zb. o dokumentácii stavieb a vyhlášky č. 22/1967 Zb. o fakturovaní a platení dodávok pre investičnú výstavbu a dodávok geologických prác v znení vyhlášky č. 136/1970 Zb., pokiaľ ide o vedľajšie rozpočtové náklady stavieb

163/1973 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o dokumentácii stavieb
107
VYHLÁŠKA
Štátnej komisie pre techniku
z 13. decembra 1966
o dokumentácii stavieb
Štátna komisia pre techniku ustanovuje podľa § 11 zákona č. 113/1965 Zb. o Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy, Štátnej komisii pre techniku, Štátnej komisii pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu a Štátnej komisii pre riadenie a organizáciu a podľa § 31 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku:
Prvá časť
ÚVODNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Účel a rozsah platnosti vyhlášky
Táto vyhláška upravuje spôsob a rozsah dokumentácie stavieb, investormi ktorých sú organizácie, a pôsobnosť a postup orgánov a organizácií pri jej vypracovaní.
Základné pojmy
§ 2
(1)
Stavbou sa rozumie súhrn stavebných prác, strojov a zariadení, ich montáží a inventára investičného charakteru, ktorý sa uskutočňuje spravidla na súvislom miesta a v súvislom čase, a to novo (novostavba) alebo ako prestavba už existujúcich základných prostriedkov (rekonštrukcia, rozšírenie), ktoré majú spoločný hospodársky alebo iný spoločenský účel, a súhrn základných prostriedkov touto činnosťou obstaraných. Súčasťou stavby je aj odstránenie doterajších základných prostriedkov na stavenisku a - ak osobitné predpisy neustanovujú inak a ide o inžinierske siete - aj odstránenie starých a vybudovanie nových základných prostriedkov alebo ich častí nahrádzajúcich tie, ktoré sú narušené uskutočňovaním stavby a treba ich funkciu zachovať.
(2)
Súborom stavieb sa rozumejú vzájomné súvisiace stavby, ktorými sa uskutočňuje rozsiahla postupne vykonávaná investičná výstavba (napr. veľkých priemyslových podnikov, sídlisk, veľkých dopravných, spojových, vodohospodárskych stavieb).
(3)
Prevádzkový súbor (čiastkový prevádzkový súbor) je súhrn strojov a zariadení vrátane ich montáží a inventára investičného charakteru, ktorý slúži na zabezpečenie čiastkového samostatného technologického procesu základnej alebo pomocnej výroby, prípadne netechnologického procesu a uvádza sa do prevádzky v súvislom čase.
(4)
Objekt je priestorove ucelená alebo aspoň technicky samostatná časť stavebnej časti stavby (napr. budova, vlečka, vonkajšia kanalizácia).
(5)
Investorom je organizácia, pre ktorú sa stavba pripravuje a uskutočňuje, prípadne ktorá ju pre seba alebo inú organizáciu (budúceho prevádzateľa, užívateľa) pripravuje a uskutočňuje.
(6)
Generálnym projektantom je organizácia oprávnená na projektovú činnosť, ktorá prevzala záväzok na vypracovanie a dodávku projektu a výkon autorského dozoru spôsobom ustanoveným touto vyhláškou.
(7)
Inžinierska organizácia je organizácia, ktorá v dohodnutom rozsahu vykonáva inžiniersku činnosť,*) najmä poskytuje konzultácie a obstaráva veci spojené s prípravou a uskutočňovaním stavby, prípadne dodáva stavbu alebo jej časť, a to vrátane zabezpečenia projektu alebo na základe projektu.
(8)
Projektove inžinierska organizácia je projektová organizácia, ktorá zabezpečuje aj inžiniersku činnosť.
§ 3
(1)
Dokumentáciu stavieb tvorí prípravná dokumentácia (druhá časť vyhlášky), projektová dokumentácia (tretia časť) a realizačná dokumentácia (štvrtá časť).
(2)
Dokumentácia stavby sa spracúva v rozsahu zodpovedajúcom druhu, významu a zložitosti stavby.
Druhá časť
PRÍPRAVNÁ DOKUMENTÁCIA
Prvý oddiel
Projektová úloha, jej účel, funkcia a obsah
§ 4
(1)
Projektová úloha komplexne vymedzuje a odôvodňuje požiadavky na ďalšiu prípravu a uskutočňovanie stavby v požadovanom čase a mieste, na jej prevádzku (užívanie) a výsledný účinok; ustanovuje technickú, ekonomickú a architektonickú úroveň stavby, podmienky a prostriedky pre ňu. Zahŕňa vždy celú stavbu.**)
(2)
Projektová úloha je podkladom
- na overenie nevyhnutnosti, technickej reálnosti a efektívnosti stavby,
- na rozhodnutie investora o ďalšej príprave a realizácii stavby,
- na prerokovanie stavby vo výberovom konaní, najmä na prerokovanie prísľubu a podmienok pre poskytnutie úveru, prípadne
- dotácie podľa osobitných predpisov,
- na ďalšiu prípravu stavby, najmä vypracovanie projektu na podklade hospodárskych zmlúv,***)
- na prerokovanie dovozu licencií zo zahraničia, prípadne dovozu strojov a zariadení a podľa potreby na upresnenie požiadaviek na vývoj.
(3)
Projektová úloha, príp. jej časť sa použije aj ako doklad k návrhu na vydanie územného rozhodnutia podľa osobitných predpisov a na účely plánovania investičnej výstavby.
§ 5
(1)
Projektová úloha výrobnej stavby obsahuje
- vyhodnotenie súborne vyjadrujúce efektívnosť stavby na základe rozboru vychádzajúceho zo zhodnotenia využitia doterajších základných prostriedkov z uvažovanej výrobnej kapacity a veľkoobchodnej ceny výrobkov a možností ich odbytu a zahrňujúceho najmä vzťah maximálne možných investičných nákladov a úplných vlastných nákladov výroby, životnosť stavby a návratnosť vložených prostriedkov s prihliadnutím na vyvolané a doplnkové investície†) a vplyv faktora času, vplyv stavby na životné prostredie a na jej mimoekonomické účinky,
- odôvodnenie a účelové vymedzenie stavby; údaje o technológii a údaje o zabezpečení výroby; uvažovaný systém organizácie riadenia a správy; údaje o stavebnom riešení a náčrt výtvarného riešenia; zastavovaciu štúdiu a vyhodnotenie účinkov prevádzky na okolie; rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, jeho odôvodnenie a vyhodnotenie; orientačné rozčlenenie stavby na prevádzkové súbory a objekty, prípadne rozdelenie stavby na prevádzkove ucelené časti; investičné náklady (spracované podľa druhého oddielu); orientačný časový program ďalšej prípravy a realizácie stavby a údaje o možnosti jej zabezpečenia z dodávateľských hľadísk (vrátane možností dovozu),
- písomné doklady o prerokovaní podľa § 7 a prehľad o tom, ako sa vyhovelo záverom dokumentov uvedených v § 6 ods. 5.
(2)
Projektová úloha nevýrobnej stavby obsahuje
- vyhodnotenie súborne vyjadrujúce efektívnosť stavby na základe rozboru vychádzajúceho zo zhodnotenia využitia doterajších základných prostriedkov, z uvažovanej účelovej kapacity a zahrňujúceho vzťah maximálne možných investičných nákladov na užívanie a údržbu a prihliadajúceho na životnosť stavby, na jej vplyv na životné prostredie a jej mimoekonomické účinky,
- odôvodnenie a účelové vymedzenie stavby; údaje o stavebnom riešení a náčrt výtvarného riešenia, zastavovaciu a objemovú štúdiu, rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, jeho odôvodnenie a vyhodnotenie, orientačný časový program, orientačné rozčlenenie, prípadne rozdelenie stavby, investičné náklady a údaje o možnostiach zabezpečenia stavby,
- písomné doklady o prerokovaní podľa § 7, ako aj prehľad o tom, ako sa vyhovelo záverom dokumentov uvedených v § 6 ods. 5.
(3)
Súčasťou prác na projektovej úlohe je aj
a)
vykonanie prieskumov potrebných na určenie staveniska, prípadne trasy stavby, ktoré využívajú už známe skutočnosti a spracované územno-technické podklady a územné plány,
b)
spracovanie ďalších nevyhnutných podkladov požadovaných orgánom územného plánovania na vydanie územného rozhodnutia.
(4)
Súčasťou projektovej úlohy sú súhrnné údaje stavby (spracúvané podľa piatej časti).
§ 6
Spracovanie projektovej úlohy
(1)
Vypracovanie projektovej úlohy investor zabezpečuje v odborných organizáciách alebo ju spracúva sám. Organizácie oprávnené na projektovú činnosť alebo inžinierske organizácie môžu prijať záväzok na spracovanie projektovej úlohy, ak sa súčasne zaviažu dodať, ak to investor bude požadovať, projekt podľa nimi dodanej projektovej úlohy.
(2)
Vypracovanie projektovej úlohy investor zabezpečuje v odborných organizáciách buď priamo, alebo formou dopytového konania alebo súťaže. Pri spoločensky významných stavbách financovaných úplne alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu môže Štátna komisia pre techniku, orgán ňou poverený alebo orgán nadriadený investorovi určiť formou dopytového konania alebo súťaže ako povinnú. Tieto orgány môžu tiež určiť, že aspoň jedným z účastníkov dopytového konania alebo súťaže musí byť organizácia, ktorej hlavným poslaním je projektová činnosť.
(3)
Štátna komisia pre techniku (Slovenská komisia pre techniku) môže usmerniť voľbu spracovateľa projektovej úlohy pre určité odbory alebo oblasti výstavby, ak to vyžadujú dôležité národohospodárske alebo iné celospoločenské záujmy určením organizácií, ktoré môžu funkciu generálneho projektanta v uvedených odboroch alebo oblastiach výstavby prevziať.
(4)
Organizácia, ktorá prichádza do úvahy ako dodávateľ pre stavbu, môže byť spracovateľom projektovej úlohy len ako jeden z účastníkov dopytového konania alebo súťaže; ak sa taká organizácia zúčastní dopytového konania alebo súťaže, nemožno z tohto dôvodu odmietnuť poskytovať technicko-ekonomické informácie a podklady o svojich hmotných dodávkach, potrebné na vypracovanie projektovej úlohy, ostatným účastníkom dopytového konania alebo súťaže.
(5)
Pri vypracovaní projektovej úlohy sa vychádza zo záverov dokumentov
a)
spracovaných pre potreby plánovania dlhodobého rozvoja podnikov, odborov, odvetví, miest, krajov a oblastí, pričom sa využívajú aj dosiahnuté výsledky výskumu a vývoja a spracované územno-technické podklady, oblastné a územné plány a vykonané prieskumy,*)
b)
spracovaných podľa potreby na objasnenie základných požiadaviek na stavbu a podmienok pre ňu,**)
c)
spracovaných na objasnenie súboru stavieb, ak je stavba jeho súčasťou (štúdie súboru stavieb podľa § 9).
