Dňa 26. apríla 1968 bola v Prahe podpísaná Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej
pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou.
So Zmluvou vyslovilo súhlas Národné zhromaždenie a prezident republiky ju ratifikoval.
Ratifikačné listiny boli vymenené v Sofii 30. apríla 1969.
Podľa svojho článku 10 nadobudla Zmluva platnosť 30. apríla 1969.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
91/1969 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 29.08.1969 - 05.10.1992 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 91/1969 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou. |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 30.05.1969 |
| Dátum vyhlásenia: | 14.08.1969 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 571/1992 Zb. | Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o dojednaní Zmluvy o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Bulharskou republikou |
91
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 30. mája 1969
o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou
republikou a Bulharskou ľudovou republikou
Minister:
Ing. Marko v. r.
Ing. Marko v. r.
ZMLUVA
o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou
republikou a Bulharskou ľudovou republikou
Československá socialistická republika a Bulharská ľudová republika,
vedené trvalou snahou rozvíjať a upevňovať tradičné priateľské vzťahy, spoluprácu
a vzájomnú pomoc medzi oboma štátmi, spočívajúcu na zásadách socialistického internacionalizmu,
hlboko presvedčené, že priateľstvo, spolupráca a vzájomná pomoc medzi oboma štátmi
zodpovedá životným záujmom československého a bulharského ľudu a slúži upevňovaniu
celého socialistického spoločenstva,
konštatujúc, že hospodárska spolupráca medzi oboma štátmi prispieva k ich rozvoju
a k ďalšiemu prehlbovaniu medzinárodnej socialistickej deľby práce v rámci Rady vzájomnej
hospodárskej pomoci,
pamätajúc na skúsenosti z druhej svetovej vojny, vyvolanej nacistickým Nemeckom, a
pevne odhodlané zabrániť tomu, aby sily imperializmu neohrozovali mier a bezpečnosť
v Európe,
konštatujúc, že zatiaľ čo Nemecká demokratická republika uskutočnila zásady Postupimskej
dohody, uskutočňuje dôslednú mierovú politiku a je dôležitým činiteľom bezpečnosti
v Európe, sily západonemeckého militarizmu a revanšizmu ohrozujú mier,
usilujúc sa o zaistenie mieru a bezpečnosti v Európe na základe záväzkov vyplývajúcich
z Varšavskej zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. mája 1955,
vyjadrujúc svoje rozhodnutie viesť dôslednú politiku mierového súžitia medzi štátmi
s rôznym spoločenským zriadením a pokračovať v úsilí o upevňovanie mieru a bezpečnosti
v Európe a vo svete,
vedené cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov,
konštatujúc, že Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, uzavretá medzi Československou
republikou a Bulharskou ľudovou republikou 23. apríla 1948, zohrala svoju priaznivú úlohu v rozvoji priateľských vzťahov medzi oboma štátmi,
berúc do úvahy úspechy československo-bulharskej spolupráce v uplynulých rokoch a
zmeny, ktoré nastali v Európe a vo svete,
rozhodli sa uzavrieť túto Zmluvu a dohodli sa na tomto:
Článok 1
Vysoké zmluvné strany budú i naďalej v súlade so zásadami socialistického internacionalizmu
upevňovať trvalé a nerozborné priateľstvo medzi národmi oboch štátov, rozvíjať všestrannú
spoluprácu a poskytovať si pomoc na zásadách rovnoprávnosti, vzájomného rešpektovania
štátnej zvrchovanosti a nevmiešavania sa do vnútorných vecí druhej strany.
Článok 2
Vysoké zmluvné strany budú na základe priateľskej spolupráce a vzájomných výhod všestranne
rozvíjať a upevňovať hospodárske a vedecko-technické styky, uskutočňovať podľa zásad
medzinárodnej socialistickej deľby práce koordináciu národohospodárskych plánov, špecializáciu
a kooperáciu vo výrobe, prispievať k ďalšiemu rozvíjaniu spolupráce v rámci Rady vzájomnej
hospodárskej pomoci a tým zaisťovať rozvoj národného hospodárstva oboch štátov.
