83/1966 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 27.11.1970 do 31.12.1971

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:83/1966 Zb.
Názov:Zákon o štvrtom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky.
Typ:Zákon
Dátum schválenia:27.10.1966
Dátum vyhlásenia:08.11.1966
Dátum účinnosti od:27.11.1970
Dátum účinnosti do:31.12.1971
Autor:Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky
Právna oblasť:
  • Štátna hospodárska politika
Nachádza sa v čiastke:

36/1966

100/1966 Zb. Vládne nariadenie o plánovitom riadení národného hospodárstva
118/1966 Zb. Vládne nariadenie o stabilizačnom odvode spotrebných a výrobných družstevných organizácií
46/1967 Zb. Vládne nariadenie o vyporiadaní škôd spôsobených prevádzkovou hospodárskou činnosťou socialistických organizácií na hmotnom majetku iných socialistických organizácií a o náhradách v investičnej výstavbe
107/1967 Zb. Vládne nariadenie ozabezpečení vzťahov organizácií k štátnemu rozpočtu
130/1967 Zb. Vládne nariadenie o dodatkovom odvode pri nesplnení určených úloh dodávok pre zahraničný obchod
16/1968 Zb. Vládne nariadenie, ktorým sa mení a dopĺňa vládne nariadenie č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva v znení vládneho nariadenia č. 83/1967 Zb.
17/1968 Zb. Vládne nariadenie, ktorým sa mení a dopĺňa vládne nariadenie č. 118/1966 Zb. o stabilizačnom odvode spotrebných a výrobných družstevných organizácií
64/1968 Zb. Vládne nariadenie o dodatkovom odvode zo stavebnej činnosti
148/1968 Zb. Vládne nariadenie o vykonávaní odvodov zo zisku a z prírastku miezd a o zmene a doplnení vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva
169/1969 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva v znení neskorších predpisov.
38/1970 Zb. Nariadenie vlády Českej socialistickej republiky o ekonomických nástrojoch na zabezpečenie oblastnej proporcionality
14/1971 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o finančnom hospodárení štátnych a ďalších hospodárskych organizácií

8/1968 Zb. Zákon o štátnom rozpočte na rok 1968 a o niektorých ďalších finančných opatreniach
133/1969 Zb. Zákon, ktorým sa ustanovujú zásady pre zákony národných rád o podnikových daniach a príspevku na sociálne zabezpečenie
101/1970 Zb. Zákon, ktorým sa ustanovujú zásady pre zákony národných rád o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie
111/1971 Zb. Zákon o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpečenie
83
ZÁKON
z 27. októbra 1966
o štvrtom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky
Vychádzajúc z dosiahnutých výsledkov rozvoja národného hospodárstva a z hlavných smerov hospodárskej politiky vytýčených XIII. sjazdom Komunistickej strany Československa,
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
§ 1
(1)
Základom riadenia národného hospodárstva v rokoch 1966 až 1970 je štvrtý päťročný plán rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky (ďalej len „štvrtý päťročný plán“), ktorý vyjadruje základné smery a ciele hospodárskeho rozvoja a hlavné prostriedky a spôsoby na ich dosiahnutie.
(2)
Rozhodujúcou úlohou štvrtého päťročného plánu je pokračovať v procese konsolidácie a rekonštrukcie národného hospodárstva urýchlením tvorby zdrojov a uplatňovaním princípov a nástrojov zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia a technického rozvoja; v optimálnych proporciách a štruktúre zvyšovať životnú úroveň, posilňovať rezervy, zabezpečovať obranyschopnosť štátu a vytvárať predpoklady pre ekonomickú efektívnosť rozvoja národného hospodárstva.
