59/1972 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.10.1972

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:59/1972 Zb.
Názov:Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením
Typ:Vyhláška
Dátum vyhlásenia:04.09.1972
Dátum účinnosti od:01.10.1972
Autor:Ministerstvo zdravotnictví České socialistické republiky
Právna oblasť:
  • Ústavné právo
  • Správne právo
  • Ľudské práva
  • Zdravotníctvo
  • Základné práva
  • Zdravé životné podmienky
  • Zdravotná a liečebná starostlivosť
Nachádza sa v čiastke:

18/1972

20/1966 Zb. Zákon o starostlivosti o zdravie ľudu
59
Vyhláška
Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky
z 30. júna 1972
o ochrane zdravia pred ionizijúcim žiarením
Ministerstvo zdravotníctva Českej socialistickej republiky ustanovuje po dohode s Československou komisiou pre atómovú energiu a s ostatnými zúčastnenými orgánmi podľa § 70 ods. 1 vo vzťahu k § 71 ods. 2 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu:
ČASŤ I
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Všeobecné ustanovenia
§ 1
Každý, kto používa zdroje žiarenia alebo uvádza rádioaktívne látky do životného prostredia alebo inak môže svojou činnosťou vystaviť osoby ionizujúcemu žiareniu (exponovať), je povinný vykonať v medziach svojej právomoci všetky opatrenia určené na ochranu zdravia pred týmto žiarením. Je najmä povinný starať sa o to, aby pracovníci aj ostatní občania boli ionizujúcemu žiareniu vystavení len v najmenšej možnej miere a aby dávky a dávkové úväzky nepresiahli hodnoty určené v prílohe 1, ktorá je nedielnou súčasťou tejto vyhlášky.
§ 2
Ožarovanie osôb zo študijných a výskumných dôvodov sa môže uskutočňovať len so súhlasom osôb, ktoré sa majú ožiariť, a so súhlasom Ministerstva zdravotníctva ČSR.
§ 3
Výklad pojmov
V tejto vyhláške sa rozumie pod pojmom
„rádioaktívny žiarič“- akákoľvek rádioaktívna látka, ktorej úhrnná aktivita presahuje hodnoty určené v tabuľke 2 prílohy 1 tejto vyhlášky a ktorej merná aktivita presahuje 0,002 μCi/g, ak ide o roztoky, plyny alebo prášky, a 0,01 μCi/g, ak ide o pevné prírodné rádioaktívne látky;
„zdroj žiarenia“ - rádioaktívny žiarič alebo zariadenie (prístroj), ktoré rádioaktívny žiarič obsahuje alebo pri prevádzke ktorého vzniká ionizujúce žiarenie s energiou väčšou ako 5 kiloelektrónvoltov;
„dávkový úväzok“ - dávka ionizujúceho žiarenia,*) ktorú spôsobí v určitom orgáne alebo tkanive rádioaktívna látka za 50 rokovod jej príjmu do organizmu;
„kontrolované pásmo“ - priestory pracoviska, v ktorých pracovníci môžu ra rok dostať dávky alebo prijať rádioaktívne látky spôsobujúce dávkové úväzky presahujúce 3/10 ročných najvyšších prípustných dávok (príloha 1);
„uzavretý žiarič“ - rádioaktívny žiarič, ktorého úprava zabezpečuje tesnosť overenú skúškami a vylučuje tak za predvídaných podmienok použiatia a opotrebovania únik rádioaktívnych látok zo žiariča a ktorý je sprevádzaný osvedčením;
„otvorený žiarič“ - rádioaktívny žiarič nevyhovujúci podmienkam uzavretého žiariča;
„rádioaktívny odpad“ - odpad v tuhom, kvapalnom alebo plynnom skupenstve, ktorý vzniká pri používaní zdrojov žiarenia alebo pri ťažbe a úprave surovín a obsahuje rádioaktívne látky alebo je nimi znečistený.
ČASŤ II
OPATRENIA NA OCHRANU PRED IONIZUJÚCIM ŽIARENÍM
§ 4
Všeobecné povinnosti organizácií
(1)
Podniky, družstvá a iné organizácie (ďalej len „organizácie“) sú povinné bez ujmy na ostatných povinnostiach určných touto vyhláškou najmä
a)
používať zdroje žiarenia len v nevyhnutne potrebnej miere,
b)
preberať zdroje žiarenia, len ak sú utvorené predpoklady pre ich zdravotne nezávadnú prepravu a skladovanie, a používať ich, len ak sú utvorené predpoklady pre ich zdravotne nezávadné používanie, prípadne zneškodňovanie;
c)
na pracoviskách, kde sa používajú zdroje žiarenia, vymedzovať a označovať kontrolované pásma a dbať na to, aby do týchto pásiem mali prístup len oprávnené osoby; vymedzenie kontrolovaného pásma schvaľujú orgány hygieneckej služby na návrh organizácie;
d)
riadne udržiavať zdroje žiarenia, ako aj ochranné zariadenia, pomôcky a meracie prístroje,
e)
zabezpečiť sústavný dozor nad dodržiavaním opatrení na ochranu pred ionizujúcim žiarením na pracoviskách a v ich okolí,
f)
vykonávať menania potrebné na kontrolu expozície pracovníkov a v rozsahu určenom orgánmi hygienickej služby aj merania alebo iné vyšetrenia potrebné na kontrolu expozície v okolí; prehľad o získaných údajoch za rok posielať do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roka orgánom hygienickej služby,
g)
zamestnávať pri práci so zdrojmi žiarenia len pracovníkov plne na to spôsobilých (§ 6 a 7) a starať sa o zvyšovanie ich kvalifikácie ne túto prácu, najmä inštruovať ich o správnych spôsoboch práce a o konkrétnych opatreniach na ochranu pre ionizujúcim žiarením,
h)
dbať na to, aby sa pracovníci v kontrolovaných pásmach podrobovali predpísaným preventývnym vstupným, periodickým, mimoriadnym a výstupným lekárskym prehliadkam,**) umožňovať im nich účasť a uskutočňovať závery z nich vyplývajúce; sú tiež povinné informovať zdravotnícke zariadenia vykonávajúce tieto prehliadky o expozícii pracovníkov,
i)
v rámci zoznamov vydaných ústrednými orgánmi poskytovať pracovníkom ochranné pracovné prostriedky proti ionizujúcemu žiareniu a umožňovať im riadnu osobnú očistu po skončení práce s rádioaktívnmi látkami,
j)
odstraňovať povrchovú kontamináciu podľa zásad určných v prílohe 2, ktorá je súčasťou tejto vyhlášky,
k)
vyžiadať si súhlas orgánov hygienickej služby na konanie prác spojených s prekročením štvrťročných najvyšších prípustných dávok (príloha 1),
l)
neodkladne upovedomiť orgány hygienickej služby o všetkých prípadoch, keď sa prekročili najvyššie prípustné dávky a dávkové úväzky (príloha 1)
m)
vylúčiť z ďalšej práce so zrojmi žiarenia prcovníkov, ktorí závažným spôsobom porušujú predpisy o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením; na to sú oprávnené aj orgány vykonávajúce dozor,
n)
neodkladne hlásiť orgánom hygienickej služby a orgánom Verejnej bezpečnosti stratu alebo odcudzenie zdroja žiarenia.
(2)
Na sústavné dozeranie na dodržiavanie požiadaviek ochrany pred ionizujúcim žiarením sú organizácie povinné určiť odborne spôsobilých pracovníkov (ďalej len „dozerajúci pracovníci“). Títo pracovníci súčasne pomáhajú vedúcim pracovníko pri plnení povinností organizýcií, upozorňujú ich na zistené nedostatky a podávajú im návrhy na ich odstránenie.
