63/1969 Zb.

Táto Dohoda sa vzťahuje na vodohospodárske opatrenia na hraničných vodách, ktoré majú za následok zmenu jestvujúceho vodného režimu, najmä na úpravy vodných tokov, stavby nádrží a ochranných hrádzí, vodohospodárske meliorácie, ochranu proti povodniam a ľadochodom, zásobovanie vodou, ochranu povrchových a podzemných vôd pred znečistením, regulácie a komplexné využitie vôd v povodiach hraničných riek, prevádzku hydrotechnických zariadení a ich údržbu v technicky vyhovujúcom stave, ochranu tokov a priľahlých území proti vodnej erózii a na iné vodohospodárske otázky (ďalej len „vodohospodárske opatrenia“).

Táto Dohoda sa ďalej vzťahuje na účinky vodohospodárskych opatrení, ktoré spôsobia v dohodnutých profiloch na hraničných vodách zmenu parametrov vodného režimu. Tieto parametre vodného režimu určí Spoločná československo-sovietska technická komisia, ustavená podľa článku 3 tejto Dohody.

Každá zmluvná strana vymenuje splnomocnenca vlády pre plnenie Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o vodohospodárskych otázkach na hraničných vodách (ďalej len „splnomocnenec“) a jeho zástupcov.

Touto Dohodou sa vytvára Spoločná československo-sovietska technická komisia (ďalej len „Spoločná technická komisia“) pozostávajúca zo splnomocnencov, ich zástupcov, vymenovaných podľa odseku 1 článku 3 tejto Dohody, a ďalších členov, ktorých vymenujú príslušné orgány zmluvných strán.

Splnomocnenec je vedúcim príslušnej časti Spoločnej technickej komisie.

Činnosť Spoločnej technickej komisie upravuje štatút, ktorý je pripojený k tejto Dohode ako príloha číslo 1.

Zmluvné strany sa zaväzujú nevykonávať na hraničných vodách bez vzájomného súhlasu žiadne vodohospodárske opatrenia, ktoré by nepriaznivo ovplyvnili vodné pomery na štátnom území druhej zmluvnej strany.

Zmluvné strany sa zaväzujú využívať a udržiavať korytá hraničných vôd a zariadení na nich na svojom štátnom území tak, aby na štátnom území druhej zmluvnej strany nevznikli škody alebo aby nedošlo k zhoršeniu vodohospodárskych pomerov.

Za účelom najracionálnejšieho využívania hraničných vôd budú zmluvné strany vzájomne konzultovať o opatreniach a koordinovať plány rozvoja vodného hospodárstva na hraničných vodách, vzájomne si pomáhať pri realizácii týchto plánov, ako i vymieňať si skúsenosti a informácie z tejto oblasti.

Na hraničných vodách, ktorými prebiehajú štátne hranice, má každá zmluvná strana právo na polovicu odtekajúceho prirodzeného množstva vody, pokiaľ nebude ustanovené inak.

Zmluvné strany sa vynasnažia zachovať čistotu hraničných vôd, prípadne v súlade so svojimi hospodárskymi a technickými možnosťami znižovať ich znečisťovanie budovaním a rekonštrukciou čistiacich zariadení.

Zmluvné strany budú systematicky sledovať čistotu hraničných vôd, spoločne odoberať vzorky vody, tieto vzorky analyzovať a výsledky rozborov zjednocovať.

Ak dôjde k havarijnému znečisteniu hraničných vôd, príslušné orgány zmluvnej strany, na území ktorej vzniklo znečistenie, sú povinné neodkladne podať o tom správu príslušným orgánom druhej zmluvnej strany, urýchlene vykonať opatrenia na odstránenie zdrojov znečistenia a zabrániť opakovaniu znečistenia.

Každá zmluvná strana bude udržiavať v náležitom stave vodohospodárske zariadenia a korytá hraničných tokov na svojom štátnom území, aby nedošlo k zmenám v zmysle odseku 2 článku 4 tejto Dohody. Ak napriek tomu dôjde k zmenám polohy korýt hraničných tokov, zmluvné strany po vzájomnej dohode uvedú korytá do pôvodného stavu.

