106/1970 Zb.

Pracovný čas ustanovený podľa vyhlášky č. 63/1968 Zb. o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdňovým pracovným týždňom alebo podľa vyhlášky č. 62/1966 Zb. o zásadách pre skracovanie pracovného času a pre úpravu pracovných a prevádzkových režimov alebo podľa ďalších predpisov vydaných ústrednými orgánmi na skrátenie pracovného času sa v roku 1971 v mesiaci januári, apríli a októbri predlžuje o jednu ďalšiu pracovnú smenu, a to v týchto dňoch:

Dĺžka pracovnej smeny 3. januára sa rovná dĺžke smeny určenej v organizácii na pondelok predchádzajúci tejto smene, dĺžka pracovnej smeny 17. apríla sa rovná dĺžke smeny určenej v organizácii na piatok predchádzajúci tejto smene a dĺžka pracovnej smeny 24. októbra sa rovná dĺžke smeny určenej v organizácii na pondelok predchádzajúci tejto smene.

Ak podľa rozvrhnutia pracovných smien pripadne pracovníkovi jeho pravidelná smena na niektorý z dní uvedených v bode 1, určí organizácia po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom tomuto pracovníkovi ďalšiu pracovnú smenu na iný vhodný deň v mesiaci, v ktorom sa predlžuje pracovný čas.

Ak pracovník má týždenný pracovný čas rozvrhnutý do šiestich pracovných dní nerovnomerne, rovná sa jeho pracovný čas v ďalších smenách (bod 1) jeho pracovnému času v pondelok, prípadne v piatok (bod 2).

Pracovný čas sa predlžuje aj pracovníkom, ktorí majú s organizáciou dojednaný kratší pracovný čas (§ 86 a § 156 ods. 2 Zákonníka práce), pokiaľ sa pri jeho dojednaní vychádzalo z pracovného času platného pre ostatných pracovníkov v organizácii, s výnimkou pracovníkov, ktorým sa pracovný čas kráti na základe lekárskeho posudku, a predĺženie pracovného času o ďalšiu smenu by presiahlo maximálny počet hodín, po ktorý môže pracovník podľa tohto posudku pracovať.

Pracovný čas sa nepredlžuje mladistvým pracovníkom mladším ako 16 rokov, pracovníkom na pracoviskách s nepretržitou prevádzkou, pracovníkom s pracovným časom rovnomerne rozvrhnutým na 6 dní v týždni a pracovníkom v prevádzkach, v ktorých sa skrátil pracovný čas zo zdravotných dôvodov.

Pokiaľ by v dôsledku predĺženia pracovného času podľa bodu 1 nemal pracovník v týždni ani jeden deň nepretržitého odpočinku, presunie mu organizácia po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom jednu pracovnú smenu z tohto týždňa na niektorý deň jeho nepretržitého odpočinku v inom týždni toho istého mesiaca.

Ak pracovník čerpá dovolenku na zotavenie po častiach kratších ako týždeň tak, že do nej pripadá niektorá ďalšia smena, nemení sa tým celkový počet pracovných dní jeho dovolenky vyplývajúci z pracovného režimu obvyklého v organizácii.

Za prácu v ďalších pracovných smenách patrí pracovníkovi mzda vo výške ustanovenej mzdovými predpismi. Pracovníkovi odmeňovanému mesačnou mzdou sa v súvislosti s odpracovaním ďalších pracovných smien jeho základná mzda nezvyšuje.

Za prácu vykonávanú 3. januára, 17. apríla a 24. októbra nepatrí pracovníkovi mzdové zvýhodnenie za prácu cez soboty a nedele,*) a to ani keď nejde o prácu v ďalších smenách. Pokiaľ bude pracovníkovi určená ďalšia smena na inú sobotu alebo nedeľu v súvislosti s ustanoveniami bodov 3 a 7 tejto vyhlášky, patrí mu za prácu v týchto dňoch zvýhodnenie za prácu cez soboty a nedele.*)

Práca v ďalších smenách nie je prácou nadčas a preto za ňu pracovníkovi nepatrí príplatok za prácu nad čas ani náhradné voľno podľa § 116 Zákonníka práce.

V roku 1971 sa presúva pracovné voľno zo štvrtka 28. októbra na piatok 29. októbra a pracovný čas z piatku 29. októbra na štvrtok 28. októbra.

Presun pracovného voľna a pracovného času sa netýka pracovísk s nepretržitou prevádzkou.

Výnimky pre pracovníkov verejnej dopravy ustanoví Federálny výbor pre dopravu po dohode s federálnym Ministerstvom práce a sociálnych vecí a príslušnými odborovými orgánmi.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.