§ 5
Všeobecné povinnosti pracovníkov
Pracovníci, ktorí pracujú na pracoviskách so zdrojmi žiarenia, sú povinní bez ujmy na ostatných povinnostiach určených touto vyhláškou
a)
poznať a dodržiavať predpisy o hygienickej ochrane pri práci a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, najmä však predpisy o používaní zdrojov žiarenia,*)
b)
postupovať pri práci tak, aby oni sami, ich spolopracovníci aj ostatní obyvatelia boli čo najmenej ohrození ionizujúcim žiarením, a dôsledne používať pridelené ochranné pracovné prostriedky,
c)
zaobchádzať so zdrojmi žiarenia, s ochrannými pomôckami a zariadeniami a s meracími prítrojmi opatrne a správnym spôsobom,
d)
sústavne zvyšovať svoju kvalifikáciu na prácu so zdrojmi žiarenia a prehlbovať znalosti spôsobov ochrany pred ionizujúcim žiarením,
e)
oznamovať dozerajúcemu pracovníkovi, prípadne vedúcemu pracoviska skutočnosti, ktoré menia ich zdravotnú spôsobilosť na prácu so zdrojmi žiarenia, a všetky závady ohrozujúce ochranu pred ionizujúcim žiarením,
f)
podrobovať sa predpísaným preventývnych vstupným, periodickým, mimoriadnym a výstupným lekárskym prehliadkam.
Spôsobilosť pracovníkov
§ 6
(1)
Prácu v kontrolovaných pásmach smú vykonáť iba osoby, ktoré dovŕšili 18 rokov veku, sú na túto prácu telesne a duševne spôsobilé a vyhovujú aj ostatným podmienkam určených touto vyhláškou. Osoby staršie ako 16 rokov, ak nedovŕšili vek 18 rokov, môžu pracovať v kontrolovaných pásmach iba v rámci špecializovanej výučby.
(2)
V kontrolovaných pásmach nesmú pracovať ťarchavé ženy, a ak sa v týchto pásmach používajú otvorené žiariče, nemôžu v nich pracovať ani matky do konca 9. mesiaca po pôrode.
§ 7
(1)
Pracovník, ktorý priamo riadi práce so zdrojmi žiarenia, a dozerajúci pracovník sú pred začatím práce povinní preukázať, že zložili skúšku pred odbornou komisiou, alebo že táto komisia od preskúšania upustila. Členovov komisie vymenúva krajský hygienik, a ak ide o preskúšanie pracovníkov organizácií, v ktorých vykonáva dozor hlavný hygienik ČSR, vymenúva členov komisie hlavný hygienik ČSR. Komisii predsedá odborný pracovník hygienickej služby a jej ďalšími členmi sú zástupcovia orgánu štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a odborníci z praxe. Komisia upustí od vykonania skúšky u osôb, ktoré absolvovali školu alebo kurzy poskytujúce podľa vyjadrenia hlavného hygienika ČSR dostatočne vedomosti o ochrane pred žiarením.
(2)
Ostatní pracovníci musia pred začatím práce so zdrojmi žiarenia a ďalej pravidelne, najmenej za rok skúškou preukázať dozerajúcemu pracovníkovi spôsobilosť v bezpečnom zaobchádzaní so zdrojmi žiarenia pri plánovanom spôsobe ich používania. O skúške sa urobí záznam, ktorý musí byť uložený na pracovisku.
(3)
Ak má orgán vykonávajúci odborný dozor (§ 20 a 21) pochybnosti o odbornej spôsobilosti osôb pracujúcich so zdrojmi žiarenia, môže im uložiť, aby sa podrobili preskúšaniu svojich znalostí pred komisiou uvedenou v odseku 1.
(4)
Skúškami uvedenými v odsekoch 1 a 2 sa zisťuje, či sú pracovníci oboznámení so spôsobmi ochrany proti druhu používaného alebo vznikajúceho ionizujúceho žiarenia pri práci, s bezpečnými spôsobmi zaobchádzania so zdrojmi žiarenia, s predpismi o ochrane pred ionizujúcim žiarením na pracovisku, s pracovným poriadkom a so zásadami ochrany okolia pracoviska i postupu v nepredvídaných prípadoch.
Výstavba, vybavenie a prevádzka pracovísk so zdrojmi žiarenia
§ 8
(1)
Pri výstavbe a prevádzke pracovísk so zdrojmi žiarenia sa musia dodržiavať všeobecné hygienické požiadavky určené pre výstavbu, prevádzku a udržiavanie priemyselných podnikov a požiadavky ustanovené na ochranu ionizujúcim žiarením.**)
(2)
Stavebný materiál a konštrukcia stien, zásten a krytov, vybavenie vnútorné rozmiestnenie pracoviska musia sa voliť tak, aby sa pri plánovanom spôsobe práce so zdrojmi žiarenia (včítane predvýdateľných nehôd) zabezpečila dostatočná ochrana osôb na pracovisku a osôb zdržiavajúcich sa v blízkosti pracoviska a aby sa podľa povahy pracoviska umožnila čo najrýchlejšia a najúčinnejšia očista pracoviska a osôb od rádioaktívnych látok.
(3)
Pracovisko musí byť na ochranu pred ionizujúcim žiarením vybavené všetkými potrebnými pomôckami a dostatočným množstvom vhodných prístrojov na určenie dávok alebo dávkových príkonov všetkých druhov žiarenia, ktoré sa pri práci môže vyskytnúť. Pracovisko s otvorenými žiaričmi musí byť okrem toho vybavené prístrojmi na meranie rádioaktívnej kontaminácie povrchov pracovísk a osôb, prípadne i prístrojmi na meranie objemových aktivít rádioaktívnch látok v ovzduší pracovísk, v odpadových vodách a v exhalátoch.
(4)
Projektová dokumentácia pracovísk so zdrojmi žiarenia sa musí v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie všetkých okolností súvisiacich s ochranou pracovníkov a okolia pracoviska predložiť na schválenie orgánom hygienickej služby, ktoré si v prípade potreby vyžiadajú vyjadrenie príslušného orgánu štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce. Typové projekty pracovísk so zdrojmi žiarenia sa nesmú vydať bez kladného posudku hlavného hygienika ČSR.
(5)
Pri rozhodovaní vo výstavbe závodov a zariadení, ktoré pri plánovanej prevádzke uvádzajú alebo v prípade nehôd môžu uviesť do životného prostredia rádioaktívne látky, sa musia zhodnotiť aj dôsledky tejto prevádzky alebo nehôd pre obyvateľstvo v ich okolí. Preto je nevyhnutné predložiť orgánom rozhodujúcim o takejto výstavbe podklady o rozsahu expozície obyvateľov pri prevádzke alebo v dôsledku rôznych nehôd.
(6)
Organizácie, pri činnosti ktorých sa môže okolie v dôsledku nehody ohroziť rozptylom rádioaktívnych látok, sú povinné pred začatím prevádzky vypracovať plán účinných opatrení na rýchle odstránenie následkov takejto nehody a predložiť ho na vyjadrenie orgánom hygienickej služby.
§ 9
(1)
Pracoviská so zdrojmi žiarenia sa smú uviesť do prevádzky až po skončení všetkých stavebných a inštalačných prác, po dokonalom uprataní a po zabezpečení všetkých podmienok pre nezávadnú prácu so zdrojmi žiarenia. Smú sa zrušiť len vtedy, ak sa z pracoviska odstránili zdroje žiarenia a ak sa vykonala dekontaminácia povrchov pracoviska.
(2)
Pracoviská so zdrojmi žiarenia sa smú uviedť do prevádzky a zrušiť len so zúhlasom orgánov hygienickej služby. Pri pracovniskách určených na práce len na vopred vymedzený krátky čas (prechodné pracoviská) je takýto súhlas potrebný len vtedy, ak ide o práce s otvoreným žiaričom; zriadenie alebo zrušenie prechodných pracovísk s ostatnými zdrojmi žiarenia sa musí neodkadne oznámiť krajskému hygienikovi.
