97/1966 Zb.

Východiskové podklady pre územné plány, návrhy politicko-hospodárskych a technických zásad územných plánov, ako i návrhy územných plánov musia ich spracovatelia prerokovať už počas spracovania týchto podkladov a návrhov s poľnohospodárskym orgánom národných výborov a výrobnou poľnohospodárskou správou v tých prípadoch, v ktorých sa predpokladá narušenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pritom tieto orgány a výrobné poľnohospodárske správy vymedzujú požiadavky na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a územia vyžadujúce mimoriadnu ochranu pre svoju úrodnosť, špeciálne poľnohospodárske využitie alebo pre investície, vložené do pôdy, územia vhodné na zúrodnenie alebo na rekultiváciu, prípadne uvedú ďalšie okolnosti dôležité pre ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a poľnohospodársku výrobu. Ďalej sa vyjadrujú k výške strát na poľnohospodárskej produkcii, k výhľadovému riešeniu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a navrhujú vypracovanie variantného riešenia územného plánu alebo jeho časti, ak to vyžaduje záujem ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Prerokúvaním východiskových podkladov, zásad a návrhu územného plánu nie je orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu viazaný pri udeľovaní súhlasu podľa § 8 ods. 2 zákona.

V návrhu územného plánu rajónu uvedie spracovateľ ako súčasť celkového riešenia aj možnosť výhľadového využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Orientačne tiež vyhodnotí rozsah strát na poľnohospodárskej výrobe z pôdy navrhovanej v pláne na použitie pre nepoľnohospodárske účely. Na orientačné hodnotenie spracovateľ použije najmä údaje o zaradení obcí do poľnohospodárskych výrobných oblastí, o ekonomickom hodnotení prírodných stanovíšť, hospodárení poľnohospodárskych organizácií a o výsledkoch komplexného prieskumu pôd. Súhrnne potom posúdi vplyv navrhnutého riešenia na poľnohospodársku produkciu rajónu, prípadne okresu alebo kraja a odôvodní správnosť riešenia z hľadiska celospoločenských záujmov. Spracovateľ územného plánu rajónu navrhne opatrenia smerujúce k nahradeniu prípadných strát na poľnohospodárskej výrobe (rekultivácie, meliorácie a pod.).

Spracovateľ návrhu smerného územného plánu, v ktorom sa počíta s použitím poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, vypracúva súčasne grafickú prílohu „poľnohospodársky pôdny fond“. V tejto prílohe vyznačí pozemky navrhnuté pre použitie na nepoľnohospodárske účely, ako i pozemky možných alternatívnych riešení podľa kultúr a výšky hrubej produkcie rastlinnej výroby. Na základe grafickej prílohy orientačne vyhodnotí straty na hrubej poľnohospodárskej produkcii (rastlinnej i živočíšnej). Spracovateľ je povinný preukázať, že z hľadiska celospoločenských záujmov i strát na poľnohospodárskej výrobe je navrhované riešenie najvýhodnejšie. Na výpočet výšky strát hrubej poľnohospodárskej produkcie použije orientačné tabuľky vydané Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

Spracovateľ návrhu podrobného územného plánu vyhodnocuje straty na poľnohospodárskej výrobe s použitím vyhodnotenia strát v smernom územnom pláne; upresní ich (prípadne podľa podkladov obstaraných podľa § 5 ods. 3) však tak, aby sa mohli prevziať pri spracovaní investičnej úlohy výstavby. V prípade, že návrh podrobného územného plánu je spracúvaný bez predchádzajúceho vypracovania smerného územného plánu, a počíta sa pritom s použitím poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, spracovateľ priloží k návrhu podrobného územného plánu prehľad tejto pôdy (pozemkov) zostavený podľa kultúr a akosti pôdy, ako aj vyhodnotenie strát na poľnohospodárskej výrobe.

Orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu (§ 8 ods. 2 zákona) vyslovujú svoj súhlas s návrhom územného plánu v štádiu jeho predbežného návrhu. Ak dôjde pri spracovaní konečného návrhu územného plánu k zmenám, prípadne k nedodržaniu podmienok, za ktorých bol vyslovený súhlas podľa predchádzajúcej vety, musí byť tento návrh pred jeho predložením na schválenie podľa predpisov o územnom plánovaní opatrený novým súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Orgán predkladajúci návrh územného plánu na prejavenie súhlasu z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu krajskému národnému výboru je povinný predložiť aj výsledok prerokovania návrhu s poľnohospodárskym orgánom okresného národného výboru obsahujúci aj stanovisko výrobnej poľnohospodárskej správy; ak predkladá návrh Ministerstvu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (povereníkovi Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo) aj stanovisko poľnohospodárskeho orgánu krajského národného výboru.

Orgán predkladajúci konečný návrh územného plánu na schválenie podľa predpisov o územnom plánovaní je povinný k návrhu priložiť

Pri spracovaní smerného územného plánu sa určí pre účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu súčasná hranica zastavanej časti obce. Zastavanou časťou obce (intravilán) podľa tejto vyhlášky sa rozumie územie, ktoré ku dňu účinnosti zákona je súvisle zastavané alebo inak technicky upravené pre potreby obce (sídliska). Do zastavaného územia obce sa zahŕňajú i pozemky, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou, nevytvárajú však s poľnohospodárskym pôdnym fondom súvislý celok (sú od neho oddelené súvislou zástavbou alebo zabiehajú do zastavanej časti a sú tvarove i rozlohove nevhodné na poľnohospodárske obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami). Za takéto pozemky však nemožno považovať medzery pozdĺž hradských a ciest vzniknuté skoršou výstavbou, zastavanie ktorých by viedlo k nežiadúcemu obostavovaniu ciest a neekonomickému predlžovaniu obcí; za tieto pozemky nemožno považovať ani územie medzi sídliskom a železnicou alebo cestou, preložkou cesty, vodným tokom a pod., pokiaľ toto územie je súvislou poľnohospodárskou pôdou vhodnou na poľnohospodárske obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami. V prípade pochybností, či poľnohospodársky pozemok je alebo nie je súčasťou intravilánu, rozhodne vždy orgán územného plánovania okresného národného výboru po dohode s poľnohospodárskym orgánom tohto národného výboru, ak si nevyhradil v jednotlivých prípadoch rozhodnutie orgán územného plánovania, prípadne poľnohospodárstva krajského národného výboru.

V prípadoch, v ktorých je nevyhnutné určiť hranicu zastavanej časti obce bez smerného územného plánu, orgán územného plánovania okresného národného výboru zabezpečí spracovanie návrhu tejto hranice. Pre schválenie tohto návrhu platia obdobne odseky 1 až 4.

Údaje o výške strát hrubej poľnohospodárskej produkcie (rastlinnej i živočíšnej) pojaté investorom do prípravnej dokumentácie musia zahrňovať i dôsledky ďalších vplyvov investície na poľnohospodársku výrobu (exhalácie, narušenie organizácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zmena vodného režimu, komunikačné siete, znehodnotenie investícií vložených do pôdy a pod.).

Hrubou poľnohospodárskou produkciou pozemku sa rozumie produkcia pri riadnom spôsobe hospodárenia na pozemku. Riadnym spôsobom hospodárenia je hospodárenie na pozemku príslušnej poľnohospodárskej kultúry za predpokladu správne vykonávanej a súčasnej úrovni zodpovedajúcej agrotechniky. Na možnosť zvyšovania poľnohospodárskej výroby investíciami do pôdy (napr. meliorácie) sa však neprihliada. Pre posúdenie výsledkov riadneho hospodárenia sú rozhodujúce výsledky z priemeru hospodárenia popredných poľnohospodárskych závodov za posledné dva roky v rovnakých výrobných podmienkach okresu a na pozemku príslušnej kultúry. Pokiaľ pri spracovaní prípravnej dokumentácie smerových a líniových stavieb nemožno uviesť poľnohospodárske pozemky dotknuté zamýšľanou výstavbou, straty hrubej poľnohospodárskej produkcie sa vypočítajú s použitím priemerných hektárových výnosov v záujmovom území.

