89/1971 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 89/1971 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o presune pracovného voľna a pracovného času a jeho úprave v roku 1972 a v dňoch 24. a 31. decembra 1971 |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 13.09.1971 |
| Dátum vyhlásenia: | 16.09.1971 |
| Autor: | Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 65/1965 Zb. | Zákonník práce |
89
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí
z 13. septembra 1971
o presune pracovného voľna a pracovného času a jeho úprave v roku 1972 a v dňoch 24.
a 31. decembra 1971
Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou Československého
revolučného odborového hnutia ustanovila uznesením z 26. augusta 1971 podľa § 83 ods. 3 a § 94 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 153/1969 Zb.:
Presun pracovného voľna a pracovného času v roku 1972
(1)
V roku 1972 sa presúva pracovné voľno zo soboty 6. mája na pondelok 8. mája a pracovný
čas z pondelku 8. mája na sobotu 6. mája.
(2)
Presun pracovného voľna a pracovného času sa nevzťahuje na pracovníkov na pracoviskách
s nepretržitou prevádzkou. Pracovný čas pracovníkov obchodu a služieb so stykom so
zákazníkmi, pracovníkov zásobujúcich prevádzky obchodu, pracovníkov spojov a pracovníkov
verejnej dopravy určí organizácia v súlade so všeobecnými pokynmi pre úpravu prevádzkových
režimov, ktoré pre 6. a 9. mája vydajú s ohľadom na potreby obyvateľstva a socialistických
organizácií príslušné ústredné orgány.
Úprava pracovného času v roku 1972
(3)
Pracovný čas určený podľa vyhlášky č. 63/1968 Zb. o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových
a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom alebo podľa ďalších predpisov vydaných
ústrednými orgánmi na skrátenie pracovného času sa v apríli, máji a novembri 1972
upravuje tak, že pracovnými dňami sú aj soboty pripadajúce na 8. apríl, 13. máj a
11. november.
(4)
Dĺžka ďalšej pracovnej smeny v dňoch uvedených v predchádzajúcom odseku sa rovná
dĺžke smeny určenej v organizácii na piatok predchádzajúci tejto smene, a to aj v
tých prípadoch, ak má pracovník týždenný pracovný čas rozvrhnutý do šiestich pracovných
dní nerovnomerne.
(5)
Ak podľa rozvrhu pracovných smien pripadne pracovníkovi jeho pravidelná smena na
niektorý z dní uvedených v odseku 3, určí organizácia po prerokovaní so závodným výborom
základnej organizácie Československého revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný
výbor“) tomuto pracovníkovi ďalšiu pracovnú smenu na iný vhodný deň v tom istom mesiaci.
(6)
Organizácia môže so súhlasom závodného výboru, v štátnych orgánoch po prerokovaní
s ním, presunúť na pracoviskách s nepretržitou prevádzkou druhé a tretie smeny pripadajúce
na dni uvedené v odseku 3 na iné vhodné dni v tom istom mesiaci.
(7)
Úprava pracovného času uvedená v odseku 3 sa vzťahuje aj na pracovníkov, ktorí majú
s organizáciou dojednaný kratší pracovný čas (§ 86 a § 156 ods. 2 Zákonníka práce), pokiaľ sa pri jeho dojednaní vychádzalo z pracovného času platného pre ostatných
pracovníkov v organizácii, s výnimkou pracovníkov, ktorí majú pracovný čas skrátený
na základe lekárskeho posudku, a predĺženie pracovného času o ďalšiu smenu by presiahlo
maximálny počet hodín, po ktorý môže pracovník podľa tohto posudku pracovať.
(8)
Pracovný čas sa neupravuje mladistvým pracovníkom mladším ako 16 rokov, pracovníkom
na pracoviskách s nepretržitou prevádzkou, pracovníkom s pracovným časom rovnomerne
rozvrhnutým na šesť dní v týždni a pracovníkom v prevádzkach, v ktorých bol skrátený
pracovný čas zo zdravotných dôvodov.
(9)
Pokiaľ by pracovník nemal v dôsledku úpravy pracovného času podľa odseku 3 v týždni
ani jeden deň nepretržitého odpočinku, presunie mu organizácia po prerokovaní so závodným
výborom jednu pracovnú smenu z tohto týždňa na niektorý deň jeho nepretržitého odpočinku
v inom týždni toho istého mesiaca.
(10)
Ak pracovník čerpá dovolenku na zotavenie po častiach kratších než týždeň tak, že
do nej pripadá ďalšia smena, nemení sa tým celkový počet pracovných dní jeho dovolenky
vyplývajúci z pracovného režimu obvyklého v organizácii. Náhradu mzdy za dovolenku
dostane pracovník, ktorému by pripadla do doby dovolenky niektorá z ďalších smien,
za toľko pracovných dní dovolenky, koľko mu ich odpadlo podľa harmonogramu smien rozšíreného
o ďalšiu smenu.
