96/1967 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1982 do 31.05.1984
Predpis bol zrušený predpisom 33/1984 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.11.1967 - 30.06.1979 | |
| 3. | 01.07.1979 - 31.08.1982 | 57/1979 Zb. |
| 4. | 01.09.1982 - 31.05.1984 | 91/1982 Zb. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 96/1967 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 04.10.1967 |
| Dátum vyhlásenia: | 24.10.1967 |
| Dátum účinnosti od: | 01.09.1982 |
| Dátum účinnosti do: | 31.05.1984 |
| Autor: | Ministerstvo financií |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 65/1965 Zb. | Zákonník práce |
| 113/1965 Zb. | Zákon o Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy, Štátnej komisii pre techniku, Štátnej komisii pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu a Štátnej komisii pre riadenei a organizáciu |
| 57/1979 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o náhradách za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách |
| 91/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy č. 96/1967 Zb. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov |
| 33/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o cestovných náhradách |
96
VYHLÁŠKA
Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy
zo 4. októbra 1967
o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov
Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy po dohode s Ústrednou radou odborov a Ministerstvom
financií ustanovuje podľa § 131 ods. 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. a § 4 písm. g) zákona č. 113/1965 Zb. o Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy, Štátnej komisii pre techniku, Štátnej
komisii pre hospodársku a vedeckú spoluprácu a Štátnej komisii pre riadenie a organizáciu:
Časť I
Všeobecné ustanovenia
§ 1
(1)
Touto vyhláškou sa upravujú náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov pri
pracovných cestách, pri preložení na pracovisko v inej obci, pri prijatí a pri niektorých
prácach vyplývajúcich z osobitnej povahy povolania.*)
(2)
Vyhláška sa vzťahuje
a)
na pracovníkov v pracovnom (učebnom) pomere,
b)
na pracovníkov činných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
ak sa poskytovanie náhrad medzi organizáciou a pracovníkom dohodlo alebo ak to ustanovujú
osobitné predpisy,
c)
na členov výrobných družstiev,
d)
na osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy.
§ 2
(1)
Výdavkami podľa tejto vyhlášky sa v zásade rozumie rozdiel medzi pravidelnými výdavkami
pracovníka a nevyhnutnými vyššími výdavkami, ktoré pracovníkovi vznikajú v súvislosti
s úkonmi uvedenými v § 1 ods. 1.
(2)
Organizácie i pracovníci sú povinní postupovať pri vykonávaní tejto vyhlášky s najväčšou
úspornosťou; pri všetkých opatreniach, ktorých dôsledkom je výplata náhrad, vopred
uvážia, či sú nevyhnutne potrebné.
Časť II
Náhrady pri pracovných cestách
§ 3
Druhy náhrad
(1)
Pri pracovnej ceste, na ktorú organizácia vyslala pracovníka plniť pracovné úlohy
na pracovisku mimo obvodu obce svojho pravidelného pracoviska a mimo obvodu obce svojho
bydliska (ďalej len „prechodné pracovisko“), poskytne organizácia pracovníkovi pri
splnení ustanovených podmienok
a)
náhrady cestovných výdavkov,
b)
náhrady za čas strávený na ceste,
c)
stravné,
d)
nocľažné,
e)
náhrady nevyhnutných vedľajších výdavkov.
(2)
Pri pracovnej ceste, na ktorú organizácia vyslala pracovníka plniť pracovné úlohy
mimo svojho pravidelného pracoviska, ale v obvode obce svojho pravidelného pracoviska
alebo v obvode obce svojho bydliska, poskytne organizácia pracovníkovi len
a)
náhrady výdavkov za prepravu miestnymi dopravnými prostriedkami,
b)
náhradu mzdy za čas strávený na ceste v pracovnom čase,
c)
náhrady nevyhnutných vedľajších výdavkov.
§ 4
Pravidelné pracovisko, východisko, začiatok a koniec pracovnej cesty
(1)
Pravidelným pracoviskom sa rozumie miesto výkonu práce, na ktoré bol pracovník prijatý
alebo preložený; u pracovníkov, u ktorých bolo dojednané ako miesto výkonu práce širšie
územie, než je jedna obec, považuje sa za pravidelné pracovisko miesto sídla organizácie,
pokiaľ organizácia neurčí pre účely tejto vyhlášky ako pravidelné pracovisko iné miesto.
