45/1966 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1966 do 31.12.1994
Predpis bol zrušený predpisom 272/1994 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.07.1966 - 31.12.1994 |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 45/1966 Zb. |
Názov: | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 13.06.1966 |
Dátum vyhlásenia: | 29.06.1966 |
Dátum účinnosti od: | 01.07.1966 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.1994 |
Autor: | Ministerstvo zdravotníctva |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
20/1966 Zb. | Zákon o starostlivosti o zdravie ľudu |
272/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí |
45
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva
z 13. júna 1966
o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok
Ministerstvo zdravotníctva ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi
na vykonanie § 4 ods. 3 a 4, § 7, 9, 16, § 70 ods. 1, § 71 ods. 2 a § 78 ods. 1 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu (ďalej len „zákon“):
Prvá časť
§ 1
Úvodné ustanovenia
Predmetom starostlivosti o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok a zdravého
spôsobu života a práce (ďalej len „zdravé životné podmienky“) sú
a)
zdravý stav ovzdušia, vody, pôdy a ostatných zložiek životného prostredia, najmä
sídlisk, rekreačných a kúpeľných oblastí, obytných a iných budov, verejne prístupných
miest a okolia závodov, ako i zariadení osobnej dopravy, telovýchovných zariadení
a zariadení poskytujúcich služby obyvateľstvu (starostlivosť o všeobecnú a komunálnu
hygienu),
b)
zdravá výživa obyvateľstva (starostlivosť o hygienu výživy) a uspokojovanie obyvateľstva
zdravotne nezávadnými predmetmi bežného užívania (starostlivosť o hygienu predmetov
bežného užívania),
c)
zdravý vývoj detí a dorastu, predovšetkým pokiaľ ide o výchovné prostredie a spôsob
výchovy (starostlivosť o hygienu detí a dorastu),
d)
priaznivé pôsobenie pracovného prostredia a práce na zdravie pracujúcich (starostlivosť
o hygienu práce).
Druhá časť
Prvá hlava
STAROSTLIVOSŤ O VŠEOBECNÚ A KOMUNÁLNU HYGIENU
Oddiel 1
Vytváranie a ochrana zdravého stavu ovzdušia
§ 2
(1)
Vzduch v životnom prostredí musí vyhovovať hygienickým požiadavkám a musí byť chránený
pred znečisťovaním prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami a pachmi, prípadne aj
inými látkami ohrozujúcimi zdravie (ďalej len „škodliviny“).
(2)
Zásadné hygienické požiadavky a najvyššie prípustné koncentrácie najzávažnejších
škodlivín v ovzduší ustanovuje hlavný hygienik Československej socialistickej republiky.*) Bližšie hygienické požiadavky a prípustné hodnoty ostatných škodlivín určujú v jednotlivých
prípadoch podľa miestnych podmienok krajskí a okresní hygienici.
§ 3
(1)
Plánovanie, projektovanie, výstavba a prestavba závodov musí sa vykonávať tak, aby
sa pri ich prevádzke mohli dodržiavať hygienické požiadavky a hodnoty ustanovené podľa
§ 2; toto ustanovenie platí aj pre plánovanie, projektovanie, výrobu a prestavbu zariadení
vrátane dopravných prostriedkov.
(2)
V závodoch a zariadeniach, ktoré sú už v prevádzke, je potrebné sústavne robiť všetky
opatrenia, aby sa množstvo škodlivín v ovzduší postupne znížilo aspoň na ustanovené
hodnoty.
(3)
Rovnako pri všetkých ostatných činnostiach je každý povinný vo svojej pôsobnosti
dbať na to, aby sa nepriaznivo neovplyvňovalo ovzdušie, a za tým účelom robiť všetky
potrebné opatrenia.
§ 4
V kúpeľných, klimatických a rekreačných miestach a v okolí zdravotníckych, výchovných
a telovýchovných zariadení musí sa vytvárať zdravé ovzdušie a jeho ochrane musí sa
venovať osobitná pozornosť; musí sa v nich zabrániť vzniku akýchkoľvek nových zdrojov
znečistenia. Všetky doterajšie zdroje znečisťovania vzduchu musia sa z nich urýchlene
odstraňovať.
§ 5
(1)
Okolo závodov a zariadení, v ktorých opatrenia uvedené v § 3 a 4 nestačia zabrániť znečisťovaniu vzduchu, a okolo objektov a miest, ovzdušie ktorých
sa má chrániť, zriaďujú sa pásma hygienickej ochrany. Tieto pásma musia sa vytýčiť
a vybaviť podľa intenzity škodlivín alebo podľa povahy chráneného záujmu tak, aby
mohli plniť účely, pre ktoré sa zriaďujú.
(2)
Územia, na ktorých treba zriadiť pásma hygienickej ochrany, druh a rozsah týchto
pásiem a spôsob ich využitia určí na návrh orgánu hygienickej služby orgán územného
plánovania.
(3)
Pásma hygienickej ochrany okolo závodov a zariadení, ktoré sú zdrojom znečisťovania
vzduchu, zriaďujú ich prevádzatelia; pásma hygienickej ochrany pri objektoch a miestach,
ktoré vyžadujú z hľadiska čistoty vzduchu osobitnú ochranu, zriaďujú národné výbory.
Oddiel 2
Vytváranie a ochrana zdravého stavu vody
§ 6
Pre potrebu ľudí, zvierat a pre niektoré hospodárske účely musí byť zabezpečené dostatočné
množstvo vody vyhovujúce hygienickým požiadavkám; táto voda musí mať ustanovenú akosť
a musí byť chránená pred znečisťovaním. Za tým účelom musia sa chrániť pred znečisťovaním
zdroje vody určené na uvedené účely, ako aj zariadenia, ktorými sa táto voda zachytáva,
čerpá, upravuje a rozvádza.
§ 7
(1)
Na pitie, na výrobu a prípravu požívatín, liečiv a kozmetických výrobkov, počítajúc
do toho čistenie nádob a zariadení, ktoré sa na tieto účely používajú, a na ošetrovanie
chorých smú sa používať len pitné vody, prípadne minerálne stolové vody. Orgány hygienickej
služby môžu výnimočne v odôvodnených prípadoch povoliť na tieto účely používanie vody,
ktorej chýba niektorý znak pitnej vody zo zdravotného hľadiska menej významný.
(2)
Vzhľad, chuť a ostatné fyzikálne, ako aj chemické, mikrobiologické a biologické vlastnosti
pitnej vody ustanovuje štátna technická norma.*) Minerálne stolové vody a prírodné liečivé vody určené na pitie alebo inhaláciu musia
vykazovať z hľadiska mikrobiologického tie isté vlastnosti ako pitná voda.