Vodohospodárske opatrenia uvedené v článku 2 tejto Dohody, ktoré môžu spôsobiť zmenu polohy korýt hraničných tokov, ktorými prebiehajú štátne hranice, musia byť vopred schválené príslušnými orgánmi zmluvných strán.

Pri údržbe korýt hraničných tokov nesmie dôjsť k porušeniu hraničných znakov, ktoré slúžia na zameranie a na vyznačenie priebehu štátnych hraníc, ani k ich premiesteniu bez predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov zmluvných strán.

Korytá hraničných tokov sa budú čistiť na úsekoch dohodnutých príslušnými orgánmi zmluvných strán. Výdavky na čistenie týchto úsekov zmluvné strany uhradia rovnakým dielom.

Čistenie tých úsekov korýt hraničných tokov, ktoré sú len na území jednej zo zmluvných strán, vykonáva táto strana na vlastný účet.

Pri čistení korýt hraničných tokov vybraná zemina a kamenie musia byť premiesťované od brehov na takú vzdialenosť a rozložené tak, aby nevzniklo nebezpečenstvo zosunutia brehov a znečistenia koryta a aby nebol sťažený odtok vody pri povodniach.

Smernice na projektovanie vodohospodárskych opatrení na hraničných vodách ustanoví Spoločná technická komisia.

Každá strana vypracúva projekty na vodohospodárske opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť na jej štátnom území.

Ak sa projekty dotýkajú záujmov druhej zmluvnej strany, treba ich predložiť Spoločnej technickej komisii na vyjadrenie súhlasu.

Každá zmluvná strana vykonáva vodohospodárske opatrenia na svojom štátnom území spravidla sama.

Ak jedna zmluvná strana chce zveriť vykonanie vodohospodárskych opatrení druhej zmluvnej strane, takéto opatrenia musia sa osobitne dohodnúť.

Každá zmluvná strana znáša náklady na vodohospodárske opatrenia vykonané na jej štátnom území.

Ak sa po vzájomnej dohode na štátnom území jednej zmluvnej strany vykonajú vodohospodárske opatrenia, ktoré prinesú úžitok obidvom zmluvným stranám, budú sa zmluvné strany podieľať na nákladoch úmerne úžitku, ktorý im tieto opatrenia prinesú.

Ochranu pred povodňami a riečny dozor vykonáva každá zmluvná strana na svojom štátnom území na svoj náklad.

Zmluvné strany sa zaväzujú mať v pohotovosti v náležitom stave a v zodpovedajúcom množstve materiály a zariadenia nevyhnutné pre povodňovú ochranu, ako aj pre včasné vykonanie opráv počas veľkých vôd.

V čase mimoriadneho povodňového nebezpečenstva sa príslušné orgány zmluvných strán podľa potreby dohodnú o rozsahu pomoci ohrozenej strane pracovnými silami, mechanizmami, dopravnými prostriedkami, materiálom a nástrojmi. Náklady s tým spojené znáša tá zmluvná strana, ktorá pomoc požaduje.

Príslušné orgány zmluvných strán sú povinné udržiavať pravidelné spojenie, podávať si vzájomné informácie a spoločne dohodovať opatrenia na ochranu obyvateľstva a majetku pred veľkými vodami.

Príslušné orgány zmluvných strán si budú vzájomne pravidelne oznamovať výsledky hydrologických pozorovaní na vodočtoch, určených vzájomnou dohodou, a zmeny vodných stavov na týchto vodočtoch, ako i výsledky merania prietokov.

Príslušné orgány zmluvných strán si budú včas poskytovať správy o stave ľadov na hraničných vodách.

Príslušné orgány zmluvných strán sú povinné neodkladne sa navzájom informovať o náhlom zvýšení hladín riek nad vzájomne dohodnutú výšku, ako aj o poruchách alebo o takých manipuláciách s vodnými dielami, ktoré náhle zmenia režim vody alebo môžu ohroziť štátne územie druhej zmluvnej strany.

Osoby, ktoré pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto Dohody prekračujú štátne hranice, musia byť vybavené osobitným preukazom na prekračovanie štátnych hraníc (ďalej len „hraničný preukaz“), vystaveným v jazykoch oboch zmluvných strán. Vzor československého a sovietskeho preukazu je prílohou 2 a 3 tejto Dohody.

