Dňa 8. júla 1965 bol v New Yorku dojednaný Dohovor o tranzitnom obchode vnútrozemských
štátov.
V mene Československej socialistickej republiky bol Dohovor podpísaný v New Yorku
10. decembra 1965.
Prezident republiky Dohovor ratifikoval a ratifikačná listina bola 8. augusta 1967
uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára Dohovoru.
Dohovor nadobudol na základe svojho článku 20 ods. 1 platnosť 9. júnom 1967. Pre Československú socialistickú republiku nadobudol podľa
článku 20 ods. 2 platnosť 7. septembrom 1967.
Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
Overená kópia Dohovoru je uložená v archíve Ministerstva zahraničných vecí.
Minister:
v z. Ing. Kohout v. r.
16/1969 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 16/1969 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí o Dohovore o tranzitnom obchode vnútrozemských štátov |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 27.12.1968 |
| Dátum vyhlásenia: | 15.03.1969 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
16
VYHLÁŠKA
Ministerstva zahraničných vecí
z 27. decembra 1968
o Dohovore o tranzitnom obchode vnútrozemských štátov
DOHOVOR
o tranzitnom obchode vnútrozemských štátov
Preambula
Členské štáty tohto Dohovoru
pripomínajúc, že článok 55 Charty Spojených národov žiada, aby Spojené národy vytvárali
čo najpriaznivejšie podmienky pre hospodársky pokrok a riešenie medzinárodných hospodárskych
problémov,
konštatujúc, že rezolúcia Valného zhromaždenia č. 1028 (XI) o vnútrozemských krajinách
a rozšírení medzinárodného obchodu, ktorá uznávajúc „...potrebu vnútrozemských krajín
mať primerané možnosti prechodu, ak sa má podporiť medzinárodný obchod“ nabáda vlády
členských štátov, „... aby plne uznali potreby vnútrozemských členských štátov v oblasti
tranzitného obchodu a v dôsledku toho im poskytli v tomto ohľade primerané možnosti
podľa medzinárodného práva a praxe, majúc na mysli budúce potreby vyplývajúce z ekonomického
rozvoja vnútrozemských krajín“,
pripomínajúc článok 2 Dohovoru o šírom mori, v ktorom sa hovorí, že vzhľadom na to,
že šíre more je otvorené všetkým štátom, nemôže si žiadny štát platne robiť nároky,
že podrobí akúkoľvek jeho časť svojej suverenite, a článok 3 spomínaného Dohovoru,
ktorý znie:
„1. Aby mohli požívať slobodu mora za rovnakých podmienok ako pobrežné štáty, majú mať
vnútrozemské štáty voľný prístup k moru. Za tým účelom štáty ležiace medzi morom a
vnútrozemským štátom poskytnú po spoločnej dohode s ním a v súlade s platnými medzinárodnými
dohovormi:
a)
vnútrozemskému štátu slobodný prechod cez svoje územie na základe reciprocity;
b)
lodiam plaviacim sa pod vlajkou tohto štátu rovnaké zaobchádzanie ako vlastným lodiam
alebo lodiam ktoréhokoľvek iného štátu, pokiaľ ide o prístup do námorných prístavov
a ich používanie.
2.
Štáty ležiace medzi morom a vnútrozemským štátom budú riešiť na základe spoločnej
dohody s ním, a berúc do úvahy práva pobrežného alebo tranzitného štátu a zvláštne
podmienky vnútrozemského štátu, všetky otázky týkajúce sa slobody tranzitu a rovnakého
nakladania v prístavoch v prípade, že tieto štáty by už neboli zmluvnými stranami
platných medzinárodných dohovorov“,
potvrdzujúc ďalej uvedené zásady prijaté na konferencii Spojených národov o obchode
a rozvoji s tým, že tieto zásady spolu navzájom súvisia a že každá z nich sa má vykladať
v závislosti od ostatných zásad:
Prvá zásada
Uznanie práva každého vnútrozemského štátu na voľný prístup k moru je nevyhnutnou
zásadou pre rozšírenie medzinárodného obchodu a hospodárskeho rozvoja.