(6)
Ak investor zabezpečuje vypracovanie projektovej úlohy v odbornej organizácii, vyjadrí svoj zámer základnými požiadavkami na stavbu, ktoré spravidla zahrňujú
a)
pri výrobných stavbách požadovaný sortiment a akosť výrobkov, kapacitu výroby, veľkoobchodnú cenu výrobkov, termín uvedenia do prevádzky, miesto alebo oblasť stavby,
b)
pri nevýrobných stavbách požadovaný účel stavby, účelové (merné) jednotky, štandard, orientačný investičný náklad na účelovú (mernú) jednotku alebo orientačný celkový investičný náklad, miesto stavby.
(7)
Údaje a ukazovatele projektovej úlohy stavby sa uvádzajú v dosiahnuteľnej miere v porovnaní s najvyššou svetovou úrovňou.
(8)
Ak odborná organizácia pri spracovaní projektovej úlohy zistí, že rozhodujúce dodávky nemožno zabezpečiť v tuzemsku alebo že rozhodujúce tuzemské dodávky nedosahujú svetovú úroveň, uplatní v projektovej úlohe zahraničné dodávky alebo dovoz licencií, ktoré sú na svetovej úrovni, alebo spracuje projektovú úlohu v alternatívach predpokladajúcich tuzemské a zahraničné dodávky (licencie).
(9)
Údaje projektovej úlohy sa podľa povahy veci vyjadrujú graficky alebo opisom.
(10)
Od vypracovania projektovej úlohy investor môže upustiť a zabezpečiť prípravu stavby priamo v projekte (bez predchádzajúceho vypracovania prípravnej dokumentácie), ak ide o jednoduchú stavbu, ktorá je v súlade s dokumentami uvedenými v odseku 5, nevyvoláva nežiadúce účinky v území a nepodlieha výberovému konaniu ani posúdeniu či schváleniu nadriadených orgánov.
Prerokovanie a predkladanie návrhov projektovej úlohy
§ 7
(1)
Investor alebo ním poverený spracovateľ projektovej úlohy je povinný prerokovať
a)
na začiatku prác na projektovej úlohe základné údaje charakterizujúce v hlavných črtách zamýšľanú stavbu z hľadiska oblastnej proporcionality*) s orgánmi oblastného plánovania,
b)
v priebehu prác na projektovej úlohe umiestnenie, účinky, potreby a dôsledky stavby
- s orgánmi územného plánovania,
- s ostatnými dotknutými orgánmi, ktoré obhajujú pri príprave, uskutočňovaní a prevádzke stavieb spoločenské záujmy podľa osobitných predpisov,
- s organizáciami, prípadne aj s občanmi, záujmy ktorých môžu byť stavbou alebo jej účinkami dotknuté, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.
(2)
Orgány a organizácie uvedené v odseku 1 oznámia v priebehu spracovania projektovej úlohy investorovi alebo ním poverenému spracovateľovi projektovej úlohy svoje stanovisko a na požiadanie potrebné informácie, najmä o podmienkach umiestnenia, pripojenia na inžinierske siete, uskutočnenia a prevádzky stavby - vrátane možnosti vybudovať spoločné zariadenia - v miere zodpovedajúcej stavu prípravy stavby. Orgán územného plánovania mu tiež oznámi, aké podklady bude požadovať pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby; v prípade, že ide o stavbu so zložitými väzbami na doterajšie základné prostriedky, ktorou sa majú dosiahnuť významné architektonické a urbanistické účinky, môže podmieniť prerokovanie projektovej úlohy, prípadne vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby predložením urbanisticko-architektonickej štúdie.
(3)
Spracovateľ projektovej úlohy ďalej v priebehu prác na projektovej úlohe prerokuje možnosť zabezpečenia rozhodujúcich dodávok, prípadne použitia licencií na uskutočnenie i prevádzku stavby s organizáciami prichádzajúcimi do úvahy ako dodávatelia, dovozcovia, prípadne prepravcovia, prípadne aj prípravu a uskutočnenie spoločných zariadení a vyvolaných investícií s inými partnermi.
(4)
Ak je spracovateľom projektovej úlohy investor alebo organizácia nemajúca oprávnenie na projektovú činnosť, prerokuje jej návrh s organizáciou do úvahy ako generálny projektant.
§ 8
(1)
Ak je rozhodnutie investora o ďalšej príprave a realizácii stavby podmienené jej posúdením či schválením orgánmi centrálneho riadenia, investor predkladá na toto konanie projektovú úlohu doloženú rozhodnutím o umiestnení stavby.
(2)
Orgány, ktorým patrí posúdenie či schválenie stavby, môžu rozhodnúť, že na tento účel postačia súhrnné údaje stavby (piata časť).
§ 9
Štúdie súboru stavieb
(1)
Ak je stavba súčasťou súboru stavieb, prípravná dokumentácia zahŕňa aj spracovanie štúdie súboru stavieb.
(2)
Štúdia súboru stavieb vyjadruje v súlade so spracovanými územnými plánmi urbanistické, hlavné ekonomické, technické a architektonické súvislosti celkovej výstavby, požiadavky na jednotlivé stavby a spoločné inžinierske siete, objasňuje vecnú a časovú koordináciu prípravy a realizácie jednotlivých stavieb.
(3)
Štúdia súboru stavieb musí byť spracovaná najneskôr s projektovou úlohou prvej stavby. Postupne sa spresňuje na základe projektových úloh a projektov jednotlivých stavieb. Je nevyhnutným dokladom návrhov projektových úloh stavieb súboru.
(4)
Súčasne s projektovou úlohou na prvú stavbu súboru musí byť v potrebnom rozsahu spracovaná projektová úloha spoločných inžinierskych sietí.
(5)
Spracovanie štúdie súboru stavieb zabezpečuje
a)
investor, ak ide o súbor ním pripravovaných stavieb,
b)
spravidla investor s rozhodujúcou účasťou na výstavbe, ak ide o stavby niekoľkých investorov, ktorí sa dohodli na spoločnej výstavbe,
c)
národný výbor, ak ide o súbor stavieb rôznych investorov tvoriaci vo svojom súhrne sústredenú výstavbu (obytné a priemyslové aglomerácie, obytné súbory, administratívne a obchodné centrá, súbory dopravných stavieb a pod.) a ak je to z hľadiska spracovaných územných plánov potrebné.
(6)
Ustanovenia o spracovaní, prerokúvaní a predkladaní návrhu projektovej úlohy sa primerane vzťahujú na spracovanie, prerokúvanie a predkladanie štúdie súboru stavieb.
Druhý oddiel
Investičné náklady v projektovej úlohe
§ 10
(1)
Investičné náklady sa v projektovej úlohe určujú pomocou rozborov, cenových porovnaní s obdobnými skôr vyprojektovanými alebo realizovanými stavbami, cenových informácií a ponúk dodávateľov, odborných odhadov, sústav technicko-hospodárskych ukazovateľov, ostatných ukazovateľov a pod.
(2)
Investičné náklady sa v projektovej úlohe zostavujú vo finančnom prepočte (vzor v prílohe) a členia zhodne s členením určeným pre súhrnný rozpočet stavby tak, aby boli dostatočným podkladom pre overenie celkovej efektívnosti investície a aby bolo možné porovnanie s rozpočtovými nákladmi v projekte. Osobitne sa v investičných nákladoch uvedie predpokladaná potreba devízových prostriedkov.
§ 11
(1)
Súčasťou investičných nákladov v projektovej úlohe je rezerva, ktorá sa určí dohodou investora a generálneho projektanta percentnou prirážkou k súčtu investičných nákladov prevádzkových súborov a objektov. Pri stavbách obstarávaných úplne alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu sa percentná prirážka dohodne v rozmedzí 7 až 14 % pri rekonštrukciách a adaptáciách stavieb (alebo ich častí), 5 - 10 % pri ostatných stavbách (alebo častiach stavieb).
(2)
Pri určení výšky rezervy sa prihliada na povahu, náročnosť, prípadne rizikovosť a zložitosť stavby a špecifické podmienky jej uskutočňovania, ako aj na účel a zamýšľaný spôsob použitia rezervy.
(3)
Rezerva sa použije spravidla v súlade s postupným upresňovaním technického riešenia na upresnenie rozpočtových nákladov v súhrnom rozpočte stavby. Pri stavbách obstarávaných úplne alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu nemožno rezervu použiť na vecné rozšírenie stavby. Pri ostatných stavbách nemožno rezervu použiť na také vecné zmeny, ktoré by sa dotkli záväzných podmienok a stanovísk vydaných príslušnými orgánmi.
(4)
Štátna komisia pre techniku po dohode s Ministerstvom financií môžu určiť rozmedzie pre dohody o rezerve inak, než je ustanovené v odseku 1.
Tretia časť
PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA
Prvý oddiel
Projekt
Účel funkcie projektu
§ 12
(1)
Projekt je súborným technickým, ekonomickým a architektonickým riešením stavby v súlade s projektovou úlohou a je podkladom
a)
v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby pre
- vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti (povolení) stavby,
- uzavretie zmlúv, ktorými sa realizuje stavba alebo zabezpečuje jej realizácia,
- dojednanie úverovej zmluvy,
- rozhodnutie o zaradení stavby do vykonávacieho plánu investičnej výstavby,
b)
v konečnom štádiu pre realizáciu stavby.
(2)
Projektant sa v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby spracúva (zásadne pre celú stavbu, výnimočne so súhlasom stavebného úradu a po dohode účastníkov výstavby aj postupne podľa prevádzkove ucelených častí stavby vymedzených v projektovej úlohe) v rozsahu
a)
ustanovenom v § 14 ods. 1 - pre vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti stavby,
b)
ustanovenom v § 14 ods. 2 - pre uzavretie úverovej zmluvy a pre zaradenie stavby do vykonávacieho plánu investičnej výstavby,
c)
dohodnutom medzi investorom a dodávateľmi*) - pre uzavretie hospodárskych zmlúv o dodávkach pre stavbu.
(3)
So súhlasom vedúceho ústredného orgánu investora sa spracuje v predstihu projekt časti stavby súcej na užívanie už počas výstavby, a to pre objekty stavby, ktoré možno využiť ako zariadenie staveniska (ide najmä o objekty terénnych úprav a inžinierskych sietí, administratívne, bytové, skladové a halové objekty).
(4)
Vedúci ústredného orgánu investora môže udeliť súhlas podľa predchádzajúceho odseku len na základe posúdenia koncepcie súhrnného riešenia stavby.
(5)
Projekt sa do konečného štádia spracúva postupne po jednotlivých prevádzkových súboroch a objektoch alebo ich častiach v nevyhnutnom rozsahu dojednanom investorom s dodávateľmi a s generálnym projektantom tak, aby spolu s ďalšou dokumentáciou (§ 40, 41 ods. 6) bol postačujúcim podkladom pre uskutočnenie stavby, prípadne pre upresnenie zmluvných vzťahov.