Podklady pre výpočet hrubej poľnohospodárskej produkcie sú povinné oznámiť investorovi na jeho žiadosť za odplatu

Okresný národný výbor môže pred udelením predchádzajúceho súhlasu, prípadne pred predložením žiadosti vyššiemu orgánu uložiť investorovi, aby si obstaral pre výpočet strát hrubej poľnohospodárskej produkcie odborný posudok Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.

So spracovaním dokumentácie smerových poľnohospodárskych stavieb (poľné cesty, otvorené vodné priekopy, terasy a pod.) môže sa začať iba v rámci progresívne vyriešenej organizácie pôdneho fondu pojatej do projektu pozemkových úprav schváleného okresným národným výborom.

Organizácie vykonávajúce ťažobné alebo priemyslové činnosti sú povinné:

Pri vykonávaní plánu zahladenia sú organizácie (odsek 1)

Ak nemožno použiť prebytky kultúrnej vrstvy pôdy, prípadne hlbšie uložené zúrodnenia schopné zeminy na účely uvedené v odseku 2, môže ich uvoľniť na iné účely príslušný poľnohospodársky orgán okresného národného výboru; tento si vyžiada pri väčšom rozsahu skrývok stanovisko poľnohospodárskeho orgánu krajského národného výboru.

Národné výbory pri prerokúvaní a schvaľovaní plánu zahladenia vyžiadajú si vždy stanovisko príslušnej výrobnej poľnohospodárskej správy.

Realizáciu plánu zahladenia od technických úprav až po dokončenie biologickej rekultivácie zabezpečuje ťažobná alebo priemyslová organizácia, činnosťou ktorej boli pozemky poškodené. Poľnohospodárske organizácie preberajú rekultivovanú pôdu do obhospodarovania po dokončení biologickej rekultivácie. Ak však dôjde k dohode o prevzatí pôdy pred dokončením rekultivácie, uhradí ťažobná alebo priemyslová organizácia poľnohospodárskej organizácii zvýšené náklady spojené s jej obhospodarovaním až do času plánovaného dokončenia rekultivačného procesu. Poľnohospodárska organizácia je povinná viesť o týchto plochách oddelene evidenciu nákladov a výnosov.

Ťažobné organizácie sú povinné pri povrchovej ťažbe dodržiavať tieto opatrenia:

Pri povrchovej ťažbe surovín na stavebné a priemyslové účely (štrkopiesku, tehliarskych hlín, kaolínu, vápenca, keramických ílov, kameňa, rúd a pod.) sú organizácie vykonávajúce tieto činnosti povinné vyťažené priestory rekultivovať a vrátiť poľnohospodárskej výrobe úpravou terénu, vyplnením vyťaženého priestoru náhradnými zeminami, prekrytím vrstvou ornice a vykonaním, prípadne zabezpečením biologickej rekultivácie. Ak sa nebude môcť vykonať poľnohospodárska alebo lesnícka rekultivácia (napr. pri ťažbe pod hladinou podzemnej vody a nedostatku výsypného materiálu), je ťažobná organizácia povinná ťažobný priestor upraviť do pravidelného tvaru, spevniť svahy, vyčistiť priestory od nevyťažených zvyškov, hmôt, upraviť narušené vodné toky, aby nedochádzalo k zamokreniu, prípadne k vysušeniu poľnohospodárskych pozemkov. Spôsob a zásadné riešenie rekultivácie dokumentuje ťažobná organizácia už v období prerokúvania dobývacieho priestoru; plán rekultivácie v nadväznosti na ťažbu je súčasťou investičnej úlohy, prípadne plánu otvárky, prípravy a dobývania.