§ 2
Základné smery a ciele rozvoja národného hospodárstva v období štvrtého päťročného plánu sú:
1.
dosiahnuť v porovnaní s rokmi 1961 až 1965 také zrýchlenie tempa rastu národného dôchodku, aby jeho objem vzrástol o 22 až 24 %. Prírastok národného dôchodku dosiahnuť predovšetkým na základe zvyšovania spoločenskej produktivity práce. Realizovať rozhodujúcu časť prírastku národného dôchodku v priemysle pri zvýšení priemyslovej výroby oproti roku 1965 zhruba o 30 %;
2.
podiel fondu akumulácie na užitom národnom dôchodku zvýšiť do roku 1970 za predpokladu najvyššej efektívnosti vynaložených prostriedkov zhruba na 13 %, podiel akumulácie do základných fondov na národnom dôchodku udržiavať zhruba na úrovni 12 % a postupne zlepšovať zloženie a účinnosť fondu akumulácie. Investičnou výstavbou vytvárať základy ďalších štrukturálnych zmien a zvýšiť objem investícií v porovnaní s obdobím 1961 až 1965 najmä
a)
v základnom priemysle v odvetví energetiky zhruba o 41 % a v chemickom priemysle zhruba o 45 %,
b)
v sprostredkovateľskom priemysle v odvetví spotrebného priemyslu zhruba o 46 % a v odvetví potravinárskeho priemyslu o 50 %,
c)
v doprave zhruba o 57 %;
3.
zvýšiť kvalifikačnú štruktúru a technickú vybavenosť výskumnej a vývojovej základne a jej činnosť sústrediť predovšetkým na perspektívne smery vytvárajúce predpoklady pre postupné uskutočňovanie štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, pre zavádzanie výrobkov a technológií a pre zefektívnenie celého reprodukčného procesu. Objem prostriedkov vynakladaných na rozvoj vedy a techniky spájať s ich racionálnym a efektívnym využívaním, najmä vytváraním podmienok pre urýchlenú realizáciu výsledkov technického rozvoja;
4.
na zabezpečenie proporcionality rozvoja a rozhodujúcich štrukturálnych premien
a)
prednostne rozvíjať chemický priemysel ako predpoklad pre postupnú chemizáciu národného hospodárstva tak, aby objem chemickej produkcie vzrástol oproti roku 1965 zhruba o 50 % a podiel chemického priemyslu na celkovej priemyslovej výrobe dosiahol zhruba 10 %,
b)
zvýšiť podiel tekutých a plynných palív v palivovej a energetickej bilancii zhruba na 21%,
c)
rozvíjať stolársku výrobu na urýchlenie mechanizácie a automatizácie výrobných procesov v národnom hospodárstve, na zavádzanie najpokrokovejšej technológie a na zvýšenie efektívnosti zahraničného obchodu; objem strojárskej výroby zvýšiť o 43 % tak, aby sa stolárstvo podieľalo na celkovej priemyslovej výrobe zhruba jednou tretinou,
d)
v priemysle stavebných hmôt zintenzívniť investičnú výstavbu v súlade s úlohami stavebníctva a s potrebami národného hospodárstva,
e)
postupne rekonštruovať a modernizovať spracovateľské odvetvie, predovšetkým spotrebný a potravinársky priemysel, osobitne v odboroch efektívne spracúvajúcich domáce suroviny; pritom rozvinúť úpravárenstvo domácich surovín pre keramický a sklársky priemysel;
5.
urýchliť konsolidáciu a rozvoj poľnohospodárstva tak, aby objem trhovej produkcie do štátnych fondov sa zvyšoval ročne v priemere zhruba o 4 % oproti minulému päťročiu; na dosiahnutie tohto cieľa najmä
a)
účelne špecializovať poľnohospodársku výrobu,
b)
zvyšovať hektárové výnosy a úžitkovosť hospodárskych zvierat a znižovať vlastné náklady poľnohospodárskej výroby,
c)
podstatne skvalitniť dodávky priemyslových výrobkov pre poľnohospodárstvo, zlepšiť ich využitie a zabezpečiť účinný rozvoj služieb poskytovaných poľnohospodárskym organizáciám,
d)
zabezpečiť reprodukciu pracovných síl v poľnohospodárstve v potrebnej vekovej štruktúre a zvýšiť kvalifikáciu poľnohospodárskych pracovníkov;
6.