§ 13
(1)
Projekt najmä
a)
definitívne určuje účel, funkciu, rozsah a účinky stavby; pritom
- pri výrobných stavbách určuje sortiment a špecifikáciu výrobkov, kapacitu, technológiu a organizáciu budúcej výroby, ďalej potrebu pracovníkov, palív, energií a vody, dopravy a materiálov pre budúcu prevádzku vrátane manipulácie s materiálom,
- pri nevýrobných stavbách určuje štandard a kapacitu, podľa potreby aj organizáciu služieb,
b)
určuje technické riešenie stavby; pritom
- v technologickej časti upresňuje členenie na prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové súbory), určuje rozsah dodávok a prác, skladbu strojov a zariadení v jednotlivých prevádzkových súboroch a rieši ich vzájomnú väzbu,
- v stavebnej časti spresňuje členenie na objekty, rieši ich dispozičné usporiadanie, konštrukčnú sústavu, použitie stavebných materiálov a obsahuje architektonické riešenie,
- určuje zásady organizácie, metód a technickej koncepcie riadenia výrobného alebo iného procesu (napr. skladového hospodárstva),
- určuje pre budúcu prevádzku (užívanie) bezpečnostné, hygienické, sociálne, estetické a ostatné kultúrne podmienky životného prostredia a spôsob ich zabezpečenia,
c)
konečným spôsobom rieši územno-technické vzťahy vychádzajúc z podmienok daných v územnom rozhodnutí a objasňuje možnosti rozšírenia alebo budúcej úpravy stavby v súlade s požiadavkami projektovej úlohy; podľa potreby spresňuje rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe a výpočet odvodu peňažných súm,
d)
určuje plán organizácie výstavby zahrňujúci postup prípravy a uskutočňovanie stavby a koncepciu zariadení staveniska, najmä
- časový plán stavby zostavený podľa objektov a prevádzkových súborov zahrňujúci termíny rozhodujúce pre zabezpečenie prípravy a realizácie stavby v lehote dohodnutej s dodávateľmi, odôvodnenie tejto lehoty a jej porovnanie s technicky reálnou lehotou, prípadne lehotou dosahovanou vo svete; pri výrobných stavbách aj časový plán nábehu výroby a jeho zabezpečenie,
- podľa potreby údaje o objeme jednotlivých prác a dodávok,
- vymedzenie obvodu staveniska, prípadne trasy stavby, koncepciu spoločného sociálneho a prevádzkového zariadenia staveniska, vymedzenie plôch pre ostatné objekty zariadení staveniska, určenie, ktoré trvalé objekty sa využijú ako objekty zariadenia staveniska,
- dohodnutý dodávateľský systém a špecifikáciu požiadaviek na dovoz,
- priebeh a požiadavky na komplexné vyskúšanie, skúšobnú prevádzku a garančné skúšky,
e)
určuje súhrnné rozpočtové náklady stavby a odbytové alebo rozpočtové ceny objektov a prevádzkových súborov,
f)
obsahuje preukaz efektívnosti stavby,
g)
zabezpečuje súlad a potrebnú nadväznosť všetkých častí stavby a dodávok pre ňu.
(2)
Súčasťou projektu sú súhrnné údaje stavby.
§ 14
(1)
Ako podklad pre vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti stavby sa z projektu predkladajú, pokiaľ orgán príslušný na vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby nerozhodne inak,
a)
zastavovací plán stavby so situačnými výkresmi, ktoré objasňujú
- súčasný stav územia vrátane inžinierskych a ostatných stavieb s vyznačením pozemkov (hranice, kultúra, parcelné čísla) nevyhnutných pre výstavbu a ďalej susedných pozemkov, prípadne iných pozemkov, na ktorých sa prejavia vzťahy a dôsledky stavby,
- vzťahy a dôsledky stavby v území vrátane ochranných pásiem, chránených území a objektov,
- navrhované zastavanie s vyznačením objektov, ich vzájomných väzieb, napojenia na inžinierske siete, vjazdov, terénnych úpravy, skládok, materiálu, oplotenia staveniska, a to tak pre obdobie realizácie stavby, ako aj pre jej prevádzku (užívanie),
b)
v potrebnom rozsahu stavebné výkresy (pôdorysy, rezy, pohľady, prípadne iné výkresy) v mierke zodpovedajúcej druhu, rozsahu a zložitosti stavby a objektov, dispozičné výkresy prevádzkových súborov, výkresy objasňujúce usporiadanie vonkajších i vnútorných inštalácií a ďalej zariadení staveniska,
c)
zpráva obsahujúca údaje o splnení podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby, o väzbách na verejné inžinierske siete s údajmi o spotrebe vody a energie, o požiadavkách na dopravu (prípadne vrátane obmedzenia počas uskutočňovania stavby), o exhaláciách a ostatných dôsledkoch v území, výpočet povolených odchýlok (výnimiek) od technických alebo iných predpisov, údaje ako sa vyhovelo podmienkam súhlasu na odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe; ďalej časový postup prác s uvedením organizácií a osôb zodpovedných za projekt, za investorskú činnosť a za uskutočňovanie stavby,*)
d)
dokladová časť obsahujúca rozhodnutie o umiestnení stavby a ďalšie rozhodnutia, ktoré podľa charakteru a dôsledkov stavby musí investor obstarať podľa osobitných predpisov. Časti a) až c) sa predkladajú v dvoch vyhotoveniach, časť d) v jednom vyhotovení.
(2)
Ako podklad pre uzavretie úverovej zmluvy pre zaradenie stavby do vykonávacieho plánu investičnej výstavby a vlastné financovanie stavby sa z projektu v štádiu súhrnného projektového riešenia použijú - ak príslušný orgán nepožaduje ďalšie údaje - súhrnný rozpočet, súhrnné údaje stavby a časový plán stavby.**)
§ 15
Spôsob zabezpečenia projektu
(1)
Generálny projektant zabezpečuje vypracovanie a dodávku projektu*) v rozsahu a hĺbke
a)
zodpovedajúcej účelu a funkcii projektu ustanoveným v § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 2, a ďalej
b)
zodpovedajúcej požiadavkám investora na technické, ekonomické a architektonické riešenie stavby,
c)
umožňujúcej dohodnúť odbytovú alebo rozpočtovú cenu stavby alebo jej časti (objektov, prevádzkových súborov),
d)
zodpovedajúcej dohodám generálneho projektanta s vyššími dodávateľmi o ich účasti na spracovaní projektu,
e)
umožňujúcej mu výkon autorského dozoru.
(2)
Vyšší dodávatelia, ktorí majú oprávnenie na projektovú činnosť, môžu v dohodnutom rozsahu zabezpečovať vypracovanie a dodávku tých častí projektu, ktoré zodpovedajú ich dodávke
a)
do dojednania odbytovej alebo rozpočtovej ceny svojej dodávky - v kooperácii pre generálneho projektanta alebo pre vyššieho dodávateľa (svojho odberateľa),
b)
po dojednaní odbytovej alebo rozpočtovej ceny svojej dodávky - ako súčasť svojej dodávky, prípadne v kooperácii pre generálneho projektanta; ak sa však zaviažu odovzdať investorovi v primeranom predstihu ponukový rozpočet s návrhom odbytovej alebo rozpočtovej ceny svojej dodávky, môžu zabezpečovať - na podklade projektu prepracovaného do štádia súhrnného projektového riešenia - dopracovanie príslušných častí projektu ako súčasť svojej dodávky už pred dojednaním odbytovej alebo rozpočtovej ceny.
(3)
Dodávateľ, ktorý má oprávnenie na projektovú činnosť, môže zabezpečovať vypracovanie a dodanie projektu ako generálny projektant len vtedy, ak bol spracovateľom projektovej úlohy ako jeden z účastníkov dopytového konania alebo súťaže; to neplatí, pokiaľ bol určený ako organizácia, ktorá môže prevziať funkciu generálneho projektanta podľa § 6 ods. 3.
§ 16
Spracovanie projektu
(1)
Pri spracovaní projektu vychádza generálny projektant najmä z údajov a ukazovateľov projektovej úlohy a podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby. Zodpovedá za dosiahnutie technickej, ekonomickej a architektonickej úrovne projektu určenej projektovou úlohou a za realizovateľnosť projektu na tejto úrovni. Pritom nesmie zhoršiť údaje a ukazovatele projektovej úlohy, ktoré investor označil ako záväzné, ani súhrnnú efektívnosť stavby.
(2)
Generálny projektant je povinný uplatňovať a využívať v projekte schválené a vyhlásené typové podklady, typizačné smernice a technické normy v rozsahu ich záväznosti. Ak použije v projektovom riešení vynález, je povinný vyznačiť túto skutočnosť v projekte a vymedziť súčasne ekonomický alebo iný spoločenský význam a dôsledky využitia tohto vynálezu. Rovnako postupuje, ak sa v projekte použijú, prípadne využijú zlepšovací návrh alebo iné priemyslové práva.
(3)
Ak generálny projektant zamýšľa použiť v projektovom riešení prevádzkove nevyskúšané stroje a zariadenia,**) prípadne nevyskúšané stavebné konštrukcie, hmoty a dielce, vyžiada si súhlas investora.
(4)
Ak generálny projektant použije na spracovanie projektu projektovú dokumentáciu dovezenú zo zahraničia, zabezpečí, aby vyhovovala tuzemským predpisom a technickým normám alebo si vyžiada príslušné výnimky.
(5)
Generálny projektant pripája statické, základné technologické, hydrotechnické a iné výpočty, cenové rozbory a technické údaje o vykonaných prieskumoch ako doklad k odovzdávanému projektu len na výslovnú žiadosť investora; inak ich v koncepte archivuje a na požiadanie ostatným účastníkom výstavby a orgánom štátnej správy umožňuje do nich nahliadnuť. Pri výpočtoch vykonaných pomocou samočinných počítačov postačí, ak poskytne údaj o základných podmienkach a výsledkoch, prípadne aj algoritmus riešenia.
(6)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov, v ktorých sa ukladajú povinnosti generálnemu projektantovi, sa primerane vzťahujú i na spracovateľa časti projektu, ustanovenie odseku 4 sa vzťahuje primerane i na iných tuzemských odberateľov dovezenej projektovej dokumentácie, ustanovenie odseku 5 o oprávnení investora aj na iných odberateľov projektových prác.