§ 10
(1)
Kontrolované pásma a vonkajší povrch zariadení alebo obalov, v ktorých sa mimo kontrolovaných pásiem používajú zdroje žiarenia, sa musia označiť predpísaným varovným symbolom.*)
(2)
Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia sa musia uložiť a nadriadeným orgánom a orgánom vykonávajúcim dozor (§ 20 a 21) na vyžiadanie predložiť tieto doklady a záznamy:
a)
povolenie na odber a používanie zdrojov žiarenia,
b)
záznam o súhlase dozorných orgánov s uvedením pracoviska do prevádzky, ako aj rozhodnutia vydané v rámci dozoru nad pracoviskom,
c)
prevádzkové záznami o používaní v prípadne o pohybe zdrojom žiarenia a osvedčenia používaných žiaričov,
d)
záznamy o odstraňovaní rádioaktívnych odpadov,
e)
doklady o vykonaní predpísaných lekárskych prehliadok pracovníkov a o skúškach odbornej spôsobilosti (§ 7),
f)
záznamy o pobyte osob, ktoré navštívili kontrolované pásmo.
(3)
Organizácie sú povinné uschovávať 30 rokov od skončenia pracovného pomeru pracovníkov záznamy:
a)
o charaktere práce s ionizujúcim žiarením,
b)
o spôsoboch vykonávaných meraní v kontrolovaných pásmach aj mimo nich,
c)
o expozícii jednotlivých pracovníkov v kontrolovaných pásmach,
d)
o výsledkoch lekárskych prehliadok pracovníkov v kontrolovaných pásmach.
(4)
Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia sa musí na prístupnom mieste vyvesiť pracovný poriadok a pokyny o postupe pri nehode (§12 ods. 1).
§ 11
Preprava
(1)
Rádioaktívne žiariče sa musia prepravovať v pevných a nepriepustných obaloch, ktoré zabraňujú úniku obsahu za predvýdateľných okolností. Otvorené žiariče sa musia prepravovať najmenej vo dvoch bezpečne uzavretých ochranných obaloch. Pri preprave otvorených tekutých žiaričov sa mustí medzi obidva ochranné obaly umiestniť náplň z vhodného materiálu, ktorý je schopný absorbovať celé množstvo prepravovanej rárioaktívnej látky. Obaly a dopravné prostriedky, v ktorých sa prepravujú rádioaktívne žiariče, sa musia označiť varovným symbolom (§ 10 ods. 1).
(2)
Ak sa medzi miestne odlúčenými pracoviskami rádioaktívne žiariče neprepravujú prostriedkami hromadnej dopravy, musia sa prepravovať motorovým dvojstopovým vozidlom vystrojeným tak, aby sa za prepravy vylúačil pohyb alebo strata prepravovaného obalu so žiaričom. Na povrchu vozidla nesmie dávkový príkon na nijakom mieste prekročiť 200 mrem za hodinu.
(3)
Podrobnosti o preprave rádioaktívnych látok v prostriedkoch hromadnej prepravy upravujú osobitné predpisy.*)
§ 12
(1)
Ak dôjde k neplánovanému zvýšeniu dávkového príkonu alebo k rozptylu rádioaktívnych látok alebo ak je pri strate kontroly nad zdrojom žiarenia nebezpečenstvo, že takého dôsledky vzniknú, je potrebné:
a)
upovedomiť o tom ihneď dozerajúceho pracovníka a vedúce pracoviska,
b)
ihneď uzavrieť alebo ohradiť priestor, kde sa rozptýlili rádioaktívne látky, a zamedziť k nemu prístup nepovolaným osobám; osobám určeným na dekontaminačné práce povoľovať prístup na toto miesto, len ak sa dodržia potrebné opatrenia a ak na ne dozerá pracovník zabezpečujúci ochrannú dozimetriu,
c)
vyšetriť, či mohlo dôjsť k vnútornej kontaminácii pracovníkov rádioaktívnymi látkami; ak nie je možné vnútornú kontaminácieu spoľahlivo vylúčiť, vykonávať opatrenia na prvú pomoc pri nehode so zdroojmi žiarenia a súčasne upovedomiť o takej nehode neodkladne najbližšie zdravotnícke zariadenie a orgány hygienickej služby,
d)
upovedomiť najbližšie zdravotnícke zariadenie v prípadoch, keď sa prekročil dvojnásobok najvyššej prípustnej dávky za rok (príloha 1),
e)
zachovávať pokyny, ktoré podľa povahy pracoviská vydalo vedenie organizácie so súhlasom orgánov hygienickej služby,
f)
o nehode a jej likvidácii urobiť osobitný záznam, ktorý overí vedúci pracoviska a dozerajúci pracovník.
(2)
Orgány hygienickej služby môžu povoliť ďalšiu expozíciu a určiť podmienky pre ďalšiu prácu pracovníkov, ktorí v dôsledku odchýlky od plánovanej prevádzky alebo pri záchranných prácach dostali dávky alebo prijali rádioaktívne látky spôsobujúce dávkové úväzky vyššie, ako sú prípustné. U pracovníkov, ktorí dostali dávky alebo prijali rádioaktívne látky spôsobujúce dávkové úväzky presahujúce dvojnásobok ročných najvyšších prípustných dávok, môžu tak urobiť až po lekárskej prehliadke.
(3)
Ak sa pri nehode rádioaktívne látky rozptýlia do okolia pracoviská, musí sa postupovať podľa plánu účinných opatrení (§ 8 ods. 6) a takého nehody sa musia neodkladne hlásiť orgnánom hygienickej služby a Verejnej bezpečnosti a ak dôjde alebo by mohlo dôjsť k znečisteniu vôd, aj príslušnému vodohospodárskemu orgánu.
§ 13
Odstraňovanie rádioaktívnych žiaričov a odpadov
(1)
Organizácie nesmú bez súhlasu orgánov hygienickej služby ukladať do pôdy rádioaktívne žiariče a rádioaktívne odpady alebo vypúšťať ich do ovzdušia. Orgány hygienickej služby vydávajú súhlas na ukladanie týchto žiaričov a odpadov do pôdy po dohode s vodohospodárskymi orgánmi a súhlas s vypúšťaním týchto odpadov do ovzdušia po dohode s orgánmi Štátnej technickej inšpekcie ochrany ovzdušia. Odstraňovať rádioaktívne odpady vypúšťaním do vôd možno len s povolením vodohospodárskch orgánov vydaným po dohode s orgánmi hygienickej služby,**)
(2)
Rádioaktívne odpady vznikajúce pri ťažbe a úprave rádioaktívnych surovín a pri prevádzke jedrových reaktorov odstraňujú organizácie, v ktorých tieto odpady vznikajú.
(3)
Rádioaktívne odpady, ktoré sa neodstránia podľa odseku 1 alebo uskladením na pracovisku, musí organizácia upraviť na odvoz do ústredného skladiska odpadu. Odvoz a uskladnenie rádioaktívnych odpadov v ústrednom skladisku pdpadu zabezpečuje organizácia poverená na to Československou komisiou pre atómovú energiu.***) Spôsob úpravy a podmienky prevzatia rádioaktívnych odpadov určí táto organizácia so súhlasom hlavného hygienika ČSR.
Oprávnenie na výrobu zdrojov žiarenia
§ 14
(1)
Zariadenia obsahujúce rádioaktívne žiariče a zariadenia, pri používaní ktorých vzniká ionizujúce žiarenie, sa smú vyrábať sériove, len ak ich prototyp kladne posúdil hlavný hygienik ČSR. Toto ustanovenie sa vzťahuje i na zariadenia, ktoré sa používajú na prácu so zdrojmi žiarenia a ktorých konštrukcia môže ovplyvniť stupeň ochrany pred žiarením.