Odmeňovanie práce pri presune pracovného času a v ďalších smenách v roku 1972
(11)
Pracovníkovi, ktorý v dôsledku presunu pracovného času (odsek 1) bude pracovať v
sobotu 6. mája 1972, nepatrí za prácu vykonávanú v tento deň mzdové zvýhodnenie za
prácu cez soboty a nedele.*)
(12)
Za prácu v ďalších smenách patrí pracovníkovi mzda vo výške ustanovenej mzdovými
predpismi. Pracovníkovi odmeňovanému mesačnou mzdou sa v súvislosti s odpracovaním
ďalších smien jeho základná mzda nezvyšuje.
(13)
Za prácu vykonávanú v dňoch 8. apríla, 13. mája a 11. novembra 1972 nepatrí pracovníkovi
mzdové zvýhodnenie za prácu cez soboty a nedele,*) a to ani keď nejde o prácu v ďalších smenách. Pokiaľ bude pracovníkovi určená ďalšia
smena na inú sobotu alebo nedeľu v súvislosti s ustanoveniami odsekov 5 alebo 9, patrí
mu za prácu v týchto dňoch zvýhodnenie za prácu cez soboty a nedele.
(14)
Práca v ďalších smenách nie je prácou nadčas a preto za ňu nepatrí pracovníkovi príplatok
za prácu nadčas ani náhradné voľno podľa § 116 Zákonníka práce.
Úprava pracovného času 24. a 31. decembra v roku 1971
(15)
Organizácia môže pracovný čas pripadajúci na 24. a 31. december 1971 upraviť so súhlasom
závodného výboru, v štátnych orgánoch po prerokovaní s ním, takto:
a)
na pracoviskách s nepretržitou prevádzkou môže odpoludňajšia smena a nočná smena
odpadnúť alebo sa môže presunúť na iné dni,
b)
vo výrobných organizáciách sa môže končiť práca v správnych útvaroch súčasne s koncom
rannej smeny výrobných útvarov,
c)
v nevýrobných organizáciách môže sa smena končiť o 14.00 hodine,
d)
v organizáciách na pracoviskách s pretržitou prevádzkou (včítane jednosmenných prevádzok),
na ktorých pracujú prevažne ženy, sa môže ranná smena pripadajúca na 24. decembra
presunúť na iný vhodný deň.
(16)
Opatrenia, pri ktorých odpadá podľa odseku 15 písm. a) až c) celá smena alebo jej
časť, môže organizácia vykonať u pracovníkov odmeňovaných hodinovou mzdou len po dohode
s nimi. V týchto prípadoch nepatrí pracovníkom za odpadnutý pracovný čas mzda. Ak
nedôjde k dohode, je organizácia povinná umožniť pracovníkom odpracovať plný pracovný
čas podľa svojich prevádzkových možností 24. a 31. decembra alebo v iných dňoch.
(17)
Ak sa pracovný čas presunie podľa odseku 15 písm. a) alebo d) na sobotu alebo nedeľu,
nepatrí pracovníkom za prácu vykonávanú v týchto dňoch mzdové zvýhodnenie za prácu
cez soboty a nedele.*)
(18)
Úprava podľa odseku 15 sa nevzťahuje na pracovníkov na pracoviskách s nepretržitou
prevádzkou. Pracovný čas pracovníkov obchodu a služieb so stykom so zákazníkmi, pracovníkov
zásobujúcich prevádzkárne obchodu, pracovníkov spojov a pracovníkov verejnej dopravy
určí organizácia v súlade so všeobecnými pokynmi pre úpravu prevádzkových režimov,
ktoré pre dni 24. a 31. decembra vydajú s ohľadom na potreby obyvateľstva a socialistických
organizácií príslušné ústredné orgány.
(19)
Pracovníkom, ktorí v dňoch 24. alebo 31. decembra čerpajú dovolenku na zotavenie,
patrí za tento deň náhrada mzdy a počet pracovných dní dovolenky na zotavenie sa im
nemení.
(20)
Poskytovanie peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu pracovníkom
za 24. alebo 31. decembra sa správa všeobecnými predpismi.**)
Záverečné ustanovenie
(21)
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:
Štanceľ v. r.
Štanceľ v. r.
*)
§ 1 a 3 vyhlášky č. 200/1968 Zb. o mzdovom zvýhodnení práce cez soboty a nedele.
**)
§ 23 ods. 1 vyhl. č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení.