88/1968 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 08.02.1993 do 31.08.1994
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 88/1968 Zb. |
Názov: | Zákon o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 27.06.1968 |
Dátum vyhlásenia: | 01.07.1968 |
Dátum účinnosti od: | 08.02.1993 |
Dátum účinnosti do: | 31.08.1994 |
Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
95/1968 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení |
98/1971 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zvýšení podpory pri narodení dieťaťa |
113/1975 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení |
77/1979 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa zvyšujú prídavky na deti a výchovné |
106/1979 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa zvyšujú hranice príjmov prípustné pre poskytovanie niektorých sociálnych dávok na deti |
165/1979 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch |
9/1982 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zvýšení niektorých sociálnych dávok na deti |
74/1982 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o niektorých úpravách v nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení pracujúcich v baníctve |
78/1984 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o zmenách vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení |
79/1984 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o zmenách vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch |
112/1984 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zvýšení niektorých sociálnych dávok na deti |
132/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí ktorou sa mení vyhláška č. 182/1968 Zb. o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti uchádzačom o zamestnanie |
134/1984 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o zmenách vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení |
58/1987 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí ktorou sa ustanovujú ďalšie podrobnosti v nemocenskom zabezpečení družstevných roľníkov a uchádzačov o zamestnanie |
147/1988 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o zmenách vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení v znení vyhlášky č. 78/1984 Zb. |
263/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňajú vyhláška č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení, vyhláška č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch a niektoré ďalšie predpisy o nemocenskom poistení zamestnancov |
501/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa menia a dopĺňajú vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, a vyhláška č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch |
54/1956 Zb. | Zákon o nemocenskom poistení zamestnancov |
65/1965 Zb. | Zákonník práce |
99/1972 Zb. | Zákon o zvýšení prídavkov na deti a výchovného |
73/1982 Zb. | Zákon o zmenách zákona o sociálnom zabezpečení a predpisov o nemocenskom poistení |
57/1984 Zb. | Zákon o niektorých zmenách v nemocenskom zabezpečení pracujúcich |
109/1984 Zb. | Zákon o zmenách v nemocenskom zabezpečení |
51/1987 Zb. | Zákon o zmenách v nemocenskom zabezpečení |
103/1988 Zb. | Zákon o zmenách v nemocenskom zabezpečení |
180/1990 Zb. | Zákon o zmenách predpisov v nemocenskom a sociálnom zabezpečení a materskom príspevku a niektorých ďalších predpisov |
134/1991 Zb. | Zákon o zmenách v nemocenskom zabezpečení |
306/1991 Zb. | Zákon o zmenách v sociálnom zabezpečení |
195/1992 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení |
14/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov |
27/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu |
193/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti |
194/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia |
308/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociálneho zabezpečenia |
154/1997 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
132/1998 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1998, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1999 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
235/1998 Z. z. | Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony |
461/2003 Z. z. | Zákon o sociálnom poistení |
88
ZÁKON
zo dňa 27. júna 1968
o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského
poistenia
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
Druhá časť
Peňažné dávky z dôvodov tehotnosti, pôrodu a materstva
§ 2
(1)
Z dôvodu tehotnosti, pôrodu a materstva sa v nemocenskom poistení poskytujú tieto
dávky (ďalej len „ dávky v materstve“):
a)
vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve,
b)
peňažná pomoc v materstve a
c)
podpora pri narodení dieťaťa.
(2)
Dávky podľa odseku 1 sú peňažnými dávkami nemocenského poistenia.
§ 3
Okruh oprávnených
(1)
Dávky v materstve podľa tohto zákona patria pracovníčkam a ďalším osobám zúčastneným
na nemocenskom poistení podľa zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestancov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nemocenskom poistení“) a predpisov
podľa neho vydaných.
(2)
Kde sa v tomto zákone hovorí o pracovníčke, rozumie sa tým aj ďalšia osoba uvedená
v odseku 1.
(3)
Podpora pri narodení dieťaťa patrí aj rodinným príslušníkom pracovníkov a ďalších
osôb zúčastnených na nemocenskom poistení podľa zákona o nemocenskom poistení a predpisov podľa neho vydaných.
Peňažná pomoc v materstve
§ 6
Podmienky nároku
(1)
Peňažná pomoc v materstve patrí pracovníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred
pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na nemocenskom poistení (§ 3 ods. 1).