§ 17
Prerokovanie a predkladanie projektu
(1)
Generálny projektant vedie v priebehu prác na projekte rokovania na vypracovanie projektu, najmä
a)
rokuje s dodávateľmi, s ktorými investor dojednal na základe projektovej úlohy zmluvy o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby, o odovzdávaní podkladov, prípadne s ďalšími dodávateľmi dojednáva odovzdávanie podkladov; ďalej s dodávateľmi dojednáva inú spoluprácu, najmä projektovú kooperáciu pri spracovaní jednotlivých častí projektu;
b)
vedie potrebné rokovania s dotknutými orgánmi a organizáciami, nadväzujúce na rokovania v priebehu spracovania prípravnej dokumentácie, najmä o koncepčných územno-technických otázkach vrátane napojenia stavby na verejné inžinierske siete, spôsobe využitia palív, energií a vody, ako aj o otázkach súvisiacich so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a kultúrnej úrovne životného prostredia;
c)
najneskôr pred odovzdaním projektu v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby prerokuje, prípadne spresní za účasti investora s jeho rozhodujúcimi dodávateľmi ďalší postup a spôsob prípravy a uskutočňovanie stavby, najmä
- plán organizácie výstavby,
- rozpočty jednotlivých objektov a prevádzkových súborov,
- potrebu, spôsob a termíny vykonania ďalších projektových prác a spôsob výkonu autorského dozoru [§ 47 ods. 2 písm. a)],
- potrebu, spôsob a termíny vypracovania tých častí dodávateľskej dokumentácie, ktoré potrebuje investor a generálny projektant, a spôsob výkonu autorského dozoru [§ 47 ods. 2 písm. b) a c)].
(2)
Investor v priebehu prác na projekte prerokúva, prípadne spresňuje s príslušnými orgánmi a organizáciami spôsob zabezpečenia budúcej prevádzky (užívania) stavby; v prípade odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe prerokuje aj výpočet odvodu peňažných súm.
(3)
Dodávatelia v priebehu prác na projekte zabezpečujú spoluprácu s generálnym projektantom a investorom v dohodnutom rozsahu a čase; podklady poskytujú - ak výslovne neodmietnu svoju budúcu dodávku - i vtedy, ak sa medzi nimi a investorom nedohodla spolupráca na projektovej a organizačnej príprave stavby.
(4)
Po posúdení projektu v štádiu súhrnného projektového riešenia investor potvrdí súhrnné údaje stavby. Toto posúdenie a potvrdenie je podmienkou pre využitie projektu na ďalšie opatrenia pri príprave a realizácii stavby (na vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti stavby, dojednanie hospodárskej zmluvy o dodávkach pre stavbu, prerokovanie spôsobu financovania stavby, uzavretie úverovej zmluvy a zabezpečenie zariadenia stavby do vykonávacieho plánu investičnej výstavby).
(5)
V tých prípadoch, v ktorých projekt posudzujú (schvaľujú) orgány nadriadené investorovi alebo iné ústredné orgány, investor predkladá projekt v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby týmto orgánom so svojím stanoviskom a s podmienkami, ktoré stavebný úrad určil pre vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby. Opatrenia podľa odseku 4 vykonáva až po príslušnom posúdení, prípadne schválení projektu.
§ 18
Projektová dokumentácia drobných stavieb a dočasných objektov zariadení staveniska
(1)
Pre úplne jednoduché stavby (napríklad drobné poľnohospodárske stavby vrátane zvláštnych poľnohospodárskych investícií, drobné akcie Z, jednoduché modernizácie a adaptácie, jednoduché objekty v hlbinných baniach a lomoch, pre búracie práce a demontáže, ak sú stavbami alebo časťami stavby) sa projekt spracúva v rozsahu obmedzenom na opis pracovného postupu, nevyhnutné výkresy, súpis materiálu a rozpočet.
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa použije primerane i pre naliehavé zabezpečenie základných prostriedkov (objektov) proti havarijnému stavu a ďalej pre práce, ktorými sa majú bezprostredne odstrániť následky havárií a živelných pohrôm; pritom sa čo najviac využije pôvodná dokumentácia.
§ 18a
Dokumentácia objektov zariadení staveniska
(1)
Dokumentácia dočasných objektov zariadení staveniska a úprav iných objektov, ktoré sa majú využiť ako súčasť zariadenia staveniska, sa spracúva v súlade s koncepciou určenou projektom stavby [§ 13 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 1 písm. b)] a prípadne s podmienkami určenými v rozhodnutí o prípustnosti stavby.
(2)
Dokumentáciu podľa predchádzajúceho odseku zabezpečujú ako súčasť dodávateľskej dokumentácie organizácie, ktoré zariadenie staveniska zabezpečujú. Jej rozsah môže spracovateľ po dohode s priamymi vyššími dodávateľmi, ktorí budú zariadenie staveniska užívať, obmedziť obdobne ako pri stavbách uvedených v § 18 ods. 1.
Druhý oddiel
Rozpočtová dokumentácia
§ 19
Spoločné ustanovenia
(1)
Rozpočtovú dokumentáciu tvoria rozpočty spracované ako súčasť projektu; vyjadrujú rozpočtové náklady stavby, ktoré sa po prerokovaní podľa § 37 a nasl. stávajú odbytovou alebo rozpočtovou cenou stavby alebo jej častí.
(2)
Ako súčasť projektu v štádiu súhrnného projektového riešenia generálny projektant spracúva
a)
rozpočty prevádzkových súborov a objektov, prípadne členené na čiastkové rozpočty ich ucelených častí a rozpočty ostatných prác, dodávok a výdavkov podľa ich druhov (ďalej len „rozpočty“),
b)
súhrnný rozpočet stavby vrátane rekapitulácie rozpočtových nákladov (vzor v prílohe) a zostavené na podklade rozpočtov (ďalej len „súhrnný rozpočet“).
(3)
Súhrnný rozpočet a rozpočty podľa predchádzajúceho odseku sú podkladom pre začatie konania o cene dodávok s dodávateľmi investora.
(4)
Ak na podklade rozpočtov podľa odseku 1 nevznikne dohoda o odbytovej cene, vypracúvajú ako súčasť podrobnejšie prepracovaného projektu
a)
generálny projektant, ak nedôjde k inej dohode podľa § 15, rozpis prác a dodávok,
b)
dodávatelia na jeho podklade ponukové rozpočty, prípadne po dohode s investorom čiastkové ponukové rozpočty ucelených častí prevádzkových súborov a objektov (ďalej len „ponukový rozpočet“),
c)
generálny projektant rozpočty kusových dodávok pre technologické zariadenia stavby.
(5)
Na podklade rozpisu prác a dodávok generálny projektant zostaví aj kontrolné rozpočty, ak si ich zostavenie na účely konania o odbytovej alebo rozpočtovej cene dodávok vyžiada investor; kontrolný rozpočet sa dodávateľovi neodovzdáva.
(6)
Rozpis prác a dodávok obsahuje opisy strojov, zariadení, montáží, stavebných konštrukcií a prác a ich množstvo (výmery). Je usporiadaný
a)
pre objekty v slede položiek ustanovenom triednikom stavebných konštrukcií a prác, prípadne jeho agregovaných položiek, pokiaľ nedôjde k inej dohode,
b)
pre prevádzkové súbory podľa dohody.
(7)
Rozpis prác a dodávok sa spracúva
a)
na merné jednotky, pre ktoré sú ustanovené veľkoobchodné ceny stavebných prác a montáží a veľkoobchodné (maloobchodné) ceny strojov, zariadení a iných výrobkov pre stavbu alebo
b)
na súbornejšie merné jednotky dohodnuté v rámci dohody o ďalšom prepracovaní projektu.
(8)
Lehoty na predkladanie ponukových rozpočtov dohodne generálny projektant s dodávateľmi v súlade s prácami na ďalšom prepracovaní projektu a s potrebami časového priebehu stavby.
(9)
Rozpočty, podľa ktorých je dohodnutá odbytová alebo rozpočtová cena, sú odbytové rozpočty.
(10)
Odbytové rozpočty sú podkladom pre vypracovanie súhrnného odbytového rozpočtu (vzor v prílohe), ktorý investorovi dodáva generálny projektant.
§ 20
Skladba súhrnných rozpočtov
(1)
Súhrnné rozpočty obsahujú a členia rozpočtové náklady zahŕňané i nezahŕňané do cien základných prostriedkov*) a do plánu investičnej výstavby**).
(2)
Súhrnné rozpočty sa členia takto:
hlava I projektové a prieskumné práce
hlava II prevádzkové súbory, z toho doplnkové rozpočtové náklady***)
hlava III objekty, z toho doplnkové rozpočtové náklady***)
hlava IV
stroje, zariadenia, náradie a inventár investičného charakteru, pokiaľ nie sú súčasťou prevádzkových súborov alebo objektov
hlava V
umelecké diela (práce), pokiaľ sú nedeliteľnou súčasťou stavieb
hlava VI
vedľajšie rozpočtové náklady
hlava VII
ostatné rozpočtové náklady zahrnuté do ceny základných prostriedkov a neuvedené v hlavách I až VI
hlava VIII
rozpočtová rezerva
hlava IX
rozpočtové náklady a výdavky nezahrnuté do ceny základných prostriedkov
(3)
Skladba súhrnného odbytového rozpočtu je zhodná so skladbou súhrnného rozpočtu.
§ 21
Skladba rozpočtov (ponukových rozpočtov)
(1)
Rozpočtové náklady v rozpočtoch spracovaných generálnym projektantom alebo v ponukových rozpočtoch dodávateľov sa členia na:
a)
základné rozpočtové náklady
b)
doplnkové rozpočtové náklady
c)
vedľajšie rozpočtové náklady, pokiaľ sa pre ne nezostavujú samostatné rozpočty.
(2)
Základné rozpočtové náklady sú náklady zakalkulované vo veľkoobchodných cenách stavebných prác a montáží a vo veľkoobchodných (maloobchodných) cenách výrobkov rozpočtovaných v zoznamoch (špecifikáciách) zostavených rozpočtom.
(3)
Doplnkovými rozpočtovými nákladmi sa doplňujú základné rozpočtové náklady na úrovni veľkoobchodných cien stavebných prác a montáží alebo iných veľkoobchodných (maloobchodných) cien o náklady nezahrnuté v týchto cenách.
(4)
Vedľajšie rozpočtové náklady sú náklady za dodávky, práce, služby a výdavky uvedené v § 27; nimi sa doplňujú rozpočtové náklady stavby ako celku, prípadne prevádzkových súborov a objektov.
Rozpočtové náklady
§ 22
(1)
Rozpočtové náklady v rozpočtoch prevádzkových súborov a objektov určuje generálny projektant podľa ustanovenia § 24 ods. 1; môže ich však určiť aj spôsobom ustanoveným pre zostavenie ponukových rozpočtov.
(2)
Rozpočtové náklady v rozpočtoch ostatných prác, dodávok a výdavkov určuje generálny projektant podľa § 25 a nasl., môžu však byť určené i podľa ponúk dodávateľov ukazovateľmi alebo odborným odhadom. Ak nedôjde k dohode o ich odbytovej alebo rozpočtovej cene na podklade rozpočtov spracovaných v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby, upresnia sa na podklade ďalšieho prepracovania projektu postupom ustanoveným pre ponukové rozpočty prevádzkových súborov a objektov.
§ 23
Rozpočtové náklady projektových a prieskumných prác
Rozpočtové náklady projektových a prieskumných prác (hlava I) sa určujú podľa cenníka projektových prác a cenníkov geologických prác.
