58/1969 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.07.1969 - 30.06.1990 | |
3. | 01.07.1990 - 30.06.2004 | 119/1990 Zb. |
Obsah
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 58/1969 Zb. |
Názov: | Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 05.06.1969 |
Dátum vyhlásenia: | 18.06.1969 |
Autor: | Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
141/1961 Zb. | Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok). |
40/1964 Zb. | Občiansky zákonník |
82/1968 Zb. | Zákon o súdnej rehabilitácii |
119/1990 Zb. | Zákon o súdnej rehabilitácii |
514/2003 Z. z. | Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov |
58
ZÁKON
z 5. júna 1969
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ ROZHODNUTÍM
PRVÁ HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ NEZÁKONNÝM ROZHODNUTÍM
Zásady zodpovednosti
§ 1
(1)
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom
konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred
miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe
alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny
orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
(2)
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
(3)
V hospodárskoprávnych vzťahoch nezodpovedá štát podľa tohto zákona v prípadoch, v
ktorých rozhodovanie patrí orgánom hospodárskej arbitráže.
§ 2
Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi
konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podmienky uplatnenia nároku
§ 3
Ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému
rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
§ 4
(1)
Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola
škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu
je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
(2)
Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie
bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.
DRUHÁ HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ ROZHODNUTÍM O VÄZBE ALEBO TRESTE
§ 5
Náhrada škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
(1)
Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola
väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby
oslobodený.
(2)
Právo na náhradu škody nemá ten,
a)
kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním
dal príčinu pre obavy, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia,
b)
kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené
len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená
milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný.
(3)
Za väzbu nariadenú v konaní o vydanie do cudziny sa náhrada škody podľa predchádzajúcich
ustanovení neposkytuje.
§ 6
Náhrada škody spôsobenej rozhodnutím o treste
(1)
Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má voči štátu ten, na kom
bol úplne alebo čiastočne vykonaný trest, ak v neskoršom konaní bol spod žaloby oslobodený
alebo ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené.
(2)
Právo na náhradu škody má i ten, kto bol v neskoršom konaní odsúdený na miernejší
trest, než ktorý bol na ňom vykonaný na podklade zrušeného rozsudku.
(3)
Právo na náhradu škody podľa predchádzajúcich odsekov nemá ten,
a)
kto si privodil svoje odsúdenie úmyselne alebo
b)
proti komu bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené len preto, že mu bola udelená
milosť alebo že po právoplatnosti pôvodného rozsudku bola udelená amnestia vzťahujúca
sa na čin, za ktorý bol pôvodný trest uložený.
§ 7
§ 8
Zodpovednosti podľa ustanovení § 5 a 6 sa nemožno zbaviť.
TRETIA HLAVA
PREDBEŽNÉ PREROKOVANIE NÁROKU
§ 9
(1)
Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu
škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s
ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, ako aj
v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol
v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim
vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu
vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom,
a)
ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny
ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo
nezákonné rozhodnutie vydané,
b)
ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky,
ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom
bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo
spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej
organizácie (§ 1 ods. 1).
(2)
Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je
príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade
zachovávajú.
§ 10
Ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania
žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
§ 11
Dohoda o nároku na náhradu škody (§ 9 ods. 1) je prípustná len pri predbežnom prerokovaní tohto nároku alebo v konaní na súde.
ŠTVRTÁ HLAVA
PRÁVO NA ÚHRADU (REGRES)
§ 12
(1)
Ak štát nahradil podľa ustanovení tohto zákona škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
má právo požadovať úhradu od štátneho orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, ak
má spôsobilosť mať práva a povinnosti.
(2)
Ak nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie, má štát právo požadovať
úhradu od ústredného orgánu tejto organizácie.
(3)
Ak ide o nezákonné rozhodnutie niekoľkých orgánov, sú povinné plniť rovnakým dielom.
§ 13
(1)
Štátny orgán alebo ústredný orgán spoločenskej organizácie, proti ktorým štát s úspechom
uplatnil nárok podľa § 12, majú právo požadovať úhradu od toho, kto sa na vydaní nezákonného rozhodnutia podieľal,
ak jeho vina bola zistená v trestnom alebo kárnom (disciplinárnom) konaní.
(2)
Právo požadovať úhradu od osoby uvedenej v odseku 1 má za rovnakých podmienok štát,
ak štátny orgán nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti alebo ak štátny orgán alebo
spoločenská organizácie zanikli alebo ak nezákonné rozhodnutie vydal ústredný orgán.
(3)
Ak zodpovedá štátnemu orgánu, ústrednému orgánu spoločenskej organizácie alebo štátu
niekoľko osôb, sú povinné plniť podľa miery svojho zavinenia.
Rozsah úhrady
§ 14
Ak štát uplatnil nárok na úhradu podľa § 12, je oprávnený požadovať úhradu zaplatenej sumy v plnej výške.