(2)
Organizácia určuje pri vyslaní pracovníka na pracovnú cestu jej východisko, spôsob
dopravy, prípadne ďalšie podmienky cesty.
(3)
Pre určenie začiatku a konca pracovnej cesty vykonávanej verejným hromadným dopravným
prostriedkom je rozhodujúci čas odchodu a čas príchodu určený cestovným poriadkom
verejného hromadného dopravného prostriedku (s výnimkou miestneho dopravného prostriedku),
ktorý pracovník použije na prekonanie vzdialenosti medzi obcou, ktorá bola určená
ako východisko cesty, a obcou prechodného pracoviska. Pri použití lietadla je rozhodujúci
cestovným poriadkom určený čas odchodu autobusu Československých aerolínií z východiskového
miesta pozemnej prepravy cestujúcich na letisko a skutočný čas jeho príchodu na toto
východiskové miesto. V odôvodnených prípadoch organizácia určí začiatok a koniec pracovnej
cesty odchylne s prihliadnutím na podmienky dopravy.
(4)
Pri použití iného ako verejného hromadného dopravného prostriedku je pre určenie
začiatku a konca pracovnej cesty rozhodujúci určený čas jeho odchodu a skutočný čas
jeho príchodu. V ostatných prípadoch je rozhodujúci čas skutočne strávený na pracovnej
ceste.
§ 5
Náhrady cestovných výdavkov
(1)
Pracovníkovi patrí náhrada cestovných výdavkov za cestu medzi obcou, ktorá bola určená
ako východisko cesty, a obcami prechodného pracoviska a za cestu späť. Ak si pracovník
nemohol obstarať ubytovanie v obci prechodného pracoviska, uhrádza mu organizácia
aj preukázané cestovné výdavky za cestu do miesta ubytovania a späť. Cestovnými výdavkami
sú výdavky za cestovný lístok (cestovné), letenku, miestenku, za použitie lôžkového
(ležadlového) vozňa a za použitie nájomného auta. Pri ceste vlakom do vzdialenosti
nad 200 km uhrádza sa cestovné za prvú vozňovú triedu, ak cesta nebola prerušená s
cieľom ubytovania; inak sa uhrádza cestovné len za druhú vozňovú triedu.
(2)
Náhrady podľa odseku 1 sa poskytnú len vtedy, ak sa cestovné výdavky preukázali (cestovným
lístkom, letenkou, miestenkou a pod.); pracovník je povinný využiť možnosti zliav
cestovného, pokiaľ nejde o cestovné výhody, ktoré mu patria ako rodinnému príslušníkovi
pracovníka odvetvia dopravy.
(3)
Ak pracovník použije pri pracovnej ceste iný dopravný prostriedok, než ktorý určila
organizácia, poskytne mu organizácia náhradu vo výške cestovného za verejný hromadný
dopravný prostriedok, ktorý by inak mal použiť (§ 4 ods. 2).
(4)
Podmienky a náhrady za používanie vlastných osobných cestných motorových vozidiel
a služobných cestných motorových vozidiel zverených pracovníkom do osobnej starostlivosti
pri pracovných cestách ustanovujú osobitné predpisy.
(5)
Organizácia uhrádza pracovníkovi aj výdavky za prepravu miestnymi dopravnými prostriedkami,
ktoré pracovník použije v súvislosti s pracovnou cestou (vrátane cestovného v mieste
bydliska). Výdavky za miestnu prepravu nájomným autom musí pracovník preukázať.
§ 6
Náhrady za čas strávený na ceste
(1)
Pokiaľ čas, strávený na pracovnej ceste inak ako plnením pracovných úloh, spadá do
pracovného času vyplývajúceho z určeného rozvrhu pracovných smien pracovníka (ďalej
len „pracovný čas“), považuje sa za čas zameškaný pre prekážky v práci na strane organizácie.