§ 24
Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a objektov
(1)
Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a objektov (vrátane mimoglobálnych a menovite určených objektov zariadení staveniska - hlavy II, III a VI) sa určujú v rozpočtoch podľa miery technickej vyjasnenosti projektu v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby:
a)
rozpočtovými ukazovateľmi vyhlásenými, prípadne upravenými alebo vytvorenými porovnaním s rozpočtami porovnateľných realizovaných, prípadne vyprojektovaných stavieb (ich častí) alebo na podklade ponúk dodávateľov,
b)
veľkoobchodnými cenami stavebných prác a montáží,
c)
veľkoobchodnými (maloobchodnými) cenami výrobkov nezakalkulovaných vo veľkoobchodných cenách stavebných prác a montáží (zoznamy - špecifikácie strojov, zariadení, prefabrikátov a pod.).
(2)
Rozpočtové náklady konštrukcií a prác, pre ktoré je vypracovaný rozpis prác a dodávok podľa § 19 ods. 7 písm. b), sa určujú v ponukových rozpočtoch veľkoobchodnými cenami stavebných prác a montáží, ktoré na podklade technickej kalkulácie a zásad platných pre tvorbu týchto veľkoobchodných cien navrhne a s generálnym projektantom prerokuje spracovateľ rozpočtu. Ak nedôjde ani po preverení technickej kalkulácie k dohode o návrhu veľkoobchodných cien spracovanom dodávateľom, určia sa rozpočtové náklady takýchto konštrukcií a prác podľa odseku 3.
(3)
Základné rozpočtové náklady konštrukcií a prác, pre ktoré je vypracovaný rozpis prác a dodávok podľa § 19 ods. 7 písm. a), sa určujú v ponukových rozpočtoch takto:
a)
dodávky výrobkov (stroje, zariadenia, prefabrikáty a pod.) nezakalkulované v rozpočtových cenách stavebných prác a montáží pevnými veľkoobchodnými cenami, a pokiaľ nie sú ustanovené, cenami dohodnutými v ponukovom rozpočte, a ak ide o novovyvíjané a dovážané výrobky, ktoré nemožno oceniť podľa predchádzajúcich ustanovení, cenovými limitmi, prípadne predbežnými (informatívnymi) cenami,
b)
stavebné a montážne práce veľkoobchodnými cenami stavebných prác a montáží a podľa pravidiel pre ich používanie.
(4)
Cenové limity a predbežné (informatívne) ceny vyvíjaných a dovážaných výrobkov dodávatelia spresnia v ponukových rozpočtoch v lehotách dohodnutých s investorom.
(5)
Doplnkové rozpočtové náklady sa určujú podľa pravidiel pre používanie cenníkov stavebných prác a montáží.
(6)
Vedľajšie rozpočtové náklady, pokiaľ nemajú samostatný rozpočet, sa uvádzajú v rozpočte (ponukovom rozpočte) prevádzkového súboru alebo objektu a prevádzajú sa do hlavy VI súhrnného rozpočtu; určujú sa podľa ustanovení § 27 a nasl.
§ 25
Rozpočtové náklady strojov, zariadení, náradia a inventára
Rozpočtové náklady strojov, zariadení, náradia a inventára investičného charakteru (hlava IV), pokiaľ nie sú súčasťou prevádzkových súborov alebo objektov, určujú sa veľkoobchodnými cenami, prípadne cenovými limitmi alebo predbežnými cenami; takto ustanovené rozpočtové náklady sa doplnia o rozpočtové náklady na mimostaveniskovú a vnútrostaveniskovú dopravu vrátane nákladov na konečné osadenie (umiestnenie) výrobkov.
§ 26
Rozpočtové náklady umeleckých diel
Rozpočtové náklady umeleckých diel a prác (hlava V) sa určujú podľa zásad ustanovených Štátnou komisiou pre techniku v súčinnosti s príslušnými sväzmi (fondami).
§ 27
Vedľajšie rozpočtové náklady
(1)
Vedľajšie rozpočtové náklady stavieb (hlava VI) obsahujú náklady na
a)
zariadenie staveniska,
b)
územné vplyvy, za ktoré sa považuje zvýšenie rozpočtových nákladov vznikajúce
- presunom stavebných kapacít,
- uskutočňovaním stavieb na území so sťaženými výrobnými podmienkami,
- uskutočňovaním stavieb v horských oblastiach,
- výplatou mzdových preferencií a preferenčného odlučného;
c)
mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy);
d)
prirážky za skrátenie lehoty výstavby a za zníženie rozpočtových nákladov stavieb;*)
e)
preferenčné prirážky na vybraných stavbách.
(2)
Vedľajšie rozpočtové náklady sa určujú v súlade s podmienkami dojednanými v zmluve o dodávke a zostavujú sa pre ne spravidla samostatné rozpočty (ponukové rozpočty).
(3)
Jednotlivé druhy vedľajších rozpočtových nákladov a spôsob ich použitia bližšie vymedzia a podrobnosti ich dokumentovania, včítane rozpočtovania upravia záväzné smernice Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Federálneho cenového úradu a Federálneho ministerstva financií z 20. decembra 1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch na zariadenie staveniska (ďalej len „Smernice“) a úprava Federálneho cenového úradu a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 20. decembra 1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch.
(4)
Vedľajšie rozpočtové náklady v súhrnnom rozpočte stavby komplexnej bytovej výstavby**) prerokuje generálny projektant s dodávateľmi podľa jednotlivých objektov a prevádzkových súborov.
§ 28
Zariadenie staveniska
(1)
Rozpočtové náklady na zariadenie staveniska sa určujú
a)
globálnou metódou, t. j. prirážkami určenými globálnymi sadzbami, prípadne z nich odvodenými fakturačnými sadzbami,***) rozpočtovými nákladmi vyčlenených spoločných zariadení a rozpočtovými nákladmi jednotlivých mimoglobálnych objektov,
b)
výnimočne individuálnou metódou, t. j. rozpočtovými nákladmi menovite určených objektov v pláne organizácie výstavby a súhrnnými rozpočtovými nákladmi ostatných objektov.
(2)
Individuálna metóda sa môže použiť len vtedy, ak na to dá súhlas na odôvodnenú žiadosť ústredného orgánu investora alebo na žiadosť ústredných orgánov priamych vyšších dodávateľov podľa príslušnosti investora buď Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, alebo Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvo výstavby a techniky SSR po dohode s príslušným cenovým úradom.
(3)
Ak bola určená pre niektorú zo stavieb tvoriacich bytový súbor individuálna metóda rozpočtovania nákladov zariadenia staveniska, použije sa táto metóda aj pre ostatné stavby toho istého súboru.
§ 29 až 32 - Zrušené od 1. 1. 1972.
§ 33
Rozpočtové náklady ostatných prác, dodávok a výdavkov
Rozpočtové náklady ostatných prác, dodávok a výdavkov zahŕňané do ceny základných prostriedkov (hlava VII) a neuvádzané v hlavách I až VI určujú sa podľa všeobecných cenových alebo osobitných predpisov platných pre jednotlivé druhy.
§ 34
Rozpočtová rezerva
(1)
Rozpočtová rezerva (hlava VIII) sa určuje dohodou investora a generálneho projektanta percentnou prirážkou k súčtu rozpočtových nákladov prevádzkových súborov a objektov (hlava II a III). Pri stavbách úplne alebo čiastočne obstarávaných zo štátneho rozpočtu sa percentná prirážka dohodne v rozmedzí od 5 % do 10 % pri rekonštrukciách a adaptáciách stavieb (alebo ich častiach) a od 3 % do 7 % pri ostatných stavbách (alebo častiach stavieb).
(2)
Pri určení výšky rozpočtovej rezervy sa prihliada na povahu, náročnosť a zložitosť stavby, na spôsob jej ocenenia a podmienky jej uskutočňovania. Rozpočtová rezerva je určená predovšetkým na krytie nákladov, ktoré budú nevyhnutné pre dodržanie koncepcie projektu a nemohli sa predvídať v štádiu súhrnného projektového riešenia; pri stavbách obstarávaných úplne alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu nemožno ju použiť na vecné rozšírenie stavby.
(3)
Súčasťou dohody investora a generálneho projektanta o výške rozpočtovej rezervy podľa odseku 1 je i vymedzenie ich podielu na rozhodovaní o použití rozpočtovej rezervy, prípadne aj prísľub poskytnúť generálnemu projektantovi v záujme docielenia úspory rozpočtovej rezervy sumu z jej zostatku.
(4)
Štátna komisia pre techniku po dohode s Ministerstvom financií môže určiť rozmedzie pre dohody o rozpočtovej rezerve inak, než je ustanovené v odseku 1.
Rozpočtové náklady nezahŕňané do ceny základných prostriedkov (hlava IX)
§ 35
Rozpočtové náklady prác, dodávok a výdavkov nezahŕňané do ceny základných prostriedkov††) včítane zvýšených výdavkov (skutočných škôd), ktoré vzniknú dodávateľovi pri povinnom uzavretí zmluvy, prirážky za predĺženie záručnej doby nad dobu určenú zákonnými predpismi a prirážky za zlepšenie budúceho ekonomického alebo iného efektu z trvalej prevádzky†††) sa určujú podľa cenových alebo osobitných predpisov platných pre ich jednotlivé druhy.
§ 36
Rozpočtové náklady na inžiniersku činnosť určujú sa podľa cenníka inžinierskych činností.
§ 37
Ceny stavieb
(1)
Po vecnom a ekonomickom posúdení rozpočtov spracovaných generálnym projektantom v štádiu súhrnného projektového riešenia môžu investori na ich podklade dohodnúť s dodávateľmi za celú stavbu alebo za prevádzkové súbory a objekty, prípadne ich časti, ktoré majú samostatný čiastkový rozpočet, odbytové ceny, a ak nedôjde k dohode o takej cene, dohodnú na podklade ponukových rozpočtov odbytové ceny alebo rozpočtové ceny.
(2)
Pred uzavretím dohody o odbytovej alebo rozpočtovej cene na podklade ponukových rozpočtov generálny projektant preverí primeranosť ceny prevádzkového súboru alebo objektu porovnaním s rozpočtom, ktorý vypracoval v štádiu súhrnného projektového riešenia, prípadne s kontrolným rozpočtom. Rozdiel v cene je povinný investorovi odôvodniť a navrhnúť technické a cenové riešenia s prihliadnutím na možnosti, ktoré dáva rozpočtová rezerva.
(3)
Odbytové ceny na podklade rozpočtov spracovaných v štádiu súhrnného projektového riešenia investori dohodnú s dodávateľmi najneskôr pri uzavretí zmluvy o dodávke.
(4)
Odbytové a rozpočtové ceny na podklade ponukových rozpočtov investori dohodnú s dodávateľmi najneskôr do 30 dní pred začatím prác a dodávok uvedených v ponukovom rozpočte, ktorý je podkladom pre dohodu o odbytovej alebo rozpočtovej cene.
§ 38
Odbytové ceny
(1)
Odbytové ceny sa určujú dohodou na jednotlivé prevádzkové súbory a objekty alebo ich časti, pokiaľ majú samostatný čiastkový rozpočet (čiastkový ponukový rozpočet), prípadne v súčte za všetky alebo niektoré prevádzkové súbory a objekty.
