39/1969 Zb.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:39/1969 Zb.
Názov:Zákon Českej národnej rady o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Českej socialistickej republiky
Typ:Zákon
Dátum vyhlásenia:08.05.1969
Právna oblasť:
  • Správne právo
  • Štátne občianstvo
Nachádza sa v čiastke:

14/1969

39
ZÁKON
Českej národnej rady
z 29. apríla 1969
o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Českej socialistickej republiky
Česká národná rada vychádzajúc zo zásad nadobúdania a straty štátneho občianstva ustanovených zákonom Národného zhromaždenia sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Úvodné ustanovenie
(1)
Štátny občan Českej socialistickej republiky (ďalej len „republiky“) je súčasne štátnym občanom Československej socialistickej republiky.
(2)
Stratou štátneho občianstva republiky stráca občan i štátne občianstvo Československej socialistickej republiky.
Prvá časť
Štátni občania republiky
§ 2
Určenie štátneho občianstva
(1)
Štátnym občanom republiky je ten, kto mal k 1. januáru 1969 štátne občianstvo Československej socialistickej republiky (ďalej len „československý štátny občan“), ak sa narodil na území republiky.
(2)
Československý štátny občan, ktorý sa narodil v cudzine, je štátnym občanom republiky, ak bol k 1. januáru 1969 prihlásený k trvalému pobytu na jej území. Ak nebol prihlásený k trvalému pobytu na území republiky ani na území Slovenskej socialistickej republiky, je štátnym občanom republiky, ak mal, prípadne jeho rodičia pred odchodom do cudziny na jej území posledný trvalý pobyt.
Voľba štátneho občianstva
§ 3
Československý štátny občan, ktorého štátne občianstvo nemožno určiť podľa § 2, ani sa nestane podľa zákona Slovenskej národnej rady štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, zvolí si, ak sa chce stať štátnym občanom republiky, štátne občianstvo vyhlásením.
§ 4
(1)
Štátny občan republiky, ktorý sa ním stal podľa § 2 tohto zákona, môže si vyhlásením zvoliť štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky.
(2)
Štátne občianstvo republiky môže si zvoliť vyhlásením štátny občan Slovenskej socialistickej republiky, ktorý sa ním stal k 1. januáru 1969 podľa zákona Slovenskej národnej rady.*)
(3)
Vyhlásenie podľa odsekov 1 a 2 možno urobiť najneskôr do 31. decembra 1969.
§ 5
Štátne občianstvo detí
(1)
Ak sa rodičia stanú štátnymi občanmi republiky podľa § 2, 3 alebo 4, sledujú ich štátne občianstvo aj deti mladšie ako 15 rokov. Inak pre určenie štátneho občianstva týchto detí platí ustanovenie § 2.
(2)
Vyhlásenie o voľbe štátneho občianstva detí mladších ako 15 rokov urobia ich zákonní zástupcovia; ak žijú obaja rodičia, vyžaduje sa ich zhodné vyhlásenie, pokiaľ niektorý z nich nie je pozbavený rodičovských práv.
Vyhlásenie o voľbe
§ 6
(1)
Z vyhlásenia o voľbe musí byť zrejmé
a)
kto ho robí,
b)
miesto narodenia, prípadne miesto trvalého pobytu k 1. januáru 1969 (posledného trvalého pobytu občana, prípadne jeho rodičov v Československej socialistickej republike),
c)
že občan, ktorý vyhlásenie robí, bol k 1. januáru 1969 československým štátnym občanom,
d)
ktoré štátne občianstvo si občan volí.
(2)
Manželia môžu vyhlásenie o voľbe urobiť spoločne.
§ 7
Vyhlásenie o voľbe sa robí na miestnom národnom výbore poverenom vedením matrík, v cudzine na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade Československej socialistickej republiky, príslušných podľa miesta pobytu občana.
Druhá časť
Nadobúdanie štátneho občianstva republiky
§ 8
Narodením
(1)
Dieťa, ktorého rodičia sú štátnymi občanmi republiky, nadobúda narodením štátne občianstvo rodičov.
(2)
Dieťa, ktorého jeden z rodičov je štátnym občanom republiky a druhý štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, nadobúda narodením štátne občianstvo republiky, ak sa narodilo na jej území. Dieťa týchto rodičov, ktoré sa narodilo v cudzine, nadobúda štátne občianstvo republiky, ak je štátnym občanom republiky matka. Rodičia sa môžu dohodnúť o štátnom občianstve dieťaťa a zvoliť mu štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky vyhlásením urobeným do 6 mesiacov po narodení dieťaťa.
