95/1968 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.07.1968 - 31.08.1984 | |
3. | 01.09.1984 - 30.09.1988 | 78/1984 Zb. |
4. | 01.10.1988 - 30.06.1990 | 147/1988 Zb. |
5. | 01.07.1990 - 31.12.1994 | 263/1990 Zb. |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 95/1968 Zb. |
Názov: | Vyhláška Ústrednej rady odborov o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 28.06.1968 |
Dátum vyhlásenia: | 01.07.1968 |
Autor: | Ústredná rada odborov |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
54/1956 Zb. | Zákon o nemocenskom poistení zamestnancov |
88/1968 Zb. | Zákon o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia |
143/1965 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení |
78/1984 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o zmenách vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení |
147/1988 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o zmenách vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení v znení vyhlášky č. 78/1984 Zb. |
263/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňajú vyhláška č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení, vyhláška č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch a niektoré ďalšie predpisy o nemocenskom poistení zamestnancov |
365/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov |
95
VYHLÁŠKA
Ústrednej rady odborov
z 28. júna 1968
o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení
Ústredná rada odborov ustanovuje po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí
podľa § 9 a § 63 ods. 2 a 3 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb. a podľa § 36 ods. 2 a § 38 zákona č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského
poistenia (ďalej len „zákon“):
§ 1
Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie [K § 18 ods. 2 písm. a) zákona]
(1)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky
sa z hľadiska poskytovania prídavkov na deti považuje:
a)
príprava v učebnom pomere,1)
b)
príprava v pracovnom pomere,2)
c)
príprava na povolanie v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,3)
d)
štúdium na školách zriadených podľa školských predpisov, ktoré poskytujú stredné,
vyššie a vysokoškolské vzdelanie,4) s výnimkou štúdia popri zamestnaní alebo inej zárobkovej činnosti (externého, diaľkového,
večerného a pod.) a štúdia po dobu výkonu základnej vojenskej služby.
(2)
Ako doba štúdia sa posudzuje aj
a)
doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku výučby v nasledujúcom
školskom roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,
b)
doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa
nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú
činnosť,
c)
doba po absolvovaní školy, ktorá je v jednotlivých odboroch ustanovená pre vykonanie
záverečnej skúšky alebo obhájenie diplomovej práce, najdlhšie však doba jedného roka,
pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú
pracovnú činnosť,
d)
štúdium na iných školách alebo v kurzoch, ak je svojím rozsahom alebo úrovňou podľa
rozhodnutia Ministerstva (Povereníctva) školstva postavené na roveň štúdiu na školách
uvedených v odseku 1 písm. d).
§ 2
Vlastný príjem dieťaťa po skončení povinnej školskej dochádzky [K § 18 ods. 2 zákona]
(1)
Do vlastného príjmu dieťaťa sa zahŕňa mzda (odmena, náhrada mzdy) a iné opakujúce
sa príjmy patriace priamo dieťaťu. Do vlastného príjmu dieťaťa sa počíta úhrn takýchto
príjmov, ktoré dieťa malo v kalendárnom mesiaci; pritom pre poskytnutie prídavkov
za bežný kalendárny mesiac je rozhodujúci vlastný príjem dieťaťa v bezprostredne predchádzajúcom
kalendárnom mesiaci, pokiaľ tento mesiac spadá do doby sústavnej prípravy na budúce
povolanie.
(2)
Do vlastného príjmu dieťaťa sa nezahŕňajú:
a)
štipendiá poskytované podľa príslušných štipendijných predpisov; do vlastného príjmu
sa však zahŕňajú štipendiá, ktoré majú povahu náhrady zárobku,
b)
hodnota bezplatného internátneho zaopatrenia a bezplatne poskytovaných jedál a ošatenia
podľa predpisov o hmotnom zaopatrení mládeže pripravujúcej sa na budúce povolanie
a hodnota naturálií, ktoré sa poskytujú študentom vysokých škôl pri výkone vojenských
povinností cez prázdniny,
c)
výživné (alimenty) poskytované na dieťa,
d)
sirotský dôchodok vrátane prípadného zvýšenia pre bezvládnosť,
e)
zárobok za prácu vykonávanú v čase od skončenia výučby v jednom školskom roku do
začiatku výučby v nasledujúcom školskom roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v
ďalšom štúdiu, zárobok za prácu v čase školských prázdnin v prípadoch uvedených v
§ 1 ods. 2 písm. b), ako aj zárobok, ktorý učeň alebo mladistvý pripravujúci sa na budúce povolanie v
pracovnom pomere získal za prácu vykonávanú v čase dovolenky na zotavenie,
f)
zárobok študenta (žiaka) za práce organizované alebo zadané školou alebo po dohode
so školskými orgánmi,
g)
príležitostný zárobok za výpomoc alebo za obdobné dočasné práce, ako aj zárobok za
práce podľa dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.5)
(3)
Ústredná rada odborov ustanoví po dohode so zúčastnenými orgánmi, či a v akom rozsahu
sa zahŕňajú do vlastného príjmu dieťaťa spoločenské podpory na deti, ktoré budú zavedené
alebo novoupravené po 30. júni 1968.
