145/1970 Zb.

Plány Československej socialistickej republiky sú hlavným integrujúcim činiteľom československej federácie; tvoria záväzný základ pre všetky ostatné národohospodárske plány.

Plány Československej socialistickej republiky ustanovujú ciele komplexného rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky aj hospodárskeho rozvoja republík; na zabezpečenie týchto cieľov ustanovujú úlohy vládam republík a federálnym ústredným orgánom. Usmerňujú základné vzťahy, ktoré vznikajú pri rozdeľovaní spoločenského produktu a národného dôchodku, a zabezpečujú postupné vyrovnanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Českou socialistickou republikou a Slovenskou socialistickou republikou, najmä určením ciest, temp a opatrení na vytváranie rovnakých podmienok a možností pre tvorbu a užitie národného dôchodku. Plány Československej socialistickej republiky zabezpečujú plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv a dohôd.

Plány republík ustanovujú ciele komplexného rozvoja hospodárstva riadeného príslušnou vládou a vo svojom územnom priereze obsahujú aj úlohy rozvoja a činnosti organizácií (prípadne ich častí), ktoré majú sídlo na území republiky a nie sú riadené jej orgánmi, ako aj formy a spôsob zabezpečenia tohto rozvoja a činnosti z hľadiska pôsobnosti orgánov republiky. Ustanovujú v súlade s plánom Československej socialistickej republiky úlohy pre ústredné orgány republík; pritom konkretizujú ciele a úlohy plánu Československej socialistickej republiky a ustanovujú ďalšie úlohy na zabezpečenie rozvoja hospodárstva republiky včítane rozvoja oblastí.

Súčasťou plánov republík sú oblastné (regionálne) plány, ktoré zabezpečujú najmä vytváranie vyvážených hospodárskych a sociálnych oblastných proporcií a rozvoj jednotlivých oblastí v rámci republiky s ohľadom na ich osobitné hospodárske a sociálne podmienky a predpoklady.

Dlhodobý výhľad Československej socialistickej republiky ustanovuje základné ciele rozvoja hospodárstva Československej socialistickej republiky; je súborom základných koncepčných zámerov rozvoja rozhodujúcich oblastí národného hospodárstva. Zameriava sa najmä na rozvoj životnej úrovne a životných podmienok, využitie prírodných a iných zdrojov, štrukturálne a kvalitatívne zmeny výrobno-technickej základne, predovšetkým v súvislosti s rozvojom vedy a techniky a na zvýšenie efektívnosti rozvoja národného hospodárstva v súvislosti s rozvojom medzinárodnej deľby práce a socialistickej ekonomickej integrácie.

Dlhodobý výhľad Československej socialistickej republiky je základňou pre ustanovenie hlavných cieľov a úloh strednodobých plánov a je záväzný pre koncepčnú činnosť ústredných orgánov v rozsahu určenom vládou Československej socialistickej republiky.

Z dlhodobého výhľadu Československej socialistickej republiky vychádzajú dlhodobé výhľady republík, konkretizujúce a rozvíjajúce ho podľa potrieb a podmienok rozvoja Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Strednodobý plán Československej socialistickej republiky určuje základné ciele a úlohy hospodárskeho a sociálneho rozvoja v jeho podstatných vnútorných a vonkajších súvislostiach a spôsob na ich dosiahnutie. Ustanovuje základné národohospodárske proporcie a spôsoby uskutočňovania najvýznamnejších potrieb spoločnosti; určuje najmä základné smery rozvoja životnej úrovne a základné štrukturálne a kvalitatívne zmeny v národnom hospodárstve.

Strednodobý plán Československej socialistickej republiky konkretizuje na dané obdobie zásady štátnej hospodárskej politiky včítane rámcov a zásad pre uplatnenie nástrojov plánovitého riadenia národného hospodárstva. Vo svojich cieľoch a úlohách je záväzný jednak pre strednodobé plány republík, jednak pre vykonávacie plány Československej socialistickej republiky.

Strednodobé plány republík určujú v súlade so strednodobým plánom Československej socialistickej republiky zodpovedajúce ciele rozvoja hospodárstva republiky a spôsob ich dosiahnutia. Vo svojich cieľoch a úlohách sú záväzné pre vykonávacie plány republík.