(2)
Odbytové ceny na podklade rozpočtov (ponukových rozpočtov) môžu dohodou určiť aj dodávatelia so svojimi poddodávateľmi na rozsah ich poddodávok.
(3)
Odbytovú cenu tvoria
a)
základné a doplnkové rozpočtové náklady uvádzané v rozpočtoch (ponukových rozpočtoch) prevádzkových súborov a objektov (bez rozpočtovej rezervy) a
b)
riziková prirážka.
(4)
Riziková prirážka sa určuje dohodou investora a dodávateľa, najviac však polovicou podielu rozpočtovej rezervy určenej v súhrnnom rozpočte pripadajúceho na rozpočtové náklady prevádzkového súboru alebo objektu, pre ktoré sa určuje odbytová cena.
(5)
Riziková prirážka sa uhrádza z rozpočtovej rezervy; pokrýva dodávateľom najmä riziká odchýlok výmer medzi projektom a skutočným vyhotovením a pohyby realizačných cien výrobkov, ktoré eventuálne nastanú po určení odbytovej ceny.
(6)
Určená odbytová cena zahŕňa v sebe i kompletizáciu stavby alebo jej časti tými konštrukciami, dodávkami a prácami, ktoré miera technickej vyjasnenosti projektu, na podklade ktorého bol vypracovaný rozpočet (ponukový rozpočet), neumožňuje vyjadriť, avšak sú dohodnutou alebo obvyklou (normovanou) súčasťou príslušného prevádzkového súboru, objektu, prípadne stavby.
(7)
Odbytová cena sa zmení len v tom prípade, že
a)
investor požaduje zmenu rozsahu alebo druhu dodávky oproti projektovej dokumentácii a jej zodpovedajúcemu rozpočtu (ponukovému rozpočtu), alebo súhlasí so zmenou dodávky podľa návrhu dodávateľa;
b)
dôjde k centrálne vykonávaným zmenám veľkoobchodných cien, pokiaľ sa súčasne rozhodne o ich premietaní do rozpočtov stavieb. Odbytová cena sa upraví len v tej časti, ktorá je zmenou dotknutá; eventuálne zvýšenie odbytovej ceny ide na ťarchu rozpočtovej rezervy zníženej o rizikovú prirážku.
(8)
Rozpočty, na podklade ktorých sa dojednala odbytová cena (odbytové rozpočty), sú podkladom pre fakturáciu.
§ 39
Rozpočtové ceny
(1)
Ak nedôjde k dohode o odbytovej cene, investor a generálny projektant prerokujú s dodávateľmi ponukové rozpočty najmä z hľadiska správneho ocenenia dodávok jednotlivých strojov, konštrukcií a prác a primeranosť ich rozpočtovaného množstva.
(2)
Súčtom rozpočtových nákladov v prerokovanom ponukovom rozpočte je rozpočtová cena, výška ktorej sa spresňuje na podklade skutočného vykonaného množstva prác a dodávok odovzdaných dodávateľom a prevzatých investorom.
(3)
Veľkoobchodné ceny stavebných prác, montáží, strojov a zariadení a ostatných dodávok sú po uzavretí dohody o rozpočtovej cene pre dodávateľov záväzné pri fakturácii jednotlivých prác a dodávok za predpokladu, že ceny sa použili v súlade so všeobecnými cenovými predpismi platnými v deň uzavretia dohody o rozpočtovej cene, prípadne platnými 30. deň pred začatím prác a dodávok, ak sa dohoda o rozpočtovej cene neuzavrela v lehote ustanovenej v § 37 ods. 4.
(4)
Dohodnuté ceny uvedené v predchádzajúcom odseku sa zmenia len vtedy, ak dôjde k centrálne vykonávaným zmenám veľkoobchodných cien, pokiaľ sa súčasne rozhodne o ich premietaní do rozpočtov stavieb.
Štvrtá časť
REALIZAČNÁ DOKUMENTÁCIA
§ 40
Dodávateľská dokumentácia
(1)
Na základe projektu alebo jeho príslušnej časti a podľa podmienok vyplývajúcich z rozhodnutia o prípustnosti stavby jednotliví dodávatelia spracúvajú ako súčasť svojej dodávky
a)
výkresovú a inú dokumentáciu v rozsahu, ktorý potrebujú na zabezpečenie výrobnej a montážnej prípravy svojej dodávky;*)
b)
dokumentáciu v rozsahu dohodnutom s investorom potrebnú
- na preukázanie požadovaných vlastností ich dodávok (atesty a pod.),
- na správne a bezpečné uvádzanie do prevádzky, na prevádzku a odstavovanie nimi dodávaných strojov a zariadení (prevádzkové predpisy),
- na správne a včasné vykonávanie údržby nimi dodávaných strojov a zariadení (dokumentácia údržby a náhradných dielov),
- na iné účely podľa dohody s investorom.
(2)
Pri spracovaní tejto dokumentácie (dodávateľská dokumentácia) sú dodávatelia povinní zachovať technickú, ekonomickú a výtvarnú koncepciu projektu. V dojednanom rozsahu spolupracujú pri vypracovaní tejto dokumentácie s generálnym projektantom.
§ 41
Stavebný denník a montážny denník
(1)
Dodávatelia stavebných a dodávatelia montážnych prác sú povinní viesť o prácach, ktoré vykonávajú, denné záznamy (ďalej len stavebný denník a montážny denník).
(2)
Do stavebného denníka a montážneho denníka dodávatelia zapisujú všetky skutočnosti rozhodujúce pre preukázanie akosti, množstva a časového postupu prác a pre ich posúdenie ostatnými účastníkmi výstavby a orgánmi štátnej správy.
(3)
Dodávatelia stavebných prác a dodávatelia montážnych prác môžu požiadať o povolenie drobnej zmeny dokumentácie aj zápisom do stavebného denníka a montážneho denníka.
(4)
Investor (odberateľ) sleduje a preveruje obsah stavebného denníka a montážneho denníka a k zápisom bez meškania pripája svoje stanovisko.
(5)
Generálny projektant používa stavebný denník a montážny denník na vytknutie závad a pre návrh opatrenia.
(6)
Obsah zápisov urobených účastníkmi výstavby v stavebnom denníku a montážnom denníku a nimi vzájomne potvrdených (podpisom v denníku) sa považuje za súčasť dokumentácie stavby.
(7)
Na rozsiahlych stavbách vedú vyšší dodávatelia pre rozsah svojej dodávky a investor pre celú stavbu alebo jej ucelené časti prehľad všetkých stavebných a montážnych denníkov.
§ 42
Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby
(1)
Každý dodávateľ je povinný odovzdať svojmu odberateľovi spravidla do jedného mesiaca po odovzdaní svojej dodávky, ak nedôjde k inej dohode, výkresy a inú dokumentáciu s vyznačením skutočného vyhotovenia dodávok a prác.
(2)
Investor je povinný obstarať a archivovať dokumentáciu skutočného vyhotovenia celej stavby; generálny projektant je povinný pre investora túto dokumentáciu súborne spracovať.
§ 43
Technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby
(1)
Investor za povinnej účasti generálneho projektanta vyhodnotí stavbu po jej dokončení a uvedení do prevádzky (užívania), prípadne po ukončení nábehu výroby tak, že porovná technicko-hospodárske ukazovatele a ostatné významné údaje projektu so skutočne dosiahnutými ukazovateľmi a zhodnotí začiatočné obdobie prevádzky (užívania) stavby; pritom porovná podmienky, za ktorých stavba bude skutočne v prevádzke (užívaná) s podmienkami predpokladanými v projekte.
(2)
Záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby je podkladom pre určenie konečných záväzkov voči banke a štátnemu rozpočtu a pre potrebné prevádzkové opatrenia.
(3)
Súčasťou technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby sú súhrnné údaje stavby.
Piata časť
SÚHRNNÉ ÚDAJE STAVBY
§ 44
Účel a funkcia súhrnných údajov stavby
(1)
Súčasťou projektovej úlohy, projektu a technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby sú súhrnné údaje stavby, ktoré obsahujú technické a ekonomické údaje a ukazovatele stavby ustanovené Štátnou komisiou pre techniku.
(2)
Súhrnné údaje stavby sa používajú ako východiskové informačné podklady vo všetkých fázach riadenia investičnej výstavby, zostavovania plánu investičnej výstavby i prípravy a financovania stavieb.
§ 45
Spracovanie súhrnných údajov stavby
(1)
Súhrnné údaje stavby v projektovej úlohe a v projekte vypracúva spracovateľ tejto dokumentácie.
(2)
Súhrnné údaje stavby na základe technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby spracúva investor.
(3)
Spôsob potvrdzovania, predkladania a manipulácie so súhrnnými údajmi stavieb (hlásenie zmien a pod.) ustanovia a jednotné vzory súhrnných údajov stavieb vydávajú Štátna komisia pre techniku a Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky vo svojej pôsobnosti.*)
Šiesta časť
DOZORY NAD STAVBAMI
§ 46
Dozor nad dodržovaním povinností dodávateľov realizovať stavbu v súlade s uzavretými hospodárskymi zmluvami, s projektom a ostatnou dokumentáciou spracovanou podľa vyhlášky, podmienkami územného rozhodnutia a rozhodnutia o prípustnosti stavby, technickými normami a právnymi predpismi vykonáva generálny projektant ako autorský dozor, investor ako technický dozor.*)
Autorský dozor
§ 47
(1)
Povinnosťou generálneho projektanta je vykonávať autorský dozor
a)
v štádiu prác na projekte,
b)
v štádiu prác dodávateľov na dodávateľskej dokumentácii,
c)
v štádiu realizácie stavieb.
(2)
Autorským dozorom generálny projektant zabezpečuje
a)
súlad častí projektu spracúvaných vyššími dodávateľmi ako súčasť ich dodávky s celkovým riešením projektu a s ostatnými časťami projektu,
b)
súlad dodávateľskej dokumentácie stavby s technickou, ekonomickou a architektonickou koncepciou projektu,
c)
súlad realizácie stavby s projektom (s jeho koncepciou), príp. v dohodnutom rozsahu s ďalšou dokumentáciou.
(3)
Autorský dozor sa končí obdobím záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby.
(4)
Obdobnú povinnosť vykonávať autorský dozor majú i spracovatelia častí projektu v primeranom rozsahu dohodnutom s generálnym projektantom; pri výkone tohto dozoru sa spravujú pokynmi generálneho projektanta.
§ 48
(1)
Podmienky a spôsob výkonu autorského dozoru generálny projektant dojedná s investorom, prípadne s ostatnými spracovateľmi dokumentácie. Pritom sa prihliada na veľkosť, význam a náročnosť stavby.
(2)
Investor vytvára pre výkon autorského dozoru potrebné technické a organizačné predpoklady.