K pracovnému úväzku a odpracovanej dobe [K § 21 až 23 zákona]
§ 3
Splnenie podmienok pracovného úväzku a odpracovanej doby sa zisťuje vždy za celý kalendárny
mesiac; to platí aj vtedy, ak pracovník zmenil zamestnanie počas kalendárneho mesiaca.
§ 4
Ak má pracovník dve alebo viac súbežných zamestnaní a ani v jednom z nich nemá predpísaný
pracovný úväzok, spočítajú sa pracovné úväzky zo všetkých týchto zamestnaní. Ak sa
tak podmienka pracovného úväzku splní, poskytujú sa pracovníkovi prídavky na deti
v zamestnaní, v ktorom má väčší pracovný úväzok, a ak sú úväzky rovnaké, v zamestnaní,
v ktorom spravidla dosahuje vyšší zárobok.
§ 5
(1)
Za odpracovaný sa považuje deň (smena), v ktorom pracovník vykonával prácu po celý
pracovný čas vyplývajúci z rozvrhnutia pre neho platného pracovného času; ak nepracoval
po celý tento čas, považuje sa zvyšujúca časť pracovného času za odpracovanú, ak organizácia
jeho neprítomnosť ospravedlnila.
(2)
Ak ide o pracovníka uvedeného v § 4, požaduje sa, aby v organizácii, v ktorej sa mu poskytujú prídavky na deti, mal odpracovanú
dobu vyplývajúcu z jeho pracovného úväzku; na dobu odpracovanú v ďalších organizáciách
sa prihliada len pre zistenie, či pracovník v kalendárnom mesiaci spolu odpracoval
dobu predpísanú v § 22 zákona.
(3)
Neospravedlnené zameškané pracovné doby kratšie ako celý pracovný deň (smena) sa
v kalendárnom mesiaci spočítajú; na neospravedlnené doby sa prihliada, ak ich úhrn
v kalendárnom mesiaci dosiahne priemernú dĺžku celého pracovného dňa (smeny).
§ 6
(1)
Ak pracovník za trvania zamestnania v jednej organizácii vykonával s jej súhlasom
namiesto práce v tejto organizácii najviac po dobu jedného mesiaca prácu v druhej
organizácii, poskytujú sa prídavky na deti v prvej organizácii; pri zisťovaní, či
sú splnené podmienky, prihliadne sa aj na výkon práce v druhej organizácii.
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne, ak organizácia pracovníka s jeho
súhlasom uvoľnila na žiadosť jednotného roľníckeho družstva na prechodnú výpomoc v
družstve alebo na žiadosť overenú miestnym národným výborom na výkon nevyhnutných
poľnohospodárskych prác v hospodárstve pracovníka, jeho manžela alebo rodičov.
§ 7
(1)
V kalendárnom mesiaci, v ktorom pracovník vstúpil do zamestnania, sa mu pre splnenie
podmienok pracovného úväzku a odpracovanej doby započítavajú z doby, keď nebol zamestnaný,
tieto doby:
a)
doba, za ktorú sa poskytujú peňažné dávky nemocenského poistenia nahrádzajúce mzdu,
b)
doba kúpeľnej starostlivosti,
c)
doba výkonu verejných funkcií, občianskych povinností, iných úkonov vo všeobecnom
záujme a služby v ozbrojených silách vrátane potrebného pracovného voľna poskytovaného
v súvislosti s touto službou,
d)
doba, po ktorú sa sústavne pripravoval na budúce povolanie (§ 1),
e)
doba, po ktorú bol účastníkom inej sústavy zabezpečenia za podmienok, za ktorých
by mu tam inak vznikol nárok na prídavky na deti,6) prípadne poberal dôchodok z dôchodkového zabezpečenia,
f)
doba, po ktorú bol vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie
(§ 32 zákona).