(3)
Dieťa, ktorého jeden z rodičov je štátnym občanom republiky a druhý Slovenskej republiky a ktoré podľa zákona Slovenskej národnej rady nadobudne narodením štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky, stane sa štátnym občanom republiky, ak sa o tom rodičia dohodnú vyhlásením urobeným do 6 mesiacov po narodení dieťaťa.
(4)
Dieťa, ktorého jeden z rodičov je cudzincom, nadobúda narodením štátne občianstvo republiky, ak druhý z rodičov je štátnym občanom republiky.
(5)
Dieťa nájdené na území republiky je jej štátnym občanom, dokiaľ sa nepreukáže, že má iné štátne občianstvo.
§ 9
Uzavretím manželstva
(1)
Štátne občianstvo republiky si môže zvoliť štátny občan Slovenskej socialistickej republiky, ktorý uzavrel manželstvo so štátnym občanom republiky, vyhlásením urobeným do 6 mesiacov po uzavretí manželstva. Spolu s ním nadobúdajú štátne občianstvo republiky i jeho deti mladšie ako 15 rokov, nad ktorými výlučne vykonáva rodičovské práva alebo o ktorých sa tak dohodne s druhým rodičom a ktoré pojme do svojho vyhlásenia.
(2)
Cudzinka, ktorá uzavrela manželstvo so štátnym občanom republiky, nadobúda štátne občianstvo republiky, ak okresný národný výbor na jej žiadosť vysloví s nadobudnutím súhlas. Žiadosť musí byť podaná najneskôr do 6 mesiacov po uzavretí manželstva. Spolu s cudzinkou nadobúdajú štátne občianstvo republiky jej deti mladšie ako 15 rokov, ktoré pojala do svojej žiadosti.
§ 10
Udelením
(1)
Štátne občianstvo republiky možno udeliť na žiadosť osobe, ktorá má na území republiky nepretržite pobyt aspoň 5 rokov a pri nadobudnutí štátneho občianstva stráca, pokiaľ nie je bezdomovcom, svoje doterajšie štátne občianstvo. Nepretržitý pobyt na území Československej socialistickej republiky pred 1. januárom 1969 sa na tento účel považuje za nepretržitý pobyt na území republiky.
(2)
Štátne občianstvo republiky možno udeliť štátnemu občanovi Slovenskej socialistickej republiky, ktorý je na území republiky prihlásený k trvalému pobytu.
(3)
V prípadoch hodných osobitného zreteľa možno udeliť štátne občianstvo i žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené v odsekoch 1 a 2.
(4)
Manželia môžu žiadať o udelenie štátneho občianstva republiky v spoločnej žiadosti. Žiadosť každého manžela sa posudzuje samostatne. Deti mladšie ako 15 rokov, ktoré ich otec alebo matka pojali do svojej žiadosti, nadobúdajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo matkou. Ak pojme štátny občan Slovenskej socialistickej republiky do svojej žiadosti deti mladšie ako 15 rokov, vyžaduje sa pre nadobudnutie štátneho občianstva republiky súhlas druhého rodiča, pokiaľ nie je pozbavený rodičovských práv.
(5)
Štátne občianstvo republiky udeľuje Ministerstvo vnútra.
§ 11
Štátoobčiansky sľub
(1)
Nadobudnutie štátneho občianstva republiky cudzincom sa stáva pre osoby staršie ako 15 rokov účinným až zložením sľubu tohto znenia:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike a Českej socialistickej republike a ich socialistickému zriadeniu a že budem riadne plniť všetky povinnosti ich občana.“.
(2)
Výnimočne môže zloženie štátoobčianskeho sľubu Ministerstvo vnútra odpustiť; v tom prípade sa nadobudnutie štátneho občianstva stáva účinným dňom, kedy rozhodnutie o odpustení nadobudlo právoplatnosť.
(3)
Štátoobčiansky sľub prijíma okresný národný výbor, v cudzine diplomatická misia alebo konzulárny úrad Československej socialistickej republiky.
§ 12
Príslušnosť na vyhlásenie
Vyhlásenie podľa § 8 ods. 2 a 3 a podľa § 9 ods. 1 sa robí na miestnom národnom výbore poverenom vedením matrík, príslušnom podľa miesta narodenia, prípadne uzavretia manželstva alebo podľa miesta trvalého pobytu občana, v cudzine na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade Československej socialistickej republiky, príslušných podľa miesta pobytu občana.
