25/1966 Zb.

Riadne štúdium je základným druhom štúdia na vysokých školách; poskytuje úplné vysokoškolské vzdelanie v príslušnom študijnom odbore. Uskutočňuje sa formou denného štúdia alebo formami štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového a externého), prípadne účelným spojením týchto foriem štúdia. Nároky na úroveň znalostí študentov sú vo všetkých týchto formách rovnaké.

Denné štúdium je forma štúdia, pri ktorej študent spravidla nie je v trvalom pracovnom pomere a jeho hlavným zamestnaním je štúdium.

Večerné štúdium je forma štúdia, v ktorej sa výučba sústreďuje do niekoľkých dní v týždni spravidla vo večerných hodinách.

Diaľkové štúdium je forma štúdia, v ktorej je samostatné štúdium podľa predpísanej literatúry riadené a dopĺňané pravidelnými konzultáciami alebo sústredeniami.

Externé štúdium je forma štúdia, v ktorej sa študent pripravuje úplne samostatne na skúšky podľa individuálneho alebo skupinového učebného plánu.

Na všetkých vysokých školách a fakultách začína sa školský rok 1. októbra a končí sa 30. septembra; rozdeľuje sa na zimný a letný semester.

V každom semestri je 15 výučbových týždňov, na ktoré nadväzuje 4-týždňové obdobie, v ktorom sa nevyučuje, a ktoré je určené predovšetkým na samostatné štúdium. Ustanovený počet výučbových týždňov sa nevzťahuje na posledný semester štúdia, ktorý môže učebný plán upraviť diferencovane.

Hlavné prázdniny sú 8 týždňov, prázdniny počas školského roka sú maximálne 3 týždne. V čase prázdnin možno vykonávať iba vojenské sústredenia a niektoré telovýchovné kurzy alebo sústredenia študentov popri zamestnaní.

Zvyšujúce 3 týždne v roku sa využívajú podľa dispozícií dekana na odbornú prax, exkurzie, skúšky a pod.

Podrobnejšiu úpravu časového plánu školského roka určí dekan.

Počet týždenných hodín prednášok, seminárov a cvičení v dennom štúdiu je maximálne 30 hodín. Do tohto počtu sa nezahŕňajú hodiny venované vojenskej príprave, telesnej výchove a výučbe jazykov, pokiaľ netvoria organickú súčasť študijného odboru.

Prijímanie študentov na vysoké školy upravujú osobitné smernice.

Uchádzač o štúdium na vysokej škole sa stáva vysokoškolským študentom zápisom na fakulte vykonaným po jeho prijatí na štúdium na vysokej škole; zápis sa vyznačí vo výkaze o štúdiu. Študent môže byť zapísaný len na jednej fakulte alebo vysokej škole, ktorá sa nedelí na fakulty; na dvoch fakultách alebo vysokých školách môže byť študent výnimočne zapísaný so súhlasom dekanov oboch fakúlt.

Verejným výrazom prijatia študijných povinností i získania práv študenta na začiatku štúdia na vysokej škole je imatrikulácia zapísaných študentov.

Začiatkom každého ďalšieho školského roka sa študent zapisuje do príslušného ročníka.

Študent zapisuje do výkazu o štúdiu všetky predmety určené učebným plánom príslušného študijného odboru podľa jednotlivých ročníkov.

Popri predmetoch podľa odseku 4, ktoré sú povinné, môže si študent zapísať ďalšie nepovinné predmety podľa svojho záujmu.

Hlavným znakom štúdia na vysokej škole je samostatnosť a sústavnosť.

Podstatnou zložkou štúdia je účasť na výučbe vo všetkých formách predpísaných učebným plánom, ďalej štúdium z učebníc, príručiek a učebných textov a z odborných publikácií domácich i zahraničných, prípadne ďalšia praktická účasť na práci katedry.

Vysoká škola zabezpečuje podmienky pre úspešné samostatné štúdium prednáškami, seminármi, cvičeniami, konzultáciami, odbornou praxou a exkurziami alebo inými formami.

Účasť študentov na seminároch a cvičeniach, na odbornej praxi a na exkurziách je povinná a kontroluje sa.

Dekan môže so súhlasom rektora určiť povinnú účasť študentov i na niektorých prednáškach.

