Dňa 6. mája 1970 bola v Prahe podpísaná Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej
pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických
republík.
So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené
v Moskve dňa 9. júna 1970.
Podľa svojho článku 13 nadobudla Zmluva platnosť dňa 9. júna 1970.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
67/1970 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 30.06.1970 - 04.12.1994 | |
| 3. | 05.12.1994 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 67/1970 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 23.06.1970 |
| Dátum vyhlásenia: | 30.06.1970 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 123/1973 Zb. | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Protokole o rovnocennosti dokumentov o vzdelaní, vedeckých hodnostiach a tituloch, ktoré sa vydávajú alebo udieľajú v Československej socialistickej republike a vo Zväze sovietskych socialistických republík |
67
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 23. júna 1970
o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou
republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík
Minister:
Ing. Marko v. r.
Ing. Marko v. r.
ZMLUVA o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou
republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík
Československá socialistická republika a Zväz sovietskych socialistických republík,
potvrdzujúc vernosť cieľom a zásadám československo-sovietskej Zmluvy o priateľstve,
vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci, uzavretej dňa 12. decembra 1943 a predĺženej
dňa 27. novembra 1963, ktorá zohrala historickú úlohu v rozvoji priateľských vzťahov
medzi národmi obidvoch štátov a položila trvalé základy pre ďalšie upevnenie bratského
priateľstva a všestrannej spolupráce medzi nimi,
súc hlboko presvedčené, že nerozborné priateľstvo medzi Československou socialistickou
republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík, spečatené v spoločnom boji
proti fašizmu a ďalej prehĺbené v rokoch výstavby socializmu a komunizmu, ako aj bratská
vzájomná pomoc a všestranná spolupráca, založené na učení marxizmu-leninizmu, neochvejných
zásadách socialistického internacionalizmu, zodpovedajú životným záujmom národov obidvoch
krajín a celého socialistického spoločenstva,
potvrdzujúc, že podpora, upevňovanie a ochrana socialistických vymožeností, ktoré
sa dosiahli hrdinským úsilím a obetavou prácou ľudu každej krajiny, sú spoločnou internacionálnou
povinnosťou socialistických krajín,
súc rozhodnuté neustále dôsledne posilňovať jednotu a zomknutosť všetkých krajín socialistického
spoločenstva spočívajúcu na totožnosti spoločenského zriadenia a konečných cieľov,
vyjadrujúc rozhodnú vôľu neochvejne dodržiavať záväzky vyplývajúce z Varšavskej zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo dňa 14. mája 1955,
konštatujúc, že hospodárska spolupráca medzi obidvoma štátmi prispieva k ich rozvoju
i k ďalšiemu zdokonaľovaniu medzinárodnej socialistickej deľby práce a k socialistickej
ekonomickej integrácii v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci,
vyjadrujúc pevné odhodlanie napomáhať upevnenie mieru a bezpečnosti v Európe i na
celom svete, účinne čeliť imperializmu, revanšizmu a militarizmu,
riadiac sa cieľmi a zásadami Charty Organizácie spojených národov,
berúc do úvahy výsledky, ktoré obidve krajiny dosiahli pri budovaní socializmu a komunizmu,
súčasný stav a možnosti ďalšieho rozvoja všestrannej spolupráce, ako aj zmeny, ku
ktorým došlo v Európe a vo svete po uzavretí Zmluvy zo dňa 12. decembra 1943, dohodli
sa na tomto:
Článok 1
Vysoké zmluvné strany budú v súlade so zásadami socialistického internacionalizmu
aj naďalej upevňovať večné, nerozborné priateľstvo medzi národmi Československej socialistickej
republiky a Zväzu sovietskych socialistických republík, rozvíjať všestrannú spoluprácu
medzi obidvoma štátmi a poskytovať si vzájomne bratskú pomoc a podporu, konajúc na
základe vzájomného dodržiavania štátnej zvrchovanosti a nezávislosti, rovnoprávnosti
a nezasahovania do vnútorných záležitostí.
Článok 2
Vysoké zmluvné strany, vychádzajúc zo zásad priateľskej vzájomnej pomoci a medzinárodnej
socialistickej deľby práce, budú ďalej rozvíjať a prehlbovať vzájomne výhodnú dvojstrannú
i mnohostrannú hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu s cieľom rozvoja národného
hospodárstva, dosiahnutia čo najvyššej vedecko-technickej úrovne a efektívnosti spoločenskej
výroby, ako aj zvyšovania hmotného blahobytu pracujúcich svojich krajín.
Strany budú prispievať k ďalšiemu rozvoju hospodárskych stykov a spolupráce, ako aj
socialistickej ekonomickej integrácie členských krajín Rady vzájomnej hospodárskej
pomoci.
Článok 3
Vysoké zmluvné strany budú aj naďalej rozvíjať a rozširovať spoluprácu medzi obidvoma
krajinami v oblasti vedy a kultúry, školstva, literatúry a umenia, tlače, rozhlasu,
filmu, televízie, zdravotníctva, turistiky, telesnej výchovy a v iných oblastiach.
