60/1966 Zb.

Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný*) po vzniku nároku na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia pracovníkov alebo družstevných roľníkov alebo z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, sa poskytuje starobný dôchodok

Aj keď nie sú splnené podmienky pre poskytovanie starobného dôchodku podľa predchádzajúceho odseku, poskytuje sa starobný dôchodok, ak tento dôchodok neprevyšuje sumu 600 Kčs mesačne a hrubý zárobok pracovníka nie je viac ako 1 000 Kčs mesačne.

Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia pracovníkov alebo družstevných roľníkov alebo z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, poskytuje sa starobný dôchodok až do výšky 1000 Kčs mesačne, ak je zamestnaný

Ustanovenie odseku 1 písm. b) a c) sa nevzťahujú na pracovníkov vykonávajúcich administratívne práce a ustanovenie odseku 1 písm. b) aj na pracovníkov vykonávajúcich práce v obchode a vo verejnom stravovaní.

Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia pracovníkov, poskytuje sa tento dôchodok vo výške jednej polovice,**) pokiaľ nie je preňho výhodnejšia úprava podľa § 1 alebo § 2, ak jeho hrubý zárobok po vzniku nároku na starobný dôchodok podstatne poklesol; pritom je podmienkou, že podstatný pokles zárobku bol spôsobený skrátením pracovného úväzku alebo zmenou zamestnania. Ak však hrubý zárobok neprevyšuje sumu 400 Kčs mesačne, poskytuje sa starobný dôchodok v plnej výške.

Za podstatný pokles zárobku pracovníka sa považuje, ak mesačný hrubý zárobok pracovníka je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava starobný dôchodok, avšak neobmedzený podľa § 9 ods. 3 zákona č. 101/1964 Zb.

Polovica starobného dôchodku sa vypočítava zo starobného dôchodku v takej výške, v ktorej by patril ku dňu, od ktorého sa priznáva polovica tohto dôchodku. U pracovníka, ktorému starobný dôchodok sa doteraz nevymeral, sa priemerný mesačný zárobok zisťuje z hrubých zárobkov dosiahnutých pred rokom, v ktorom mu vznikol nárok na starobný dôchodok, alebo ak je to pre pracovníka výhodnejšie, pred rokom, v ktorom nastal podstatný pokles zárobku po vzniku nároku na dôchodok.

Požívateľom starobného, vdovského a sirotského dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia), ktorým by sa dôchodok nevyplácal alebo by sa krátil pri zamestnaní alebo pri pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve, poskytuje sa dôchodok v nezmenenej výške, ak je dôchodca prechodne zamestnaný (prechodne pracovne činný v družstve) pri kampaňových, sezónnych, špičkových, nárazových alebo výpomocných prácach po dobu dojednanú najviac

Dôchodcom uvedeným v predchádzajúcom odseku sa poskytuje dôchodok v nezmenenej výške aj vtedy, ak sú zamestnaní (pracovne činní) s pracovným úväzkom takého rozsahu, že v kalendárnom roku neprevýši 800 pracovných hodín, a ak ide o administratívne práce 400 pracovných hodín.

Celková doba trvania prác uvedených v odseku 1 nesmie byť v kalendárnom roku viac ako 180 pracovných dní; pritom celková doba trvania prác uvedených pod písm. b) a c) nesmie byť viac ako 120 pracovných dní. Ak dôchodca vykonával v tom istom kalendárnom roku tak práce uvedené v odseku 1, ako aj práce uvedené v odseku 2, hodnotí sa každý deň, v ktorom vykonával práce uvedené v odseku 2, ako jeden pracovný deň; celková doba trvania všetkých prác nesmie ani v tomto prípade byť v kalendárnom roku viac ako 180, prípadne 120 pracovných dní.

Po dobu zamestnania podľa predchádzajúcich odsekov sa poskytuje dôchodcovi namiesto prídavkov na deti výchovné.

Organizácia (jednotné roľnícke družstvo) môže prijímať dôchodcov len na výkon tých kampaňových, sezónnych alebo iných krátkodobých prác, ktoré nemôžu vykonať pracovníci zamestnaní (pracovne činní) v organizácii (družstve) po celý rok.

Organizácia (jednotné roľnícke družstvo) je povinná uviesť v hlásení orgánu sociálneho zabezpečenia okolnosti, z ktorých je zrejmé, či ide o práce, pri ktorých je dôchodca zúčastnený na výhodách podľa predchádzajúcich ustanovení tejto vyhlášky, a zodpovedá podľa platných predpisov za škodu vzniknutú neoprávnenou výplatou dôchodku, ak dôchodca nemá na tieto výhody nárok.*)

Za dobu zamestnania (pracovnej činnosti), po ktorú sa poskytuje starobný dôchodok alebo jeho časť, sa nárok na tento dôchodok nezvyšuje.

Oprávnený si môže v prípadoch uvedených v § 1 až 5 dovoliť namiesto výplaty dôchodku zvyšovanie nároku na dôchodok. V prípadoch uvedených v § 1 až 4 nemôže sa vykonať voľba zmenená pred uplynutím troch mesiacov; v prípadoch uvedených v § 5 môže dôchodca kedykoľvek požiadať, aby sa mu namiesto výplaty dôchodku zvyšoval nárok na starobný dôchodok. Doba zamestnania (pracovnej činnosti) sa hodnotí pre zvýšenie nároku na dôchodok vo všetkých týchto prípadoch podľa všeobecných predpisov odo dňa nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa už vyplatila mesačná splátka dôchodku.

Po dobu, po ktorú patrí podľa § 1 až 5 starobný dôchodok alebo jeho časť pri zamestnaní (pracovnej činnosti), sa dôchodok vypláca, aj keď v tejto dobe patrí dôchodcovi nemocenské.

Ak dôchodca vykonáva práce podľa dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce**) alebo ak poskytuje služby alebo opravy na základe povolenia národného výboru,***) jeho dôchodok sa z tohto dôvodu neodníma ani nekráti.

Doba, po ktorú dôchodca vykonával po 31. decembri 1965 kampaňové, sezónne alebo iné krátkodobé práce, pri ktorých bol zúčastnený na výhodách podľa doterajších predpisov o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom, sa započítava do doby zamestnania (pracovnej činnosti) § 5 s prihliadnutím na povahu vykonanej práce.

Ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú i na požívateľov dôchodkov vyplácaných orgánmi ministerstiev národnej obrany a vnútra.

Zrušuje sa vládna vyhláška č. 28/1965 Zb. o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augustom 1966.