Dňa 14. júna 1968 bola v Budapešti podpísaná Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej
pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou.
So Zmluvou vyslovilo súhlas Národné zhromaždenie a prezident republiky ju ratifikoval.
Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe 11. apríla 1969.
Podľa svojho článku 9 Zmluva nadobudla platnosť 11. aprílom 1969.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
48/1969 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 15.06.1969 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 48/1969 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 19.04.1969 |
| Dátum vyhlásenia: | 31.05.1969 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
48
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 19. apríla 1969
o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou
Minister:
Ing. Marko v. r.
Ing. Marko v. r.
ZMLUVA
o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou
Československá socialistická republika a Maďarská ľudová republika
konštatujúc historickú úlohu Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi
Československou republikou a Maďarskou republikou zo 16. apríla 1949 v rozvoji vzťahov
nového typu medzi národmi oboch štátov a verné cieľom a zásadám zakotveným v Zmluve,
hlboko presvedčené, že bratské priateľstvo, všestranná spolupráca a vzájomná pomoc
medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou, spočívajúce
na zásadách socialistického internacionalizmu, zodpovedajú záujmom národov oboch štátov
a celého socialistického spoločenstva,
vedené úmyslom upevňovať jednotu a zomknutosť všetkých krajín socialistického spoločenstva
a rozhodnuté neochvejne dodržiavať záväzky vyplývajúce z Varšavskej zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. mája 1955,
vyjadrujúc svoju vôľu dôsledne uplatňovať politiku mierového spolužitia štátov s rôznym
spoločenským zriadením,
usilujúc sa o upevnenie mieru a bezpečnosti v Európe, o zabránenie agresie síl západonemeckého
militarizmu a revanšizmu,
sledujúc ciele a zásady zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov,
berúc do úvahy výsledky a skúsenosti, ktoré oba štáty dosiahli v socialistickej výstavbe,
v rozvoji vzájomnej spolupráce v uplynulých dvadsiatich rokoch, ako aj zmeny, ku ktorým
došlo za túto dobu vo svete,
rozhodli sa uzavrieť túto zmluvu a dohodli sa takto:
Článok 1
Vysoké zmluvné strany budú v súlade so zásadami socialistického internacionalizmu,
rovnoprávnosti, štátnej zvrchovanosti a nevmiešavania sa do vnútorných vecí druhej
strany i naďalej upevňovať trvalé priateľstvo národov oboch štátov, rozvíjať všestrannú
spoluprácu a poskytovať si bratskú pomoc.
Článok 2
Vysoké zmluvné strany budú v duchu medzinárodnej socialistickej deľby práce prehlbovať
obojstranne výhodnú hospodársku a vedeckotechnickú spoluprácu v záujme rozvoja hospodárstva
oboch štátov a podporovať spoluprácu v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.
Článok 3
Vysoké zmluvné strany budú ďalej rozvíjať tvorivú spoluprácu v oblasti kultúry, umenia,
vedy, školstva a zdravotníctva, ako aj tlače, rozhlasu, televízie, filmu, telesnej
výchovy, turistiky a napomáhať prehlbovanie všestranných stykov spoločenských organizácií.
Článok 4
Vysoké zmluvné strany sa budú vzájomne informovať a radiť o všetkých dôležitých medzinárodných
otázkach dotýkajúcich sa záujmov oboch štátov.
Článok 5
Vysoké zmluvné strany budú i naďalej prispievať k posilneniu jednoty socialistických
krajín, dôsledne uskutočňovať politiku mierového spolužitia štátov s rôznym spoločenským
zriadením a pokračovať v úsilí o zabezpečenie mieru a bezpečnosti, o zmiernenie medzinárodného
napätia, o dosiahnutie všeobecného a úplného odzbrojenia, ako aj o úplnú likvidáciu
kolonializmu, neokolonializmu a rasovej diskriminácie vo všetkých formách.
Článok 6
Vysoké zmluvné strany konštatujú, že Mníchovská dohoda z 29. septembra 1938 sa dosiahla
hrozbou útočnej vojny, ako aj použitím sily proti Československu, že bola súčasťou
zločinného sprisahania vlády nacistického Nemecka proti mieru a hrubým porušením základných
pravidiel súčasného medzinárodného práva a že dohoda bola preto od samého začiatku
neplatná so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
Článok 7
Vysoké zmluvné strany budú sa spoločne usilovať o zabezpečenie mieru a bezpečnosti
v Európe a o vytvorenie dobrých vzťahov medzi európskymi štátmi. Vyhlasujú, že jedným
z dôležitých predpokladov zabezpečenia európskej bezpečnosti je nedotknuteľnosť existujúcich
štátnych hraníc v Európe a že v súlade s Varšavskou zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. mája 1955 urobia všetky nevyhnutné opatrenia, aby zabránili agresii akýchkoľvek síl militarizmu
a revanšizmu.
Článok 8
V prípade ozbrojeného útoku na jednu z Vysokých zmluvných strán zo strany ktoréhokoľvek
štátu alebo skupiny štátov druhá Vysoká zmluvná strana pri výkone práva na individuálnu
alebo kolektívnu sebaobranu podľa článku 51 Charty Organizácie Spojených národov poskytne jej bez meškania všetku pomoc, vrátane vojenskej, a podporu všetkými prostriedkami,
ktorými disponuje.
O opatreniach podľa ustanovenia tohto článku Vysoké zmluvné strany ihneď upovedomia
Radu bezpečnosti a budú postupovať podľa príslušných ustanovení Charty Organizácie
Spojených národov.
Článok 9
Táto Zmluva sa uzaviera na dvadsať rokov a bude sa predlžovať vždy na ďalšie päťročné
obdobie, ak ju žiadna z Vysokých zmluvných strán nevypovie dvanásť mesiacov pred uplynutím
príslušného obdobia platnosti.
Táto Zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín,
ktorá sa vykoná v Prahe v čase čo najkratšom.
Dané v Budapešti 14. júna 1968 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a maďarskom
jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za
Československú socialistickú republiku:
O. Černík v. r.
Za
Maďarskú ľudovú republiku:
J. Fock v. r.
Československú socialistickú republiku:
O. Černík v. r.
Za
Maďarskú ľudovú republiku:
J. Fock v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.