(2)
Ako odpracovaná doba sa posudzuje aj medziobdobie od skončenia jedného zamestnania
do vstupu do iného zamestnania, ak predchádzajúce zamestnanie trvalo aspoň tri mesiace
a ak doba, ktorú z dôvodov zmeny zamestnania neodpracoval, nie je dlhšia ako 7 kalendárnych
dní; to platí obdobne pre medziobdobie od skončenia inej činnosti, ktorá bola dôvodom
pre poskytovanie prídavkov na deti, alebo od skončenia výplaty dôchodku, ku ktorému
sa poskytovalo výchovné.
K súbehu nárokov [K § 26 až 28 a § 36 ods. 2 zákona]
§ 8
Ak sú podmienky pre poskytovanie prídavkov na deti splnené u niekoľkých pracovníkov
a dieťa nie je v priamom zaopatrení žiadneho z nich, poskytnú sa prídavky, pokiaľ
sa nedohodnú inak, z poistenia toho z nich, kto na dieťa prispieva vyššou sumou; do
tejto sumy sa nezahŕňajú prídavky priznané na toto dieťa. Obdobne to platí vtedy,
ak sú viacerí oprávnení z rôznych sústav zabezpečenia.
§ 9
(1)
Občanovi, ktorý je účastníkom inej sústavy zabezpečenia, v ktorej sa poskytujú prídavky
na deti, a ktorý vstúpil do zamestnania, poskytnú sa prídavky na deti z nemocenského
poistenia založeného týmto zamestnaním, len ak preukáže, že prídavky nemožno poskytovať
z jeho zabezpečenia v inej sústave.
(2)
Pri zisťovaní, či sú splnené podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby, neprihliada
sa na činnosť, ktorú pracovník vykonáva súbežne so zamestnaním ako účastník inej sústavy
zabezpečenia.7)
§ 10
(1)
Ak žijú v rodine pracovníka jeho nezaopatrené deti a nezaopatrené deti jeho manžela,
z ktorých na niektoré patria prídavky a na iné výchovné k dôchodku, poskytne sa na
žiadosť pracovníka k súčtu prídavkov a výchovného, ktoré sa poskytujú na tieto deti,
doplatok do výšky prídavkov, ktoré by mu inak patrili na všetky tieto deti; predpokladom
je, že u dieťaťa, na ktoré sa poskytuje výchovné, sú inak splnené podmienky ustanovené
pre priznanie prídavkov na deti.
(2)
Ak zanikol nárok na výchovné k dôchodku a na dieťa sa poskytlo výchovné ešte za časť
kalendárneho mesiaca, za ktorý boli splnené aj podmienky pre priznanie prídavkov na
toto dieťa, poskytnú sa prídavky, znížené o časť vyplateného výchovného pripadajúcu
na tento mesiac.
§ 11
(1)
Ak pracovník poberal na dieťa prídavky z nemocenského poistenia, hoci sa mali poskytovať
z inej sústavy zabezpečenia, zastaví sa ich poskytovanie začínajúc kalendárnym mesiacom,
v ktorom sa to zistilo. Prídavky za predchádzajúcu dobu sa nepovažujú za preplatok,
pokiaľ nepresahovali výšku, v ktorej by za túto dobu inak patrili; podmienkou však
je, že na to isté dieťa sa prídavky poskytli len raz a že neboli porušené predpisy
o výplate prídavkov.8)
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne,
a)
ak sa na dieťa poskytovali prídavky z nemocenského poistenia iného ako oprávneného
pracovníka,
b)
ak sa na dieťa poskytovali prídavky na deti, hoci patrilo výchovné.
§ 12
Denný alebo týždenný pobyt dieťaťa v ústave (zariadení) pre starostlivosť o mládež
sa nepovažuje za plné priame zaopatrenie dieťaťa v zmysle § 27 ods. 2 zákona, ak je dieťa aj v pravidelnej starostlivosti rodiča alebo iného oprávneného.
Spoločné a prechodné ustanovenia
§ 13
Prídavky sa priznajú, ak sú splnené ustanovené podmienky, aj na dieťa, ktoré má pracovník
alebo jeho manžel v trvalej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov; predpokladom
je to, že na toto dieťa nemožno prídavky priznať z poistenia (zabezpečenia) nikoho
iného.
§ 14
Orgán poverený správou nemocenského poistenia v okrese môže v jednotlivých odôvodnených
prípadoch
a)
priznať prídavky na dieťa, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky nemohlo
byť z vážnych dôvodov prijaté do učebného pomeru alebo do zamestnania, ak je plne
odkázané výživou na pracovníka, najdlhšie však do konca školského roka, ktorý bezprostredne
nasleduje po skončení povinnej školskej dochádzky;
b)
priznať prídavky na deti, ak pracovník nemohol splniť podmienku odpracovanej doby
z iných vážnych dôvodov alebo v iných prípadoch, než ktoré sú uvedené v zákone, alebo
ju pracovníčka nemohla splniť, pretože čerpala ďalšiu (neplatenú) materskú dovolenku;
c)
priznať prídavky na deti z nemocenského poistenia pracovníka, ktorý má dieťa v priamom
zaopatrení, aj keď nepatrí do okruhu oprávnených, ak oprávnený s týmto postupom súhlasí
a nebude prídavky sám poberať a ak takýto postup je v prospech dieťaťa; súhlas oprávneného
netreba, ak je preukázané, že pravidelne neplní podmienky ustanovené pre poskytovanie
prídavkov na deti, najmä podmienku odpracovanej doby a ohrozuje tak ich plynulé poskytovanie.
§ 15
(1)
Ak pracovník neuplatnil nárok na prídavky na deti, hoci by mu inak z jeho poistenia
patrili, je oprávnený uplatniť nárok z jeho poistenia v záujme dieťaťa druhý z rodičov,
iný občan, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení, poručník, opatrovník alebo orgán poverený
úlohami pri starostlivosti o deti.
(2)
Na uplatnenie nároku na prídavky na deti sa používajú predpísané tlačivá. Údaje uvedené
v tlačivách je ten, kto nárok uplatňuje, povinný doložiť príslušnými dokladmi.
§ 16
Pre konanie a rozhodovanie o prídavkoch na deti, ako aj pre úlohy závodov a odborových
orgánov a o povinnostiach pracovníkov a iných oprávnených v súvislosti s poskytovaním
prídavkov na deti platia predpisy upravujúce konanie, rozhodovanie a poskytovanie
peňažných dávok nemocenského poistenia.9)
§ 17
Na deti dôchodcov, na ktoré podľa doterajších predpisov patrili do 30. júna 1968 prídavky
na deti a na ktoré od 1. júla 1968 patrí výchovné k dôchodku,10) poskytujú sa prídavky na deti, pokiaľ sú inak splnené ustanovené podmienky, ako preddavok
na výchovné ešte za mesiace júl, august a september 1968; tieto prídavky sa zúčtujú
na výchovné, ktoré k dôchodku patrí od 1. júla 1968. Úhrada prípadných preplatkov,
ktoré pritom vznikli bez zavinenia oprávnených, sa nepožaduje.
Záverečné ustanovenia
§ 18
V súvislosti s úpravou peňažnej pomoci v materstve a prídavkov na deti vykonanou zákonom
sa zrušujú:
1.
ustanovenie § 11 vyhlášky Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
č. 61/1957 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení sezónnych
zamestnancov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc;
2.
ustanovenie § 19 ods. 1 vyhlášky Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia č. 7/1958 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení
sezónnych zamestnancov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc;
3.
§ 8 ods. 2 a § 9 ods. 2 a 3 vyhlášky Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia č. 141/1958 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení
odsúdených;
4.
vyhláška Ústrednej rady odborov č. 74/1959 Ú. l. (Ú. v.) o poskytovaní prídavkov
na deti v nemocenskom poistení zamestnancov;
5.
ustanovenia § 44 písm. e) a § 56 vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb.
o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení; v § 44 písm. f) tejto vyhlášky
sa súčasne vypúšťa citácia § 23.
§ 19
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1968.
Predseda:
Poláček v. r.
Poláček v. r.
1)
Tretia časť Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.
2)
§ 142 ods. 2 Zákonníka práce a vyhláška č. 132/1967 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení mladistvých nastupujúcich po skončení povinnej
školskej dochádzky priamo do pracovného pomeru.
3)
Vyhláška č. 87/1967 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov v internátnych učňovských školách pre mládež
vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a v učňovských školách navštevovaných učňami z ústavov
sociálnej starostlivosti pre telesne chybnú mládež.
4)
Školský zákon č. 186/1960 Zb. a zákon č. 19/1966 Zb. o vysokých školách.
6)
Sociálne zabezpečenie umelcov, družstevných roľníkov, jednotlivo hospodáriacich roľníkov
a iných samostatne hospodáriacich osôb.
7)
Splnenie podmienok pre prídavky na deti sa zisťuje v tejto inej sústave zabezpečenia
podľa predpisov o tom vydaných.
8)
§ 27 zákona, § 45 ods. 3 zákona č. 54/1956 Zb. a zákon č. 117/1966 Zb. o niektorých dôsledkoch zanedbávania starostlivosti o deti.
9)
Najmä vyhláška č. 91/1958 Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov o organizácii a vykonávaní
nemocenského poistenia, v znení vyhlášky č. 191/1960 Zb. a § 75 až 77 vyhlášky č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení.