77/1966 Zb.

Tento platový poriadok sa vzťahuje na pracovníkov orgánov štátnej správy, na správnych pracovníkov organizácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry, na správnych pracovníkov rozpočtových organizácií plniacich úlohy vedy a techniky, úlohy zdravotnícke, kultúrne a pedagogické a na pracovníkov vykonávajúcich v správnych zložkách týchto organizácií remeselnícke alebo iné manuálne práce, s výnimkou

Na vrátnikov a strážnikov sa nevzťahujú ustanovenia § 8, 9 a 13 tohto platového poriadku.¹)

Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy môže na návrh vedúceho príslušného ústredného orgánu rozšíriť platnosť tohto platového poriadku i na pracovníkov iných organizácií, prípadne vyňať niektoré skupiny pracovníkov z platnosti tohto platového poriadku a vydať pre ne osobitné platové predpisy.

Odborní a administratívni pracovníci sú odmeňovaní základnými platmi v rámci platových rozpätí ustanovených v nomenklatúre funkcií a základných platov, pracovníci vykonávajúci remeselnícke alebo iné manuálne práce mesačnými mzdovými tarifami.

Nomenklatúry funkcií a základných platov a mesačné mzdové tarify vydáva Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy.

Pracovníci prijímaní do pracovného pomeru môžu byť zaraďovaní len do funkcií, pre ktoré spĺňajú kvalifikačné predpoklady ustanovené v nomenklatúre funkcií a základných platov. Splnenie predpokladu predpísanej praxe sa nevyžaduje pri prijatí absolventov vysokých škôl a stredných škôl.

Vedúci ústredného orgánu (rada krajského národného výboru) môže určiť funkcie, do ktorých sa zaraďujú pracovníci na základe súbehu.

Základný plat určuje pracovníkovi v rámci platového rozpätia ustanoveného pre príslušnú funkciu v nomenklatúre funkcií a základných platov vedúci organizácie (rada národného výboru). Pritom sa hodnotí miera zodpovednosti spojená s výkonom funkcie, množstvo, kvalita a obťažnosť vykonávanej práce, odborná kvalifikácia, politická vyspelosť, predchádzajúca prax, pracovné výsledky, uplatňovanie účinných metód a foriem práce a osobné vlastnosti pracovníka (iniciatíva, pracovná dôslednosť, húževnatosť, pracovná obetavosť a pod.).

Pracovníkov hodnotia vedúci pracovníci počas roka, najmä po skončení významnejších úloh, a súhrnne za dlhšie obdobie. S výsledkom hodnotenia sú povinní pracovníka oboznámiť. Základný plat v rámci platového rozpätia upravuje vedúci organizácie (rada národného výboru) podľa výsledku hodnotenia.

Ak pracovník trvale vykonáva viac pracovných činností, určí sa mu základný plat v rozmedzí platového rozpätia ustanoveného pre funkciu, v ktorej je ťažisko jeho pracovnej činnosti.

Vedúcemu organizácie určuje základný plat vedúci bezprostredne nadriadeného orgánu.

Ak pracovníka do funkcie ustanovuje vláda, určuje výšku jeho základného platu vedúci príslušného ústredného orgánu, a ak ide o vedúceho ústredného orgánu, predsedníctvo vlády.

Absolventom škôl sa po vstupe do zamestnania výška ich platu určuje podľa osobitných predpisov.

V nomenklatúre funkcií a základných platov sa ustanovujú názvy funkcií, kvalifikačné predpoklady potrebné na zastávanie funkcií a základné platy pre jednotlivé funkcie v rozpätí odstupňovanom podľa obťažnosti a spoločenského významu funkcie a podľa miery zodpovednosti spojenej s jej výkonom.

Podľa nomenklatúry funkcií a základných platov určuje vedúci organizácie (rada národného výboru) skladbu funkcií v organizácii. Pre jednotlivé pracovné miesta (druhy pracovných miest) môže k základnému názvu funkcie podľa nomenklatúry pripojiť bližšie označenie pracovnej činnosti, prípadne určiť podrobnú náplň pracovnej činnosti. nadriadený orgán si môže vyhradiť schválenie skladby funkcií v podriadenej organizácii.

V kvalifikačných predpokladoch potrebných na zastávanie funkcií sa rozlišujú tieto stupne vzdelania: vysokoškolské (V), úplné stredné odborné (ÚSO), úplné stredné všeobecné (ÚSV), stredné odborné (SO) a základné (Z). Vysokoškolským vzdelaním sa rozumie absolvovanie vysokej školy príslušného smeru a zloženia všetkých predpísaných štátnych a odborných skúšok. Úplné stredné odborné a úplné stredné všeobecné vzdelanie poskytuje štúdium ukončené maturitnou skúškou. Ako úplné stredné odborné vzdelanie sa hodnotí aj úplné stredné všeobecné vzdelanie s maturitnou skúškou, doplnené ukončeným štúdiom abiturientov, prípadne odborným školením (kurzom) usporiadaným príslušným rezortom. Za stredné odborné vzdelanie sa považuje absolvovanie 2- až 3-ročnej školy odborného smeru. Základné vzdelanie poskytuje základná deväťročná škola.

Pri vysokoškolskom, úplnom strednom odbornom a strednom odbornom vzdelaní určuje potrebné smery vzdelania vedúci organizácie (rada národného výboru). Vzdelanie iného príbuzného smeru sa považuje za rovnocenné predpísanému vzdelaniu, ak pracovník svojou prácou dokazuje, že je schopný s úspechom zastávať príslušné pracovné miesto. Vzdelanie získané mimoriadnym štúdiom možno uznať za rovnocenné predpísanému vzdelaniu len na základe rozhodnutia vedúceho ústredného orgánu (rady krajského národného výboru) po dohode s Ministerstvom školstva a kultúry.

V kvalifikačnom predpoklade praxe sa rozlišuje odborná a administratívna prax. Pri hodnotení odbornej alebo administratívnej praxe sa plne hodnotí iba prax vykonávaná v požadovanom alebo príbuznom odbore činnosti. Iná prax sa hodnotí iba jednou polovicou; výhodnejšie ju môže zhodnotiť vedúci organizácie (rada národného výboru) len vo výnimočného prípadoch.

Do doby predpísanej praxe sa plne započítava doba základnej alebo náhradnej vojenskej činnej služby v československej armáde, nie však doba, o ktorú bola táto služba predĺžená (nadsluhovaná) v dôsledku výkonu trestu. Doba účasti v národnom boji za oslobodenie sa započítava v rozsahu ustanovenom zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie.

Pracovníkom s mimoriadnymi schopnosťami a vynikajúcimi pracovnými výsledkami môže vedúci ústredného orgánu (rada krajského národného výboru) priznať namiesto základného platu osobný plat prevyšujúci až o 50 % hornú hranicu platového rozpätia.

Mesačné mzdové tarify pre odmeňovanie pracovníkov vykonávajúcich remeselnícke alebo iné manuálne práce sa ustanovujú na základe mzdových taríf platných pre odmeňovanie v priebežných povolaniach.

Zaraďovanie pracovníkov do jednotlivých tarifných kvalifikačných tried sa spravuje tarifným kvalifikačným katalógom priebežných povolaní.

Pracovníkov zaraďuje do tarifných kvalifikačných tried vedúci organizácie (rada národného výboru) zásadne po overení ich teoretických znalostí a praktických zručností.

Pracovníkom môže sa priznať za dosahovanie lepších kvalifikačných a kvantitatívnych výsledkov práce výkonnostná odmena.

Pri práci v čate patrí vedúcemu pracovnej čaty (najmenej trojčlennej) mesačný príplatok 100 až 200 Kčs podľa veľkosti čaty, rozsahu prác a miery jeho zodpovednosti.

Kuričom parných kotlov ústredného kúrenia patrí príplatok za prácu v sťaženom pracovnom prostredí vo výške 0,40 Kčs za každú hodinu práce v kotolni vo vykurovanom období.

Pracovníkovi, ktorý sa prevádza na funkciu alebo pracovné miesto, pre ktoré je ustanovený nižší základný plat alebo nižšia tarifná trieda, patrí doterajší plat ešte po dobu jedného kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa táto zmena vykonala.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne pri znížení základného platu v rámci ustanoveného platového rozpätia.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na zmeny platov urobené na základe súdneho rozhodnutia alebo kárneho opatrenia.

Ak dôjde k zvýšeniu platu v rámci ustanoveného platového rozpätia alebo pri zaradení pracovníka do vyššej funkcie alebo tarifnej triedy, patrí pracovníkovi vyšší plat od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, keď nastala zmena; ak je týmto dňom prvý deň mesiaca, už od tohto dňa. Ak však prevzal pracovník na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách (§ 176 Zákonníka práce), patrí mu určený vyšší plat odo dňa prevzatia zodpovednosti.