Druhá zásada
Plavidlá plaviace sa pod vlajkou vnútrozemského štátu majú v teritoriálnych a vnútorných
vodách rovnaké práva a má sa s nimi rovnako zaobchádzať ako s plavidlami pobrežných
štátov, okrem štátu teritoriálneho.
Tretia zásada
Aby mohli používať slobodu mora za rovnakých podmienok ako pobrežné štáty, vnútrozemské
štáty musia mať voľný prístup k moru. Na tento účel štáty ležiace medzi morom a vnútrozemským
štátom poskytnú po spoločnej dohode s ním a v súlade s platnými medzinárodnými dohovormi
lodiam majúcim vlajku tohto štátu rovnaké zaobchádzanie ako vlastným lodiam alebo
lodiam ktoréhokoľvek iného štátu, pokiaľ ide o prístup do námorných prístavov alebo
ich používanie.
Štvrtá zásada
Aby sa plne podporoval hospodársky rozvoj vnútrozemských štátov, všetky ostatné štáty
im povolia na základe reciprocity právo na slobodný a neobmedzený prechod takým spôsobom,
aby mali slobodný prístup k regionálnemu a medzinárodnému obchodu za všetkých okolností
a pre všetok tovar.
Tovar pri prechode nepodlieha povinnosti preclenia.
Dopravné prostriedky pri prechode nemajú podliehať osobitným daniam alebo poplatkom
vyšším ako tým, ktoré sa uvaľujú na použitie dopravných prostriedkov tranzitného štátu.
Piata zásada
Tranzitný štát zachovávajúci si plnú suverenitu nad svojím územím má právo urobiť
všetky nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že uplatňovanie práva slobodného a neobmedzeného
prechodu sa nijako nedotkne jeho právoplatných záujmov akéhokoľvek druhu.
Šiesta zásada
Aby sa urýchlil vývoj smerujúci k všeobecnému vyriešeniu osobitných a jednotlivých
problémov obchodu a rozvoja vnútrozemských štátov v rozličných zemepisných oblastiach,
všetky štáty budú podporovať uzavretie regionálnych a iných medzinárodných dohôd.
Siedma zásada
Výhody a osobitné práva udelené vnútrozemským štátom vzhľadom na ich zvláštnu zemepisnú
polohu sú vyňaté z pôsobnosti doložky najvyšších výhod.
Ôsma zásada
Zásady, ktorými sa spravuje právo vnútrozemských štátov na voľný prístup k moru, nijako
nerušia platné dohody týkajúce sa týchto problémov medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými
stranami, ani nevytvárajú prekážku, pokiaľ ide o uzavretie takýchto dohôd v budúcnosti
za predpokladu, že nevytvoria režim, ktorý by bol menej priaznivý ako vyššie spomínané
ustanovenia alebo ktorý by bol s nimi v rozpore,
dohodli sa takto:
Článok 1
Definície
Podľa tohto Dohovoru
a)
pod pojmom „vnútrozemský štát“ sa rozumie zmluvný štát, ktorý nemá morské pobrežie;
b)
pod pojmom „tranzitná doprava“ sa rozumie prevoz tovaru vrátane nesprevádzaných batožín
cez územie zmluvného štátu medzi vnútrozemským štátom a morom, ak prevoz je časťou
celkovej cesty, ktorá sa začína alebo sa končí na území tohto vnútrozemského štátu
a ktorá zahŕňa námornú dopravu, ktorá priamo predchádza takémuto prevozu alebo po
ňom nasleduje. Prekladanie, skladovanie, vyloženie a znovunaloženie a zmena spôsobu
dopravy tovaru, ako aj zmontovanie, rozmontovanie alebo znovu zmontovanie strojového
zariadenia a rozmerného tovaru nevylúči prevoz tovaru z definície „tranzitná doprava“
za predpokladu, že akákoľvek takáto operácia sa urobí iba s cieľom uľahčenia dopravy.