(2)
Uzavraté žiariče smu vyrábať a opravovať organizácie, ktorým na to dá oprávnenie Českosloveská komisia pre atómovú energiu po dohode s Ministerstvom zdravotníctva ČSR.
(3)
Organizácia oprávnená na výrobu uzavretých žiaričov musí vykonať kontrolu tesnosti a kontaminácie obalu pri všetkých vyrábaných žiaričoch a viesť evidenciu o vykonávaných skúškach.
§ 15
(1)
Uzavretý žiarič sa musí opatriť značkou a výrobným číslom a sprevádzať osvedčením, ak v prípadoch uvedených v § 15 ods. 3 nie je toto označenie a osvedčenie nahradené hromadným osvedčením; ak sa nevyhovie týmto podmienkám, žiarič sa pokladá za otvorený.
(2)
Osvedčenie o uzavretom žiariči obsahuje:
a)
evidenčné číslo osvedčenia,
b)
číslo a značku žiariča,
c)
údaj o druhu rádionuklidu,
d)
údaj o aktivite uzavretého žiariča s uvedením dňa, na ktorý sa udaná aktivita vzťahuje, včítane údaja o maximálnom obsahu základného rádionuklidu, prípadne o expozičnej výdatnosti*) v R m2 s-1 s uvedením dňa, na ktorý sa vzťahu,
e)
údaj o chemickej a fyzikálnej forme rádioaktívnej látky,
f)
údaj o rozmeroch rádioaktívnej látky,
g)
údaj o rozmeroch obalu žiariča, jeho materiáli, hrúbke stien a spôsobe uzavretia,
h)
údaj o druhu a výsledku vykonaných skúšok resnosti a kontaminácie obalu,
ch)
čas platnosti osvedčenia,
j)
adresu odberateľa,
j)
dátum vystavenia osvedčenia, pečiatku organizácie, ktorá osvedčenie vystavila, a podpis jej zodpovedného zástupcu.
(3)
Uzavreté žiariče, ktoré sa z technických príčin nemôžu opatriť značkou a výrobným číslom, musia mať hramadné osvedčenie. Toto hromadné osvedčenie sa vystavuje pre všetky žiariče toho istého typu a tej istej veľkosti, ktoré obsahujú rovnaké množstvo tej istej rádioaktívnej látky a sú v správe tej istej organizácie. Hromadné osvedčenie obsahuje údaje uvedené v odseku 2, pričom sa namiesto údajov o výrobnom čísle a značke žiariča uvádza počet jednotlivých žiaričov, pre ktoré je toto osvedčenie vystavené.
(4)
Osvedčenie o uzavretom žiariči vydáva organizácia oprávnená na výrobu uzavretých žiaričov (§ 14 ods. 2). Táto organizácia vedie aj evidenciu o vydaných osvedčeniach. Ak ide o dovezené uzavreté žiariče, je dovážajúci podnik zahraničného obchodu povinný obsarať u zahraničného dodávateľa údaje na vystavenie osvedčenia uvedené v odseku 2 písm. b) až h).
Oprávnenie na odber a používanie zdrojov žiarenia
§ 16
(1)
Na odber rádioaktívnych žiaričov a na použávanie zdrojov žiarenia je potrebné povolenie krajského hygienika.**) Hlavný hygienik ČSR môže rozšíriť platnosť povolenia na používanie zdrojov žiarenia na všetky kraje.
(2)
Povolenie podľa pdseku 1 musí mať i organizácia, ktorá dostala oprávnenie na výrobu rádioaktívnych žiaričov. Toto povolenie však nepotrebujú organizácie pre výskum a výrobu zdrojov žiarenia, pre jadrový výskum a pre výskum jadrových palív, ktoré určí hlavný hygienik ČSR po dohode s Československou komisiou pre atómové energiu,***)
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na odber a používanie:
a)
tuhých tieniacich meteriálov obsahujúcich prírodný alebo ochudobnený urán alebo tórium,
b)
prírodných liečivých vôd, obsahujúcich rádioaktívne látky prírodného pôvodu,
c)
hodiniek a palubných prístrojov, ako aj iných podobných výrobkov, ktoré obsahujú rádioaktívny žiarič, alebo prístrojov, pri prevádzke ktorých vzniká ionizujúce žiarenie, ktoré s prihliadnutím na nízky stupeň ohrozenia pri používaní vyhlási hlavný hygienik ČSR.
(4)
Organizácie sú povinné zaznamenávať údaje o príjme a používaní rádioaktívnych žiaričov, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odseku 3, a o odstránení rádioaktívnych odpadov.
(5)
Organizácie, ktoré hromadne skladujú výrobky uvedené v odseku 3 písm. c), sú povinné to hlásiť do 30 dní krajskému hygienikovi.
(6)
Organizácie, ktoré majú povolenie podľa odseku 1, smú odovzdať rádioaktívne žiariče inej oprávnenej organizácii len po upovedomení krajského hygienika, ktorý povolenie podľa odseku 1 vydal.
(7)
Pôsobnosť krajského hygienika ustanovenú v predchádzajúcich odsekoch vykonáva v závodoch uránového priemyslu hlavný hygienik ČSR.
§ 17
(1)
Povolenie na odber rádioaktívnych žiaričov sa smie vydať len vtedy, ak je zaručená ich preprava a bezpečné uskladnenie. V povolení sa musú uviesť druh, množstvo a forma odoberaných rádioaktívnych látok, ako aj označenie a presná adresa organizácie a mená osôb, ktoré za odber a skladovanie rádioaktývnych žiaričov zodpovedajú.
(2)
Povenie na používanie zdrojov žiarenia sa smie vydať len vtedy, ak sa splnia všetky podmienky na bezpečné zaobchádzanie s nimi. V povolení sa musí určiť, na aký cieľ, za akých podmienok a na aký čas sa vydáva, a ak ide o rádioaktívny žiarič, aj druh, forma a aktivita rádioaktývnch látok a označenie miesta použitia.
(3)
Povolenie podľa § 16 ods. 1 môže odobrať, ak sa zistia závažné nedostatky v skladovaní, používaní alebo evidencii zdrojov žiarenia. Povolenie stráca platnosť, ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa udelilo.
§ 18
(1)
Otvorený žiarič musí mať pri osovzdávaní sprievodný list.
(2)
Sprievodný list otvoreného žiariča obsahuje:
a)
evidenčné číslo,
b)
údaj o hruhu rádionuklidu,
c)
udaj o chemickej forme rádioaktívnej látky,
d)
údaj o úhrnnej a mernej aktivite rádioaktívnej látky s uvedením dňa, prípadne hodiny, na ktorú sa údaj vzťahuje,
e)
údaj ochemickej a rádiochemickej čistote,
f)
údaj o druhu obalu rádioaktívnej látky,
g)
adresu odberateľa,
h)
dátum vystavenia a pečiatku organizácie, ktorá sprievodný list vystavila, a podpis jej zodpovedného zástupci.
(3)
Sprievodný list otovreného žiariča vystavuje organizácie, ktorá otvorený žiarič odovzdáva; táto organizácia vedie aj evidenciu o odovzdaných otvorených žiaričoch. Ak ide o dovezené otvorené žiariče, je dovážajúci podnik zahraničného obchodu povinný obstarať u zahraničného dodávaateľa údaji na vystavenie sprievodného listu uvedené v odseku 2 písm. b) až f).