§ 15
Ak štát uplatnil nárok na úhradu podľa § 13 ods. 2 proti osobe, u ktorej účasť na rozhodovaní patrila k povinnostiam vyplývajúcim z
pracovného pomeru alebo z pomeru mu na roveň postaveného, spravuje sa výška úhrady
podľa predpisov upravujúcich pracovné vzťahy. V ostatných prípadoch nesmie výška úhrady
prevyšovať jednu šestinu sumy zaplatenej štátom, najviac však 1000 Kčs; toto obmedzenie
neplatí, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
§ 16
S výnimkou škody spôsobenej úmyselne súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa úhradu
zníži, prihliadajúc najmä na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, ako
aj na osobné a majetkové pomery toho, od koho sa úhrada požaduje.
§ 17
Ak uplatní štátny orgán alebo ústredný orgán spoločenskej organizácie podľa § 13 ods. 1 právo na úhradu, ustanovenia § 15 a 16 platia obdobne.
DRUHÁ ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ NESPRÁVNYM ÚRADNÝM POSTUPOM
§ 18
Zásady zodpovednosti
(1)
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov
spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
(2)
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
§ 19
Právo štátu na úhradu (regres)
(1)
Ak štát nahradí škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, má právo požadovať úhradu
od osôb uvedených v § 18 ods. 1.
(2)
Ustanovenia § 13 ods. 3, § 15 a 16 platia obdobne.
TRETIA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Vzťah k Občianskemu zákonníku
§ 20
Pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym
zákonníkom.
§ 21
Strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nejde o škodu na zdraví. Ustanovenia § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí v týchto prípadoch obdobne.
§ 22
(1)
Právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody
zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho
rozhodnutia.
(2)
Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené
(oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví.
(3)
Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
§ 23
Právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď
nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na
miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.
§ 24
(1)
(2)
Právo štátu na úhradu podľa § 13 ods. 2 sa premlčí za rok odo dňa, keď bola zaplatená náhrada škody, nie však skôr ako za
rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť trestné oznámenie alebo kárne (disciplinárne)
opatrenie.
(3)
V dobách uvedených v odseku 2 sa premlčí právo štátneho orgánu alebo ústredného orgánu
spoločenskej organizácie na úhradu podľa § 13 ods. 1. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď bola zaplatená úhrada štátu.
§ 25
Štát a orgány vystupujúce v jeho mene
(1)
Za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická
republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej socialistickej republiky;
v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská socialistická
republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
(2)
V právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán
uvedený v § 9 ods. 1.
§ 26
Právomoc súdu
O nárokoch podľa tohto zákona rozhodujú súdy. O nárokoch na úhradu (regres), ktoré
podľa tohto zákona vznikli proti príslušníkom ozbrojených síl, rozhodujú však orgány
príslušné podľa osobitných predpisov.
DRUHÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 27
Zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na náhradu škody spôsobenej rozhodnutiami,
ktoré budú vydané po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a na náhradu škody spôsobenej
po tomto dni nesprávnym úradným postupom.
§ 28
(1)
O nárokoch na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a treste vydaným do dňa
účinnosti tohto zákona sa rozhodne podľa doterajších predpisov o odškodnení za väzbu
a trest (§ 371 až 374 Trestného poriadku a § 46 ods.2 zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej
rehabilitácii).
(2)
Podľa doterajších predpisov (§ 421 Občianskeho zákonníka) sa taktiež rozhodne o nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
ku ktorému došlo pred začiatkom účinnosti tohto zákona.
§ 29
(1)
Do dňa, keď nadobudne účinnosť ústavný zákon Federálneho zhromaždenia o súdoch a
prokuratúre, zodpovedá podľa tohto zákona za škodu spôsobenú rozhodnutím súdov, štátnych
notárstiev a prokuratúr Česká socialistická republika alebo Slovenská socialistická
republika podľa toho, kde má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni; ak však ide
o rozhodnutie vojenských súdov a prokuratúr, zodpovedá Československá socialistická
republika.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.
TRETIA HLAVA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 30
Osobitná úprava ochrany práv poškodeného na prechodný čas
(1)
Generálny prokurátor je povinný podať sťažnosť pre porušenie zákona proti rozhodnutiu
vydanému po účinnosti toho zákona v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako
aj v konaní pred štátnym notárstvom, ak dá na to podnet ten, kto má právo na náhradu
škody podľa tohto zákona, a ak generálny prokurátor zistí, že rozhodnutie je nezákonné.
Ak nezistí, že podnet je dôvodný, je povinný upovedomiť o tom toho, kto ho podal.
(2)
Rovnaké povinnosti má krajský prokurátor v prípadoch uvedených v § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov a v § 39 ods. 2 zákona č. 38/1961 Zb. o miestnych ľudových súdoch, ako aj okresný prokurátor v prípade uvedenom v § 39 ods. 1 zákona č. 38/1961 Zb.
Zrušovacie ustanovenie a účinnosť zákona
§ 31
Zrušujú sa
a)
ustanovenie § 426 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.,
b)
ustanovenie § 371 až 374 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestného
poriadku) a
c)
ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii.
§ 32
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1969.
Svoboda v. r.
Dr. Dubček v. r.
Ing. Černík v. r.
Dr. Dubček v. r.
Ing. Černík v. r.