Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky majúc na zreteli, že
pracujúci ľud Československej socialistickej republiky, ktorý je zdrojom všetkej štátnej
moci, tvorí v spoločnej vlasti a v nerozlučnej pospolitosti spolu s českým a slovenským
národom aj maďarská, nemecká, poľská a ukrajinská (rusínska) národnosť a že sa tieto
národnosti v duchu politiky Národného frontu tvorivo podieľajú na rozvoji krajiny
a rozvíjajú pritom aj vlastné formy národného života,
v snahe ďalej prehĺbiť a upevniť bratské spolužitie a solidaritu národov a národností
a zabezpečiť národnostiam účasť na štátnej moci a poskytnúť im účinné záruky ďalšieho
rozvoja, uznieslo sa na tomto ústavnom zákone:
144/1968 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1969 do 07.02.1991
Predpis bol zrušený predpisom 23/1991 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 144/1968 Zb. |
| Názov: | Ústavný zákon o postavení národností v Československej socialistickej republike |
| Typ: | Ústavný zákon |
| Dátum schválenia: | 27.10.1968 |
| Dátum vyhlásenia: | 04.11.1968 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1969 |
| Dátum účinnosti do: | 07.02.1991 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 100/1960 Zb. | Ústava Československej socialistickej republiky |
| 23/1991 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
144
ÚSTAVNÝ ZÁKON
z 27. októbra 1968
o postavení národností v Československej socialistickej republike
Čl. 1
Československá socialistická republika, ako spoločný štát českého a slovenského národa
a národností žijúcich na jeho území, v duchu socialistickej demokracie a internacionalizmu
zabezpečuje maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti možnosti
a prostriedky na všestranný rozvoj.
Čl. 2
Národnosti sú primerane na svoju početnosť zastúpené v zastupiteľských zboroch a v
iných volených orgánoch.
Čl. 3
(1)
Občanom maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu
primeranom záujmom ich národného rozvoja a za podmienok ustanovených zákonmi zabezpečuje:
a)
právo na vzdelanie v ich jazyku,
b)
právo na všestranný kultúrny rozvoj,
c)
právo používať ich jazyk v úradnom styku v oblastiach obývaných príslušnou národnosťou,
d)
právo spolčovať sa v národnostných kultúrnych spoločenských organizáciách,
e)
právo na tlač a informácie v ich jazyku.
(2)
Rozsah a podmienky práv uvedených v odseku 1 ustanovia zákony.
Čl. 4
(1)
Občan slobodne rozhoduje o svojej národnosti podľa vlastného presvedčenia.
(2)
Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnosti nemôže byť žiadnemu občanovi na ujmu pri jeho
uplatnení v politickom, hospodárskom a spoločenskom živote.
(3)
Zakazujú sa všetky formy nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
Čl. 5
(1)
Tento ústavný zákon sa vykoná zákonmi Federálneho zhromaždenia a zákonmi národných
rád.
(2)
Zákony národných rád ustanovia tiež, pri ktorých zastupiteľských zboroch a výkonných
orgánoch sa zriaďujú orgány, ktoré budú zabezpečovať uskutočňovanie práv národností.
Čl. 6
Ustanovenie čl. 25 ústavy (ústavný zákon č. 100/1960 Zb.) sa zrušuje.
Čl. 7
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1969.
Svoboda v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.