Nijaké ustanovenie tohto odseku sa nebude vykladať tak, že ukladá ktorémukoľvek zmluvnému
štátu povinnosť zriadiť alebo povoliť zriadiť na jeho území stále zariadenia pre takéto
zmontovanie, rozmontovanie alebo znovuzmontovanie;
c)
pod pojmom „tranzitný štát“ sa rozumie každý zmluvný štát ležiaci medzi vnútrozemským
štátom a morom, či má alebo nemá morské pobrežie, a cez územie ktorého prechádza „tranzitná
doprava“;
d)
pod pojmom „dopravné prostriedky“ sa rozumie:
i)
všetok železničný park, námorné a riečne plavidlá a všetky cestné vozidlá;
ii)
ak to vyžaduje miestna situácia, nosiči a ťažné zvieratá;
iii)
ak sa na tom dohodnú príslušné zmluvné štáty, iné dopravné prostriedky, ako aj potrubia
a plynovody; ak sa používajú pre tranzitnú dopravu podľa znenia tohto článku.
Článok 2
Sloboda tranzitu
1.
Sloboda tranzitu je zabezpečená podľa ustanovení tohto Dohovoru pre tranzitnú dopravu
a dopravné prostriedky. Opatrenia prijaté zmluvnými štátmi pre riadenie a uskutočňovanie
dopravy cez ich územie, s výhradou iných ustanovení tohto Dohovoru, budú uľahčovať
tranzitnú dopravu na obvyklých cestách vzájomne prijateľných pre tranzitnú dopravu
pre príslušné zmluvné štáty. V súlade s ustanoveniami tohto Dohovoru nebude sa robiť
rozdiel, pokiaľ ide o miesto pôvodu, odchodu, vstupu a výstupu alebo určenia tovaru,
ani pokiaľ ide o akékoľvek okolnosti týkajúce sa vlastníctva tovaru alebo vlastníctva,
miesta registrácie alebo vlajky lodí, cestných vozidiel alebo iných použitých dopravných
prostriedkov.
2.
Pravidlá pre používanie dopravných prostriedkov, ktoré budú prechádzať časťou alebo
celým územím iného zmluvného štátu, určia sa na základe vzájomnej dohody príslušných
zmluvných štátov, pričom sa bude brať zreteľ na mnohostranné medzinárodné dohovory,
ku ktorým tieto štáty pristúpili.
3.
Každý zmluvný štát v súlade so svojimi zákonmi, predpismi a nariadeniami povolí prechod
cez svoje územie alebo prístup na svoje územie osobám, cesta ktorých je nevyhnutná
pre tranzitnú dopravu.
4.
Zmluvné štáty povolia prechod cez svoje teritoriálne vody podľa zásad medzinárodného
obyčajového práva alebo podľa ustanovení príslušných medzinárodných dohovorov, ako
aj podľa svojich vnútroštátnych predpisov.
Článok 3
Clá a osobitné tranzitné poplatky
Tranzitná doprava nepodlieha na území tranzitného štátu clám alebo akejkoľvek inej
dani, či poplatku, ktorý sa vyberá z dovozu alebo vývozu, ani osobitnému poplatku
v súvislosti s tranzitom. Pri tejto tranzitnej doprave možno však vyberať poplatky
určené výlučne na úhradu výdavkov za dozor a správnych výdavkov, ktoré vznikli pri
tomto tranzite. Sadzba všetkých takýchto poplatkov musí čo najviac zodpovedať výdavkom,
ktoré majú kryť, a s výhradou tejto podmienky tieto poplatky musia sa ukladať len
za podmienok rovnosti ustanovených v článku 2 ods. 1.
Článok 4
Dopravné prostriedky a tarify
1.
Zmluvné štáty sa zaväzujú poskytovať podľa svojich možností na miestach vstupu a
výstupu, a ak sa to žiada, na miestach prekladu, zodpovedajúce dopravné prostriedky
a manipulačné zariadenia tak, aby tranzitná doprava prebiehala bez neodôvodneného
zdržania.
2.
Zmluvné štáty sa zaväzujú určiť pre tranzitnú dopravu za používanie zariadení v prevádzke
alebo správe štátu tarify alebo poplatky tak, aby so zreteľom na podmienky dopravy
a na obchodnú konkurenciu boli spravodlivé, a to tak čo do výšky určených podmienok,
ako aj spôsobu použitia. Tieto tarify alebo poplatky určia sa tak, aby čo najviac
uľahčovali tranzitnú dopravu a aby neboli vyššie ako tarify alebo poplatky určené
zmluvnými štátmi na dopravu tovaru cez ich územie z krajín s prístupom k moru. Ustanovenia
tohto odseku sa vzťahujú aj na sadzby a poplatky požadované pri tranzitnej doprave
za používanie zariadení v prevádzke alebo správe podnikov alebo jednotlivcov v tých
prípadoch, v ktorých sadzby alebo poplatky určuje alebo kontroluje zmluvný štát. Pod
pojmom „zariadenia“ rozumejú sa v tomto odseku dopravné prostriedky, prístavné zariadenia
a dopravné cesty, za používanie ktorých sa vyberajú dane alebo poplatky.