§ 19
Dovoz
(1)
Organizácia zahraničného obchodu smie dovážať rádioaktívne žiariče len pre organizáciu, ktorá je Československou komisiou pre atómovú energiu poverená vystavovať osvedčenia a sprievodné listy pre dovážané rádioaktívne žiariče.*) Zariadenie obsahujúce uzavratý žiarič sa smie doviezť aj pre iného tuzemského odberateľa, ktorý podľa § 16 má povolenie na odber alebo takého povolenie nepotrebuje; v takomto prípade je však tuzemský odberateľ povinný obstarať od poverenej organizácie osvedčenie o uzavretom žiariči. Pri požiadavke na dovoz výrobkov uvedených v § 16 ods. 3 písm. c) si musí tuzemský odberateľ vyžiadať súhlas hlavného hygienika ČSR.
(2)
Dovážajúca organizácia zahraničného obchodu musí o dovoze a o odovzdávaní rádioaktívnych žiaričoch viesť záznamy.
ČASŤ III
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Dozor
§ 20
(1)
Dozor nad dodržiavaním opatrení na ochranu pred ionizujúcim žiarením vykonávajú orgány hygienickej služby v spolupráci s vodohospodárskymi orgánmi, so Štátnou vodohospodárskou inšpekciou a Štátnou technickou inšpekciou ochrany ovzdušia, s orgánmi štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a s orgánmi Revolučného odborového hnutia, vykonávajúcimi spoločenskú kontrolu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(2)
Orgány vykonávajúce dozor podľa odseku 1 sú oprávnené vstupovať do všetkých objektov, kde sú zdroje žiarenia, nazerať do predpísaných dokladov a vyžadovať vykonanie potrebných vyšetrení. Pritom sú orgány hygienickej služby oprávnené vykonávať potrebné merania a odberať v potrebnom rozsahu vzorky; môžu tiež dávať záväzné pokyny na odstrátenie zistených závad, včítane zákazu určitej činnosti, príkazu na zneškodnenie zdrojov žiarenia alebo rádioaktívnych odpadov a vyradenie osôb.
(3)
Orgány vykonávajúce kontrolu pracovísk so zdrojmi žiarenia sú povinné dodržiavať pritom zásady ochrany pred ionizujúcim žiarením.
§ 21
(1)
V zariadeniach patriacich do odboru pôsobnosti Federálneho ministerstva národnej obrany plní úlohy hygienickej služby podľa tejto vyhlášky Vojenský ústav hygieny, epidemiológie a mikorbiológie v Prahe a v zariadeniach patriacich do pôstobnosti Federálneho ministerstva vnútra a Ministerstva vnútra ČSR ich plnia orgány týchto ministerstiev; ak ide o opatrenia na ochranu obyvateľstva, vykonávajú túto pôsobnosť po dohode s orgánmi hygienickej služby.
(2)
Na železniciach vykonávajú dozor nad pracoviskami so zdrojmi žiarenia orgány hygienickej služby v úzkej spolupráci s orgánmi hygienickej a protiepidemickej starostlivosti železničného zdravotníctva. Dozor nad prepravou rádioaktívnych látok na železniciach vykonávajú orgány hygienickej a protiepidemickej starostlivosti železničného zdravotníctva v spolupráci s orgánmi hygienickej služby.
(3)
V organizáciách uránového priemyslu vykonáva dozor nad dodržiavaním opatrení o ochrane pred ionizujúcim žiarením hlavný hygienik ČSR.
§ 22
Vzťah k iným predpisom
(1)
O jadrovej bezpečnosti pri projektovaní, výstavbe a prevádzke jadrových zariadení, o evidencii rádioaktívnych látok a štiepnych materiálov a o dozore nad zneškodňovaním rádioaktívnych odpadov platia popri tejto vyhláške ešte osobitné predpisy, vydané po dohode s Ministerstvom zdravotníctva ČSR.
(2)
Pre oblasť upravenú banským zákonom a predpismi vydanými na jeho vykonanie platia popri tejto vyhláške ešte osobitné predpisy vydané orgánmi štátnej banskej správy.*)
§ 23
Obmedzenie rozsahu platnosti
(1)
Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú:
a)
na požívanie televíznych prístrojov, pri ktorých expozičný príkon na ktoromkoľvek bežne dostupnom mieste vo vzdialenosti 5 cm od povrchu neprevyšuje za normálnych prevádzkových podmienok 5 mrem za hodinu.
b)
na používanie zariadení (prístrojov) obsahujúcich uzavreté žiariče, ak dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste vo vzdialenosti 10 cm od povrchu zariadenia neprevýši 0,1 mrem za hodinu a ak zariadenie (prístroj) ako prototyp kladne posúdil hlavný hygienik ČSR.
(2)
Ustanovenia § 7 ods. 1 až 3, § 9, § 10 ods. 1 a 4, § 11 ods. 1 a § 18 sa nevzťahujú na práce pri prieskume, ťažbe, spracovaní rádioaktívnych surovín; pre ne platia osobitné predpisy.*)
(3)
Hlavný hygienik ČSR môže vyňať z platnosti tejto vyhlášky používanie niektorých zdrojov žiarenia alebo zariadení (prístrojov) ich obsahujúcich, ktoré spôsobom zhotovenia zaručujú dodržiavanie požiadaviek ochrany pred ionizujúcim žiarením.
§ 24
Výnimky
Ministerstvo zdravotníctva ČSR môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z ustanovení § 9, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 a 2 a § 15.
§25
Zrušovacie ustanovenia
Zrušuje sa vyhláška ministerstva zdravotníctva a chemického priemyslu č. 34/1963 Zb. o hygienickej ochrane pred ionizujúcim žiarením a o hospodárení so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
§ 26
Začiatok účinnosti
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1972.
Prvý námestník ministra:

MUDr. Štípal v. r.
Príloha 1 vyhlášky č. 59/1972 Zb.
Najvyššie prípustné a medzné dávky ionizujúceho žiarenia
Oddiel I
Zásady hodnotenia a usmerňovania expozície
1.
Systém ochrany pred ionizujúcim žiarením vychádza z poznatkov o biologických účinkoch ionizujúceho žiarenia a dravia človeka. Rovnako sa opiera o rozbor podmienok, za ktorých sú rozličné skupiny obyvateľstva vystavené ionizujúcemu žiareniu. Podkladom pre určené požiadavky sú najmä odporúčania Medzinárodnej komisie pre rádiologickú ochranu z roku 1965 a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu z roku 1967.
2.
So zreteľom na to, že akákoľvek dávka žiarenia môže byť spojená s istým rizikom neskorých somatických poškodení alebo v prípade ožiarenia gonád i genetických dôsledkov, treba dbať na to, aby dávky boli čo najnižšie a aby nedochádzalo k neúčelným a neodôvodneným expozíciám osôb.
3.
Najvyššie prípustné dávky určené na plánovanie ochrany pracovníkov, t. j. osôb exponovaných pri práci, sú také dávky, ktoré sú spojené s veľmi malou pravdepodobnosťou poškodenia z ožiarenia a ktoré nevedú k nežiadúcemu obmedzeniu využitia zdrojov žiarenia alebo k obmedzeniu prínosu spojeného s využitím zdrojov žiarenia.
4.
Medzné látky na plánovanie ochrany jednotlivcov z obyvateľstva sú určené v zásade vo výške jednej desatiny najvyšších prípustných dávok pre pracovníkov.
5.
Najvyššie prípustné a medzné látky dávky sú určené na plánovanie a riadenie ochrany za normálnych podmienok používania zdrojov žiarenia. V prípade straty kontroly nad zdrojom žiarenia v dôsledku nehody môžno expozíciu len obmedzovať, a to spravidla mimoriadnymi opatreniami.
6.
