89/1968 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1968 do 31.12.1975
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 89/1968 Zb. |
| Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a zákon o sociálnom zabezpečení |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 27.06.1968 |
| Dátum vyhlásenia: | 01.07.1968 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.1968 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1975 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 101/1964 Zb. | Zákon o sociálnom zabezpečení |
| 103/1964 Zb. | Zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa |
| 121/1975 Zb. | Zákon o sociálnom zabezpečení |
89
ZÁKON
z 27. júna 1968,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a zákon
o sociálnom zabezpečení
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
Čl. I
Zákon č. 103/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení zákonov
č. 141/1965 Zb. a č. 116/1967 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 10 ods. 1 a ods. 2 prvá veta znie:
„(1)
Výška nemocenského za pracovný deň je:
| pri pracovnej činnosti v družstve | z priemernej dennej pracovnej odmeny |
| do jedného roka | 60 % |
| nad jeden rok do 5 rokov | 70 % |
| nad 5 rokov do 10 rokov | 80 % |
| nad 10 rokov | 90 % |
(2)
Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti výška nemocenského však je:
| pri pracovnej činnosti v družstve | z priemernej dennej pracovnej odmeny |
| do jedného roka | 50 % |
| nad jeden rok do 5 rokov | 60 % |
| nad 5 rokov do 10 rokov | 65 % |
| nad 10 rokov | 70 %". |
Na základe tejto zmeny sa v odseku 3 v druhej vete sadzba 80 % nahrádza sadzbou 90
%.“.
2.
§ 20 ods. 1 prvá veta znie:
„(1)
Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou
o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 26 týždňov.“
Na základe tejto zmeny sa počet týždňov uvedený v § 21 ods. 1 a 2 mení z 22 na 26
a z 18 na 22.“.
3.
§ 20 ods. 3 až 5 znie:
„(3)
Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského
družstevníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270
dní na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov. Do tejto doby sa započítavajú
aj skoršie obdobia, v ktorých družstevníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom
a)
bola zúčastnená na nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov
alebo členov výrobných družstiev,
b)
bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení umelcov alebo dôchodkovom poistení jednotlivo
hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,
c)
bola zúčastnená na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách,
d)
bola zúčastnená na zabezpečení dôchodcov v chorobe,
e)
poberala po skončení zabezpečenia (poistenia, starostlivosti) nemocenské alebo peňažnú
pomoc v materstve,
f)
študovala po skončení povinnej školskej dochádzky na škole poskytujúcej stredné,
vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie,
g)
bola po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo
štúdia vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.
(4)
Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcom odseku navzájom časove kryjú, započítajú
sa len raz.
(5)
Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch
pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na dôchodkovom zabezpečení (poistení, starostlivosti)
podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia
v chorobe (§ 37) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom
pôrodu alebo ak až do tohto času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.“.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
4.
§ 21 ods. 3 znie:
„(3)
V prípadoch uvedených v § 20 ods. 5 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku
štvrtého týždňa pred pôrodom.“.
5.
§ 22 ods. 3 znie:
„(3)
Výška peňažnej pomoci v materstve je 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.“
V tom istom paragrafe sa zrušujú doterajšie odseky 4 a 5.“.
6.
§ 23 znie:
㤠23
Ak družstevníčka súčasne porodí dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc
v materstve aj po vyčerpaní doby ustanovenej v § 21, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o
dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku
poskytovania tejto dávky.“.
7.
§ 24 znie:
㤠24
Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov
osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom,
poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po
vyčerpaní doby určenej v § 21, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku
poskytovania tejto dávky.“.
8.
§ 25 ods. 2 znie:
„(2)
V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje
po dobu, po ktorú sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však
po dobu 22 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši sedem mesiacov života.
Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky
za obdobie, ustanovené vykonávacími predpismi, pred prevzatím dieťaťa.“.
9.
§ 26 ods. 1 a 2 znie:
„(1)
Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu
alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka
zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej
pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, kedy družstevníčka
prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje
sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie
však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci
v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami
aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa
starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo
byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového
zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti.
(2)
Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto
zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než
ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu,
po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú
by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve
družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím dvanástich
týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa
pôrodu.“.
10.
§ 28 prvá veta znie:
„Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníka, patrí jej na každé
narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs.“.
11.