(3)
Dodávatelia sú oprávnení podľa potreby požadovať od generálneho projektanta prerokovanie technického riešenia svojich dodávok z hľadiska súladu s projektom; naproti tomu sú povinní poskytovať generálnemu projektantovi potrebné podklady a vytvoriť podmienky pre výkon autorského dozoru.
(4)
Ak dodávateľ nedodržuje pri spracovaní dokumentácie, ktorá je súčasťou jeho dodávky, alebo pri uskutočňovaní stavby technickú, ekonomickú a architektonickú koncepciu projektu, alebo ak generálny projektant zistí, že dochádza k porušeniu predpisov, technických noriem alebo podmienok stavebného povolenia, upovedomí investora a dodávateľa, prípadne aj príslušný orgán. Za podmienok uvedených v § 49 ods. 6 môže dať príkaz na prerušenie prác, ak nie je prítomný technický dozorca a hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
§ 49
Technický dozor investora
(1)
Investor vykonáva technický dozor tak, že bežne sleduje a spravidla v dohodnutých čiastkových termínoch kontroluje akosť a rozsah dodávok a prác uskutočňovaných na stavbe a ich súlad s projektom a ostatnou dokumentáciou spracovanou podľa vyhlášky, podmienkami hospodárskej zmluvy, predpismi a technickými normami; zvlášť kontroluje konštrukcie a práce pred ich zakrytím.
(2)
Pre výkon technického dozoru musí byť písomne poverený, príslušným orgánom a organizáciám ohlásený a v zmluvách s dodávateľmi uvedený pracovník (pracovníci) s potrebnou odbornou kvalifikáciou - technický dozorca.
(3)
Technický dozorca spolupracuje s pracovníkmi generálneho projektanta vykonávajúcimi autorský dozor, najmä pokiaľ ide o súlad uskutočňovaných dodávok a prác s projektom.
(4)
Dodávatelia sú povinní zabezpečiť účasť svojich pracovníkov na preverovaní svojich dodávok a prác, ktoré vykonáva technický dozorca, a bez meškania robiť opatrenia na odstránenie vytknutých závad a odchýlok od projektu.
(5)
Technický dozorca nie je oprávnený zasahovať do hospodárskej činnosti dodávateľov.
(6)
Technický dozorca je však oprávnený dať pracovníkom dodávateľa príkaz prerušiť práce, pokiaľ zodpovedný orgán dodávateľa nie je dosiahnuteľný, ak je ohrozená bezpečnosť stavby, život alebo zdravie pracujúcich na stavbe alebo ak hrozia iné vážne hospodárske škody.
(7)
Technický dozorca je povinný dbať na sústavné doplňovanie dokumentácie, podľa ktorej sa stavba uskutočňuje, a na evidenciu dokumentácie uskutočnených častí stavby.
(8)
Investor nie je oprávnený poveriť výkonom technického dozoru organizáciu, ktorá uskutočňuje na stavbe stavebné alebo montážne práce.
Siedma časť
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 50
(1)
Štátna komisia pre techniku alebo orgány ňou poverené môžu ustanoviť a organizácie pre vzájomné vzťahy dohodnúť v súlade s touto vyhláškou bližší spôsob dokumentácie pre jednotlivé druhy stavieb, najmä spôsob deľby práce a spolupráce pri spracovaní projektu.
(2)
Spôsob posudzovania, prípadne schvaľovania prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb ustanovia pre odbor svojej pôsobnosti po dohode so Štátnou komisiou pre techniku podľa potreby ústredné orgány nadriadené investorovi.
(3)
Dokumentácia stavieb sa vypracúva a odovzdáva v dohodnutom počte vyhotovení a v dohodnutých termínoch.
(4)
Pre stavby obstarávané úplne alebo čiastočne z prostriedkov štátneho rozpočtu a pre stavby s veľkým podielom dovážaného technologického zariadenia môže Štátna komisia pre techniku alebo orgány ňou poverené ustanoviť zadávacie alebo súťažné podmienky.
§ 51
(1)
Investičné úlohy stavieb vypracované alebo rozpracované k 1. 1. 1967 sa môžu upraviť podľa tejto vyhlášky, prípadne dokončiť ako projektové úlohy, ak projektová dokumentácia týchto stavieb sa dokončí po tomto dni.
(2)
Projektová dokumentácia rozpracovaná k 1. 1. 1967 môže sa dokončiť podľa predpisov, za platnosti ktorých bola rozpracovaná, alebo podľa tejto vyhlášky.
(3)
V rozpočtoch, ktoré sa budú predkladať na prerokovanie v čase od 1. januára 1967 do 30. apríla 1967, môžu byť určené základné a doplnkové rozpočtové náklady podľa predpisov platných k 31. decembru 1966 (v cenovej úrovni roku 1967) a vedľajšie rozpočtové náklady uvedené v § 27 podľa ustanovení tejto vyhlášky.
(4)
Rozpočtové náklady na zariadenia staveniska na stavbách rozostavaných k 1. januáru 1967 sa určujú podľa predpisov platných k 31. decembru 1966 až do ich skončenia.
§ 52
Zrušovacie ustanovenie
(1)
Zrušujú sa*)
- vyhláška Štátneho výboru pre výstavbu č. 38/1959 Ú. l. (Ú. v.) o zameniteľných hmotách v stavebníctve,
- vyhláška Štátneho výboru pre výstavbu č. 53/1960 Zb. o podmienkach pre používanie prevádzkove nevyskúšaných strojov a zariadení pri projektovaní nových stavieb,
- ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 144/1959 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku,
- smernice Štátneho výboru pre výstavbu a Ministerstva financií z 30. apríla 1960 o poskytovaní zľavy z cien projektovej a rozpočtovej dokumentácie pre družstevnú bytovú výstavbu (registrované v čiastke 22/1960 Zb.),
- smernice Štátnej komisie pre investičnú výstavbu č. 1/1964 (Vestník SKIV čiastka 1/1964) - registrované v čiastke 80/1965 Zb., č. 9/1964 v znení smerníc č. 8/1965 (Vestník SKIV - osobitný výtlačok, čiastka 4/1965) - registrované v čiastke 80/1965 Zb., č. 13/1964 v znení smerníc č. 11/1965 (vestník SKIV čiastka 6/1964 a čiastka 6/1965) - registrované v čiastke 80/1965 Zb.,
- smernice Štátneho výboru pre výstavbu č. 174/1956 Ú. l. (Ú. v.) o technickom dozore investora,
- pokyny Štátneho výboru pre výstavbu č. 188/1956 pre technických dozorcov investorov a pre postup pri ustanovovaní externých technických dozorcov,
- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 4 z 9. februára 1965 o rozpočtovaní vo výstavbe,
- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 5 z 5. marca 1966 o pevných cenách v investičnej výstavbe,
- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 8 zo 16. apríla 1966, ktorou sa ustanovujú zásady pre určovanie rozpočtových nákladov pri vykonávaní rekonštrukcií komunikácií a koľajových telies v hlavnom meste Prahe s výnimkou ustanovení bodu 1 písm. a) a b) a bodu 4 písm. b), ktoré platia pre stavby rozostavané k 1. januáru 1967 až do ich dokončenia,
- opatrenie Štátnej komisie pre techniku č. 393/02/66 z 28. februára 1966 o preferenčných prirážkach pre spojové stavby s výnimkou stavieb rozostavaných k 1. januáru 1967, pre ktoré platí až do ich skončenia (uverejnené úpravou Ministerstva stavebníctva č. 17c/1966 vo Vestníku Ministerstva stavebníctva čiastka 13 a 14/1966),
- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 12 z 21. apríla 1966 o zmenách v rozpočtovaní stavieb,
- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 15 z 30. apríla 1966 o zvýhodnení oceňovania stavebných prác pri vykonávaní opráv vonkajších konštrukcií budov na území hlavného mesta Prahy s výnimkou ustanovenia bodu 2 písm. b), ktoré platí pre stavby rozostavané k 1. januáru 1967 až do ich skončenia.
(2)
Nedotknuté zostávajú Smernice Ústrednej správy geodézie a kartografie o vykonávaní geodetických prác pre účely investičnej výstavby (Vestník Štátnej komisie pre investičnú výstavbu čiastka 5/1964).
§ 53
Účinnosť vyhlášky
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1967.
Minister-predseda:

dr. Vlasák v. r.
Príloha vyhlášky č. 107/1966 Zb.
Tlačivo č. 1
Vysvetlivky k tlačivu č. 1
1.
Skladba a forma tlačiva je záväzná a nesmie sa meniť; tlačivo je upravené pre spracovanie v strojovom počtovníckom stredisku.
2.
Tlačivo sa vypĺňa pri spracovaní
a)
projektovej úlohy ako finančný prepočet investičných nákladov (I),
b)
projektu v štádiu súhrnného projektového riešenia ako súhrnný rozpočet stavby (II),
c)
projektu v konečnom štádiu ako súhrnný odbytový rozpočet stavby (III).
3.
Všetky korunové údaje sa uvádzajú v 1 000 Kčs.
4.
Stĺpce c, d, e sa vypĺňajú pri stavbách rozostavaných k 1. januáru 1967 podľa stavu fakturácie k 31. decembru 1966 v doterajšej cenovej úrovni.
5.
Stĺpce f, g, h sú určené pri rozostavaných stavbách pre ich neprestavané zostatky k 1. januáru 1967 v novej cenovej úrovni a pre stavby začínané po 1. januári 1967.
6.
Do stĺpcov c a f sa uvádzajú rozpočtové náklady stavebných konštrukcií a prác a vedľajšie rozpočtové náklady, ktoré k nim vecne patria.
7.
Do stĺpcov d a g sa uvádzajú rozpočtové náklady strojov a zariadení vrátane montáží a vedľajšie rozpočtové náklady, ktoré k nim vecne patria.
8.
K jednotlivým riadkom:
r.
1 - Nehodiace sa názvy sa prečiarknu.
r.
2, 3, 4, 7, 8 - Vyplnia sa podľa jednotného číselníka organizácií ČSSR platného od 1. 1. 1967 (vydala ÚKĽKŠ v auguste 1966).
r.
6 - Uvedú sa posledné dve čísla letopočtu.
r.
9 - Vyplní sa podľa číselníka charakteru investície (Vestník SKIV čiastka 7 až 8/1965 - Pokyny č. 15).
r.
5, 10 - Vyplní financujúca pobočka ŠBČS. Poradové čísla 001 až 009 sú vyhradené pre centrálne posudzované stavby.
r.
11 - Uvádzajú sa projektové a prieskumné práce zahŕňané do plánu projektových prác a financované z investičných prostriedkov.
r.
12 - Vypĺňa sa zásadne stĺpec d a g ako súčet rozpočtových nákladov všetkých prevádzkových súborov; ak sú súčasťou prevádzkových súborov aj stavebné práce, ktoré však nemajú svoj samostatný rozpočet, uvedú sa v stĺpci c a f; vždy platí c + d = e, f + g = h.
r.