urýchliť modernizáciu železničnej dopravy tak, aby sa v roku 1970 mohla v podstate odstrániť parná trakcia, a začať rekonštrukciu cestnej siete a výstavbu diaľnice; v spojoch pokračovať v zavádzaní automatickej spojovej techniky a urýchliť rozvoj a modernizáciu telekomunikačnej siete;
7.
v oblasti životnej úrovne
a)
zabezpečiť rast fondu spotreby roku 1965 o 17 až 19 %; pritom prednostne zabezpečovať priame odmeňovanie pracujúcich za reálne výsledky práce pred uspokojovaním potrieb obyvateľstva z fondov spoločenskej spotreby,
b)
posilňovať hmotnú zainteresovanosť i zodpovednosť za výsledky práce jednotlivcov a kolektívov prehĺbením mzdovej difereciácie,
c)
využívať rastúce fondy spoločenskej spotreby obyvateľstva, predovšetkým na zabezpečovanie zdravia a vzdelania ľudu, sociálneho zabezpečenia a starostlivosti o ženy a rodiny s deťmi; zamerať sa pritom na zvyšovanie objemu a kvality služieb pri najefektívnejšom využívaní vynakladaných prostriedkov,
d)
vybudovať najmenej 460 tis. bytov so zodpovedajúcou technickou a občianskou vybavenosťou, z toho na Slovensku 157 tis. bytov, a zlepšiť údržbu a modernizáciu bytového fondu a zariadení s ním súvisiacich; vytvoriť predpoklady pre to, aby sa po roku 1970 vystavalo ročne 105 až 115 tis. bytov a na tento účel vytvoriť potrebnú výrobno-materiálnu základňu,
e)
v závislosti od výsledkov hospodárskeho vývoja, najmä od rastu spoločenskej produktivity práce a od využívania základných výrobných prostriedkov pokračovať v skracovaní pracovného času tak, aby sa mohol postupne zaviesť päťdenný pracovný týždeň so 40 hodinami týždenného pracovného času v hlbinných baniach a v prevádzkach škodlivých zdraviu a so 42 hodinami týždenného pracovného času na ostatných pracoviskách,
f)
pokračovať v úsilí o zabezpečovanie dostatku vody pre rozvoj spoločnosti a v zlepšovaní pracovného a životného prostredia, najmä čistoty vôd a ovzdušia, a to predovšetkým v oblastiach sústredeného priemyslu;
8.
v súlade s potrebami rozvoja národného hospodárstva účinnejšie využívať prírodné a ekonomické podmienky a zdroje všetkých oblastí. Efektívnosť rozvoja celého národného hospodárstva zvyšovať optimálnym rozmiestňovaním výrobných síl. Na to vytvárať priaznivé ekonomické podmienky i pomocou ekonomických nástrojov riadenia;
9.
na ďalšie upevňovanie jednotnej československej ekonomiky zabezpečovať zvýšenie podielu Slovenska na tvorbe a použití národného dôchodku; pritom najmä zvýšiť na Slovensku objem priemyslovej výroby o 58 až 59 %, aby jej podiel na celkovej priemyslovej výrobe dosiahol zhruba 25 % a objem poľnohospodárskej výroby zvýšiť o 22 až 24 %, aby jej podiel na celkovej poľnohospodárskej výrobe dosiahol zhruba jednu tretinu;
10.
posilňovať spoluprácu so socialistickými štátmi a najmä so Sovietskym sväzom ako základ vonkajších ekonomických vzťahov Československej socialistickej republiky, ďalej prehlbovať zapojenie československej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, zvyšovať efektívnosť výmeny tovaru a posilňovať ekonomickú rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch a v platobnej bilancii.
§ 3
(1)
Realizácia základných smerov a cieľov rozvoja národného hospodárstva uvedených v § 2 bude sa začínajúc rokom 1967 zabezpečovať za nových ekonomických podmienok vytváraných pre prácu socialistických organizácií urýchleným uplatnením zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia v celom národnom hospodárstve.