§ 30 ods. 3 a 4 znie:
„(3)
Odpracovaným dňom sa kladú na roveň
a)
dni, za ktoré sa poskytuje nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo
peňažná pomoc v materstve,
b)
dni výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom
záujme, dni služby v ozbrojených silách vrátane potrebného pracovného voľna poskytovaného
v súvislosti s touto službou a ostatné dni, za ktoré sa podľa platných predpisov poskytuje
pracovníkom náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú pri dôležitých osobných
prekážkach v práci náhrada mzdy nepatrí len preto, že pracovník nespĺňa požadovanú
podmienku doby zamestnania,
c)
dni kúpeľnej starostlivosti,
d)
dni starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov alebo ošetrovania chorého člena rodiny
(§ 16) po uplynutí doby, po ktorú sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,
e)
iné dni ustanovené vo vykonávacích predpisoch.
(4)
Družstevníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách patria na nezaopatrené deti,
ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak bol zúčastnený na sociálnom
zabezpečení v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby,
alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky zo zabezpečenia
v chorobe.“.
12.
§ 31 ods. 2 znie:
„(2)
Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 26. roku veku,
sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný
hrubý príjem vyšší ako 500 Kčs za kalendárny mesiac a ak
a)
sústavne sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo
b)
nemôžu sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo
sú pre telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné a ak nepoberajú z týchto dôvodov
invalidný dôchodok.“
Na základe zmeny vekovej hranice sa aj v § 36 ods. 1 a 2 a § 68 ods. 3 menia hranice
veku z 25 na 26 rokov.“.
13.
§ 32 znie:
㤠32
Prídavky na deti sa neposkytujú na deti družstevníka, na ktoré patrí výchovné podľa
tohto zákona alebo podľa iných predpisov o dôchodkovom zabezpečení.“.
14.
§ 33 znie:
㤠33
(1)
Prídavky na to isté dieťa patria len raz, a to aj vtedy, ak podmienky sú splnené
u viacerých družstevníkov. V tom prípade poskytnú sa prídavky zo sociálneho zabezpečenia
družstevníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení. Ak je táto podmienka splnená u
niekoľkých družstevníkov a ak sa nedohodnú o tom, komu sa majú prídavky poskytovať,
patria prednostne matke.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pri súbehu prídavkov na deti podľa tohto zákona a prídavkov
na deti z iných sústav zabezpečenia alebo výchovného patriaceho podľa predpisov o
materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.“.
15.
§ 34 znie:
㤠34
(1)
Prídavky na deti družstevníkov mesačne sú:
| na 1 dieťa | 90 Kčs |
| na 2 deti | 330 Kčs |
| na 3 deti | 680 Kčs |
| na 4 deti | 1030 Kčs |
a zvyšujú sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.
(2)
Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia
invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k prídavkom naň príplatok
vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pri tom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave
pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.
(3)
Ak sa počas kalendárneho mesiaca splnia podmienky pre zmenu výšky prídavkov na deti,
patria za celý mesiac vyššie prídavky na deti.“.
16.
§ 35 znie:
㤠35
Výplata prídavkov na deti
(1)
Prídavky na deti sa vyplácajú vždy za celý mesiac, a to mesačne pozadu tomu, zo zabezpečenia
ktorého boli priznané; ak má však dieťa v priamom zaopatrení niekto iný, vyplácajú
sa jemu. Prídavky na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia)
pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vyplácajú
sa tomuto ústavu.
(2)
Ak sa majú prídavky na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom,
rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé
dieťa; pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.“.
17.
§ 69 ods. 3 znie:
„(3)
Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs mesačne a najviac
450 Kčs mesačne.“
V tom istom paragrafe sa v odseku 5 na konci mení doterajšia citácia v zátvorke „§
73 ods. 3“ na citáciu „§ 73 ods. 2“.
18.
§ 73 znie:
㤠73
(1)
Výchovné patrí na každé dieťa (§ 68) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného
invalidného), osobného a sociálneho dôchodku.
(2)
Výchovné mesačne je
| na 1 dieťa Kčs | na 2 deti Kčs | na 3 deti Kčs | na 4 deti Kčs | |
| k invalidnému k dôchodku | 140 | 330 | 680 | 1030 |
| inému | 90 | 330 | 680 | 1030 |
a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.
(3)
Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia
invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému na neho
príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené
v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.
(4)
Ak by nárok na výchovné na to isté dieťa malo niekoľko dôchodcov, patrí výchovné
tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu
bolo skôr priznané.
(5)
Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom patrí a vypláca
sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.
(6)
Ak je dieťa v priamom zaopatrení inej osoby ako dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto
osobe; výchovné na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia)
pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vypláca
sa tomuto ústavu.
(7)
Ak sa má výchovné na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom,
rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé
dieťa. Pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.“.
19.