Učiteľ môže umožniť študentovi, ktorý sa z vážnych dôvodov nemohol zúčastniť na výučbe uvedenej v odseku 2, náhradnú výučbu.

V prípade, že študent zamešká podstatnú časť výučby uvedenej v odseku 2 a nemožno ju nahradiť, môže sa mu na jeho žiadosť povoliť opakovanie ročníka podľa § 16.

Podľa povahy študijného odboru alebo podľa iných hľadísk môže dekan rozdeliť študentov jednotlivých ročníkov do študijných skupín.

Prípravu mimoriadne nadaných študentov na vedeckú prácu upravujú osobitné smernice.

Dekan môže v prípade potreby poveriť niektorého z učiteľov pedagogickým a organizačným vedením ročníka (vedúci učiteľ ročníka) a vymedziť jeho úlohy.

Hlavné spôsoby kontroly štúdia sú:

Predmety, v ktorých sa vyžadujú zápočty, klasifikované zápočty a skúšky, určuje učebný plán.

Výsledok klasifikovaného zápočtu a skúšky sa klasifikuje týmito stupňami:

Zápočet a výsledok klasifikovaného zápočtu a skúšky vyznačí skúšajúci vo výkaze o štúdiu, pripojí dátum a podpis. Neprospech sa do výkazu o štúdiu nezapisuje. Výsledky všetkých skúšok sa zaznamenávajú v evidencii dekanátu fakulty.

Priebežnú kontrolu štúdia vykonávajú učitelia najmä na seminároch, na cvičeniach, na odbornej praxi a pri exkurziách, prípadne zadaním domácich prác.

Zápočtom potvrdzuje učiteľ, že študent v rámci príslušného predmetu splnil požiadavky priebežnej kontroly a že sa zúčastnil na výučbe uvedenej v § 7 ods. 2.

Klasifikovaným zápočtom hodnotí učiteľ, ako študent osvedčil zručnosti a splnil uložené úlohy v niektorých praktických cvičeniach, prípadne v odbornej praxi, najmä v laboratóriách, rysovniach, na klinikách, v ateliéroch a pod.

Pri predmete, pri ktorom je podľa učebného plánu predpísaný zápočet, je získanie zápočtu podmienkou pre vykonanie skúšky z tohto predmetu; výnimku môže povoliť skúšajúci (§ 13 ods. 3).

Skúšky môžu byť ústne alebo písomné, alebo ústne i písomné, alebo praktické.

V semestri sa pripúšťa maximálne 5 skúšok; skúšky z vojenskej prípravy a jazykov, pokiaľ netvoria organickú súčasť výučby, sa do tohto počtu nezahŕňajú.

Podľa pokynov dekana určí skúšajúci skúšobné termíny tak, aby študenti mali možnosť voľby medzi niekoľkými termínmi. Študentom sa umožní, aby mohli skladať skúšky ešte pred ukončením výučby v príslušnom semestri.

Príprava na skúšky v období, keď prebieha výučba, neospravedlňuje neúčasť študenta na výučbe uvedenej v § 7 ods. 2.

Ak sa študent nemôže dostaviť vo zvolenom termíne na skúšku, je povinný sa vopred ospravedlniť skúšajúcemu, ktorý určí náhradný termín. Ak sa študent nedostaví na skúšku bez vážneho dôvodu, má to rovnaké dôsledky, ako keby na skúške neprospel; o dôvodnosti ospravedlnenia rozhodne skúšajúci. Rovnaké dôsledky má i odstúpenie od skúšky.

Dekan môže povoliť študentom riadneho štúdia skoršie skladanie skúšok i z vyšších ročníkov, aby zvlášť nadaní študenti mohli ukončiť štúdium v skrátenom čase. V prípade potreby sa vykoná dodatočný zápis príslušného predmetu.

V prípadoch určených učebným plánom alebo v mimoriadnych, osobitne odôvodnených prípadoch na základe rozhodnutia dekana, prípadne na žiadosť študenta sa vykoná skúška pred komisiou.

O štátnych záverečných skúškach platia osobitné smernice.

Ak študent na skúške neprospel, určí mu skúšajúci termín prvej opravnej skúšky.

Druhú opravnú skúšku môže povoliť skúšajúci; ak ju nepovolí, môže ju na žiadosť študenta povoliť dekan.

Tretiu opravnú skúšku môže vo výnimočných prípadoch povoliť na žiadosť študenta dekan.