Základom pre reguláciu expozície pracovníkov a jednotlivcov z obyvateľstva a kritériom dosiahnutého stupňa ochrany je dávka v istých orgánoch alebo tkanivách (ďalej len „orgány“). Keďže sa však dávka v orgánoch spravidla nemôže merať, je nevyhnutné použiť odvodené hodnoty (napr. ročné alebo štvrťročné príjmy rádioaktívnych látok do organizmu), ktoré však musia byť v určnom vzťahu k dávkam v jednotlivých orgánoch. Pri odvodzovaní hodnôt priamo meraných veličín sa môžu použiť priemerné údaje charakterizujúce anatomické a fyziologické vlastnosti osôb, ako sú napr. rozmery a hmota orgánov, frekvencia dýchania a objem vdychovaného vzduchu. Musí sa však rešpektovať závislosť týchto faktorov od veku a pohlavia exponovaných osôb.
7.
Pri dávkach nepresahujúcich najvyššie prípustné dávky sa dávkou v orgáne rozumie stredná dávka v celom orgáne, v prípade rovnomerného ožiarenia celého tela alebo prevažnej väčšiny orgánov sa dávkou dávkou rozumie stredná dávka v celom tele. Úhrnná dávka v ktoromkoľvek orgáne zahŕňa dávky z externých zdrojov žiarenia a dávky z príjmu rádioaktívnch látok do organizmu
8.
Na vyjadrenie rozdielov biologickej účinnosti rozličných druhov ionizujúceho žiarenia alebo rozličných podmienok ožiarenia sa v ochrane pred žiarením používajú veličiny získané násobením absorbovanej dávky*) príslušnými modifikujúcimi faktormi, t. j. dávkový ekvivalent ktorého jednotkou je rem. Na násobenie absorbovanej dávky z hľadiska akosti ionizujúceho žiarenia sa používajú tieto smerné hodnoty akostného faktora:
Druh žiarenia Akostný faktor:
fotóny žiarenia gama a rontgenové 1
elektróny a častice beta s Emax > 30 keV 1
elekttóny a častice beta s Emax < 30 keV 1,7
tepelné neutróny 3
rezonančné neutróny 0,5 eV až 1 keV 2,5
neutróny stredných energií 1 keV až 500 keV 8
rýchle neutróny do 10 MeV 10
protóny a častice alfa 10
odrazené jadrá a štiepne fragmenty 20
Tieto hodnoty nie sú určené na hodnotenie expozície podstatne prevyšeujúcej nyjvyššie prípustné dávka žiarenia. Ak sú známe bližšie podmienky ožiarenia, je prípustné použiť aj odchylné hodnoty akostného faktora určeného na základe týchto podmienok.
9.
Najvyššie prípustné a medzné dávky sa nevzťahujú na expozíciu osôb vyšetrovaných alebo liečených pomocou zdrojov ionizujúceho žiarenia v zdravotníckych zariadeniach. Kritériom prijateľnosti expozície je v týchto prípadoch individuálny zdravotný prospech; pritom sa používajú všetky technické a iné postupy vedúce k zisteniu diagnózy alebo k dosiahnutiu liečebného účinku pri čo najnižše expozícii vyšetrovanej alebo liečenej osoby.
10.
Najvyššie prípustné dávky a medzné dávky sa nevzťahujú ani na expozíciu z prírodného pozadia. Vzťahujú sa však na expozície spôsobenéosobitným používaním tých zložiek prostredia, ktoré sa na expozícii z prírodného pozadia podieľajú (napr. dolovanie hornín a nerastov, lety v značných výškach a pod.)
Oddiel II
Hodnotenie a usmerňovanie expozície pracovníkov
11.
Dávky z externých zdrojov žiarenia alebo z rádioaktívnych látok v organizme za štvrťrok a za rok, ako ani súčet týchto dávok nesmú presiahnuť hodnoty najvyšších prípustných dávok určené v tabuľke 1. Pritom nesmie príjem rádioaktívnych látok za rok viesť k dávkovým úväzkom presahujúcim hodnoty ročných najvyšších prípustných dávok.
12.
V odôvodnených prípadoch možno v každom štvrťroku exponovať gonády, aktívnu akostnú dreň a celé telo až do výšky štvrťročnej najvyššej prípustnej dávky. Pritom sa však nemôže prekročiť akumulovaná dávka, vypočítaná podľa vzorca D = 5 x (N-18), kde D je najvyššia prípustná akumulovaná dávka, N je vek pracovníka. Ak nie sú pritom známe dávky, ktoré pracovník dostal v jednotlivých predchádzajúcich rokoch, predpokladá sa, že v rokoch, keď bol vystavený žiareniu pri práci, dostal dávky číselne rovnaké, ako sú najvyššie prípustné dávky.
13.
Štvrťročné najvyššie prípustné dávky možno dostať, ak je to nevyhnutné, i ako dávky jednorazové. Jednorazové expozície, ktoré vedú k dávkam bližiacim sa k štvrťročným najvyšším prípustným dávkam, sa však nesmú opakovať v krátkych časových intervaloch.
14.
Expozícia žien mladších ako 45 rokov sa musí plánovať tak, aby dávky v brušnej oblasti nepresiahli za štvrťrok 1,3 rem.
15.
Pri expozícii osôb mladších ako 18 rokov nesmie dávka za rok v gondách, v aktívnej kostnej dreni a v celom tele presiahnuť 5 rem; tieto dávky sa započítavajú do akumulovanej dávky, ktorá do 30 rokov nesmie presiahnuť 60 rem.
16.
Výnimočne možno pripustiť v jednom štvrťroku expozíciu pracovníkov vedúcu k prekročeniu štvrťročných najvyšších prípustných dávok [§ 4 ods. 1 písm.k)], ak sa neprekročí dvojnásobok ročnej najvyššej prípustnej dávky. Takáto výnimočná expozícia je prípustná len vtedy, ak nie sú dostupné technické opatrenia umožňujúce vykonanie prác spôsobom zabezpečujúcim, aby sa neprekročili najvyššie prípustné dávky; nie je však prípustná, ak:
a)
úhrnná dávka z takýchto opakovaných expozícií by prekročila päťnásobok ročnej najvyššej prípustnej dávky,
b)akumulovaná dávka by prekročila hodnotu určenú podľa bodu 12,
c)
pracovník dostal v posledných 12 mesiacoch jednorazovú dávku vyššiu, ako je štvrťročná najvyššia prípustná dávka, alebo ak prijal rádioaktívne látky vedúce k vyššiemu dávkovému úväzku, ako je štvrťročná najvyššia prípustná dávka,
d)
pracovník pri nehode dostal dávku alebo prijal rádioaktívne látky spôsobujúce vyšší dávkový úväzok, ako je päťnásobok ročnej najvyššej prípustnej dávky,
e)
ide o ženy mladšie ako 45 rokov.
Pri plánovaní ďalšej expozície v kalendárnom roku sa dávky z výnimočných expozícií k dávkam zo zvyčajnej práce nepripočítajú, pripočítajú sa k nim však pri výpočte akumulovanej dávky.
17.Ak presahujú dávky (dávkové úväzky) vo dvoch orgánoch polovicu príslušných ročných najvyšších prípustných dávok, nesmú v ďalších orgánoch presiahnuť polovicu príslušných ročných najvyšších prípustných dávok.
18.
Ročné najvyššie prípustné príjmy rádioaktínych látok inhalačnou cestou uvedené v tabuľke 2 sa určili tak, že dávkové úväzky nimi spôsobené dosahujú v niektorom z orgánov (kritický orgán) hodnotu ročnej najvyššej prípustnej dávky. Na určenie najvyššieho prípustného príjmu niekoľkých rákonuklidov však platí ustanovenie bodu 17. Príjem rádioaktívnych látok za štvrťrok môže dosiahnuť až polovicu ročného najvyššieho prípustného príjmu s výnimkou rádionuklidov, pri ktorých sa so zreteľom na ich akútnu toxicitu určil aj najvyšší prípustný krátkodobý príjem (tabuľka 2).
19.