(2)
Do doby 270 dní sa započítavajú aj skoršie obdobia, v ktorých pracovníčka v posledných
dvoch rokoch pred pôrodom
a)
bola zúčastnená na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách,
b)
bola požívateľkou dôchodku zo sociálneho zabezpečenia,
c)
bola zúčastnená na zabezpečení podľa predpisov o zabezpečení družstevných roľníkov
v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa alebo na sociálnom zabezpečení samostatne
zárobkovo činných osôb,
d)
poberala po zániku poistenia, prípadne iného zabezpečenia (starostlivosti) nemocenské
alebo peňažnú pomoc v materstve,
e)
bola po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo
štúdia vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.
f)
bola zúčastnená pred 1. májom 1990 na zabezpečení umelcov, občanov poskytujúcich
vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru alebo na zabezpečení
jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,
g)
bola zúčastnená pred 1. júlom 1990 na nemocenskom poistení členov výrobných družstiev.
(3)
Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcich odsekoch navzájom časove kryjú, započítajú
sa len raz.
(4)
Peňažná pomoc v materstve patrí aj žene, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred
pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na poistení (starostlivosti, zabezpečení) podľa predchádzajúcich
odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho nemocenského poistenia1b) ešte začiatkom šiesteho týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo
ak až do začiatku tohto týždňa poberá nemocenské zo skoršieho nemocenského poistenia.
§ 7
Doba poskytovania peňažnej pomoci v materstve
(1)
Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje namiesto mzdy, prípadne namiesto nemocenského.
Poskytuje sa po dobu 28 týždňov materskej dovolenky, a to od začiatku šiesteho týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom,
pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.
(2)
Ak pracovníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej než šesť týždňov,
pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve
až do uplynutia doby ustanovenej v predchádzajúcom odseku alebo v § 10. Ak však pracovníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej než šesť týždňov
z iného dôvodu, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22 týždňov
odo dňa pôrodu, a ak ide o pracovníčku uvedenú v § 10, len do uplynutia 31 týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
Ak sa poskytuje pracovníčke, ktorá má nárok na peňažnú pomoc v materstve, nemocenské
až do začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, patrí jej od začiatku
tohto týždňa namiesto nemocenského peňažná pomoc v materstve.
(4)
V prípadoch uvedených v § 6 ods. 4 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným
dňom pôrodu.
Výška peňažnej pomoci v materstve a spôsob jej určenia a poskytovania
§ 8
(1)
Peňažná pomoc v materstve sa určuje z priemernej čistej mzdy pracovníčky pripadajúcej
na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda“), najviac však zo sumy 180 Sk pri päťdennom
pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný
počet pracovných dní v týždni.1)
(2)
Základom pre zistenie čistej dennej mzdy je zárobok, ktorý pracovníčka dosiahla po
odpočítaní dane zo mzdy v zamestnaní zakladajúcom jej nemocenské poistenie alebo v
súvislosti s týmto zamestnaním pred vznikom nároku na peňažnú pomoc v materstve za
obdobie ustanovené vykonávacími predpismi.1c)
(3)
Výška peňažnej pomoci v materstve za pracovný deň je 90% z čistej dennej mzdy pracovníčky.
§ 9
Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni.1d) Pracovným dňom sa kladú na roveň sviatky, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy alebo
za ktoré sa mesačná mzda inak nekráti.
Peňažná pomoc v materstve v niektorých osobitných prípadoch
§ 10
(1)
Ak pracovníčka porodila súčasne dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc
v materstve aj po vyčerpaní doby určenej v § 7, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novorodených detí, najdlhšie však do dňa, keď
uplynie 37 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.
(2)
Pracovníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov
osamelá, ak nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará
o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v § 7, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 37 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.
§ 11
(1)
Peňažná pomoc v materstve patrí aj pracovníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti
nahrádzajúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím
príslušného orgánu, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Podmienky pre nárok na peňažnú
pomoc v materstve a spôsob jej určenia sa posudzujú podľa stavu ku dňu prevzatia dieťaťa.
(2)
Peňažná pomoc v materstve sa v prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku poskytuje
pracovníčke odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa o dieťa (deti) stará, najdlhšie
po dobu
a)
22 týždňov, ak prevzala jedno dieťa,
b)
31 týždňov, ak prevzala dve alebo viac detí a stará sa aspoň o dve z týchto detí,
alebo ak ide o pracovníčku uvedenú v § 10 ods. 2,
nie však dlhšie, ako dieťa (najmladšie dieťa) dosiahne osem mesiacov veku.