Za tento čas patrí pracovníkovi odmeňovanému podľa mzdových predpisov hodinovou mzdovou
tarifou (časovou alebo úkolovou) náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.**) Pracovníkom odmeňovaným mesačnou mzdou sa poskytuje náhrada mzdy vo výške ich základnej
mzdy.
(2)
Za čas strávený na pracovnej ceste prekonaním vzdialenosti medzi obcou východiska
cesty a obcou prechodného pracoviska (obcami prechodného pracoviska) a späť mimo pracovného
času patrí pracovníkovi náhrada za stratu času; náhrada je za každú celú hodinu
a)
v čase od 6. do 22. hodiny v pracovných dňoch 1,60 Kčs, najviac však 8 Kčs, a v dňoch
pracovného pokoja 2 Kčs, najviac však 16 Kčs v jednom kalendárnom dni,
b)
v noci, t. j. v čase od 22. hodiny do 6. hodiny, 2 Kčs, ak pracovník nepoužije lôžkový
(ležadlový) vozeň.
§ 7
Stravné
(1)
Za každý celý kalendárny deň pracovnej cesty patrí pracovníkovi stravné vo výške
32 Kčs. Stravné nepatrí, ak organizácia zabezpečí pracovníkovi na pracovnej ceste
bezplatne celodennú stravu. Náklad na stravu, ktorú organizácia pracovníkovi zabezpečí
bezplatne, nesmie presiahnuť sumu stravného.
(2)
Pri pracovnej ceste, ktorá netrvá celý kalendárny deň, patrí pracovníkovi stravné
vo výške 13 Kčs, ak pracovná cesta trvá 6 až 12 hodín, 20 Kčs, ak pracovná cesta trvá
viac než 12 hodín.
(3)
Za deň, keď pracovník nastúpil pracovnú cestu, ktorá spadá do dvoch alebo viacerých
kalendárnych dní, a za deň, keď cestu ukončil, patrí pracovníkovi stravné podľa odseku
2. Ak bolo treba takú pracovnú cestu nastúpiť pred 6. hodinou alebo ju ukončiť po
20. hodine, patrí pracovníkovi za deň nástupu alebo skončenia cesty stravné vo výške
32 Kčs.
(4)
Pri pracovnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní, upustí sa od oddeleného
počítania stravného za jednotlivé dni, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.
§ 8
Nocľažné
(1)
Za každú noc, ktorú pracovník strávi na pracovnej ceste, patrí mu nocľažné vo výške
15 Kčs, ak mu organizácia nezabezpečí bezplatné ubytovanie alebo ak pracovník nepoužije
lôžkový (ležadlový) vozeň.
(2)
Montážnym pracovníkom na staveniskách, ako aj pracovníkom na pracoviskách obdobného
charakteru, ktoré určí príslušný ústredný orgán po dohode s odborovým sväzom, organizácia
zásadne zabezpečí bezplatné ubytovanie v závodných zariadeniach; v tomto prípade nocľažné
pracovníkom nepatrí. Ak organizácia nezabezpečí bezplatné ubytovanie v závodných zariadeniach
pre ich nedostatok alebo ak ho pracovník odmietne z vážnych dôvodov použiť, poskytne
mu organizácia nocľažné vo výške 8 Kčs za každú noc. Náklady na ubytovanie v závodných
zariadeniach si organizácie vyúčtujú, pokiaľ medzi nimi nedôjde k inej dohode o spôsobe
úhrady.
(3)
Ak je výdavok za ubytovanie vyšší ako ustanovené nocľažné, uhrádza sa pracovníkovi
v preukázanej výške namiesto nocľažného. Ak je v cene za ubytovanie v hoteli zahrnutá
aj cena raňajok, znižuje sa suma stravného pripadajúceho na príslušný kalendárny deň
o 4 Kčs.
(4)
Ak pracovník cestuje v noci, patrí mu nocľažné len vtedy, ak je nútený sa ubytovať
pre skorý príchod alebo neskorý odchod.