Pri záchranných akciách je prijateľné, aby pracovníci dostali vyššie dávky, ako sa uvádza v predchádzajúcich ustanoveniach. Prijateľnosť tejto expozície treba posudzovať vo vzťahu kočakávanému prínosu záchrannej akcie a kriziku s ňou spojenému. o tomto riziku treba účastníkov záchrannej akcie informovať.
20.
Dávky, ktoré pracovník dosatal pri nehode alebo pri záchrannej akcii, sa registrujú oddelene od dávok, ktoré dostal pri normálnej prevádzke, a pri plánovaní ďalšej expozície sa k týmto dávkam nepripočítajú.
21.
Zisťovanie dávok u jednotlivých pracovníkov v kontrolovaných pásmach sa spravidla opiera o osobnú dozimetriu externého žiarenia alebo o určenie vnútornej kontaminácie organizmu, prípadne o sledovanie kontaminácie pracovného prostredia. Na pracoviskách, kde je kontaminácia prostredia v podstate stálym dôsledkom normálnej prevádzky, treba zabezpečiť sledovanie vnútornej kontaminácie v tých prípadoch, keď priemerná ročná objemová aktivita rádioaktívnych látok meraná v dýchacej zóne prekračuje desatinu priemerných objemových aktivít odvodených z ročného najvyššieho prípustného príjmu. Na pracoviskách s občasnou kontamináciou prostredia, napr. v dôsledku opadkových malých nehôd, treba zabezpečiť sledovanie vnútornej kontaminácie v tých prípadoch, keď priemerná ročná objemová aktivita rádioaktívnych látok v ovzduší pracoviska prekračuje tridsatinu priemerných objemových aktivít odvodených z ročného najvyššieho prípustného príjmu. Na pracoviskách, kde ku kontaminácii prostredia dochádza len zriedka, treba určiť vnútornú kontamináciu pri podozrení, že k takejto kontaminácii došlo.
U pracovníkov mimo kontrolovaných pásiem, u ktorých je veľmi nepravdepodobné, že ich ročné dávky (dávkové uväzky) prekročia 3/10 ročných najvyšších prípustných dávok, sa nemusí osobná expozícia sledovať. Na riadenie a kontrolu ochrany týchto pracovníkov je dostačujúca dozimetrická kontrola pracovného prostredia. Osobná dozimetria sa dočasne používa na overenia kontrolovaného pásma.
Oddiel III
Hodnotenie a usmerňovanie expozície obyvateľstva
22.
Expozícia obyvateľstva závisí odd raku faktorov, ako je rozloženie zdrojov žiarenia, najmä rádioaktívnych látok v prostredí, spôsob používania prostredia obyvateľmi, ich vek a anatomická a fyziologická charakteristika; pritom nie je prakticky možné určiť dávky, ktoré dostane každý jednotlivec. Preto treba určiť menšiu skopinu obyvateľov reprezentujúcu jednotlivcov, ktorých expozícia je najzávažnejšia (kritická skupina); takíto jeknotlivci dostanú spravidla najvyššie dávky. Táto kritická skupina obyvateľov má byť homogénna z hľadiska veku, diéty alebo tých ustálených spôsobov používania životného prostredia, ktoré môže ovplyvniť výšku expozície. medzné dávky (dávkové úväzky) jednotlivca z obyvateľstva určené v tabuľke 1 ako kritérium plánovania ochrany alebo hodnotenia dosiahnutého stupňa ochrany platia pre priemernú expozíciu členov kritickej skupiny. Správnosť určenia ktritickej skupiny treba overovať najmä pri zmene v uvádzaní rádioaktívnych látok do životného prostredia a v spôsobe jeho používania obyvateľom.
23.Ak pre určenie kritickej skupiny obyvateľstva, napr. pri projektovaní zariadenia, nie sú podklady, používajú sa pri odhade očekávaných dávok alebo príjmov rádioaktívnych látok bezpečnostné koeficienty, ktoré musia rešpektovať možné variácie vo faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť výšku expozície u jednotlivcov.
24.
Ak by došlo k expozícii z viacerých zdrojov, treba plánovať ochranu tak, aby celková expozícia zo všetkých zdrojoch nepresiahla určené medzné dávky.
25.
Ročné príjmi rádionuklidov inhaláciou alebo potravou (ingescio) dospelými jednotlivcami sú určné v tabuľke 2.
26.
Pri používaní zdrojov žiarenia pri výučbe žiakov všeobecnovzdelávacích a odborných škôl nesmú dávky u žiakov za rok prekročiť desatinu medzných dávok; počas jednej vyučovacej akcie (demonštrácie, laboratórne cvičenie) sa nemá prekročiť stotina týchto medzných dávok. Toto obmedzenie však neplatí na plánovanie ochrany žiakov odborných škôl pre výchovu odborníkov vo využití zdrojov žiarenia, na ktotých sa vzťahuje bod 15 a ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky.
Tabuľka 1 prílohy 1
Najvyššie prípustné dávky a medzné dávky ionizujúceho žiarenia
Orgány a tkanivá Najvyššie prípustné dávky pre pracovníkov Medzné dávky pre jednotlivcov z obyvateľstva za rok rem
štvrťročné rem ročné rem
Gonády, aktívna kostná dreň a v prípade rovnomerného ožiarenia celé telo 3 5 0,5
koža,*) štítna žľaza a kosť 15 30 3**)
ruky a predlaktia 40 75 7,5
nohy a členky
akýkoľvek iný orgán alebo tkanivo 8 15 1,5
Tabuľka 2 prílohy 1
Najvyššie prípustné a medzné príjmy rádioaktívnych látok
Najvyššie prípustné a medzné príjmy rádioaktívnych látok
Vysvetlivky k tabuľke 2 prílohy 1
1.
V stĺpcoch 3, 5 a 6 sú uvedené ročné najvyššie prípustné a medzné príjmy rádioaktívnych látok pre priemerné dospelé osoby.
2.
V stĺpcoch 4 a 7 sú uvedené hodnoty priemerných objemových aktivít rádionuklidov vo vzduchu vdychovanom pracovníkmi a vo vzduchu vdychovanom jednotlivcami z obyvateľstva, ktoré boli odvodené z najvyšších prípustných príjmov alebo medzných ročných príjmov za predpokladu, že dospelá osoba vdýchne celkove 7300 m3 vzduchu ročne, z toho pri prácie 2500 m3 vzduchu.Tieto hodnoty sa môžu použiť na plánovanie a kontrolu za uvedeného predpokladu (veľkosť príjmu vzduchu) v prípadoch, keď rádioaktívne látky obsiahnuté vo vdychovanom vzduchu sú rozhodujúcim zdrojom expozície osôb. Pri odhade príjmu rádioaktívnych látok s pitnou vodou sa prizerá na to, že dospelý človek prijme za rok priemerne 0,8 m3 vody, z toho 0,44 m3 vo forme tekutín.
3.
V stípci 8 tabuľky sú uvedené najnižšie úhrnné aktivity, ktoré ešte tvoria rádioaktívny žiarič.
4.
Príjmi 222Rn sa v tabuľke neuvádzajú, pretože expozícia 222Rn sa v praxi primeranejšie hodnotí podľa príjmu krátkodobých produktov jeho rádioaktívnej premeny (dcérskych produktov). Najvyšší prípustný príjem a medzný príjem dcérskych produktov 222Rn sa v tabuľke vyjadruje v jednotkách MeV potenciálnej energie žiarenai alfa, ktoré z hľadiska dávky v kritickom orgáne (bronchiálny epitel) umožňujú súhrnne hodnotiť príjem dcérskych produktov 222Rn v rozličnom pomernom zastúpení. Pri odvodení priemerných hodnôt objemových koncentrácií dcérskych produktov 222Rn vo vzduchu vdychovanom pracovníkmi (stĺpec 7) sa prizeralo na ročný pracovný čas pri ťažbe rádioaktívnych dcérskych produktov v jednotkách aktivity pri rozličnom pomernom zastúpení možno pre pracovníkov určiť s použitím vzťahu:
0,1 . QRaA + 0,5 . QRaB + 0,4 . QRaC = 60,
kde Qi zodpovedá číselnej hodnote ročného príjmu RaA, RaB, RaC v μCi.