§ 8
(1)
Na umývanie a kúpanie v umelých zariadeniach, na napájanie a ošetrovanie zvierat
v zariadeniach pre ich ustajnenie a chov smie sa používať úžitková voda, ak nemožno
zabezpečiť pitnú vodu.
(2)
Vlastnosti úžitkovej vody a možnosť jej použitia na jednotlivé účely posúdi orgán
hygienickej služby, ktorý tiež určí, kedy treba použiť úžitkovú vodu na výrobné a
prevádzkové účely; vlastnosti vody určenej na napájanie a ošetrovanie zvierat určí
Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.
§ 9
Orgány hygienickej služby môžu zakázať používanie vôd na rekreáciu a na telovýchovné
účely v prírodnom prostredí, ak je voda zdravotne závadná do tej miery, že by mohla
spôsobiť vznik chorôb, najmä prenosných chorôb.
§ 10
Na iné výrobné a prevádzkové účely, než sú uvedené v § 7 až 9, možno použiť akúkoľvek vodu (prevádzková voda), pokiaľ neovplyvňuje životné a pracovné
prostredie alebo zdravotnú nezávadnosť výrobkov.
§ 11
Na zabezpečenie hygienických požiadaviek kladených na jednotlivé druhy vôd, na zamedzenie
nepriaznivých zmien ich akosti a na zamedzenie ich znečisťovania je predovšetkým potrebné
robiť opatrenia uložené predpismi o vodnom hospodárstve.**) Orgány hygienickej služby môžu uložiť vykonanie ďalších opatrení, ak je to potrebné
na zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti a vyhovujúcej akosti vôd, najmä pitnej a úžitkovej
vody.
§ 12
(1)
Okolo zdrojov, ktoré majú slúžiť na hromadné zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou,
musia byť zriadené pásma hygienickej ochrany.
(2)
Pásmo hygienickej ochrany 1. stupňa je priestor kolo zdroja vody, ktorého veľkosť
a tvar sa určí podľa členenia územia v okolí zdroja, podľa smeru prúdu vody a zloženia
pôdy; prihliada sa aj na povahu a spôsob zastavania a využitia pozemkov okolo zdroja.
V pásme hygienickej ochrany 1. stupňa musia sa urobiť prísne hygienické opatrenia,
aby voda nemohla byť znečisťovaná. Územie v tomto pásme musí byť zbavené všetkých
zdrojov znečistenia, dôkladne asanované a oplotené alebo inak zabezpečené, aby sa
zamedzilo prístupu nepovolaných ľudí a zvierat; musí sa zabezpečiť aj pred znečistením
zrážkovými prívalmi.
(3)
Ak je nebezpečenstvo, že by voda mohla byť znečisťovaná alebo výdatnosť zdroja ohrozovaná
zo vzdialenejších miest, musí sa zriadiť okolo pásma 1. stupňa ešte pásmo hygienickej
ochrany 2. stupňa; toto pásmo sa určí vždy pri odbere vody z vodného toku alebo z
nádrže. V pásme hygienickej ochrany 2. stupňa určia sa podľa povahy územia opatrenia
potrebné na to, aby sa zabránilo znečisťovaniu a infikovaniu vody.
(4)
Pre zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti vody pri odbere z vodných tokov a nádrží
zriadi sa pásmo hygienickej ochrany 3. stupňa, ktoré zahŕňa celé povodie nad miestom
odberu vody. V tomto pásme sa vykonáva zvýšený hygienický dozor nad všetkými zdrojmi
znečistenia toku, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť akosť vody v mieste odberu, ako
aj zostrený epidemiologický dozor, pokiaľ ide o sledovanie chorôb prenášaných vodou.
(5)
Veľkosť a tvar pásiem hygienickej ochrany určia sa vodohospodárskym konaním; týmto
konaním sa tiež určia spôsob a podmienky využitia pásiem 1. a 2. stupňa.
§ 13
Rozvod pitnej, úžitkovej a prevádzkovej vody nesmie sa prepájať a musí sa upraviť
tak, aby sa jednotlivé druhy vôd nemohli zameniť.
§ 14
Organizácie, ktoré dodávajú pitnú a úžitkovú vodu na hromadné zásobovanie, sú povinné
zabezpečovať jej zdravotnú nezávadnosť a za tým účelom sústavne kontrolovať jej akosť
fyzikálnymi, chemickými a mikrobiologickými skúškami. Obdobnú povinnosť majú organizácie,
ktoré odoberajú pitnú a úžitkovú vodu z vlastných zdrojov, pokiaľ by ich výrobky mohli
v dôsledku použitia závadnej vody ohroziť zdravie obyvateľstva.
Oddiel 3
Vytváranie a ochrana zdravého stavu pôdy
§ 15
(1)
Pôda v miestach, kde môže ovplyvňovať životné podmienky, musí vyhovovať hygienickým
požiadavkám a musí byť chránená pred látkami škodiacimi zdraviu, najmä látkami toxickými,
pred zárodkami prenosných chorôb ľudí a zvierat a pred cudzopasníkmi.
(2)
Hygienická ochrana pôdy musí sa vykonávať najmä v okolí zdrojov vody, v sídliskách,
závodoch a zariadeniach a v ich okolí a v miestach pre telovýchovné, rekreačné a kúpeľné
účely.
§ 16
V záujme hygienickej ochrany pôdy musia sa najmä
a)
miesta a zariadenia pre zhromažďovanie tekutých a tuhých odpadov a spôsob ich odstraňovania,
zneškodňovania a zúžitkovania voliť tak, aby pôda nebola nadmerne zaťažená z hľadiska
biologického, chemického alebo fyzikálneho a aby nebola znížená jej samočistiaca schopnosť;
znehodnotená pôda musí sa rekultivovať,
b)
pomery podzemných a povrchových vôd upravovať tak, aby sa zaručilo vytváranie priaznivých
vodných pomerov v pôde,
c)
určiť vhodné miesta pre zakopávanie tiel uhynutých zvierat a ich častí,
d)
určiť a vykonávať vhodné stavebné a technické úpravy, ktoré majú brániť znečisťovaniu
pôdnych vrstiev,
e)
účelne upraviť mikrobiologické a biologické pôdne pomery,
f)
určiť a dodržiavať podmienky na vykonávanie závlah, aby sa pôda nadmerne biologicky
nezaťažovala a nepodmáčala.