§ 9
Náhrady nevyhnutných vedľajších výdavkov
Iné výdavky, ktoré pracovník musí nevyhnutne vynaložiť v súvislosti s plnením pracovných
úloh na pracovnej ceste, uhrádza mu organizácia v preukázanej výške ako vedľajšie
výdavky (napr. za prepravu nevyhnutných osobných a služobných batožín, služobných
pomôcok a náradia, za parkovanie motorového vozidla, za telefónne poplatky).
§ 10
Ustanovenia tejto časti sa nevzťahujú na cesty uskutočnené pri výkone niektorých prác
vyplývajúcich z osobitnej povahy povolania, pokiaľ za ne pracovníkom patria náhrady
podľa časti IV.
Časť III
Náhrady pri preložení na pracovisko v inej obci a pri prijatí
§ 11
Náhrady podľa tejto časti sa poskytujú pracovníkovi, ktorý bol v záujme organizácie
preložený na pracovisko mimo obce svojho pravidelného pracoviska alebo obce svojho
bydliska, a pracovníkovi, ktorý bol preložený na vlastnú žiadosť, pretože podľa lekárskeho
posudku nie je vhodné, aby ďalej pracoval na doterajšom pracovisku.*)
§ 12
Za dni cesty do obce miesta preloženia pri nástupe do práce a za dni cesty späť po
skončení patria preloženému pracovníkovi náhrady ako pri pracovnej ceste.
Náhrady pri preložení bez časového obmedzenia
§ 13
Odlučné
(1)
Ženatému pracovníkovi, ktorý v dôsledku preloženia žije odlúčene od svojej rodiny
pre nedostatok primeraného bytu v obci nového pracoviska, patrí na úhradu vyšších
výdavkov za stravu a ubytovanie odlučné.
(2)
Odlučné je po čas prvých troch mesiacov 37 Kčs, po troch mesiacoch 22 Kčs a po jednom
roku 14 Kčs denne. Pokiaľ výdavky za ubytovanie v prvých 14 dňoch pobytu v obci nového
pracoviska je viac než 5 Kčs denne, uhrádza sa pracovníkovi aj rozdiel medzi touto
sumou a preukázaným výdavkom za ubytovanie.
(3)
Odlučné sa poskytuje len po čas dvoch rokov.
(4)
Odlučné nepatrí pracovníkovi za dni, v ktorých mu organizácia zabezpečí bezplatné
stravovanie a ubytovanie. Ak organizácia zabezpečí pracovníkovi len bezplatné stravovanie,
patrí mu odlučné vo výške 5 Kčs denne, prípadne aj rozdiel podľa odseku 2 druhej vety;
ak mu zabezpečí len bezplatné ubytovanie, kráti sa odlučné o 5 Kčs denne.
§ 14
Odlučné pri pracovných cestách
Pracovníkovi, ktorý poberá odlučné a bol v tom čase vyslaný na pracovnú cestu, poskytne
organizácia popri náhradách patriacich pri pracovnej ceste za každý celý kalendárny
deň pracovnej cesty len náhradu preukázaného výdavku za ubytovanie v obci miesta preloženia,
po 14 dňoch pobytu v tejto obci však najviac 5 Kčs za jednu noc. Za cestu, ktorá netrvá
celý kalendárny deň, a za dni začiatku a skončenia viacdennej pracovnej cesty poskytne
organizácia pracovníkovi namiesto sumy, pripadajúcej z príslušnej sadzby odlučného
na výdavky za stravu, stravné, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.
§ 15
Náhrady pri dennom návrate do bydliska
(1)
Ženatému pracovníkovi, od ktorého možno požadovať, aby sa denne vracal z miesta preloženia
do svojho bydliska, alebo ktorý sa do bydliska skutočne denne vracia, poskytne organizácia
namiesto odlučného po čas, po ktorý by sa poskytovalo,
a)
náhradu preukázaného cestovného (pri ceste vlakom za druhú vozňovú triedu) za cesty
z bydliska do práce a späť,
b)
stravné v sume 9 Kčs, ak jeho neprítomnosť v bydlisku trvá aspoň 11 hodín.
(2)
Súčet náhrad podľa odseku 1 nesmie presiahnuť príslušnú sumu odlučného.