Rozhodnutie dekana podľa odsekov 2 a 3 je konečné.

Do vyššieho ročníka môže byť zapísaný len študent, ktorý splnil všetky študijné povinnosti určené učebným plánom predchádzajúceho ročníka do 30. septembra.

Študentovi, ktorému k 30. septembru chýbajú najviac 2 z predpísaných skúšok, môže dekan povoliť podmienečný zápis s tým, že mu určí termíny skúšok, a to tak, aby boli vykonané najneskôr do 30. novembra; obdobne môže sa povoliť podmienečný zápis študentovi, ktorému chýbajú zápočty alebo klasifikované zápočty.

Študentovi, ktorý nesplnil podmienky pre postup do vyššieho ročníka, môže dekan povoliť opakovanie ročníka. Počas štúdia možno opakovať iba dva ročníky. Druhé opakovanie toho istého ročníka a opakovanie dvoch ročníkov v priebehu prvých troch rokov štúdia je neprípustné.

Pri opakovaní ročníka zapisuje študent iba tie predmety a opakuje iba tie skúšky a cvičenia ukončené klasifikovaným zápočtom, pri ktorých neprospel alebo pri ktorých dosiahol klasifikačný stupeň dobre. Opravné skúšky v opakovanom ročníku môže povoliť iba dekan, a to len vo výnimočných prípadoch; jeho rozhodnutie je konečné.

Dekan môže študentovi z vážnych osobných dôvodov, najmä zdravotných prerušiť štúdium najdlhšie na dobu dvoch rokov.

Prerušenie štúdia sa zaznamenáva vo výkaze o štúdiu. Po uplynutí doby prerušenia štúdia sa študent zaraďuje do toho ročníka, v ktorom bolo štúdium prerušené. Prípadné rozdiely v učebných plánoch sa vyrovnajú vykonaním osobitných skúšok; tieto skúšky a termíny na ich vykonanie určí dekan.

Študent, ktorý hodlá zanechať štúdium, oznámi to písomne dekanovi.

Ak sa študent nedostaví bez dostatočného ospravedlnenia na zápis do príslušného ročníka v určenom termíne, predpokladá sa, že zanechal štúdium; o dôvodnosti ospravedlnenia rozhoduje dekan.

Dekanát vydá študentovi, ktorý zanechal štúdium, ak o to požiada, potvrdenie o úspešne vykonaných skúškach.

Študenta, ktorý nesplnil podmienky pre postup do vyššieho ročníka a ktorému sa nepovolilo opakovať ročník, vylúči dekan zo štúdia pre neprospech.

Dekanát vydá študentovi, ktorý bol zo štúdia vylúčený pre neprospech, ak o to požiada, potvrdenie o úspešne vykonaných skúškach.

V odôvodnených prípadoch môže sa študentovi na jeho žiadosť povoliť prestup

Prestup v rámci tej istej fakulty povoľuje dekan, prestup na inú fakultu povoľuje dekan fakulty, na ktorú študent hodlá prestúpiť, po dohode s dekanom fakulty, na ktorej študent doteraz študuje.

O započítaní doteraz zložených skúšok a o vykonaní osobitných skúšok určených na vyrovnanie rozdielov v učebných plánoch platia obdobne ustanovenia § 21 druhá veta a § 17 ods. 2 tretia veta.

Študent, ktorý štúdium zanechal alebo bol zo štúdia vylúčený, môže byť znova prijatý na vysokú školu len na základe nového prijímacieho konania. O započítaní skúšok s prihliadnutím na prospech a dobu, ktorá uplynula od vykonania skúšky, a o zaradení do príslušného ročníka rozhoduje dekan po vyjadrení vedúceho katedry. O vykonaní osobitných skúšok určených na vyrovnanie rozdielov v učebných plánoch platí obdobne ustanovenie § 17 ods. 2 tretia veta.

Závažné alebo opätovné porušenie študijných povinností, zásad riadneho správania alebo občianskych povinností sa stíha ako kárne previnenie. Za kárne previnenie možno uložiť tieto kárne opatrenia:

Kárne konanie uskutočňuje a kárne opatrenia ukladá trojčlenná kárna komisia. Kárna komisia rozhoduje väčšinou hlasov. Predsedu a členov kárnej komisie vymenúva dekan z členov vedeckej rady. Na rokovanie kárnej komisie sa prizvú zástupcovia organizácií študentov.