(2)
Pre prechod na nové ekonomické podmienky podľa odseku 1 sa uskutočnia najmä:
a)
celková prestavba veľkoobchodných cien, priama väzba medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými cenami pomocou sadzbovej dane z obratu, užšia spätosť medzi vnútornými a zahraničnými cenami, ako aj opatrenia na pružnejší vývoj umožňujúci vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom a rozvíjať súťaživosť medzi hospodárskymi organizáciami,
b)
jednotné odvody štátnych hospodárskych organizácií do štátneho rozpočtu (do rozpočtu národného výboru),
c)
financovanie investícií z vlastných zdrojov hospodárskej organizácie a z investičných úverov tak, aby plná zodpovednosť za efektívnosť investícií prešla na hospodársku organizáciu a aby zabránilo nereálnym požiadavkám na investície,
d)
pružný systém usmerňovania vývoja miezd ako predpoklad pre to, aby sa rast miezd stal účinnejším nástrojom zvyšovania efektívnosti a aby sa postupne odstraňovala mzdová nivelizácia.
§ 4
(1)
Aby sa vytvorili pre štátne hospodárske organizácie jednotné ekonomické podmienky a objektívne kritériá ekonomickej efektívnosti, zavádzajú sa od 1. januára 1967 tieto jednotné odvody do štátneho rozpočtu, prípadne do rozpočtu národného výboru:
a)
odvod z hrubého dôchodku,
b)
odvod zo základných prostriedkov,
c)
odvod zo zásob,
d)
stabilizačný odvod.
(2)
Stabilizačný odvod podľa odseku 1 vykonávajú aj výrobné a spotrebné družstevné organizácie; účel ostatných odvodov podľa odseku 1 plní v týchto organizáciách dôchodková daň družstiev.
(3)
V poľnohospodárskych podnikoch nahrádza jednotné odvody do štátneho rozpočtu systém poľnohospodárskej dane.
§ 5
(1)
Odvod z hrubého dôchodku štátnych hospodárskych organizácií sa ustanovuje vo výške
a)
18 % v priemysle a v stavebníctve,
b)
18 % vo vnútornom obchode (pre ústredne riadené organizácie okrem odborového podniku Čedok),
c)
16 % v hospodárstve riadenom národnými výbormi,
d)
16 % v samostatných projektových organizáciách.
(2)
Ústredný orgán môže rozhodnúť, že namiesto odvodu podľa odseku 1 písm. a) bude štátna hospodárska organizácia odvádzať 15 % z fondu pracujúcich a 32 % zo zisku.
(3)
Vláda môže zvýšiť sadzby ustanovené v odsekoch 1 a 2 najviac o 1 % ročne.
(4)
Za podmienok ustanovených vládou môže odborové riaditeľstvo, riadiaci národný výbor, prípadne ústredný orgán za účelom nevyhnutného znovurozdelenia prostriedkov podriadených štátnych hospodárskych organizácií vopred dočasne určiť dodatkové odvody a dotácie, prípadne prirážky a zľavy; pritom sa však musí v pôsobnosti príslušného orgánu zachovať celková výška odvodov podľa odsekov 1 až 3.
§ 6
(1)
Odvod zo základných prostriedkov štátnych hospodárskych organizácií sa ustanovuje sadzbou zo zostatkovej ceny základných prostriedkov vo výške
a)
6 % ročne zo základných prostriedkov v priemysle, stavebníctve, vnútornom obchode, odbyte a zásobovaní,
b)
3 % ročne zo základných prostriedkov pre poskytovanie služieb, ako aj zo základných prostriedkov vnútorného obchodu, pokiaľ ide o predajne a ich vybavenie.
(2)
Vláda môže ustanoviť, ktoré ďalšie základné prostriedky, prípadne ktoré investície neuvedené do prevádzky podliehajú odvodu podľa odseku 1 a ktoré zo základných prostriedkov odvodu nepodliehajú. Vláda tiež upraví sadzby odvodov zo základných prostriedkov slúžiacich obrane, bezpečnosti, doprave a štátnym hmotným rezervám.
§ 7
(1)
Odvod zo zásob štátnych hospodárskych organizácií sa ustanovuje vo výške 2 %.
(2)
Vláda môže ustanoviť, v ktorých prípadoch sa odvody zo zásob nevykonávajú.