Vykonávací plán Československej socialistickej republiky vychádza zo štruktúry a obsahu strednodobého plánu Československej socialistickej republiky. Vykonávacie plány republík vychádzajú z vykonávacieho plánu Československej socialistickej republiky a konkretizujú jeho úlohy na zabezpečenie ustanovených cieľov.

Hospodárske plány ústredných orgánov bezprostredne zabezpečujú ciele a úlohy štátnych plánov, štátnych rozpočtov, menového plánu a oblastných plánov; ďalej usmerňujú komplexný rozvoj a činnosť podriadených orgánov a organizácií a zabezpečujú konkretizáciu zásad štátnej hospodárskej politiky a jej realizáciu.

Hospodárske plány orgánov stredného článku riadenia zabezpečujú úlohy vyplývajúce zo štátnych plánov, štátnych rozpočtov, menového plánu a oblastných plánov, rešpektujú zásady štátnej hospodárskej politiky a vyjadrujú iniciatívu a aktivitu socialistických organizácií a zodpovednosť za uspokojovanie potrieb spoločnosti výrobkami a službami, ktoré sú predmetom ich činnosti.

Hospodárske plány orgánov stredného článku riadenia sa vypracúvajú na zhodné plánovacie obdobia, v zhodných cenách a organizácii a podľa rovnakých metodických zásad ako príslušný štátny plán; môžu mať ďalšie vnútorné časové členenia.

Na dané obdobie môže mať orgán stredného článku riadenia len jediný platný hospodársky plán. Pokiaľ má organizácie alebo ich časti aj na území druhej republiky, člení svoj hospodársky plán a jeho návrhy podľa územného hľadiska.

Konkrétna forma a členenie hospodárskeho plánu sa spravuje vlastnými potrebami a problematikou orgánu stredného článku riadenia. Štátna plánovacia komisia, prípadne po dohode s ňou nadriadený ústredný orgán môže ustanoviť minimálnu náplň alebo určité povinné údaje tohto plánu.

Hospodárske plány socialistických organizácií sa vypracúvajú vždy v zhodnom období, v zhodných cenách a organizácii a podľa rovnakých metodických zásad ako príslušný štátny plán. Musia zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo štátneho plánu, štátneho rozpočtu, menového plánu, oblastného plánu a ich rozpisov a rešpektovať zásady a pravidlá štátnej hospodárskej politiky.

Hospodársky plán socialistickej organizácie je komplexným plánom, zahŕňajúcim všetky stránky činnosti. Nadriadený orgán môže predpísať určitú formu a členenie tohto plánu.

Vykonávací plán socialistickej organizácie musí byť členený najmenej na štvrťroky, pokiaľ nadriadený ústredný orgán po dohode so Štátnou bankou československou, Federálnym ministerstvom financií a Štátnou plánovacou komisiou nepovolí výnimku. Vykonávací plán musí byť rozpracovaný na vnútropodnikové útvary.

Na dané obdobie môže mať socialistická organizácia len jediný platný hospodársky plán. Pokiaľ sa časti socialistickej organizácie nachádzajú aj na území druhej republiky, člení svoj hospodársky plán a jeho návrhy podľa územného hľadiska.

So súhlasom nadriadeného ústredného orgánu môže v rozpočtovej organizácii nahradiť funkciu hospodárskeho plánu jej rozpočet.

Hospodársky plán národného výboru zabezpečuje komplexný rozvoj hospodárstva riadeného príslušným národným výborom a národnými výbormi ním riadenými, ako i jeho vlastnú činnosť.

Plány krajských národných výborov majú povahu plánov ústredných orgánov republík. Na zabezpečenie proporcionality rozvoja hospodárstva na svojom území vypracúvajú krajské národné výbory oblastné plány.

Pre plány okresných, miestnych a mestských národných výborov, ktoré riadia socialistické organizácie, platia obdobne ustanovenia § 10.

Krajský národný výbor po dohode s Ministerstvom financií a ústredným plánovacím orgánom republiky môže upraviť formu a členenie hospodárskych plánov miestnych a mestských, prípadne i okresných národných výborov.

Krajský národný výbor môže zbaviť miestny alebo mestský národný výbor povinnosti vypracovať strednodobý, prípadne i vykonávací plán alebo niektoré jeho časti; funkciu vykonávacieho plánu plní potom rozpočet.

Oblastné plány zabezpečujú racionálne rozloženie výrobných síl, koordinovaný rozvoj oblastí a optimálne využitie ich prírodných a ekonomických podmienok.

Oblastné plány obsahujú úlohy a ekonomické nástroje diferencované podľa podmienok odvetví, odborov a oblastí.

Základnou formou zabezpečenia cieľov štátnych plánov a hospodárskych plánov je ukladanie úloh plánu v plánovacom procese vládou a rozpisujúcim orgánom (organizáciou). Úlohou plánu sa určuje povinnosť určitým spôsobom konať alebo sa konania zdržať, najmä záväzná úloha alebo záväzný limit, určenie priorít, záväzné pravidlá a postupy a zákazy. Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť pre niektoré druhy úloh plánu osobitný postup.

Orgán, ktorý úlohu ukladá alebo jeho uloženie navrhuje, je povinný zistiť dôsledky uloženia úlohy na hospodársku činnosť adresáta, prípadne jemu podriadených organizácií a podľa potreby navrhnúť alebo urobiť vhodné opatrenia na riešenie týchto dôsledkov. Adresát úlohy je povinný rozpísať úlohu na podriadené organizácie (orgány), prípadne ho sám splniť; zodpovedá za kvalitu, komplexnosť a vnútorný súlad rozpisu. Pri rozpise sa môžu úlohy spevniť alebo určiť ďalšie, alebo rozšíriť ich okruh, pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky, prípadne vlády republík neustanovia inak.

Úloha plánu sa nemusí splniť, ak ho operatívne zmení alebo povolí neplniť, prípadne nahradiť iným rovnocenným plnením ukladajúci alebo jemu nadriadený orgán vo vlastnej právomoci. Hospodárske záväzky sú tým dotknuté len vtedy, ak sa zmenil plánovací akt.

Úlohou podľa tohto zákona nie sú opatrenia vydané podľa osobitných predpisov národnými výbormi ako orgánmi štátnej správy a záväzné úlohy podľa § 3 ods. 2 a úlohy podľa § 12 ústavného zákona č. 10/1969 Zb. o Rade obrany štátu.

Úloha štátneho plánu a jej rozpis, z ktorého vyplynie pre dodávateľa povinnosť dodávky výrobkov, prác alebo výkonov pre určitého odberateľa, je plánovacím aktom podľa príslušných ustanovení Hospodárskeho zákonníka.

Záväzky prijaté pri rokovaniach o medzinárodných hospodárskych vzťahoch orgánmi na to splnomocnenými sú záväzné pre príslušné orgány, ktoré ich musia zabezpečiť v plánoch.

V plánovacom procese sa vytvárajú a používajú rezervy v štátnych plánoch a v hospodárskych plánoch, a to jednak bilančné rezervy, jednak rozpisové, tvorené spevňovaním úloh pri ich rozpise na nižšie stupne riadenia. Rezervy sa používajú na realizáciu cieľov a úloh národohospodárskych plánov. Majú byť primerané rizikám alebo účelom, pre ktoré sa tvoria.

Ústrednými rezervami v štátnom pláne disponuje príslušná vláda alebo orgán ňou splnomocnený, a to podľa ustanovených pravidiel. S rezervami v hospodárskych plánoch disponuje orgán (organizácia), ktorý ich vytvoril.

Orgán (organizácia), ktorý vytvára rezervy v štátnych plánoch a v hospodárskych plánoch, je povinný evidovať ich tvorbu, stav a použitie.

Súčasťou plánovacej a riadiacej činnosti všetkých orgánov a organizácií je kontrola plnenia národohospodárskych plánov, vykonávaná v nadväznosti na štatistické hodnotenie ich plnenia a na kontrolnú činnosť iných orgánov.

Socialistické organizácie sú povinné vykonávať periodickú kontrolu plnenia svojho hospodárskeho plánu spojenú s rozbormi hospodárenia a o výsledkoch tejto kontroly informovať nadriadený orgán. Orgány stredného článku riadenia zahŕňajúce organizácie na území oboch republík sú povinné informovať aj príslušný ústredný orgán druhej republiky. Kontrola sa vykonáva za účasti príslušného orgánu Revolučného odborového hnutia.

