Dňa 17. marca 1967 bola v Prahe podpísaná Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej
pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou.
So Zmluvou vyslovilo Národné zhromaždenie súhlas a prezident republiky ju ratifikoval.
Ratifikačné listiny boli vymenené v Berlíne 26. júna 1967.
Podľa svojho článku 12 vstúpila Zmluva v platnosť 26. júnom 1967.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
91/1967 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 07.10.1967
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 91/1967 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 12.07.1967 |
| Dátum vyhlásenia: | 22.09.1967 |
| Dátum účinnosti od: | 07.10.1967 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
91
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 12. júla 1967
o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou
republikou a Nemeckou demokratickou republikou
David v. r.
ZMLUVA
o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou
republikou a Nemeckou demokratickou republikou
Československá socialistická republika a Nemecká demokratická republika
potvrdzujúc ciele a zásady vyjadrené v Deklarácii vlády Republiky československej
a dočasnej vlády Nemeckej demokratickej republiky z 23. júna 1950,
konštatujúc, že po prekonaní nepriateľstva roznecovaného nemeckým militarizmom a nacizmom
vzniklo medzi ľudom oboch štátov trvalé priateľstvo,
vedené snahou ďalej upevňovať dobré susedské vzťahy a všestrannú spoluprácu medzi
oboma štátmi na základe zásad socialistického internacionalizmu a prispievať k posilneniu
jednoty socialistického spoločenstva,
presvedčené, že priateľstvo medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou
demokratickou republikou, ktorá uskutočnila zásady Postupimskej dohody, a politika
oboch štátov prispievajú k zaisteniu mieru a vytvoreniu účinného systému kolektívnej
bezpečnosti v Európe,
pevne odhodlané účinne čeliť ohrozeniu mieru a medzinárodnej bezpečnosti zo strany
západonemeckých revanšistických a militaristických síl a zaistiť - opreté o Varšavskú zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. mája 1955 - bezpečnosť oboch štátov a nedotknuteľnosť ich hraníc pred akýmkoľvek útokom,
konštatujúc, že prekonanie militarizmu a neonacizmu je predpokladom pre mierové usporiadanie
nemeckej otázky a potvrdzujúc, že vytvorenie jednotného, mierumilovného a demokratického
nemeckého štátu je možné len cestou normalizácie vzťahov medzi oboma nemeckými štátmi,
ako výsledok dohôd medzi Nemeckou demokratickou republikou a Nemeckou spolkovou republikou
a za podmienok zaisťujúcich bezpečnosť susedných štátov,
riadiac sa cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov,
rozhodli sa uzavrieť túto Zmluvu a za tým účelom sa dohodli takto:
Článok 1
Vysoké zmluvné strany budú v súlade so zásadami socialistického internacionalizmu
prehlbovať priateľstvo, rozvíjať spoluprácu vo všetkých oblastiach a vzájomne si pomáhať
na základe rovnoprávnosti, rešpektovania zvrchovanosti a nevmešovania do vnútorných
vecí druhej strany.
Článok 2
Vysoké zmluvné strany budú na základe priateľskej spolupráce a vzájomných výhod rozvíjať
a upevňovať hospodárske a vedecko-technické styky, uskutočňovať v súlade so zásadami
Rady vzájomnej hospodárskej pomoci koordináciu národohospodárskych plánov a kooperáciu
vo výskume, vývoji a výrobe a tým zabezpečovať ďalší rozvoj a vzájomné zbližovanie
národného hospodárstva oboch štátov.
Článok 3
Vysoké zmluvné strany budú rozvíjať svoje vzťahy v oblasti kultúry, umenia, vedy,
školstva a zdravotníctva, ako aj tlače, rozhlasu, filmu, televízie, telesnej výchovy
a turistiky.
Článok 4
Vysoké zmluvné strany budú podporovať všestrannú spoluprácu medzi spoločenskými organizáciami
za účelom hlbšieho vzájomného poznania a ďalšieho zblíženia národov oboch štátov.
Článok 5
Vysoké zmluvné strany budú naďalej prispievať v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov k zaisteniu mieru a bezpečnosti v Európe a na celom svete. Budú ďalej uskutočňovať
politiku mierového spolužitia štátov s rôznym spoločenským zriadením a usilovať sa
o dosiahnutie odzbrojenia, ako aj definitívneho odstránenia kolonializmu a neokolonializmu
vo všetkých jeho prejavoch.
Článok 6
Vysoké zmluvné strany sa budú vzájomne radiť o všetkých dôležitých medzinárodných
otázkach dotýkajúcich sa záujmov oboch štátov.
Článok 7
Vysoké zmluvné strany konštatujú, že Mníchovská dohoda z 29. septembra 1938 sa dosiahla
hrozbou útočnej vojny, ako aj použitím sily proti Československu, že bola súčasťou
zločinného sprisahania nacistického Nemecka proti mieru a hrubým porušením základných
pravidiel súčasného medzinárodného práva a že táto Dohoda bola preto od samého začiatku
neplatná so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
Článok 8
Vysoké zmluvné strany považujú západný Berlín za osobitnú politickú jednotku.
Článok 9
Vysoké zmluvné strany sú toho názoru, že dosiahnutie nemeckého mierového urovnania
na základe uznania existencie dvoch zvrchovaných nemeckých štátov a normalizácie vzťahov
medzi nimi zodpovedajú potrebám európskej bezpečnosti.
Článok 10
Vysoké zmluvné strany budú v súlade s Varšavskou zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. mája 1955 účinne hájiť nedotknuteľnosť štátnych hraníc oboch štátov vrátane štátnych hraníc
medzi oboma nemeckými štátmi a urobia všetky potrebné opatrenia, aby zabránili agresii
síl západonemeckého militarizmu a revanšizmu, ktoré sa usilujú o revíziu výsledkov
druhej svetovej vojny.
V prípade ozbrojeného útoku na jednu z Vysokých zmluvných strán zo strany akéhokoľvek
štátu alebo skupiny štátov poskytne jej druhá zmluvná strana bez meškania vojenskú
aj inú pomoc v súlade s ustanoveniami Varšavskej zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. mája 1955.
Vysoké zmluvné strany budú pritom konať podľa príslušných ustanovení Charty Organizácie Spojených národov a budú ihneď informovať Radu bezpečnosti o urobených opatreniach.
Článok 11
Táto Zmluva sa uzaviera na dobu dvadsiatich rokov. Ak ju jedna z Vysokých zmluvných
strán nevypovie dvanásť mesiacov pred uplynutím tejto lehoty, Zmluva zostane v platnosti
ďalších desať rokov.
V prípade vytvorenia jednotného, mierumilovného a demokratického nemeckého štátu posúdi
sa ďalšia platnosť tejto Zmluvy.
Článok 12
Táto Zmluva podlieha ratifikácii a vstúpi v platnosť dňom výmeny ratifikačných listín,
ktorá sa vykoná čo najskôr v Berlíne.
Táto Zmluva bude registrovaná podľa článku 102 ods. 1 Charty Organizácie Spojených národov na sekretariáte Organizácie Spojených národov.
Dané v Prahe 17. marca 1967 v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a nemeckom,
pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Československú socialistickú republiku:
A. Novotný v. r.
J. Lenárt v. r.
Za Nemeckú demokratickú republiku:
W. Ulbricht v. r.
W. Stoph v. r.
A. Novotný v. r.
J. Lenárt v. r.
Za Nemeckú demokratickú republiku:
W. Ulbricht v. r.
W. Stoph v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.