§ 16
Náhrada sťahovacích výdavkov
(1)
Pri presťahovaní pracovníka v dôsledku preloženia organizácia mu poskytne
a)
preukázané cestovné výdavky za cestu jeho rodinných príslušníkov z doterajšieho bydliska
do nového bydliska ako pri pracovnej ceste; príplatok na rýchlik sa uhrádza len pri
vzdialenosti dlhšej ako 100 km;
b)
preukázané výdavky za prepravu bytového zariadenia a zvrškov pracovníka a jeho rodinných
príslušníkov a za poistenie prepravovaných predmetov.
(2)
Organizácia môže pracovníkovi poskytnúť aj úhradu výdavkov za vymaľovanie bytu a
menšie inštalačné a iné remeselnícke práce v novom byte, najviac však do sumy 700
Kčs.
§ 17
Náhrady pri preložení na určitý čas
Preloženie pracovníka na určitý čas sa z hľadiska nárokov na náhrady posudzuje ako
vyslanie na pracovnú cestu; ak možno od pracovníka požadovať, aby sa denne vracal
z miesta preloženia do svojho bydliska, alebo ak sa pracovník do bydliska skutočne
denne vracia, patria mu len náhrady uvedené v § 15 ods. 1.
§ 18
Náhrady pri prijatí
(1)
Organizácia môže pracovníkovi, ktorého prijíma do práce, poskytnúť v odôvodnených
prípadoch náhrady uvedené v § 12 až 15 a v § 16 ods. 1 pri splnení podmienok ustanovených v týchto ustanoveniach.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na pracovníkov prijímaných v nábore vykonávanom
národnými výbormi.
Časť IV
Náhrady pri niektorých prácach vyplývajúcich z osobitnej povahy povolania
§ 19
Náhrady pri prácach na staveniskách
(1)
Pracovníkom organizácií stavebnej výroby, ktorí pracujú na stavenisku vzdialenom
od ich bydliska viac ako 10 km, organizácia poskytne
a)
náhradu preukázaného cestovného za prepravu z bydliska pri nástupe do práce na stavenisko
alebo z doterajšieho staveniska na nové stavenisko a späť;
b)
náhradu preukázaného cestovného alebo paušálnu náhradu výdavkov za prepravu z bydliska
na stavenisko a späť, ak sa pracovníci denne vracajú do bydliska; ak cesta z bydliska
na stavenisko a späť trvá viac než 3 hodiny, poskytne sa pracovníkom paušálna náhrada
zvýšených výdavkov za prepravu a stravovanie v sume 10 Kčs denne; ak má pracovník
nárok na voľný cestovný lístok alebo ak organizácia zabezpečuje jeho dopravu bezplatne,
je paušálna náhrada 9 Kčs denne;
c)
odlučné, ak sú pracovníci ubytovaní na stavenisku a denne sa nevracajú do svojho
bydliska, v sume 32 Kčs denne ženatým aj slobodným. Ustanovenie § 8 ods. 2 platí obdobne;
d)
náhradu sťahovacích výdavkov podľa § 16.
(2)
Ministerstvo stavebníctva po dohode s ostatnými ústrednými orgánmi, ktoré riadia
organizácie stavebnej výroby, a s príslušnými odborovými sväzmi ustanoví, ktorým pracovníkom
stavebnej výroby a za akých podmienok sa poskytujú náhrady podľa odseku 1 alebo podľa
časti II tejto vyhlášky.
(3)
Pracovníkom investora a pracovníkom projektových organizácií, ktorí sú pridelení
na stavbu, patria náhrady podľa odseku 1.
§ 20
Náhrady pri ostatných prácach
Pracovníkom, u ktorých častá zmena miesta výkonu práce vyplýva z osobitnej povahy
povolania (pracovníkom v poľnohospodárstve, v lesnom hospodárstve, prevádzkovým pracovníkom
ČSD a iným pracovníkom dopravy, členom lodných posádok, kominárom, cezpoľným doručovateľom
a pod.), patria osobitné paušálne náhrady. Okruh týchto pracovníkov a výšku paušálnych
náhrad ustanoví príslušný ústredný orgán po dohode s odborovým sväzom a po prerokovaní
s Ministerstvom financií.