Oddiel 4
Vytváranie a ochrana zdravého stavu území a sídlisk
§ 17
Sídliská*) - vrátane občianskej výstavby - musia sa plánovať, umiestňovať, usporiadať a ich
výstavba vykonávať tak, aby prostredie priaznivo pôsobilo na rozvoj telesných a duševných
schopností obyvateľov a neohrozovalo ich zdravie; rovnako musí pôsobiť i prevádzka
v nich, a to tak v celku, ako aj v ich jednotlivých častiach.
§ 18
Na zabezpečenie zdravého stavu území a sídlisk je nevyhnutné, aby
a)
územia boli usporiadané v súlade s hygienickými požiadavkami na ochranu vzduchu,
vody a pôdy pred znečisťovaním tak, aby sa vytvárali a nenarušovali ich priaznivé
klimatické a biologické podmienky a aby sa zabezpečovali predpoklady pre harmonické
uspokojovanie potrieb bývania, práce, kultúry, telovýchovy, zotavenia a liečenia,
b)
výrobné a dopravné plochy, závody a zariadenia boli umiestnené, usporiadané a vybavené
tak, aby sa zabezpečila ochrana sídlisk, rekreačných plôch, liečebných území a kúpeľných
miest a aby sa umožnil ich žiadúci rozvoj,
c)
sídliská, ich časti a doplnky i výrobné objekty mimo sídliska boli umiestňované v
zdravom prostredí, s priaznivými klimatickými a biologickými podmienkami a na území
zdravotne nezávadnom; ich usporiadanie, vybavenie a spôsob zástavby nesmie brániť
prevetraniu a preslneniu, musí chrániť pred hlukom, otrasmi a inými vonkajšími škodlivými
vplyvmi a musí umožňovať vhodné a účelné riešenie dopravných otázok,
d)
členenie územnej výstavby sa vykonávalo tak, aby vznikli samostatné výrobné a obytné
obvody a centrá a ochranné pásy zelene.
Oddiel 5
Vytváranie a ochrana zdravých podmienok pri poskytovaní služieb obyvateľstvu
§ 19
Služby obyvateľstvu musia sa poskytovať v zdravotne nezávadnom prostredí a za podmienok
hygienicky nezávadných. Príslušné ustanovenia predpisov upravujúcich hygienické podmienky
musia byť vyvesené v prevádzkárňach na viditeľnom mieste.
§ 20
(1)
V priestoroch, v ktorých sa usporadúvajú kultúrne podniky, najmä divadelné, filmové
a hudobné predstavenia alebo športové vystúpenia, musí byť zabezpečené nielen sústavné
vetranie, ale aj dostatočná výmena vzduchu pred každým predstavením. V stálych zariadeniach
určených na predstavenia, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet účinkujúcich, treba
zabezpečiť pre účinkujúcich hygienické zariadenia oddelené od hygienických zariadení
pre návštevníkov.
(2)
Tam, kde pri kultúrnych podnikoch spoluúčinkujú zvieratá, musia byť pre ne zabezpečené
dostatočné priestory, ktoré možno vetrať a upratovať takým spôsobom, aby sa nemohli
porušovať hygienické podmienky v ostatných priestoroch ani v najbližšom okolí prevádzkárne.
(3)
Inak musia byť pri usporadúvaní kultúrnych podnikov splnené aj požiadavky ustanovené
v § 19.
§ 21
Organizácie vykonávajúce osobnú dopravu sú povinné vytvárať technické a organizačné
predpoklady i materiálne podmienky vrátane zostavovania grafikonu osobnej dopravy
pre zvyšovanie hygieny a kultúry cestovania.
§ 22
Pri poskytovaní služieb obyvateľstvu je dovolené fajčiť len v priestoroch osobitne
na to vyhradených. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prevádzkárne verejného stravovania
( s výnimkou tých, ktoré sú určené pre nefajčiarov); v týchto prevádzkárňach - pokiaľ
to dovoľuje priestorové usporiadanie - musí byť vyhradená najmenej jedna miestnosť,
v ktorej nie je dovolené fajčiť, a to aspoň po čas obvyklý pre podávanie hlavných
jedál.
Oddiel 6
Súčinnosť zdravotníckych orgánov pri usmerňovaní starostlivosti o komunálnu a všeobecnú
hygienu
§ 23
(1)
Orgány a organizácie sú povinné vyžiadať si podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona záväzný posudok
1.
okresného hygienika
a)
k návrhom územných plánov sídlisk, schválenie ktorých patrí okresným národným výborom,
b)
k investičným úlohám a k projektovej dokumentácii prvého stupňa pri stavbách všetkých
druhov a k odovzdaniu stavieb do prevádzky (užívania),
c)
k vymedzeniu pásiem hygienickej ochrany,
d)
k možnosti využitia vodných zdrojov na zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou,
e)
k použitiu rybníkov na rekreačné účely;
2.
krajského hygienika
a)
k návrhom územných plánov rajónov a sídlisk, schvaľovanie ktorých patrí krajským
národným výborom alebo vláde,
b)
k návrhom krajských typových podkladov a vzorových projektov stavieb všetkých druhov,
c)
k návrhom na výrobu stavebných prvkov a materiálov, ktoré sa majú použiť v krajskom
meradle,
d)
k návrhom iných opatrení, ku ktorým inak dáva záväzný posudok okresný hygienik, avšak
vec prerokúvajú krajské orgány, alebo keď si to krajský hygienik sám vyhradí;
3.
hlavného hygienika Československej socialistickej republiky
a)
k návrhom celoštátnych typových podkladov a vzorových projektov stavieb všetkých
druhov,
b)
k návrhom štátnych a odborových technických noriem ustanovujúcich pravidlá pre územné
plánovanie, pre projektovanie sídlisk a jednotlivých stavieb a pre ich zariadenie
a vybavenie a k návrhom štátnych a odborových technických noriem ustanovujúcich znaky
pre stavebné materiály a konštrukcie,
c)
k návrhom na zavedenie výroby stavebných prvkov a materiálov, ktoré sa majú používať
v celoštátnom meradle a pre ktoré nie sú vydané technické normy.
(2)
Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona s orgánmi hygienickej služby len prerokovať, sú najmä opatrenia pri zmene v použití
pozemku, stavby, zariadenia alebo vodného zdroja.
(3)
Orgány hygienickej služby smú dať kladný záväzný posudok na uvedenie závodov a zariadení
do trvalej prevádzky až vtedy, keď sa vykonali úpravy a opatrenia na zabezpečenie
zdravých životných podmienok požadované alebo schválené v predchádzajúcom konaní a
keď sa preskúšala ich účinnosť.
(4)
Územní, prípadne závodní obvodní lekári s kolektívom zdravotníckych pracovníkov obvodu
sledujú plnenie úloh v starostlivosti o zdravý stav sídlisk, budov, zariadení a verejne
prístupných miest a pri zabezpečovaní zdravých podmienok v prevádzkárňach poskytujúcich
služby obyvateľstvu.
Druhá hlava
STAROSTLIVOSŤ O HYGIENU VÝŽIVY
§ 24
(1)
Požívatiny (potraviny vrátane potravinových surovín, nápoje vrátane pitnej vody a
minerálnych vôd a pochutiny) musia byť zdravotne nezávadné a musia mať potrebnú biologickú
hodnotu; tiež nesmú byť mikrobiologicky alebo inak narušené, nesmú vzbudzovať odpor,
nesmú mať neznámy ani podozrivý pôvod a musia zodpovedať požiadavkám ustanoveným v
ďalších ustanoveniach tejto vyhlášky, prípadne ďalším požiadavkám ustanoveným hlavným
hygienikom Československej socialistickej republiky. Pokiaľ sú hygienické, prípadne
iné zdravotné požiadavky na požívatiny ustanovené v technických normách (napr. jodidácia
soli), musia sa dodržiavať predovšetkým tieto normy.
(2)
Výnimky z ustanovených hygienických požiadaviek smú sa povoliť len so súhlasom orgánov
hygienickej služby a len vtedy, ak sú pre to osobitné mimoriadne dôvody.
(3)
Pre výrobu a ďalší obeh požívatín, ktoré sú upravené pre zvláštny spôsob výživy alebo
určitý výživný účinok (dietetické požívatiny), môžu orgány hygienickej služby určiť
podľa ich povahy zvýšené hygienické požiadavky.
§ 25
(1)
Na výrobu a na úpravu požívatín smú sa používať cudzorodé látky (napr.farbivá, konzervačné,
aromatické a iné prísady) len takého druhu, v takom množstve a za takých podmienok,
ktoré určí alebo schváli hlavný hygienik Československej socialistickej republiky.
(2)
Dovážané požívatiny musia vyhovovať hygienickým podmienkam ustanoveným v Československej
socialistickej republike.
(3)
Pri preprave požívatín musia sa používať spravidla len zvláštne na to určené dopravné
a paletizačné prostriedky.
§ 26
(1)
Pracovníci prichádzajúci do priameho styku s požívatinami určenými pre širší okruh
spotrebiteľov alebo s predmetmi bezprostredne slúžiacimi na priamy styk s týmito požívatinami
musia aktívne prispievať k vytváraniu a ochrane zdravých podmienok pri zabezpečovaní
výživy obyvateľstva a za tým účelom si osvojovať potrebné znalosti.*)
(2)
Pracovníci organizácií zaoberajúci sa nákupom, uchovávaním (konzervovaním), spracovaním
alebo balením húb alebo iných prírodných plodín, pokiaľ s týmito plodinami priamo
zaobchádzajú, a osoby predávajúce spotrebiteľom také plodiny na miestach na to určených
sú povinní preukázať základné znalosti takých plodín pred skúšobnou komisiou, ktorú
vymenúva a odvoláva krajský hygienik. Organizácie zaoberajúce sa uchovávaním, spracovaním
alebo balením takých plodín sú povinné podľa povahy činnosti zamestnávať potrebný
počet znalcov týchto plodín. Ministerstvo zdravotníctva určí, na ktoré prírodné plodiny
- okrem húb - sa vzťahujú tieto ustanovenia.
§ 27
Na zabezpečenie správnej výživy obyvateľstva treba nielen to, aby sa dodržiavali požiadavky
ustanovené v § 24 až 26, ale tiež to, aby sa požívatiny dostávali obyvateľstvu vo vhodnom množstve a v správnom
pomere. Za tým účelom zdravotnícke orgány vytyčujú podľa výsledkov vedeckého bádania
a výskumu zásady správnej výživy pre jednotlivé skupiny obyvateľstva, najmä podľa
veku, činnosti a zdravotného stavu. Orgány a organizácie, ktoré môžu ovplyvniť skladbu
výživy obyvateľstva, sú povinné dbať na tieto zásady pri výrobe a dovoze požívatín,
pri ich uvádzaní na spotrebiteľský trh a pri prevádzke spoločného stravovania; sú
preto tiež povinné prerokúvať návrhy spotrebiteľských plánov s okresným, prípadne
krajským hygienikom.
§ 28
(1)
Pri projektovaní, výstavbe a prestavbe jednotlivých potravinárskych objektov (závodov,
skladov, predajní a zariadení, vrátane zariadení spoločného stravovania) a pri schvaľovaní
celoštátnych typových podkladov a vzorových projektov stavieb takých objektov treba
si vyžiadať záväzný posudok orgánov hygienickej služby podľa § 23. Okrem toho treba si vyžiadať záväzný posudok
1.
okresného alebo podľa povahy veci krajského hygienika
a)
k uvedeniu potravinárskych závodov a zariadení do prevádzky,
b)
k zmenám v prevádzke, pokiaľ si to okresný (krajský) hygienik vyhradí,
2.
hlavného hygienika Československej socialistickej republiky
a)
k návrhom štátnych a odborových technických noriem požívatín a metodík skúšania a
posudzovania ich zdravotnej nezávadnosti, ktoré sa odchyľujú od základných smerníc
ustanovených hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky,
b)
k novým druhom strojov, prístrojov, nástrojov a iných zariadení na výrobu požívatín
a k zavádzaniu nových technologických postupov vo výrobe požívatín, pokiaľ to hlavný
hygienik Československej socialistickej republiky určí.
(2)
Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona prerokovať s orgánmi hygienickej služby, sú všetky opatrenia pri zaobchádzaní s požívatinami,
ktoré by mohli mať vplyv na ich zdravotnú nezávadnosť, príp. biologickú hodnotu, pokiaľ
nejde o opatrenia podľa odseku 1.
(3)
Územní lekári, prípadne závodní obvodní lekári a ďalší lekári, poskytujúci služby
v zdravotníckych obvodoch sledujú, ako sa plnia hygienické požiadavky v potravinárskych
obchodoch a v zariadeniach spoločného stravovania.
Tretia hlava
STAROSTLIVOSŤ O HYGIENU PREDMETOV BEŽNÉHO UŽÍVANIA
§ 29
(1)
Predmety, ktoré pri bežnom užívaní prichádzajú do priameho alebo nepriameho styku
s ľudským organizmom alebo s požívatinami (ďalej len „predmety bežného užívania“),
musia byť zdravotne nezávadné a musia mať také vlastnosti a zloženie, aby pri obvyklom
spôsobe používania nemohli poškodiť zdravie spotrebiteľov alebo byť zdrojom ich obťažovania,
prípadne znehodnotiť požívatiny.