§ 12
(1)
Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzaté do starostlivosti dojčenského ústavu alebo
iného lôžkového zariadenia liečebno - preventívnej starostlivosti a pracovníčka zatiaľ
nastúpila do práce, preruší sa týmto nástupom poskytovanie peňažnej pomoci v materstve
podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa keď pracovníčka prevzala dieťa z ústavu
opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní
peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako
do dňa, keď dieťa dovŕši jeden rok. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno
so súhlasom príslušného orgánu prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa pracovníčka
nemôže alebo nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie,
pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu prevzaté do starostlivosti
dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti
alebo inej osoby.
(2)
Pracovníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené
do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako
aj pracovníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než ktoré
sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po
ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú
by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poskytuje sa pracovníčke peňažná pomoc v materstve po
dobu 14 týždňov.
(4)
Ak dieťa zomrelo v dobe, keď pracovníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje
sa jej táto pomoc ešte po dobu dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, nie však dlhšie
ako do vyčerpania celkového nároku.
(5)
Doba poskytovania peňažnej pomoci v materstve pracovníčke, ktorá dieťa porodila,
nemôže byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť pred uplynutím šiestich týždňov
odo dňa pôrodu.
§ 12a
Poskytovanie peňažnej pomoci pracovníkovi
(1)
Peňažná pomoc podľa tohto zákona sa poskytuje slobodnému, ovdovenému, rozvedenému
alebo z iných vážnych dôvodov osamelému pracovníkovi, ktorý nežije s družkou, ak sa
stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo o dieťa, ktorého matka
zomrela.
(2)
Peňažná pomoc patrí tiež pracovníkovi, ktorý sa stará o dieťa, ak sa jeho manželke
neposkytuje peňažná pomoc v materstve a sama sa nemôže alebo nesmie podľa lekárskeho
posudku o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie.
(3)
Podmienky pre nárok na peňažnú pomoc a spôsob jej určenia sa u pracovníka uvedeného
v odsekoch 1 a 2 posudzujú podľa stavu ku dňu prevzatia dieťaťa. Peňažná pomoc sa
poskytuje odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa pracovník o dieťa stará,
najdlhšie po dobu 31 týždňov, a v prípade uvedenom v odseku 2 po dobu 22 týždňov,
nie však dlhšie, než dieťa dosiahne osem mesiacov veku.
(4)
Pre priznanie, výšku a poskytovanie peňažnej pomoci pracovníkovi platia ostatné ustanovenia
tohto zákona obdobne.
§ 13
Podpora pri narodení dieťaťa
Ak porodí pracovníčka alebo rodinná príslušníčka pracovníka, patrí jej na každé narodené
dieťa podpora vo výške 3000 Sk. Podpora patrí manželke alebo družke pracovníka aj
vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od úmrtia pracovníka.
Tretia časť
Prídavky na deti
Všeobecné ustanovenia
§ 14
Prídavky na deti sú základnou formou spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými
deťmi; sú určené výlučne na starostlivosť o tieto deti.
§ 15
Prídavky na deti podľa tohto zákona sú dávkou nemocenského poistenia.
§ 16
Okruh oprávnených
(1)
Prídavky na deti patria pracovníkom a ďalším osobám zúčastneným na nemocenskom poistení
podľa zákona o nemocenskom poistení a predpisov podľa neho vydaných.
(2)
Kde sa v tomto zákona ďalej hovorí o pracovníkovi, rozumie sa tým aj ďalšia osoba
uvedená v odseku 1.
§ 17
Podmienky nároku
(1)
Prídavky na deti patria pracovníkovi, ak
a)
má nezaopatrené deti, u ktorých sú splnené ustanovené podmienky (§ 18, 19 a 20),
b)
má vo svojom zamestnaní predpísaný pracovný úväzok (§ 21),
c)
odpracoval v kalendárnom mesiaci ustanovenú dobu (§ 22 a 23) a
d)
príjem nezaopatreného dieťaťa (detí) uvedeného v písmene a) spolu s príjmami osôb
s nimi spoločne posudzovaných5a) po odpočítaní poistného na dôchodkové, nemocenské a zdravotné poistenie a príspevkov
do fondu zamestnanosti neprevyšuje sumu 16 800 Sk mesačne.