Článok 3
Vysoké zmluvné strany v snahe napomáhať ďalšie vzájomné poznávanie sa a zblíženie
sa národov oboch štátov budú rozvíjať a upevňovať svoje vzťahy v oblasti kultúry,
umenia, vedy, školstva a zdravotníctva, ako aj tlače, rozhlasu, televízie, filmu,
telesnej výchovy a turistiky a v iných oblastiach. Budú podporovať všestrannú spoluprácu
medzi spoločenskými organizáciami oboch štátov.
Článok 4
Vysoké zmluvné strany budú i naďalej uskutočňovať opatrenia s cieľom posilnenia svetového
socialistického spoločenstva a v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov
pokračovať v úsilí o zaistenie svetového mieru a bezpečnosti národov, o zmierňovanie
medzinárodného napätia, o zastavenie horúčkovitého zbrojenia a dosiahnutie všeobecného
a úplného odzbrojenia, ako aj o konečnú likvidáciu kolonializmu a neokolonializmu
v akejkoľvek forme a podobe.
Článok 5
Vysoké zmluvné strany konštatujú, že Mníchovská dohoda z 29. septembra 1938 sa dosiahla
hrozbou útočnej vojny, ako aj použitím sily proti Československu, že bola súčasťou
zločinného sprisahania vlády nacistického Nemecka proti mieru a hrubým porušením základných
pravidiel súčasného medzinárodného práva a že bola preto od samého začiatku neplatná
so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
Článok 6
Vysoké zmluvné strany, uskutočňujúc dôsledne politiku mierového súžitia medzi štátmi
s rôznym spoločenským zriadením, budú sa spoločne usilovať o zabezpečenie mieru v
Európe a o vytvorenie účinného systému európskej bezpečnosti, ktorej dôležitým činiteľom
je nedotknuteľnosť existujúcich štátnych hraníc v Európe.
Článok 7
Vysoké zmluvné strany vyslovujú svoje pevné odhodlanie v súlade s Varšavskou zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. mája 1955 zabezpečovať nedotknuteľnosť hraníc oboch štátov a podnikať všetky potrebné opatrenia
na odvrátenie agresie síl imperializmu a revanšizmu.
Článok 8
V prípade ozbrojeného útoku zo strany ktoréhokoľvek štátu alebo skupiny štátov proti
jednej z Vysokých zmluvných strán druhá Vysoká zmluvná strana jej neodkladne poskytne
v súlade s Varšavskou zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. mája 1955 a podľa článku 51 Charty Organizácie Spojených národov všetku pomoc, včítane vojenskej, a podporu všetkými prostriedkami, ktorými disponuje.
O opatreniach vykonaných na základe tohto článku upovedomia Vysoké zmluvné strany
ihneď Radu bezpečnosti a budú postupovať podľa príslušných ustanovení Charty Organizácie Spojených národov.
Článok 9
Vysoké zmluvné strany sa budú navzájom radiť o všetkých dôležitých otázkach dotýkajúcich
sa ich záujmov.
Článok 10
Táto Zmluva sa uzatvára na dvadsať rokov a bude sa predlžovať vždy na ďalšie päťročné
obdobie, ak ju žiadna z Vysokých zmluvných strán nevypovie dvanásť mesiacov pred uplynutím
príslušného obdobia.
Táto Zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín,
ktorá sa uskutoční v Sofii v čo najkratšom čase.
Dané v Prahe 26. apríla 1968 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a bulharskom jazyku,
pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Československú socialistickú republiku:
O. Černík v. r.
A. Dubček v. r.
Za Bulharskú ľudovú republiku:
T. Živkov v. r.
O. Černík v. r.
A. Dubček v. r.
Za Bulharskú ľudovú republiku:
T. Živkov v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.