(2)
Dovážané predmety bežného užívania musia vyhovovať hygienickým podmienkam ustanoveným
v Československej socialistickej republike.
§ 30
(1)
K návrhom technických noriem pre predmety bežného užívania, ktoré prichádzajú do
priameho intenzívneho styku s ľudským organizmom (najmä pre kozmetické výrobky, čistiace
kožné prostriedky a potreby intímnej osobnej hygieny), ako aj pre predmety bežného
užívania, ktoré prichádzajú do priameho styku s požívatinami (pre riad, náčinie, príbory,
stroja a prístroje, výrobné linky, obaly, uzávery a pre iné predmety, ktoré sa používajú
na získavanie, výrobu, prípravu, odmeriavanie, balenie, skladovanie a prepravu požívatín)
musí sa vyžiadať záväzný posudok hlavného hygienika Československej socialistickej
republiky, pokiaľ sa tieto návrhy odchyľujú od základných smerníc ním ustanovených.
Pre tie z uvedených predmetov bežného užívania, pre ktoré sa nenavrhujú technické
normy, musí sa vyžiadať záväzný posudok hlavného hygienika Československej socialistickej
republiky pred začatím výroby.
(2)
Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky môže ustanovenie odseku
1 rozšíriť i na iné predmety bežného užívania.
(3)
Ustanovenie § 28 ods. 2 vzťahujúce sa na požívatiny vzťahuje sa obdobne i na predmety bežného užívania.
Štvrtá hlava
STAROSTLIVOSŤ O HYGIENU DETÍ A DORASTU
§ 31
Zdravé životné podmienky pre všetku činnosť a výchovu detí a dorastu musia sa vytvárať
a chrániť tak, aby zabezpečovali ich zdravý vývoj.
§ 32
(1)
Aby sa dosiahol cieľ vytýčený v § 31, treba v starostlivosti o deti a dorast dôsledne dodržiavať predovšetkým ostatné
ustanovenia tejto vyhlášky, a to s ohľadom na zvláštnosti a potreby rôznych vekových
skupín detí a dorastu i zvláštnosti ich výchovného a vzdelávacieho procesu. Na to
musia dbať orgány a organizácie nielen pri prevádzke a používaní zariadení pre kolektívy
detí a dorastu, ale už pri plánovaní, projektovaní, výstavbe, prestavbe a zriaďovaní
takých zariadení. Ak sú hygienické požiadavky na veci a činnosti zabezpečujúce zdravý
vývoj detí a dorastu premietnuté do technických noriem, treba predovšetkým dodržiavať
ustanovenia týchto noriem.
(2)
Prevádzka zariadení pre deti a dorast a výchovnovzdelávací proces musí zodpovedať
telesnému a duševnému vývoju, schopnostiam, zdravotnému stavu a potrebám detí a dorastu.
Režim dňa, za určenie ktorého je zodpovedný vedúci zariadenia, musí byť upravený tak,
aby sa zabezpečilo racionálne striedanie práce i odpočinku a striedanie rôznych druhov
činností a aby sa zachovala dostatočná doba pobytu na čerstvom vzduchu i doba spánku.
Súčasťou denného režimu sa musí stať telesná výchova.
(3)
Ustanovenie § 29 sa vzťahuje v plnom rozsahu na výchovné, výučbové, pracovné a telovýchovné pomôcky
a hračky.
§ 33
Osoby činné v zariadeniach pre deti a dorast, najmä výchovní pracovníci musia byť
po zdravotnej stránke schopní riadne vychovávať deti a dorastu a musia mať také zdravotné
znalosti, aby mohli vykonávať zdravotnú výchovu zvereného kolektívu.*)
§ 34
(1)
Pri projektovaní, výstavbe a prestavbe jednotlivých objektov určených pre činnosť
a výchovu detí a dorastu treba si vyžiadať záväzný posudok orgánov hygienickej služby
podľa § 23. Okrem toho treba si vyžiadať záväzný posudok
1.
okresného alebo podľa povahy veci krajského hygienika k umiestneniu pionierskych
táborov a škôl v prírode a k ich uvedeniu do prevádzky,
2.
hlavného hygienika Československej socialistickej republiky k návrhom
a)
typových projektov a projektových noriem a k návrhom štátnych a odborových technických
noriem vybavenia zariadení pre deti a dorast,
b)
štátnych a odborových technických noriem výchovných, výučbových, pracovných a telovýchovných
pomôcok a hračiek všetkých druhov.
(2)
Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona prerokovať s orgánmi hygienickej služby, sú všetky opatrenia, ktoré by mohli mať
vplyv na zdravé životné podmienky pre činnosť a výchovu detí a dorastu, pokiaľ nejde
o opatrenia podľa odseku 1.
(3)
Územní, prípadne i závodní obvodní lekári a ďalší lekári, najmä lekári poverení starostlivosťou
o deti a dorast, pokiaľ poskytujú služby v zdravotníckom obvode, sledujú, či sa dodržiavajú
požiadavky na zabezpečenie zdravých životných podmienok pre činnosť a výchovu detí
a dorastu, najmä sledujú hygienu prostredia vo všetkých zariadeniach pre deti a dorast,
režim dňa u detí a dorastu a ich osobnú hygienu.
Piata hlava
STAROSTLIVOSŤ O HYGIENU PRÁCE
§ 35
(1)
Pracovné a pomocné miestnosti, stroje a zariadenia, technológia a organizácia práce,
pracovné prostredie i ostatné pracovné podmienky musia plne zodpovedať prirodzeným
vlastnostiam pracovníkov a musia ich nielen chrániť pred škodlivými vplyvmi a pred
nadmerným a neprirodzeným zaťažením ľudského organizmu, ale pokiaľ možno i aktívne
pôsobiť na zlepšenie ich zdravotného stavu a podporovať rozvoj ich tvorivých schopností.
(2)
Podľa povahy práce a pracovného zaťaženia musia sa vytvárať priaznivé podmienky pre
osobnú hygienu pracujúcich, pre ich stravovanie a zásobovanie nápojmi vo vhodných
hygienických podmienkach a pre telesnú výchovu, najmä sa musia budovať potrebné hygienické
a sociálne zariadenia.
§ 36
(1)
Tam, kde nemožno úplne vylúčiť škodlivé vplyvy, treba ich pôsobenie znížiť na najmenšiu
možnú mieru. V žiadnom prípade sa však nesmú prekračovať najvyššie prípustné hodnoty
škodlivých činiteľov určené orgánmi hygienickej služby.