(2)
Pracovníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách, s výnimkou služby z povolania,
patria na nezaopatrené deti prídavky, ak jeho zamestnanie trvalo v čase nástupu služby
alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby, alebo ak v čase, keď bol povolaný
na výkon služby, mal zachované nároky z nemocenského poistenia.
(3)
Prídavky na deti patria pracovníkovi aj po zániku jeho nemocenského poistenia, pokiaľ
sa poskytuje z dôvodu tohto poistenia ešte nemocenské alebo peňažná pomoc v materstve;
predpokladom je, že mal v skončenom zamestnaní alebo ako člen vo výrobnom družstve
predpísaný pracovný úväzok.
Nezaopatrené deti
§ 18
(1)
Za nezaopatrené sa považuje vlastné i osvojené dieťa pracovníka alebo jeho manžela
až do skončenia povinnej školskej dochádzky.
(2)
Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky
je vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nemá nárok na hmotné zabezpečenie
uchádzačov o zamestnanie,5b) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.
(3)
Po skončení povinnej školskej dochádzky sa dieťa považuje za nezaopatrené, najdlhšie
však do dovŕšenia 26 rokov, ak
a)
sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo
b)
sa nemôže pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo
c)
pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce
povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok alebo
d)
pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie
alebo by vykonávanie takého zamestnania vážne zhoršilo jeho zdravotný stav.
(4)
Za nezaopatrené dieťa sa uznáva aj vnuk alebo súrodenec pracovníka alebo jeho manžela,
ak je v priamom zaopatrení pracovníka, nemožno na neho priznať prídavky alebo výchovné
z iného dôvodu a inak sú u neho splnené podmienky požadované u vlastných detí.
§ 19
Prídavky podľa tohto zákona nepatria na dieťa, na ktoré patrí výchovné k dôchodku
alebo ktorému sa poskytuje invalidný dôchodok.
§ 20
(1)
Prídavky sa poskytujú, pokiaľ nezaopatrené dieťa žije v Československej socialistickej
republike.
(2)
Na nezaopatrené dieťa, ktoré sa zdržiava v zahraničí, sa prídavky poskytujú len vtedy,
a)
ak ide o prechodný pobyt dieťaťa mimo územia Československej socialistickej republiky
z dôvodu liečenia, rekreácie alebo štúdia,
b)
ak dieťa sprevádza svojho rodiča, ktorý je vyslaný na dočasný výkon pracovnej činnosti
pre československú organizáciu v zahraničí, alebo
c)
ak je poskytovanie prídavkov na deti dojednané medzištátnym dohovorom.
Pracovný úväzok a odpracovaná doba
§ 21
(1)
Pre priznanie prídavkov na deti sa vyžaduje, aby pracovník mal vo svojom zamestnaní
pracovný úväzok zodpovedajúci určenému týždennému pracovnému času, ktorý je v súlade
s pracovnoprávnymi predpismi v organizácii všeobecne zavedený pre prevádzku, v ktorej
je činný.
(2)
Ak ide o pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo o pracovníčku, ktorá
sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa a má z tohto dôvodu kratší pracovný úväzok,
vyžaduje sa pre priznanie prídavkov na deti pracovný úväzok zodpovedajúci najmenej
polovici pracovného času uvedeného v odseku 1.
(3)
Ustanovenia predchádzajúceho odseku platia aj pre slobodného, ovdoveného, rozvedeného
alebo z iných vážnych dôvodov osamelého pracovníka, ktorý nežije s družkou a stará
sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.
(4)
Ak ide o slobodného, ovdoveného, rozvedeného alebo z iných vážnych dôvodov osamelého
pracovníka (pracovníčku), ktorý nežije s družkou (druhom), je požívateľom čiastočného
invalidného dôchodku a stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, považuje sa podmienka
pracovného úväzku za splnenú, ak dosiahne hrubý zárobok v kalendárnom mesiaci najmenej
400 Sk. Ustanovenie § 23 tretej vety platí obdobne.
§ 22
(1)
Pre priznanie prídavkov na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa vyžaduje, aby
pracovník v tomto mesiaci odpracoval všetky pracovné dni (smeny), ktoré pre neho vyplývajú
z určeného rozvrhnutia pracovného času.