Časť V
Spoločné ustanovenia
§ 21
Náhrady v čase dovolenky a pri prekážkach v práci
(1)
Ak nastúpi pracovník v čase, keď poberá náhrady podľa tejto vyhlášky, na dovolenku
na zotavenie, patrí mu v čase dovolenky len náhrada výdavkov za ubytovanie, ak si
ho musel aj po tento čas zachovať.
(2)
Pracovníkovi poberajúcemu náhradu podľa tejto vyhlášky patria tieto náhrady aj v
čase, keď nepracuje pre prekážky v práci, ak má v tomto čase nárok na náhradu mzdy
alebo ak je hmotne zabezpečený podľa predpisov o nemocenskom poistení; ak je však
pracovník v tomto čase v obci svojho bydliska alebo v ústavnom ošetrovaní, a pracovník,
ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu, aj v obci svojho pravidelného pracoviska, patrí
mu len náhrada výdavkov za ubytovanie, ak si ho musel aj po tento čas zachovať.
(3)
Náhrady podľa tejto vyhlášky nepatria pracovníkovi za dni pracovného voľna, za ktoré
mu nepatrí náhrada mzdy, ani za dni, v ktorých bez ospravedlnenia zameškal smenu alebo
jej podstatnú časť. Ak zameškanie smeny bezprostredne nadväzuje na deň pracovného
voľna alebo na deň pracovného pokoja alebo mu predchádza, nepatria pracovníkovi náhrady
ani za tento deň.
§ 22
Pracovníkovi, ktorý je v čase, keď poberá odlučné, z pracovných dôvodov vyslaný do
obce svojho bydliska, poskytne organizácia za celé dni pobytu v tejto obci len náhradu
výdavkov za ubytovanie, ak si ho pracovník musel aj v týchto dňoch zachovať. Za dni
cesty však pracovník dostane príslušné odlučné. Obdobne sa postupuje pri poskytnutí
náhrad pri pracovných cestách, ak je pracovník z miesta prechodného pracoviska povolaný
na pracovný výkon do obce svojho pravidelného pracoviska alebo do obce svojho bydliska.
§ 23
Náhrada cestovného za cesty na návštevu rodiny
(1)
Ženatým pracovníkom, ktorí poberajú náhrady podľa tejto vyhlášky, poskytne organizácia
za každých 14 dní ich odlúčenia od rodiny náhradu preukázaného cestovného (prípadne
zľavneného cestovného) za prepravu verejným hromadným dopravným prostriedkom na návštevu
rodiny a späť. Slobodným pracovníkom poskytne organizácia túto náhradu raz za tri
mesiace. Pri ceste vlakom uhrádza sa cestovné za druhú vozňovú triedu osobného vlaku
a pri vzdialenosti nad 100 km aj príplatok na rýchlik.
(2)
Náhrada do výšky cestovného podľa odseku 1 patrí pracovníkovi aj vtedy, keď použije
iný dopravný prostriedok.
(3)
Za ďalšie cesty na návštevu rodiny sa poskytnú náhrady uvedené v odsekoch 1 a 2,
ak je cesta vyvolaná zvlášť závažnými dôvodmi (napríklad vážnym ochorením rodinného
príslušníka); tieto dôvody musí pracovník preukázať.
(4)
Ak pracovné alebo osobné dôvody (napríklad choroba) pracovníkovi bránia, aby sám
vykonal cestu na návštevu rodiny, a ak ho preto navštívi jeho rodinný príslušník,
poskytne organizácia pracovníkovi za túto cestu rodinného príslušníka náhradu podľa
odsekov 1 a 2.
(5)
Pri návšteve rodiny sa stravné alebo odlučné poskytne za dni odchodu a návratu, pokiaľ
pracovník po tieto dni odpracuje určený pracovný čas. Za celé dni návštevy u rodiny
sa pracovníkovi poskytne len náhrada za ubytovanie.