(2)
Na pracoviskách, na ktorých doteraz dočasne nemožno plniť požiadavky vytýčené v odseku
1, smie sa pokračovať v práci len vtedy, ak je ochrana zdravia a života pracovníkov
dostatočne zabezpečená inak, napríklad
a)
ochrannými zariadeniami, ochrannými odevmi a inými osobnými ochrannými pracovnými
prostriedkami; poskytujú ich a udržiavajú v prevádzke a v bezchybnom stave príslušné
organizácie na svoj náklad podľa osobitných predpisov;
b)
organizáciou práce a vymedzením doby, po ktorú pracovník smie byť vystavený pôsobeniu
škodlivých činiteľov alebo nadmernej záťaže, určením podmienok pre jeho prácu mimo
tejto doby a určením spôsobov, ktorými možno odstrániť následky pôsobenia škodlivých
vplyvov;
c)
zvláštnymi podmienkami pre zotavenie v pracovnom čase i po ňom, cvičením, ožarovaním,
inhaláciou, vhodnou úpravou a zložením stravy a poskytovaním ochranných nápojov.
§ 37
Technické normy a návody na používanie strojov, prístrojov, nástrojov, iných zariadení
a chemických látok musia obsahovať také pokyny, aby sa pri použití výrobku na určený
účel nemohlo poškodiť zdravie. Stroje, prístroje, nástroje, iné zariadenia a chemické
látky, pri používaní ktorých by sa mohlo poškodiť zdravie pracovníkov, musia mať návod,
v ktorom musia byť uvedené opatrenia na ochranu zdravia.
§ 38
(1)
Zdravotný stav pracovníkov musí sa sústavne sledovať vo vzťahu k podmienkam práce
a zo zistených poznatkov musia sa vyvodzovať závery pre úpravu týchto podmienok a
pre posilnenie zdravotného stavu pracovníkov; za tým účelom musia sa vytvárať potrebné
materiálne a organizačné podmienky.
(2)
Na pracoviskách, na ktorých je zvýšené nebezpečenstvo pracovných úrazov, chorôb z
povolania, priemyslových otráv, ohrozenia duševného zdravia alebo iného poškodenia
zdravia, smú byť činní iba pracovníci, ktorí sa podrobili povinným preventívnym vstupným
a periodickým lekárskym prehliadkam; v ktorých prípadoch ide o také pracoviská, ustanovujú
osobitné predpisy alebo orgány hygienickej služby.
(3)
Na vykonávanie povinných preventívnych lekárskych prehliadok musia organizácie poskytnúť
príslušnému zdravotníckemu zariadeniu všetky informácie o povahe práce a o pracovných
podmienkach a najmä o výskyte škodlivín v pracovnom procese.
§ 39
Tam, kde to povaha ohrozenia zdravia pracovníkov vyžaduje, treba vytvárať aj podmienky
pre zvláštne liečebno-preventívne opatrenia smerujúce k zvýšeniu obranných schopností
organizmu, ako je napríklad pobyt pracovníkov v nočných sanatóriách alebo vo vhodných
klimatických podmienkach, a to na náklad organizácie. Tieto opatrenia sa spravujú
osobitnými predpismi.
§ 40
Orgány a organizácie sústavne plnia požiadavky ustanovené na zabezpečenie zdravých
podmienok a zdravého spôsobu práce a za tým účelom tiež
a)
sústavne kontrolujú stav podmienok a spôsob práce a vykonávajú alebo dávajú vykonávať
všetky potrebné merania a vyšetrenia vhodnými metódami schválenými orgánmi hygienickej
služby,
b)
hodnotia výsledky práce organizácií a jednotlivcov aj podľa výsledkov starostlivosti
o zdravé pracovné podmienky a sústavne vytvárajú podmienky pre hmotný záujem kolektívov
i jednotlivcov na vykonávaní tejto starostlivosti,
c)
zabezpečujú, aby pracovníci boli poučovaní o povahe a rozsahu pôsobenia svojej práce
a pracovného prostredia na zdravie, zabezpečujú ich výchovu a vzdelávanie tak, aby
ovládali potrebný spôsob ochrany pred pôsobením škodlivých činiteľov,
d)
zriaďujú a sústavne udržiavajú zariadenia prvej pomoci pre prípad nehody na pracoviskách,
a to v rozsahu zodpovedajúcom povahe a stupňu ohrozenia a školia pracovníkov na obsluhu
týchto zariadení.
§ 41
(1)
Pri projektovaní, výstavbe a prestavbe jednotlivých závodov, výrobných objektov a
pracovísk a pri typových projektoch a projektových normách stavieb závodov a iných
výrobných objektov a pracovísk treba si vyžiadať záväzný posudok orgánov hygienickej
služby podľa § 23. Okrem toho treba si vyžiadať záväzný posudok hlavného hygienika Československej
socialistickej republiky
a)
k návrhom typov ochranných pracovných prostriedkov, pokiaľ neslúžia výhradne úrazovej
zábrane,
b)
k návrhom štátnych a odborových technických noriem, v ktorých sú ustanovené požiadavky
na ochranu zdravia pri práci, a tých ďalších technických noriem, ktoré si hlavný hygienik
Československej socialistickej republiky vyhradí najmä podľa plánov normalizačných
prác,
c)
k návrhom typov strojov, prístrojov, nástrojov a iných zariadení a k návrhom na zavedenie
nových technologických a pracovných postupov, ktoré sa majú záväzne celoštátne zaviesť,
pokiaľ si to hlavný hygienik Československej socialistickej republiky vyhradí najmä
podľa plánu technického rozvoja,
d)
k dovozu strojov, prístrojov, nástrojov a iných zariadení, pokiaľ si to hlavný hygienik
Československej socialistickej republiky vyhradí najmä podľa zoznamov dovážaného tovaru.
(2)
Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona prerokovať s orgánmi hygienickej služby, sú najmä opatrenia pri zavedení alebo zmene
výroby, technológie, pracovného postupu, materiálov alebo netypových ochranných prostriedkov,
pokiaľ nejde o opatrenia podľa odseku 1.
§ 42
(1)
V určených závodoch, pre ktoré nie sú zriadené závodné zdravotnícke obvody, sledujú
hygienický stav jednotlivých pracovísk a hygienických zariadení územní obvodní lekári
s kolektívom zdravotníckych pracovníkov obvodu.
