172/1968 Zb.

Federálne výbory sú ústrednými orgánmi štátnej správy Československej socialistickej republiky.

Federálny výbor sa skladá z predsedu, podpredsedu a z ďalších 4 až 10 členov.

Počet členov každého federálneho výboru určí vláda Československej socialistickej republiky, a to tak, aby sa výbor skladal z rovnakého počtu občanov Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Podpredsedu a ostatných členov federálneho výboru vymenúva a odvoláva vláda Československej socialistickej republiky na návrh vlád obidvoch republík. Ak je ministrom-predsedom federálneho výboru občan Českej socialistickej republiky, je podpredsedom federálneho výboru občan Slovenskej socialistickej republiky alebo naopak.

V čase medzi schôdzami federálneho výboru môže neodkladné opatrenia robiť minister-predseda federálneho výboru po dohode s podpredsedom federálneho výboru. Tieto opatrenia podliehajú dodatočnému schváleniu federálneho výboru. Ak ich federálny výbor neschváli na svojej najbližšej schôdzi, strácajú ďalšiu platnosť.

Federálny výbor sa schádza na svoje schôdze podľa potreby, najmenej však raz mesačne. Schôdze federálneho výboru zvoláva minister-predseda.

Minister-predseda je povinný zvolať schôdzu federálneho výboru, ak o to požiada niektorá národná časť.

Federálny výbor sa môže uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Opatrenia prijíma nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Opatrenia federálneho výboru podpisuje minister-predseda.

Ministra-predsedu federálneho výboru zastupuje v jeho funkcii predsedu výboru podpredseda federálneho výboru.

Prípravu rokovania federálneho výboru, realizáciu jeho opatrení a vybavovanie bežných vecí zabezpečuje aparát federálneho výboru.

Vychádzajúc z čl. 82 ústavného zákona o československej federácii a z tohto zákona, vydá si každý federálny výbor rokovací poriadok.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1969.