§ 8
(1)
Stabilizačný odvod sa ustanovuje hospodárskym organizáciám (§ 4) vo výške 30 % z tej sumy objemu vyplatených miezd, ktorá prevyšuje súčin 90 % priemernej ročnej mzdy plánovanej podnikmi v roku 1966 a počtu pracovníkov v roku, za ktorý sa vykonáva výpočet odvodu.
(2)
Odvod podľa odseku 1 sa zvyšuje za každé 1 % ročného prírastku počtu pracovníkov o 1 % objemu vyplatených miezd. Vláda ustanoví prípady, na ktoré sa toto zvýšenie nevzťahuje alebo kde sa zmierňuje. Odvod sa znižuje za každé 1 % ročného úbytku počtu pracovníkov o 0,3 % objemu vyplatených miezd.
(3)
Za podmienok ustanovených vládou môže krajský národný výbor určiť prirážku k stabilizačnému odvodu až do výšky 2 % z celkového objemu vyplatených miezd.
(4)
Vláda môže pre jednotlivé odvetvia alebo organizácie upraviť stabilizačný odvod odchylne od ustanovení odsekov 1 a 2.
§ 9
(1)
Podrobnosti na vykonanie ustanovení § 3 až 8 ustanoví vláda.
(2)
Vláda tiež ustanoví
a)
spôsob, akým sa na odvodoch štátnych hospodárskych organizácií podieľajú mestské a miestne národné výbory,
b)
v ktorých prípadoch a v akej výške sa vykonávajú odvody z odpisov zo základných prostriedkov,
c)
sadzby a pravidlá odvodov z hrubého dôchodku alebo zo zisku a z fondu pracujúcich štátnych hospodárskych organizácií neuvedených v § 5,
d)
v ktorých prípadoch a za akých podmienok sa môžu ukladať dodatkové odvody,
e)
za akých podmienok sa môžu poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu.
(3)
Na zabezpečenie potrebného rozmiestnenia výrobných síl a oblastnej proporcionality môže vláda
a)
ustanoviť spôsob poskytovania a výšku účelových dotácií na stavby štátnych hospodárskych organizácií a stavby výrobných družstiev v okresoch a miestach, ktoré vopred určí,
b)
znížiť percento odvodov zo základných prostriedkov štátnych hospodárskych organizácií (§ 6) na vyrovnanie zvýšených prevádzkových nákladov nových závodov v okresoch a miestach, ktoré vopred určí, a to najdlhšie na dobu 5 rokov.
§ 10
(1)
Záväzné úlohy, záväzné limity a orientačné ukazovatele štvrtého päťročného plánu nevyhnutné na zabezpečenie základných smerov a cieľov rozvoja národného hospodárstva podľa § 2 ustanoví v nevyhnutnom rozsahu vláda.
(2)
Vláda môže v záujme proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva, využívajúc predovšetkým operatívne ekonomické nástroje riadenia, aj spresniť a konkretizovať vo vykonávacích štátnych plánoch rozvoja národného hospodárstva záväzné úlohy, záväzné limity a orientačné ukazovatele štvrtého päťročného plánu, prípadne ustanoviť ďalšie záväzné úlohy a záväzné limity.
(3)
Štátny plán rozvoja národného hospodárstva na rok 1966 ustanovený na základe zákona č. 137/1965 Zb. o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva a štátnom rozpočte na rok 1966 je vykonávacím štátnym plánom podľa tohto zákona.
§ 11
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 133/1969 Zb. pre daňovníkov dane zo zisku a dane z majetku sa nepoužijú ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 4, § 5 ods. 1 až 3, § 6 až 8 a § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 83/1966 Zb. o štvrtom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 101/1970 Zb. pre daňovníkov dôchodkovej dane s účinnosťou od 27. novembra 1970 neplatia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 4, § 5 ods. 1 až 3, § 6 až 8 a § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. b) zákona č. 83/1966 Zb. o štvrtom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky a predpisy vydané na ich vykonanie.
Novotný v. r.

Laštovička v. r.

Lenárt v. r.