(2)
V závodoch, pre ktoré sú zriadené závodné obvody, závodní obvodní lekári s kolektívom
zdravotníckych pracovníkov obvodu
a)
sústavne sledujú hygienický stav jednotlivých pracovísk a hygienických zariadení,
najmä kontrolujú, ako sa plnia opatrenia uložené na odstránenie nedostatkov v starostlivosti
o hygienu práce orgánmi hygienickej služby,
b)
spolupracujú s vedením závodu, odborovou organizáciou v závode pri zostavovaní zoznamu
pracovísk uvedených v § 38 ods. 2 a pracovníkov v nich pracujúcich,
c)
spolupracujú s vedením závodu, odborovou organizáciou v závode a odbornými pracovníkmi
hygienickej služby pri zisťovaní príčin chorôb z povolania a chorôb spoluzavinených
nepriaznivými pracovnými podmienkami,
d)
vykonávajú rozbory chorobnosti a sledujú zdravotný stav pracujúcich z hľadiska vplyvu
pracovných podmienok na ich zdravie,
e)
sledujú vhodnosť pracovného zaradenia a pracovných podmienok osôb, zdravotný stav
ktorých vyžaduje osobitnú starostlivosť,
f)
zúčastňuje sa na príprave plánov na ozdravenie pracovísk a na ich kontrole.
(3)
Obvodní lekári a ďalší lekári poskytujúci služby v zdravotníckom obvode upozorňujú
vedenie závodov a podľa okolností aj orgány hygienickej služby na zistené závady a
nedostatky.
Šiesta hlava
HYGIENICKÝ DOZOR A VYDÁVANIE ZÁVÄZNÝCH POKYNOV
§ 43
(1)
(2)
Územní i závodní obvodní lekári a ďalší lekári poskytujúci služby v zdravotníckom
obvode môžu robiť opatrenia podľa § 16 ods. 2 zákona pri výkone svojej činnosti ustanovenej v § 23 ods. 4, § 28 ods. 3, § 34 ods. 3 a § 42 ods. 3.
Tretia časť
Prvá hlava
ZABEZPEČENIE HYGIENICKÝCH ÚLOH ORGANIZÁCIAMI
§ 44
(1)
Za vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok v organizáciách zodpovedajú
ich vedúci, ktorí tiež pre ne sústavne zabezpečujú technické a hospodárske podmienky,
ako aj vedúci jednotlivých závodov, prevádzkární a pracovísk.
(2)
Starostlivosť o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok je nedeliteľnou
súčasťou pracovného procesu a hospodárskeho plánovania. Preto vedúci organizácii musia
sa starať o zostavovanie ročných plánov ozdravných opatrení vrátane zabezpečenia prostriedkov
na zvyšovanie hygienickej úrovne prevádzky a najmenej dvakrát za rok kontrolovať ich
plnenie tak, aby sa výsledky kontroly mohli využiť pri ročných komplexných rozboroch
hospodárenia.
§ 45
(1)
Na ústredných orgánoch, v pôsobnosti ktorých sú organizácie, ktoré môžu svojou činnosťou
podstatne ovplyvniť vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok, sú ustanovovaní
odborní pracovníci pre zabezpečovanie hygienických úloh v týchto organizáciách.
(2)
Vedúci pracovníci na všetkých stupňoch riadenia sú zodpovední za hygienický stav
závodu (prevádzkárne, pracoviska) a prevádzky v ňom. Vedúci organizácií môžu v tých
závodoch, prevádzkárňach a pracoviskách, ktoré svojou činnosťou podstatne ovplyvňujú
vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok, najmä v závodoch, prevádzkárňach
a pracoviskách, kde sa vyrábajú, spracúvajú, predávajú (podávajú) požívatiny, prípadne
vo vedení organizácie ustanoviť odborných pracovníkov, aby im pomáhali pri zabezpečení
hygienických úloh. Vedúci organizácií sú povinní kontrolovať, ako podriadení vedúci
pracovníci, prípadne ustanovení odborní pracovníci plnia tieto svoje úlohy.
(3)
Odborní pracovníci uvedení v predchádzajúcich odsekoch, a pokiaľ nie sú ustanovení,
vedúci pracovníci sami sú povinní podrobiť sa školeniu. Školenie usporadúva organizácia
po dohode s orgánmi hygienickej služby; tieto orgány zodpovedajú za odbornú náplň
a úroveň školenia.
§ 46
Jednotlivé ústredné orgány môžu podľa potreby vydať po dohode s hlavným hygienikom
Československej socialistickej republiky podrobnejšie predpisy o organizácii a zabezpečení
hygienických úloh v organizáciách.
Druhá hlava
ÚČASŤ PRACUJÚCICH PRI USMERŇOVANÍ STAROSTLIVOSTI O VYTVÁRANIE A OCHRANU ZDRAVÝCH ŽIVOTNÝCH
PODMIENOK
§ 47
Starostlivosť o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok sa opiera významnou
mierou o dobrovoľnú súčinnosť a pomoc všetkých občanov a dobrovoľných spoločenských
organizácií, najmä Revolučného odborového hnutia, Československého Červeného kríža
a Československého sväzu mládeže.
§ 48
(1)
Aktívna účasť občanov na plnení základných úloh pri vytváraní a ochrane zdravých
životných podmienok zabezpečuje sa prostredníctvom zdravotníckych útvarov Československého
Červeného kríža, predovšetkým zdravotníckych hliadok ako dobrovoľných pomocníkov národných
výborov, Revolučného odborového hnutia, orgánov hygienickej služby a obvodných lekárov.
(2)
Zdravotnícke hliadky Československého Červeného kríža
a)
oboznamujú sa s hygienickými pomermi vo svojom pôsobisku,
b)
sústavne sledujú, ako sa v ich pôsobisku plnia hygienickú požiadavky a úlohy vyplývajúce
z predpisov alebo z opatrení orgánov a pracovníkov hygienickej služby a ostatných
zdravotníckych pracovníkov,
c)
pôsobia príkladom, poučovaním a presvedčovaním na dobrovoľné odstraňovanie hygienických
závad,
d)
získavajú obyvateľstvo pre vykonávanie hygienických opatrení.
(3)
Vedúci zdravotníckych útvarov Československého Červeného kríža upozorňujú miestny
(mestský) národný výbor, orgány Revolučného odborového hnutia alebo obvodných lekárov
na závady, ktoré neboli odstránené, a prijímajú od obvodných lekárov pokyny pre ďalší
postup, prerokúvajú v širšom kolektíve pracujúcich alebo na pohovoroch s občanmi usporiadaných
národnými výbormi a Revolučným odborovým hnutím závady, odstránenie ktorých závisí
predovšetkým od súčinnosti Československého Červeného kríža, a pravidelne podávajú
zprávy o činnosti svojich útvarov obvodným lekárom.