Pred uložením kárneho opatrenia sa poskytuje študentovi príležitosť na vyjadrenie.

Rozhodnutia o kárnom opatrení sa vydávajú písomne; rozhodnutie, ktorým sa ukladá verejné pokarhanie, musí obsahovať aj údaj o tom, ako sa zverejní.

Ak sa proti študentovi zaviedlo trestné konanie, vyčká sa zásadne na jeho výsledok. Kárne konanie môže sa uskutočniť a kárne opatrenie uložiť i vtedy, ak trestné konanie bolo zastavené, ak bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok alebo ak bola vyhlásená amnestia.

Pre eventuálne ďalšie štúdium študenta, ktorý bol vylúčený zo štúdia, platí ustanovenie § 21.

Študentom riadneho štúdia prestáva byť, kto

Dočasne prestáva byť študentom ten, koho štúdium bolo prerušené.

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 študentské práva zanikajú.

Pre štúdium popri zamestnaní neplatí ustanovenie § 15. Pre externé štúdium platí ustanovenie § 5 ods. 4 primerane.

Študenti externého štúdia študujú podľa individuálnych alebo skupinových učebných plánov, ktoré určuje dekan tak, aby sa obsahove kryli s učebným plánom denného štúdia.

Skúšky v diaľkovom a večernom štúdiu treba zložiť za zimný semester do 30. septembra bežného kalendárneho roka a za letný semester do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

Zahraničný uchádzač zapísaný na štúdium na Univerzite 17. novembra zostáva študentom tejto školy po celú dobu svojich štúdií v Československej socialistickej republike, a to i po zápise na inej vysokej škole.

Vo veciach upravených v § 17, 18, 19, 20 a 22 rozhoduje dekan fakulty, na ktorej zahraničný študent študuje, po dohode s rektorom Univerzity 17. novembra.

Mimoriadne štúdium je štúdium jednotlivých predmetov na jednej alebo viacerých fakultách alebo vysokých školách, ktoré sa nedelia na fakulty; neposkytuje úplné vysokoškolské vzdelanie.

Na mimoriadne štúdium sa môže zapísať i študent riadneho štúdia inej fakulty alebo vysokej školy, ktorá sa nedelí na fakulty.

Z predmetov, ktoré si študent mimoriadneho štúdia zapísal, môže robiť skúšky; o vykonaných skúškach vystaví mu dekanát (na vysokých školách, ktoré sa nedelia na fakulty, rektorát) potvrdenie.

Pokiaľ sa študent v mimoriadnom štúdiu podrobí skúškam z niektorých predmetov a neskôr sa zapíše na riadne štúdium, rozhodne dekan, po vyjadrení príslušného vedúceho katedry, o započítaní týchto skúšok do riadneho štúdia.

Inak platia pre mimoriadne štúdium ustanovenia § 3 ods. 1 prvá veta, § 4, § 5 ods. 1 prvá veta, § 6, 10, 12, § 13 ods. 1 a 5, § 14, 18, 22 a 28 primerane.

Na vysokých školách, ktoré sa nedelia na fakulty, plní úlohy dekana podľa tejto vyhlášky rektor.

Proti rozhodnutiu kárnej komisie, dekana fakulty alebo samostatnej fakulty, ako aj rektora vysokej školy, ktorá sa nedelí na fakulty, pokiaľ tieto rozhodnutia nie sú podľa tejto vyhlášky konečné, môže sa študent odvolať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu kárnej komisie sa môže študent odvolať k dekanovi; jeho rozhodnutie je konečné.

Proti rozhodnutiu dekana sa môže študent odvolať k rektorovi; jeho rozhodnutie je konečné.

Proti rozhodnutiu dekana samostatnej fakulty alebo rektora vysokej školy, ktorá sa nedelí na fakulty, ako aj proti rozhodnutiu dekana vydanému po dohode s rektorom Univerzity 17. novembra (§ 25 ods. 2) sa môže študent odvolať na Ministerstvo školstva a kultúry. Rozhodnutie Ministerstva školstva a kultúry je konečné.^*)

O náhrade škody spôsobenej študentmi vysokej škole platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Účastníci špeciálneho externého štúdia na vysokých školách technického smeru sa stávajú odo dňa účinnosti tejto vyhlášky externými študentmi podľa tejto vyhlášky.