64/1966 Zb.

Základným článkom riadenia je i v nových podmienkach podnik. Jeho prostredníctvom sa zabezpečujú všeobecné úlohy do konkrétnej činnosti. Musí byť preto samostatným ekonomickým organizmom, ktorý má bezprostrednú zodpovednosť za hospodársku činnosť. Na to musí mať primeranú mieru právomoci, zodpovednosti a zainteresovanosti. Pre podniky musia sa vytvoriť podmienky pre rozvoj socialistickej podnikavosti.

Najvyšším článkom riadenia v chozraščotnej sfére je odborové riaditeľstvo, ktoré má zodpovednosť za dlhodobý a efektívny rozvoj celej VHJ, koordinuje prácu podriadených podnikov a organizácií a presadzuje voči nim záujmy VHJ ako celku. Svoju riadiacu činnosť sústreďuje odborové riaditeľstvo predovšetkým na koncepčné otázky a na dlhodobý rozvoj VHJ. Odborové riaditeľstvo musí vytvárať podmienky pre uplatnenie samostatnosti podnikov a zasahuje do čiastkových, operatívnych otázok len v nevyhnutne potrebných prípadoch.

Výnimočne možno sústrediť viac právomoci na odborovom riaditeľstve v tých VHJ, kde sa výrazne môže uplatniť ekonomická efektívnosť centralizácie riadenia.

Tieto riadiace vzťahy budú sa riešiť diferencovane v štatútoch VHJ podľa objektívnych hľadísk daných charakterom výrobno-technickej základne a ekonomickou situáciou.

Pre úpravu finančných vzťahov platia jednotné princípy pre všetky VHJ a podniky. Podľa týchto princípov sa upravujú finančné vzťahy odborových riaditeľstiev a podnikov vo VHJ trustového typu a vzťahy odborových riaditeľstiev a podnikov koncernove pridružených vo VHJ koncernového typu. Riešenie vzťahov vnútri odborových a trustových podnikov je v právomoci podnikov. Pritom zabezpečujú účelnú samostatnosť a objektívnu hmotnú zainteresovanosť a zodpovednosť podriadených závodov, a to najmä závodov s relatívne uzavretým výrobným a odbytovým cyklom.

Podniky sú povinné:

Po splnení týchto povinností podniky:

Podniky odvádzajú odborovému riaditeľstvu príspevky na úhradu vecných a osobných nákladov spojených s jeho riadiacou činnosťou. Úhrada za služby poskytnuté hospodárskymi strediskami odborového riaditeľstva sa podnikom spravidla faktúruje (napr. strojové počtovnícke stanice alebo výpočtové strediska).

Prostriedky na úhradu vecných alebo osobných nákladov odborových riaditeľstiev musia sa osobitne evidovať a nemú sa miešať s ostatnými prostriedkami centralizovanými na odborových riaditeľstvách pre úhradu spoločných potrieb celej VHJ.

Výšku príspevku určia podnikom odborové riaditeľstvá podľa objektívnych kritérií, najvhodnejšie určením pevného percenta (promile) z vopred ustanovenej základne, aby sa hmotná zainteresovanosť i výška vecných nákladov odborového riaditeľstva viazala na výsledky hospodárenia podnikov.

Jednotné odvody a ostatné ekonomické nástroje tvoria vzájomne zviazanú sústavu zameranú na objektívne ovplyvňovanie práce podnikov a na účelnú kombináciu výrobných činiteľov. Preto je nevyhnutné, aby odborové riaditeľstvá zabezpečovali ich pôsobenie priamo na podniky.

Súčasná ekonomická situácia, ale i charakter niektorých VHJ nedovolí, aby sa tieto zásady vo všetkých prípadoch uplatňovali bez výnimiek. Rámcové podmienky hospodárenia podnikov pripúšťajú, aby odborové riaditeľstvá vykonávali podľa dlhodobe ustanovených princípov nevyhnutnú redistribúciu prostriedkov medzi podnikmi vnútri VHJ. Táto redistribúcia nesmie mať - až na vládou schválené výnimky - charakter zmien sadzieb a tým zmien kritérií efektívnosti, ale dodatkových odvodov a dotácií vyjadrených spravidla v absolútnych sumách.