Tretia časť
Strata štátneho občianstva
§ 13
Všeobecné ustanovenia
(1)
Štátne občianstvo republiky zaniká nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky.
(2)
Štátny občan republiky nestráca uzavretím manželstva štátne občianstvo republiky.
(3)
Strata štátneho občianstva republiky u jedného manžela nemá vplyv na štátne občianstvo druhého manžela alebo detí, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
§ 14
Prepustením
Štátne občianstvo republiky stráca ten, kto je prepustený zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Štátne občianstvo zaniká dňom doručenia listiny o prepustení.
(2)
Manželia môžu žiadať o prepustenie zo štátneho zväzku v spoločnej žiadosti; žiadosť každého z manželov sa posudzuje samostatne. Deti mladšie ako 15 rokov, ktoré ich otec alebo matka pojali do svojej žiadosti, strácajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo matkou; ak žijú obidvaja rodičia, vyžaduje sa na podanie žiadosti súhlas druhého rodiča, pokiaľ nie je pozbavený rodičovských práv.
(3)
O prepustení zo štátneho zväzku rozhodujú okresné národné výbory.
Štvrtá časť
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 15
Štátne občianstvo republiky osvedčuje okresný národný výbor, prípadne mestský národný výbor.*)
§ 16
(1)
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom osoby, o ktorej štátne občianstvo ide. Ak táto osoba nemá trvalý pobyt na území republiky, spravuje sa miestna príslušnosť podľa jej posledného trvalého pobytu na území republiky; ak nemala trvalý pobyt na území republiky, je miestne príslušný Obvodný národný výbor v Prahe 1.
(2)
Na prijatie štátoobčianskeho sľubu v cudzine je príslušná diplomatická misia alebo konzulárny úrad Československej socialistickej republiky podľa miesta pobytu osoby, o ktorej štátne občianstvo ide.
§ 17
(1)
Podľa tohto zákona nadobúda narodením štátne občianstvo republiky i dieťa, ktoré sa narodilo v čase od 1. januára 1969 do dňa začiatku účinnosti tohto zákona.
(2)
Dieťa, ktoré sa narodilo v cudzine pred začiatkom účinnosti tohto zákona a ktorého jeden z rodičov je občanom republiky a druhý cudzincom, nadobúda narodením štátne občianstvo republiky podľa doterajších právnych predpisov.*)
§ 18
Voľbou, prípadne dohodou podľa tohto zákona sa nadobúda štátne občianstvo republiky dňom, keď o tom bolo urobené vyhlásenie. Vyhlásenie v lehotách ustanovených týmto zákonom možno urobiť iba raz.
§ 19
(1)
Orgán, ktorý vyhlásenie prijal, vydá občanovi osvedčenie o tom, kedy vyhlásenie urobil a aké štátne občianstvo si zvolil.
(2)
Vykonanie voľby, prípadne uzavretie dohody o štátnom občianstve na národnom výbore sa poznamená v občianskom preukaze.
§ 20
Vyhlásenia urobené podľa tohto zákona nepodliehajú poplatkom.
§ 21
Postup orgánov štátnej správy pri vykonávaní tohto zákona podrobnejšie upraví Ministerstvo vnútra.
§ 22
(1)
Zrušujú sa § 3 ods. 2 a § 11 zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strate československého štátneho občianstva v znení zákona č. 72/1958 Zb.
(2)
Zásada straty štátneho občianstva Českej socialistickej republiky odňatím,**) obsiahnutá v § 9 zákona č. 165/1968 Zb. o zásadách nadobúdania a straty štátneho občianstva, bude upravená osobitným zákonom Českej národnej rady.
(3)
Nedotknuté zostávajú ustanovenia medzinárodných zmlúv upravujúce štátne občianstvo.
§ 23
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Dr. Císař v. r.

Ing. Rázl v. r.
*)
Paragraf 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky.
*)
Uznesenie Národného zhromaždenia ČSSR č. 109/1967 Zb., ktorým sa vydáva Vzorový štatút mestských národných výborov (časť III písm. B).
*)
Paragraf 1 ods. 2 zákona č. 194/1969 Zb. o nadobúdaní a strate československého štátneho občianstva v znení zákona č. 72//1958 Zb.
**)
Paragraf 7 zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strate československého štátneho občianstva v znení zákona č. 72/1958 Zb.