(2)
Odpracovanej dobe sa kladie na roveň
a)
doba dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, karantény, materskej
dovolenky, ďalšej materskej dovolenky a doba neprítomnosti v práci z dôvodu starostlivosti
o dieťa vo veku do 10 rokov alebo ošetrovania chorého člena rodiny,
b)
doba, za ktorú sa poskytuje náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú pri
dôležitých osobných prekážkach v práci náhrada mzdy nepatrí len preto, že pracovník
nespĺňa požadovanú podmienku doby zamestnania,
c)
doba výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom
záujme, služby v ozbrojených silách a civilnej služby vrátane potrebného pracovného
voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou,
d)
doba, po ktorú pracovník preukázateľne nemohol pracovať pre nepriaznivé poveternostné
vplyvy, prípadne pre prekážku na strane organizácie,
e)
doba pracovného voľna poskytovaného podľa predpisov o štúdiu popri zamestnaní alebo
podľa predpisov o externej ašpirantúre,
f)
doba náhradného voľna za prácu nadčas alebo vo sviatok,
g)
doba kúpeľnej starostlivosti,
h)
doba pracovného voľna ospravedlneného organizáciou z iného dôvodu,
§ 23
U domáckych pracovníkov, pri iných skupinách pracovníkov, ktorým organizácia neurčí
čas výkonu práce, a u pracovníkov činných na základe dohody o pracovnej činnosti sa
považujú podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby za splnené v kalendárnych
mesiacoch, v ktorých takýto pracovník dosiahol hrubý zárobok najmenej 700 Sk. Ak ide
o pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, o pracovníka uvedeného v § 21 ods. 3 alebo o pracovníčku, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, vyžaduje sa,
aby hrubý zárobok v kalendárnom mesiaci bol najmenej 400 Sk. Sumy 700 Sk, prípadne
400 Sk sa úmerne znížia v kalendárnom mesiaci, v ktorom pracovník nemohol vykonávať
prácu z vážnych dôvodov; za vážny dôvod sa považuje uznaná dočasná pracovná neschopnosť
pre chorobu alebo úraz, karanténa, platená materská dovolenka, kúpeľná starostlivosť,
výkon verejnej funkcie, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme
a služba v ozbrojených silách, ako aj civilná služba.
§ 24
Výška prídavkov na deti
(1)
Prídavky na deti mesačne sú
na jedno dieťa | 90 Sk, |
na dve deti | 430 Sk, |
na tri deti | 880 Sk, |
na štyri deti | 1280 Sk |
a zvyšujú sa za každé ďalšie dieťa o 240 Sk mesačne.
(2)
Ak ide o nezaopatrené dieťa staršie ako jeden rok, ktoré je podľa rozhodnutia orgánov
sociálneho zabezpečenia dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu
starostlivosť, poskytuje sa k prídavkom na deti príplatok vo výške
a)
500 Sk mesačne, alebo
b)
700 Sk mesačne, ak ide o dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť osobitne
náročnú.
Podmienkou je, že dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným
pobytom pre také deti, a ak ide o príplatok podľa ustanovenia písmena b), ani v zariadení
s dennou dochádzkou. Príplatok podľa ustanovenia písmena a) patrí, ak dieťa nespĺňa
podmienky pre príplatok podľa ustanovenia písmena b) len preto, že je umiestnené v
zariadení s dennou dochádzkou.
Spoločné ustanovenia o prídavkoch na deti
§ 25
(1)
Prídavky na deti sa poskytujú za celé kalendárne mesiace, v ktorých boli splnené
predpísané podmienky.
(2)
Prídavky sa poskytnú za celý kalendárny mesiac aj vtedy, ak mal pracovník nezaopatrené
dieťa len po časť mesiaca.
§ 26
(1)
Prídavky na to isté dieťa patria len raz, a to aj vtedy, ak podmienky sú splnené
u viacerých pracovníkov. V tom prípade poskytnú sa prídavky z nemocenského poistenia
pracovníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení. Ak je aj táto podmienka splnená u
niekoľkých pracovníkov a ak sa nedohodnú o tom, komu z nich sa majú prídavky poskytovať,
patria prednostne matke.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pri súbehu prídavkov na deti podľa tohto zákona a prídavkov
na deti z iných sústav zabezpečenia.
§ 27
(1)
Prídavky na deti sa vyplácajú tomu, komu boli z nemocenského poistenia priznané.
Ak však má dieťa v priamom zaopatrení iný občan, vyplácajú sa jemu.