(4)
Dobrovoľní zdravotníci Československého Červeného kríža sú oprávnení vykonávať hygienickú
kontrolu v zariadeniach služieb obyvateľstvu v ustanovenom rozsahu a ustanoveným spôsobom,
ak sa preukážu osobitným preukazom potvrdeným miestnym (mestským) národným výborom.
Štvrtá časť
OPATRENIA NÁRODNÝCH VÝBOROV NA OCHRANU ZDRAVÝCH ŽIVOTNÝCH PODMIENOK
§ 49
(1)
Za účelom ozdravenia doterajších sídlisk a závodov a odstránenia jednotlivých zdrojov
znečistenia, pri ktorých tak nemožno urobiť jednorazove a v krátkom čase, dbajú národné
výbory na to, aby organizácie vypracovali plány ozdravných opatrení, zabezpečujú podľa
potreby ich koordináciu a dozerajú na ich dôsledné dodržiavanie.
(2)
Plány ozdravných opatrení i jednotlivé prípady odstraňovania nedostatkov v ochrane
zdravých životných podmienok, pokiaľ majú širší hospodársky význam, prerokuje národný
výbor v spolupráci so zúčastnenými organizáciami. Ak nedôjde k dohode o odstránení
nedostatkov, je národný výbor oprávnený ukladať organizáciám i jednotlivcom opatrenia
na nápravu.
§ 50
Ak nestačia ostatné opatrenia na odstránenie závad pri vytváraní a ochrane zdravých
životných podmienok, sú národné výbory oprávnené urobiť opatrenia podľa § 7 ods. 1 zákona, a to spravidla na návrh orgánu hygienickej služby, miestny národný výbor na návrh
obvodného lekára. O príslušnosti orgánov hygienickej služby na podanie návrhov na
tieto opatrenia platí obdobne ustanovenie o príslušnosti týchto orgánov na vydávanie
záväzných posudkov.
Piata časť
§ 51
Náklady, náhrada škody a príspevky
(1)
Náklady na vyšetrovanie a skúmanie v súvislosti s usmerňovaním starostlivosti o vytváranie
a ochranu zdravých životných podmienok znáša štát. Ak sa však týmto vyšetrovaním alebo
skúmaním zistili hygienické závady, môže orgán hygienickej služby tomu, koho osoby
alebo veci sa vyšetrovanie alebo skúmanie týka, uložiť plnú alebo čiastočnú náhradu
nákladov; náhrada nákladov sa uloží najmä vtedy, ak závady boli zavinené alebo ak
bolo potrebné opakovať vyšetrovanie alebo skúmanie preto, že závady neboli v určenej
lehote odstránené. Za vzorky odobraté na účely tohto vyšetrovania alebo skúmania sa
náhrada neposkytuje.
(2)
Náklady na opatrenie na vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok znáša ten,
koho osoby alebo veci sa opatrenie týka.
(3)
Okresný národný výbor alebo ním poverený mestský národný výbor môže rozhodnúť, že
a)
štát bude znášať určité náklady na ozdravenie vzduchu, vody alebo pôdy, pokiaľ závady,
o odstránenie ktorých ide, priamo nezavinili určité organizácie alebo osoby,
b)
zo štátnych prostriedkov sa poskytne príspevok na úhradu nákladov na vytváranie a
ochranu zdravých životných podmienok, ktoré má znášať jednotlivec, alebo príspevok,
ak došlo uskutočnením opatrení na vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok
nariadených podľa zákona alebo predpisov vydaných podľa neho k poškodeniu veci. Príspevok
sa neposkytne, ak úhrada nákladov neznamená pre toho, kto má náklady znášať, vzhľadom
na jeho osobné a majetkové pomery zvlášť citeľnú ujmu.
Šiesta časť
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA*)
§ 52
(1)
Ustanovenia tejto vyhlášky vzťahujúce sa na predmety bežného užívania sa vzťahujú
obdobne na tabak a tabakové výrobky.
§ 53
Orgány hygienickej služby postupujú pri vykonávaní tejto vyhlášky podľa ustanovenia
§ 79 ods. 3 zákona; to sa týka najmä ich spolupráce
s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia
pri práci,
s orgánmi vodohospodárskymi,
s odborne spôsobilými pracovníkmi veterinárnej služby,
s poľnohospodárskymi a lesníckymi orgánmi,
s orgánmi štátnej banskej správy,
s orgánmi územného plánovania a so stavebnými úradmi,
s orgánmi Štátnej poľnohospodárskej, potravinárskej a obchodnej inšpekcie,
s orgánmi ochrany prírody.
§ 54
Zrušujú sa
1.
vyhláška č. 586/1950 Ú. l. (č. 578/1950 Ú. v.) o zdravotných opatreniach pri obehu
jedlých húb a výrobkov z húb,
2.
vyhláška č. 146/1953 Ú. l. (č. 182/1953 Ú. v.) o nákladoch, náhrade škody a podporách
v odbore hygienickej a protiepidemickej starostlivosti,
3.
vyhláška č. 175/1954 Ú. l. (č. 200/1954 Ú. v.) o udržiavaní čistoty výčapného zariadenia
v závodoch spoločného stravovania,
4.
vyhláška č. 23/1958 Ú. l. (č. 23/1958 Ú. v.) o účasti pracujúcich na úlohách hygienickej
a protiepidemickej starostlivosti,
5.
smernice Ministerstva zdravotníctva o sanitačnej službe v potravinárskych závodoch
por. č. 27/1962 Zb. Hygienické predpisy.
§ 55
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1966.
Minister:
Plojhar v. r.
Plojhar v. r.
*)
Smernice ministerstiev zdravotníctva a poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva
por. č. 24/1960 Zb. Hygienické predpisy o najvyšších prípustných koncentráciách škodlivín
v ovzduší.
*)
ČSN 83 0611.
**)
Najmä zákon č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov (vyhláška č. 13/1959 Zb.).
*)
§ 6 ods. 6 zákona č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní.
*)
Na týchto pracovníkov sa vzťahujú predpisy o lekárskych prehliadkach pracovníkov
vykonávajúcich epidemiologicky závažné činnosti - vyhláška č. 46/1966 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám.
*)
Na osoby činné v zariadeniach pre deti predškolského veku a v mimoškolských výchovných
zariadeniach vrátane pionierskych táborov sa vzťahujú predpisy o lekárskych prehliadkach
pracovníkov vykonávajúcich epidemiologicky závažné činnosti (vyhláška č. 46/1966 Zb.).
*)
Pôsobnosť orgánov Slovenskej národnej rady pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto
vyhlášky určí zákon Slovenskej národnej rady vydaný podľa § 73 zákon č. 20/1966 Zb.