5.
Niektoré vzácne plyny sa hodnotia ako zdroje vonkajšieho ožiarenia organizmu, a preto sú v tabuľke v stĺpcoch 4 a 7 uvedené len ich priemerné objemové aktivity v ovzduší, ktoré pri trvalej expozícii osôb počas jedného roka vedú v kritických orgánoch k ročným najvyšším prípustným dávkam alebo k medzným dávkam.
Príloha  2 vyhlášky č. 59/1972 Zb.
Zásady hodnotenie a odstraňovania povrchovej kontaminácie rádioaktívnymi látkami (§ 4 ods. 1 písm. j) vyhlášky)
Pri hodnotení a odstraňovaní kontaminácie povrchu pracoviska, odevov i tela osôb rádioaktívnymi látkami sa postupuje podľa týchto zásad:
1.
Pri zistení povrchovej kontaminácie alebo pri zmene v jej úrovni sa predovšetkým zistí, či nedošlo k vnútornej kontaminácií osôb.
2.
Keďže rádioaktívne látky na povrchu predmetov alebo tela môžu spôsobovať vonkajšie ožiarenie osôb alebo po uvoľnení z povrchu môžu viesť k príjmu rádioaktívnych látok organizmom, treba udržiavať povrchovú kontamináciu na najnižších úrovniach, aké sa dajú pri pracovnom procese dosiahnuť. Základným vodidlom pri odvodení prípustných hodnôt povrchovej kontaminácie sú najvyššie prípustné dávky určené v prílohe č.1. Ak nie sú na pracovisku odvodené takéto hodnoty povrchovej kontaminácie na základe zváženia miestnych podmienok , možno ako kritérium na hodnotenie použiť hodnoty v nižšie uvedenom prehľade.
3.
Predmety, ktoré sa vynášajú z kontrolovaného pásma, ako aj dopravné prostriedky majú byť dekontaminované na najnižšie dosažiteľné hodnoty, najmenej však na hodnoty uvedené v prehľade pre neaktívne časti kontrolovaného pásma.
4.
Pri kontaminácii povrchu tela treba vykonať dekontamináciu pokožky vhodnými metódami na najnižšie hodnoty, aké možno dosiahnuť opakovanými postupmi bez porušenia povrchu kože.
Prehľad hodnôt
Časť kontrolovaného pásma Druh povrchu Aktívne nuklidy alfa Aktívne nuklidy beta pCi/cm2
Veľmi toxické pCi/cm2 Ostatné pCi/cm2
Aktívna časť Pracovisko a zaradenie 100 1000 1000
Pracovný odev 10 100 100
Neaktívna časť Pracovisko a zaradenie 10 100 100
Pracovný odev 1 10 10
Poznámky k prehľadu:
a)
„Neaktívnou časťou“ kontrolovaného pásma sa rozumejú také priestory alebo pracovne kontrolovanom pásme, kde sa bezprostredne nemanipuluje s rádioaktívnymi látkami alebo sa pracuje a veľmi nízkymi aktivitami.
b)
Pri meraní kontaminácie dlážok, stien a stropov sa priemer určuje z hodnôt zistených z plochy aždo 100 cm2, inak z plochy do 300cm2.
c)
Veľmi toxickými aktívnymi nuklidmi alfa sú nuklidy, ktorých priemerná objemová aktivita vo vzduchu vdychovanom pracovníkmi, určená v stĺpci 4 tabuľky 2 prílohy 1, je nižšia ako 1 pCi/1. Medzi ostatné aktívne nuklidy alfa patria aj prírodný aj obohatený urán a prírodné tórium.
d)
Uvedené hodnoty pre veľmi toxické aktívne nuklidy alfa sú použiteľné na hodnotenie kontaminácie povrchov, ak nepresahuje kontaminovaná plocha 1000 cm2 a ak ide o povrchy obvyklé na pracoviskách s rádioaktívnymi látkami, nie však napr. o nekrytý betón.
*)
Dávkový ekvivalent podľa ČSN 10 1308- Veličiny a jednotky v atómovej fyzike.
**)
Smernice č. 49 1967 Vestníka MZ o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu v znení smerníc č. 17/1970 Vest. MZ ČSR.
*)
Najmä smernice hlavného hygienika z 26. 1. 1966 č. HE-342.1-2. 3 1965 o hygienických podmienkach pre rontgenové pracoviská zdravotníckych zariadení (ozn. čiastka 3/1966 Vest. MZ); inštrukcia Ministerstva zdravotníctva por. č. 42/1959 Vest. MZ - smernice o hygienických podmienkach pre prácu so svietiacimi rádioaktívnymi farbami; ČSN 34/1720 zdravotnícke rontgenové pracoviská (elektrotechnické ustanovenia); ČSN 34/1730 - predpisy pre pracoviská s rádioaktívnymi látkami; ČSN 34/1725 - predpisy technických rontgenových pracovísk do 500 kv.
**)
Najmä smernice č. 5/1954 zb. Hygienických predpisov o hygienických podmienkach pre výstavbu priemyselných podnikov, (nové znenie zv. 3/1958 zb. Hyg. predp.), smernice č. 20/1959 zb. Hygienických predpisov o hygienických podmienkach pre prevádzku a udržiavanie priemyselných podnikov.
*)
ČSN 01 8001 - Bezpečnostné značky.
*)
O preprave rádioaktívnych látok v prostriedkoch hromadnej dopravy platia napríklad:
Osobitné podmienky pre prepravu nebezpečného tovaru na železniciach - Tr. IV B - príloha č. 1 k železničnému prepravnému poriadku (vyhláška MD č. 132/1964 Zb.); § 76 vyhlášky MD č. 133/1964 Zb. o cestnom prepravnom poriadku; § 15 vyhlášky MD č. 134/1964 Zb. o prepravnom poriadku vodnej dopravy; International Air Transport Association IATA; God pre nebezpečný tovar vydané Medzinárodnou dohodou o bezpečnosti ľudského života na mori z r. 1960.
**)
Zákon č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 13/1959 Zb.) a predpisy vydané na jeho vykonanie.
***)
Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov.
*)
ČSN 01 1308 - Veličiny a jednotky v atómovej fyzike.
**)
Z hľadiska tejto požiadavky sa ťažba a spracovanie rádioaktívnych surovín nepokladajú za odber ani za používanie rádioaktívnych žiaričov..
***)
Ústav pre výskum, výrobu a využitie tádioizotopov, Ústav jadrového výskumu a Ústav jadrových palív Vývojovej základne uránového priemyslu.
*)
Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov.
*)
Úprava Českého banského úradu z 3. januára 1971 č. 1/1971, ktorou sa vydáva predis o beupečnosti a ochrane zdravia pri práci a o bezpečnosti prevádzky v organizáciách, pokiaľ pokiaľ podlihajú banskému zákonu, reg. v čiastke 7/1971 Zb.; doplnkové predpisy bývalého Ústredného banského úradu v Prahe z 29. júna 1966 č. 4999-Z-1966 pre bane a úpravne s výskytom prírodných rádioaktívnych látok.
*)
ČSN 01 1308 - Veličiny a jednotky v atómovej fyzike.
*)
Dávka v koži vymedzenej plochou 1 cm2 však nesmie nikdy prevýšiť 100 rem. Vztiahnutie dávky na plochu 1 cm2 však nie je prípustné pri veľmi úzkych (bodových) ožiareniach.
**)
Pri expozícii osôb mladších ako 16 rokov je medzná dávka v štítnej žľaze 1,5 rem.