Pri redistribúcii prostriedkov bude potrebné zachovať tento postup:

Dočasné uloženie dodatkových odvodov, najmä v období zavádzania zásad nemožno chápať ako diskriminačné opatrenia proti progresívnym podnikom, pretože ich „progresivita“ rovnako ako „zaostalosť“ iných podnikov je z veľkej časti dôsledkom minulého vývoja a prideľovania investícií zo štátneho rozpočtu. Tento vplyv sa rešpektuje vykonávanou cenovou prestavbou za výrobné odbory a skupiny výrobkov, ale nie za jednotlivé podniky v rámci VHJ.

V niektorých VHJ bude potrebné počítať s redistribúciou prostriedkov medzi podnikmi na dlhší čas, a to najmä v odboroch s dlhodobe viazanými prostriedkami, alebo kde sú iné dlhodobé objektívne dôvody pre rozdielnu úroveň rentability. Aj v týchto prípadoch je potrebné v čo najväčšej miere dodržať zásady uvedené v skorších bodoch s tým, že redistribúcia bude dlhodobým systémom.

Celkový program likvidácie dodatkových odvodov (prirážok) a dotácií (zliav) vo všetkých prípadoch, v ktorých nejde o objektívne dané a dlhodobe pôsobiace podmienky, určí odborové riaditeľstvo po prerokovaní s podnikmi zúčastnenými na redistribúcii finančných prostriedkov.

Okrem centralizácie prostriedkov na nevyhnutnú redistribúciu podľa ustanovenia čl. 4 môže odborové riaditeľstvo centralizovať ďalšie prostriedky v nevyhnutnom rozsahu na vytvorenie, resp. doplnenie centralizovaných zdrojov VHJ. Odvody podnikov na tieto centralizované prostriedky je potrebné určiť tiež podľa objektívnych kritérií.

Centralizované prostriedky by sa mali predovšetkým používať návratne (bezúročne alebo zúročene), pretože táto forma nenarúša objektívne pôsobenie tovarovo-peňažných vzťahov a kritéria efektívnosti. Touto formou by sa mali tiež riešiť dočasné výpomoci podnikom pri nedostatku prostriedkov na mzdy. Nenávratné používanie centralizovaných prostriedkov treba obmedziť na tie prípady, v ktorých vo vyššom spoločenskom alebo odborovom záujme treba sa odchýliť od podnikových kritérií efektívnosti.

Centralizované prostriedky môžu sa používať napr.:

Centralizované prostriedky budú sa členiť do jednotlivých fondov podľa príslušných predpisov.

Finančné prostriedky do centralizovaných zdrojov VHJ budú podniky odvádzať týmito formami:

Vo financovaní investičnej výstavby sú nositeľmi hmotnej zodpovednosti podniky, a to bez ohľadu na to, do akej miery ich rozhodnutie ovplyvnili odborové riaditeľstvá alebo centrum. V prípade, že investícia je pre podnik neefektívna, ale potrebná zo širších ako podnikových hľadísk, musí sa tento vplyv ekonomicky vyporiadať buď na úrovni VHJ, alebo centra.

Na investičnú výstavbu budú mať podstatný vplyv centrálne orgány a najmä odborové riaditeľstvá. Okrem všeobecného ustanovenia ekonomických nástrojov a pravidiel platných pre investičnú výstavbu, budú ústredné orgány pre dodržanie súladu v základných národohospodárskych proporciách ovplyvňovať výberové konanie, usmerňovať investičnú výstavbu do rozhodujúcich odborov a dbať na spoločenské záujmy, najmä z územných hľadísk. Toto poňatie ovplyvní v určitej miere i právomoc a zodpovednosť odborových riaditeľstiev vo vzťahu k podnikom.

Vplyv na rozhodovanie podnikov v oblasti investičnej výstavby uplatnia odborové riaditeľstvá týmto spôsobom:

Zásada zodpovednosti za investičnú výstavbu platí i pre novobudované podniky. Tieto podniky sa stavajú spravidla na úver na základe návrhu odborového riaditeľstva. Záväzky preberá potom novobudovaný podnik. Prípady, v ktorých sa stavajú nové podniky alebo závody priamo z prostriedkov odborového riaditeľstva, by mali byť úplne výnimočne, napr. vo VHJ, ktoré vykonávajú úplnú diferenciáciu ekonomických nástrojov.