Hraničné preukazy oprávňujúce na vstup na územie Zväzu sovietskych socialistických republík vydávajú príslušné orgány Ministerstva vnútra Československej socialistickej republiky a hraničné preukazy oprávňujúce na vstup na územie Československej socialistickej republiky vydáva Ministerstvo meliorácií a vodného hospodárstva Zväzu sovietskych socialistických republík.

Hraničné preukazy sa vydávajú s platnosťou až do 5 rokov a nadobúdajú platnosť po vidovaní príslušným orgánom druhej zmluvnej strany.

Príslušné orgány vydávajú hraničné preukazy, oprávňujúce ich držiteľov zdržiavať sa podľa povahy činnosti na území druhého štátu v dennom i nočnom čase:

Držitelia hraničných preukazov sú oprávnení prekračovať štátne hranice na hraničných priechodoch i mimo hraničných priechodov v miestach, kde je to potrebné pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto Dohody.

Rozsah oprávnení držiteľov hraničných preukazov uvedených v odsekoch 3, 4 a 5 tohto článku sa vyznačuje v hraničnom preukaze.

Držitelia hraničných preukazov, pokiaľ prekračujú štátne hranice mimo hraničných priechodov, sú povinní najneskôr 24 hodín vopred upovedomiť pohraničné orgány svojej strany o mieste, čase a účele prekročenia štátnych hraníc, ako i o dľžke pobytu na štátnom území druhej zmluvnej strany. Pohraničné orgány neodkladne upovedomia o tom pohraničné orgány druhej zmluvnej strany.

Držitelia hraničných preukazov sú povinní predložiť ich na požiadanie na kontrolu pohraničných orgánov oboch zmluvných strán.

Stratu hraničného preukazu musí držiteľ neodkladne oznámiť príslušnému orgánu tej zmluvnej strany, ktorý hraničný preukaz vydal. Ak dôjde k strate hraničného preukazu na štátnom území druhej zmluvnej strany, je jeho držiteľ povinný oznámiť to najbližšiemu pohraničnému orgánu.

Hraničné preukazy sa po uplynutí doby ich platnosti neodkladne vrátia orgánu, ktorý ich vydal.

Prevoz stavebného materiálu, dopravných prostriedkov, strojov a pracovného náradia zo štátneho územia jednej zmluvnej strany na štátne územie druhej zmluvnej strany na výkon vodohospodárskych prác v zmysle odseku 2 článku 10 a odseku 3 článku 12 je oslobodený od všetkých colných poplatkov. Prevezené dopravné prostriedky, stroje a náradie sa po skončení prác musia prepraviť na štátne územie tej zmluvnej strany, ktorá ich poskytla.

Colné úľavy pre osoby pracujúce na území druhého štátu sa poskytujú na základe vnútroštátnych predpisov alebo zmlúv, ktoré zaväzujú obidve zmluvné strany.

Rozpory, ktoré sa týkajú výkladu alebo vykonávania tejto Dohody, rieši Spoločná technická komisia. Ak ich Spoločná technická komisia neodstráni, je potrebné rozpory predložiť na riešenie vedúcim ústredných vodohospodárskych orgánov zmluvných strán. Ak nedôjde medzi nimi k dohode, predloží sa rozpor na rozhodnutie zmluvným stranám.

Dňom nadobudnutia účinnosti tejto Dohody stráca platnosť Dohovor medzi vládou Československej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o opatreniach na úpravu vodného režimu riek Latorice a Uhu, podpísaný 28. apríla 1955 v Užhorode.

Táto Dohoda bude platiť desať rokov. Ak jedna zo zmluvných strán Dohodu nevypovie najmenej rok pred uplynutím jej platnosti alebo ak neprejaví vôľu urobiť v nej zmeny, predlžuje sa platnosť Dohody automaticky o ďalších desať rokov za tých istých výpovedných podmienok.

Táto Dohoda podlieha schváleniu podľa vnútroštátnych predpisov oboch zmluvných strán a nadobudne platnosť dňom výmeny nót o tomto schválení.