14 - Vypĺňa sa zásadne stĺpec c a f ako súčet rozpočtových nákladov všetkých objektov; ak sú súčasťou objektov aj stroje (strojové zariadenia), ktoré nemajú svoj samostatný rozpočet, uvedú sa v stĺpci d a g; vždy platí c + d = e, f + g = h.
r.
13, 15 - Doplnkové náklady vo finančnom prepočte (I) netreba uvádzať, v súhrnnom rozpočte (II) sa určujú odhadom. Pri rozostavaných stavbách k 1. januáru 1967 doplnkové náklady netreba uvádzať v stĺpcoch c a d.
r.
16 - Do stĺpca d a g sa uvádzajú stroje a strojové zariadenia, pokiaľ nie sú súčasťou prevádzkových súborov a objektov, ostatné predmety za tej istej podmienky do stĺpca c a f; platí c + d = e, f + g = h.
r.
18 až 25 - Vedľajšie rozpočtové náklady sa vo finančnom prepočte (I) a v súhrnnom rozpočte (II), pokiaľ sú podmienky pre ich rozpočtovanie a nedojednali sa pre ne odbytové alebo rozpočtové ceny, určujú prepočtom (odhadom) predpokladaných nákladov; pri zostavení súhrnného odbytového rozpočtu rozdiely idú v prospech alebo na ťarchu rozpočtovej rezervy.
r.
26 - Do stĺpcov c, d, f, g sa uvádzajú len náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby, do stĺpcov e a h všetky náklady zahŕňané do ceny základných prostriedkov; neplatí c + d = e, f + g = h.
r.
27 - Rozpočtová rezerva sa rozdelí na stavebnú a strojovú podľa predpokladaného použitia.
r.
30 - Do stĺpca c a f sa uvedú náklady inžinierskej činnosti dodávateľov stavebných prác, do stĺpca d a g dodávateľov strojov a strojového zariadenia, súčet c + d sa nemusí rovnať e a f + g sa nemusí rovnať h, pretože náklady na inžiniersku činnosť iných organizácií a investora sa uvádzajú len do stĺpca e a h (celkom).
r.
32 - Vypĺňa sa z údajov riadku 31, a to ako súčty stĺpcov c + f, d + g, e + h.
r.
33 - Vypĺňa sa z údajov riadku 31, stĺpca f, g, h.
r.
34 - Vypĺňa sa z údajov riadku 31, stĺpca c, d, e.
r.
35, 36, 37 - Sú určené pre evidenciu prevodu súhrnných rozpočtových nákladov stavieb rozostavaných k 1. 1. 1967.
r.
35 - Doplní sa text: „zostáva prestavať po 1. 1. 1967 v doterajšej cenovej úrovni" - údaj sa prevezme zo stĺpca 6 prílohy č. II smerníc č. 19 (Vestník ŠKT čiastka 6/1966 - ďalej len „príloha II") a rozdelí sa na „stavebné" a „strojové".
r.
36 - Doplní sa text: „súhrnný rozpočet po novom schválení v doterajšej cenovej úrovni" - údaj sa prevezme zo stĺpca 4 prílohy II a rozdelí sa na „stavebné" a „strojové".
r.
37 - Doplní sa text: „pôvodný schválený rozpočet v doterajšej cenovej úrovni" - údaj sa prevezme zo stĺpca 3 prílohy II a rozdelí sa na „stavebné" a „strojové".
r.
39 - Uvádza sa mesiac a rok začatia a dokončenia stavby a prípadne ich zmeny. Zmena rozpočtu stavby sa označí bežným poradovým číslom (1, 2 ...).
Tlačivo č. 2
Vysvetlivky k tlačivu č. 2
1.
Podkladom pre zostavenie sú prepočty, rozpočty a odbytové rozpočty prevádzkových súborov, objektov a ostatných druhov dodávok, prác a výdavkov.
2.
Nehodiace sa názvy tlačiva sa prečiarknu.
3.
Pri rozostavaných stavbách sa uvádzajú ich neprestavané zostatky k 1. januáru 1967.
4.
Pri vypracovaní rekapitulácie k finančnému prepočtu uvádzajú sa rozpočtové náklady iba v stĺpci celkom, v rekapitulácii k súhrnnému rozpočtu sa doplnkové náklady uvedú odhadom.
5.
Každá hlava rozpočtových nákladov sa uzavrie samostatným súčtom, ktorý tvorí položku rekapitulácie rozpočtových nákladov, podľa hláv na tlačive č. 1, v stĺpcoch f, g, h.
6.
Zatriedenie objektov a druh mernej jednotky sa určia podľa jednotnej sústavy ekonomických klasifikácií, časť 3 Jednotná klasifikácia stavebných objektov (vydaná ÚKĽKŠ - október 1966).
7.
Účelové jednotky generálny projektant dohodne s investorom, pokiaľ nebude vydaná ich jednotná klasifikácia.
*)
Čo sa považuje za inžiniersku činnosť a jej druhy, ustanovuje cenník inžinierskych činností.
**)
Pri sústredenej bytovej výstavbe zahrňuje projektová úloha vždy ucelený obytný súbor a jeho komplexné vybavenie, ktoré je nevyhnutné na jeho prevádzku.
***)
Napr. zmlúv o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby, o dodávke alebo obstaraní prieskumných alebo projektových prác, príp. o obstaraní ďalších vecí.
†)
Vyvolané a doplnkové investície podrobnejšie vymedzujú pokyny pre určovanie ekonomickej efektívnosti výrobných investícií a pravidlá a kritériá pre ustanovenie výšky príspevkov na vyvolané a doplnkové investície.
*)
Ide najmä o rozbory prieskumu podmienok trhu, technicko-ekonomické vyhodnotenie existujúcich základných fondov, štúdie a koncepcie rozvoja výrobnej základne a rozvoja príslušných úsekov a oblastí nevýrobnej sféry.
**)
Ide najmä o voľbu optimálnej technológie, veľkosti kapacít, umiestnenia a urbanistického riešenia stavby, celkového riešenia stavby, spôsobu a organizácie uskutočňovania
a prevádzky stavby.
*)
Bližší postup tohto prerokovania ustanovujú metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie (o lokalizácii investícií).
*)
Projekt je v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby, ktorého súčasťou je súhrnný rozpočet, postačujúcim podkladom pre uzavretie hospodárskych zmlúv o dodávkach pre stavbu i vtedy, ak sa na jeho základe nedojednala odbytová cena, ale iba spôsob určenia odbytovej alebo rozpočtovej ceny v súlade s touto vyhláškou.
*)
Ustanoveniami odseku 1 písm. a) až c) nie je dotknutá povinnosť investora predkladať okrem projektu aj zoznam pozemkov podľa parcelných čísiel s uvedením ich charakteru, práv k nim a s časovým postupom ich záboru.
**)
Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o ďalších podkladoch potrebných na uzavretie úverovej zmluvy, zmluvy o zaradení stavby do vykonávacieho plánu investičnej výstavby a pre vlastné financovanie stavby (napr. hospodárske zmluvy o dodávkach, doklady o finančnom zabezpečení).
*)
Na podklade zmluvy podľa § 272 Hospodárskeho zákonníka; pritom sa zaviaže
a) buď na dodávku celého projektu s tým, že ako čiastkové plnenie dodá najprv projekt rozpracovaný do štádia súhrnného projektového riešenia stavby vrátane súhrnného rozpočtu a navrhne upresnenie zmluvy o dopracovanie projektu na podklade dohody dojednanej s dodávateľmi o ich účasti na dopracovaní projektu ako súčasti ich dodávok,
b) alebo sa zaviaže na dodávku projektu prepracovaného do štádia súhrnného projektového riešenia vrátane súhrnného rozpočtu stavby a na dopracovanie projektu do konečného štádia pre tie prevádzkové súbory alebo objekty, pri ktorých nedôjde k dohode s vyššími dodávateľmi o dokončení projektu ako súčasti ich dodávok.
**)
Prevádzkove nevyskúšanými strojmi a zariadeniami sa rozumejú stroje a zariadenia, ktoré sa prevádzkove nevyskúšali v technických podmienkach zodpovedajúcich budúcej prevádzke a ktoré sú vyvíjané na podklade plánov výskumných a vývojových prác. Dohodou investora s dodávateľmi môžu sa výnimočne vyhlásiť za nevyskúšané i stroje a zariadenia, ktoré sa majú prvý raz použiť v mimoriadnych technologických podmienkach.
*)
Vyhláška Ministerstva financií a Štátnej banky československej č. 102/1966 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
**)
Metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie pre zostavovanie štátnych plánov.
***)
Rozsah a spôsob ustanovenia doplnkových rozpočtových nákladov vymedzujú cenníky stavebných prác a montáží, vydanie 1967, a pravidlá pre ich používanie.
*)
Podmienky pre ich používanie upravujú § 2, 3 a 4 vyhl.č. 87/1966 Zb. o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe; § 2 a 3 cit. vyhlášky sú t. . sistované nariadením vlády č. 168/1969 Zb. o prechodnom zákaze zvyšovania cien.
**)
§ 3 ods. 1 vyhl. č. 162/1970 Zb. o niektorých opatreniach v bytovej výstavbe.
***)
Smernice čl. 6.11 a 7.5.
†)
Podrobnejšie podmienky pre rozpočtovanie zvýšených rozpočtových nákladov a percentné sadzby ustanovia so súhlasom Štátnej komisie pre techniku ústredné orgány s pôsobnosťou v oblasti veľkoobchodných cien stavebných prác a montáží.
††)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky československej č. 140/1971 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
†††)
§ 4 vyhlášky č. 87/1966 Zb. o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe.
*)
Ide najmä o
- konštrukčné, dielenské a montážne výkresy pre výrobu a montáž jednotlivých strojov a zariadení a kovových konštrukcií,
- konštrukčné, dielenské a montážne výkresy výrobkov pridruženej stavebnej výroby, výroby prefabrikátov, vymuroviek a izolácií technologických zariadení,
- výkresy stavebných a montážnych zariadení (lešenie, výťahy, žeriavové dráhy a pod.),
- podrobné vytýčenie stavby vykonávané na základe hlavných trás, stavebných čiar a hlavných výškových bodov vytýčených investorom.
*)
Pokyny Štátnej komisie pre techniku o jednotnej evidencii stavieb.
*)
Tým nie je dotknutá pôsobnosť orgánov vykonávajúcich štátny stavebný dozor.
*)
Vyhlášky č. 152/1959 Ú. l. (Ú. v.) o dokumentácii stavieb, č. 22/1958 Ú. l. (Ú. v.) o dokumentácii investičnej výstavby jednotných roľníckych družstiev,
č. 53/1960 Zb. o podmienkach pre používanie prevádzkove nevyskúšaných strojov a zariadení pri projektovaní nových stavieb,
č. 46/1960 Zb. o lehotách pre predkladanie dokumentácie stavieb,
č. 35/1957 Ú. l. (Ú. v.) o projektovej a rozpočtovej dokumentácii pre vývozné dodávky boli zrušené vládnym nariadením č. 38/1966 Zb. k 1. 7. 1966, prípadne 1. 1. 1967.