(6)
Organizácia môže poskytnúť pracovníkovi, ktorý sa vracia po skončení pracovného týždňa
do obce svojho bydliska, náhrady podľa odsekov 1, 2 a 5; súčet týchto náhrad nesmie
byť vyšší ako náhrady, ktoré by pracovník dostal, keby zostal na pracovisku.
§ 24
Pracovníci postavení na roveň ženatým pracovníkom
Ženatým pracovníkom (vydatým pracovníčkam) sú postavení na roveň pracovníci (pracovníčky),
ktorí žijú v spoločnej domácnosti s rodinnými príslušníkmi, ktorým poskytujú zaopatrenie.
§ 25
Rodinní príslušníci
Rodinnými príslušníkmi pracovníka sa pre účely tejto vyhlášky rozumejú manželka (manžel),
druh (družka), vlastné alebo nevlastné deti, vlastní i nevlastní rodičia, osvojenci
a osvojitelia.
§ 26
Na zmeny v osobných pomeroch pracovníka, ktoré sú rozhodujúce pre jeho nároky podľa
tejto vyhlášky, sa prihliadne odo dňa, keď táto zmena nastala.
§ 27
Paušalizovanie náhrad
(1)
V záujme zjednodušenia účtovania a zhospodárnenia náhrad, najmä u pracovníkov, ktorí
vykonávajú časté pracovné cesty, môžu sa všetky náhrady ustanovené touto vyhláškou
paušalizovať mesačnými alebo dennými sumami zodpovedajúcimi očakávanému priemernému
zvýšeniu výdavkov pracovníka (§ 2 ods. 1).
(2)
V prípadoch, v ktorých je potrebné pravidelne vo väčšom rozsahu používať na cesty
motocykel alebo cestovný (motorový) bicykel alebo vykonávať cesty pešo, možno určiť
primeranú mesačnú paušálnu náhradu aj za tieto úkony.
(3)
Výšku paušálnych náhrad podľa odsekov 1 a 2 organizácia určí po dohode so závodným
výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Ústredné orgány môžu
po dohode s príslušným odborovým sväzom ustanoviť zásady pre poskytovanie paušálnych
náhrad.
§ 28
Preddavky na náhrady a uplatnenie náhrad
(1)
Na náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov poskytne organizácia pracovníkovi
na jeho žiadosť primeraný preddavok. Preddavok sa vyúčtuje v lehotách ustanovených
osobitnými predpismi.*)
(2)
Vo vyúčtovaní musia byť uvedené a podľa potreby doložené všetky okolnosti rozhodujúce
pre poskytovanie náhrad. Pracovník, ktorý vyúčtovanie predkladá, zodpovedá za úplnosť
a správnosť údajov vo vyúčtovaní.
Časť VI
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 29
Náhrady výdavkov za čas pred 1. novembrom 1967 sa spravujú doterajšími predpismi.
Na skutočnosti rozhodujúce podľa tejto vyhlášky pre ďalšie poskytovanie náhrady alebo
jej výšky sa prihliada, aj keď nastali pred týmto dňom.
§ 30
V jednotlivých odôvodnených prípadoch môžu ústredné orgány po dohode s príslušným
odborovým sväzom robiť opatrenia na odstránenie tvrdostí, ku ktorým by voči pracovníkovi
došlo pri vykonávaní tejto vyhlášky.
§ 31
(1)
Zrušuje sa vyhláška č. 100/1964 Zb. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov a predpisy vydané na jej vykonanie.
(2)
Nedotknuté však zostávajú predpisy vydané na vykonanie § 19 a 27 písm. a) vyhlášky
č. 100/1964 Zb. (paušalizácia náhrad).
§ 32
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembrom 1967.
Námestník zastupujúci ministra-predsedu:
Ing. Hůla v. r.
Ing. Hůla v. r.
*)
Náhrady výdavkov pri zahraničných pracovných cestách upravuje vyhláška Ministerstva
financií č. 18/1960 Zb. a smernice, ktoré Ministerstvo financií vydalo na jej vykonanie.
**)
*)
Vyhláška č. 208/1964 Zb.