Ústredné orgány informujú o celkových záveroch vyplývajúcich z kontroly plnenia štátneho plánu vo svojej pôsobnosti príslušný ústredný plánovací orgán a ústredné orgány republík aj príslušný federálny ústredný orgán.

Ak sa pri kontrole zistí ohrozenie cieľov a úloh vykonávacích a strednodobých štátnych plánov, sú príslušné orgány povinné vykonať alebo navrhnúť účinné opatrenia na nápravu.

Zmenu štátneho plánu i hospodárskeho plánu možno navrhnúť a vykonať, len ak sa preukáže účelnosť zmeny.

Zmeny vlastného hospodárskeho plánu, ktorými sa rozumie úprava určených úloh, navrhuje orgán alebo organizácia, ktorá ich požaduje, vždy nadriadenému orgánu, ústredný orgán príslušnej vláde a ústrednému plánovaciemu orgánu. Ústredné orgány a orgány stredného článku riadenia môžu, ak to vyžadujú naliehavé potreby národného hospodárstva, určiť aj po rozpise vykonávacieho plánu nové úlohy alebo zmeniť doterajšie úlohy, a to po predchádzajúcom prerokovaní dôsledkov s organizáciou, ktorá bude novú alebo zmenenú úlohu plniť. Pokiaľ nadriadený orgán zmenou alebo určením novej úlohy naruší plán podriadeného orgánu (organizácie) alebo jeho záväzky, je povinný zároveň riešiť prípadnú zmenu jeho hospodárskeho plánu, ako aj dôsledky pre jeho hospodárenie.

Návrh na zmenu hospodárskeho plánu musí byť riadne odôvodnený prepočtami a rozbormi a musí vyčísliť všetky podstatnejšie dôsledky tak pre vlastný hospodársky plán, ako pre plány dotknutých organizácií, najmä hlavných dodávateľov a odberateľov. Dôsledky zmien musí navrhovateľ riešiť príslušnými návrhmi opatrení.

Zmena štátneho plánu a hospodárskeho plánu sa nesmie vykonať so spätnou platnosťou. Pokiaľ má nepriaznivé dôsledky pre štátny rozpočet, musí sa dohodnúť s príslušným ministerstvom financií. Zmenu hospodárskeho plánu nemožno vykonať bez súhlasu nadriadeného orgánu.

Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť, ku ktorým dátumom možno zmeny štátnych plánov a hospodárskych plánov vykonávať. Ďalšie náležitosti, postupy, spôsob riešenia dôsledkov a pôsobnosť orgánov pri zmenách štátnych plánov a hospodárskych plánov môže určiť Štátna plánovacia komisia, pokiaľ to neupravia osobitné predpisy.

Všetky orgány a organizácie sú povinné schválené zmeny premietnuť do svojich hospodárskych plánov a oznámiť ich príslušným orgánom štátnej štatistiky.

Nadriadený orgán nariadi socialistickej organizácii, aby odviedla do príslušného štátneho rozpočtu dvojnásobok sumy, ktorú získala porušením povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona. Ak nadriadený orgán nenariadi odvod do 30 dní po tom, čo toto porušenie povinnosti zistil alebo bol naň upozornený, revízny orgán môže odvod nariadiť jemu. Odvod sa môže nariadiť najneskôr do troch rokov od neoprávnene získaného majetkového prospechu.

Ak socialistická organizácia nesplní úlohu plánu vlastným zavinením, môže jej nadriadený ústredný orgán uložiť pokutu do jedného milióna Kčs. Nadriadený ústredný orgán môže uložiť pokutu do rovnakej výšky aj orgánu, ktorý spôsobil nesplnenie úlohy tým, že ho nerozpísal podriadenej socialistickej organizácii, prípadne orgánu. Pokuta, ktorú možno uložiť najneskôr do jedného roka nasledujúceho po tom, čo sa mala úloha splniť, pripadá do príslušného štátneho rozpočtu.

Ustanoveniami podľa odsekov 1 alebo 2 zostáva nedotknutá zodpovednosť socialistickej organizácie za spôsobenú škodu i zodpovednosť pracovníkov socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa však nevzťahujú na ústredné orgány.