3.
V prípade, že by na vodných cestách, ktoré sa používajú na tranzit, boli zriadené
monopolné vlečné služby, organizácie týchto služieb musia byť usporiadané tak, aby
plavbe lodí nerobili ťažkosti.
4.
Ustanovenia tohto článku budú sa používať za podmienok rovnosti, ako je určené v
článku 2 ods. 1.
Článok 5
Metódy a dokumentácia týkajúce sa ciel, dopravy atď.
1.
Zmluvné štáty sa zaväzujú používať také správne a colné opatrenia, ktoré umožnia
slobodnú, neprerušenú a plynulú tranzitnú dopravu. Ak to bude nevyhnutné, začnú rokovanie,
aby sa dohodli o opatreniach zabezpečujúcich a zjednodušujúcich tento tranzit.
2.
Zmluvné štáty sa zaväzujú používať zjednodušenú dokumentáciu a urýchlený postup pri
colnom, dopravnom a inom administratívnom konaní týkajúcom sa tranzitnej dopravy pre
celú tranzitnú cestu na svojom území, vrátane prekladania, skladovania, vyloženia
a znovunaloženia a zmeny spôsobu dopravy, pokiaľ k nim počas takejto cesty dôjde.
Článok 6
Uskladnenie tranzitného tovaru
1.
Podmienky pre uskladnenie tranzitného tovaru na miestach vstupu, výstupu a na miestach
na ceste v tranzitných štátoch môžu sa určiť na základe dohôd medzi príslušnými štátmi.
Tranzitné štáty poskytnú aspoň také výhodné podmienky pre uskladnenie ako poskytujú
tovaru vyvážanému alebo dovážanému ich vlastnou krajinou.
2.
Sadzby a poplatky sa určia podľa článku 4.
Článok 7
Zdržanie alebo ťažkosti pri tranzitnej doprave
1.
S výnimkou prípadov vyššej moci zmluvné štáty urobia všetky opatrenia, aby zabránili
zdržaniu alebo obmedzeniu tranzitnej dopravy.
2.
Ak by došlo k zdržaniu alebo iným ťažkostiam v tranzitnej doprave, príslušné úrady
tranzitného štátu alebo štátov a vnútrozemského štátu budú spolupracovať pri ich rýchlom
odstránení.
Článok 8
Slobodné pásma a iné colné úľavy
Pre uľahčenie tranzitnej dopravy budú sa môcť zriadiť slobodné pásma alebo iné colné
úľavy vo vstupných a výstupných prístavoch v tranzitných štátoch na základe dohody
medzi týmito štátmi a vnútrozemskými štátmi.
Výhody tejto povahy môžu sa poskytnúť aj v prospech vnútrozemských štátov v iných
tranzitných štátoch, ktoré nemajú morské pobrežie alebo námorné prístavy.
Článok 9
Poskytnutie väčších výhod
Tento Dohovor v nijakom prípade neznamená odňatie väčších výhod pre tranzit ako sú
tie, ktoré z neho vyplývajú a ktoré sa poskytli za podmienok zlučiteľných s jeho zásadami
a ktoré boli dohodnuté medzi zmluvnými štátmi alebo udelené jedným z nich. Dohovor
taktiež štátom nijako nezakazuje poskytovať v budúcnosti podobné väčšie výhody.
Článok 10
Vzťah k doložke najvyšších výhod
1.