(2)
Prídavky na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť
o deti alebo o mládež z iných dôvodov ako z dôvodov liečenia, prípadne z dôvodu plnenia
povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na budúce povolanie, vyplácajú sa tomuto
ústavu. Čiastočná úhrada nákladov na zaopatrenie dieťaťa v ústave sa povinným osobám
určí s prihliadnutím na to, do akej miery sa potreby dieťaťa uhrádzajú prídavkami
vyplácanými ústavu.
(3)
Každý príjemca prídavkov na deti je povinný zabezpečiť, aby sa používali výlučne
v prospech a v záujme detí, pre ktoré sú určené.
§ 28
(1)
Ak sa majú prídavky na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom,
rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé
dieťa; pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.
(2)
Prídavky na deti sa vyplácajú pozadu po uplynutí kalendárneho mesiaca.
§ 29
(1)
Ak pracovník zomrie, poskytnú sa prídavky na deti, ktoré patrili z jeho nemocenského
poistenia a neboli do dňa jeho smrti vyplatené, tomu, kto má v priamom zaopatrení
deti, na ktoré patrili; tieto prídavky nie sú predmetom dedičstva.
(2)
Nárok na prídavky na deti ani pohľadávky z nich nemožno platne postúpiť; prídavky
na deti nemožno tiež postihnúť výkonom rozhodnutí nariadených súdom alebo správnym
orgánom.
§ 30
Pri určovaní výživného na dieťa prihliada súd aj na to, do akej miery sa potreby dieťaťa
uhrádzajú prídavkami na deti, ktoré sa na ne poskytujú; do určeného výživného sa prídavky
na deti nezapočítavajú.
Štvrtá časť
Úpravy pre niektoré ďalšie skupiny oprávnených
§ 32
(1)
Dávky v materstve s výnimkou vyrovnávacieho príspevku a prídavky na deti patria aj
občanom, ktorí sú po skončení zamestnania, členstva v družstve, kde súčasťou členstva
bol aj pracovný vzťah, školskej dochádzky alebo štúdia v evidencii národného výboru
ako uchádzači o zamestnanie.
(2)
Doba, po ktorú občan uvedený v odseku 1 je v evidencii národného výboru ako uchádzač
o zamestnanie, kladie sa na roveň dobe, v ktorej sú splnené podmienky pracovného úväzku
a odpracovanej doby (§ 21 a 22).
§ 33
(1)
Ustanovenia tohto zákona o dávkach v materstve obdobne platia pre vojačky z povolania
a príslušníčky Zboru národnej bezpečnosti zabezpečené nemocenskou starostlivosťou
v ozbrojených silách.***)
(2)
Pre výchovné poskytované príslušníkom ozbrojených síl a Zboru národnej bezpečnosti
podľa predpisov o ich materiálnom zabezpečení†) na nezaopatrené deti obdobne platia ustanovenia tohto zákona o prídavkoch na deti.
Toto výchovné sa vo vzťahu k prídavkom na deti posudzuje rovnako ako prídavky na deti
poskytované pracovníkom.
(4)
Ustanovenia § 12a tohto zákona platia obdobne pre vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej
bezpečnosti zabezpečených nemocenskou starostlivosťou v ozbrojených silách.
Piata časť
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 34
(1)
Kde sa v iných predpisoch platných pre pracovníkov hovorí o vyrovnávacom príspevku,
peňažnej pomoci v materstve, podpore pri narodení dieťaťa alebo o prídavkoch na deti,
rozumejú sa tým rovnomenné dávky podľa tohto zákona.
(2)
Pokiaľ z tohto zákona nevyplýva niečo iné, platia pre dávky v materstve a prídavky
na deti podľa tohto zákona ustanovenia zákona o nemocenskom poistení a predpisov podľa
neho vydaných.
§ 37
(1)
Podľa tohto zákona sa od 1. júla 1968 posudzuje aj nárok na vyrovnávací príspevok
a na peňažnú pomoc v materstve u pracovníčky, ktorej 30. júna 1968 patrila niektorá
z týchto dávok podľa doterajších predpisov. Do celkovej ustanovenej doby poskytovania
peňažnej pomoci v materstve sa tejto pracovníčke započíta aj doba, po ktorú sa jej
poskytovala pred 1. júlom 1968.
(2)
Ak má pracovníčka 30. júna 1968 už vyčerpanú celú materskú dovolenku podľa doterajších
predpisov, patrí jej od 1. júla 1968 peňažná pomoc v materstve podľa tohto zákona,
len ak ide o prípad uvedený v § 10 ods. 2 a ak neuplynula do 30. júna 1968 už doba, do ktorej možno podľa tohto zákona túto
pomoc poskytnúť.
§ 38
Prídavky na deti podľa tohto zákona sa poskytnú prvý raz za mesiac júl 1968. Za predchádzajúce
mesiace sa poskytujú podľa doterajších predpisov, aj keď sa o nich rozhoduje po 30.
júni 1968. Ústredná rada odborov upraví po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi
a orgánmi bližšie podrobnosti; pritom môže najmä ustanoviť čas, do ktorého sa budú
poskytovať prídavky na deti, na ktoré od 1. júla 1968 patrí výchovné k dôchodkom,
ako preddavok na toto výchovné, a ako sa navzájom vyrovnajú pritom vzniknuté preplatky
alebo nedoplatky.
§ 40
Zrušujú sa:
1. ustanovenia § 28 a § 30 až 39 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov
v znení zákona č. 16/1959 Zb;
2. zákon č. 58/1964 Zb. o zvýšení starostlivosti o tehotné ženy a matky.
§ 41
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1968.
Čl. IV
Prechodné ustanovenia
(2)
Ak peňažná pomoc v materstve patrí podľa predpisov platných do 30. júna 1987 ešte
po tomto dátume, poskytne sa po dobu ustanovenú týmto zákonom a počítanú od prvého
dňa poskytovania peňažnej pomoci v materstve. Pokiaľ však žena, s výnimkou pracovníčky
uvedenej v § 10 zákona č. 88/1968 Zb. v znení neskorších predpisov a družstevníčky uvedenej v § 23 alebo § 24 zákona č. 103/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, vyčerpala pred pôrodom z materskej dovolenky nastúpenej
pred 1. júlom 1987 menej ako štyri týždne bez povolenia lekára alebo bez toho, že
pôrod nastal skôr, ako určil lekár, poskytne sa peňažná pomoc v materstve len do uplynutia
22 týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
Peňažná pomoc sa poskytne mužovi pri splnení podmienok ustanovených týmto zákonom
aj v prípadoch, keď k prevzatiu dieťaťa došlo pred 1. júlom 1987; dávka však patrí
najskôr od 1. júla 1987 a do celkovej doby, po ktorú by peňažná pomoc patrila, sa
započítava aj doba starostlivosti pred 1. júlom 1987.
Čl. III
Prechodné ustanovenia
(2)
Príslušný orgán sociálneho zabezpečenia najneskoršie do 30. septembra 1989 posúdi,
ktoré z detí, ktoré bolo pred 1. októbrom 1988 uznané za invalidné a vyžadujúce stálu
starostlivosť podľa prv platných predpisov, spĺňa podmienku pre uznanie za dieťa dlhodobo
ťažko zdravotne postihnuté a vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť s nárokom na príplatok
k prídavkom na deti vo výške 700 Kčs mesačne.
Čl. IV
V konaní o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti uchádzačom o zamestnanie, ktoré
právoplatne neskončilo do dňa účinnosti tohto zákona, pokračuje od tohto dňa orgán
príslušný na konanie o dávkach nemocenského poistenia podľa zákona a predpisov vydaných
na jeho vykonanie.
§ 11
Ustanovenie § 10 tohto zákona platí obdobne pre výchovné poskytované vojakom z povolania a príslušníkom ďalších
ozbrojených zborov z povolania podľa osobitných predpisov.8)
Svoboda v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.
1a)
Suma 900 Kčs zodpovedá najvyššej hranici čistej dennej mzdy pre určenie nemocenského
(§ 17 zákona o nemocenskom poistení) a peňažnej pomoci v materstve (§ 8). Pri 46 hodinovom
týždennom pracovnom čase je najvyššia hranica čistého zárobku pred prevedením na inú
prácu 13 Kčs na pracovnú hodinu; táto suma sa pri skrátení pracovného času (§ 83 ods.
3 Zákonníka práce) úmerne zvyšuje.
1b)
§ 42 ods. 2 a 3 zákona o nemocenskom poistení a § 71 až 74 vyhlášky č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení.
1c)
§ 44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
1d)
§ 23 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
***)
Zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách.
†)
Zákon č. 88/1952 Zb. materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.
1)
5a)
§ 4 a 5 zákona č. 463/1991 Zb. o životnom minime.
5b)
§ 12 a nasl. zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 450/1992 Zb.).
8)
Zákon č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl v znení neskorších predpisov.