Za § 142 sa vkladá nový § 142a, ktorý znie:
㤠142a
Vláda môže v súlade s dlhodobým programom spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými
deťmi
a)
zvyšovať sumu podpory pri narodení dieťaťa uvedenú v § 28, najmä ak je to odôvodnené
vývojom cien potrieb pre novorodené deti,
b)
zvyšovať sumu najvyššej prípustnej hranice vlastného príjmu nezaopatreného dieťaťa
uvedenú v § 31 ods. 2 pre nárok na prídavky na deti,
c)
zvyšovať sadzby prídavkov na deti, výchovného, prípadne príplatok k nim (§ 34 a 73)
a priznávať k nim jednorazovú výpomoc,
d)
zvyšovať najnižšiu a najvyššiu výmeru sirotského dôchodku jednostranne osirelého
dieťaťa a výšku sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa.“.
20.
§ 145 prvá veta znie:
„Ministerstvo práce a sociálnych vecí upraví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva
a výživy, s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi a s Ústrednou radou odborov
a)
podmienky, rozsah a výšku dávok so zabezpečenia matky a dieťaťa jednotlivo hospodáriacich
roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb; rozhodovanie o týchto dávkach a ich
výplata patrí okresným národným výborom,
b)
dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich
osôb,
c)
zabezpečenie členov rodín jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich
osôb vykonávajúcich službu v ozbrojených silách.“.
Čl. II
(1)
Podľa ustanovení čl. I tohto zákona sa od 1. júla 1968 posudzuje aj nárok na vyrovnávací
príspevok a na peňažnú pomoc v materstve družstevníčky, ktorej do tohto času patrila
niektorá z týchto dávok podľa doterajších predpisov. Do celkovej ustanovenej doby
poskytovania peňažnej pomoci v materstve sa tejto družstevníčke započíta aj doba,
po ktorú sa jej poskytovala pred 1. júlom 1968.
(2)
Ak družstevníčka má do 30. júna 1968 už vyčerpanú celú materskú dovolenku podľa doterajších
predpisov, patrí jej od 1. júla 1968 peňažná pomoc v materstve podľa zákona o sociálnom
zabezpečení družstevných roľníkov v znení vyplývajúcom z článku I len vtedy, ak ide
o prípad uvedený v § 24 a ak neuplynula do 30. júna 1968 už doba, do ktorej možno
podľa uvedeného ustanovenia túto pomoc poskytovať.
(3)
Prídavky na deti podľa tohto zákona poskytnú sa prvý raz za mesiac júl 1968. Za predchádzajúce
mesiace sa poskytujú podľa doterajších predpisov, aj keď sa o nich rozhoduje po 30.
júni 1968.
Čl. III
Zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 33 ods. 3 v druhej vete sa menia hranice veku z 25 na 26 rokov.
2.
§ 34 ods. 3 znie:
„(3)
Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs a najviac 450
Kčs mesačne.“.
3.
§ 38 znie:
㤠38
(1)
Výchovné patrí na každé dieťa (§ 33) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného
invalidného), osobného a sociálneho dôchodku.
(2)
Výchovné mesačne je
| na 1 dieťa Kčs | na 2 deti Kčs | na 3 deti Kčs | na 4 deti Kčs | |
| k invalidnému k dôchodku | 140 | 330 | 680 | 1030 |
| k inému | 90 | 330 | 680 | 1030 |
a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.
(3)
Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia
invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok
vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave
pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.
(4)
Ak by nárok na výchovné na to isté dieťa malo niekoľko dôchodcov, výchovné patrí
tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu
bolo skôr priznané.
(5)
Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky, potom patrí a vypláca
sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.
(6)
Ak je dieťa v priamom zaopatrení inej osoby než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto
osobe; výchovné na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia)
pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodu liečenia, vypláca
sa tomuto ústavu.
(7)
Ak sa má výchovné na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom,
rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé
dieťa. Pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.“.
4.
§ 143 ods. 3 znie:
„(3)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí upraví
a)
u umelcov zabezpečenie v chorobe, zabezpečenie matky a dieťaťa obdobne podľa úpravy
platnej pre pracovníkov v pracovnom pomere, zabezpečenie v čase vojenského cvičenia
a dôchodkové zabezpečenie; ustanoví pritom základ pre výpočet dôchodku a základ pre
určenie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na zabezpečenie umelcov a jeho výšku;
b)
podmienky, rozsah a výšku dávok zo zabezpečenia matky a dieťaťa občanov, ktorí poskytujú
služby na základe povolenia národného výboru; rozhodovanie o týchto dávkach a ich
výplata patrí okresným národným výborom.“.
Čl. IV
Predsedníctvo Národného zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo
úplné znenie zákona o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, ako vyplýva z neskorších
predpisov.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1968.
Svoboda v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.