Zmluvné štáty sa zhodujú v tom, že výhody a osobitné práva udelené týmto Dohovorom
vnútrozemským štátom s ohľadom na ich zvláštnu zemepisnú polohu sú vyňaté z účinnosti
doložky najvyšších výhod. Vnútrozemský štát, ktorý nepristúpil k tomuto Dohovoru,
môže žiadať výhody a osobitné práva udelené vnútrozemským štátom podľa tohto Dohovoru
len na základe doložky najvyšších výhod, ktoré sú obsiahnuté v zmluve medzi takýmto
vnútrozemským štátom a zmluvným štátom poskytujúcim takéto osobitné práva a výhody.
2.
Ak zmluvný štát poskytne vnútrozemskému štátu väčšie výhody alebo osobitné práva
ako tie, ktoré predvída tento Dohovor, tieto výhody alebo osobitné práva môžu obmedziť
na tento vnútrozemský štát, okrem ak by neposkytnutie týchto výhod alebo osobitných
práv inému vnútrozemskému štátu bolo v rozpore s doložkou najvyšších výhod, dojednanou
v zmluve medzi týmto iným vnútrozemským štátom a zmluvným štátom, ktorý poskytuje
tieto výhody alebo osobitné práva.
Článok 11
Výnimky z Dohovoru z dôvodov verejného zdravia, bezpečnosti a ochrany duševného vlastníctva
1.
Žiadny zo zmluvných štátov nie je týmto Dohovorom viazaný, aby povolil prechod osobám,
ktorým vstup na jeho územie je zakázaný, alebo prevoz tovaru takého druhu, ktorého
dovoz je zakázaný, či už z dôvodov morálnych, z dôvodov zdravia alebo bezpečnosti,
alebo ako preventívne opatrenia proti chorobám zvierat alebo rastlín alebo nákaze.
2.
Každý zmluvný štát má právo urobiť predbežné a nevyhnutné opatrenia, aby sa ubezpečil,
že osoby a tovar, najmä tovar podliehajúci monopolu, sú skutočne v tranzite a že dopravné
prostriedky sa skutočne používajú na prepravu takého tovaru, ako aj chrániť bezpečnosť
dopravných ciest a prostriedkov.
3.
Tento Dohovor sa nijako nedotýka opatrení, ktoré zmluvný štát môže považovať za potrebné
podľa ustanovení všeobecného medzinárodného dohovoru, či už celosvetového alebo regionálneho
charakteru, ktorého je stranou, alebo či taký dohovor už bol uzavretý v čase uzavretia
tohto Dohovoru alebo či už bude uzavretý neskôr, pokiaľ sa také ustanovenia týkajú:
a)
vývozu, dovozu alebo prevozu určitého druhu tovaru, ako sú narkotiká, iné nebezpečné
drogy alebo zbrane; alebo
b)
ochrany priemyselného, literárneho a umeleckého vlastníctva alebo ochrany obchodného
mena, údajov o proveniencii tovaru alebo označenia jeho pôvodu a potlačovania nejakej
súťaže.
4.
Tento Dohovor nijako nebráni ktorémukoľvek zmluvnému štátu, aby urobil akékoľvek
nevyhnutné opatrenia na ochranu svojich životných záujmov týkajúcich sa jeho bezpečnosti.
Článok 12
Výnimky v prípade mimoriadneho stavu
Výnimočne a na dobu čo najkratšiu môžu sa urobiť všeobecné alebo osobitné opatrenia
odchyľujúce sa od ustanovení tohto Dohovoru, ku ktorým by zmluvný štát bol nútený
pristúpiť v prípade mimoriadneho stavu ohrozujúceho jeho politickú existenciu alebo
bezpečnosť, pričom zásadu slobody tranzitu treba vždy zachovať v tomto čase v najväčšej
možnej miere.
Článok 13
Aplikácia Dohovoru v čase vojny
Tento Dohovor neustanovuje práva a povinnosti vojnových a neutrálnych strán v čase
vojny. Dohovor jednako zostane v platnosti v čase vojny, pokiaľ bude zlučiteľný s
ich právami a povinnosťami.
Článok 14
Záväzky podľa Dohovoru a práva a povinnosti členov Organizácie Spojených národov
Tento Dohovor neukladá žiadnemu zo zmluvných štátov akýkoľvek záväzok, ktorý by bol
v rozpore s jeho právami a povinnosťami ako člena Organizácie Spojených národov.
Článok 15
Reciprocita
Ustanovenia tohto Dohovoru budú sa vykonávať na základe reciprocity.