Ak pracovník podľa rozhodnutia vedúceho organizácie zastupuje nepretržite po dobu dlhšiu ako 4 týždne pracovníka vykonávajúceho vyššiu funkciu (vedúceho odboru, oddelenia, prípadne iného útvaru) s vyšším základným platom (tarifným zaradením) v plnom rozsahu jeho činnosti, dostane od začiatku piateho týždňa zastupovania príplatok vo výške 15 % svojho základného platu. Pritom jeho základný plat s týmto príplatkom nesmie prevýšiť základný plat zastupovaného pracovníka.

Pracovníkom, ktorí trvale pracujú v zdraviu škodlivom prostredí, možno podľa zásad ustanovených Štátnou komisiou pre financie, ceny a mzdy priznať príplatok.

Pracovníkom vykonávajúcim prácu v nočných smenách, ktoré sú z prevádzkových alebo ekonomických dôvodov nevyhnutné, poskytuje sa príplatok k základnému platu (mzdovej tarife) vo výške 0,80 Kčs za každú celú odpracovanú hodinu v nočnej smene, najviac však za 8 hodín. Nočnou smenou je pracovná smena, z ktorej aspoň 5 hodín pripadne na dobu od 22 do 6 hodín.

Príplatok sa poskytuje len vtedy, ak pracovník odpracuje celú nočnú smenu a ak ide o prácu v rámci ustanoveného týždenného pracovného času. Ak pracovník nemôže zo závažnej príčiny (napr. pre náhle ochorenie, pracovný úraz a pod.) odpracovať celú nočnú smenu, posudzuje sa táto smena pre poskytovanie príplatku ako plne odpracovaná.

Za úspešné splnenie rozhodujúcich a iných významných úloh, za preukázateľné úspory alebo lepšie hospodárske výsledky, ktoré pracovníci dosiahli svojou zásluhou, môžu sa poskytovať jednotlivcom i kolektívom pracovníkov odmeny, prípadne prémie podľa osobitných predpisov.

Vecné plnenia možno pracovníkom poskytovať podľa osobitných predpisov, len pokiaľ sú odôvodnené osobitnými pracovnými výkonmi alebo osobitnými povinnosťami. Inak možno pracovníkom poskytovať vecné plnenia len za náhradu zodpovedajúcu ich bežnej cene.

Za činnosť, ktorú vykonáva pracovník v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, po dohode s touto organizáciou mimo pracovného času ustanoveného pre tento pracovný pomer, a ktorá spočíva v prácach iného druhu, než boli dojednané v pracovnej zmluve, patrí odmena podľa predpisov platných pre odmeňovanie tejto činnosti.

Doba nariadenej pracovnej pohotovosti na pracovisku nad ustanovený pracovný čas, pokiaľ pracovník nepracuje,sa započítava do pracovného času jednou polovicou; ak pracovník pracuje v tejto dobe, započítava sa doba, po ktorú pracoval, plne.

Pracovníkom odmeňovaným podľa druhej časti, ktorí boli prijatí pred zavedením tohto platového poriadku a nespĺňajú predpísaný kvalifikačný predpoklad vzdelania alebo praxe, môže byť ustanovený základný plat najviac do polovice platového rozpätia. V mimoriadnych prípadoch a spravidla u starších pracovníkov môže vedúci organizácie (rada národného výboru) povoliť výnimku, pokiaľ ide o predpoklad vzdelania, ak je to odôvodnené veľmi dobrými pracovnými výsledkami a rozsiahlymi odbornými skúsenosťami týchto pracovníkov.

Pracovníkovi, ktorý nespĺňa predpoklad predpísaného vzdelania alebo praxe a ktorého doterajší plat je vyšší ako polovica nového platového rozpätia, sa pri prevode na nové platy ponechá doterajší plat, pokiaľ vykazuje veľmi dobré pracovné výsledky.

Ak sa podľa doterajších predpisov niektorému pracovníkovi už uznalo jeho vzdelanie za rovnocenné predpísanému vzdelaniu, platí toto uznanie i pre zaradenie pracovníka do nových funkcií.

Tento platový poriadok sa zavedie v jednotlivých organizáciách postupne tak, ako sa v nich budú zavádzať nomenklatúry funkcií a základných platov a mesačné mzdové tarify vydané podľa ustanovenia § 2 ods. 2 tohto platového poriadku; do tohto času sa v týchto organizáciách postupuje podľa doterajších platových predpisov.

Týmto platovým poriadkom sa dňom jeho zavedenia nahrádzajú ustanovenia

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.