Článok 4
Vysoké zmluvné strany budú napomáhať ďalšie rozširovanie spolupráce a priamych stykov
medzi orgánmi štátnej moci a medzi spoločenskými organizáciami pracujúcich za účelom
hlbšieho vzájomného poznávania a zbližovania národov obidvoch štátov.
Článok 5
Vysoké zmluvné strany, vyjadrujúc neochvejnú a rozhodnú vôľu ďalej pokračovať v budovaní
socializmu a komunizmu, budú podnikať nevyhnutné opatrenia na ochranu socialistických
vymožeností ľudu, bezpečnosti a nezávislosti obidvoch krajín, usilovať sa o rozvoj
všestranných stykov medzi štátmi socialistického spoločenstva a konať v duchu upevňovania
ich jednoty, priateľstva a bratstva.
Článok 6
Vysoké zmluvné strany konštatujú, že k Mníchovskej dohode zo dňa 29. septembra 1938
došlo pod hrozbou útočnej vojny a použitia sily proti Československu, že bola súčasťou
zločinného sprisahania nacistického Nemecka proti mieru a hrubým porušením základných
pravidiel medzinárodného práva a že je preto od samého počiatku neplatná so všetkými
z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
Článok 7
Vysoké zmluvné strany, dôsledne uskutočňujúc politiku mierového spolunažívania štátov
s rôznym spoločenským zriadením, vynaložia všetko úsilie na obranu svetového mieru
a bezpečnosti národov pred úkladmi agresívnych síl imperializmu a reakcie, na zmiernenie
medzinárodného napätia, zastavenie pretekov v zbrojení a dosiahnutie všeobecného a
úplného odzbrojenia, na konečné odstránenie kolonializmu vo všetkých jeho formách
a prejavoch a poskytnú podporu krajinám, ktoré sa oslobodili z koloniálneho područia
a nastúpili cestu upevňovania svojej národnej nezávislosti a zvrchovanosti.
Článok 8
Vysoké zmluvné strany budú sa spoločne usilovať o zlepšenie situácie a zabezpečenie
mieru v Európe, upevnenie a rozvíjanie spolupráce medzi európskymi štátmi, nastolenie
dobrých vzájomných vzťahov medzi nimi a vytvorenie účinného systému európskej bezpečnosti
na základe kolektívneho snaženia európskych štátov.
Článok 9
Vysoké zmluvné strany vyhlasujú, že jedným z hlavných predpokladov zabezpečenia európskej
bezpečnosti je nedotknuteľnosť štátnych hraníc v Európe, ako sa vytvorili po druhej
svetovej vojne. Vyjadrujú svoje pevné odhodlanie spoločne s ostatnými členskými štátmi
Varšavskej zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo dňa 14. mája 1955 a v súlade s ňou zabezpečovať nedotknuteľnosť hraníc členských štátov tejto zmluvy
a robiť všetky nevyhnutné opatrenia na zabránenie agresie akýchkoľvek síl militarizmu
a revanšizmu a na odrazenie útočníka.
Článok 10
V prípade ozbrojeného útoku proti jednej z Vysokých zmluvných strán zo strany ktoréhokoľvek
štátu alebo skupiny štátov, bude to druhá zmluvná strana považovať za útok aj proti
sebe a okamžite jej poskytne všetku pomoc včítane vojenskej a tiež podporu všetkými
prostriedkami, ktoré má k dispozícii, uplatňujúc tak právo na individuálnu alebo kolektívnu
sebaobranu podľa článku 51 Charty Organizácie spojených národov.
O opatreniach urobených na základe tohto článku upovedomia Vysoké zmluvné strany ihneď
Radu bezpečnosti Organizácie spojených národov a budú postupovať podľa ustanovení
Charty Organizácie spojených národov.
Článok 11
Vysoké zmluvné strany sa budú vzájomne informovať a radiť o všetkých dôležitých medzinárodných
otázkach dotýkajúcich sa ich záujmov a vo svojej činnosti budú vychádzať zo spoločného
postoja dohodnutého v súlade so záujmami obidvoch štátov.
Článok 12
Vysoké zmluvné strany vyhlasujú, že ich záväzky vyplývajúce z platných medzinárodných
zmlúv nie sú v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy.
Článok 13
Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín,
ktorá sa uskutoční v Moskve v čo najkratšom čase.
Článok 14
Zmluva sa uzaviera na dobu dvadsať rokov a bude sa predlžovať vždy o ďalších päť rokov,
pokiaľ ju žiadna z Vysokých zmluvných strán nevypovie dvanásť mesiacov pred uplynutím
príslušného obdobia.
Dané v Prahe dňa 6. mája 1970 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a ruskom jazyku,
pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.
Za Československú socialistickú republiku:
G. Husák v. r.
L. Štrougal v. r.
Za Zväz sovietskych socialistických republík:
L. Brežnev v. r.
A. Kosygin v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.