Článok 16
Riešenie sporov
1.
Akýkoľvek spor, ktorý by vznikol o výklade alebo vykonávaní ustanovení tohto Dohovoru
a ktorý by sa nemohol vyriešiť rokovaním alebo inými zmierovacími prostriedkami za
deväť mesiacov, bude na žiadosť ktorejkoľvek zo strán predložený na rozhodcovské konanie.
Rozhodcovská komisia bude zložená z troch členov. Každá strana v spore vymenuje jedného
člena komisie, zatiaľ čo tretí člen komisie, ktorý bude predsedom, bude vybratý na
základe spoločnej dohody medzi stranami. Ak sa strany nezhodnú na vymenovaní tretieho
člena v období troch mesiacov, vymenuje tohto člena prezident Medzinárodného súdneho
dvora. V prípade, že ktorákoľvek strana neuskutoční vymenovanie v období troch mesiacov,
nevyhnutné vymenovania uskutoční prezident Medzinárodného súdneho dvora.
2.
Rozhodcovská komisia rozhodne o otázkach, ktoré jej budú predložené, jednoduchou
väčšinou a jej rozhodnutia budú pre strany záväzné.
3.
Rozhodcovské komisie alebo iné medzinárodné orgány poverené vyriešením sporov podľa
tohto Dohovoru budú prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov
informovať ostatné zmluvné štáty o existencii a povahe sporov a o podmienkach pre
ich riešenie.
Článok 17
Podpis
Tento Dohovor bude do 31. decembra 1965 otvorený na podpis pre všetky štáty, ktoré
sú členmi Organizácie Spojených národov alebo niektorej odbornej organizácie, alebo
štátom, ktoré sú členmi Štatútu Medzinárodného súdneho dvora, a pre každý iný štát,
ktorý Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyzve, aby sa stal zmluvnou
stranou tohto Dohovoru.
Článok 18
Ratifikácia
Tento Dohovor podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú uložené u generálneho
tajomníka Organizácie Spojených národov.
Článok 19
Prístup
Tento Dohovor bude otvorený na prístup ktorémukoľvek štátu, ktorý patrí do niektorej
zo štyroch kategórií uvedených v článku 17. Listiny o prístupe budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
Článok 20
Vstup do platnosti
1.
Tento Dohovor nadobudne platnosť tridsiaty deň po dni uloženia ratifikačných listín
alebo listín o prístupe najmenej dvoch vnútrozemských štátov a dvoch tranzitných prímorských
štátov.
2.
Pre každý štát, ktorý ratifikuje Dohovor alebo k nemu pristúpi po uložení ratifikačných
listín alebo listín o prístupe nevyhnutných pre vstup tohto Dohovoru do platnosti
v súlade s odsekom 1 tohto článku, nadobudne Dohovor platnosť tridsiaty deň po tom,
keď tento štát uloží svoju ratifikačnú listinu alebo listinu o prístupe.
Článok 21
Revízia
Na žiadosť jednej tretiny zmluvných štátov a so súhlasom väčšiny zmluvných štátov
generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolá konferenciu s cieľom revízie
Dohovoru.
Článok 22
Oznamovacia povinnosť generálneho tajomníka
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov upovedomí všetky štáty patriace do
niektorej zo štyroch kategórií uvedených v článku 17:
a)
o podpisoch tohto Dohovoru a o uložení ratifikačných listín alebo listín o prístupe
podľa článku 17, 18 a 19;
b)
o dni, keď tento Dohovor nadobudne platnosť podľa článku 20;
c)
o žiadostiach o revíziu podľa článku 21.
Článok 23
Autentické znenie
Originál tohto Dohovoru, ktorého anglické, čínske, francúzske, ruské a španielske
znenie majú rovnakú platnosť, bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených
národov, ktorý zašle jeho overené odpisy všetkým štátom patriacim do niektorej zo
štyroch kategórií uvedených v článku 17.
Na dôkaz toho podpísaní splnomocnenci, ktorí boli na to riadne splnomocnení svojimi
vládami, tento Dohovor podpísali.
Dané v sídle Organizácie Spojených národov, New York, 8. júla 1965.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.
